Zákon Slovenskej národnej rady o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1986 - 1990 (zákon o ôsmom päťročnom pláne)

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ ÚLOHY ÔSMEHO PÄŤROČNÉHO PLÁNU

§ 1

Poslanie zákona

Tento zákon určuje základné úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1986–1990 (ďalej len „ôsmy päťročný plán“) a rozhodujúce podmienky na jeho realizáciu ako záväznú smernicu pre riadiacu činnosť vlády Slovenskej socialistickej republiky, ústredných orgánov, národných výborov a iných orgánov Slovenskej socialistickej republiky a pre hospodársku činnosť orgánov stredného článku riadenia a socialistických organizácií.

§ 2

Základné zameranie ôsmeho päťročného plánu

Ôsmy päťročný plán zabezpečuje realizáciu dlhodobej hospodárskej stratégie založenej na urýchlení sociálno-ekonomického rozvoja cestou intenzifikácie a zvyšovania efektívnosti spoločenskej výroby, kvality všetkej práce a prísnej hospodárnosti, na efektívnom využívaní územného, výrobného a ľudského potenciálu Slovenskej socialistickej republiky a na prehlbovaní účasti Československej socialistickej republiky v medzinárodnej deľbe práce a upevňovaní jej obranyschopnosti.

§ 3

Základné úlohy ôsmeho päťročného plánu

Na splnenie základného zamerania sociálno-ekonomického rozvoja sa určuje zvýšiť vytvorený hrubý národný dôchodok do roku 1990 o 23–25 % oproti roku 1985 pri raste spoločenskej produktivity práce o 19–20 %.

V záujme toho predovšetkým:

• a) urýchliť vedecko-technický pokrok na základe účinného zapojenia národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky do realizácie Komplexného programu vedecko-technického pokroku členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci do roku 2000; výraznejšie a rýchlejšie zavádzať najnovšie výsledky vedecko-technického rozvoja do výrobnej a spoločenskej praxe pri realizácii spoločensky žiadúcich štrukturálnych zmien ekonomiky, vrátane útlmu ekonomicky neefektívnych výrob;

• b) ďalej znižovať materiálovú náročnosť výroby a obehu; dôsledne zabezpečovať programy racionalizácie spotreby palív, elektrickej energie, kovov a dosiahnuť zníženie ich mernej spotreby na jednotku vytvoreného hrubého národného dôchodku o 3–3,5 % ročne;

• c) na všetkých úsekoch národného hospodárstva podstatne zlepšiť hospodárenie s kovovým fondom, ropnými produktmi, cementom a drevnou surovinou; v rokoch 1986–1990 dosiahnuť relatívne úspory finálnej spotreby železných i neželezných kovov;

• d) znížiť prepravnú náročnosť v priebehu realizácie ôsmeho päťročného plánu zhruba o 10 % a postupne komplexne racionalizovať obeh tovarov a modernizovať skladové hospodárstvo;

• e) v súlade s celoštátnymi tendenciami celkového vývoja obratu zahraničného obchodu a jeho štruktúry prehlbovať zapojenie Slovenskej socialistickej republiky do medzinárodnej deľby práce, predovšetkým v rámci socialistickej ekonomickej integrácie; dosiahnuť rýchlejší rast vývozu v porovnaní s dynamikou vývoja tvorby národného dôchodku;

• f) využívať neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu pracujúcich na urýchlenie rastu produktivity práce vo všetkých odvetviach národného hospodárstva a zabezpečovať rýchlejší rast produktivity práce ako priemerných miezd pri dôslednom uplatňovaní princípu zásluhovosti;

• g) podstatne zlepšiť využívanie kapacít a základných prostriedkov a urýchliť likvidáciu tých, ktoré sú zastarané a neefektívne; výrazne zvýšiť efektívnosť investícií;

• h) výrazne zlepšiť vývoj a využívanie zásob;

• i) prehĺbiť úlohu plánu ako základného nástroja riadenia sociálno-ekonomických procesov na všetkých stupňoch; podieľať sa na príprave komplexnej prestavby hospodárskeho mechanizmu tak, aby výrazne usmernila postup zdokonaľovania sústavy plánovitého riadenia v rokoch 1987–1990 a aby sa plne využila pri zostavovaní päťročného plánu na roky 1991–1995; pritom účinnejšie ako doteraz využívať hodnotové vzťahy a nástroje;

• j) vytvárať racionálnu oblastnú štruktúru, rozšíriť územnú deľbu práce a zabezpečovať vyvážené hospodárske a sociálne proporcie v oblastnom usporiadaní výrobných a nevýrobných odvetví pri plnšom využití zdrojov jednotlivých oblastí;

• k) venovať osobitnú starostlivosť ďalšiemu rozvoju hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, najmä z hľadiska zabezpečenia bytovej výstavby, riešenia vybavenosti zdravotníckymi zariadeniami, dopravného systému, zdokonalenia štruktúry priemyslu a dobudovania V. mestského obvodu – Petržalky. Vo Východoslovenskom kraji vytvárať podmienky pre rozvoj spracovateľského priemyslu, zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby a zlepšenie zásobovania vodou; v Stredoslovenskom kraji vytvárať všestranné predpoklady pre rozvoj strojárskeho a elektrotechnického priemyslu; v Západoslovenskom kraji zabezpečiť rozvojové zámery predovšetkým v elektrotechnickom priemysle, vo výstavbe veľkých energetických komplexov a pokračovať v intenzifikácii poľnohospodárskej výroby a v ochrane zdrojov pitnej vody.

DRUHÁ ČASŤ

HLAVNÉ ÚLOHY ODVETVÍ A ÚSEKOV EKONOMIKY

§ 4

Uplatnenie vedecko-technického rozvoja

Na zvýšenie úlohy vedecko-technického rozvoja, ako rozhodujúceho činiteľa intenzifikácie ekonomiky, sa určuje:

• a) podieľať sa na raste účinnosti medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce, najmä so Zväzom sovietskych socialistických republík a ostatnými socialistickými štátmi; zabezpečovať úlohy vyplývajúce z Komplexného programu vedecko-technického pokroku členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci do roku 2000;

• b) koncentrovať sily a prostriedky vedy, výskumu, vývoja a výroby predovšetkým na perspektívne, efektívne a pre rozvoj národného hospodárstva rozhodujúce akcie a smery riešenia;

• c) skracovať lehoty riešenia a realizácie výskumných a vývojových úloh a zabezpečovať dosahovanie výsledkov porovnateľných so svetovou úrovňou a ich urýchlené uplatnenie vo výrobe;

• d) zvýšiť efektívne využívanie licencií ako významného zdroja vedecko-technického pokroku;

• e) rozšíriť a sprísniť hodnotenie kvality výrobkov v súlade s potrebami vnútorného a zahraničného trhu na základe náročných kritérií podložených medzinárodným porovnávaním;

• f) zvýšiť 2–2,5 násobne výrobu na základe realizačných výstupov technického rozvoja v porovnaní so siedmou päťročnicou;

• g) zabezpečovať zvýšenie akosti produkcie tak, aby podiel výrobkov vysokej technicko-ekonomickej úrovne z výroby tovaru dosiahol do roku 1990 celkove 25 % pri diferencovanej úrovni podľa podmienok jednotlivých odvetví.

§ 5

Rozvoj priemyslu

Rozhodujúce úsilie o intenzifikáciu národného hospodárstva vyvinúť najmä v priemysle, v rozvoji ktorého sa na obdobie ôsmeho päťročného plánu určuje:

• a) zvýšiť objem priemyselnej produkcie do roku 1990 v porovnaní s rokom 1985 o 18–20 %, rozvoj priemyslu zakladať na rýchlejšej dynamike rastu spracovateľských odvetví, urýchlení štrukturálnej prestavby a na prioritnom zabezpečovaní štátnych cieľových a vedecko-technických programov;

• b) v štruktúre priemyselnej výroby posilňovať úlohu strojárstva a elektrotechnického priemyslu a ich výrobu zvýšiť v súhrne o 42 %; rozvoj zamerať na zvýšenie technicko-ekonomickej úrovne výrobkov, a tým prispieť k zlepšeniu technickej vybavenosti ekonomiky, obohateniu vnútorného trhu novým a inovovaným spotrebným tovarom a k posilneniu exportnej spôsobilosti;

• c) zamerať rozvoj hutníctva na intenzifikáciu výroby a zlepšovaním štruktúry a sortimentu hutníckej výroby dosiahnuť lepšie využitie kapacít a modernizáciu výrobnej základne, a to pri postupnom znižovaní výroby surového železa a ocele a pri zvyšovaní ich kvality;

• d) sústrediť pozornosť na výstavbu jadrovej elektrárne v Mochovciach; intenzívne pokračovať vo výstavbe Sústavy vodných diel na Dunaji tak, aby sa vytvorili predpoklady pre uvedenie dvoch agregátov do prevádzky do konca roku 1990;

• e) zvýšiť výrobu chemického priemyslu o viac ako 10 %, zabezpečiť vyššie zhodnocovanie spracúvanej ropy viac ako o 7 %, rozvíjať malotonážnu chemickú výrobu vrátane antibiotík, špeciálnych farmaceutických výrobkov i výrobkov pre elektrotechnický priemysel; výrobu farmaceutického priemyslu zvýšiť približne o 45 %;

• f) uskutočňovať rozvoj drevospracujúceho priemyslu na báze maximálneho zhodnocovania drevnej suroviny a jej komplexného využitia a zvýšiť jeho produkciu približne o 15 %;

• g) v ľahkom priemysle zvýšiť produkciu približne o 18 % pri zvyšovaní kvality a módnosti výrobkov, rozšírení výroby tovarov mimoriadnej akosti a pri sústavnej inovácii výrobkov spotrebného tovaru;

• h) rozvojom výroby stavebných látok zabezpečiť krytie potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva v objeme, sortimentovej skladbe a vo vysokej kvalite výrobkov.

§ 6

Rozvoj poľnohospodársko-priemyselného komplexu

Základnou úlohou poľnohospodársko-priemyselného komplexu je zabezpečovať a skvalitňovať výživu ľudu pri súčasnom zvyšovaní celkovej miery sebestačnosti vo výrobe potravín. Na zabezpečenie tejto úlohy sa určuje:

• a) orientovať poľnohospodársko-priemyselný komplex na výrazný posun v efektívnosti a v znižovaní nákladovosti výroby; v odvetviach zabezpečujúcich výrobné prostriedky pre poľnohospodárstvo a výrobu potravín zabezpečovať trvalý rast jej technickej úrovne, vyššiu produktívnosť, prevádzkovú operatívnosť a komplexnosť dodávok;

• b) zvýšiť hrubú poľnohospodársku výrobu v období ôsmej päťročnice oproti siedmej päťročnici o 8–9 % pri zabezpečovaní prednostného rastu rastlinnej výroby pred živočíšnou;

• c) dôslednejšie uplatňovať opatrenia na ochranu pôdneho fondu a na zvyšovanie úrodnosti pôd;

• d) zabezpečiť stabilitu produkcie obilnín a v súhrne za ôsmu päťročnicu dosiahnuť produkciu 19,7 mil. ton; osobitný dôraz klásť pritom tiež na produkciu olejnín, strukovín, objemových krmovín, zemiakov, cukrovej repy, zeleniny a ovocia;

• e) rozvíjať živočíšnu výrobu v súlade s celospoločenskými potrebami a reálnymi zdrojmi krmív;

• f) riešiť disproporcie medzi výrobou, skladovaním a spracovaním poľnohospodárskej produkcie; zvýšiť kvalitu a rozšíriť sortiment výrobkov pre výživu a ochranu rastlín z vlastnej výroby pri podstatnom zvýšení dodávok vápenatých hnojív;

• g) v potravinárskom priemysle zvýšiť do roku 1990 výrobu a dodávky do trhových fondov o 10 - 11 %; rozširovať sortiment výrobkov vo všetkých cenových hladinách a ich inováciu spájať so zlepšovaním úžitkových vlastností a kvality a s predĺžením ich trvanlivosti.

§ 7

Rozvoj lesného a vodného hospodárstva

(1) V záujme udržania produkčných a ostatných funkcií lesov sa určuje:

• a) zamerať hlavnú pozornosť na intenzifikáciu pestovateľskej činnosti, na zvýšenie starostlivosti o porasty do 50 rokov, na zosilnenie prevencie, ochrany a starostlivosti o čistotu lesa a odstraňovanie škôd spôsobených škodcami, exhaláciami a ostatnými civilizačnými vplyvmi;

• b) výrazne zlepšiť v celom národnom hospodárstve hospodárenie s drevom a vytvárať podmienky na jeho zvýšené využitie.

(2) Vo vodnom hospodárstve sa určuje:

• a) zvýšiť dodávky vody pre obyvateľstvo o 12 % a úžitkovej vody o 11 % pri dôslednom presadzovaní racionálneho hospodárenia s vodou;

• b) rozširovať a chrániť všetky zdroje vody a zabezpečovať ochranu vôd pred znečistením;

• c) vytvárať predpoklady pre efektívny rozvoj závlah, využívanie vodnej energie a zvyšovanie ochrany pred povodňami.

§ 8

Rozvoj stavebnej výroby

V rozvoji stavebnej výroby sa určuje:

• a) zabezpečiť rast stavebnej výroby dodávateľských organizácií o 10–11 % a zvýšiť jej výkonnosť;

• b) dôslednejšie prispôsobovať stavebné kapacity určeným prioritám v zameraní investičnej výstavby v tuzemsku a pri vývoze, vrátane integračných akcií; zabezpečiť potreby modernizácie, rekonštrukcie, opráv a údržby základných prostriedkov, najmä bytového fondu;

• c) venovať zvýšenú starostlivosť kvalite stavebných prác; zvyšovať technologickú disciplínu a osobnú zodpovednosť za vykonané práce, využitie stavebných strojov, zariadení a dopravných prostriedkov a dôslednejšie využívať fond pracovného času.

§ 9

Rozvoj dopravy a spojov

(1) Rozhodujúcou úlohou dopravnej sústavy je zvyšovať kvalitu, spoľahlivosť, bezpečnosť a hospodárnosť pri uspokojovaní prepravných potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva. Na jej zabezpečenie sa určuje:

• a) v súlade s dopravnou politikou v nákladnej doprave posilňovať verejnú dopravu a v jej rámci najmä železničnú a vodnú dopravu;

• b) prednostne rozvíjať elektrickú trakciu v železničnej a mestskej hromadnej doprave pri súčasnom znižovaní merných spotrieb pohonných látok a elektrickej energie na jednotku výkonu vo všetkých odboroch dopravy, predovšetkým v závodnej doprave;

• c) dosiahnuť rast efektívnosti dopravy zvýšeným využívaním dopravných prostriedkov, ich modernizáciou, skvalitnením opravárenskej činnosti, zvýšením disciplíny a poriadku a rýchlejším rozvíjaním progresívnych prepravných systémov;

• d) inovovať a modernizovať dopravné cesty, dopravné, prepravné a manipulačné prostriedky, rekonštruovať železničné trate a stanice pri ďalšej elektrifikácii tratí a ich vybavením automatickým zabezpečovacím zariadením a pokračovať vo výstavbe južného železničného ťahu, diaľníc a rozhodujúcich pozemných komunikácií.

(2) V rozvoji spojov sa určuje pokračovať v rozširovaní a skvalitňovaní spojových služieb; modernizovať, rekonštruovať a rozvíjať technickú základňu spojových sietí a pripravovať podmienky na zavádzanie nových služieb vrátane prenosu dát i textových informácií pre potreby riadenia.

§ 10

Rozvoj hospodárskych stykov so zahraničím

Na rozvíjanie hospodárskych stykov so zahraničím sa určuje:

• a) zlepšovať výmenné relácie predovšetkým vyšším zhodnotením vynakladanej práce a efektívnou vývozno-dovoznou štruktúrou;

• b) zvýšiť podiel strojárstva a odborov založených na domácej surovinovej základni v medzinárodnej deľbe práce;

• c) zvyšovať devízový prínos z poskytovaných služieb, najmä zo zahraničného cestovného ruchu, kúpeľníctva a ďalších foriem nehmotného vývozu;

• d) trvale prehlbovať vo vzťahu k socialistickým štátom všestranné hospodárske styky a vedecko-technickú spoluprácu, najmä s členskými štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, predovšetkým so Zväzom sovietskych socialistických republík;

• e) rozvíjať vo vzťahu k nesocialistickým štátom vzájomne výhodnú výmenu pri väčšom využívaní kooperácie a spolupráce na tretích trhoch; prehlbovať hospodársku spoluprácu s rozvojovými krajinami zabezpečujúcu obojstranne vyšší prínos zo vzájomnej spolupráce a účasť na ich industrializácii.

§ 11

Rozvoj investičnej výstavby

V rozvoji investičnej výstavby sa určuje:

• a) realizovať celkový objem investičnej výstavby v súhrne za roky 1986–1990 o 10–12 % vyšší ako v období siedmej päťročnice pri výraznejšej zmene štruktúry v prospech podielu strojov a zariadení;

• b) zvýšiť podiel investícií na efektívnu modernizáciu a rekonštrukciu výrobnej základne a zabezpečovať včasné uvádzanie kapacít do prevádzky pri dosiahnutí projektovaných parametrov; nezačínať nepripravené a dodávateľsky nezabezpečené akcie a vytvárať podmienky pre dôsledné znižovanie nadmernej rozostavanosti a skracovanie lehôt investičnej výstavby;

• c) zabezpečiť hospodárne vynakladanie investícií a zastaviť neodôvodnený rast rozpočtových nákladov; výrazne urýchliť obnovu opotrebovaných základných prostriedkov na vyššej technickej úrovni a vyraďovanie zastaraných strojných základných prostriedkov.

§ 12

Rozvoj životnej úrovne

(1) V rozvoji životnej úrovne sa určuje:

• a) spájať ďalší rast životnej úrovne obyvateľstva a upevňovanie jeho životných istôt dôsledne s výsledkami, ktoré sa dosiahnu v rozvoji národného hospodárstva; hlavné smery a cesty rozvoja životnej úrovne orientovať na prednostnú realizáciu takých opatrení, ktoré povedú k výraznejšej spätosti záujmov jednotlivých členov spoločnosti s celospoločenskými záujmami, a preto rast osobnej spotreby čo najtesnejšie spájať s výsledkami práce;

• b) ďalej zdokonaľovať systém dôchodkového zabezpečenia, pomoci spoločnosti rodinám s deťmi a zabezpečenie pracujúcich počas choroby v súlade s vytváranými ekonomickými možnosťami a s celkovým vývojom reálnych príjmov obyvateľstva;

• c) všestranne zlepšovať podmienky bývania a vytvárať územné, technicko-ekonomické, materiálne a kapacitné podmienky pre výstavbu 185 tisíc nových bytov vrátane občianskej a technickej vybavenosti; dôslednejšie využívať jestvujúci bytový fond, pokračovať v jeho modernizácii a zvyšovať rozsah a kvalitu jeho opráv a údržby a podporovať individuálnu bytovú výstavbu;

• d) zamerať široko rozvinutý systém starostlivosti o zdravie obyvateľstva, najmä na zlepšovanie kvality zdravotníckych služieb, vrátane prevencie, racionalizovať a modernizovať sieť zdravotníckych zariadení a ďalej ju rozšíriť najmenej o 5,6 tisíc lôžok;

• e) pružnejšie prispôsobovať ďalší rozvoj platených služieb rastúcej životnej úrovni obyvateľstva, zmenám v spôsobe života a vyššiemu stupňu vybavenosti domácností;

• f) prispôsobovať výchovno-vzdelávací proces na školách a štruktúru jednotlivých odborov štúdia uplatňovaným hlavným smerom vedecko-technického rozvoja a strategickým zámerom sociálno-ekonomického rozvoja.

(2) V oblasti mzdovej a pracovnej politiky sa určuje:

• a) opierať rast príjmov obyvateľstva o zvyšovanie produktivity práce; zabezpečovať väčšiu diferenciáciu v odmeňovaní;

• b) zabezpečovať proporcionalitu mzdového vývoja vo výrobnej i nevýrobnej sfére;

• c) rozvíjať brigádne formy organizácie práce a odmeňovania;

• d) zvyšovať za účasti odborových orgánov a pracujúcich starostlivosť organizácií o zlepšovanie pracovných a životných podmienok, pracovného prostredia, hygieny a bezpečnosti pri práci.

§ 13

Tvorba a ochrana životného prostredia

Na zabezpečenie tvorby a ochrany životného prostredia, ako jednej z kľúčových otázok zvyšovania životnej úrovne občanov a základného predpokladu starostlivosti o človeka, sa určuje:

• a) vyčleniť na menovité ekologické akcie účelové prostriedky v objeme 5,9 mld. Kčs, z toho v odvetviach v pôsobnosti vlády Slovenskej socialistickej republiky 4,8 mld. Kčs;

• b) riešiť postupne problémy životného prostredia, hlavne zastavením rastu znečisťovania ovzdušia, dôslednou ochranou a racionálnym využívaním zdrojov podzemnej a povrchovej vody, zvýšenou ochranou poľnohospodárskej a lesnej pôdy, likvidáciou komunálneho odpadu a celkovým posilňovaním ekologickej stability krajiny.

TRETIA ČASŤ

PODMIENKY A PREDPOKLADY PRE REALIZÁCIU ÔSMEHO PÄŤROČNÉHO PLÁNU

§ 14

Úlohy vlády

Vláda Slovenskej socialistickej republiky:

• a) zabezpečuje vo svojej riadiacej činnosti konkretizáciu základných úloh určených týmto zákonom;

• b) spresňuje úlohy určené týmto zákonom a sústavne kontroluje ich plnenie;