Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o úprave pracovného času v rokoch 1984 a 1985

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí

z 1. novembra 1983

Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanovila uznesením z 24. októbra 1983 podľa § 84 Zákonníka práce:

(1)

Pracovný čas ustanovený podľa vyhlášky č. 63/1968 Zb. o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom alebo podľa ďalších predpisov vydaných ústrednými orgánmi na skrátenie týždenného pracovného času sa upravuje tak, že pracovnými dňami (ďalšími pracovnými smenami) sú v roku 1984 aj soboty pripadajúce na 31. marec, 12. máj, 29. september a 10 november a v roku 1985 aj soboty pripadajúce na 23. marec, 13. apríl, 28. september, 19. október a 16. november.

(2)

Organizácie so sezónnou potrebou práce môžu po dohode s príslušným odborovým orgánom podľa pokynov príslušného ústredného orgánu určiť namiesto uvedených dní štyri pracovné soboty v roku 1984 a päť pracovných sobôt v roku 1985 v iných termínoch vhodných na splnenie hospodárskych úloh, ak sa zabezpečí doprava pracujúcich do zamestnania a späť.

(3)

Dĺžka ďalších pracovných smien v dňoch uvedených v predchádzajúcom odseku sa rovná dĺžke smeny určenej v organizácii na piatok predchádzajúci tejto smene.

(4)

Ak podľa rozvrhu pracovných smien pripadne pracovníkovi jeho pravidelná pracovná smena na niektorý z pracovných dní uvedených v odseku 1, určí organizácia po prerokovaní so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný výbor“) tomuto pracovníkovi ďalšie pracovné smeny na iný vhodný deň v tom istom alebo nasledujúcom mesiaci.

(5)

Organizácie môžu so súhlasom závodného výboru a štátne orgány po prerokovaní s ním presunúť na pracoviskách s pretržitou prevádzkou druhé a tretie smeny pripadajúce na dni uvedené v odseku 1 na iné vhodné dni v tom istom alebo nasledujúcom mesiaci.

(6)

Úprava pracovného času uvedená v odseku 1 sa vzťahuje aj na pracovníkov, ktorí majú s organizáciou dohodnutý kratší pracovný čas (§ 86 a § 156 ods. 2 Zákonníka práce), s výnimkou pracovníkov, ktorým sa pracovný čas skrátil na základe lekárskeho posudku na určitý počet hodín týždenne a u ktorých by sa účasťou na ďalšej pracovnej smene tento kratší pracovný čas prekročil.

(7)

Pracovný čas sa neupravuje mladistvým pracovníkom mladším ako 16 rokov, pracovníkom na pracoviskách s nepretržitou prevádzkou, pracovníkom s pracovným časom trvale rozvrhnutým na 6 dní v týždni a pracovníkom v prevádzkach, v ktorých sa pracovný čas skrátil zo zdravotných dôvodov. Pokiaľ by však pracovníkovi s pracovným časom trvale rozvrhnutým na 6 dní v týždni pripadla podľa rozvrhu pracovných smien jeho pravidelná pracovná smena na niektorý z pracovných dní uvedených v odseku 1, upravuje sa mu pracovný čas v tento deň tak, aby sa rovnal dĺžke smeny určenej v organizácii na piatok predchádzajúci tejto smene; táto úprava sa neurobí, ak jeho pravidelná pracovná smena pripadajúca na tento deň je dlhšia.

(8)

Pokiaľ by pracovník nemal v dôsledku úpravy pracovného času podľa odseku 1 v týždni ani jeden deň nepretržitého odpočinku, presunie mu organizácia po prerokovaní so závodným výborom jednu pracovnú smenu z tohto týždňa na niektorý deň jeho nepretržitého odpočinku v inom týždni toho istého alebo nasledujúceho mesiaca.

(9)

Ak ďalšia pracovná smena podľa odsekov 1, 4, 5 alebo 8 pripadne pracovníkovi do dovolenky, ktorú čerpá súvisle v dĺžke najmenej jedného kalendárneho týždňa, nemá tento deň vplyv na počet pracovných dní, ktoré pracovník vyčerpá ako dovolenku. Náhradu mzdy za dovolenku na zotavenie dostane tento pracovník za toľko pracovných dní dovolenky, koľko mu ich odpadlo podľa rozvrhu smien rozšíreného o ďalšiu pracovnú smenu.

(10)

Za prácu v ďalších pracovných smenách (odseky 1, 4, 5 a 8) patrí pracovníkovi mzda vo výške ustanovenej mzdovými predpismi. Pracovníkovi odmieňanému mesačnou mzdou sa v súvislosti s odpracovaním ďalších pracovných smien jeho základná mzda nezvyšuje.

(11)

Práca v ďalších pracovných smenách nie je prácou nadčas, a preto za ňu nepatrí pracovníkovi príplatok za prácu nadčas ani náhradné voľno podľa § 116 Zákonníka práce.

(12)

Za prácu vykonávanú v dňoch uvedených v odsekoch 1 a 5 nepatrí pracovníkovi mzdové zvýhodnenie za prácu cez soboty a nedele1), a to aj keď nejde o prácu v ďalších pracovných smenách.

(13)

Pokiaľ sa pracovníkovi určí ďalšia pracovná smena na inú sobotu alebo nedeľu v súvislosti s ustanovením odsekov 4 alebo 8, patrí mu za prácu v týchto dňoch mzdové zvýhodnenie za prácu cez soboty a nedele.1)

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Minister: Ing. Boďa v. r.