Zákon o notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok)(úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

§ 1

Štátne notárstvo pomáha vo svojom odbore činnosti občanom a organizáciám pri ochrane ich práv a pri usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Pritom dbá, aby občania vykonávali svoje práva v súlade so záujmami spoločnosti a aby svoje povinnosti k spoluobčanom a k spoločnosti plnili dobrovoľne. Vo svojej činnosti, najmä svojím rozhodovaním, štátne notárstvo sa dôsledne stará o dodržiavanie socialistickej zákonnosti, predovšetkým pri ochrane socialistického spoločenského vlastníctva a osobného vlastníctva občanov.

§ 2

(1)

Štátne notárstvo rozhoduje v konaní o dedičstve, o umorovaní listín, o registrácii právnych úkonov, o úschovách a podľa osobitných predpisov o notárskych poplatkoch. Ďalej vykonáva súdom nariadený výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností.

(2)

V ostatnej svojej činnosti štátne notárstvo najmä spisuje notárske zápisnice o právnych úkonoch a iné písomnosti, osvedčuje právne významné skutočnosti, prijíma do úschovy listiny a peniaze, má v úschove pozemkové a železničné knihy a spolupôsobí pri evidencii nehnuteľností.

§ 3

(1)

Pri plnení svojich úloh postupuje štátne notárstvo v úzkej súčinnosti s národnými výbormi, súdmi a inými štátnymi orgánmi, ako aj so spoločenskými organizáciami.

(2)

Národné výbory, súdy, prokuratúry, iné štátne orgány a organizácie poskytujú štátnym notárstvam účinnú pomoc pri plnení ich úloh.

(3)

Štátne notárstva si poskytujú navzájom pomoc pri plnení svojich úloh.

§ 4

(1)

Pri rozhodovaní i pri ostatnej svojej činnosti štátne notárstvo vychádza zo skutočného stavu veci, dbá o určitosť právnych vzťahov a o predchádzanie sporom. Konanie vedie tak, aby prebiehalo rýchle a hospodárne.

(2)

Vo veciach súvisiacich s jeho činnosťou štátne notárstvo poskytuje občanom a organizáciám právne poučenie a dbá o to, aby nikto neutrpel ujmu pre nedostatok právnych znalostí.

(3)

Ak štátne notárstvo v činnosti niektorej organizácie zistí nedostatky, ktoré viedli alebo by mohli viesť k ohrozeniu alebo porušeniu práv, upozorní na to organizáciu, v ktorej takýto nedostatok zistilo.

§ 5

(1)

Sídla a obvody štátnych notárstiev sa zhodujú so sídlami a obvodmi okresných národných výborov; v hlavnom meste Prahe a v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave sa zhodujú obvody štátnych notárstiev s obvodmi národných výborov.

(2)

Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) môže ustanoviť, že veci určitého druhu z obvodu niekoľkých štátnych notárstiev bude vybavovať jedno z nich.

(3)

Úlohy štátnych notárstiev vykonávajú vedúci štátni notári, štátni notári a ďalší pracovníci podľa tohto zákona tým poverení.

(4)

Počet štátnych notárov jednotlivých štátnych notárstiev ustanovuje minister spravodlivosti Českej socialistickej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“).

§ 6

(1)

Na čele štátneho notárstva je vedúci štátny notár, ktorému patrí bezprostredný dohľad na štátnych notárov, notárskych čakateľov a ostatných pracovníkov štátneho notárstva. Organizuje a riadi prácu štátneho notárstva a zodpovedá za riadne plnenie jeho úloh.

(2)

Činnosť štátnych notárstiev v kraji riadi, zjednocuje a kontroluje predseda krajského súdu.

(3)

Hlavný dohľad na činnosť štátnych notárstiev vykonáva minister spravodlivosti.

§ 7

(1)

Za vedúceho štátneho notára alebo štátneho notára môže byť ustanovený občan Československej socialistickej republiky, ktorý

a)

je oddaný socialistickému zriadeniu a je občiansky bezúhonný,

b)

má ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie,

c)

vykonal právnu prax v dĺžke najmenej jeden rok na štátnom notárstve.

(2)

Za notárskeho čakateľa môže byť prijatý občan Československej socialistickej republiky, ktorý

a)

je oddaný socialistickému zriadeniu a je občiansky bezúhonný,

b)

má vysokoškolské právnické vzdelanie.

§ 8

(1)

Vedúcich štátnych notárov a štátnych notárov ustanovuje a odvoláva z funkcie minister spravodlivosti na návrh predsedu krajského súdu; ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže minister spravodlivosti odpustiť predpísanú právnu prax.

(2)

Notárskych čakateľov prijíma a prepúšťa minister spravodlivosti na návrh predsedu krajského súdu.

§ 9

Vedúci štátny notár, štátny notár a notársky čakateľ vykoná pri ustanovení do rúk predsedu krajského súdu tento sľub:

„Sľubujem, že budem verný Československej socialistickej republike, že sa budem spravovať Ústavou a ostatnými právnymi predpismi a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím, že budem prísne zachovávať mlčanlivosť v úradných veciach, svoje povinnosti plniť svedomito a nestranne a svoju funkciu vykonávať podľa svojho najlepšieho vedomia.“.

§ 10

(1)

Ak vznikne pochybnosť o príslušnosti, rozhodne krajský súd, v obvode ktorého sú štátne notárstva, ktoré z nich je príslušné; ak ide o štátne notárstva v obvodoch rôznych krajských súdov, rozhodne najvyšší súd republiky, a ak ide o štátne notárstva v obvodoch Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, rozhodne Najvyšší súd Československej socialistickej republiky. Rovnako sa postupuje, ak je vhodné, aby vo veci konalo iné než doteraz príslušné štátne notárstvo. Proti rozhodnutiu o príslušnosti štátneho notárstva nemožno sa odvolať.

(2)

Ak je príslušných niekoľko štátnych notárstiev, môže sa návrh na začatie konania podať na ktoromkoľvek z nich.

(3)

Ak chýbajú u veci, ktorá patrí do právomoci štátneho notárstva, podmienky príslušnosti alebo ak ich nemožno zistiť, určí Najvyšší súd Československej socialistickej republiky štátne notárstvo, ktoré uskutoční konanie.

§ 11

(1)

Podľa povahy veci môže štátne notárstvo, ak je to účelné, konať v mieste, na ktoré sa prejednávaná vec vzťahuje; v prípade potreby štátne notárstvo môže konať v byte účastníka alebo na inom vhodnom mieste.

(2)

Ak sa má konať mimo obvodu štátneho notárstva, urobí úkon spravidla dožiadané štátne notárstvo.

(3)

Ak to zhospodárni konanie a najmä uľahčí pracujúcim obstaranie ich vecí, môže štátne notárstvo v dohode s miestnymi národmi výbormi obcí, ktorých sa takéto opatrenie týka, a so schválením predsedu krajského súdu určiť, že bude mať v niektorých miestach svojho obvodu pravidelné úradné dni.

§ 12

(1)

Pracovník štátneho notárstva je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak vzhľadom na okolnosti prípadu možno dôvodne pochybovať o jeho nezaujatosti.

(2)

Ak pracovník štátneho notárstva neuznáva, že je vylúčený, rozhodne o tom s konečnou platnosťou vedúci štátny notár; ak ide o vedúceho štátneho notára, rozhodne predseda krajského súdu.

(3)

Ak štátne notárstvo nemôže konať preto, že jeho pracovníci sú vylúčení, prikáže sa vec inému než doteraz príslušnému štátnemu notárstvu. O tom rozhodne krajský súd, v obvode ktorého sú obe štátne notárstva; inak rozhodne Najvyšší súd Českej socialistickej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky. Ak jedno z týchto štátnych notárstiev je na území Českej socialistickej republiky a druhé na území Slovenskej socialistickej republiky, rozhodne o prikázaní Najvyšší súd Československej socialistickej republiky.

§ 13

Konanie sa uskutočňuje neverejne; môže sa však uskutočniť celkom alebo sčasti verejne, ak to vyžaduje záujem spoločnosti a nie je ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo. Pri verejnom pojednávaní môže štátne notárstvo určiť, že nemajú naň prístup maloletí a tí, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.

§ 14

(1)

Štátne notárstvo ustanoví nezastúpenému účastníkovi pre konanie pred štátnym notárstvom opatrovníka, ak

a)

účastník nie je doteraz známy, má neznámy pobyt alebo písomnosť sa mu nemôže doručiť na známu adresu v cudzine,

b)

účastník nemôže pred štátnym notárstvom samostatne konať, lebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať,

c)

je to potrebné z iného vážneho dôvodu na ochranu záujmov účastníka alebo záujmov spoločnosti.

(2)

Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka štátne notárstvo doručí opatrovníkovi a podľa potreby uverejní vyhláškou.

(3)

Ak nemôže byť podľa zákona účastník, ktorý potrebuje zákonného zástupcu, zastúpený týmto zástupcom, štátne notárstvo mu ustanoví opatrovníka. Ak ide o zastupovanie maloletého dieťaťa, ustanoví za tohto opatrovníka občana alebo národný výbor.

§ 15

(1)

Každý účastník konania platí sám trovy konania, ktoré mu vznikli, a trovy svojho obhajcu, ako aj trovy opatrovníka, ktorý mu bol ustanovený. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci, a ak nemožno pomer zistiť, rovnakým dielom.

(2)

Trovy dôkazu platí účastník, ktorý dôkaz navrhol alebo v záujme ktorého sa dôkaz vykonal.

§ 16

(1)

Štátne notárstvo môže uložiť účastníkovi, ak nie je oslobodený od notárskeho poplatku, aby zložil preddavok na trovy konania.

(2)

O povinnosti na platenie trov konania rozhoduje štátne notárstvo.

§ 17

(1)

Štátne notárstvo vydáva rozhodnutie o veci samej, alebo ak je to potrebné alebo účelné, o jej časti. O iných otázkach vydáva štátne notárstvo rozhodnutie, ak je to potrebné s ohľadom na priebeh alebo výsledok konania.

(2)

Rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní a o vykonateľnosti.

(3)

Rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, alebo ktorému nikto neodporoval, nemusí obsahovať odôvodnenie. Rozhodnutie vydané púhym záznamom v spise (§ 19 ods. 2) nemusí obsahovať odôvodnenie ani poučenie o odvolaní a o vykonateľnosti.

§ 18

Ak štátne notárstvo nemôže rozhodnúť preto, že jeho rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná i po vyšetrení vykonanom štátnym notárstvom na jej objasnenie, a ak nemožno dosiahnuť medzi účastníkmi dohodu, štátne notárstvo preruší konanie až do rozhodnutia o spornej skutočnosti v súdnom, prípadne inom konaní. Ak nepodá účastník, ktorému to štátne notárstvo uložilo, v určenej lehote návrh na takéto rozhodnutie, štátne notárstvo v konaní pokračuje a rozhodne i o tejto skutočnosti.

§ 19

(1)

Rozhodnutie štátne notárstvo vydáva písomne a doručí ho účastníkom. Ak sa konalo pojednávanie, štátne notárstvo prítomným účastníkom rozhodnutie aj vyhlási; ak prítomný účastník vyhlási, že nežiada písomné vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia a že sa vzdáva práva odvolania, nemusí sa mu rozhodnutie doručiť.

(2)

Rozhodnutie, ktoré celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval, môže štátne notárstvo vydať púhym záznamom v spise; to však neplatí, ak sa takýmto rozhodnutím účastníkovi ukladá povinnosť alebo ak účastník žiada jeho doručenie. Púhym záznamom v spise možno vydať aj iné rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, ak účastník nežiada jeho doručenie alebo ak nevyžaduje jeho doručenie povaha veci.

(3)

Ak sa má podľa zákona rozhodnutie uverejniť vyhláškou, vyvesí sa po dobu 15 dní na úradnej doske štátneho notárstva. Uplynutie tejto doby nahradzuje doručenie rozhodnutia.

§ 20

Štátne notárstvo je viazané svojím rozhodnutím, len čo ho vyhlásilo; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak nedošlo k jeho vyhláseniu ani k doručeniu, len čo bol o ňom v spise urobený záznam. Rozhodnutím, ktorým sa upravuje len vedenie konania, nie je však štátne notárstvo viazané.

§ 21

(1)

Proti rozhodnutiu štátneho notárstva sa môže účastník odvolať. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na štátnom notárstve, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

(2)

Popri prípadoch ustanovených v tomto zákone nie je prípustné odvolanie, ktorého sa účastník vzdal, a odvolanie proti rozhodnutiu vydanému púhym zápisom v spise. Ďalej nie je prípustné odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým

a)

sa upravuje vedenie konania;

b)

sa povolilo navrátenie lehoty;

c)

sa pripustilo späť vzatie návrhu;

d)

sa rozhodlo o svedočnom;

e)

sa vrátilo podanie na opravu;

f)

sa zaregistrovala zmluva.

(3)

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

§ 22

(1)

Štátne notárstvo môže samo rozhodnúť o odvolaní, ak je napadnuté rozhodnutie, ktoré sa týka iba odvolateľa, a ak môže odvolaniu celkom vyhovieť.

(2)

Ak štátne notárstvo nerozhodne samo podľa odseku 1 o odvolaní, rozhodne o ňom krajský súd.

(3)

O sťažnostiach pre porušenie zákona proti právoplatným rozhodnutiam štátnych notárstiev rozhoduje najvyšší súd republiky.

§ 23

(1)

Vydané rozhodnutie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie v ňom určená. Ak v rozhodnutí nie je určená povinnosť na plnenie, je rozhodnutie vykonateľné, len čo nadobudlo právoplatnosť; štátne notárstvo však môže určiť, ak to vyžadujú zvláštne okolnosti prípadu, že takéto rozhodnutie je vykonateľné bez zreteľa na právoplatnosť.

§ 24

Vo veciach právoplatne skončených je prípustná obnova konania s výnimkou rozhodnutí, zrušenie alebo zmenu ktorých možno dosiahnuť podľa tohto zákona inak. O povolení obnovy rozhoduje štátne notárstvo, ktoré vydalo vo veci rozhodnutie.

§ 25

Použitie Občianskeho súdneho poriadku

Ak nie je v tomto zákone ustanovená odchylná úprava, použijú sa na konanie pred štátnym notárstvom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha veci nevylučuje.

Prvá hlava

Konanie o dedičstve

§ 26

(1)

Na konanie o dedičstve je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak ho nemožno zistiť, štátne notárstvo, v obvode ktorého mal naposledy pobyt.

(2)

Ak nie je takéto štátne notárstvo, je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého je poručiteľov majetok. Medzi niekoľkými takto príslušnými štátnymi notárstvami patrí vec tomu štátnemu notárstvu, ktoré prvé urobilo úkon.

(3)

Predbežné vyšetrenia (§ 29) a neodkladné opatrenia (§ 30) môže vykonať podľa možnosti a podľa potreby ktorékoľvek štátne notárstvo.

§ 27

(1)

Štátne notárstvo začne konanie i bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

(2)

Miestny národný výbor poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode štátnemu notárstvu príslušnému na prejednanie dedičstva (§ 26).

§ 28

Účastníkmi konania sú tí, o ktorých možno mať dôvodne za to, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak niet takýchto osôb, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 38, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 32 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb (§ 32 ods. 2).

§ 29

(1)

V predbežnom vyšetrení si štátne notárstvo obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Toto vyšetrenie sa nemusí konať, ak maloletý poručiteľ bol v čase úmrtia v spoločnej domácnosti s rodičmi alebo s jedným z nich a nezanechal majetok.

(2)

Ak poručiteľ zanechal závet, štátne notárstvo zistí jeho stav a obsah; to isté urobí štátne notárstvo, ktoré má závet v úschove, na dožiadanie štátneho notárstva, na ktorom sa vedie konanie o dedičstve.

§ 30

(1)

Ak to vyžaduje záujem spoločnosti alebo dôležitý záujem účastníkov, štátne notárstvo i bez návrhu urobí neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti a postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov. Pri predaji hnuteľných vecí postupuje štátne notárstvo primerane podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí pri výkone rozhodnutia súdom, okrem ak by štátne notárstvo rozhodlo o inom spôsobe predaja.

(2)

Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä uložením na štátnom notárstve alebo u uschovávateľa, zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka alebo súpisom na mieste samom.

§ 31

V konaní o dedičstve spolupôsobia národné výbory na dožiadanie štátneho notárstva na zistenie úplného podkladu pre rozhodnutie, predovšetkým súčinnosťou pri predbežnom vyšetrení, pri zabezpečení dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným zásahom, pri predaji veci, pri zisťovaní hodnoty poručiteľovho majetku a pri súpise na mieste samom.

§ 32

(1)

Ak poručiteľ nezanechal majetok, štátne notárstvo konanie zastaví.

(2)

Ak poručiteľ zanechal nepatrný majetok, môže ho štátne notárstvo vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaviť.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 a 2 sa nemožno odvolať.

§ 33

(1)

Ak konanie nebolo zastavené podľa § 32, štátne notárstvo upovedomí tých, o ktorých možno mať dôvodne za to, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca; túto lehotu môže štátne notárstvo z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne ich poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.

(2)

Upovedomenie a poučenie doručí štátne notárstvo do vlastných rúk alebo ich dá ústne a v zápisnici uvedie, že sa tak stalo.

§ 33a

(1)

Účastníci sú povinní prispieť štátnemu notárstvu pravdivými a úplnými údajmi na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci.

(2)

Peňažné organizácie podávajú štátnemu notárstvu v dedičskom konaní na jeho dopyt správy o vkladoch, ak je im známe, že vklad patrí poručiteľovi, alebo ak sú v dopyte uvedené údaje potrebné na zistenie totožnosti vkladu.

§ 34

(1)

Ak mal poručiteľ s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, štátne notárstvo rozhodne o všeobecnej cene tohto majetku v čase smrti poručiteľa a podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka určí, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi pozostalým manželom a niektorým z dedičov sporná, postupuje štátne notárstvo podľa § 18.

(2)

Ak štátne notárstvo zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončení, ďalší majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, rozhodne o ňom dodatočne podľa odseku 1; pritom vychádza z pôvodného rozhodnutia.

§ 35

Štátne notárstvo zistí majetok poručiteľa a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Pokiaľ medzi účastníkmi zostali sporné aktíva alebo pasíva, postupuje podľa § 18.

§ 36