Zákon o rodine

zo 4. decembra 1963

Článok I

Manželstvo v našej spoločnosti spočíva na pevných citových vzťahoch medzi mužom a ženou. Obidvaja sú si v ňom rovní. Hlavným spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Článok II

Rodina založená manželstvom je základným článkom našej spoločnosti, ktorá všestranne chráni rodinné vzťahy.

Článok III

Materstvo je najčestnejším poslaním ženy. Spoločnosť poskytuje materstvu nielen svoju ochranu, ale aj všetku starostlivosť, najmä hmotnou podporou matky i detí a pomocou pri ich výchove.

Článok VI

Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Článok VII

V duchu týchto základných zásad treba používať ustanovenia tohto zákona a vykonávať práva i povinnosti v ňom upravené.

Prvá hlava

VZNIK MANŽELSTVA

§ 1

Manželstvo sa uzaviera na základe dobrovoľného rozhodnutia muža a ženy vytvoriť harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo.

§ 2

Občania, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo, majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav, aby mohli založiť manželstvo.

§ 3

Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením muža a ženy pred orgánom povereným viesť matriku (ďalej len „matričný úrad") alebo pred orgánom cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (ďalej len „orgán cirkvi“), že spolu vstupujú do manželstva, a to verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov.

§ 4

Uzavretie manželstva pred matričným úradom

(1)

Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia muž a žena na matričnom úrade pre obvod, v ktorom má jeden z nich trvalý pobyt, a to pred starostom (primátorom) alebo povereným poslancom obecného (mestského) zastupiteľstva za prítomnosti matrikára.

(2)

Príslušný matričný úrad môže z dôležitých dôvodov povoliť uzavretie manželstva pred iným matričným úradom alebo na ktoromkoľvek vhodnom mieste.

(3)

Ak život toho, kto chce uzavrieť manželstvo, je priamo ohrozený, môže sa manželstvo uzavrieť pred ktorýmkoľvek matričným úradom a na ktoromkoľvek mieste.

§ 4a

(1)

Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia muž a žena pred príslušným orgánom cirkvi, a to pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti1) (ďalej len „cirkevná forma“).

(2)

Manželstvo cirkevnou formou sa uzaviera v kostole alebo na inom vhodnom mieste určenom predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na náboženské obrady alebo náboženské úkony.

(3)

Ak život toho, kto chce uzavrieť manželstvo cirkevnou formou, je priamo ohrozený, môže sa manželstvo uzavrieť na ktoromkoľvek vhodnom mieste.

(4)

Orgán cirkvi, pred ktorým došlo k uzavretiu manželstva, je povinný bezodkladne doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva s uvedením skutočnosti podľa osobitných predpisov2) matričnému úradu, v obvode ktorého sa uzavrelo manželstvo.3)

§ 4b

Podmienky uzavretia manželstva ustanovené týmto zákonom platia aj pri uzavretí manželstva cirkevnou formou.

§ 4c

Manželstvá, uzavreté občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v období od 1. januára 1950 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona cirkevnou formou v zahraničí podľa práva platného v mieste uzavretia manželstva, sú platné podľa česko-slovenského práva.

§ 5

Štátny občan Slovenskej republiky môže v cudzine uzavrieť manželstvo aj pred orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným.

§ 6

(1)

Občania, ktorí chcú uzavrieť manželstvo, sú povinní predložiť určené doklady, ako aj vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva a že obaja navzájom poznajú svoj zdravotný stav.

(2)

Kto chce uzavrieť nové manželstvo, je povinný preukázať, že jeho skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

(3)

Príslušný matričný úrad alebo príslušný orgán cirkvi, pred ktorým sa manželstvo uzaviera, môže predloženie určených dokladov odpustiť, ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

§ 7

Ak je život toho, kto chce uzavrieť manželstvo, priamo ohrozený, netreba predložiť doklady inak na uzavretie manželstva potrebné. I v takomto prípade však občania musia vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti, ktoré by uzavretie manželstva vylučovali.

§ 8

(1)

Občania pri uzavieraní manželstva pred príslušným matričným úradom alebo pred príslušným orgánom cirkvi súhlasne vyhlásia,

a)

či priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom,

b)

či si ponechajú svoje doterajšie priezviská, alebo

c)

či priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom a jeden z nich si ponechá svoje doterajšie priezvisko; občan, ktorý už má dve priezviská, uvedie, ktoré z doterajších priezvisk bude súčasťou jeho priezviska po uzavretí manželstva.

(2)

Ak si občania ponechajú svoje doterajšie priezviská [odsek 1 písm. b)], súhlasne vyhlásia, ktoré z ich priezvisk bude priezviskom spoločných detí. Ak občania urobia vyhlásenie podľa odseku 1 písm. c), priezviskom ich detí bude spoločné priezvisko rodičov.

§ 9

Z dôležitých dôvodov môže matričný úrad povoliť, aby vyhlásenie občana, že vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca. Plnomocenstvo sa musí dať písomne. Občan, s ktorým sa má manželstvo uzavrieť, musí byť v ňom presne označený, inak manželstvo nevznikne.

Druhá hlava

OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE UZAVRETIE MANŽELSTVA

§ 11

(1)

Manželstvo sa nemôže uzavrieť so ženatým mužom alebo vydatou ženou; neplatnosť manželstva vysloví súd i bez návrhu.

(2)

K výroku o neplatnosti nedôjde a takéto manželstvo sa stane platným, len čo skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

§ 12

Manželstvo sa nemôže uzavrieť medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami; to isté platí o príbuzenstve založenom osvojením, pokiaľ osvojenie trvá. Neplatnosť manželstva vysloví súd i bez návrhu.

§ 13

(1)

Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Výnimočne, ak je to v súlade so spoločenským účelom manželstva, môže súd z dôležitých dôvodov povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako šestnásť rokov. Bez tohto povolenia je manželstvo neplatné a súd vysloví neplatnosť i bez návrhu.

(2)

K výroku o neplatnosti manželstva však nedôjde a takéto manželstvo sa stane platným, ak manžel, ktorý bol v čase uzavretia manželstva maloletý, už dovŕšil osemnásty rok alebo ak manželka otehotnela.

(3)

U maloletého mladšieho ako šestnásť rokov manželstvo nevznikne.

§ 14

(1)

Manželstvo nemôže uzavrieť občan postihnutý duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd môže uzavretie takéhoto manželstva povoliť, ak je zdravotný stav občana zlučiteľný so spoločenským účelom manželstva.

(2)

Ak uzavrie manželstvo občan postihnutý takouto duševnou poruchou bez povolenia súdu, vysloví súd neplatnosť tohto manželstva na návrh ktoréhokoľvek z manželov. K výroku o neplatnosti však nedôjde a manželstvo sa stane platným, ak sa zdravotný stav manžela stal zlučiteľným so spoločenským účelom manželstva.

§ 15

(1)

Ak manželstvo zaniklo, nemožno ho vyhlásiť za neplatné.

(2)

Ak sa manželstvo uzavrelo so ženatým mužom alebo vydatou ženou alebo medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami, vysloví sa neplatnosť i po jeho zániku. To isté platí o manželstve uzavretom medzi osobami, ktoré sú v príbuzenskom pomere na základe osvojenia.

§ 16

(1)

Ak sa konanie o vyhlásenie manželstva za neplatné na návrh niektorého z manželov už začalo, možno neplatnosť manželstva vysloviť i po smrti druhého manžela.

(2)

Po smrti manžela, ktorý podal návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné, možno vysloviť neplatnosť manželstva aj vtedy, ak o to požiadajú do jedného roku po jeho smrti jeho potomci.

§ 17

(1)

Manželstvo vyhlásené za neplatné sa považuje za neuzavreté.

(2)

O právach a povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch po vyhlásení manželstva za neplatné platia obdobne ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.

Tretia hlava

VZŤAHY MEDZI MANŽELMI

§ 18

Muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

§ 19

O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní sa starať obidvaja manželia podľa svojich schopností a možností. Za uspokojovanie potrieb rodiny sa považuje aj osobná starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť.

§ 20

(1)

O veciach rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

(2)

Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiaden z manželov súhlas druhého manžela.

§ 21

(1)

Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia.

(2)

Konanie jedného manžela pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.

(3)

To neplatí, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe známe.

Štvrtá hlava

ZÁNIK MANŽELSTVA SMRŤOU, VYHLÁSENÍM MANŽELA ZA MŔTVEHO

§ 22

(1)

Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného manžela za mŕtveho. Ak bol manžel vyhlásený za mŕtveho, manželstvo zaniká dňom, keď rozhodnutie o tom nadobudne právoplatnosť.

(2)

Ak bude vyhlásenie za mŕtveho zrušené, neobnoví sa zaniknuté manželstvo, ak medzitým manžel toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, uzavrel nové manželstvo.

Piata hlava

ROZVOD

§ 23

Ľahkomyseľný pomer k manželstvu je v rozpore so záujmom spoločnosti. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch.

§ 24

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť najmä na záujmy maloletých detí.

§ 25

Súd je povinný zistiť príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu manželstva. Svoje zistenia uvedie v odôvodnení rozhodnutia.

§ 26

(1)

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd ich práva a povinnosti k dieťaťu pre čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa zverí do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.

(2)

Rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu možno nahradiť ich dohodou, ktorá pre svoju platnosť potrebuje schválenie súdu.

(3)

Súd pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov alebo pri schvaľovaní ich dohody vždy prihliadne na to, aby sa zabezpečili najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa na uvedomelého občana.

§ 27

(1)

Dohoda o styku rodičov s dieťaťom nepotrebuje schválenie súdu.

(2)

Súd však styk rodičov s dieťaťom upraví, ak to vyžaduje záujem na jeho výchove.

(3)

Ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho i zakáže.

§ 28

Ak sa zmenia pomery, môže súd zmeniť i bez návrhu rozhodnutie alebo dohodu rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností.

§ 29

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Prvá hlava

VÝCHOVA DETÍ

§ 32

(1)

Rozhodujúcu úlohu vo výchove detí majú rodičia.

(2)

Rodičia majú byť osobným životom, správaním sa a vzťahom k spoločnosti príkladom svojim deťom.

§ 33

(1)

Rodičia zodpovedajú spoločnosti za všestranný vývoj svojich detí, starajú sa sústavne a dôsledne o ich výchovu, výživu a riadia ich konanie tak, aby z nich vyrástli zdraví a uvedomelí občania.

(2)

Pri výchove detí je povinný pomáhať i manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, žije však s ním v spoločnej domácnosti.

§ 34

(1)

Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia.

(2)

Rodičovské práva nepatria tomu z nich, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

§ 35

Dieťa, ktoré žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, je povinné podľa svojich schopností im pomáhať; pokiaľ má príjmy z vlastnej práce, je povinné prispievať aj na úhradu spoločných potrieb rodiny.

§ 36

Rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich veci.

§ 37

(1)

Dieťa môže zastúpiť ktorýkoľvek z rodičov, ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený svojich rodičovských práv.

(2)

Žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretnutiu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom.

(3)

Ak nemôže dieťa zastúpiť žiadny z rodičov, ustanoví súd dieťaťu opatrovníka, ktorý bude dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

§ 38

(1)

Deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva (§ 8 ods. 1).

(2)

Ak ide o dieťa, priezvisko ktorého nebolo takto určené a rodičia ktorého majú rôzne priezviská, dohodnú sa rodičia o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu.

(3)

Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.

§ 39

(1)

Ak uzavrú rodičia manželstvo po narodení svojho dieťaťa, bude mať dieťa priezvisko určené pre ich ostatné deti.

(2)

Ak uzavrie manželstvo matka dieťaťa, ktorého otec nie je známy, môžu manželia pred matričným úradom súhlasne vyhlásiť, že priezvisko určené pre ich ostatné deti bude mať i toto dieťa.

§ 40

Priezvisko dieťaťa sa nemôže podľa predchádzajúcich ustanovení zmeniť, len čo dieťa nadobudne plnoletosť.

Druhá hlava

ÚČASŤ SPOLOČNOSTI PRI VÝKONE PRÁV A POVINNOSTÍ RODIČOV

§ 41

(1)

S rozvojom spoločnosti rastie aj jej vplyv na výchovu dorastajúcej generácie. Spoločnosť pritom dbá, aby rodičia mohli riadne vykonávať svoje práva a povinnosti pri výchove detí.

(2)

Ak to vyžaduje riadny výkon práv a povinností rodičov, je každý z nich oprávnený dovolať sa pomoci školy, národného výboru, súdu a iných štátnych orgánov i spoločenských organizácií.

§ 42

(1)

Záujem spoločnosti na riadnej výchove detí oprávňuje občanov i spoločenské organizácie, aby upozornili na závadné správanie detí ich rodičov. Na takéto správanie detí alebo na vážne porušenie práv a povinností rodičov môžu občania i spoločenské organizácie upozorniť národný výbor, súd alebo iný štátny orgán, ktorý je potom povinný urobiť vhodné výchovné opatrenie.

(2)

Opatrenia, ktorými sa obmedzujú rodičovské práva, môže urobiť len súd.

§ 43

(1)

Národný výbor v súčinnosti s rodičmi, školou a so spoločenskými organizáciami zabezpečuje vo svojom obvode priaznivé podmienky pre výchovu, vzdelanie a všestranný vývoj maloletých detí a chráni ich záujmy.

(2)

Ak to vyžaduje záujem spoločnosti na riadnej výchove detí, môže národný výbor urobiť tieto opatrenia:

a)

napomenie vhodným spôsobom maloletého, jeho rodičov a občanov, ktorí narušujú jeho riadnu výchovu, alebo požiada spoločenskú organizáciu, aby toto opatrenie vykonala sama;

b)

určí nad maloletým dohľad a vykonáva ho za súčinnosti školy, spoločenských organizácií v mieste bydliska alebo na pracovisku;

c)

uloží maloletému obmedzenia, ktoré zabránia škodlivým vplyvom na jeho výchovu, najmä návštevu podnikov a zábav pre maloletého vzhľadom na jeho osobu nevhodných.

(3)

Tieto opatrenia môže urobiť i súd; ak ich urobí národný výbor, nepotrebujú schválenie súdu. Meniť alebo zrušovať takéto opatrenia môže len orgán, ktorý ich urobil.

§ 44

(1)

Ak bráni rodičom vo výkone ich práv a povinností závažná prekážka a ak to vyžaduje záujem spoločnosti na riadnej výchove detí, môže súd ich rodičovské práva obmedziť.

(2)

Ak neplnia rodičia riadne svoje rodičovské práva alebo povinnosti a ak to vyžaduje záujem spoločnosti na riadnej výchove detí, súd obmedzí ich rodičovské práva.

(3)

Ak zneužívajú rodičia svoje práva alebo závažným spôsobom zanedbávajú svoje povinnosti, súd ich pozbaví rodičovských práv.

§ 45

(1)

Ak to vyžaduje záujem dieťaťa, môže súd zveriť dieťa do výchovy iného občana než rodiča, ak občan poskytuje záruku jeho riadnej výchovy. Pritom súd vymedzí rozsah jeho práv a povinností k dieťaťu. Takto možno dieťa zveriť aj do spoločnej výchovy manželom. Rozvodom manželstva táto spoločná výchova zaniká; ak zomrie jeden z manželov, zostáva dieťa vo výchove druhého manžela.

(2)

Dieťa sa môže zveriť do pestúnskej starostlivosti; podmienky ustanovuje osobitný predpis.

(3)

Ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak z iných závažných dôvodov nemôžu rodičia výchovu dieťaťa zabezpečiť a nemožno dieťa zveriť do výchovy iného občana než rodiča, alebo do pestúnskej výchovy, alebo nemožno dieťa zveriť do výchovy opatrovníka, môže súd nariadiť ústavnú výchovu. Ak je to v záujme maloletého nevyhnutné, môže súd vo výnimočných prípadoch nariadiť ústavnú výchovu aj vtedy, ak jej iné výchovné opatrenia nepredchádzali. Výnimočnosť prípadu a nemožnosť vykonať iné výchovné opatrenia musí byť odôvodnená. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú výchovu až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

§ 47

Národný výbor a súd sústavne sledujú vykonávanie nimi urobených výchovných opatrení a hodnotia ich účinnosť.

§ 48

Občania, ktorým bola národným výborom alebo súdom zverená ochrana záujmov maloletých, sú oprávnení navštíviť maloletého v byte, zistiť v jeho bydlisku, škole alebo na pracovisku, či je o neho náležite postarané, a vyšetriť výchovné pomery. Štátne orgány, spoločenské organizácie a rodičia im pritom poskytujú všetku pomoc.

§ 49

Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach pri výkone svojich rodičovských práv a povinností, rozhodne súd.