Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí

zo 16. septembra 1988,

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanovuje podľa § 177 ods. 1 až 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon“) po dohode s federálnymi ministerstvami národnej obrany, vnútra, poľnohospodárstva a výživy, s ministerstvami zdravotníctva a sociálnych vecí a sociálnych vecí a spravodlivosti republík a Ústrednou radou odborov a po prerokovaní so Zväzom družstevných roľníkov:

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

K § 8 ods. 1 písm. f) zákona

Štúdium sa započítava v rozsahu, v akom sa hodnotí ako sústavná príprava na budúce povolanie podľa § 24, a za rovnakých podmienok.

§ 2

K § 8 ods. 1 zákona

(1)

Za zamestnanie sa považuje aj pracovná činnosť jednotlivo hospodáriaceho roľníka a spolupracujúceho člena jeho rodiny v dobe od 9. mája 1945 do 30. septembra 1948.

(2)

Za zamestnanie sa považuje aj pracovná činnosť občanov umiestnených v školských zariadeniach pre výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy.1)

(3)

Za zamestnanie sa považuje aj príprava na vstup do náboženského rádu (tzv. noviciát), najviac však doba dvoch rokov; za mesačný hrubý zárobok sa pritom považuje fiktívny zárobok.

§ 3

K § 8 ods. 1 zákona

Ako zamestnanie sa hodnotí dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena jeho rodiny a inej osoby samostatne hospodáriacej po 30. septembri 1948 do 30. apríla 1990. Podmienkou pritom je zaplatenie poistného; ak sa za toto obdobie vymeriava poistné po 30. apríli 1990, vymerá sa vo výške 50 Kčs mesačne. Zaplatenie poistného sa však nevyžaduje, ak ide o činnosť manželky jednotlivo hospodáriaceho roľníka pred 1. januárom 1969. Na dobu, za ktorú nebolo zaplatené poistné, do dňa, od ktorého sa priznáva alebo zvyšuje dôchodok, sa prihliadne ako na dobu zamestnania až odo dňa zaplatenia poistného.

§ 4

K § 9 ods. 1 písm. b) zákona

(1)

Dobou inej vojenskej služby je doba

a)

vojenskej služby v Červenej armáde do 21. júna 1941,

b)

vojenskej služby v armáde tzv. slovenského štátu v čase neslobody (včítane zajatia), pokiaľ nejde o dobu služby vojaka z povolania,

c)

výkonu služby na štátnych hraniciach v bývalých oddieloch Stráže obrany štátu,

d)

vojenskej služby v československej alebo spojeneckej armáde v čase neslobody, ak nie sú splnené podmienky ustanovené v § 59 ods. 1 zákona.

(2)

Ako doba inej vojenskej služby sa môže započítať aj doba vojenskej služby (včítane doby zajatia), najdlhšie však do 9. mája 1945, v inej ako československej alebo spojeneckej armáde, ktorú občania vykonávali povinne v čase neslobody, pokiaľ nejde o dôstojníkov alebo príslušníkov SS a obdobných útvarov2) alebo príslušníkov týchto armád, ktorí boli za trestné činy spáchané v ich službách odsúdení podľa retribučných predpisov.3)

(3)

Doby vojenských služieb sa preukazujú spravidla potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

§ 5

K § 9 ods. 1 písm. c) a § 59 zákona

(1)

Dobou odbojovej činnosti a väzenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody sa rozumie

a)

doba vojenskej služby v Červenej armáde od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,

b)

doba služby československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939 a doba, ktorú strávil v internačných táboroch vo Francúzsku,

c)

doba vojenskej služby československých zahraničných armád,1. československej armády na Slovensku a v jednotkách spojeneckých armád v období od 15. marca 1939 do 9. mája 1945,

d)

doba služby v partizánskych jednotkách, ktoré sa zúčastnili na priamych bojoch s fašistami alebo na záškodníckej činnosti v tyle nepriateľa na území československého štátu, Zväzu sovietskych socialistických republík a inej európskej krajiny,

e)

doba pobytu v spojeneckých krajinách pred vstupom do československej zahraničnej alebo spojeneckej armády v dobe od prechodu československých hraníc, najskôr však od 15. marca 1939, do dňa vstupu do armády, ak sú splnené podmienky pre uznanie za príslušníka československej zahraničnej alebo spojeneckej armády,

f)

doba strávená v nacistických väzeniach, trestniciach alebo koncentračných táboroch (v internácii) v dôsledku preukázanej perzekúcie v období od 1. októbra 1938 do 5. mája 1945 z politických, národnostných alebo rasových dôvodov,

g)

doba účasti na domácom alebo zahraničnom odboji v období od15. marca 1939 do 9. mája 1945 a doba účasti na Slovenskom národnom povstaní,

h)

doba zajatia, pokiaľ bolo v súvislosti s dobou započítateľnou podľa tohto ustanovenia, najdlhšie do 9. mája 1945,

i)

doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby (činnosti) alebo v súvislosti s obmedzením osobnej slobody, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945; pokiaľ nevyhnutné liečenie trvalo aj po tomto dni, hodnotí sa doba ďalšieho nevyhnutného liečenia ako náhradná doba, nie však ako doba odbojovej činnosti.

(2)

Poľnou službou sa rozumie vojenská služba

a)

v Červenej armáde za bojov proti nepriateľom Zväzu sovietskych republík v čase od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,

b)

v jednotkách 1. československého armádneho zboru v Zväze sovietskych republík v čase od 1. februára 1942 do 9. mája 1945 a v Poľskom legióne od 1. do 29. septembra 1939,

c)

v poľných útvaroch v československých zahraničných armádach za druhej svetovej vojny za bojov vo Francúzsku od 1. septembra 1939 do 17. júna 1940, za bojov v Severnej Afrike od 1. novembra 1940 do 31. augusta 1943 a za bojov na západnom fronte od 6. júna 1944 do 9. mája 1945, ak sa tieto útvary zúčastnili na boji proti fašizmu na západnom fronte, a v poľných útvaroch v spojeneckých armádach na západoeurópskom a iných bojiskách v čase od 1. septembra 1939 do 9. mája 1945,

d)

výkonného letca v československej zahraničnej armáde alebo spojeneckej armáde, parašutistu zhodeného alebo vysadeného v tyle nepriateľa a v čase od 1. augusta 1940 do 1. augusta 1941 aj doba služby príslušníka pozemných útvarov letísk a protilietadlového delostrelectva v Anglicku,

e)

v 1. československej armáde na Slovensku v dobe Slovenského národného povstania od 29. augusta 1944,

f)

československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939,

g)

v útvaroch uvedených v odseku 1 písm. d).

(3)

Dobe poľnej služby sa kladie na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945. Doba zajatia sa nepovažuje za poľnú službu.

(4)

Doby bojovej činnosti a poľnej služby sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

§ 6

(1)

Dobou nezamestnanosti je doba, po ktorú bol občan vedený v evidencii príslušného štátneho orgánu ako uchádzač o zamestnanie.

(2)

Dobou nezamestnanosti je aj doba pred 9. májom 1945, po ktorú občan nebol alebo nemohol byť zamestnaný v čase neslobody z dôvodu politického, národnostného alebo rasového útlaku, a doba výluk, štrajkov a perzekúcie pre činnosť v robotníckom hnutí.

(3)

Doba, po ktorú bol občan vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie, sa preukazuje potvrdením príslušného štátneho orgánu, ktorý občana viedol v tejto evidencii.

§ 7

K § 9 ods. 1 písm. e) a f) a ods. 2, § 49 ods. 1 a § 71 ods. 2 zákona

(1)

Za dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov sa považuje dieťa, ktoré bolo prevzaté do tejto starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa, ktorého matka zomrela, a dieťa manžela, ktoré mu bolo zverené do výchovy rozhodnutím súdu.

(2)

Dobou, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, sa rozumie aj doba poberania týchto dávok priznaných dobrovoľne.

§ 8

K § 9 ods. 1 písm. i) a k) zákona

(2)

Za blízke osoby sa považujú manželia a príbuzní v priamom rade, deti uvedené v § 7 ods. 1, súrodenci, zať a nevesta, a to ktoréhokoľvek z manželov. Podmienka osobnej starostlivosti o blízku osobu pri výkone zamestnania sa považuje za splnenú len vtedy, ak sa zamestnanie vykonáva za takých podmienok, najmä so skrátením pracovného času, ktoré nebránia riadnemu výkonu osobnej starostlivosti.

§ 13

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok občana, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok pred dovŕšením veku 28 rokov alebo podľa § 34 a 38 zákona alebo § 56a, a občana, ktorý utrpel úraz pri osobitných druhoch činností za okolností uvedených v § 59, sa vymeriava z fiktívneho zárobku, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný mesačný zárobok nie je pre neho výhodnejší.

§ 14

Pracovné úrazy a choroby z povolania K § 19 zákona

(1)

Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním sa posudzuje podľa pracovnoprávnych predpisov.

(2)

Za pracovný úraz utrpený pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním sa považuje aj úraz, ktorý utrpel lekár pri záchranných prácach pod zemou v hlbinných baniach pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

(3)

Za pracovný úraz utrpený pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním sa považuje aj úraz, ktorý utrpel príslušník závodného požiarneho zboru pri zásahu.

(4)

Chorobami z povolania sú choroby uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam ustanovených. Ak u občana ide o chorobu z povolania, posudzuje a hlásenie podáva príslušný orgán štátnej zdravotníckej správy.

§ 15

Výchova dieťaťa K § 21 ods. 2 a § 46 ods. 2 zákona

(1)

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov. Pokiaľ sa však žena ujala výchovy dieťaťa po dosiahnutí ôsmeho roka jeho veku, je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu piatich rokov.

(2)

Do potrebnej doby starostlivosti o dieťa uvedenej v odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú sa žena nemohla o dieťa osobne starať

a)

pre chorobu, alebo

b)

pretože dieťa bolo zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti.

(3)

Podmienka výchovy dieťaťa sa považuje za splnenú tiež, ak sa žena starala o dieťa

a)

od jeho narodenia do jeho úmrtia, pokiaľ dieťa zomrelo po dosiahnutí šiestich mesiacov veku, aj keď nie je splnená podmienka uvedená v odseku 1,

b)

aspoň posledné tri roky pred dosiahnutím veku určeného pre vznik nároku na starobný dôchodok.

§ 16

Zvýšenie nároku na starobný dôchodok pri ďalšom zamestnaní K § 23 a § 27 ods. 2 a 3 zákona

Pre zvýšenie starobného dôchodku za ďalšie zamestnanie sa posudzuje zamestnanie vykonávané v cudzine po vzniku nároku na tento dôchodok ako zamestnanie vykonávané v Československej socialistickej republike, ak ide o pracovníkov v zahraničí a občanov uvedených v § 45 a s výnimkou § 23 ods. 2 zákona o zápočet doby zamestnania v cudzine podľa § 10.

§ 17

Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa pokladá nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako jeden rok.

§ 18

(1)

Sústavné zamestnanie je zamestnanie vykonávané s určitou pravidelnosťou tak, že nárok z neho je stálym zdrojom príjmu. Za sústavné zamestnanie sa považuje aj zamestnanie vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, pokiaľ občan je zúčastnený na nemocenskom zabezpečení z tejto dohody len preto, že je požívateľom invalidného dôchodku. Sústavným zamestnaním nie je zamestnanie, ktoré nezakladá nemocenské zabezpečenie alebo ktoré netrvá aspoň po dobu šiestich mesiacov po sebe nasledujúcich alebo zamestnanie vykonávané v rámci pracovnej rehabilitácie odporúčanej príslušným orgánom.

(2)

Zamestnanie je celkom neprimerané predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho zamestnania, ak sa na jeho výkon vyžaduje oveľa nižšia kvalifikácia, než ktorá sa požadovala na výkon doterajšieho zamestnania, alebo v ňom nie je využitá odborná a úzko zameraná kvalifikácia získaná v doterajšom zamestnaní.

(3)

Celkom mimoriadnymi podmienkami sa rozumie najmä

a)

nevyhnutná celkom osobitná, spravidla individuálna úprava pracoviska, pracovných prístrojov, nástrojov a pomôcok alebo úprava prístupu na pracovisko,

b)

zabezpečenie osobitnej dopravy na pracovisko a späť spočívajúce v potrebe sprievodcu alebo individuálnej dopravy,

c)

schopnosť výkonu zamestnania výhradne formou domácej práce, alebo

d)

schopnosť výkonu zamestnania výhradne v chránených dielňach (chránených pracoviskách), vo výrobných družstvách invalidov a v prevádzkárňach hospodárskych zariadení zväzov invalidov, a to na pracovných miestach zodpovedajúcich potrebám občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.

U občanov úplne alebo prakticky nevidomých a u občanov s anatomickou alebo funkčnou stratou dvoch končatín sa vždy predpokladá, že pracujú za celkom mimoriadnych podmienok.

§ 20

(1)

Doterajšie zamestnanie je zamestnanie, ktoré občan pred vznikom dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu naposledy vykonával alebo na ktoré sa po ukončení základnej školy sústavne pripravoval štúdiom alebo výcvikom. Za naposledy vykonávané zamestnanie sa však nepovažuje zamestnanie, v ktorom došlo ku zníženiu zárobkov a ktoré občan začal vykonávať len v dôsledku zmeny zdravotného stavu, ktorá založila čiastočnú invaliditu, a zamestnanie, v ktorom sa nevyužila kvalifikácia, pokiaľ bolo alebo sa malo vykonávať po dobu spravidla kratšiu ako dva roky. Ak vznikol dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, považuje sa za doterajšie to zamestnanie, pri výkone ktorého úraz vznikol alebo sa zistila choroba z povolania.

(2)

Rovnako kvalifikované zamestnanie je zamestnanie, ktoré kladie podobné požiadavky na občana ako doterajšie zamestnanie, spravidla mu umožňuje dosiahnuť približne rovnaký zárobok a nie je úplne vzdialené doterajšiemu zamestnaniu.

(3)

Zvlášť uľahčenými pracovnými podmienkami sa rozumejú najmä

a)

skrátenie pracovného času alebo zníženie požiadaviek na pracovný výkon občana pracujúceho v úkole aspoň o tretinu,

b)

osobitná úprava pracoviska,

c)

výkon práce v chránených dielňach (chránených pracoviskách), vo výrobných družstvách invalidov a v prevádzkárňach hospodárskych zariadení zväzov invalidov.

Za zvlášť uľahčené pracovné podmienky sa však nepovažuje zákaz výkonu len niektorých prác alebo pracovných úkonov, práce v určitom pracovnom prostredí alebo v noci alebo zmena pracovnej náplne neodôvodnená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

(4)

Pri posudzovaní, aké zamestnania je občan ešte schopný vykonávať pri svojom dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave, sa vždy prihliada na možnosť rekvalifikácie na iné vhodné a primerané zamestnanie, a to najmä vzhľadom na vek občana, dosiahnutú kvalifikáciu a rozsah zachovaných pracovných schopností.

(5)

Invalidita (čiastočná invalidita) občanov, ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách a neboli vojakmi z povolania (§ 167), sa posudzuje až po ich prepustení z činnej služby; doklady o poškodení ich zdravia úrazom alebo ochorením vzniknutým v súvislosti so službou v ozbrojených silách zabezpečujú a predkladajú príslušné orgány ozbrojených síl.

§ 21

Zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky sú postihnutia uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky.

§ 22

Zápočet doby zamestnania výkonného letca pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov K § 41 ods. 2 zákona

(1)

Pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa doba zamestnania výkonného letca započítava jedenapolnásobne, pokiaľ nalietal v kalendárnom roku

a)

150 až 470 letových hodín, ak ide o výkonného letca dopravných lietadiel,

b)

250 až 560 letových hodín, ak ide o palubného sprievodcu,

c)

200 až 500 letových hodín, ak ide o palubnú sprievodkyňu,

d)

100 až 350 letových hodín, ak ide o výkonného letca lietadiel pre letecké práce,

e)

50 až 100 letových hodín, ak ide o výkonného letca vrtuľníkov a

f)

50 až 120 letových hodín, ak ide o výkonného letca Zväzu pre spoluprácu s armádou včítane výsadkára - inštruktora a inštruktora lietania na Vysokej škole dopravnej.

(2)

Pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa doba zamestnania výkonného letca započítava dvojnásobne, pokiaľ výkonný letec uvedený v odseku 1 nalietal vyšší počet letových hodín alebo pokiaľ výkonný letec nalietal aspoň 50 letových hodín v kalendárnom roku pri skúšaní prototypov lietadiel alebo leteckých motorov a novovyrobených alebo opravených lietadiel alebo motorov.

(3)

Ak výkonný letec nalietal v kalendárnom roku nižší počet letových hodín, než je uvedený v odseku 1, prípadne v odseku 2, započítava sa mu len skutočná doba zamestnania výkonného letca, s výnimkou náhradných dôb.

(4)

Výsadkárovi - inštruktorovi Zväzu pre spoluprácu s armádou sa započítava jeden zoskok z lietadla za tri letové hodiny a jedno vysadenie z lietadla za pol letovej hodiny. Za jedno vysadenie z lietadla sa považuje každý uskutočnený let, pri ktorom došlo k vysadeniu najmenej jedného výsadkára.

(5)

Ak výkonný letec lietadla pre letecké práce alebo vrtuľníka alebo výkonný letec Zväzu pre spoluprácu s armádou vykonáva funkciu pilota-inštruktora alebo funkciu pilota-inšpektora, započítava sa mu každá hodina jedenapolnásobne.

(6)

Ak zamestnanie výkonného letca trvá len po časť kalendárneho roka alebo ak dôjde k zmene funkcie výkonného letca uvedenej v odseku 1, počet letových hodín sa pre jedenapolnásobné, prípadne dvojnásobné započítanie príslušnej časti roka úmerne zníži.

(7)

Pre najvyššiu výmeru úhrnu dôchodku za výsluhu rokov výkonného letca a iného dôchodku platí suma uvedená v § 56 ods. 2 písm. b) zákona, a ak je jedným z vyplácaných dôchodkov dôchodok za výsluhu rokov vedúceho letovej prevádzky, suma uvedená v § 56 ods. 2 písm. c) zákona.

(8)

Na účely krátenia dôchodku za výsluhu rokov s príjmom zo zárobkovej činnosti sa priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 12 ods. 6 zákona upravuje o prepočítací koeficient podľa § 19 ods. 5 obdobne.

§ 23

Krátenie dôchodku za výsluhu rokov a vdovského dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti K § 44 ods. 2 a § 48 ods. 2 a 3 zákona

(1)

Príjmom zo zárobkovej činnosti je hrubý zárobok uvedený v § 11 ods. 1 a ods. 2 písm. d) včítane odmien z dohôd o pracovnej činnosti a peňažných dávok nemocenského zabezpečenia nahrádzajúcich pracovný príjem. Ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, považuje sa za príjem z jej činnosti vymeriavací základ (§ 65). Za príjem občanov pracujúcich v zahraničí, s výnimkou pracovníkov uvedených v § 43 sa považuje príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vycestovaním do zahraničia.

(2)

Dôchodok sa skrátil od najbližšej mesačnej splátky dôchodku nasledujúcej po skutočnosti zakladajúcej krátenie podľa predpokladaného príjmu na podklade oznámenia organizácie, pre ktorú dôchodca pracuje. Vždy po uplynutí 12 mesiacov zárobkovej činnosti dôchodcu sa krátenie dôchodku pre ďalšie obdobie upraví podľa výšky skutočne dosiahnutého príjmu z tejto činnosti. Ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, skráti sa dôchodok vždy po uplynutí kalendárneho roka.

(3)

Krátenie dôchodku sa nemení, ak sa priemer hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti zmení najviac o 50 Kčs mesačne.

(4)

Starostlivosťou vdovy o dieťa sa rozumie starostlivosť o vlastné (osvojené) dieťa a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov (§ 7 ods. 1).

§ 26

Dôchodok manželky K § 51 zákona

Za zárobkovú činnosť sa nepovažuje pracovná činnosť nepresahujúca 60 pracovných dní v kalendárnom roku.

§ 27

Sociálny dôchodok K § 52 zákona

(1)

Životné potreby sa spravidla nepokladajú za zabezpečené, ak

a)

občan je odkázaný na príjem uvedený v § 28 ods. 1 nedosahujúci sumy uvedené v § 54 ods. 1 a 2 zákona,

b)

užívateľ poľnohospodárskej pôdy je odkázaný na výnos z pôdy, ktorú obhospodaruje a ktorá nepresahuje výmeru 0,4 ha.

(2)

Pre priznanie a výšku sociálneho dôchodku sa neprihliada na pracovnú činnosť občana a jeho rodinného príslušníka nepresahujúcu 60 pracovných dní v kalendárnom roku.

(3)

Na účely poskytovania sociálneho dôchodku sa pobyt občana v domove - penzióne pre dôchodcov nepovažuje za umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti.

§ 29

Súbeh nárokov na starobný a vdovský dôchodok

Úprava starobného dôchodku pre súbeh s vyšším vdovským dôchodkom sa nemení, pokiaľ po zvýšení starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok jeho výška presiahne výšku vdovského dôchodku.

§ 30

Súbeh nárokov na starobný alebo invalidný dôchodok a nemocenské

(1)

Ak sa starobný dôchodok priznáva spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské, zúčtuje sa doplatok dôchodku s nemocenským vyplateným za dobu dlhšiu, než ustanovujú predpisy o nemocenskom zabezpečení.29)

(2)

Ak sa invalidný dôchodok priznáva spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské priznané po vzniku nároku na tento dôchodok, zúčtuje sa doplatok dôchodku s nemocenským vyplateným za dobu dlhšiu, než ustanovujú predpisy o nemocenskom zabezpečení.29)

§ 31

Súbeh nárokov na invalidný dôchodok a prídavky na deti alebo výchovné

Ak sa invalidný dôchodok priznáva dieťaťu spätne aj za dobu, po ktorú sa naň poskytovali prídavky na deti alebo výchovné, zúčtuje sa doplatok dôchodku s týmito vyplatenými dávkami; ak príplatok k prídavkom na deti alebo k výchovnému patril, zúčtuje sa doplatok dôchodku aj s týmto príplatkom.

§ 32

Súbeh nárokov na výchovné a prídavky na deti

(1)

Ak výchovné k dôchodku na dieťa patrí za dobu, za ktorú sa už poskytovali prídavky na deti z nemocenského zabezpečenia, vyplatí sa na výchovnom len rozdiel medzi výškou výchovného a výškou prídavkov na deti.

(2)

Ak sa na dieťa poskytovalo výchovné, hoci sa na toto dieťa mali poskytovať prídavky na deti, zastaví sa výplata výchovného pri výplate splátky dôchodku splatnej po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už výchovné vyplatilo. Výchovné za predchádzajúcu dobu sa nepovažuje za preplatok, pokiaľ nepresahovalo výšku, v ktorej by prídavky na deti za túto dobu inak patrili; podmienkou je, že na toto dieťa sa výchovné poskytlo len raz a že splnilo účel, na ktorý je určené.

(3)

Ak v rodine dôchodcu žijú deti, z ktorých na niektoré sa vypláca výchovné jednému z manželov a na ostatné sa vypláca výchovné druhému z manželov, poskytne sa na žiadosť k súčtu súm výchovného, ktoré sa vyplácajú na tieto deti, doplatok do výšky výchovného, ktoré by sa poskytovalo na všetky deti len k jednému dôchodku. Doplatok sa rozdelí k výchovnému pomernou časťou podľa počtu detí.

(4)

Ak v rodine dôchodcu žijú deti, z ktorých na niektoré sa vypláca výchovné k dôchodku a na ostatné prídavky na deti, poskytne sa na žiadosť k súčtu súm výchovného a prídavkov na deti doplatok do výšky výchovného, ktoré by mu inak patrilo na všetky tieto deti; podmienkou je, že u toho, z nemocenského zabezpečenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú, nie sú splnené podmienky pre priznanie doplatku k prídavkom na deti.30)

(5)

Ak požívateľ dôchodku neuplatnil nárok na výchovné, hoci by mu inak patrilo, je oprávnený uplatniť nárok na výchovné z jeho dôchodkového zabezpečenia druhý z rodičov, iný občan, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení, opatrovník alebo orgán poverený úlohami starostlivosti o deti.

(6)

Ustanovenia odsekov 2 a 5 platia tiež pre príplatok k výchovnému.

§ 33

Súbeh nárokov na dôchodky a osobitný príspevok baníkom

Ak sa priznáva starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok za dobu, po ktorú sa poskytol osobitný príspevok baníkom,31) zúčtuje sa doplatok týchto dôchodkov s vyplateným príspevkom; prípadný preplatok osobitného príspevku baníkom sa na žiadosť platiteľovi tejto dávky vráti.

§ 35

K § 100 zákona

(1)

Dôchodcovi, ktorý vykonáva trest odňatia slobody po dobu dlhšiu ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, sa vypláca po úprave podľa odseku 2 časť dôchodku vo výške potrebnej na úhradu za užívanie bytu a služby s tým spojené, ako aj na úhradu výživného, prípadne príspevku na výživu, ktoré má dôchodca povinnosť poskytovať podľa súdneho rozhodnutia inej osobe než uvedenej v odseku 2, a iných právnych záväzkov, s výnimkou úhrady peňažného trestu alebo pokuty, pre ktoré sa vykonávajú zrážky z dôchodku.

(2)

Manželke a deťom dôchodcu sa vypláca časť dôchodku vo výške 50 % dôchodku, ak ide o jednu osobu, 60 % dôchodku, ak ide o dve osoby, a 80 % dôchodku, ak ide o tri a viac uvedených osôb; pokiaľ však tieto osoby majú nárok voči dôchodcovi na výživné priznané súdom, vypláca sa im časť dôchodku vo výške tohto výživného.

(3)

Ak sa podľa predchádzajúcich odsekov vypláca časť dôchodku, vypláca sa vždy vo výške najmenej jednej polovice dôchodku, a to celkom pre všetkých oprávnených.

§ 36

Bezvládnosť K § 70 zákona

(1)

Čiastočne bezvládny je dôchodca, ktorý potrebuje dlhodobo pomoc inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch, napríklad pri umývaní, česaní a obliekaní. Za čiastočne bezvládneho sa vždy považuje občan prakticky nevidomý.

(2)

Prevážne bezvládny je dôchodca, ktorý potrebuje okrem pomoci uvedenej v odseku 1 pravidelnú pomoc inej osoby pri hlavných životných úkonoch, napríklad pri chôdzi a pri výkone fyziologickej potreby. Za prevážne bezvládneho sa vždy považuje občan úplne nevidomý.

(3)

Úplne bezvládny je dôchodca, ktorý úplne stratil schopnosť sebaobsluhy, potrebuje sústavné ošetrovanie a je odkázaný trvalo na pomoc inej osoby pri všetkých životných úkonoch.

(4)

Na účely poskytovania zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť sa pobyt dôchodcu v domove - penzióne pre dôchodcov nepovažuje za umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti.

§ 37

Dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú K § 9 ods. 1 písm. e) a § 71 ods. 5 zákona

(1)

Za dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa považuje dieťa, ktorého ochorenie alebo stav uvedený v prílohe č. 3 tejto vyhlášky potrvá dlhšie ako jeden rok.

(2)

Mimoriadnou starostlivosťou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa rozumie individuálne poskytovaná starostlivosť, ktorá svojím rozsahom a intenzitou značne prevyšuje starostlivosť o zdravé dieťa rovnakého veku, a to potrebou opakovaného ošetrovania v priebehu dňa, prípadne sústavnej (väčšinou každodennej) rehabilitácie alebo cvičenia, nevyhnutnosťou prípravy individuálneho diétneho stravovania, potrebou zvýšeného dohľadu alebo pomocou inej osoby pri niektorých životných úkonoch. Dieťa vyžadujúce túto starostlivosť je spravidla schopné navštevovať predškolské a školské zariadenia určené pre také deti alebo výnimočne aj predškolské a školské zariadenia pre zdravé deti, pokiaľ pre to rodina dieťaťa a príslušné zariadenie vytvoria potrebné podmienky.

(3)

Mimoriadnou starostlivosťou osobitne náročnou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa rozumie starostlivosť uvedená v odseku 2, ak je vo zvýšenom rozsahu potrebná v priebehu dňa, pokiaľ ide o ošetrovanie, aj v noci, alebo ak ide o dieťa, ktoré vyžaduje nepretržitý dohľad alebo je odkázané na pomoc inej osoby pri väčšine alebo všetkých nevyhnutných životných úkonoch. Dieťa vyžadujúce túto starostlivosť nie je schopné navštevovať zariadenia uvedené v odseku 2.

(4)

Liečebný pobyt dlhodobo ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa vyžadujúceho mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti sa začínajúc siedmym mesiacom považuje za umiestnenie v ústave (zariadení) pre také deti.

(5)

Výchovné na dieťa, ktoré je v zaopatrení ústavu (zariadenia) s týždenným pobytom, sa vypláca tomuto ústavu (zariadeniu) len vtedy, ak ústav (zariadenie) poskytuje dieťaťu plné priame zaopatrenie. Plným priamym zaopatrením sa rozumie stravovanie, ubytovanie a ošatenie.

(6)

Za umiestnenie dieťaťa v ústave (zariadení) pre také deti sa nepovažuje doba prerušenia pobytu dieťaťa v ústave (zariadení) počas školských prázdnin, ktoré trvá po celý kalendárny mesiac.

DRUHÁ HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE NIEKTORÉ SKUPINY OBČANOV

§ 38

Domácki pracovníci

Do hrubého zárobku domáckeho pracovníka sa nezapočítavajú režijné náklady a cena surovín, ktoré si domácky pracovník obstaráva na vlastné náklady.

§ 39

Pracovníci, ktorí sa pripravujú na výkon povolania zaškolením

(1)

Za mesačný hrubý zárobok pracovníka, ktorý sa pripravuje na výkon povolania zaškolením,32) sa považuje fiktívny zárobok, pokiaľ skutočný hrubý zárobok z výkonu zamestnania nie je vyšší.

(2)

Ak sa tento pracovník stal invalidným alebo čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu, považuje sa za hrubý zárobok, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred mesiacom, v ktorom došlo k pracovnému úrazu.

§ 40

Sezónni a kampaňoví pracovníci

(1)

Do doby zamestnania sezónneho a kampaňového pracovníka33) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovník zúčastnený na nemocenskom zabezpečení aspoň časť mesiaca.

(2)

Hrubými zárobkami sú aj zárobky za kalendárne mesiace, v ktorých sezónny a kampaňový pracovník nebol zúčastnený na nemocenskom zabezpečení; tieto kalendárne mesiace sa tiež zahŕňajú do doby, za ktorú sa zisťuje priemerný mesačný zárobok.

§ 41

Pracovníci na nepravidelnú výpomoc

(1)

Do doby zamestnania pracovníka na nepravidelnú výpomoc34) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovník zúčastnený na nemocenskom zabezpečení aspoň časť mesiaca.

(2)

Ustanovenie § 40 ods. 2 platí obdobne.

§ 42

Občania činní na základe dohody o pracovnej činnosti

(1)

Za hrubý zárobok občana činného na základe dohody o pracovnej činnosti35) sa považuje odmena za dojednané práce podrobená dani zo mzdy.

(2)

Hrubými zárobkami sú aj zárobky za kalendárne mesiace, v ktorých občan činný na základe dohody o pracovnej činnosti nebol nemocensky zabezpečený len preto, že jeho príjem nedosiahol 400 Kčs mesačne.

(3)

Ak občan činný na základe dohody o pracovnej činnosti je už zabezpečený z dôvodu inej činnosti alebo poberá starobný alebo invalidný dôchodok, posudzuje sa v dôchodkovom zabezpečení úraz, ktorý utrpí pri výkone dojednaných prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako pracovný úraz.

§ 43

Pracovníci v zahraničí

(1)

Pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci československých organizácií, ktorí sú československými občanmi a sú pridelení alebo prijatí na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia československej socialistickej republiky.

(2)

Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.

(3)

Ak pracovníkovi v zahraničí nepatrí funkčný plat alebo ak nie je určený, považuje sa za hrubý zárobok suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby.

(4)

Ak je hrubý zárobok podľa odsekov 2 a 3 nižší než mesačná hrubá mzda (plat), ktorá pracovníkovi patrila v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí, považuje sa za hrubý zárobok táto mesačná mzda (plat); ak však v období 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia došlo k trvalej zmene základnej mzdy (platu) pracovníka, považuje sa za hrubý zárobok mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere od tejto zmeny do konca uvedeného obdobia.

(5)

Prídavok zahraničnej služby, prípadne iný príplatok alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí, sa do hrubého zárobku podľa odsekov 2 až 4 nezapočítava.

(6)

Ak pracovníkovi v dobe jeho činnosti v zahraničí vypláca plat československá organizácia, ku ktorej nie je v pracovnom pomere, oznámi táto organizácia údaje o výške platu a iné podklady potrebné na dôchodkové zabezpečenie organizácii, ktorá plní povinnosti organizácie na účely sociálneho zabezpečenia.

§ 45

Ustanovenia § 43 sa nevzťahuje na

a)

členov posádok a iných pracovníkov v československých dopravných prostriedkoch,

b)

občanov vyslaných na zahraničnú pracovnú cestu, ktorým sa po dobu tejto pracovnej cesty poskytuje náhrada výdavkov,

c)

členov jednotlivých roľníckych družstiev, u ktorých aj po dobu ich činnosti v zahraničí zostávajú zachované podmienky pre ďalšie trvanie doterajšieho zabezpečenia.

§ 46

Poslanci zákonodárnych zborov

(1)

Za hrubý zárobok poslanca zákonodarného zboru sa považuje poslanecký plat a funkčný príplatok, na ktoré vznikol nárok podľa príslušných predpisov,80) a to v sume podliehajúcej dani zo mzdy.

(2)

Úraz, ktorý utrpí poslanec zákonodarného zboru pri plnení úloh vyplývajúcich z poslaneckej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz. Ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

§ 47

(1)

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení členovia obecných zastupiteľstiev,81) poslanci obecných zastupiteľstiev82) a starostovia obcí83) (ďalej len „členovia obecného zastupiteľstva“), ktorí vykonávajú funkciu dlhodobo uvoľnených členov obecného zastupiteľstva.84)

(2)

Úraz, ktorý utrpí člen obecného zastupiteľstva pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz. Ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

§ 48

(1)

Ak úraz utrpel člen obecného zastupiteľstva, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený a stal sa následkom tohto úrazu invalidným (čiastočne invalidným), patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze; dôchodok sa vymeriava z fiktívneho zárobku.

(2)

Ak úraz utrpel člen obecného zastupiteľstva, ktorý je požívateľom starobného, invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, nevykonáva zamestnanie ani nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 47 a stal sa následkom tohto úrazu invalidným (čiastočne invalidným), patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze, a to z jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však z fiktívneho zárobku.

(3)

Úrazom sa rozumie úraz utrpený za okolností uvedených v § 47 ods. 2.

§ 49

(1)

Do hrubých zárobkov člena obecného zastupiteľstva sa započítavajú odmeny vyplatené za výkon funkcie člena obecného zastupiteľstva včítane tých častí, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy.

(2)

Do hrubých zárobkov člena komisie, ktorý nie je členom obecného zastupiteľstva, sa započítavajú odmeny vyplatené obcou za výkon funkcie člena komisie včítane tých častí, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy.

(3)

Ak je člen obecného zastupiteľstva, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 47 ods. 1, požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, odmeny uvedené v odseku 1 sa na účely posudzovania podmienky podstatného poklesu zárobku nezahŕňajú do hrubých zárobkov.

(4)

Príslušný orgán obecného zastupiteľstva, ktorý poskytol odmeny podľa odseku 1 alebo 2, je povinný žiadateľovi o dôchodok na jeho žiadosť písomne oznámiť ich výšku.

§ 50

Členovia výborov ľudovej kontroly

Pre dôchodkové zabezpečenie členov výborov ľudovej kontroly36) platia obdobne § 47 až 49.

§ 52

(1)

Za mesačný hrubý zárobok žiaka a študenta sa považuje fiktívny zárobok. Ak žiakovi alebo študentovi patrí odmena37) alebo hrubý zárobok zo zamestnania v niektorom mesiaci vyšší, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci skutočne dosiahnutý hrubý zárobok (odmena).

(2)

Ak sa žiak alebo študent stal invalidným (čiastočne invalidným) následkom pracovného úrazu, považuje sa za jeho hrubý zárobok, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred pracovným úrazom.

(3)

Úraz, ktorý žiak alebo študent utrpel pri vyučovaní alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

§ 53

(1)

Pre občanov, ktorí sú účastníkmi štúdia popri zamestnaní alebo kombinovaného štúdia a sú zamestnaní, neplatí ustanovenie § 52 ods. 1 a 2.

(2)

Ak utrpí občan, ktorý je účastníkom štúdia popri zamestnaní alebo kombinovaného štúdia, úraz za okolností uvedených v § 52 ods. 3, považuje sa taký úraz za pracovný úraz utrpený v zamestnaní.

§ 54

Interní vedeckí a umeleckí ašpiranti

(1)

Za hrubý zárobok interného vedeckého ašpiranta36) sa považuje štipendium včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy, a odmena, prípadne prémie za úspešné riešenie úloh.39)

(2)

Za hrubý zárobok interného umeleckého ašpiranta40) sa považuje štipendium včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy, a odmeny vyplácané za pedagogickú činnosť vykonávanú v rámci študijného plánu.41)

(3)

Za hrubý zárobok interného vedeckého alebo umeleckého ašpiranta vyslaného na štipendijný pobyt v zahraničí sa považuje suma zodpovedajúca štipendiu, ktoré by mu patrilo v Československej socialistickej republike.

(4)

Úraz, ktorý interný vedecký alebo umelecký ašpirant utrpel pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

(5)

Úraz, ktorý utrpel externý vedecký alebo umelecký ašpirant, ktorý je dôchodkovo zabezpečený z dôvodu inej činnosti, pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

§ 56

Dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby

(1)

Ako doba zamestnania dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby organizovanej príslušným orgánom (ďalej len „opatrovatelia“) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol opatrovateľ zúčastnený na nemocenskom zabezpečení43) aspoň časť mesiaca.

(2)

Za mesačný hrubý zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské služby; započítava sa za ten mesiac, za ktorý sa zúčtovala.

(3)

Za hrubá zárobky sa považujú aj odmeny za kalendárne mesiace, v ktorých opatrovateľ nebol zúčastnený na nemocenskom zabezpečení; tieto kalendárne mesiace sa zahŕňajú tiež do doby, za ktorú sa zisťuje priemerný mesačný zárobok.

(4)

Úraz, ktorý opatrovateľ utrpel pri výkone opatrovateľskej služby vykonávanej podľa pokynov príslušného orgánu alebo v priamej súvislosti s takým výkonom, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

(5)

Ak sa opatrovateľ stal invalidným (čiastočne invalidným) vymeriava sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku, najmenej však z fiktívneho zárobku.

§ 56a

Občania vykonávajúci civilnú službu

(1)

Za zamestnanie sa považuje doba výkonu civilnej služby.70)

(2)

Úraz utrpený pri výkone činnosti vykonávanej v rámci civilnej služby podľa pokynov organizácie alebo v priamej súvislosti s takým výkonom sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

(3)

Doba výkonu civilnej služby sa preukazuje potvrdením príslušného orgánu, ktorý vydal povolávací rozkaz nastúpiť civilnú službu. Organizácia, v ktorej sa vykonáva civilná služba, je povinná viesť potrebnú evidenciu a poskytnúť tomuto príslušnému orgánu potrebné podklady.

§ 57

Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúci sa na pracovné uplatnenie

(1)

Doba, po ktorú sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravuje na pracovné uplatnenie podľa odporúčania príslušného orgánu, sa považuje za dobu zamestnania, ak občan nie je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení už z dôvodu inej činnosti.

(2)

Za mesačný hrubý zárobok občana so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúceho sa na pracovné uplatnenie sa považuje fiktívny zárobok, pokiaľ nie je skutočne dosiahnutý zárobok vyšší.

(3)

Úraz, ktorý občan so zmenenou pracovnou schopnosťou utrpel pri príprave na pracovné uplatnenie alebo v súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

§ 58

Odsúdení

(1)

Dôchodkovo zabezpečený je odsúdený, ktorý v dobe výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác; účasť na zabezpečení vzniká dňom zaradenia na tieto práce, a zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie. Dôchodkovo zabezpečený je aj odsúdený, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom.

(2)

Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje hrubá pracovná odmena za vykonanú prácu, a ak ide o odsúdeného, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie, fiktívny zárobok. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za výkon trestu, započítava sa náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.

(3)

Pri posudzovaní invalidity (čiastočnej invalidity) odsúdeného sa za jeho doterajšie zamestnanie považuje jeho zamestnanie pred začiatkom výkonu trestu; ak však odsúdený vykonával počas výkonu trestu dlhšie ako dva roky práce vyššej kvalifikácie alebo utrpel pri výkone týchto prác pracovný úraz, ktorý viedol k vzniku invalidity (čiastočnej invalidity), považujú sa za doterajšie zamestnanie tieto práce. Zdravotnícka služba zboru nápravnej výchovy spolupôsobí v konaní príslušného orgánu o invalidite (čiastočnej invalidite) odsúdeného.

(4)

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, na ktorú vznikol nárok počas výkonu trestu, podáva odsúdený prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu alebo ústavu pre výkon väzby. Pre vedenie evidencie a podávanie hlásení o odsúdených platia obdobne ustanovenia § 147 ods. 1, § 149, 150, 151 a 153. Prepustenie dôchodcu z výkonu trestu je tento ústav povinný ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia.

(5)

Dôchodkovo zabezpečení podľa odsekov 1 až 4 sú aj obvinení vo väzbe, pokiaľ sú zaradení do práce za podmienok uvedených v odseku 1. Ústav, v ktorom sa vykonáva väzba, je povinný vzatie do väzby (prepustenie z väzby) obvineného, ktorý je požívateľom dávky dôchodkového zabezpečenia, ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia.

§ 59

K § 6 ods. 2 písm. c) a § 19 ods. 2 písm. e) zákona

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí pre invaliditu (čiastočnú invaliditu) spôsobenú úrazom, ktorý utrpeli

a)

členovia komisií príslušných orgánov, spolupracovníci výborov ľudovej kontroly, sudcovia z ľudu a iní funkcionári pri výkone verejnej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, pokiaľ nie sú dôchodkovo zabezpečení už podľa § 47 až 50,

b)

dobrovoľní požiarnici a občania pomáhajúci alebo plniaci povinnosť v požiarnej ochrane; pri plnení úloh a výcviku v odbore požiarnej ochrany, pri zásahu proti živelným pohromám alebo nehodám a pri odstraňovaní ich následkov,

c)

zdravotníci, funkcionári, členovia a dobrovoľní spolupracovníci Československého Červeného kríža pri priamej účasti na plnení úloh tejto organizácie včítane potrebného výcviku,

d)

darcovia pri účasti na všetkých úkonoch potrebných na odber krvi, aferézy a kostnej drene,

e)

dobrovoľní členovia Horskej služby pri plnení úloh Horskej služby včítane potrebného výcviku,

f)

dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby pri výkone tejto služby vykonávanej podľa pokynov príslušného orgánu alebo v priamej súvislosti s takým výkonom, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa § 56,

g)

účastníci organizovanej telesnej výchovy po ukončení povinnej školskej dochádzky s výnimkou účastníkov tejto výchovy zo zahraničia, ak sa im úraz prihodil ako cvičencom, športovcom, turistom alebo ako dobrovoľným organizačným a výchovným pracovníkom pri činnosti vykonávanej podľa pokynov príslušného vedúceho alebo telovýchovnej zložky, ktorá poskytuje príležitosť na túto činnosť v súlade s príslušnými pravidlami a poriadkami,

h)

účastníci krátkodobých alebo bezplatných brigád,44)

i)

vedúci a ďalší občania činní v táboroch pre deti organizovaných spoločenskými organizáciami alebo príslušnými orgánmi, pokiaľ nie sú zabezpečení z dôvodu inej činnosti,

j)

občania pri aktívnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám alebo nehodám, pri odstraňovaní ich následkov alebo pri inej záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech spoločnosti.

(2)

Úrazu uvedenému v odseku 1 sa kladie na roveň ochorenie na prenosné a parazitárne choroby, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s činnosťami uvedenými v odseku 1.

(3)

Dôchodok sa vymeriava z fiktívneho zárobku, pokiaľ nie je pre oprávneného výhodnejšie vymerať dôchodok

a)

z priemerného mesačného zárobku z jeho zamestnania, a

b)

ak ide o nepracujúceho požívateľa starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, z priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa dôchodok vymeral.

(4)

Občanom uvedeným v odseku 1 patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok najskôr od dovŕšenia veku 18 rokov.

(5)

Po zomretom na následky úrazu uvedeného v odsekoch 1 a 2 patria pozostalým vdovský a sirotský dôchodok.

§ 60

(1)

Občan uplatňujúci nárok podľa § 59 oznámi úraz bez prieťahov príslušnej organizácii. Darcovia uvedení v § 59 ods. 1 písm. d) ohlásia úraz príslušnému ústavu národného zdravia. Dobrovoľný pracovník opatrovateľskej služby ohlási úraz príslušnému orgánu, ktorý ho poveril výkonom opatrovateľskej služby.

(2)

Organizácia uvedená v odseku 1 je povinná ohlásiť úraz po vykonanom vyšetrovaní, najneskôr do ôsmich dní, príslušnému orgánu s presným opísaním okolností prípadu a je povinná i naďalej spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodných pre posúdenie nároku. Ak ide o účastníkov krátkodobých alebo bezplatných brigád, je povinná organizácia, pre ktorú brigádnici pracujú, viesť, uschovať a predkladať podľa pokynov orgánov sociálneho zabezpečenia ich evidenciu včítane odpracovaných dní; potrebné podklady pre splnenie týchto úloh je povinný tejto organizácii poskytnúť organizátor brigády.

Prvý diel

Všeobecné ustanovenia

Druhý diel

Nemocenské zabezpečenie

Tretí diel

Dôchodkové zabezpečenie

TRETIA HLAVA

STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV SO ZMENENOU PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU K § 85 zákona

§ 119

Príspevok pred umiestnením do zamestnania

(1)

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nie je zamestnaný a ktorému nemožno zabezpečiť vhodné pracovné miesto alebo prípravu na pracovné uplatnenie, patri pri splnení ďalej uvedených podmienok príspevok pred umiestnením do zamestnania.

(2)

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý v posledných v 12 kalendárnych mesiacoch pred podaním žiadosti o umiestnenie skončil povinnú školskú dochádzku, bol zamestnaný, pripravoval sa na pracovné uplatnenie alebo požíval invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok a je

a)

starší ako 18 rokov, patrí príspevok vo výške 60 % priemerné mesačného zárobku, a ak sa pripravoval na pracovné uplatnenie, 60 % príspevku po dobu prípravy na pracovné uplatnenie, najmenej však 800 Kčs a najviac 1700 Kčs mesačne; priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hrubých zárobkov za posledných 6 alebo, ak je to pre občana výhodnejšie, 12 kalendárnych mesiacov predo dňom podania žiadosti o umiestnenie, a to spôsobom ustanoveným pre výpočet priemerného mesačného zárobku na účely dôchodkového zabezpečenia, pričom priemerný mesačný zárobok sa neobmedzí podľa § 12 ods. 6 zákona. U občana, ktorý v rozhodnej dobe bol požívateľom invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, je týmto priemerným mesačným zárobkom priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral dôchodok, ale neobmedzený podľa § 12 ods. 6 zákona, ak je to výhodnejšie než priemerný mesačný zárobok zistený podľa predchádzajúcej vety. Pre určenie hrubých zárobkov žiakov a študentov platí § 52 ods. 1,

b)

vo veku do 18 rokov, patrí príspevok v sume 300 Kčs mesačne, ak na tohto občana nepatria prídavky na deti (výchovné).

(3)

Ak je občan so zmenenou pracovnou schopnosťou požívateľom iného dôchodku než starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, alebo ak má iný zdroj príjmu, znižuje sa príspevok o výšku dôchodku, prípadne iného príjmu; ak je však požívateľom sirotského dôchodku, príspevok sa neznižuje.

(6)

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 a žiada o umiestnenie, môže sa s prihliadnutím na jeho sociálne pomery priznať príspevok pred umiestnením do zamestnania až do výšky 500 Kčs mesačne, prípadne aj so zvýšením na deti podľa odseku 5.

(7)

Ak sa žiadateľ o umiestnenie, ktorému nepatrí nemocenské, stane neschopným na prácu, vypláca sa mu v dobe pracovnej neschopnosti príspevok najdlhšie po dobu 60 pracovných dní v kalendárnom roku.

(8)

Príspevok nepatrí občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý poberá starobný alebo invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem alebo ktorý si zavinil stratu posledného zamestnania (predčasné ukončenie prípravy na pracovné uplatnenie), sám bez vážneho dôvodu rozviazal pracovný pomer alebo odmietol nastúpiť na vhodné pracovné miesto, prípadne prípravu na pracovné uplatnenie odporúčané príslušným orgánom.

(9)

Príspevok pred umiestnením do zamestnania nepatrí po dobu, po ktorú občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou patrí príspevok pred nástupom do nového zamestnania podľa osobitných predpisov.55)

(10)

Príspevok sa poskytuje na žiadosť odo dňa, keď občan požiadal na príslušnom orgáne o umiestnenie alebo o prípravu na pracovné uplatnenie, ak sa mu nezabezpečilo do 15 dní odo dňa podania tejto žiadosti vhodné pracovné miesto alebo príprava na pracovné uplatnenie. Príspevok sa poskytuje do dňa nástupu do zamestnania alebo prípravy na pracovné uplatnenie. Ak sú splnené podmienky pre poskytovanie príspevku len po časť mesiaca, patrí za každý deň, keď tieto podmienky boli splnené, jedna tridsatina mesačného príspevku; príspevok sa vypláca v mesačných splátkach pozadu.

ŠTVRTÁ HLAVA

STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV, KTORÍ POTREBUJÚ OSOBITNÚ POMOC K § 90 ods. 1 zákona

PIATA HLAVA

ÚHRADA ZA POBYT V ÚSTAVOCH SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI K § 93 zákona

Druhý diel

Úhrada nákladov za pobyt v ústavoch sociálnej starostlivosti pre dospelých

§ 126

(4)

Rozdiely na dôchodku vzniknuté zmenou výplatného termínu sa nezúčtovávajú.

PRVÁ HLAVA

VÝPLATA DÁVOK K § 101 zákona

§ 143

(1)

Dávky do cudziny sa vyplácajú pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití oprávneného.

(2)

Dávky, ktorých výška nedosahuje 100 Kčs mesačne, sa môžu vyplácať v dlhších než mesačných lehotách, najdlhšie však za obdobie nepresahujúce šesť mesiacov, a ak by sa mali poskytovať ako preddavok, môžu sa vyplácať až pri najbližšom vyúčtovaní.

DRUHÁ HLAVA

POVINNOSTI OBČANOV A ORGANIZÁCIÍ

Prvý diel

Povinnosti občanov K § 106 zákona

§ 144

Povinnosť príjemcu dávky podať hlásenie sa považuje za splnenú, ak príjemca spolu podpísal hlásenie, ktoré orgánu sociálneho zabezpečenia zaslala organizácia.

§ 145

(1)

V žiadostiach, hláseniach a ďalších podaniach adresovaných orgánom sociálneho zabezpečenia je občan povinný uvádzať svoje rodné číslo, prípadne rodné číslo žijúceho rodiča, ak ide o sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa, alebo rodné číslo naposledy zomretého rodiča, ak ide o sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa, pokiaľ platiteľ dôchodku neustanoví inak. Zákonný zástupca a osobitný príjemca uvádzajú rodné číslo, ktoré by bol povinný uvádzať občan, ktorého zastupujú. V žiadostiach, hláseniach a ďalších podaniach adresovaných orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík je občan povinný uvádzať aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku.

(2)

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná pri uplatnení nároku na nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve oznámiť, že má nárok na tieto dávky aj podľa iných predpisov (§ 71 ods. 2).

Druhý diel

Povinnosti organizácií K § 108 a 113 zákona

§ 146

Organizácia plniaca povinnosti v sociálnom zabezpečení

Povinnosti v sociálnom zabezpečení plní

a)

u pracovníkov v pracovnom pomere organizácia, v ktorej je pracovník zamestnaný,

b)

u členov jednotných roľníckych družstiev a u členov výrobných družstiev ich družstvo,

c)

u pracovníkov v zahraničí organizácia v Československej socialistickej republike, ku ktorej je pracovník v pracovnom pomere, prípadne vysielajúca alebo sprostredkujúca organizácia alebo organizácia, ktorá prevzala povinnosti vyplývajúce z predpisov o dôchodkovom zabezpečení alebo ktorej bolo ich plnenie uložené rozhodnutím príslušného ústredného orgánu,

d)

u poslancov zákonodarných zborov kancelária príslušného zákonodarného zboru a u členov obecného zastupiteľstva orgán, ktorý obstaráva osobné veci pracovníkov obecného úradu alebo obce.

e)

u členov výborov Ľudovej kontroly výbor, ktorého sú členmi,

g)

z žiakov a študentov stredných škôl, odborných učilíšť a vysokých škôl škola. V čase, keď žiaci a študenti, s výnimkou účastníkov štúdia popri zamestnaní, sú zamestnaní v organizácii, vedie záznamy táto organizácia a oznamuje ich na výzvu orgánu dôchodkového zabezpečenia až v prípadnom konaní o dávke dôchodkového zabezpečenia; obdobne na výzvu, ak ide o žiakov stredných odborných učilíšť, podáva hlásenie na účely dôchodkového zabezpečenia, ku ktorej je učilište organizačne pričlenené,

h)

u interných vedeckých a umeleckých ašpirantov orgány, ktoré inak obstarávajú veci nemocenského a dôchodkového zabezpečenia svojich pracovníkov a študentov; u vedeckých a umeleckých ašpirantov vyslaných na štúdium do cudziny Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej socialistickej republiky alebo Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky alebo nimi poverené organizácie,

i)

u samostatne zárobkovo činných osôb príslušný orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý vykonáva ich zabezpečenie,

j)

u dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby príslušný orgán, prípadne jeho zariadenie,, ktoré vypláca odmenu za výkon opatrovateľskej služby,

k)

u občanov činných na základe dohody o pracovnej činnosti organizácia, ktorá uzavrela s občanom túto dohodu,

l)

u občanov uvedených v § 2 ods. 3 príslušný náboženský poriadok,

m)

u občanov vykonávajúcich civilnú službu príslušný orgán, ktorý vydal povolávací rozkaz nastúpiť civilnú službu,

n)

u odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody nápravnovýchovný ústav a u občanov vo väzbe ústav (väznica), v ktorom sa väzba vykonáva,

o)

u občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúcich sa na pracovné uplatnenie príslušný orgán, v obvode ktorého sa príprava vykonáva, alebo výcvikové stredisko (zariadenie) pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, v ktorom sa občan pripravuje na pracovné uplatnenie,

p)

u dlhodobo uvoľnených športovcov (§ 55) telovýchovná jednota, ktorá vypláca odmeny.

§ 147

(1)

Evidencia, ktorú organizácia vedie o občanoch na účely sociálneho zabezpečenia, musí obsahovať tieto údaje:

a)

priezvisko (včítane všetkých predošlých priezvisk), meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu,

b)

rodné číslo,

c)

vznik a skončenie pracovného a členského pomeru alebo iného právneho vzťahu k organizácii,

označenie druhu činnosti a doby jej trvania, pričom u občanov, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa zapisujú údaje o dobe a trvaní práce údajom počtu dní za kalendárnu dobu skutočnej práce a druh činnosti sa označí podľa názvoslovia a podľa poradových čísiel uvedených v rezortných zoznamoch. U vybraných vedúcich technicko-hospodárskych pracovníkov uvedených v § 15 ods. 2 zákona sa zapisuje aj počet skutočne odpracovaných dní na pracoviskách v podzemí hlbinných baní,

e)

hrubý zárobok (§ 11 ods. 1) občana za jednotlivé mzdové(výplatné) obdobia a jeho zložky,

f)

kalendárnu dobu, po ktorú občan poberal peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem, dobu materskej dovolenky, po ktorú sa neposkytovala peňažná pomoc, dobu ošetrovania člena rodiny, po ktorú sa už neposkytovala podpora pri ošetrovaní člena rodiny, dobu neplateného pracovného voľna poskytnutého organizáciou na účely štúdia účastníkom štúdia popri zamestnaní alebo kombinovaného štúdia alebo na účely odborného alebo politického školenia a dobu pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmu) poskytnutého z iných dôvodov,

g)

dobu, po ktorú občan vykonával službu v ozbrojených silách,

h)

záznam, či občan poberá dôchodok, výšku dôchodku a druh dôchodku a kto ho vypláca (ak bol dôchodok upravený ako jediný zdroj príjmu, aj tento údaj), prípadne číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku, ak ide o požívateľa dôchodku vyplácaného orgánmi federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík,

i)

príspevok na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia za jednotlivého člena jednotného roľníckeho družstva,

j)

údaje, či ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou.

(2)

Organizácia vedie ďalej evidenciu

b)

o náhradách za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriacu za pracovný úraz a vystavuje občanom potvrdenie o dobe a dôvode poskytovania týchto náhrad a o výške týchto náhrad vyplatených v jednotlivých kalendárnych rokoch,

c)

o osobitnom príspevku baníkom a vystavuje potvrdenie občanom o dobe poskytovania príspevku a o výške príspevku vyplateného v jednotlivých kalendárnych rokoch;

občania predkladajú tieto potvrdenia v súvislosti so žiadosťou o priznanie dôchodku.

(3)

Potrebné údaje zaznamenáva organizácia spravidla na mzdových listoch.

(4)

Ak ide o žiakov a študentov, je povinnosť školy podľa odseku 1 splnená, pokiaľ v záznamoch školy sú obsiahnuté údaje uvedené v odseku 1 písm. a), b), prípadne g) a ďalej začiatok a koniec štúdia; ak bolo štúdium prerušené, predčasne skončené alebo sa v ňom opäť pokračovalo, aj tieto údaje.

(5)

Ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu (spolupracujúcu osobu), vedie príslušný orgán sociálneho zabezpečenia v evidencii údaje uvedené v odseku 1 písm. a), b), g), h) a ďalej údaje o vyplácaných dávkách, o platbách poistného, o výške vymeriavacieho základu, o vzniku a zániku účasti na zabezpečení a rozhodnutí o registrácii (povolení výkonu činnosti), ak je vydané.

(6)

ak ide o výkonného letca, je organizácia, v ktorej je letec zamestnaný, povinná viesť aj záznamy o počte letových hodín.

§ 148

(1)

Povinnosti uložené organizácii pri vedení záznamov plnia u všetkých pracujúcich (členov) tej istej organizácie včítane pracujúcich pridelených na pobočné (miestne oddelené) pracoviská, útvar, v ktorom sa vedie účtovná evidencia ich zárobkov.

(2)

Organizáciami plniacimi úlohy sociálneho zabezpečenia sú aj vojenské útvary.

§ 149

(1)

Organizácia je povinná viesť evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „evidenčný list") po celú dobu, po ktorú zamestnanie trvá. Evidenčný list je organizácia povinná založiť ihneď pri vstupe občana do zamestnania.

(2)

U žiakov a študentov sa evidenčný list nevedie, pokiaľ žiaci a študenti nevykonávajú v rámci výuky zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie; v týchto prípadoch vedie evidenčný list organizácia, v ktorej sa toto zamestnanie vykonáva, a to od začiatku výkonu tohto zamestnania.

(3)

Evidenčný list organizácia nevedie, ak ide o pracujúceho požívateľa starobného dôchodku.

§ 150

(1)

Do evidenčného listu sa zapisujú za každý kalendárny rok po účtovnej uzávierke (uzávierke mzdových listov), najneskoršie do 30. apríla nasledujúceho roka,

a)

doba trvania zamestnania,

b)

hrubý zárobok uvedený v § 11 ods. 1,

c)

náhradné doby a ďalšie doby uvedené v § 12 ods. 7.

(2)

U občanov, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa do evidenčného listu zapisujú ďalej

a)

doba zamestnania započítateľná v I. a II. pracovnej kategórii; u vybraných vedúcich technicko-hospodárskych pracovníkov uvedených v § 15 ods. 2 zákona sa zapisuje doba zamestnania započítateľná v I. pracovnej kategórii počtom kalendárnych dní určených prepočtom skutočne odpracovaných dní na pracoviskách v podzemí hlbinných baní,

b)

poradové číslo druhu činnosti podľa rezortného zoznamu, prípadne druh činnosti podľa názvoslovia a poradových čísel uvedených v rezortných zoznamoch; pritom sa osobitne vyznačí výkon zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach a zamestnania I. pracovnej kategórie s rôznymi vekovými podmienkami ustanovenými pre nárok na starobný dôchodok,

c)

označenie rezortu a dátum účinnosti rezortného zoznamu, prípadne dátum účinnosti zmeny (doplnku) rezortného zoznamu, podľa ktorého sa zaradenie vykonáva.

§ 151

(1)

Evidenčné listy sa predkladajú orgánu, ktorý rozhoduje o dávkach dôchodkového zabezpečenia, prostredníctvom príslušného orgánu, v obvode ktorého je útvar organizácie, v ktorom sa vedie evidencia miezd. Ak organizácia so sídlom v Českej socialistickej republike vedie evidenčné listy za občanov, ktorí majú pracovisko v Slovenskej socialistickej republike, odovzdá ich orgánu príslušnému pre tieto pracoviská; obdobne sa postupuje, ak má organizácia so sídlo v Slovenskej socialistickej republike pracovisko v Českej socialistickej republike. Ak ide o občana, ktorému vznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, predkladá sa evidenčný list orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík, podľa toho, ktorý orgán je príslušný rozhodovať o dávkach dôchodkového zabezpečenia.

(2)

Organizácia je povinná predložiť evidenčný list do ôsmich dní po konečnom vyúčtovaní zárobkov

a)

pri výstupe občana zo zamestnania; ak je nepochybné, že občan čoskoro znova do tohto zamestnania nastúpi, možno pokračovať v záznamoch na predošlom evidenčnom liste,

b)

pri zrušení organizácie, prípadne jej útvaru.

(3)

Pri úmrtí občana a pri začatí konania o priznanie dávky dôchodkového zabezpečenia, alebo ak o to požiada orgán sociálneho zabezpečenia, predloží sa evidenčný list ihneď.

(4)

Ak občan zostane v zamestnaní aj potom, čo požiadal o invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, organizácia pre neho založí nový evidenčný list.

(5)

Pokiaľ ide o žiakov a študentov, predkladá škola namiesto evidenčného listu potvrdenie o štúdiu, a to len v prípadoch, ak sa štúdium prerušilo alebo nedokončilo; v ostatných prípadoch predkladá potvrdenie škola na výzvu orgánu dôchodkového zabezpečenia. Organizácia, v ktorej prebieha praktické vyučovanie a odborná prax alebo spoločenský prospešná práca podľa učebných plánov, je povinná oznámiť potrebné údaje škole.

(6)

Evidenčné listy vedené za odsúdených sa predkladajú priamo úradu dôchodkového zabezpečenia.

(7)

Organizácia je povinná predkladať každoročne evidenčný list občanovi na podpis.

§ 152

Povinnosti v predstihovom konaní

(1)

Organizácie sú povinné pre svojich pracovníkov (členov) požiadať na predpísanom tlačive príslušný orgán, ktorý rozhoduje o dávkach dôchodkového zabezpečenia o výpis dôb zamestnania, ktoré má tento orgán vo svojej evidencii.

(2)

Žiadosť o výpis je organizácia povinná odoslať najskôr dva roky a najneskoršie jeden rok pred rokom, v ktorom občan dosiahne vek ustanovený v § 21 a 26 zákona pre vznik nároku na starobný dôchodok.

(3)

Organizácia je povinná

a)

oboznámiť občana s výpisom dôb zamestnaní bez meškania po jeho doručení, a

b)

tento výpis predkladať príslušnému orgánu spolu so žiadosťou o dôchodok.

§ 153

Hlásenie o zamestnaní pracujúcich dôchodcov

(1)

Organizácia má povinnosť ohlásiť, ak v nej vstúpi do zamestnania požívateľ akéhokoľvek dôchodku z dôchodkového zabezpečenia.

(2)

Ak však ide o požívateľa starobného dôchodku, má organizácia povinnosť ohlásiť

a)

vstup do zamestnania dojednaného na dobu dlhšiu ako jeden rok,

b)

vstup do zamestnania požívateľa tohto dôchodku mladšieho ako 70 rokov, ak jemu alebo jeho rodinnému príslušníkovi bol dôchodok upravený ako jediný zdroj príjmu.

(3)

Hlásenie podľa odseku 1 musí obsahovať priezvisko, meno, rodné číslo, pod ktorým sa vypláca dávka dôchodkového zabezpečenia, osobné dáta a miesto trvalého pobytu občana, deň, kedy došlo ku vstupu do zamestnania, prípadne kedy nastala iná skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, a výšku predpokladaného hrubého zárobku a druh dôchodku. Ak ide o občana, na ktorého dieťa poberá iný občan výchovné k dôchodku, musí hlásenie obsahovať aj priezvisko, meno, rodné číslo, osobné dáta a miesto trvalého pobytu občana, ktorý poberá výchovné.

(4)

Hlásenie podľa odseku 2 musí obsahovať popri skutočnostiach uvedených v tomto odseku priezvisko, meno, rodné číslo a osobné dáta pracujúceho dôchodcu a druh dôchodku.

(5)

U požívateľky vdovského dôchodku a požívateľa dôchodku za výsluhu rokov je organizácia na účely krátenia týchto dôchodkov podľa § 23 povinná hlásiť vždy po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov zárobkovej činnosti výšku skutočne dosiahnutého príjmu zo zárobkovej činnosti.

(6)

Ak ide o požívateľa dôchodku vyplácaného orgánmi federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík, musí hlásenie obsahovať okrem údajov uvedených v odsekoch 3 až 5 aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku.

(7)

Organizácia má povinnosť odoslať hlásenie orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o dávke. Ak však ide o požívateľa invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, zasiela organizácia hlásenie príslušnému orgánu podľa miesta trvalého pobytu požívateľa dôchodku. Hlásenie týkajúce sa požívateľov dôchodkov vyplácaných orgánmi federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík je organizácia povinná odoslať tomu orgánu, ktorý vypláca dôchodok.

(8)

Predložením evidenčného listu podľa § 151 nie je splnená povinnosť uložená organizácii v odsekoch 1 až 7.

(9)

Organizácie sú povinné podávať hlásenie na tlačivách vydaných orgánmi sociálneho zabezpečenia.

§ 154

Súčinnosť zdravotníckych zariadení

(1)

Ústavné zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti sú povinné o prijatí do ústavnej starostlivosti a prepustení z nej podávať hlásenia o dôchodcoch, ktorým sa s dôchodkom vypláca zvýšenie pre bezvládnosť. Hlásenie o prijatí sa podáva, ak ústavná starostlivosť potrvá dlhšie ako tri mesiace, a to pošte v mieste trvalého pobytu dôchodcu v lehote do 15 dní pred ukončením tretieho mesiaca pobytu dôchodcu v ústavnom zariadení. Hlásenie o prepustení sa podáva v tých prípadoch, keď sa podalo hlásenie o prijatí, a to príslušnému úradu dôchodkového zabezpečenia v lehote do troch dní odo dňa prepustenia. Ustanovenie § 153 ods. 7 tretej vety platí tu obdobne.

(2)

Psychiatrické liečebne a liečebne pre dlhodobo chorých sú povinné podávať hlásenie o všetkých dôchodcoch prijatých alebo prepustených z liečebne. Hlásenie o prijatí sa podáva pošte v mieste trvalého pobytu dôchodcu v lehote do ôsmich dní odo dňa prijatia. Ustanovenia odseku 1 tretej vety a § 153 ods. 7 tretej vety platia tu obdobne.

(3)

Hlásenie musí obsahovať priezvisko, meno, rodné číslo, pod ktorým sa dôchodok vypláca, dátum narodenia, stav, miesto trvalého pobytu dôchodcu, deň keď bol prijatý do ústavnej starostlivosti alebo liečebne alebo deň, keď bol prepustený z týchto zariadení, a pri prijatí do ústavnej starostlivosti aj údaje o občanoch ním vyživovaných. Ustanovenie § 153 ods. 6 platí tu obdobne. Hlásenie sa podáva na základe oznámenia občanov prijatých do ústavnej starostlivosti alebo liečebne alebo ich rodinných príslušníkov.

(4)

Psychiatrické liečebne a liečebne pre dlhodobo chorých sú ďalej povinné hlásiť na predpísanom tlačive požiadavky dôchodcov alebo ich zákonných zástupcov na zvýšenie dôchodku upraveného podľa § 99 zákona s uvedením výšky záväzkov dôchodcu mimo liečebne podľa § 34 ods. 1 druhej vety. Hlásenie zasiela liečebňa orgánu príslušnému rozhodovať o dávkach dôchodkového zabezpečenia do 15 dní pred ukončením tretieho mesiaca pobytu dôchodcu v liečebni; ustanovenie § 153 ods. 7 tretej vety platí tu obdobne.

(5)

Ústavné zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti sú povinné podávať hlásenie o prijatí a prepustení dlhodobo ťažko zdravotne postihnutých detí, ktoré vyžadujú mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú. Hlásenie o prijatí sa podáva, ak ústavná starostlivosť potrvá dlhšie než šesť mesiacov, a to platiteľovi výchovného na toto dieťa v lehote do 15 dní pre ukončením šiesteho mesiaca pobytu dieťaťa, a hlásenie o prepustení v lehote do troch dní odo dňa prepustenia dieťaťa.

§ 156

Náležitosti podaní

Vo všetkých podaniach adresovaných orgánom sociálneho zabezpečenia sú organizácie povinné uvádzať rodné číslo občana podľa § 145; ustanovenie § 145 tretej vety platí obdobne.

TRETIA HLAVA

KONANIE

Prvý diel

Začatie konania a rozhodovanie K § 119 až 122 zákona

§ 157

Podávanie žiadostí o dávky a služby

(1)

Žiadosti o priznanie dávky dôchodkového zabezpečenia spisujú organizácie a príslušné orgány s občanmi na tlačivách vydaných orgánmi sociálneho zabezpečenia.

(2)

Za občanov, ktorí vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôžu sami podať žiadosť o dávku alebo službu, môžu s ich súhlasom a na základe potvrdenia lekára o zdravotnom stave týchto občanov podať túto žiadosť ich rodinní príslušníci.

(3)