Zákon o národných výboroch (úplné znenie, ako vyplýva pre Slovenskú socialistickú republiku z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

PREDSEDNÍCTVO SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

vyhlasuje úplné znenie zákona z 29. júna 1967 č. 69 Zb. o národných výboroch, ako vyplýva s platnosťou pre Slovenskú socialistickú republiku zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, zákonom Slovenskej národnej rady č. 115/1970 Zb. o finančných správach, zákonom Slovenskej národnej rady č. 130/1970 Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky, zákonom Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich, zákonom Slovenskej národnej rady č. 34/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 62/1971 Zb., ktorým sa mení zákon č. 69/1967 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 121/1971 Zb. o ľudovej kontrole v Slovenskej socialistickej republike, zákonom Slovenskej národnej rady č. 159/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy, zákonom Slovenskej národnej rady č. 52/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach, a zákonom Slovenskej národnej rady č. 139/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy

ZÁKON o národných výboroch Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Prvá hlava

POSTAVENIE NÁRODNÝCH VÝBOROV V ŠTÁTE A SPOLOČNOSTI

Oddiel 1

Základné ustanovenia

§ 1

(1)

Národné výbory sú orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú pod vedením Komunistickej strany Československa socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi predpismi.

(2)

Národné výbory ako zastupiteľské zbory pracujúceho ľudu sú zložené z poslancov, ktorí sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

(3)

Poslanci sú ľudom kontrolovaní, jemu zodpovední a môžu byť na základe rozhodnutia svojich voličov odvolaní.

§ 2

Národné výbory zabezpečujú komplexný ekonomický a sociálny rozvoj svojich územných obvodov. Ako štátne orgány samosprávneho charakteru spájajú vo svojej práci uspokojovanie potrieb spoločnosti s potrebami a záujmami vo svojom územnom obvode, predovšetkým s potrebami rozvoja miest a obcí, a uvádzajú do súladu celospoločenské, miestne, skupinové a osobné záujmy. Chránia práva, oprávnené záujmy občanov a organizácií a vedú ich k plneniu zákonov a k úcte k právam spoluobčanov. Podieľajú sa na ochrane socialistickej hospodárskej sústavy, socialistického poriadku v spoločnosti a na upevňovaní obranyschopnosti republiky.

§ 3

(1)

Národné výbory vyvíjajú všetku svoju činnosť v spojení s občanmi, za ich aktívnej účasti a pod ich stálou kontrolou. Vytvárajú predpoklady pre priamu účasť občanov na plnení svojich úloh a zapájajú občanov do ich riešenia a vykonávania. Občanov tak zapájajú v najširšej miere do správy štátu.

(2)

Národné výbory sústavne skúmajú záujmy občanov, ich potreby a názory, radia sa s nimi o návrhoch závažných opatrení, pozorne sa zaoberajú ich pripomienkami a návrhmi a oboznamujú ich s výsledkami svojej práce a skladajú im účty zo svojej činnosti.

§ 4

(1)

Národné výbory plnia svoje úlohy v súčinnosti s orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými, najmä s Revolučným odborovým hnutím, Slovenským zväzom žien, Socialistickým zväzom mládeže a s ostatnými spoločenskými organizáciami.

(2)

Spoluprácu s Revolučným odborovým hnutím národné výbory zameriavajú na prípravu a uskutočňovanie dôležitých opatrení dotýkajúcich sa záujmov pracujúcich a vyžadujú si k nim od jeho orgánov stanoviská. Obdobne spolupracujú aj s jednotnými roľníckymi družstvami.

(3)

Národné výbory sa zaoberajú námetmi organizácií združených v Národnom fronte. Prerokúvajú s orgánmi Národného frontu zámery týkajúce sa rozvoja svojich územných obvodov a predkladajú orgánom Národného frontu a organizáciám v ňom združeným návrhy na spoluprácu pri tvorbe, plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu.

§ 5

(1)

Národným výborom patrí výkon štátnej správy v ich územných obvodoch. Zákon im môže zveriť výkon štátnej správy aj v územných obvodoch iných národných výborov.

(2)

Iným územným orgánom alebo organizáciám môže výkon štátnej správy zveriť len zákon.

§ 6

(1)

Národné výbory vzájomne spolupracujú s ostatnými štátnymi orgánmi vo svojich územných obvodoch pre dosiahnutie spoločných cieľov. Spoluprácu zameriavajú zvlášť na všestranné upevňovanie socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny, na predchádzanie trestnej činnosti, na posilňovanie obranyschopnosti republiky, na plnenie Zákona o rodine a na všestrannú ochranu občianskych práv.

(2)

Súdy, prokuratúra a útvary Zboru národnej bezpečnosti oboznamujú národné výbory so stavom socialistickej zákonnosti a ochrany verejného poriadku v ich územných obvodoch.

(3)

Iné štátne orgány, ako orgány uvedené v odseku 2, ktoré pôsobia v územnom obvode národného výboru, sú povinné na požiadanie národného výboru podávať mu správy o svojej činnosti, ktorá sa týka záujmov a potrieb občanov. Národný výbor ich upozorňuje na nedostatky, ktoré zistí, a môže od nich požadovať vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov. Štátne orgány sú povinné informovať národný výbor o vykonaných opatreniach v lehote ním určenej.

(4)

Národné výbory sú oprávnené pri zabezpečovaní miestnych vecí verejného poriadku v rámci svojej pôsobnosti ukladať úlohy Verejnej bezpečnosti, a to prostredníctvom príslušných náčelníkov. Útvary Zboru národnej bezpečnosti sú vo veciach výkonu služby zodpovedné a podriadené len vyšším náčelníkom.

§ 6a

(1)

Národné výbory v mestách a obciach môžu zriaďovať na zabezpečovanie miestnych vecí verejného poriadku v rámci svojej pôsobnosti inšpekciu verejného poriadku národného výboru.

(2)

Pracovníci inšpekcií dozerajú na dodržiavanie predpisov na ochranu verejného poriadku, upozorňujú občanov a organizácie na zistené nedostatky a robia opatrenia na ich odstránenie. Sú oprávnení požadovať od občanov potrebné vysvetlenia na objasnenie skutočností nevyhnutných na zistenie priestupku a ukladať pokuty v blokovom konaní. Predviesť občana môžu len v prípade, ak nepreukáže hodnoverne svoju totožnosť a vec nemožno vybaviť na mieste v blokovom konaní.

(3)

Podmienky zriaďovania inšpekcií verejného poriadku národných výborov, ich úlohy, ako aj práva a povinnosti ich pracovníkov upraví vláda nariadením.

§ 6b

(1)

Národné výbory môžu združovať na základe zmluvy s inými národnými výbormi, štátnymi, družstevnými, spoločenskými a inými socialistickými organizáciami prostriedky alebo činnosti na účinnejšie a hospodárnejšie plnenie ich spoločných úloh (ďalej len „združovanie prostriedkov a činností").

(2)

Národné výbory môžu navrhovať a koordinovať združovanie prostriedkov a činností socialistických organizácií, ak je takéto združovanie účelné a ak to vyžaduje celospoločenský záujem.

(3)

Ak nedôjde k dohode, môžu národné výbory uložiť socialistickým organizáciám povinnosť uzavrieť zmluvu o združení prostriedkov a činností. Toto oprávnenie majú národné výbory aj vtedy, keď sa na združovaní prostriedkov a činností samy nezúčastnia.

(4)

Pri združovaní prostriedkov a činností postupujú národné výbory podľa zásad ustanovených vládou Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „vláda").

§ 7

(1)

Voči ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám a voči organizáciám riadeným alebo spravovaným národnými výbormi vyšších stupňov vykonávajú národné výbory štátnu správu najmä na úseku výstavby, vodného hospodárstva, vytvárania a ochrany podmienok zdravého spôsobu života a práce, zdravotníckych služieb, verejného poriadku, požiarnej ochrany, ochrany rastlinnej a živočíšnej výroby a poľnohospodárskeho pôdneho a lesného fondu. Predpisy upravujúce jednotlivé úseky činnosti štátnej správy ustanovujú, v ktorých prípadoch sa musia tieto organizácie spravovať opatreniami národného výboru.

(2)

Národné výbory koordinujú a kontrolujú činnosť ústredne riadených hospodárskych, družstevných a ostatných organizácií a organizácií riadených alebo spravovaných národnými výbormi vyšších stupňov, ak ide o poskytovanie služieb obyvateľstvu, bytovú výstavbu a údržbu bytového majetku, tvorbu a ochranu životného prostredia, verejné a závodné stravovanie a rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie. Ustanovenie § 6 ods. 3 druhej a tretej vety platí obdobne.

(3)

Ústredne riadené hospodárske, družstevné a ostatné organizácie a organizácie riadené alebo spravované národnými výbormi vyšších stupňov sa podieľajú na zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov. Sú povinné spolupracovať s národnými výbormi a predkladať im na zaujatie záväzného stanoviska v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi podklady o pripravovaných investíciách a iných dôležitých opatreniach, ktoré národné výbory potrebujú na zabezpečovanie celkového rozvoja kraja, okresu, mesta a obce.

(4)

Národné výbory iniciatívne upozorňujú ústredne riadené hospodárske a družstevné organizácie na nedostatky vo využívaní nimi obhospodarovaných prostriedkov a požadujú od nich vyjadrenia k týmto upozorneniam.

Oddiel 2

Stupne a druhy národných výborov

§ 8

V obciach a v mestách sú miestne a mestské národné výbory, v okresoch okresné národné výbory a v krajoch krajské národné výbory.

§ 9

(1)

V obci, ktorú na návrh okresného národného výboru určí krajský národný výbor ako strediskovú obec (ďalej len „stredisková obec"), vykonáva miestny národný výbor rozšírenú pôsobnosť.

(2)

So súhlasom občanov môže byť zriadený jeden miestny národný výbor pre niekoľko obcí; o tomto opatrení rozhoduje na návrh miestnych národných výborov okresný národný výbor.

(3)

Krajský národný výbor môže na návrh okresného národného výboru určiť, že miestny národný výbor pre niekoľko obcí má pôsobnosť ako miestny národný výbor v strediskovej obci.

§ 10

(1)

Mestské národné výbory sú v mestách, ktoré sú sídlami okresov, ďalej v iných obciach mestského charakteru, ktoré na návrh krajského národného výboru určí vláda.

(2)

Mestské národné výbory sa členia na kategórie.

(3)

V prvej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami krajov a mestské národné výbory v ďalších významných veľkých mestách s osobitne rozvinutou hospodárskou, politickou, kultúrnou, sociálnou a správnou činnosťou a vo významných kúpeľných mestách (ďalej len „mestské národné výbory prvej kategórie"); významné veľké mestá, ak nie sú sídlami krajov a významné kúpeľné mestá určí na návrh krajských národných výborov vláda.

(4)

V druhej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami okresov a mestské národné výbory v obciach mestského charakteru, ktoré sú významnými strediskami osídlenia a sú vybavené zariadeniami a prevádzkárňami na zabezpečovanie služieb a potrieb obyvateľov obcí a ich spádového územia (ďalej len „mestské národné výbory druhej kategórie"); tieto obce určí krajský národný výbor.

(5)

V tretej kategórii sú mestské národné výbory v ostatných obciach mestského charakteru.

§ 11

(1)

V meste Košiciach pôsobí Národný výbor mesta Košíc riadený krajským národným výborom.

(2)

V obvodoch mesta Košíc pôsobia obvodné národné výbory. Vytvoriť alebo zrušiť mestský obvod alebo zmeniť jeho územie patrí Národnému výboru mesta Košíc.

§ 12*)

V hlavnom meste Československej socialistickej republiky je Národný výbor hlavného mesta Prahy a obvodné národné výbory. Národný výbor hlavného mesta Prahy je riadený priamo vládou. Osobitnú úpravu pôsobnosti a organizačnej výstavby Národného výboru hlavného mesta Prahy a obvodných národných výborov ustanoví zákon.

§ 12a

V hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave pôsobí Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy a obvodné národné výbory, v niektorých častiach mestských obvodov aj miestne národné výbory. Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy je riadený priamo vládou. Osobitnú úpravu postavenia, pôsobnosti a organizačnej výstavby národných výborov pôsobiacich na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy ustanovuje zákon Slovenskej národnej rady.**)

Druhá hlava

POSLANCI

§ 13

(1)

Počet svojich poslancov určí národný výbor so zreteľom na počet obyvateľov, na veľkosť svojho obvodu, na rozsah svojej pôsobnosti i so zreteľom na to, aby národný výbor tvoril pracovne schopný zbor. Pritom počet poslancov určí tak, aby

a)

miestny alebo mestský národný výbor mal najmenej:

9 poslancov v obciach do 300 obyvateľov,

b)

miestny národný výbor v strediskovej obci alebo mestský národný výbor mal najmenej

c)

okresný národný výbor mal najmenej

d)

krajský národný výbor mal najmenej 80 poslancov;

e)

mestský národný výbor v mestách, kde pôsobia obvodné národné výbory, mal najmenej 80 poslancov.

(2)

Obvodný národný výbor určí počet svojich poslancov podľa odseku 1 písm. b).

§ 14

(1)

Poslanec národného výboru sa podieľa na rokovaní a rozhodovaní národného výboru, zvlášť sa aktívne zúčastňuje na zasadaniach národného výboru a jeho orgánov, za člena ktorých bol zvolený. Pozorne skúma záujmy svojich voličov, ich potreby a názory a udržiava s nimi stále spojenie.

(2)

Poslanec skladá voličom účty zo svojej činnosti, a to

a)

poslanec miestneho národného výboru, obvodného národného výboru v meste Košiciach a mestského národného výboru najmenej dvakrát ročne,

b)

poslanec iného národného výboru, ako národného výboru uvedeného v písmene a), najmenej raz ročne.

§ 15

(1)

Poslanec národného výboru je oprávnený najmä

a)

predkladať návrhy národnému výboru a jeho komisiám a podnety jeho rade a odborom;

b)

vznášať dotazy na radu, na jej jednotlivých členov a na predsedov komisií, a to aj mimo zasadania národného výboru alebo komisie; odpoveď na tieto dotazy sa musí dať bezodkladne a ak sa tak nemôže stať, najneskôr do 30 dní;

c)

požadovať od vedúcich odborov vysvetlenia vzťahujúce sa na činnosť odborov; vysvetlenia môže požadovať aj od vedúcich organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom; vysvetlenia sa musia dať bezodkladne;

d)

odporúčať vedúcim organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom opatrenia na odstránenie nedostatkov a v závažnejších prípadoch sa obrátiť na národný výbor, aby v medziach svojej pôsobnosti uložil organizácii alebo zariadeniu vhodné opatrenia na nápravu;

e)

požadovať od štátnych orgánov a socialistických organizácií, ktoré národný výbor neriadi ani nespravuje, prijatie vo veciach, ktoré súvisia s výkonom jeho poslaneckej funkcie a požadovať od nich informácie a vysvetlenia;

f)

zúčastňovať sa s poradným hlasom na zasadaniach národného výboru nižšieho stupňa;

g)

zúčastňovať sa na vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov občanov vzťahujúcich sa na činnosť národného výboru, jeho orgánov a organizácií, prípadne postupovať sťažnosti, oznámenia a podnety občanov, ktoré sa mu odovzdali, príslušným orgánom a organizáciám;

h)

požadovať od odborov národného výboru, súdu, prokuratúry, štátneho notárstva a hospodárskej arbitráže rady vo veciach, ktoré súvisia s výkonom jeho poslaneckej funkcie.

(2)

Štátne orgány a socialistické organizácie sú povinné

a)

poskytovať poslancovi pomoc pri plnení jeho úloh;

b)

zaoberať sa podnetmi, pripomienkami a dotazmi poslanca a informovať ho o ich vybavení najneskôr do 30 dní;

c)

informovať poslanca v čo najkratšom čase o vybavení sťažností, oznámení a podnetov občanov, ktoré im postúpil.

§ 16

(1)

Poslanec národného výboru je povinný najmä

a)

aktívne pracovať medzi voličmi, radiť sa s nimi o návrhoch závažných opatrení, ktoré bude národný výbor prerokúvať, uplatňovať oprávnené záujmy občanov v národnom výbore a oboznamovať ich s prácou národného výboru, predovšetkým s jeho závažnými opatreniami, s novými zákonmi, s opatreniami vlády a s uzneseniami Komunistickej strany Československa;

b)

podávať voličom správy o svojej práci v národnom výbore a o vybavení ich podnetov a pripomienok;

c)

udržiavať stály styk so spoločenskými organizáciami, ktoré pôsobia v jeho obvode;

d)

uplatňovať vo všetkej svojej práci skúsenosti a podnety občanov;

e)

úzko spolupracovať s národnými výbormi nižších stupňov a uplatňovať ich podnety a skúsenosti v práci národného výboru.

(2)

Poslanec miestného národného výboru, obvodného národného výboru a mestského národného výboru je povinný spolupracovať s občianskymi výbormi vo svojom volebnom obvode.

§ 17

(1)

Poslanec národného výboru nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani na nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru (člena družstva). Organizácia, ktorej je poslanec pracovníkom, je povinná umožniť mu výkon funkcie a poskytnúť mu za tým účelom potrebné pracovné voľno; to platí aj o členoch komisií národných výborov, ktorí nie sú poslancami.

(2)

Poslancovi, ktorý je pre výkon funkcie uvoľnený zo zamestnania, sa zachováva pracovný pomer. Namiesto mzdy (inej odmeny za prácu) dostane od národného výboru primeranú odmenu. Ostatní poslanci a členovia komisií, ktorí nie sú poslancami, dostanú od národného výboru náhradu ušlého zárobku; vláda ustanoví, v ktorých prípadoch môžu od národného výboru dostať ešte odmenu za výkon funkcie. Náhrada skutočných výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom funkcie, im patrí podľa predpisov platných pre pracovníkov v pracovnom pomere.

(3)

Podrobnejšiu úpravu odmien a náhrad ustanoví vláda.

Tretia hlava

PÔSOBNOSŤ NÁRODNÝCH VÝBOROV

Oddiel 1

Základné ustanovenia

§ 18