Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o starostlivosti o zdravie zvierat

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy

z 9. decembra 1987

Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy ustanovuje podľa § 8 ods. 3, § 15 ods. 4 a § 35 písm. a) až d) zákona č. 87/1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky a Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky:

§ 1

Povinnosťou chovateľov je vytvárať priaznivé podmienky pre životné prostredie, ošetrovanie, výživu, plemenitbu, hospodárske alebo iné využívanie zvierat.

§ 2

(1)

Chovateľské organizácie sú povinné

a)

umiestňovať v maštaliach a iných budovách slúžiacich na chov hospodárskych zvierat len zvieratá toho druhu, pre ktoré je stavba určená, a v počte zodpovedajúcom jej kapacite podľa schválenej projektovej dokumentácie, iné zvieratá len so súhlasom orgánu veterinárnej starostlivosti,1)

b)

starať sa o vytváranie a udržiavanie vhodných hygienických podmienok v maštaliach a iných budovách, v ktorých sa zdržiavajú hospodárske zvieratá,

c)

zabrániť nepovolaným osobám vo vstupe do priestorov slúžiacich živočíšnej výrobe, pokiaľ orgán veterinárnej starostlivosti1) po dohode s chovateľskou organizáciou nedá súhlas na vstup cudzím osobám z dôležitých dôvodov, najmä na účely výučby a výskumu,

d)

dodržiavať určené technologické postupy a uplatňovať zásady turnusovej prevádzky, pri ktorej sa do maštalí a iných budov alebo ich samostatných, prevádzkovo oddelených častí jednorazovo umiestňujú a z nich premiestňujú ucelené skupiny zvierat, ak nejde o vyraďovanie zvierat zo zdravotných alebo výrobných dôvodov,

e)

udržiavať dezinfekčné a iné protinákazové zariadenia v riadnom stave a zabezpečiť pravidelné čistenie, dezinfekciu a deratizáciu, prípadne aj dezodorizáciu prevádzkových priestorov, ako aj čistenie a dezinfekciu technologických zariadení a strojov, nástrojov, náradia, pracovných pomôcok a osobných ochranných pracovných prostriedkov,

f)

dbať o riadnu funkciu zariadení slúžiacich na získavanie živočíšnych produktov,

g)

zabezpečiť umiestnenie kafilérneho boxu, prípadne kafilérneho trezoru oddelene od ostatných prevádzkových priestorov, a to tak, aby bol prístupný z vonkajšej komunikácie, nepriepustný, dobre čistiteľný a dezinfikovateľný, ako aj uzamykateľný,

h)

postarať sa o bezpečné ukladanie kadáverov až do ich odvozu tak, aby nedochádzalo k ich znehodnoteniu, odcudzeniu alebo zneužitiu ani k ohrozeniu zdravia ľudí alebo zvierat.

(2)

Pri turnusovej prevádzke sa vykonáva čistenie a dezinfekcia, v prípade potreby aj dezinsekcia a deratizácia uvoľnených priestorov po každom odsune zvierat.

(3)

Ak chovateľská organizácia nezabezpečí vykonanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie, prípadne aj dezodorizácie, zabezpečí orgán veterinárnej starostlivosti1) ich vykonanie na náklady chovateľskej organizácie.

§ 3

Chovateľské organizácie sú ďalej povinné

a)

zaraďovať hospodárske zvieratá do chovu až po predchádzajúcom veterinárnom vyšetrení,

b)

udržiavať hospodárske zvieratá v čistote, dbať o ošetrenie zvierat podľa ich druhu a kategórie a spôsobu ich hospodárskeho využitia a uplatňovať pri ich ošetrovaní pracovné postupy zodpovedajúce fyziologickým potrebám zvierat,

c)

používať medikované kŕmne prípravky a iné prípravky určené na ochranu alebo na obnovenie zdravia, na zmiernenie chorobných príznakov alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií zvierat podľa ustanovených veterinárnych zásad, prípadne podľa pokynov orgánu veterinárnej starostlivosti,1)

d)

zabezpečiť bez meškania veterinárne vyšetrenie hospodárskeho zvieraťa, ktoré poranilo človeka za okolností vyvolávajúcich podozrenie z ochorenia na besnotu,

e)

vydať prevádzkový poriadok pre chov hospodárskych zvierat vypracovaný v súčinnosti s orgánom veterinárnej starostlivosti,1)

f)

využívať na úkony spojené s pôrodom len na to spôsobilých a odborne pripravených pracovníkov,

g)

používať ako ošetrovateľov, prípadne iných pracovníkov prichádzajúcich do priameho styku s hospodárskymi zvieratami iba osoby, ktoré nevylučujú choroboplodné zárodky prenosné na zvieratá daného druhu a ktoré sa podrobili

1.

vstupnej lekárskej prehliadke a ďalším periodickým preventívnym lekárskym prehliadkam v lehotách určených orgánom veterinárnej starostlivosti,1)

2.

mimoriadnym lekárskym prehliadkam v súvislosti s ochorením na chorobu prenosnú na zvieratá alebo na základe požiadavky orgánu veterinárnej starostlivosti,1)

h)

používať ako ošetrovateľov dojníc a dojičov len osoby so zdravotným preukazom a posudkom o zdravotnej spôsobilosti na prácu,2)

i)

zamedziť, aby osoby, ktoré ošetrujú hospodárske zvieratá v ohnisku nákazy zvierat alebo hospodárske zvieratá umiestnené oddelene z nákazových a karanténnych dôvodov, mohli prichádzať do styku so zdravými zvieratami vnímavými na nákazu tohto druhu.

§ 4

(1)

Manipulácia s hnojom a močovkou, ich skladovanie a využitie sa riadi

a)

použitou technológiou ustajnenia, druhom a kategóriou hospodárskych zvierat,

b)

požiadavkami vyplývajúcimi z predpisov o veterinárnej starostlivosti, o starostlivosti o zdravie ľudu, o vodnom hospodárstve a o štátnej ochrane prírody.3)

(2)

Hnoj a močovku včítane hnojovice hovädzieho dobytka a ošípaných možno vyvážať na aplikáciu do pôdy bez predchádzajúcej asanácie len za predpokladu, že pochádzajú z chovu zvierat bez nákaz, inak len so súhlasom orgánu veterinárnej starostlivosti.1)

§ 5

(1)

Na napájanie hospodárskych zvierat sa musí prednostne používať pitná voda, prípadne ak ju nemožno zabezpečiť, iná zdravotne nezávadná voda, ktorá vyhovuje požiadavkám kladeným technickou normou na vlastnosti napájacej vody.4)

(2)

Ak sa na napájanie hospodárskych zvierat neodoberá voda z verejného vodovodu, musí chovateľská organizácia zabezpečiť v súčinnosti s orgánom veterinárnej starostlivosti1) a s orgánom hygienickej služby jej laboratórne vyšetrenie

a)

pred začatím jej odberu,

b)

raz v každom kalendárnom roku,

c)

pri vzniku akéhokoľvek podozrenia z hľadiska narušenia jej zdravotnej nezávadnosti.

§ 6

(1)

Krmivá musia byť zdravotne nezávadné a musia zodpovedať fyziologickým potrebám hospodárskych zvierat daného druhu a kategórie.

(2)

Prímes špecificky účinnej látky v krmive sa vždy zreteľne vyznačuje na obale.

(3)

Látky, ktoré nie sú prirodzenou zložkou krmív a nepoužívajú sa ako krmivo ani ako typická prísada do krmiva (cudzorodé látky), môžu byť obsiahnuté v krmive len v množstve, v ktorom nevyvolávajú u hospodárskych zvierat poruchy zdravia znižujúce produkciu alebo nenarušujú zdravotnú a hygienickú nezávadnosť a biologickú hodnotu živočíšnych produktov.

(4)

Najvyššie prípustné množstvá cudzorodých látok sú určené v prílohe tejto vyhlášky. Ak nie je v nej uvedené najvyššie prípustné množstvo cudzorodej látky pre niektoré krmivo, určí ho orgán veterinárnej starostlivosti5) so súhlasom Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy, a to tak, aby sa neprekročili najvyššie prípustné množstvá cudzorodých látok v potravinách živočíšneho pôvodu ustanovené osobitným predpisom.6)

§ 7

Chovateľské organizácie sú povinné

a)

dodržiavať pri používaní priemyselných, kuchynských a iných odpadov ako krmív veterinárne podmienky ich skrmovania,

b)

požiadať pri vzniku podozrenia z hľadiska zdravotnej, hygienickej a dietetickej nezávadnosti krmív orgán veterinárnej starostlivosti1) o odber vzoriek, ich vyšetrenie a posúdenie,

c)

prerokovať s orgánom veterinárnej starostlivosti1) každú podstatnú zmenu v spôsobe výživy hospodárskych zvierat,

d)

zabrániť prístupu hospodárskych zvierat k jedom a iným látkam škodlivým zdraviu a dbať na to, aby sa napájacia voda a krmivá nedostali do styku s hnojivami a prípravkami na ochranu rastlín, ako aj s inými látkami škodlivými zdraviu zvierat a ľudí,

e)

vykonávať včasné a účinné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov vo výžive,

f)

dbať na pokyny orgánu veterinárnej starostlivosti1) o ďalšom využití, prípadne o neškodnom odstránení zdravotne závadných krmív.

§ 8

(1)

Chovateľské organizácie a organizácie vyrábajúce krmivá sú povinné sústavne sa starať

a)

o dodržiavanie schválených technologických a pracovných postupov pri výrobe, spracúvaní, ošetrovaní, skladovaní, preprave a používaní krmív,

b)

o ochranu krmív pred znečistením a pred ich kontamináciou nežiadúcimi mikroorganizmami a plesňami, ako aj chemickými a inými látkami, ktoré ich môžu znehodnocovať alebo v nich vytvárať produkty škodlivé zdraviu zvierat a ľudí,

c)

o pravidelné upratovanie, čistenie, dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu, prípadne aj dezodorizáciu priestorov, budov a zariadení slúžiacich na výrobu, spracúvanie, skladovanie a prepravu krmív a o udržiavanie zodpovedajúcich mikroklimatických podmienok v nich.

(2)

V záujme zabezpečenia zdravotnej nezávadnosti kŕmnych zmesí musia organizácie, ktoré ich vyrábajú,

a)

oddeliť miestne a prevádzkovo výrobu kŕmnych zmesí od inej výroby,

b)

skladovať

1.

komponenty pre kŕmne zmesi po dobu nevyhnutnú na vykonanie ich laboratórneho vyšetrenia z hľadiska ich zdravotnej nezávadnosti,

2.

biologicky účinné látky oddelene pod uzáverom.

c)

ukladať kontrolné vzorky do uplynutia záručnej doby dávky (šarže), z ktorej sa vzorky odobrali.

§ 9

Orgán veterinárnej starostlivosti1) v spolupráci s chovateľskými organizáciami sleduje životné prostredie, ošetrovanie a výživu zvierat i reakcie zvierat na ne, celkový klinický stav zvierat, prípadne biologické ukazovatele signalizujúce nástup porúch zdravia, konštitučné a funkčné vady i malformácie plodov a mláďat, ukazovatele produkcie a reprodukcie a zdravotnú nezávadnosť živočíšnych produktov, hodnotí zhromaždené údaje a určuje, prípadne vykonáva potrebné veterinárne profylaktické a liečebné úkony a iné opatrenia.

§ 10

V spolupráci so spoločenskými organizáciami poľovníkov a rybárov, orgánmi štátnej ochrany prírody a ďalšími zúčastnenými orgánmi a organizáciami sleduje orgán veterinárnej starostlivosti1) zdravotný stav zveri a ďalších voľne žijúcich zvierat a vykonáva potrebné opatrenia v záujme obmedzovania výskytu a šírenia nákaz zvierat a chorôb prenosných zo zvierat na človeka a naopak, ako aj v záujme obmedzovania iných škodlivých vplyvov ohrozujúcich ich zdravie.

§ 11

(1)

Pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti plemenníkov a plemenníc na insemináciu a prirodzenú plemenitbu sa z hľadiska požiadaviek veterinárnej starostlivosti prihliada najmä na to, či zvieratá

a)

pochádzajú z rodičov bez závažných dedičných vád a ochorení ovplyvňujúcich zdravie a úžitkové vlastnosti, pokiaľ sú prenosné na potomstvo,

b)

sú vzhľadom na svoj zdravotný stav vhodné na chov, zdravé a bez závažných dedičných vád.

(2)

Na insemináciu sa používa len sperma vybraných zdravých plemenníkov, ktorá je zdravotne nezávadná a má dobré oplodňovacie schopnosti. Nesmie sa použiť spermia plemenníkov, ktorí pôsobili v prirodzenej plemenitbe; to neplatí, ak ide o spermu plemenných žrebcov šľachtiteľských chovov.

(3)

Zaraďovanie nového stáda plemenníc do inseminácie sa uskutočňuje na základe veterinárneho osvedčenia.

§ 12

(1)

V chovoch, v ktorých sa na to vytvorili podmienky, sa pri zdravotnej selekcii zvierat na účely ich zaraďovania do plemenitby vychádza tiež z výsledkov kontroly zdravia a kontroly dedičnosti zdravia hospodárskych zvierat.

(2)

Kontrola zdravia hospodárskych zvierat sa zameriava na včasné zisťovanie skutočností, ktoré môžu upozorňovať na nebezpečenstvo vzniku porúch zdravia zvierat, porúch reprodukcie a znižovanie produkcie.

(3)

Kontrola dedičnosti zdravia je založená na sledovaní určených zdravotných znakov a vlastností zvierat a ich potomstva. Je zameraná na

a)

odstraňovanie dedičných vád,

b)

vyšľachtenie zvierat s dobre rozvinutými požadovanými vlastnosťami, najmä s vysokou odolnosťou proti stresom vyvolávajúcim poruchy ich zdravia a znižujúcim ich produkciu a reprodukciu.

§ 13

Na zabezpečenie plynulého reprodukčného procesu a účelného využívania reprodukčného potenciálu hospodárskych zvierat je chovateľská organizácia povinná zabezpečiť

a)

riadny odchov mladých plemenníc s ohľadom na ich telesný vývin a funkciu ich pohlavných orgánov,

b)

priaznivé podmienky pre ošetrovanie a výživy plemenníc s prihliadnutím na ich fyziologické potreby a požiadavky vyplývajúce z fázy reprodukčného cyklu, ako aj pre uplatňovanie biotechnických metód riadenia reprodukcie,

c)

sledovanie a evidenciu pohlavných cyklov plemenníc v záujme určenia najvhodnejšej doby pripustenia, pravidelné vyhľadávanie a včasné hlásenie ruje plemenníc,

d)

dodržiavanie základných hygienických požiadaviek na plemenitbu a fixovanie plemenníc pri vykonávaní inseminácie,

e)

náležitú starostlivosť o brezivé plemennice, hygienické a šetrné vykonávanie pôrodov, sledovanie stavu pohlavných orgánov plemenníc v období po pôrode, riadne ošetrenie a odchov mláďat,

f)

včasné hlásenie porúch plodnosti plemenníkov a hromadných porúch plodnosti plemenníc orgánu veterinárnej starostlivosti,1) okamžité vyžiadanie odbornej veterinárnej pomoci pri ťažkých pôrodoch, potratoch a ochoreniach pohlavných orgánov,

g)

trvalé sledovanie a hodnotenie ukazovateľov reprodukcie a využitie produkčného veku plemenníc.

§ 14

(1)

Chovateľ je povinný

a)

ohlásiť ochorenie, prípadne podozrenie z ochorenia zvieraťa orgánu veterinárnej starostlivosti1) a sledovať stav zvieraťa, podľa potreby mu poskytnúť prvú pomoc, a ak ide o podozrenie z nákazy alebo iného hromadného ochorenia zvierat infekčného pôvodu, zabezpečiť oddelené umiestnenie zvieraťa a dezinfekciu miesta,

b)

dbať na pokyny orgánu veterinárnej starostlivosti,1) pokiaľ ide o ošetrovanie, napájanie a kŕmenie zvieraťa, ako aj podávanie liečiv a prípravkov. Osobitné podmienky používania niektorých veterinárnych liečiv môže určiť orgán veterinárnej starostlivosti5) len so súhlasom Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy,

c)

zabiť a vyvrhnúť zviera na mieste v prípade nebezpečenstva z omeškania, najmä nebezpečenstva úhynu, pokiaľ nejde o podozrenie z takej nákazy, prípadne iného ochorenia zvierat, pri ktorých by bolo zabitie a vyvrhnutie zvieraťa na mieste spojené s ohrozením zdravia ľudí alebo so zamorením prostredia choroboplodnými zárodkami.

(2)

O nutnom zabití na mieste musí chovateľ bez meškania upovedomiť orgán veterinárnej starostlivosti.1)

§ 15

(1)

Veterinárne osvedčenie treba na premiestnenie7)

a)

zvierat na výstavy, trhy, prehliadky, súťaže a zvody na iné účely (ďalej len „zvod zvierat“),

b)

hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz s výnimkou prasiatok, ktoré nie sú určené na zaradenie do spoločných chovov, a jahniat a kozliat mladších ako tri mesiace, nepárnokopytníkov, kožušinových zvierat, včiel a rýb, s výnimkou akváriových rýb, mimo územia obce z iného dôvodu neuvedeného pod písmenom a), ak nejde o premiestnenie týchto zvierat

1.

sú súhlasom veterinárneho lekára medzi prevádzkami tej istej chovateľskej organizácie v rámci okresu,

2.

na liečenie a na nutné zabitie, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania,

c)

psov a mačiek starších ako šesť mesiacov, zveri, zvierat zoologických záhrad a cirkusov mimo územia okresu,

d)

zvierat v ďalších prípadoch určených orgánom veterinárnej starostlivosti1), najmä so zreteľom na nákazovú situáciu alebo v záujme zabezpečenia zdravotnej nezávadnosti živočíšnych produktov.

(2)

Ak ide o psa staršieho ako šesť mesiacov a ak nejde o premiestnenie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a), môže sa veterinárne osvedčenie nahradiť písomným dokladom o jeho očkovaní proti besnote.

(3)

Veterinárne osvedčenie sa nevyžaduje na premiestňovanie konzervovanej spermy určenej na inseminovanie.

§ 16

(1)

Chovateľ je povinný požiadať orgán veterinárnej starostlivosti1) podľa miesta chovu zvieraťa o vydanie veterinárneho osvedčenia pred predpokladaným premiestnením zvieraťa v lehote

a)

desať týždňov, ak ide o plemenný hovädzí dobytok,

b)

šesť týždňov, ak ide o ostatné plemenné zvieratá a úžitkový hovädzí dobytok,

c)

štyri týždne, ak ide o ostatné hospodárske zvieratá,

d)

jeden týždeň, ak ide o jatočné zvieratá a zvieratá premiestňované na zvod zvierat.

(2)

Dodržanie lehôt uvedených v odseku 1 sa nevyžaduje, ak ide o premiestnenie zvieraťa na nutné zabitie.

(3)

Veterinárne osvedčenie sa vydáva na určitú dobu, ktorá v ňom musí byť vyznačená.

(4)

Pri premiestnení zvieraťa mimo územia okresu, na ktoré je potrebné veterinárne osvedčenie, je chovateľ povinný bez meškania upovedomiť orgán veterinárnej starostlivosti1) podľa miesta určenia zvieraťa o jeho premiestnení a na požiadanie predložiť veterinárne osvedčenie, a ak ide o koňa, aj zdravotný preukaz koňa. To neplatí, ak ide o premiestnenie zvieraťa na jatočné účely.

§ 17

(1)

Nakladanie a vykladanie hospodárskych zvierat, zveri a zvierat zoologických záhrad a cirkusov sa vykonáva za dozoru chovateľa. V priebehu ich prepravy cestnou dopravou nesmie sa vozidlo ponechať bez dozoru; osobitné predpisy zostávajú nedotknuté.8)

(2)

Organizácie a osoby zúčastnené na nakladaní, preprave a vykladaní zvierat musia dbať o šetrné zaobchádzanie s nimi. Prípravky s ukľudňujúcim účinkom možno zvieratám podávať len so súhlasom veterinárneho lekára.

(3)

Pred nakladaním sa musia zvieratá napojiť, a ak nejde o zvieratá prepravované na jatočné účely, tiež nakŕmiť.9)

§ 18

(1)

Na prepravu zvierat sa môžu použiť len také dopravné prostriedky a zariadenia, ktoré sa riadne vyčistili, účinne dezinfikovali a upravili tak, aby sa zamedzilo vypadávaniu alebo vytekaniu napr. krmiva, podstielky, výkalov; dopravné prostriedky použité na prepravu zvierat sa musia zabezpečiť proti nepriaznivým poveternostným vplyvom.10)

(2)

Po skončení prepravy zvierat sa musia použité dopravné prostriedky a zariadenia riadne vyčistiť a účinne dezinfikovať.11) Dopravca je povinný viesť o čistení, dezinfekcii a deratizácii dopravných prostriedkov používaných na prepravu zvierat evidenciu.

(3)

Prevádzkovateľ bitúnku je povinný vytvoriť podmienky na to, aby dopravca mohol po skončení prepravy zvierat na jatočné účely vykonať v jeho zariadení a na jeho náklady čistenie a dezinfekciu použitých dopravných prostriedkov.

§ 19

(1)

Organizácie, ktorých pracovníci sprevádzajú prepravované zvieratá, sú povinné svojich pracovníkov poučiť o povinnostiach starostlivosti o zvieratá pri preprave a o bezpečnosti práce pri styku s nimi.

(2)

Osoby uvedené v odseku 1 sú povinné

a)

zabrániť styku prepravovaných zvierat s inými zvieratami,

b)

vyhýbať sa styku s inými zvieratami a obmedziť styk s inými osobami na nevyhnutnú mieru,

c)

vykonať po skončení prepravy osobnú očistu a dezinfekciu.

§ 20

(1)

Zvieratá určené na zabitie v súvislosti s plnením ochranných a zdolávacích opatrení sa môžu prepravovať len spôsobom určeným orgánom veterinárnej starostlivosti.1)

(2)

Dopravné prostriedky, v ktorých sa prepravujú zvieratá uvedené v odseku 1, sa musia pred výjazdom z ohniska nákazy zvonka očistiť a dezinfikovať.

§ 21

Zvody zvierat

Usporiadateľ zvodu zvierat je povinný

a)

požiadať orgán veterinárnej starostlivosti1) o určenie veterinárnych podmienok pre konanie zvodu zvierat v lehote podľa § 16 ods. 1,

b)

dbať o ustanovené veterinárne podmienky z hľadiska

1.

predbežného veterinárneho vyšetrenia zvierat, ich preberania a rozmiestňovania v priestoroch zvodu zvierat,

2.

potrebného vybavenia miesta konania zvodu zvierat na veterinárne vyšetrovanie a ošetrovanie zvierat, prípadne aj na ďalšie odborné veterinárne úkony,

3.

vykonávanie sanitačných opatrení,

c)

zaistiť, prípadne prostredníctvom chovateľov zabezpečiť riadnu starostlivosť o zvieratá a riadne čistenie a účinnú dezinfekciu miest a zariadení, v ktorých sa zvieratá zdržovali alebo boli predvádzané.

§ 22

(1)

Pri premiestnení hospodárskych zvierat za účelom ich umiestnenia v chove je chovateľ povinný držať ich v karanténe a požiadať orgán veterinárnej starostlivosti1) o ich vyšetrenie, podľa potreby tiež o vykonanie ochranného očkovania alebo veterinárneho liečebného úkonu; orgán veterinárnej starostlivosti1) môže chovateľovi uložiť, aby sa po určenú dobu umiestnili v karanténe pred opätovným zaradením do chovu aj zvieratá, ktoré sa zúčastnili na zvode zvierat.

(2)

Podmienky karantény hospodárskych zvierat, ktoré sa premiestňujú na základe organizovanej spolupráce v poľnohospodárstve, určí zúčastneným chovateľským organizáciám orgán veterinárnej starostlivosti.1)

§ 23

(1)

Karanténa trvá štyri týždne, jej trvanie sa však môže v odôvodnených prípadoch predĺžiť alebo skrátiť; vykonáva sa v priestoroch miestne a prevádzkovo oddelených od priestorov, v ktorých sa chovajú iné zvieratá.

(2)

Maštale a iné budovy, v ktorých sa vykonáva karanténa zvierat, musia byť v bezpečnej vzdialenosti od iných budov a zariadení slúžiacich na chov zvierat a od verejných komunikácií.

(3)

Zvieratá choré na nákazu zvierat a zvieratá z nej podozrivé sa nesmú premiestňovať do maštalí alebo iných budov, v ktorých sa chovajú zdravé zvieratá.

§ 24

Chovateľ je povinný bez meškania ohlásiť podozrenie z nákazy alebo iného hromadného ochorenia zvierat a do príchodu veterinárneho lekára orgánu veterinárnej starostlivosti1) zabezpečiť, aby

a)

podozrivé zvieratá neopustili svoje stanovištia, pokiaľ nie je účelné ich okamžité oddelené umiestnenie v rámci stáda,

b)

osoby, ktoré prišli do styku s podozrivými zvieratami, nevychádzali z priestorov, ktoré slúžia na chov týchto zvierat, a aby do nich iné osoby nevstupovali,

c)

živočíšne produkty, ktoré pochádzajú od podozrivých zvierat, sa nepoužívali, akokoľvek nespracúvali alebo neuvádzali do obehu a aby sa ukladali oddelene,

d)

predmety, ktoré môžu byť nositeľmi pôvodcov nákaz, t. j. zvyšky krmiva, podstielka, výkaly, náradie a pod., sa nevynášali alebo nevyvážali a nepoužívali inde.

§ 25

(1)

V rámci zdolávania veľmi nebezpečnej nákazy, podľa potreby aj pri zdolávaní niektorých nebezpečných nákaz zvierat, vykonáva sa sústavný veterinárny dozor v ohnisku nákazy.

(2)

So zreteľom na priaznivý priebeh zdolávania nákaz možno zmierniť alebo zrušiť niektoré opatrenia ešte pred vyhlásením nákazy za zdolanú.

§ 26

(1)

Nákaza zvierat sa môže vyhlásiť za zdolanú, ak

a)

sa všetky choré zvieratá v ohnisku nákazy zvierat uzdravili alebo boli z neho premiestnené a v určenej pozorovacej dobe nedošlo k ďalšiemu ochoreniu na túto nákazu alebo nevzniklo podozrenie z nej, prípadne ak v ohnisku nákazy zvierat nie sú už žiadne zvieratá, ktoré sú na túto nákazu vnímavé,

b)

sa vykonala záverečná ohnisková dezinfekcia, v odôvodnených prípadoch aj dezinsekcia a deratizácia.

(2)

Pri skúmaní podmienok vyhlásenia iného hromadného ochorenia zvierat za zdolané sa primerane vychádza z hľadísk uvedených v odseku 1.

§ 27

Organizácia poverená vykonávaním veterinárnych asanačných úkonov

a)

je povinná do 24 hodín po tom, keď bola o potrebe odvozu konfiškátov živočíšneho pôvodu upovedomená, zabezpečiť ich odvoz dopravnými prostriedkami na to osobitne určenými, upravenými a vybavenými; v odôvodnených prípadoch len po trase a za podmienok určených orgánom veterinárnej starostlivosti,1)

b)

spracúva pre ďalšie priemyselné využitie konfiškáty živočíšneho pôvodu, ktoré sa musia zbaviť choroboplodných zárodkov sterilizáciou alebo iným vhodným spôsobom,

c)

neškodne odstraňuje konfiškáty živočíšneho pôvodu, ak nie je možné ich spracovanie pre ďalšie priemyselné využitie alebo ak to nariadi orgán veterinárnej starostlivosti1) z iných dôvodov; neškodné odstránenie sa vykonáva spálením alebo zakopaním na mieste na príslušným miestnym národným výborom určenom (mrchovisko), ktoré musí byť oplotené, uzavreté, náležite označené a udržiavané,

d)

vykonáva

1.

podľa pokynov orgánu veterinárnej starostlivosti1) záverečnú ohniskovú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu, ktorej náklady sa uhrádzajú zo štátnych prostriedkov,

2.

na základe pokynu orgánu veterinárnej starostlivosti1) alebo na základe dohody s chovateľom, prípadne s organizáciou manipulujúcou s krmivami dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu v iných prípadoch, ktorej náklady znáša chovateľ alebo uvedená organizácia.

§ 28

(1)

Organizácia poverená vykonávaním veterinárnych asanačných úkonov zabezpečuje

a)

odchyt a zmárnenie túlavých psov a mačiek, prípadne aj iných mäsožravých zvierat v čase, na ktorý bol v rámci ochranných a zdolávacích opatrení nariadený zákaz voľného pobiehania zvierat,

b)

na žiadosť národného výboru a v súčinnosti s orgánom Zboru národnej bezpečnosti organizovaný hromadný odchyt túlavých psov a mačiek a ich zmárnenie, prípadne umiestnenie v karanténe, ako aj ich odovzdávanie na iné využitie, napr. na výskumné účely, ak je ich odchyt v záujme ochrany zdravia ľudí a zvierat alebo verejného poriadku, prípadne v inom verejnom záujme.

(2)

Odchytané zviera, ktoré poranilo človeka, sa musí po určený čas držať v karanténe a vyšetriť; v odôvodnenom prípade môže orgán veterinárnej starostlivosti1) určiť, že tiež iné odchytané zviera sa musí držať v karanténe.

(3)

Zviera odchytané podľa odseku 1 písm. b) sa môže so súhlasom orgánu veterinárnej starostlivosti1) vydať na požiadanie jeho majiteľovi, ktorý je povinný nahradiť náklady zaň vynaložené za odchyt a nevyhnutnú starostlivosť o zviera.

(4)

Ustanovenie odseku 3 platí primerane aj pre postup týkajúci sa zvieraťa s osobitným výcvikom alebo inak chovateľsky cenné, ktoré bolo odchytané podľa odseku 1 písm. a). V takom prípade sa môže vlastníkovi uložiť, aby zviera za účelom pozorovania umiestnili oddelene najmenej na dobu troch mesiacov.

§ 29

(1)

Ustanovenia § 2 písm. a), f), h), § 4, § 5 ods. 1, § 6, § 7 písm. a), b), c), d) a f), § 8 ods. 1, § 12 a 13 platia pre občanov, ktorí chovajú hospodárske zvieratá, a pre organizácie, ktoré chovajú ostatné zvieratá, a to v rozsahu zodpovedajúcom druhu zvierat, spôsobu a účelu ich chovu.

(2)

Občania, ktorí chovajú ostatné zvieratá, sú povinní

a)

plniť nariadené veterinárne opatrenia, najmä predviesť zviera na povinné očkovanie alebo na iný odborný veterinárny úkon v určenom termíne,

b)

bez meškania zabezpečiť podľa pokynov orgánov veterinárnej starostlivosti1) veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka.

§ 30

(1)

Veľmi nebezpečné nákazy zvierat sú slintačka a krívačka, mor hovädzieho dobytka, pľúcna nákaza hovädzieho dobytka, africký mor ošípaných, mor ošípaných, vezikulárna choroba ošípaných, kiahne oviec a kôz, influenza hydiny, pseudomor hydiny (newcastelská choroba), mor koní a sopľavka.

(2)

Nebezpečné nákazy zvierat sú brucelóza, tuberkulóza, paratuberkulóza, sneť slezinná, sneť šelestivá, besnota, Aujszkého choroba, salmonelóza, chlamydióza, Q horúčka, prašivina hovädzieho dobytka, oviec a koní, opar lysivý (trichofytóza ), pľuzgierovitý zápal ústnej dutiny, kampylobakterióza, trichomoniáza hovädzieho dobytka, infekčná rinotracheitída hovädzieho dobytka, leukóza hovädzieho dobytka, sliznicová choroba hovädzieho dobytka, červienka ošípaných, nákazlivá obrna ošípaných, vírusový zápal žalúdka a čriev ošípaných, pľuzgierovitá vyrážka ošípaných, dyzentéria ošípaných, sípavka ošípaných, nákazlivá agalakcia oviec a kôz, cholera hydiny, infekčná laryngotracheitída hydina, ornitóza, kiahne hydiny, nákazlivý zápal pečene kačíc, infekčná rinopneumónia koní, žrebčia nákaza, nákazlivá chudokrvnosť koní, nákazlivá metritída koní, tularémia, myxomatóza, ektromélia noriek, Aleutská choroba noriek, parvoviróza noriek, mor včelieho plodu, hniloba včelieho plodu, varoáza, infekčná nekrotická pankreatitída a vírusová hemoragická septikémia lososovitých rýb.

(3)

Iné hromadné ochorenia zvierat sú nákazy, ktoré nepatria medzi veľmi nebezpečné a nebezpečné nákazy zvierat, aj ochorenia neinfekčného pôvodu, ktoré postihujú viaceré zvieratá za tých istých alebo podobných príznakov a spôsobujú ich hynutie alebo iné hospodársky významné straty.

(4)

Nákaza zvierat neuvedená v odsekoch 1 a 2 sa môže považovať za veľmi nebezpečnú alebo nebezpečnú, len pokiaľ tak ustanovilo Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy po dohode s orgánmi veterinárnej starostlivosti5) so zreteľom na to, že sa táto nákaza prejavuje obdobne nebezpečným spôsobom.

§ 31

(1)

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie pod pojmom

a)

hospodárske zvieratá: zvieratá využívané na hospodárske účely, najmä hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, hrabavá a vodná hydina, nepárnokopytníky, králiky, kožušinové zvieratá, ryby a včely;

b)

jatočné zvieratá: zvieratá určené na jatočné účely, najmä hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, hrabavá a vodná hydina, nepárnokopytníky a králiky;

c)

chovateľ: každý, t. j. organizácia aj občan, kto na akýkoľvek účel - hoci len prechodne - chová zviera alebo zvieratá;

d)

krmivá: krmivá, kŕmne zmesi, kŕmne doplnky a prísady určené na kŕmenie zvierat, prípadne suroviny na ich výrobu;

e)

nákaza zvierat: choroba zvierat, ktorá má prenosný charakter;

f)

potvrdenie nákazy zvierat: konečné určenie diagnózy predpísanými metódami;

g)

zvieratá podozrivé z nákazy zvierat: zvieratá, u ktorých sa prejavujú príznaky vyvolávajúce podozrenie, že ide o určitú nákazu zvierat, alebo zvieratá, o ktorých treba podľa výsledku vyšetrenia predpokladať, že sú podozrivé z určitej nákazy zvierat;

h)

zvieratá podozrivé z nakazenia: zvieratá, u ktorých sa neprejavujú príznaky vyvolávajúce podozrenie, že ide o určitú nákazu zvierat, o ktorých však možno predpokladať, že prišli priamo alebo nepriamo do styku s jej zdrojom;

i)

podozrivé zvieratá: zvieratá podozrivé z nákazy zvierat a zvieratá podozrivé z nakazenia;

j)

ohnisko nákazy zvierat: miesto, v ktorom sú zvieratá choré na nákazu zvierat a podozrivé alebo predmety kontaminované pôvodcami nákazy zvierat;

k)

ochranné pásmo: územie vymedzené okolo ohniska nákazy zvierat, v ktorom sa predpokladá prítomnosť jej pôvodcov;

l)

konfiškáty živočíšneho pôvodu: celé telá uhynutých, nedonosených, mŕtvonarodených alebo zmárnených zvierat (kadávery) a nepožívateľné živočíšne produkty, prípadne živočíšne produkty vylúčené z použitia na obvyklý účel podľa platných predpisov alebo podľa rozhodnutia orgánu štátnej veterinárnej správy;

m)

kafilérny box (trezor): účelové zariadenie pre krátkodobé ukladanie kadáverov pred ich odvozom organizáciou poverenou vykonávaním veterinárnych asanačných úkonov.

(2)

Kde sa v tejto vyhláške hovorí o zvieratách, rozumejú sa tým podľa okolností aj násadové vajcia, spermy, oplodnené zárodočné bunky (zygoty) a oplodnené ikry.

(3)

Za nepovolanú osobu sa na účely tejto vyhlášky považuje ten, kto v určitom zariadení alebo priestore vyhradenom na chov hospodárskych zvierat nie je určený na výkon práce alebo neplní úlohy bezprostredne súvisiace s vlastnou živočíšnou výrobou na tomto pracovisku.

§ 32

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1988.

Minister: Ing. Toman CSc. v. r.