Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva dopravy

z 30. marca 1984

Federálne ministerstvo dopravy po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 16 ods. 1 písm. b) vládneho nariadenia č. 54/1953 Zb. o premávke na cestách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 13/1956 Zb. ustanovuje:

§ 1

Všeobecné ustanovenia

(1)

Na pozemných komunikáciách1) sa smú používať len vozidlá, ktoré svojou konštrukciou, vyhotovením a technickým stavom spĺňajú požiadavky bezpečnej a plynulej premávky, neohrozujú bezpečnosť a zdravie osôb, neznečisťujú a nepoškodzujú pozemné komunikácie a neznehodnocujú životné prostredie nad mieru prípustnú podľa jednotlivých ustanovení tejto vyhlášky.

(2)

Podmienky, ktoré musí vozidlo spĺňať z hľadiska konštrukcie a vyhotovenia, sú uvedené v druhej až piatej časti tejto vyhlášky. Pritom nie je rozhodujúce, či je vozidlo zapísané v evidencii vozidiel a vybavené štátnou poznávacou značkou, či nie.

(3)

Cestným vozidlom (motorovým alebo nemotorovým) sa na účely tejto vyhlášky rozumie vozidlo, ktoré spĺňa podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2 a je vyrobené a určené na premávku na pozemných komunikáciách.

(4)

Zvláštnym vozidlom (motorovým alebo nemotorovým) sa na účely tejto vyhlášky rozumie vozidlo vyrobené a určené na iné účely než na premávku na pozemných komunikáciách, po ktorých sa pohybuje iba vo výnimočných prípadoch. Je to napr. poľnohospodársky a lesný traktor, jednonápravový kultivačný traktor a jeho príves, samochodný poľnohospodársky a lesný stroj, pojazdný stroj a jeho súprava a motorový ručný vozík. Pojazdným pracovným strojom nie je vozidlo, ktoré je postavené na kompletnom podvozku automobilu alebo jeho prívesu a návesu.

(5)

Základné rozdelenie a druhy vozidiel uvádza osobitný predpis.2)

(6)

Ustanovenia tejto vyhlášky platné pre autobusy platia, pokiaľ nie je ustanovené inak, aj pre trolejbusy.

(7)

Pre električky platí § 11 ods. 1 písm. a) až c), § 12 ods. 2, § 21 ods. 1 prvá veta a ods. 2, 3 a 7, § 22 ods. 1, 2, 6 a 8, § 23 ods. 1, § 27 ods. 1 prvá veta a ods. 2, § 28 ods. 1 prvá veta a ods. 2, § 31 ods. 10, § 33 ods. 1, 4 až 7, § 41 ods. 1 a 2, § 43 ods. 3 prvá veta a ods. 5, 7 a 8, § 44 ods. 1, 2, 4 a primerane 5, § 46 ods. 2, § 47 ods. 1, 2 a 4, § 48 ods. 1, 2, 4 a 6, § 49 ods. 1 a 3, § 50 ods. 1 prvá a štvrtá veta, ods. 3 a 4, § 53 ods. 1 s výnimkou druhej aliney, ods. 2 a ods. 3 prvá, druhá a štvrtá veta, § 54 ods. 1 prvá veta, § 55 ods. 1 prvá veta a ods. 2, § 57 ods. 3 a 6.

(8)

Ustanovenia tejto vyhlášky platné pre nákladné automobily (kategórie N) a ich prípojné vozidlá platia aj pre špeciálne automobily2) a ich prípojné vozidlá, a pokiaľ nie je ustanovené inak, aj pre cestné ťahače.

(9)

Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú na vozidlá ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ktoré určia príslušné ministerstvá; pre tieto vozidlá môžu príslušné orgány ustanoviť osobitné podmienky.

§ 2

Spôsobilosť vozidiel na premávku

(1)

V premávke na pozemných komunikáciách sa smú používať iba vozidlá,

a)

ktoré sa zhodujú so schváleným typom (§ 3) alebo ak bola schválená ich technická spôsobilosť na premávku,

b)

ak im bola pridelená štátna poznávacia značka, pokiaľ tejto povinnosti podliehajú.

(2)

Na pozemných komunikáciách sa pásové vozidlá smú používať, len ak sú vybavené gumovými pásmi alebo oceľovými pásmi s gumovými vankúšmi na oporných plochách; nosné kladky musia byť samostatne odpružené a vybavené gumovými obručami s výškou najmenej 40 mm.

(3)

Pre vozidlá v medzinárodnej premávke sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná.3) Vozidlom v medzinárodnej premávke sa rozumie vozidlo, ktoré

a)

patrí osobe alebo organizácii, ktorá má trvalý pobyt (sídlo) mimo územia Československej socialistickej republiky,

b)

nie je evidované v Československej socialistickej republike a

c)

je na územie Československej socialistickej republiky dočasne dovezené; za dočasne dovezené sa nepovažuje vozidlo, ktoré je na území Československej socialistickej republiky dlhšie ako jeden rok bez prerušenia trvajúceho dlhšie ako tri mesiace.

(4)

Jazdná súprava vozidiel je v medzinárodnej premávke, ak spĺňa aspoň jedno jej vozidlo podmienky odseku 3.

§ 3

Schvaľovanie technickej spôsobilosti typov vozidiel

(1)

Technickú spôsobilosť typov vozidiel, ktoré sa majú hromadne podľa typu vyrábať alebo hromadne podľa typu dovážať, schvaľuje na žiadosť výrobcu alebo dovozcu ústredný orgán štátnej správy vo veciach dopravy Českej republiky5) alebo ústredný orgán štátnej správy vo veciach dopravy Slovenskej republiky6) (ďalej len „príslušný orgán republiky“), a to podľa konečného vyhotovenia prototypu alebo vozidla z overovacej série alebo dovezených vzorkových vozidiel a príslušnej technickej dokumentácie. Podmienkou schválenia typu je splnenie podmienok ustanovených v druhej až piatej časti tejto vyhlášky a zabezpečenie náhradných dielcov a servisu po dobu najmenej 10 rokov po dokončení výroby alebo dovozu vozidiel schváleného typu. Hromadnou výrobou a hromadným dovozom sa na účely tejto vyhlášky rozumie výroba alebo dovoz viacerých ako 5 vozidiel rovnakého typu a vyhotovenia dovedna.

(2)

Na schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla sa vyžaduje schválenie vozidla alebo jeho výstroja a súčastí podľa predpisov o homologizácii (overovaní zhodností)7) z hľadísk ustanovených v druhej a tretej časti tejto vyhlášky; schvaľovanie vykonáva Federálne ministerstvo dopravy, potrebné skúšky vykonávajú a protokoly o nich vystavujú organizácie,8) ktoré tým poverí Federálne ministerstvo dopravy po prerokovaní s ich nadriadeným ústredným orgánom. Ak predpisy uvedené v prvej vete neustanovia spôsob skúšania typu vozidla, jeho výstroja a súčastí, skúšky sa vykonávajú podľa jednotných podmienok ustanovených Federálnym ministerstvom dopravy. Ak osobitný predpis7) neustanovuje povinnosť overovať, či sa v priebehu sériovej výroby typu vozidla, jeho výstroja a súčastí plnia podmienky schválenej homologizácie, musia tak urobiť príslušné organizácie8) najmenej raz za rok, a to na náklady výrobcu (dovozcu).

(3)

Výrobca alebo dovozca je povinný k žiadosti o schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla predložiť najmä

a)

celkový technický opis vozidla s typovým listom,

b)

výkres s uvedením vonkajších a vnútorných rozmerov, pohotovostnej a celkovej hmotnosti a jej rozdelenia na jednotlivé nápravy,

c)

výkres vonkajšieho a vnútorného osvetlenia včítane vyznačenia uhlov geometrickej viditeľnosti, typov svietidiel a ich charakteristiky,

d)

výkres s uvedením uhlov výhľadu vodiča,

e)

schému vedenia vozidla s uvedením geometrie a ovládacej sily,

f)

schému brzdových zariadení s uvedením činnosti a ovládacej sily,

g)

schému elektrickej inštalácie včítane uvedenia typu zariadení alebo prístrojov,

h)

charakteristiku odporúčaných pneumatík a ich hustenie a charakteristiku ráfikov s potvrdením výrobcov (§ 25 ods. 2),

i)

zoznam vybavenia a výstroja vozidla,

j)

návod na obsluhu a údržbu, údaj o počte prejdených kilometrov do jednotlivých druhov opráv vozidla, čas (počet prejdených kilometrov), v ktorom sa pri predpísanom nastavení motora a palivovej sústavy neprekročia prípustné hodnoty emisií znečisťujúcich látok, zoznam náhradných dielcov a dielenskú príručku (prípadne ďalšiu obchodno-technickú dokumentáciu dodávanú s vozidlom),

k)

protokoly o skúške vozidla a jeho častí a homologizačné protokoly,

l)

technické údaje pre kontrolu a nastavenie vozidla a jeho častí (diagnostické údaje) včítane osobitných upozornení pre potrebu staníc technickej kontroly,

m)

vyhlásenie o tom, že vozidlo spĺňa podmienky ustanovené touto vyhláškou, alebo zoznam požadovaných výnimiek so zdôvodnením.

n)

v prípade dovozu doklad o zhodnosti so schváleným typom vydaný výrobcom vozidla (osvedčenie zhody).

(4)

Príslušný orgán republiky môže predpísať predloženie ďalšej technickej dokumentácie, najmä podrobných výkresov a výpočtov, stanoviska orgánu hygienickej služby, protipožiarnej ochrany a pod., uložiť vykonanie úplných prevádzkových skúšok typu vozidla, prípadne ďalších skúšok a ustanoviť podmienky pre tieto skúšky.

(5)

Výrobca alebo dovozca je povinný na požiadanie požičať príslušnému orgánu republiky na primeraný čas vozidlo, ktorého typ má byť alebo je schválený, na overenie v premávke včítane súpravy dielcov na zabezpečenie dobrého technického stavu a prevádzkyschopnosti v priebehu skúšok.

(6)

Príslušný orgán republiky pri schválení technickej spôsobilosti typu vozidla so súhlasom Federálneho ministerstva vnútra určí, či vozidlo bude vzhľadom na svoju konštrukciu a jazdné vlastnosti evidované a vybavené štátnou poznávacou značkou alebo či sa pripúšťa do prevádzky bez štátnej poznávacej značky. Ak to vyžaduje konštrukcia alebo predpokladaný spôsob používania vozidla, určí ďalšie, prípadne osobitné podmienky prevádzky. Pre typ, ktorého technickú spôsobilosť schváli, vystaví „Osvedčenie o technickej spôsobilosti typu vozidla“ a „Základný technický opis schváleného typu vozidla“ s obmedzenou platnosťou, ktorý je pre výrobcu alebo dovozcu podkladom na vyplnenie technického preukazu pre vozidlo, ktoré bude evidované a vybavené štátnou poznávacou značkou, alebo technického osvedčenia pre vozidlo, ktoré nebude vybavené štátnou poznávacou značkou.

(7)

Skúšky typu vozidla podľa odsekov 4 a 5 sa vykonávajú na náklady výrobcu, prípadne dovozcu vozidla.

(8)

Výrobca je povinný predložiť pred zavedením do výroby príslušnému orgánu republiky na schválenie každú zmenu, ktorú hodlá urobiť na type už schválenom a ktorá by sa odlišovala od údajov v podkladoch požadovaných v odseku 3 alebo údajov v „Základnom technickom opise schváleného typu vozidla“. Dovozca je povinný predložiť tieto zmeny na schválenie ešte pred dovozom upravených vozidiel.

(9)

Schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla platí pre všetky vyrobené alebo dovezené vozidlá, ktoré svojím vyhotovením a vystrojením plne zodpovedajú schválenému typu.

(10)

Schválenie technickej spôsobilosti typov nie je potrebné pre vozidlá vyrobené alebo dovezené pred 1. 7. 1972, ktorých najvyššia konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 15 km.h^-1; toto ustanovenie sa nevzťahuje na kolesové a pásové traktory.

(11)

Na účely tejto vyhlášky sa odôvodnenými prípadmi hromadne dovezeného vozidla rozumie sanitné vozidlo, ktoré musí spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi,8a) ale nemusí byť podľa nich schválené.

§ 4

Schvaľovanie technickej spôsobilosti výstroja a súčastí vozidiel

(1)

Technickú spôsobilosť výstroja a súčastí dôležitých pre bezpečnosť cestnej premávky, ktoré sa hromadne vyrábajú alebo sa dovážajú prostredníctvom dovozcu, schvaľuje príslušný orgán republiky na základe predložených vzoriek a príslušnej dokumentácie. Pri výstroji a súčastiach, ktoré sa schvaľujú podľa predpisov o homologizácii, schváli príslušný orgán republiky iba ich použitie na type vozidla.

(2)

Pre schválenie typov hasiacich prístrojov (§ 78) platia osobitné predpisy.9)

(3)

Zariadenie na pohon cestného motorového vozidla poháňaného skvapalneným plynom propán-bután musí byť schválené podľa osobitného predpisu.9a)

§ 5

(1)

Ak sa po schválení technickej spôsobilosti typu vozidla, prípadne jeho výstroja a súčastí zistia konštrukčné alebo výrobné závady, príslušný orgán republiky výrobcovi alebo dovozcovi uloží ich odstrániť a určí na to primeranú lehotu. Za tým účelom môže uložiť vykonanie prevádzkových skúšok, prípadne požičanie vozidla na ich vykonanie. Podľa závažnosti závad môže tiež výrobcovi alebo dovozcovi zakázať uvádzať vozidlá do prevádzky už uvedených. Náklady spojené s odstránením závad a vykonaním prevádzkových skúšok uhrádza výrobca, prípadne dovozca.

(2)

Príslušné orgány republík môžu u výrobcu, dovozcu, v predajnej organizácii, prípadne v opravovni kedykoľvek overiť, či vozidlá, ich súčasti a výstroj zodpovedajú schválenému typu a či sa dodržiavajú podmienky určené pri schválení technickej spôsobilosti. Federálne ministerstvo dopravy sleduje, ako sa vo výrobe i v dovoze uplatňujú, dodržiavajú a osvedčujú ustanovenia tejto vyhlášky. Výrobcovia, dovozcovia, predajné organizácie a opravovne sú povinné týmto orgánom kontrolu umožniť.

(3)

V záujme jednotnej technickej politiky v doprave Federálne ministerstvo dopravy zabezpečuje vzájomnú súčinnosť a koordináciu príslušných orgánov republík. Využíva na to podklady poskytované príslušnými orgánmi republík. Využíva na to podklady poskytované príslušnými orgánmi republík, najmä kópie opatrení vydaných v súvislosti so schvaľovaním technickej spôsobilosti typov vozidiel, súčastí a výstroja a v súvislosti s udeľovaním súhlasu na hromadné stavby a prestavby vozidiel.

§ 5a

Schvaľovanie technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla

(1)

Technickú spôsobilosť vozidla, ktoré sa nezhoduje s typom vozidla schváleným podľa § 3 tejto vyhlášky, schvaľuje na žiadosť príslušný orgán štátnej správy.9b) K žiadosti sa musí priložiť

a)

technický opis vozidla aspoň v rozsahu technického preukazu,

b)

doklad o technickej prehliadke vozidla v stanici technickej kontroly v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, od ktorej pri podaní žiadosti neuplynula doba dlhšia ako tri mesiace,

c)

návod na údržbu a obsluhu vozidla (na nahliadnutie).

Ak je to potrebné pre posúdenie technickej spôsobilosti vozidla, môže orgán štátnej správy žiadať predloženie ďalšej dokumentácie alebo dokladov alebo vykonanie jazdných skúšok vozidla a určiť pre tieto skúšky podmienky.

(2)

Predpokladom schválenia technickej spôsobilosti vozidla na prevádzku je

a)

riadny technický stav vozidla,

b)

splnenie podmienok ustanovených v druhej až piatej časti tejto vyhlášky s prípadnými odchýlkami uvedenými v odsekoch 3 a 4.

(3)

Pri nových vozidlách dovezených do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa pripúšťajú tieto odchýlky:

a)

symboly ovládačov a oznamovačov nemusia zodpovedať ustanoveniu § 21 ods. 3,

b)

núdzová zásoba paliva nemusí byť signalizovaná kontrolným svetlom podľa § 35 ods. 7,

c)

koncová časť výfukového potrubia môže smerovať dolu k vozovke,

d)

elektrická inštalácia nemusí zodpovedať príslušnej ČSN podľa § 42 ods. 1,

e)

nemusí byť zásuvka na prenosné svietidlo podľa § 42 ods. 2,

f)

nemusí byť bočné smerové svetlo podľa § 48 ods. 3,

g)

rozsvietenie predných a zadných svetiel do hmly je možné pri zapnutých obrysových, stretávacích aj diaľkových svetlách,

h)

výrobný štítok nemusí obsahovať všetky predpísané údaje podľa § 76 ods. 1,

j)

homologizačný štítok nemusí mať vyznačené všetky homologizácie podľa § 76 ods. 4.

(4)

Pri ojazdených vozidlách sa okrem odchýlok uvedených v odseku 3 pripúšťajú tieto ďalšie odchýlky:

a)

zaistenie dverí nemusí mať dve jednoznačne rozlíšiteľné polohy podľa § 33 ods. 3,

b)

šírka dverí do obytnej nadstavby vozidiel nesmie byť menšia ako 550 mm,

c)

nemusí byť uzamykateľný uzáver palivovej nádrže podľa § 35 ods. 4,

d)

výfukové potrubie vedené zvisle hore nad vozidlo môže mať vyústenie aj v pravej polovici vozidla a nemusí presahovať o viac ako 100 mm, pritom však musí byť opatrené klapkou alebo odvodňovacím ventilom v najnižšom mieste a výfukový systém musí byť tesný,

e)

pri vozidlách kategórie N1 nemusí byť odpájač elektrického zariadenia podľa § 42 ods. 4,

f)

osvetlenie štátnej poznávacej značky, spätný svetlomet a doplnkové obrysové svetlá nemusia byť homologizované podľa príslušného predpisu EHK a nemusia byť označené homologizačnou značkou podľa § 43 ods. 1,

g)

nemusí byť nastavovanie svetlometov z miesta vodiča a štítok so základným nastavením svetlometov,

h)

nemusí byť svietidlo so spätným svetlom,

i)

predné svetlomety do hmly trvale zabudované do karosérie vozidla môžu mať žltú farbu svetla,

j)

nemusí byť elektricky vyhrievané zadné sklo,

k)

vetrák vykurovacieho a vetracieho systému môže byť jednorýchlostný,

l)

zakončenie ovládacej páky jednostopových motorových vozidiel musí byť zakončené guľou s priemerom väčším ako 15 mm,

m)

nemusí byť homologizačný štítok podľa § 76 ods. 4,

n)

vo výfukových plynoch kontrolovaných pri voľnobehu motora nesmie objem oxidu uhoľnatého (CO) prekročiť 3,5 % a od roku 1993 okrem toho objem nespálených uhľovodíkov (HC) nesmie prekročiť 800 ppm.

(5)

Ojazdeným vozidlom sa na účely tejto vyhlášky rozumie vozidlo, ktoré už bolo prevádzkované a evidované v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v inom štáte.

(6)

Na účely tejto vyhlášky sa odôvodnenými prípadmi jednotlivo dovezeného vozidla rozumie

a)

vozidlo držiteľa, ktorému bolo udelené štátne občianstvo Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,

b)

sanitné vozidlo a vozidlo pre telesne postihnuté osoby, osobitne upravené na vedenie alebo na prepravu,

c)

vozidlo nadobudnuté pracovníkom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky a dovezené po skončení jeho pôsobenia v zahraničí,

d)

vozidlo pracovníka cudzieho zastupiteľského úradu počas jeho pôsobenia na území Slovenskej republiky.

§ 6

Stavba jednotlivého vozidla10)

(1)

Súhlas na stavbu jednotlivého vozidla sa udelí, len ak stavané vozidlo je odlišné od vozidiel hromadne vyrábaných alebo dovážaných prostredníctvom dovozcu a ak ide

a)

o špeciálne vozidlo určené na plnenie dôležitých špeciálnych prepravných úloh alebo na odstránenie hygienicky závadných namáhavých alebo nebezpečných ručných prác pri nakládke a vykládke,

b)

o športové vozidlo a motoristická organizácia žiadosť odporučí; stavba športového vozidla sa však nepovolí, ak je z priloženej dokumentácie zrejmé, že úpravy, ktorými sa bude vozidlo odlišovať od vozidiel hromadne vyrábaných alebo dovážaných prostredníctvom dovozcu, sú takého druhu, že zamýšľaný cieľ možno výhodnejšie dosiahnuť úpravou vozidla,

c)

o stavbu vozidla s novými konštrukčnými prvkami; za nové konštrukčné prvky nemožno pokladať také úpravy a zmeny, ktoré možno vykonať a vyskúšať na hromadne vyrábaných vozidlách alebo ktoré sa vyskytujú na vozidlách zahraničnej výroby,

d)

o stavbu vozidla (vozíka) pre telesne postihnuté osoby, ktorých telesný stav neumožňuje použiť vozidlo hromadne vyrábané alebo dovážané prostredníctvom dovozcu,

e)

o stavbu elektromobilu, ak žiadateľ predloží vyjadrenie Zväzu pre spoluprácu s armádou.

(2)

Súhlas na stavbu jednotlivého prípojného vozidla sa udelí, len ak ide o prípojné vozidlo

a)

k ťažnému vozidlu kategórie M1, ak sa na stavbu použili základné dielce (napr. úplné nápravy, prípadne hlavy kolies, kolesá, brzdové mechanizmy) používané pri niektorom schválenom motorovom alebo prípojnom vozidle,

b)

k ťažnému vozidlu kategórie M1 stavané podľa dokumentácie, ktorá bola schválená na účely jednotlivých stavieb určitých vyhotovení týchto prípojných vozidiel,

c)

k vozidlu kategórie N, ak stavané vozidlo je odlišné od vozidiel hromadne vyrábaných alebo dovážaných prostredníctvom dovozcu.

(3)

Hromadnou stavbou sa rozumie stavba viacerých než 5 vozidiel rovnakého vyhotovenia u jedného prevádzkovateľa alebo podľa jednotnej dokumentácie.

§ 7

Prestavba jednotlivého vozidla11)

(1)

Súhlas na prestavbu jednotlivého vozidla sa neudelí, ak ide

a)

o prestavbu vozidla na autobus s výnimkou špeciálnych vozidiel s autobusovým podvozkom alebo s autobusovou karosériou,

b)

o prestavbu na vozidlo zhodné s iným súčasne vyrábaným (dovážaným) schváleným typom s výnimkou prestavby nákladného automobilu na špeciálny,

(2)

Zmena druhu paliva na pohon motora sa nepovažuje za prestavbu, ak túto zmenu pri tom istom type vozidla umožňuje výrobca. Pri schvaľovaní zmeny existujúceho druhu pohonu na pohon skvapalneným plynom propán-bután sa primerane použijú príslušné ustanovenia osobitného predpisu o podmienkach prevádzky vozidiel poháňaných stlačeným plynom.12a)

(3)

Hromadnou prestavbou sa rozumie prestavba viacerých ako 5 vozidiel rovnakého vyhotovenia u jedného prevádzkovateľa alebo podľa jednotnej dokumentácie.

§ 9

Schvaľovanie technickej spôsobilosti trolejbusov a električiek

Schvaľovanie technickej spôsobilosti typov trolejbusov a električiek sa spravuje predpismi platnými pre dráhové vozidlá.13)

§ 10

Kategórie vozidiel

(1)

Vozidlá sa na účely tejto vyhlášky delia na tieto kategórie:

a)

cestné motorové vozidlá, ktoré majú dve kolesá alebo majú tri kolesá a ich celková hmotnosť neprevyšuje 1 t (kategória L),

b)

cestné motorové vozidlá určené na dopravu osôb, ktoré majú tri kolesá a ich celková hmotnosť prevyšuje 1 t alebo majú najmenej štyri kolesá (kategória M),

c)

cestné motorové vozidlá určené na dopravu vecí, ktoré majú tri kolesá a ich celková hmotnosť prevyšuje 1 t alebo majú najmenej štyri kolesá (kategória N),

d)

prípojné vozidlá (kategória O),

e)

zvláštne vozidlá uvedené v tretej časti,

f)

vozidlá uvedené vo štvrtej časti.

(2)

Do kategórie L patria motorové vozidlá

a)

s dvoma kolesami, pedálmi a objemom valcov nepresahujúcim 50 cm^3 (kategória L1 - mopedy),

b)

s troma kolesami a objemom valcov nepresahujúcim 50 cm^3 (kategória L2),

c)

s dvoma kolesami a pevnými stúpačkami (kategória L3 - skútre a motocykle),

d)

s troma kolesami umiestnenými nesúmerne oproti pozdĺžnej strednej rovine vozidla a s objemom valcov presahujúcim 50 cm^3 (kategória L4),

e)

s troma kolesami umiestnenými súmerne oproti pozdĺžnej strednej rovine vozidla a s objemom valcov presahujúcim 50 cm^3 (kategória L5).

(3)

Do kategórie M patria motorové vozidlá,

a)

ktoré sú určené na dopravu len sediacich osôb v počte najviac deväť včítane vodiča a s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 t (kategória M1 - osobné automobily); do tejto kategórie sa zahŕňajú aj vozidlá,

b)

ktoré majú viac ako deväť miest na sedenie včítane vodiča a celkovú hmotnosť neprevyšujúcu 5 t (kategória M2 - autobusy),

c)

ktoré majú viac ako deväť miest na sedenie včítane vodiča a celkovú hmotnosť prevyšujúcu 5 t (kategória M3 - autobusy).

(4)

Do kategórie N patria nákladné automobily

a)

s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 t (kategória N1),

b)

s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t, ale neprevyšujúcou 12 t (kategória N2),

c)

s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 12 t (kategória N3).

(5)

Prípojné vozidlá sa zaraďujú do kategórie O a delia sa na

a)

jednonápravové prívesy s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 0,75 t (kategória O1),

b)

prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 t, pokiaľ nepatria do kategórie O1, (kategória O2),

c)

prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t, ale neprevyšujúcou 10 t (kategória O3),

d)

prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 10t (kategória O4).

§ 11

Rozmery vozidiel a jazdných súprav

(1)

Najväčšie prípustné rozmery vozidiel a jazdných súprav (ďalej len „súprava“) včítane nákladu sú:

a)	celková šírka	2,50 m,
	- prípojného vozidla za osobný automobil	2,30 m,
	- prívesného vozíka za jednostopové motorové vozidlo	1,00 m,
	- samochodných poľnohospodárskych a lesných strojov a pojazdných pracovných strojov	3,00 m,
	- električiek	2,65 m;
b)	celková výška (včítane zberačov električiek a trolejbusov v najnižšej pracovnej polohe)	4,00 m,
	- prípojného vozidla za osobný automobil nie väčšia ako 1,8 násobok rozchodu jeho kolies, najviac však	3,00 m;
c)	celková dĺžka
	- jednotlivého vozidla (sólo) s výnimkou návesu	12,00 m,
	- kĺbového autobusu a trolejbusu	18,00 m,
	- súpravy motorového vozidla s návesom	15,50 m,
	- súpravy motorového vozidla s jedným prívesom	18,00 m,
	- súpravy motorového vozidla s dvoma prívesmi alebo s návesom a jedným prívesom	22,00 m,
	- prípojného vozidla za osobný automobil (včítane oja)	8,00 m,
	- električky (sólo) včítane spriahadiel	18,00 m,
	- súpravy električiek a kĺbovej električky včítane spriahadiel	40,00 m;
d)	dĺžka prívesného vozíka za jednostopové motorové vozidlo nesmie byť väčšia ako dĺžka ťažného vozidla, najviac však smie byť	2,50 m;
e)	dĺžka previsu pri autobusoch a trolejbusoch nesmie byť väčšia ako 1/3 celkovej dĺžky, najviac však smie byť	3,50 m.

(2)

Pevné časti vozidla - s výnimkou vozidiel so skriňovou karosériou a autobusov - nesmú prekročiť obrys ložnej miery ustanovený osobitnými predpismi pre prepravu po železnici.15)

(3)

Najväčšiu šírku vozidla smú presahovať dopredu i dozadu sklopné alebo ľahko poddajné časti spätných zrkadiel, pneumatiky v blízkosti styku s vozovkou, reťaze a im podobné zariadenia namontované na kolesách vozidla; bočné smerové svietidlá nesmú najväčšiu šírku vozidla presahovať viac ako o niekoľko málo centimetrov.

(4)

Vozidlá a súpravy - s výnimkou električiek a ich súprav - smú pri prechádzaní kruhovej zákruty s priemerom 360°, s vonkajším polomerom 12 m obrysom zaberať najviac 6,7 m šírky vozovky; pri nájazde z priamej jazdy do uvedenej zákruty nesmie žiadna časť vozidla alebo súpravy presahovať viac ako o 0,8 m, pri kĺbových autobusoch, kĺbových trolejbusoch a súpravách trolejbusov so špeciálnym spojovacím zariadením viac ako o 1,2 m dotyčnicu vonkajšieho kruhu zákruty. Hodnota vonkajších stopových priemerov zatáčania jednotlivého vozidla pri zatáčaní doľava alebo doprava smie byť najviac 20 m.16)

(5)

Pre používanie vozidiel na pozemných komunikáciách, ktoré včítane nákladu presahujú ustanovené rozmery, platia osobitné predpisy.17)

(6)

Ustanovenie odseku 4 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972.

§ 12

Vyznačenie obrysov vozidiel a ich súprav

(1)

Nákladné automobily a autobusy kapotového alebo polokapotového vyhotovenia s celkovou hmotnosťou najmenej 5,5 t musia mať vpredu v zornom poli vodiča zariadenie (tykadlá) na vyznačenie najväčšej šírky vozidla alebo súpravy. Toto zariadenie musí byť aspoň v smere jazdy vozidla ľahko poddajné alebo poddajne upevnené na vozidle.18) Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972.

(2)

Vozidlá, ktorých šírka je väčšia ako 2,50 m, prípadne 2,65 m pri električkách, samochodné poľnohospodárske a lesné stroje (§ 69), pojazdné pracovné stroje (§ 70) a pracovné stroje a špeciálne automobily vykonávajúce prácu za jazdy alebo za státia v jazdnej dráhe [§ 52 ods. 1 písm. d)] musia byť na predných a zadných čelných plochách čo najbližšie k dolným a bočným obrysom vozidla označené červenými a bielymi pruhmi rovnako širokými, smerujúcimi od pozdĺžnej strednej roviny vozidla pod uhlom 45° nadol. Šírka farebného pruhu musí byť 70 až 80 mm. Minimálna plocha tohto označenia musí byť 0,10 m^2, pričom táto plocha musí mať tvar pravouholníka s dĺžkou strany najmenej 250 mm. V prípadoch, keď konštrukcia vozidla nedovoľuje vyznačenie výstražných farebných pruhov na pevnej časti vozidla, možno označenie urobiť na odnímateľných štítkoch, ktoré musia byť pri preprave na pozemných komunikáciách na vozidle pripevnené.

(3)

Voľný koniec antény, ktorá je dlhšia ako 1,40 m - s výnimkou výsuvných antén - musí byť pripevnený k vozidlu tak, aby anténa nepresahovala pôdorysný obrys vozidla. Nosiče batožiny a lyží, reklamné tabule, smerové tabuľky, označenie vozidiel taxislužby a iné príslušenstvá vozidiel musia byť spoľahlivo prichytené k vozidlu, nesmú - s výnimkou prichytenia - presahovať pôdorysný obrys strechy vozidla a nesmú mať žiadne hroty ani ostré hrany; vonkajšie časti včítane pripevňovacích častí musia mať polomer zakrivenia najmenej 2,5 mm. Nosiče batožiny a lyží musia umožňovať spoľahlivé upevnenie prepravovaných predmetov.

§ 13

Hmotnosť pripadajúca na nápravu, celkovú hmotnosť vozidla19) a hmotnosť pripadajúca na kladku pri pásovom vozidle

(1)

Hmotnosť vozidla - s výnimkou vozidiel uvedených v § 69 a 70 - nesená kolesami jednotlivých náprav a vyplývajúca z okamžitej hmotnosti vozidla musí byť rovnomerne rozložená. Pri vozidlách v prevádzke sa pripúšťa nerovnomernosť rozloženia hmotnosti vozidla na kolesá jednotlivých náprav medzi pravou a ľavou polovicou, pokiaľ to dovoľuje konštrukcia pneumatiky, najviac však 15 % hmotnosti pripadajúcej na nápravu. Hmotnosť pripadajúca na jednotlivé riadené nápravy motorového vozidla (včítane kĺbového autobusu) - merané pri státí na vodorovnej vozovke - nesmie poklesnúť pod 20 % a pri ostatných autobusoch pod 25 % okamžitej hmotnosti vozidla. Pre poľnohospodárske a lesné traktory platí ustanovenie § 67 ods. 4.

(2)

Hmotnosť pripadajúca na nápravu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel vybavených kolesami s pneumatikami nesmie prekročiť

a)

pri jednoduchej náprave 10 t a plošné merné zaťaženie tvrdej vozovky na ploche styku s pneumatikou hodnotu 1000 kPa,

b)

pri jednoduchej hnacej náprave 11 t a plošné merné zaťaženie tvrdej vozovky na ploche styku s pneumatikou hodnotu 800 kPa,

c)

pri dvojnáprave s čiastkovým rázvorom

od 1,0 m do 1,1 m	11,5 t,
nad 1,1 m do 1,2 m	13 t,
nad 1,2 m do 1,3 m	14,5 t,
nad 1,3 m do 1,4 m	16 t,
nad 1,4 m do 2,0 m	18 t,
d)	pri trojnáprave s rázvorom krajných náprav nepresahujúcim 2,3 m
---	---
	nepresahujúcim 2,8 m

(3)

Celková hmotnosť smie byť najviac:

a) pri motorových vozidlách s dvoma nápravami	16 t,
b) pri motorových vozidlách s dvoma nápravami, pri ktorých na hnaciu nápravu pripadá hmotnosť 11 t, za podmienky ustanovenej v odseku 2 písm. b)	17 t,
c) pri prívesoch s dvoma nápravami	20 t,
d) pri motorových vozidlách a prívesoch s troma nápravami	24 t,
e) pri motorových vozidlách a prívesoch so štyrmi a viacerými nápravami	32 t,
f) pri kĺbových autobusoch	28 t,
g) pri súpravách	48 t,
h) pri pásových vozidlách	18 t.

(4)

Ak vozidlo má kolesá, ktoré nie sú vybavené pneumatikami (napr. plné gumové obruče alebo obruče pružnosťou im rovnocenné), hmotnosť vozidla pripadajúca na jednu nápravu nesmie byť väčšia ako 4 t.

(5)

Pre používanie vozidiel a súprav, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje prípustnú celkovú hmotnosť ustanovenú v odseku 3 alebo pri ktorých hmotnosť pripadajúca na nápravu presahuje hmotnosť uvedenú v odseku 2, platia osobitné predpisy.20)

(6)

Pri vozidlách pohybujúcich sa sčasti alebo úplne na gumových pásoch nesmie hmotnosť pripadajúca na jednu vodiacu kladku na rovnej vozovke prekročiť 1,5 t. Pri vozidlách s celkovou hmotnosťou vyššou ako 8 t musia byť vodiace kladky umiestnené tak, aby pri stojacom vozidle hmotnosť pripadajúca na vodiacu kladku zdvihnutú o 60 mm nebola vyššia ako dvojnásobok hmotnosti prípustnej pre vodiacu kladku na rovnej vozovke.

(7)

Pásové vozidlo smie pôsobiť svojou hmotnosťou na vozovku medzi prvou a poslednou vodiacou kladkou najviac 4 t na 1 m vozovky. Ak je hmotnosť rozdelená na dva za sebou idúce páry pásov alebo na jednu nápravu a jeden pár pásov a ak vzdialenosť medzi stredmi prednej a zadnej dosadacej plochy je aspoň 3 m, môže dosahovať 6 t na 1 m vozovky.

(8)

Zapojenie vozidiel a prevádzka súprav sú dovolené len za týchto podmienok:

§ 14

(1)

Ak nie je ďalej ustanovené inak, musí byť každé vozidlo vybavené najmenej dvoma od seba nezávislými brzdovými zariadeniami, z ktorých jedno umožňuje dostatočne jemné odstupňovateľné ovládanie pohybu vozidla a jeho účinné a spoľahlivé zastavenie (prevádzkové brzdenie), druhé zabezpečuje udržanie stojaceho vozidla (parkovacie brzdenie). Brzdové zariadenie na vozidlách kategórie M a N musia byť také, aby v prípade poruchy sústavy prevádzkového brzdenia umožňovali zastaviť vozidlo núdzovým brzdením. Vozidlá vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 musia z hľadiska brzdenia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi22) a musia byť podľa nich schválené.

(2)

Sústava prevádzkového brzdenia musí umožniť ovládanie pohybu vozidla a jeho spoľahlivé, rýchle a účinné zastavenie pri akejkoľvek rýchlosti a pri každej okamžitej hmotnosti a na všetkých svahoch (v stúpaní aj klesaní), ktoré pri prevádzke vozidla prichádzajú do úvahy. Účinok prevádzkového brzdenia musí byť odstupňovateľný.23) Vodič musí mať možnosť ovládať mechanizmus prevádzkového brzdenia bez zmeny polohy trupu zo svojho sedadla bez toho, že by sňal obe ruky z riadenia vozidla.24)

(3)

Núdzové brzdenie musí umožniť zastaviť vozidlo pri poruche prevádzkového brzdenia. Musí byť odstupňovateľné a musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho pozdĺžnej strednej roviny. Vodič musí mať možnosť ovládať núdzové brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pričom musí ovládať riadenie vozidla najmenej jednou rukou.

(4)

Parkovacie brzdenie musí umožniť udržať stojace vozidlo alebo súpravu alebo prípojné vozidlo odpojené od ťažného vozidla na svahu (v stúpaní aj klesaní) i za neprítomnosti vodiča. Činné elementy vlastného brzdového mechanizmu parkovacieho brzdenia musia sa pritom udržiavať v zabrzdenej polohe výhradne mechanickými časťami. Brzdenie musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho pozdĺžnej strednej roviny. Vodič musí mať možnosť ovládať parkovacie brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pri prípojných vozidlách musí byť umožnené ovládanie z pravej strany alebo zo zadnej časti vozidla osobou stojacou na zemi. Pri prívesoch určených na dopravu osôb musí byť ovládanie parkovacieho brzdenia vnútri vozidla.

(5)

Na nájazdové brzdenie sa využívajú sily, ktoré vyvoláva priblíženie prívesu k ťažnému vozidlu.

(6)

Odľahčovacie brzdenie musí umožniť obmedziť rýchlosť vozidla alebo ju udržať pri schádzaní zo svahu bez toho, že sa použije prevádzkové, núdzové alebo parkovacie brzdenie motorového vozidla. jeho úlohou nie je zastaviť vozidlo. Vodič musí mať možnosť ovládať toto brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pričom musí ovládať riadenie vozidla najmenej jednou rukou.

(7)

Priebežné brzdenie je brzdenie vozidiel spojených do jazdnej súpravy, pri ktorom

a)

brzdové zariadenie má jediný ovládací mechanizmus, ktorým môže vodič jediným pohybom zo svojho miesta odstupňovateľne riadiť brzdenie súpravy,

b)

energiu, ktorou sa brzdí súprava, dodáva jeden a ten istý zdroj, ktorým môže byť aj svalová sila vodiča,

c)

je zabezpečené súčasné alebo primerane časove odstupňované brzdenie jednotlivých vozidiel nezávisle od ich vzájomného umiestnenia v súprave.

(8)

Polopriebežné brzdenie je brzdenie vozidiel spojených do jazdnej súpravy, pri ktorom

a)

brzdové zariadenie má jediný ovládací mechanizmus, ktorým môže vodič jediným pohybom zo svojho miesta odstupňovateľne riadiť brzdenie súpravy,

b)

energiu, ktorou sa brzdí súprava, dodávajú dva rôzne zdroje, z ktorých jedným môže byť svalová sila vodiča,

c)

je zabezpečené súčasné alebo primerane časove odstupňované brzdenie jednotlivých vozidiel nezávisle od ich vzájomného umiestnenia v súprave.

(9)

Samočinné brzdenie je brzdenie, ktoré musí automaticky zastaviť prípojné vozidlo (vozidlá) pri oddelení vozidiel, ktoré boli spriahnuté do jazdnej súpravy, včítane pretrhnutia spájacieho zariadenia bez toho, že by ostatná časť jazdnej súpravy prestala byť brzdená.

(10)

Predpísaný brzdný účinok sa musí dosiahnuť bez blokovania kolies a bez toho, že by vozidlo vybočovalo zo smeru jazdy. Účinok prevádzkového brzdenia musí pôsobiť na kolesá tej istej nápravy súmerne proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Pri vozidlách kategórie M, N, O3 a O4 musí byť účinok prevádzkového brzdenia rozdelený na jednotlivé nápravy v medziach predpísaných z hľadiska bezpečnosti pri akejkoľvek okamžitej hmotnosti vozidla a za rozličných adhéznych podmienok.

(11)

Mechanické časti brzdového zariadenia, najmä pedál a jeho prichytenie, hlavné valce a ich piesty (pre kvapalinové sústavy), brzdič (pre vzduchotlakové sústavy), spojenie medzi pedálom a hlavným valcom alebo brzdičom, brzdové valce a ich piesty (pre kvapalinové a vzduchotlakové sústavy) a kľúče brzdového mechanizmu s pákami kľúčov musia byť dostatočne dimenzované, ľahko prístupné pre údržbu a musia dávať najmenej také záruky bezpečnosti, aké sa požadujú na ostatných podstatných častiach vozidla (napríklad na mechanizme riadenia); za týchto podmienok sa mechanické časti brzdového zariadenia považujú za neporušiteľné. Pokiaľ by porucha jedinej z týchto častí znemožnila brzdenie vozidla s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie, musí byť táto časť z kovu alebo z materiálu ekvivalentných vlastností a nesmie sa podstatnejšie deformovať pri normálnej činnosti brzdovej sústavy.

(12)

Vôľa bŕzd, ktorá vznikla ich opotrebením, sa musí dať ľahko vymedziť ručne alebo spoľahlivým samočinným zariadením; okrem toho ovládací mechanizmus, prevod a vlastné brzdy musia vykazovať takú rezervu zdvihu, aby po zohriatí bŕzd alebo pri určitom opotrebení brzdového obloženia zodpovedajúcom hodnote nastavenia predpísanej výrobcom vozidla bol zabezpečený brzdný účinok bez toho, že by ich bolo treba ihneď nastaviť. Pri vozidlách s celkovou hmotnosťou najmenej 5,5 t musí byť kontrola hrúbky brzdového obloženia možná bez demontáže brzdových bubnov a celých štítov.

(13)

Vzduchotlakové alebo zmiešané brzdové systémy vozidiel v súpravách sa musia na zabezpečenie vzájomnej zameniteľnosti v súpravách spojiť vzduchotlakovým dvojhadicovým spájacím systémom s predpísanými spojkovými hlavicami.25) Hadice musia byť opletené mäkkým pozinkovaným drôtom alebo musia byť vyhotovené vo dvoch rôznofarebných vrstvách a musia sa vyradiť, ak sú také poškodené, že je prerušená súvislosť opletenia alebo odkrytá spodná vrstva. Prípustné sú hadice z jednofarebných plastických materiálov určených na tento účel (napr. v tvare skrutkovice).

(14)

Bez súhlasu výrobcu vozidla sa na vozidlách v prevádzke nesmú robiť zásahy do brzdových systémov včítane prípadného odoberania energie pre vedľajšie spotrebiče. V žiadnom prípade nesmú ostatné spotrebiče pre svoju činnosť odoberať energiu z okruhov pružinovej brzdy a ďalej nesmú odoberať energiu ani z ostatných častí brzdového systému tak, aby hladina energie v ňom poklesla pod predpísanú hodnotu.

(15)

Na dostatočnom počte zásobníkov energie vzduchotlakových a vzduchovo-kvapalinových bŕzd musí byť zariadenie na vypúšťanie kondenzátu. Vypúšťacie zariadenie musí byť na najnižšom mieste zásobníkov a musí smerovať dolu k vozovke. Pokiaľ zariadenie nie je automatické, musí byť vyhotovené tak, aby vypúšťaný kondenzát nepostriekal obsluhu. Pri autobusoch a osobných autobusových prívesoch musí byť toto zariadenie, pokiaľ nie je automatické, konštruované tak, aby bolo ľahko ovládateľné z boku vozidla alebo z miesta vodiča bez akéhokoľvek náradia.

(16)

Brzdové sústavy musia byť tesné. Vzduchotlakové brzdové sústavy musia byť vybavené prípojkami26) na kontrolné meranie tlaku v sústave. Prípojky musia byť ľahko prístupné.

§ 15

Brzdy vozidiel kategórie M a N

(1)

Pri vozidlách kategórie M a N môžu mať sústavy, ktoré zabezpečujú prevádzkové, núdzové a parkovacie, prípadne odľahčovacie brzdenie, spoločné časti, pričom musia mať najmenej dva od seba nezávislé ovládacie mechanizmy. Ovládacie mechanizmy prevádzkového a parkovacieho brzdenia musia byť vždy nezávislé.

(2)

Pokiaľ sa účinok predpísaný pre prevádzkové brzdenie dosiahne iba energiou zo zásobníka vodičom len riadenou, musia byť na vozidle najmenej dva od seba nezávislé zásobníky energie a zodpovedajúci počet od seba nezávislých prevodov brzdového zariadenia.

(3)

V prípade poruchy časti brzdových zariadení s výnimkou častí, ktoré sa pokladajú za neporušiteľné, musí byť sústava núdzového brzdenia alebo neporušená časť sústavy prevádzkového brzdenia schopná zastaviť vozidlo s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie, pričom sila na ovládacom mechanizme nesmie prekročiť predpísanú medznú hodnotu (§ 21). V prípade poruchy časti brzdového zariadenia musí byť zabezpečené dopĺňanie energie do neporušených častí, pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie účinku predpísaného pre núdzové brzdenie.

(4)

Sústava prevádzkového brzdenia, či už je kombinovaná so sústavou núdzového brzdenia, alebo nie, musí byť vyhotovená tak, aby pri poruche v časti jej prevodu bola brzdená ešte časť kolies pri pôsobení na ovládací mechanizmus prevádzkového brzdenia. Zostávajúci brzdný účinok musí pritom dosahovať najmenej 30% účinku predpísaného pre prevádzkové brzdenie. Porucha v časti hydraulického alebo pneumatického prevodu brzdového zariadenia musí byť signalizovaná vodičovi.

(5)

Pri vozidlách určených na ťahanie prípojných vozidiel, ktorých brzdy ovláda vodič motorového vozidla, sa musí zabezpečiť, aby sa motorové vozidlo mohlo zabrzdiť ešte s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie, ak brzdy prípojného vozidla zlyhajú alebo sa spojenie medzi vozidlami preruší. Ak do činnosti vstupuje núdzové brzdenie motorového vozidla, musí sa odstupňovateľne brzdiť aj prípojné vozidlo kategórie O3 a O4.

(6)

Motorové vozidlá s brzdami s hydraulickým prevodom a motorové vozidlá s brzdovými sústavami uvádzanými do činnosti energiou zo zásobníka musia byť vybavené výstražným zariadením. Poruchu niektorej časti hydraulického prevodu signalizuje optické výstražné zariadenie, ktoré vstupuje do činnosti najneskoršie pri stláčaní brzdového pedálu. Je prípustné, aby namiesto tejto požiadavky optické zariadenie signalizovalo, že hladina v nádržke brzdovej kvapaliny klesla pod predpísanú hodnotu. Pri sústavách uvádzaných do činnosti energiou zo zásobníka musí optické alebo akustické výstražné zariadenie signalizovať, že hladina energie v ktorejkoľvek časti sústavy klesla pod predpísanú hodnotu. Optické výstražné zariadenie musí byť umiestnené v zornom poli vodiča a musí vydávať signálne svetlo červenej farby viditeľné aj za denného svetla; musí byť vyhotovené tak, aby vodič mohol ľahko skontrolovať, či žiarovka signálneho svetla je schopná prevádzky. Akustický signál musí jednoznačne a výrazne zmeniť spektrum vnútorného hluku vo vozidle na mieste vodiča pri inak najvyššej hladine tohto hluku.

§ 16

Brzdy prípojných vozidiel

(1)

Prípojné vozidlá kategórie O1, pokiaľ musia byť vybavené sústavou prevádzkového brzdenia (§ 13 ods. 8), môžu mať túto sústavu priebežného, polopriebežného alebo nájazdového typu. Prípojné vozidlá kategórie O2 musia mať sústavu prevádzkového brzdenia, a to priebežného, polopriebežného alebo nájazdového typu. Prípojné vozidlá kategórie O3 a O4 musia mať sústavu prevádzkového brzdenia priebežného alebo polopriebežného typu. Nájazdové brzdenie nie je prípustné pre návesy a prípojné vozidlá kategórie O3 a O4.

(2)

Prípojné vozidlá, ktoré majú sústavu prevádzkového brzdenia, musia mať aj sústavu, ktorá zabezpečuje parkovacie brzdenie.

(3)

Brzdové sústavy priebežného a polopriebežného typu musia byť vybavené zariadením, ktoré za jazdy zabezpečuje samočinné zastavenie prípojných vozidiel v prípade ich odpojenia alebo odtrhnutia od motorového vozidla.

(4)

Prípojné vozidlá kategórie O3 a O4 musia mať takú sústavu prevádzkového brzdenia, aby v prípade poruchy v jej prevode bolo ešte možné brzdiť časť kolies s účinkom rovnajúcim sa najmenej 30% účinku predpísaného pre prevádzkové brzdenie. Do neporušenej časti sa musí aj naďalej dodávať energia na brzdenie.

§ 17

Brzdy vozidiel kategórie L

(1)

Vozidlá kategórie L musia mať dve navzájom nezávislé brzdové sústavy s nezávislými ovládacími mechanizmami. Najmenej jedna z brzdových sústav musí pôsobiť na brzdné plochy pripojené ku kolesám priamo alebo časťami dostatočne robustnej konštrukcie. Pri vozidlách kategórie L1 až L4 musí jedna z brzdových sústav pôsobiť na predné koleso alebo kolesá. každá brzdová sústava na vozidlách kategórie L5 musí uvádzať do činnosti brzdy všetkých kolies.

(2)

Vozidlá kategórie L5 musia mať zariadenie na parkovacie brzdenie, pričom tomuto účelu môže slúžiť jedna z brzdových sústav uvedených v odseku 1.

§ 18

Účinok bŕzd

(1)

V rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti vozidla brzdy musia byť vždy schopné zastaviť vozidlo najmenej na vzdialenosť27) uvedenú v týchto tabuľkách bez toho, že by sa prekročila najvyššia prípustná ovládacia sila (§ 21).

a)

Vozidlá kategórie L

Brzdenie brzdou	Hmotnosť vozidla	Vzorec	Menovitá začiatočnárýchlosť (Vo) v km.h-1	Najdlhšia menovitá brzdná dráha (s) v m
L1
zadnou	vodič	s ≤ V20/55	40	29,1
zadnou	vodič a spolujazdec	s ≤ V20/75	40	21,3
zadnou a prednou súčasne	vodič	s ≤ V20/110	40	14,6
L2
prednou a zadnou súčasne	postupne vodič až celková hmotnosť vozidla	s ≤ V20/110	40	14,6 (súmerné vozidlo)
prednou a zadnou súčasne	postupne vodič až celková hmotnosť vozidla	s ≤ V20/100	40	16,0 (súmerné vozidlo)
osobitne prednou a zadnou	postupne vodič až celková hmotnosť vozidla	s ≤ V20/45	40	35,5
L3
prednou	vodič	s ≤ V20/100	40	16,0
zadnou	vodič	s ≤ V20/80	40	20,0
prednou a zadnou súčasne	vodič	s ≤ V20/130	60	27,7
zadnou	vodič a spolujazdec	s ≤ V20/95	40	16,8
L4
prednou a zadnou súčasne	postupne vodič až celková hmotnosť vozidla	s ≤ V20/120	60	30,0
L5
prednou a zadnou súčasne	postupne vodič až celková hmotnosť vozidla	s ≤ V20/120	60	30,0
osobitne prednou a zadnou	postupne vodič až celková hmotnosť vozidla	s ≤ V20/50	40	32,0

b)

vozidlá kategórie M

c)

Vozidlá kategórie N

d)

Vozidlá kategórie O

(2)

Súprava , v ktorej je aspoň jedno vozidlo určené na hromadnú dopravu osôb, musí spĺňať podmienky ustanovené pre vozidlá kategórie M2 a M3.

(3)

Súpravy zložené z motocykla a prívesného vozíka musia spĺňať podmienky ustanovené pre ťažné vozidlo.

(4)

Parkovacie brzdenie musí byť schopné spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies vozidla pri jeho celkovej hmotnosti na svahu (v stúpaní aj klesaní):

a)

pri vozidlách kategórie L - najmenej 16%,

b)

pri vozidlách kategórie M1 - najmenej 18%,

c)

pri vozidlách kategórie M2, M3 a N bez použitia vypojiteľného pohonu náprav - najmenej 18% pri jednotlivom vozidle a najmenej 12% pri súpravách,

d)

pri vozidlách kategórie O odpojených od ťažného vozidla - najmenej 18%.

Pritom sa nesmie prekročiť najvyššia prípustná ovládacia sila (§ 21).

§ 19

Motor a výkon motora

(1)

Motor musí byť pre každý typ vozidla konštruovaný tak, aby pri výkone potrebnom na dosiahnutie predpísaných jazdných vlastností vozidla alebo súpravy bol jeho chod v celom pracovnom režime rovnomerný, pokojný a aby zabezpečoval hospodárnu prevádzku; motor musí byť schválený.28)

(2)

Motor, jeho dielce a príslušenstvo musia byť konštrukčne vyhotovené a zostavené tak,

a)

aby bol umožnený ľahký prístup ku všetkým miestam bežnej obsluhy a údržby,

b)

aby demontáž príslušenstva a jednotlivých dielcov pre bežné opravy bola ľahká bez demontáže motora z vozidla.

(3)

Motory vozidiel kategórií M, N a L5 musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby sa bez pomoci cudzieho zdroja energie ľahko, spoľahlivo a v čo najkratšom čase uviedli do chodu po státí vozidla trvajúcom najmenej 14 hodín, pri teplote oleja, elektrolytu akumulátorov (§ 41 ods. 3) a nasávaného vzduchu - 15 ^oC za podmienok a postupov určených výrobcom vozidla a za použitia výrobcom predpísaných prevádzkových materiálov bežnej obchodnej akosti a bežne dosiahnuteľných na tuzemskom trhu.

(4)

Výkon motora vozidiel musí byť najmenej 4,4 kW na 1 t celkovej hmotnosti jednotlivého vozidla alebo súpravy. Pri vozidlách kategórie M a N, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1973 - s výnimkou vozidiel špeciálnych alebo so sklápacou karosériou - musí byť výkon motora29) najmenej 5,15 kW na 1 t celkovej hmotnosti jednotlivého vozidla alebo súpravy; výkon motora vozidiel určených na medzinárodnú dopravu musí byť najmenej 5,9 kW na 1 t celkovej hmotnosti jednotlivého vozidla alebo súpravy; výkon motora ťažkých cestných ťahačov30) musí byť najmenej 2,2 kW na 1 t celkovej hmotnosti súpravy.

(5)

Motory vozidiel kategórie L1 nesmú mať objem valcov väčší ako 50 cm^3.31)

(6)

Motory vozidiel kategórie L1 musia byť na ľahko prístupnom mieste označené znakom pozostávajúcim z písmen CM a číslic vyjadrujúcich zdvihový objem valcov. Označenie musí byť ľahko čitateľné, nesnímateľné a odliate alebo vyrazené (napríklad CM - 48 cm3).32)

(7)

Ustanovenia tohto paragrafu s výnimkou odseku 5 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

(8)

Ustanovenia odsekov 3 až 6 sa netýkajú vozidiel poháňaných elektrickou energiou.

(9)

Zážihové benzínové motory vozidiel vyrobených alebo dovezených po 1. 1. 1992 musia umožňovať trvalú prevádzku vozidla na bezolovnatý benzín.

(10)

Zážihové motory vozidiel kategórie L5 s pohotovostnou hmotnosťou vyššou ako 400 kg a vozidiel kategórie M a N uvedených do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky nesmú sa mastiť na princípe zmesi paliva s mastiacim olejom.

§ 20

Riadenie vozidiel

(1)

Motorové a prípojné vozidlá s výnimkou vozidiel kategórie L musia z hľadiska riadenia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi33) a musia byť podľa nich schválené. Riadenie musí byť konštruované tak, aby bola stále zaručená ľahká, rýchla a bezpečná ovládateľnosť vozidla.34) Mechanizmus riaditeľnej nápravy (náprav) a geometria riadenia musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby nevznikali kmity (schimmy) a nárazy v riadení. Skrutkové spoje musia byť bezpečne zaistené.

(2)

Motorové vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 25 km.h -^1 - s výnimkou vozidiel kategórie L - musia mať riadenie konštruované tak, aby sa riadené kolesá po prejdení zákruty samočinne vracali do priameho smeru alebo aby na vrátenie kolies do priameho smeru bola potrebná podstatne menšia sila ako na pohyb do zákruty. Táto podmienka neplatí pre vozidlá so strojovým riadením.

(3)

Riadiaci mechanizmus motorových vozidiel pri nastavení kolies do priameho smeru nesmie mať mechanickú vôľu na volante väčšiu ako 36^o pri vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km.h -^1, väčšiu ako 27^o pri vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 100 km.h^-1 a väčšiu ako 18^o pri vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 100 km.h -^1.35) Tolerancia axiálnej vôle pri vozidlách kategórie L s kormidlom sa musí udržiavať podľa predpisu výrobcu.

(4)

Riadenie motorových vozidiel, pokiaľ nie je vybavené posilňovacím zariadením, musí byť konštruované tak, aby počet otáčok volanta nepresiahol 5 z polohy zodpovedajúcej vychýleniu vnútorného riadeného kolesa vozidla o 35^o sprava do rovnakej polohy vľavo alebo z jednej krajnej polohy do druhej, pokiaľ sa nedosiahne uhol vychýlenia riadeného kolesa 35^o. Krajné vychýlenie riadiacich kolies musí byť obmedzené dorazmi.

(5)

Motorové vozidlá, pri ktorých hmotnosť pripadajúca na riadenú nápravu (nápravy) je najmenej 3,5 t musia mať riadenie vybavené posilňovacím zariadením. Pri zlyhaní tohto zariadenia musí byť možné viesť vozidlo (súpravu) svalovou silou vodiča, aj keď so značne vyššou ovládacou silou (§ 21).

(6)

Vozidlá kategórie M1 a N1, s výnimkou bezkapotových a polokapotových vyhotovení, pri ktorých viac ako polovica dĺžky motora je za najprednejším bodom základne čelného skla alebo pri ktorých náboj volanta je v prednej štvrtine dĺžky vozidla - musia z hľadiska ochrany vodiča proti mechanizmu riadenia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi36) a musia byť podľa nich schválené.

(7)

Vozidlá určené na premávku na pozemných komunikáciách nesmú byť vybavené strojovým riadením. Samochodné pracovné stroje a samochodné poľnohospodárske a lesné stroje vybavené kolesami s pneumatikami, na ktorých je jazda po pozemných komunikáciách povolená len na prejdenie z miesta stanovišťa na pracovisko a späť, môžu byť vybavené strojovým riadením, ak

a)

v prípade poruchy špeciálneho zariadenia (zdroja energie) je zabezpečené ovládanie vozidla najmenej dvakrát z priameho smeru do plného pravého a ľavého krajného vychýlenia riadiacich kolies,

b)

porucha špeciálneho zariadenia je opticky alebo akusticky signalizovaná vodičovi,

c)

potrubie (hadica) odoláva štvornásobku najvyššieho prevádzkového tlaku udávaného výrobcom,

d)

hadice sú označené údajom o najvyššom prevádzkovom tlaku s dátumom výroby.

V technických podmienkach stroja musí byť uvedený časový rozvrh kontrol riadenia a výmeny hadíc.

(8)

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972. Prvá veta odseku 1 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

§ 21

Ovládacie a kontrolné zariadenia

(1)

Zariadenia, ktoré slúžia na ovládanie motorového vozidla za jazdy, a ostatné zariadenia obsluhované vodičom za jazdy musia byť vo všetkých vozidlách umiestnené v operačnom dosahu vodiča37) tak, aby ich vodič mohol ľahko a bez nebezpečenstva zámeny aj potme zo svojho miesta ovládať bez toho, že by musel meniť polohu trupu a odvracať pozornosť od jazdnej dráhy.

Ide najmä o

• riadenie,

V osobnom automobile nesmie žiadne z uvedených zariadení svojím umiestnením a tvarovým vyhotovením brániť vodičovi premiestniť sa zo svojho sedadla s cieľom vystúpiť z vozidla na opačnej strane, než sedí.

(2)

Pedále brzdy, spojky a akcelerácie musia byť vyhotovené tak, aby noha z nich pri ich ovládaní neskĺzala a nadmerne sa neunavovala. Pedál akcelerácie musí byť umiestnený tak, aby pri jeho ovládaní bola päta nohy podopretá.

(3)

Motorové vozidlo musí mať ovládače zariadení obsluhovaných za jazdy vodičom a oznamovače označené symbolmi ustanovenými osobitnými predpismi38) a podľa nich schválenými.

(4)

Vozidlá vybavené automatickými prevodovkami musia mať polohy voliča označené písmenovým alebo číselným kódom (ďalej len „symbol“). Výrobca (dovozca) musí v návode na obsluhu vozidla určiť význam symbolov. Z použitých symbolov musí vždy znamenať P - parkovanie, R - spätný chod, N - neutrál.39) Voliče automatických prevodoviek automobilov musia spĺňať tieto podmienky:

a)

ak je volič v polohe N, musí byť možný beh motora a jeho spúšťanie spúšťačom,

b)

pri polohe voliča pre jazdu dopredu a dozadu musí byť vylúčené spúšťanie motora spúšťačom,

c)

ak je volič pákový, pod volantom a upevnený na stĺpik riadenia, musí byť pohyb páky z polohy N do polohy pre jazdu dopredu v smere pohybu hodinových ručičiek (zľava doprava),

d)

ak je v postupnom zaraďovaní pákového voliča zahrnutá aj poloha P pre parkovanie s mechanickým blokovaním, musí byť táto poloha na konci zaraďovania za polohou pre jazdu dozadu označenou písmenom R.

(5)

Vozidlo vybavené automatickou prevodovkou, ktorá má viac ako jeden rýchlostný stupeň pre jazdu dopredu, musí mať pri polohe páky označenej L, prípadne 1 a 2 zabezpečený väčší účinok brzdenia motorom.

(6)

Pri automobiloch musí mať vodič vo svojom zornom poli trvale vyznačenú postupnosť zaraďovania; poloha zaraďovacej páky pre jazdu dozadu musí byť označená vždy písmenom R.

(7)

Vozidlá musia byť vybavené kontrolnými prístrojmi buď stupnicovými, ktoré ukazujú vzrastajúce hodnoty stupníc rovnakým smerom (doprava alebo nahor,40) alebo bezstupnicovými. Hodnoty stupníc musia byť vyznačené zreteľnými symbolmi (písmenami, číslicami, znakmi, farebnými poľami alebo ich vzájomnými kombináciami), vyhotovenými výraznými kontrastnými farbami; zásady pre čitateľnosť číslicových údajov platia aj pre bezstupnicové tlačidlové kontrolné prístroje.

(8)

Najvyššie prípustné sily (N = newton) na ovládacom mechanizme spojky nesmú presahovať pri vozidlách kategórie M1 - 150 N, pri vozidlách kategórie L - 80 N a pri ostatných vozidlách - 200 N.

(9)

Ustanovenia odsekov 1, 2, 5, 6, 7 a 8 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972; ustanovenia odseku 3 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

§ 22

Výhľad z miesta vodiča a spätné zrkadlá

(1)

Každé motorové vozidlo musí byť konštruované a vybavené tak, aby bola za všetkých prevádzkových a poveternostných podmienok zabezpečená najväčšia možná viditeľnosť z miesta vodiča všetkými smermi. Vozidlá kategórie M musia z hľadiska výhľadu z miesta vodiča spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi41) a musia byť podľa nich schválené. Podmienky ustanovené osobitným predpisom pre výhľad z miesta vodiča autobusu platia primerane aj pre vozidlá kategórie N, trolejbusy a električky. Ak pri vozidlách bezkapotového vyhotovenia nie je splnená podmienka výhľadu dolu tesne pred vozidlo, musí byť vozidlo vybavené najmenej jedným zrkadlom, ktoré zabezpečí viditeľnosť priesečnice dolnej roviny vozidla s rovinou vozovky v celej šírke vozidla. Pokiaľ konštrukcia samochodného pracovného stroja s pracovným zariadením umiestneným v prednej časti stroja v prepravnej polohe neumožňuje výhľad z miesta vodiča, musí byť výhľad umožnený pomocou zrkadiel tak, aby bola zaistená bezpečná premávka vozidla.

(2)

Na zasklené plochy vozidiel možno pripevňovať len priehľadné farebné fólie, ktoré nemenia ani nepohlcujú farbu predmetov, návestných svetiel a svetelných signálov a sú schválené podľa § 4. V zornom poli vodiča nesmú byť umiestnené žiadne predmety (napr. okrasné a spomienkové), ktoré by obmedzovali výhľad vodiča, s výnimkou schválených označení určených na umiestnenie na sklo vozidla.

(3)

Každé motorové vozidlo musí byť vybavené spätnými zrkadlami na sledovanie vozovky za vozidlom a vedľa vozidla, a to

a)

jednostopové motorové vozidlá najmenej jedným spätným zrkadlom na ľavej strane vozidla,

b)

vozidlá kategórie L2, L5 a M1 jedným vnútorným spätným zrkadlom a najmenej jedným vonkajším spätným zrkadlom na ľavej strane vozidla; vozidlá kategórie L2 a L5 vo vyhotovení s karosériou a vozidlá kategórie M1 vyrobené alebo dovezené po 1.1.1986 musia mať ďalšie vonkajšie spätné zrkadlo na pravej strane vozidla,

c)

vozidlá kategórie M2, M3 a N vyrobené alebo dovezené po1.7.1984 najmenej jedným vonkajším spätným zrkadlom na každej strane vozidla,

d)

zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti najmenej jedným vonkajším spätným zrkadlom na ľavej strane vozidla.

(4)

Spätné zrkadlá musia

a)

byť ploché, opticky pokojné, neskresľujúce a so zníženou odraznosťou,

b)

mať farebnú reprodukciu obrazu takú, aby sa dali jasne rozlišovať dopravné svetelné signály,

c)

mať povrch účinnej plochy odolný proti odieraniu a narúšaniu vplyvom čistenia.

Ak by ploché zrkadlo bolo svojou veľkosťou neúmerné v pomere k vnútornému priestoru vozidla alebo by nadmerne presahovalo vonkajší celkový obrys vozidla, môžu sa použiť sféricky vypuklé spätné zrkadlá.

(5)

Konštrukcia a vyhotovenie zrkadiel pri súpravách musia zabezpečiť vodičovi ťažného vozidla rovnakú viditeľnosť ako pri jednotlivom vozidle bez ohľadu na šírku prípojných vozidiel; pri určení viditeľnosti sa vychádza z najzadnejších vonkajších okrajov najširšieho vozidla súpravy.

(6)

Spätné zrkadlá musia byť na vozidle, prípadne vo vozidle umiestnené tak,

• aby čo najmenej bránili vo výhľade z miesta vodiča,

(7)

Spätné zrkadlá určené pre vozidlá kategórie M a N musia z hľadiska vlastností a vyhotovenia umiestnenia na vozidle spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi42) a musia byť podľa nich schválené. Podmienky ustanovené týmito predpismi primerane platia aj pre vozidlá kategórie L. Pri použití zrkadiel sféricky vypuklých nesmie byť pri vozidlách kategórie L polomer zakrivenia menší ako 1000 mm a väčší ako 1200 mm.

(8)

Hodnota koeficientu odraznosti nesmie byť

a)

pri jednopolohovom spätnom zrkadle menšia ako 40%,

b)

pri dvojpolohovom spätnom zrkadle (denná a nočná poloha) menšia ako 40% v dennej polohe a menšia ako 4% v nočnej polohe.

(9)

Vozidlá kategórie M2 a M3 a vozidlá kategórie N určené na diaľkovú a medzinárodnú dopravu musia byť vybavené spätnými zrkadlami s vykurovacím zariadením.

(10)

Ustanovenie odseku 1 s výnimkou prvej vety a ustanovenie odseku 7 neplatia pre spätné zrkadlá a vozidlá, ktorých technická spôsobilosť je schválená pred 1.10.1984. Ustanovenie odseku 9 neplatí pre vozidlá vyrobené alebo dovezené pred 1.10.1986.

§ 23

Zariadenia na spätnú jazdu a zabezpečenie vozidiel proti samovoľnému pohybu

(1)

Každé motorové vozidlo - s výnimkou trojkolesových motorových vozidiel s kolesami súmerne umiestnenými proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla, ktorých celková hmotnosť neprevyšuje 400 kg, a jednostopových motorových vozidiel - musí byť vybavené zariadením na spätnú jazdu(cúvanie), ktoré je ovládateľné z miesta vodiča.

(2)

Motorové vozidlá s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t a prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou väčšou ako 750 kg musia byť vybavené najmenej jedným zakladacím klinom. Motorové a prípojné vozidlá s troma a viacerými nápravami, jednonápravové prívesy s celkovou hmotnosťou väčšou ako 750 kg a návesy musia byť vybavené najmenej dvoma zakladacími klinmi. Tieto kliny musia byť schopné účinne zabezpečiť vozidlo proti samovoľnému pohybu, musia byť obsluhe ľahko prístupné a bezpečne uchopiteľné.

(3)

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972. Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na poľnohospodárske a lesné traktory, pásové vozidlá a pojazdné pracovné stroje, ktoré možno zabezpečiť proti samovoľnému pohybu vlastnou súčasťou stroja.

§ 24

Kryty kolies a protisklzové reťaze

(1)

Vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 20 km.h -^1 musia mať všetky kolesá vybavené účinnými krytmi (blatníkmi, podbehmi) a aspoň na kolesách poslednej nápravy aj účinnými lapačmi nečistôt, ktoré v dostatočnej miere zabránia rozstreku nečistôt dozadu za idúcim vozidlom.

(2)

Blatníky, podbehy a lapače nečistôt vozidiel uvedených v odseku 1 musia prekrývať šírku behúňa pneumatiky a vonkajšie bočné okraje blatníkov musia byť zaoblené; na predných riadených kolesách prívesu sa môže za tieto kryty považovať nadstavba (karoséria prívesu); pri dvoch a viacerých nápravách idúcich bezprostredne za sebou postačí spoločný kryt kolies. Pri vozidlách so sklápacou karosériou postačí, ak sú zadnými krytmi vybavené kolesá poslednej nápravy na ich zadnej strane.

(3)

Kryty kolies a lapače nečistôt musia spĺňať tieto ďalšie podmienky:

a)

pri pohotovostnej hmotnosti automobilov, prívesov a návesov musia kryty kolies - s výnimkou zadných blatníkov vozidiel so sklápacou karosériou. zakrývať kolesá tak, aby predná aj zadná hrana krytu kolesa bola najvyššie 150 mm nad vodorovnou rovinou prechádzajúcou stredom kolesa,

b)

zadný kryt na zadnej strane vozidiel so sklápacou karosériou musí byť svojou hornou hranou najmenej tak vysoko, ako je najvyšší bod pneumatiky pri celkovej hmotnosti vozidla, a spodnou hranou tak nízko, aby bola vždy nižšie, ako je stred kolesa vozidla pri jeho pohotovostnej hmotnosti,

c)

pri pohotovostnej hmotnosti jednostopového vozidla a jeho prípojného vozidla musia byť kryty kolies vyhotovené tak, aby predná hrana bola pred zvislou rovinou prechádzajúcou stredom kolesa a zadná hrana najviac 150 mm nad vodorovnou rovinou prechádzajúcou stredom kolesa,

d)

pri pohotovostnej hmotnosti poľnohospodárskeho a lesného traktora, ktorý je určený aj na premávku na pozemných komunikáciách, musia kryty kolies zakrývať kolesá tak, aby predná hrana prednej nápravy bola pred zvislou rovinou prechádzajúcou stredom kolesa a aby zadná hrana prednej nápravy bola najviac jednu štvrtinu výšky kolies nad vodorovnou rovinou prechádzajúcou stredom kolies,

e)

lapače nečistôt musia mať spodnú hranu tak nízko, aby rovina preložená teoretickým bodom styku pneumatiky pri celkovej hmotnosti vozidla a spodnou hranou lapača zvierala s rovinou vozovky uhol najviac 15^o , pri jednostopových motorových vozidlách a pri poľnohospodárskych a lesných traktoroch najviac 25^o.

(4)

Pri vozidlách kategórie M1 musí byť možné namontovať protisklzové reťaze na kolesá hnacej nápravy. Pri vozidlách kategórie M2, M3 a N musí byť možné namontovať protisklzovú reťaz na kolesá zadnej hnacej nápravy (náprav); v prípade použitia protisklzovej reťaze v dvojmontáži musí byť zaručená taká konštrukcia vozidla a reťaze, aby nedochádzalo pri jeho použití k preťažovaniu vonkajších pneumatík v dvojmontáži. Priestor medzi kolesami a podbehmi, karosériou, rámom vozidla a pod. musí byť taký veľký, aby pri celkovej hmotnosti vozidla bola dostatočná vôľa medzi pevnými časťami vozidla a kolesami s protisklzovými reťazami.

(5)

Protisklzové reťaze sa musia dodávať s osvedčením o schválení, s návodom na montáž a s uvedením rozmerov pneumatík, na ktoré sa môžu montovať.

(6)

Ustanovenia odseku 2, odseku 3 písm. a) až d) a odseku 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

§ 25

Kolesá, pneumatiky a plné gumové obruče

(1)

Kolesá vozidiel musia byť vybavené pneumatikami43) - pokiaľ pri schvaľovaní technickej spôsobilosti typu nie je určené inak - a im zodpovedajúcimi ráfikmi. Pneumatiky sa musia pre každý typ vozidla voliť tak, aby ich konštrukcia, vyhotovenie, rozmery a hustenie zodpovedali podmienkam prevádzky, najmä celkovej hmotnosti vozidla (hmotnostiam pripadajúcim na nápravy) a jeho najvyššej konštrukčnej rýchlosti a pritom dosahovali čo najväčšiu životnosť a hospodárnosť prevádzky vozidla. Na celom obvode a v celej šírke behúňa musia byť pneumatiky vybavené profilovými drážkami alebo zárezmi. Pneumatiky pre vozidlá kategórie M1 a ich prípojné vozidlá vyrobené alebo dovezené po 1.1.1976 a pneumatiky pre vozidlá kategórie M2, M3 a N a ich prípojné vozidlá vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi44) a musia byť podľa nich schválené.

(2)

Na vozidle - pokiaľ pri schválení technickej spôsobilosti typu nie je určené inak - sa smú používať iba pneumatiky určené pre daný typ vozidla výrobcom vozidla a výrobcom pneumatík. Nosnosť pneumatík nesmie byť nižšia, ako je hmotnosť vozidla pripadajúca na koleso (nápravu) vozidla pri celkovej hmotnosti vozidla. Ako náhradné vozidlo s pneumatikou sa smie použiť pre núdzové dôjdenie koleso s pneumatikou inej alebo osobitnej konštrukcie určenej na tento účel výrobcom vozidla a výrobcom pneumatiky.

(3)

Na vozidle nesmú byť - s výnimkou núdzového dôjdenia45) - na tej istej náprave súčasne pneumatiky rôznych konštrukcií;46) v prípade použitia rôznych konštrukcií pneumatík na vozidle musia byť

• radiálne pneumatiky na zadnej a pneumatiky diagonálne alebo zmiešanej konštrukcie (BIAS.BELTED) na prednej náprave,

(4)

Pneumatiky musia byť vždy riadne nahustené na tlak predpísaný výrobcom pneumatík v spolupráci s výrobcom vozidla. pri dvojitej montáži kolies musia byť na hustenie vnútornej pneumatiky ventily usporiadané a kolesá vyhotovené tak, aby sa tlak vzduchu v pneumatike dal kedykoľvek ľahko upraviť alebo merať, a to zo strany vonkajšieho kolesa, bez montáže kolies alebo inej ťažkej manipulácie. Náhradné pneumatiky musia byť nahustené najmenej na tlak zodpovedajúci najväčšiemu husteniu pneumatík na vozidle.

(5)

Plášte pneumatík nesmú mať na svojom vonkajšom obvode (oblasť koruny, ramena, boku a pätky plášťa) trhliny alebo poškodenia, ktoré obnažujú kordovú kostru alebo ju narúšajú. Činná plocha plášťa pneumatiky v prevádzke musí mať po celom obvode a celej šírke vrchného behúňa jasne viditeľný dezén s hĺbkou dezénových drážok alebo zárezov najmenej 1 mm.

(6)

Vzájomný rozdiel vonkajších priemerov jednotlivých nezaťažených pneumatík vo dvojitej montáži nesmie byť väčší ako 2% vonkajšieho priemeru.

(7)

Pneumatiky sa môžu protektorovať len so súhlasom výrobcu pneumatík a protektorovaná pneumatika sa smie zaradiť iba do svojej pôvodnej alebo nižšej rýchlostnej kategórie. Podmienky protektorovania pneumatík ustanovujú osobitné predpisy.49)

(8)

Drážky dezénu pláštov pneumatík určených pre vozidlá kategórie M2, M3, N a ich prípojné vozidlá, označených výrobcom50) sa smú dodatočne prehĺbiť len spôsobom predpísaným výrobcom pneumatík. Prehlbovanie drážok dezénu plášťov pneumatík osobných automobilov je zakázané.

(9)

Používanie pneumatík s protisklzovými hrotmi je pre všetky vozidlá - s výnimkou vozidiel záchrannej služby - zakázané; tento zákaz platí aj pre vozidlá v medzinárodnej premávke.

(10)

Špeciálne vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou do 20 km.h^-1 môžu byť výnimočne vybavené plnými gumovými obručami; hmotnosť vozidla pripadajúca na 10 mm šírky základnej plochy obruče nesmie prekročiť 100 kg a pri vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou do 8 km.h - ^1 125 kg.

(11)

Každá pneumatika musí byť dodaná s návodom na obsluhu, ktorý musí obsahovať aspoň údaje o maximálnej rýchlosti, hustení, spôsobe montáže a type vozidla, pre ktorý je určená.

§ 26

Perovanie vozidiel

(1)

Každé vozidlo - s výnimkou zvláštnych motorových vozidiel uvedených v tretej časti s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 40 km.h - ^1 - musí byť dostatočne odpružené s prípadným použitím tlmičov perovania a stabilizátorov. Perovanie a jeho tlmenie sa musí voliť tak, aby vozidlo vykazovalo čo najmenej dynamické sily do vozovky a karosérie; zároveň sa musí zabezpečiť čo najmenší uhol nakláňania (kolísania) vozidla.

(2)

Sanitné automobily musia byť odpružené tak, aby vykazovali čo najnižšie dosiahnuteľné zrýchlenie karosérie vo všetkých smeroch.

(3)

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

§ 27

(1)

Karoséria vozidiel a kabína vodiča musia byť konštruované tak, aby zaisťovali čo najväčšiu mieru bezpečnosti, tak pri nárazoch, ako aj pri prevrátení vozidla. Vozidlá kategórie M1 a odo dňa, ktorý určí Federálne ministerstvo dopravy, kategórie N musia z tohto hľadiska spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi.51) Podmienky ustanovené v týchto predpisoch primerane platia aj pre vozidlá kategórie M2 a M3.

(2)

Karoséria vozidiel kategórie M a kabína vodiča musia byť utesnené proti vnikaniu prachu, vody (tak z prúdu vody s tlakom najmenej 150 kPa, ako aj z mierneho oplachovania pri státí vozidla), výfukových plynov a iných nečistôt. S hnacími aj hnanými mechanizmami vozidla, prípadne s podvozkom musia byť spojené tak, aby sa hluk a vibrácia od svojich zdrojov prenášali do karosérie, kabíny vodiča a na ovládacie mechanizmy vozidla v čo najmenšej miere. Hodnoty vibrácií nesmú presiahnuť hodnoty uvedené v osobitných predpisoch.52)

(3)

Motorový priestor a priestor s akýmkoľvek iným zdrojom tepla (napr. nezávislé kúrenie, výfukové potrubie) musí byť oddelený od priestoru pre cestujúcich a na náklad buď pevnou stenou ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť karosérie, alebo vlekom, ktorý je s konštrukciou karosérie spoľahlivo spojené. Steny a veká, ktoré oddeľujú priestor motora od priestoru pre cestujúcich a na náklad, musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby nemohlo dôjsť k ich nasiaknutiu palivom, mastivom ani prostriedkami na umývanie a aby ich horľavosť neprekročila 125 mm.min.^-1.53) Na stenách ani v priestore motora nesmie byť olej, palivo ani iné horľavé materiály. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na jednostopové motorové vozidlá a na ložné priestory automobilov, v ktorých je dostatočná vzdialenosť medzi drevenou dlážkou ložného priestoru a motorom.

(4)

Ak sú v dlážke vozidiel otvory pre prístup na obsluhu a údržbu podvozkových a hnacích mechanizmov, musia byť ich kryty upravené tak, aby sa vylúčil akýkoľvek nežiadúci zásah cez ne zvonku do vnútra karosérie.

(5)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

§ 28

(1)

Vnútrajšok vozidla určený pre vodiča a cestujúcich musí byť usporiadaný tak, aby nemohlo dôjsť k poraneniu osôb pri obvyklej manipulácii s vozidlom a aby prípadné poranenia pri neočakávanom prudkom zastavení alebo náraze boli vhodným vybavením a vyhotovením obmedzené na najmenšiu mieru. Vozidlá kategórie M1 musia z tohto hľadiska spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi54) a musia byť podľa nich schválené. Podmienky ustanovené v týchto predpisoch primerane platia aj pre ostatné motorové vozidlá. Horľavosť materiálov použitých v interiéri vozidla nesmie byť väčšia ako 101,5 mm.min.^-1. Splnenie tohto limitu sa overuje podľa osobitných predpisov.53)

(2)

Vonkajší povrch vozidiel kategórie M, N a O nesmie mať špicaté alebo ostré výčnelky smerujúce von (okrem spojovacieho zariadenia na zadnej časti vozidla a spriahadla električiek), ktoré by svojím tvarom, rozmermi alebo tvrdosťou zväčšovali nebezpečenstvo poranenia osôb, na ktoré by karoséria narazila alebo ktoré by sa po karosérii v prípade kolízie posúvali. Časti smerujúce von, ktoré by mohli zachytiť ostatných účastníkov cestnej premávky, musia byť vybavené ochrannými lištami alebo podobným zariadením tvoriacim dostatočný nábeh alebo vedenie približne rovnobežné s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla. Používanie krídlových matíc nábojov kolies a ich okrasných napodobenín nie je dovolené.

(3)

Vozidlá kategórie M1, N a O musia z hľadiska vonkajších výčnelkov spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi55) a musia byť podľa nich schválené. Podmienky ustanovené v predpisoch pre kabínu vozidiel kategórie N primerane platia aj pre vozidlá kategórie M2 a M3.

(4)

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972. Ustanovenie odseku 3 neplatí pre vozidlá kategórie M1, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, a pre vozidlá kategórie N,O,M2 a M3, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

§ 29

(1)

Kabína vodiča musí mať vnútornú svetlú šírku56)57) najmenej

jednomiestna	750 mm,
dvojmiestna	1250 mm,
trojmiestna	1700 mm,
trojmiestna a dvojmiestna s lôžkom (lôžkami)	1900 mm.

(2)

Pri vozidlách kategórie N a O s valníkovou, skriňovou alebo sklápacou karosériou musí byť odistenie a zaistenie, otváranie a zatváranie bočníc, zadných čiel alebo dvier a ich sklápanie umožnené takým konštrukčným vyhotovením kovania, závesov a záverov, aby akákoľvek ručná (svalová) manipulácia bola ľahká, bez nadmernej fyzickej námahy a pokiaľ možno bez iných pomôcok. Pri vozidlách so sklápacou karosériou môže byť otváranie a zatváranie zadného čela alebo bočníc, prípadne zadného čela a bočníc automatické alebo ovládané z miesta vodiča. Sklápacia karoséria musí byť konštrukčne vybavená tak, aby bola zabezpečená proti samovoľnému pohybu. Bočnice musia byť konštrukčne vyhotovené tak, aby boli zabezpečené proti samovoľnému otváraniu a odolné proti bočným deformáciám spôsobujúcim zmenu vonkajšieho obrysu vozidla. Pri ručnej manipulácii so zadným čelom a s bočnicami nesmie ovládacia sila (svalová) presahovať 245 N.

(3)

Ložné plochy vozidiel kategórie N a O s pevnou (nesklápacou) karosériou musia byť konštruované tak, aby spĺňali požiadavky na loženie normovaných škatúľ, debien, paliet a kontajnerov, pričom výška ložnej plochy karosérie nad vozovkou musí byť čo najmenšia.

(4)

Každé vozidlo určené alebo použité na prepravu stĺpov alebo tyčového materiálu (rúr, klád, tyčí a pod.) s výnimkou doskového alebo hranovaného reziva, ktorý posunom pri náhlom prudkom zabrzdení alebo náraze môže ohroziť bezpečnosť osôb v kabíne vodiča, musí byť konštruované alebo vybavené tak, aby samo alebo jeho ochranné zariadenie zodpovedalo týmto podmienkam:

a)

musí udržať rovnomerne rozloženú silu 7850 N z každej začatej tony nákladu vozidla,

b)

zabrániť aspoň v rozsahu celej šírky a celej výšky kabíny vodiča posunu nákladu vozidla.

Pri preprave tyčového alebo rúrkového železného materiálu je dovolené použiť na vnútornej strane čela vozidla alebo ochranného zariadenia žliabkované železné dosky 5 mm hrubé.

(5)

Pri vozidlách so sklápacou karosériou s celkovou hmotnosťou najmenej 8,5 t musí byť ochranným zariadením chránený priestor medzi kabínou vodiča a korbou; pri vozidlách určených na prácu pod bagrom a na nakladanie balvanov, kamenia a pod. musí byť chránená aj kabína vodiča.

(6)

Ustanovenia odsekov 2, 3 a 5 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

§ 30

(1)

Minibusy musia z hľadiska konštrukcie, vyhotovenia a vybavenia s výnimkou samoobslužného otvárania dvier spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom58) a musia byť podľa neho schválené. Obdobne sa postupuje pri autobusoch.59) Tieto predpisy sa primerane vzťahujú na osobné autobusové prívesy.

(2)

V autobusoch (vozidlách kategórie M2 a M3) a v osobných autobusových prívesoch sa ustanovuje minimálna plocha rovnej dlážky na jedno miesto

a)	na státie 0,125 m2 v mestských autobusoch a trolejbusoch,
	0,150 m2 v medzimestských autobusoch,
b)	na sedenie 0,315 m2 vo všetkých autobusoch a osobných autobusových prívesoch.

Predpísaná plocha pre jednu osobu má tvar pravouhlého štvoruholníka, pri ktorom pomer kratšej strany k dlhšej nie je väčší ako 1:1,2; miesta na sedenie môžu byť nad podbehmi kolies. Na dobre viditeľnom mieste vnútri vozidla musí byť vyznačený počet miest na sedenie a na státie.

(3)

V mestských a medzimestských autobusoch vyrobených po 1.1.1985 musí byť možnosť ľahko vytvoriť priestor na bezpečnú prepravu detského kočíka alebo invalidného vozíka (v neskladacom vyhotovení) včítane vhodného zariadenia zabraňujúceho ich samovoľnému pohybu.

(4)

Každý minibus, autobus a osobný autobusový príves musí mať podľa obsaditeľnosti núdzové východy, a to najmenej

• tri pri obsaditeľnosti od 9 do 16 osôb (okrem vodiča) (minibus),

• štyri pri obsaditeľnosti od 17 do 22 osôb (okrem vodiča),

• päť pri obsaditeľnosti od 23 do 35 osôb (okrem vodiča),

• šesť pri obsaditeľnosti nad 35 osôb (okrem vodiča).

Núdzové východy musia byť rozmiestnené tak, aby - okrem prípadných dvier v zadnej stene vozidla - bol na každom boku vozidla v podstate rovnaký počet núdzových východov. Na pravom boku vozidla môže byť o jeden núdzový východ menej, ak už je núdzový východ v zadnej stene vozidla. Každý núdzový východ musí byť vybavený zreteľným nápisom „Núdzový východ“, umiestneným na mieste dobre viditeľnom vnútri i vonku; pri každom ovládači núdzového východu musí byť stručný a jasný návod na otvorenie. Pri kĺbovom autobuse sa jeho časti posudzujú ako samostatné vozidlo.

(5)

Medzimestský autobus môže byť vybavený strešným nosičom nákladov, ktorý musí mať na všetkých stranách bezpečné zábradlie vysoké najmenej 0,25 m. Na strešný nosič nákladov musí byť bezpečný prístup zo zadnej časti alebo z pravej strany vozidla.

(6)

Ustanovenia odsekov 2 a 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, a odseku 1 pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

§ 31

Sedadlá a lôžka vozidiel

(1)

Sedadlo vodiča motorových vozidiel musí byť konštruované tak, aby sa vodič pri jazde najmenej psychicky a fyzicky unavoval;60) obdobne to platí aj pre sedadlá cestujúcich. Každé sedadlo vozidiel kategórie M1 - včítane zariadenia na jeho prichytenie k vozidlu - musí spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi61) a musí byť podľa nich schválené. Podmienky ustanovené týmito predpismi sa primerane vzťahujú aj na sedadlá ostatných motorových vozidiel.

(2)

Sedadlo vodiča musí mať šírku činných plôch najmenej 450 mm a jeho sedacia plocha musí mať hĺbku najmenej 400 mm. Sedadlá cestujúcich musia mať šírku a hĺbku činných plôch sedacej plochy pre 1 osobu najmenej 400 mm. Ustanovenie tohto odseku neplatí pre športové modifikácie osobných automobilov, jednostopové motorové vozidlá a ich modifikácie.

(3)

Sedadlo vodiča pri vozidlách s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t musí byť samostatné a podľa miery odpruženia vozidla ako celku aj samostatne odpružené s nastaviteľnou tuhosťou podľa hmotnosti vodiča. Sedadlo musí byť nastaviteľné v pozdĺžnom smere v rozmedzí najmenej 100 mm, vo zvislej rovine musí byť nastaviteľné v rozmedzí najmenej 80 mm s výnimkou sedadiel, ktorých posuv v pozdĺžnom smere je väčší ako 100 mm, a musí byť zabezpečené dosiahnutie najpriaznivejších uhlov telesných častí vodiča. Pri vozidlách s užitočnou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,4 t - s výnimkou jednostopových vozidiel a ich modifikácií - pokiaľ nie je zabezpečená nastaviteľnosť sedadla vodiča vo zvislom smere, musí byť sedadlo vodiča samostatné a nastaviteľné v pozdĺžnom smere aspoň v rozmedzí 150 milimetrov.

(4)