Trestný zákon (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ HLAVA

ÚČEL ZÁKONA

§ 1

Účelom trestného zákona je chrániť spoločenské a štátne zriadenie Československej socialistickej republiky, socialistické vlastníctvo, práva a oprávnené záujmy občanov a vychovávať na riadne plnenie občianskych povinností a na zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia.

§ 2

Prostriedky na dosiahnutie účelu trestného zákona sú hrozba trestami, ukladanie a výkon trestov a ochranné opatrenia.

DRUHÁ HLAVA

ZÁKLADY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI

§ 3

Trestný čin

(1)

Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.

(2)

Čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom, aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu.

(3)

Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, že postačí zavinenie z nedbanlivosti.

(4)

Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.

§ 4

Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a)

chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo

b)

vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

§ 5

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a)

vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo

b)

nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

§ 6

Na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne

a)

ak ide o ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, vyjmúc prípady, že tento zákon vyžaduje aj tu zavinenie úmyselné,

b)

ak ide o inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, vyjmúc prípady, v ktorých tento zákon vyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.

§ 7

Príprava na trestný čin

(1)

Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré záleží v organizovaní trestného činu, v zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, v návode alebo v pomoci na trestný čin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok pre jeho spáchanie, je prípravou na trestný čin, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu trestného činu.

(2)

Príprava na trestný čin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej na trestný čin, ku ktorému smerovala, ak tento zákon v osobitnej časti neustanovuje niečo iné.

(3)

Trestnosť prípravy na trestný čin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo

b)

urobil o príprave na trestný čin oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, mohlo byť ešte odstránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.

§ 8

Pokus trestného činu

(1)

Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu a ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, je pokusom trestného činu, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

(2)

Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

(3)

Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo

b)

urobil o pokuse trestného činu oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, mohlo byť ešte odstránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.

§ 9

(1)

Páchateľom trestného činu je, kto trestný čin spáchal sám.

(2)

Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia).

§ 10

(1)

Účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne

a)

zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),

b)

naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),

c)

poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom čine (pomocník).

(2)

Na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti a trestnosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

§ 11

Vek

Kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.

§ 12

Nepríčetnosť

(1)

Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak sa páchateľ privedie do stavu nepríčetnosti, čo aj z nedbanlivosti, požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku.

§ 13

Nutná obrana

Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.

§ 14

Krajná núdza

Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo za daných okolností odvrátiť ináč alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

§ 15

Oprávnené použitie zbrane

Trestný čin nespácha, kto použije zbraň v medziach splnomocnenia príslušných zákonných predpisov.

TRETIA HLAVA

PÔSOBNOSŤ TRESTNÝCH ZÁKONOV

§ 16

(1)

Trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

(2)

Páchateľovi možno uložiť vždy len taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje.

(3)

O ochrannom opatrení sa rozhodne vždy podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

§ 17

(1)

Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území republiky.

(2)

Trestný čin sa považuje za spáchaný na území republiky,

a)

ak sa páchateľ tu dopustil konania, aj keď porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti v cudzine, alebo

b)

ak tu páchateľ porušil alebo ohrozil záujem chránený týmto zákonom alebo ak mal tu nastať aspoň sčasti taký následok, aj keď sa konania dopustil v cudzine.

§ 18

Podľa československého zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý v cudzine spáchal československý občan alebo obyvateľ republiky bez štátnej príslušnosti.

§ 19

Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), podvracania republiky (§ 98), vyzvedačstva (§ 105), falšovania a pozmeňovania peňazí (§ 140), uvádzania falšovaných a pozmenených peňazí (§ 141), výroby a držania falšovateľského náčinia (§ 142), útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa § 153, útoku na verejného činiteľa podľa § 155, genocídia (§ 259), používania zakázaného bojového prostriedku (§ 262), vojnovej krutosti (§ 263), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 264) a zneužívania označení Červeného kríža (§ 265) aj vtedy, keď spáchal taký trestný čin v cudzine na škodu záujmov republiky cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom republiky.

§ 20

(1)

Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného v cudzine cudzím štátnym príslušníkom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom republiky, aj vtedy,

a)

keď je čin trestný i podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný, a

b)

keď páchateľ bol chytený na území republiky a nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu štátu.

(2)

Páchateľovi však nemožno uložiť trest prísnejší, než aký ustanovuje zákon štátu, na území ktorého bol trestný čin spáchaný.

§ 21

(1)

Československý občan nemôže byť vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie ani na výkon trestu.

(2)

Trestný rozsudok cudzieho štátu nemôže byť vykonaný na území republiky.

§ 22

(1)

Ak pre ten istý skutok bol páchateľ v cudzine vo väzbe alebo potrestaný orgánom cudzieho štátu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe alebo vykonaný trest do trestu uloženého československým súdom, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Obdobne súd postupuje, ak uložil páchateľovi trest úhrnný alebo súhrnný (§ 35).

(2)

Ak nie je započítanie väzby alebo trestu uloženého v cudzine (odsek 1) možné, a to najmä preto, že v cudzine bol vykonaný celkom alebo sčasti trest takého druhu, aký tento zákon nepozná, súd prihliadne na túto skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne jeho výmery.

ŠTVRTÁ HLAVA

TRESTY

Prvý oddiel

Spoločné ustanovenia o trestoch

§ 23

Účel trestu

(1)

Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

(2)

Výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.

§ 24

(1)

Od potrestania páchateľa, ktorý spáchal trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, možno upustiť,

a)

ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, alebo

b)

ak súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovnú silu kolektívu, povahu spáchaného trestného činu a osobu páchateľa sa uloženie trestu nejaví nevyhnutným.

(2)

Ak súd upustil od potrestania, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

§ 25

Súd môže upustiť od potrestania aj vtedy, keď páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie (§ 72), ktoré zároveň ukladá, zabezpečí nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti lepšie ako trest. Toto ustanovenie sa však nepoužije, ak si páchateľ stav zmenšenej príčetnosti privodil, čo aj z nedbanlivosti, požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku.

§ 26

Zrušený

§ 27

Za spáchané trestné činy môže súd uložiť len tieto tresty:

a)

odňatie slobody,

b)

nápravné opatrenie,

c)

stratu čestných titulov a vyznamenaní,

d)

stratu vojenskej hodnosti,

e)

zákaz činnosti,

f)

prepadnutie majetku,

g)

peňažný trest,

h)

prepadnutie veci,

ch)

vyhostenie,

i)

zákaz pobytu.

§ 28

(1)

Ak tento zákon v osobitnej časti ustanovuje na niektorý trestný čin niekoľko trestov, možno uložiť každý tento trest samostatne alebo i viac ich popri sebe. Popri treste, ktorý ustanovuje tento zákon v osobitnej časti na niektorý trestný čin, možno uložiť aj iné tresty uvedené v § 27. Vyhostenie a zákaz pobytu možno uložiť samostatne, aj keď tento zákon v osobitnej časti taký trest neustanovuje.

(2)

Nemožno však uložiť

a)

nápravné opatrenie popri odňatí slobody alebo peňažnom treste,

b)

peňažný trest popri prepadnutí majetku.

§ 29

(1)

Trest smrti môže súd uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a to len za podmienky, že stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť je vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok mimoriadne vysoký a

a)

uloženie trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, alebo

b)

nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody do pätnástich rokov.

(2)

Vojakovi, ktorý taký trestný čin spáchal za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie, môže súd uložiť trest smrti tiež za podmienky, že takým trestným činom boli zmarené alebo podstatne ohrozené bojové akcie alebo zvýšenou mierou ohrozená kázeň alebo poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom zbore.

(3)

Namiesto trestu smrti môže súd uložiť trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsaťpäť rokov, ak považuje taký trest na splnenie účelu trestu za dostatočný.

(4)

Trest smrti nemožno uložiť tehotnej žene ani osobe, ktorá v čase, keď spáchala trestný čin, neprekročila osemnásty rok svojho veku.

§ 30

(1)

V uloženom treste smrti je zahrnutá strata čestných titulov a vyznamenaní a strata vojenskej hodnosti.

(2)

Popri treste smrti možno uložiť len trest prepadnutia majetku.

(3)

Trest smrti sa vykoná obesením; za brannej pohotovosti štátu možno ho vykonať zastrelením.

Druhý oddiel

Všeobecné zásady pre ukladanie trestov

§ 31

(1)

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovnú silu kolektívu a uloží trest so zreteľom na túto okolnosť.

(2)

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

a)

u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,

b)

u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní trestného činu,

c)

pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo.

(3)

Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

§ 32

(1)

Ak páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, ktorý si, a to ani z nedbanlivosti, neprivodil požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku, prihliadne súd na túto okolnosť pri určení druhu trestu a jeho výmery.

(2)

Ak má súd za to, že by vzhľadom na zdravotný stav takého páchateľa bolo možno za súčasného uloženia ochranného liečenia (§ 72) dosiahnuť účel trestu i trestom kratšieho trvania, zníži trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nie súc viazaný obmedzením uvedeným v § 40 ods. 3, a uloží zároveň ochranné liečenie.

§ 33

Pri výmere trestu sa ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ

a)

spáchal trestný čin v silnom rozrušení,

b)

spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých,

c)

spáchal trestný čin pod tlakom závislosti alebo podriadenosti,

d)

spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,

e)

spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil,

f)

spáchal trestný čin odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany alebo krajnej núdze,

g)

viedol pred spáchaním trestného činu riadny život pracujúceho človeka,

h)

pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu,

ch)

trestný čin úprimne ľutoval,

i)

svoj trestný čin sám oznámil úradom, alebo

j)

pri objasňovaní svojej trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom.

§ 34

Pri výmere trestu sa ako na priťažujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ

a)

spáchal trestný čin z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky alebo z inej obzvlášť zavrhnuteľnej pohnútky,

b)

spáchal trestný čin surovým spôsobom, zákerne, so zvláštnou lsťou alebo iným obdobným spôsobom,

c)

spáchal trestný čin využívajúc niečiu bezbrannosť, závislosť alebo podriadenosť,

d)

spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej udalosti vážne ohrozujúcej život, verejný poriadok alebo majetok,

e)

trestným činom porušil osobitnú povinnosť,

f)

trestným činom spôsobil vyššiu škodu,

g)

spáchal trestný čin ako organizátor, ako člen organizovanej skupiny alebo člen spolčenia,

h)