Vyhláška Federálneho ministerstva financií, ktorou sa vykonáva zákon o dôchodkovej dani

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva financií

z 28. decembra 1989,

Federálne ministerstvo financií podľa § 27 zákona č. 157/1989 Zb. o dôchodkovej dani (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

(k § 2 zákona)

Za spoločenské organizácie [§ 2 ods. 1 písm. c) zákona] sa považujú aj kultúrne zariadenia podnikových odborových orgánov, ktoré majú právnu subjektivitu.

§ 2

(k § 3 zákona)

(1)

Činnosťou smerujúcou k dosahovaniu zisku (§ 3 ods. 3 zákona) je taká činnosť, ktorou možno zisk dosiahnuť alebo ktorou sa zisk dosahuje.

(2)

Za činnosti smerujúce k dosahovaniu zisku sa v spoločenských organizáciách nepovažujú tieto doplnkové činnosti:

a)

výstavba, rekonštrukcia a modernizácia, údržba a prevádzka zariadení slúžiacich pre základné poslanie spoločenských organizácií;

b)

práce vykonávané v rámci akcie „Z“ týkajúce sa výstavby, rekonštrukcie a modernizácie zariadení slúžiacich na ochranu životného prostredia a školských, zdravotníckych, telovýchovných, branno-technických, protipožiarnych a kultúrnych zariadení;

c)

činnosti pre potrebu spoločenských organizácií, prípadne ich organizačných jednotiek alebo orgánov, ktoré vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo vlastnom mene (včítane prenájmu hnuteľného a nehnuteľného majetku), s výnimkou činností vykonávaných pre podniky a hospodárske zariadenia spoločenských organizácií;

d)

výroba a predaj drobných propagačných predmetov slúžiacich na propagáciu konkrétnych telovýchovných a obdobných akcií;

e)

prevádzka zberní Sazky;

f)

poľnohospodárske a lesné práce včítane prác spojených s udržovaním turistických ciest, likvidáciou skládok odpadov a údržbou čistoty v chránených oblastiach;

g)

zber druhotných surovín a zber opustených druhotných surovín za podmienok ustanovených osobitnými predpismi;

h)

činnosti súvisiace s doplnkovým využitím športových a branno-technických zručností členov spoločenských organizácií a špeciálneho vybavenia v majetku spoločenských organizácií;

i)

údržba, požičiavanie a opravy výrobkov a zariadení včítane doplnkovej výroby nedostatkového zariadenia a výrobkov určených výlučne na činnosti, ktoré sú základným poslaním príslušnej spoločenskej organizácie, včítane služieb platených obyvateľstvom v oblasti požičiavania, opráv a nastavovania športových a branno-technických potrieb, náradia a náčinia;

j)

platené telovýchovné služby a branno-technické služby;

k)

organizovanie športových, telovýchovných a branno-technických, turistických a požiarnických akcií včítane dopravy nákladov a osôb a služieb poskytovaných v súvislosti s týmito akciami;

l)

organizovanie kultúrnych a spoločenských akcií súvisiacich so základnou činnosťou spoločenských organizácií včítane poskytovania služieb pri týchto akciách;

m)

rekreácia členov spoločenských organizácií a ich rodinných príslušníkov včítane detskej rekreácie a škôl v prírode;

n)

likvidácia vrakov motorových vozidiel a organizovanie verejných búrz s výnimkou obchodných činností;

o)

zarybňovanie a zazverovanie, ošetrovanie stromov a porastov a drobné spracovanie ovocia a zeleniny;

p)

výstavba a prevádzka malých vodných elektrární s inštalovaným výkonom do 35 kWh, po dobu 10 rokov od ich uvedenia do prevádzky;

r)

chov koní a ich predaj pre základnú činnosť spoločenských organizácií a predaj nepotrebných koní pre ďalší chov a jazdecký šport;

s)

chov a výcvik služobným plemien psov a ich predaj členom Zväzarmu, alebo organizačným zložkám Zväzarmu, ozbrojeným zborom alebo členom zväzov invalidov a poskytovanie služieb s vycvičenými psami.

(3)

V bytových družstvách sa za činnosť smerujúcu k dosahovaniu zisku, okrem činností uvedených v odseku 2, nepovažuje výstavba, prevádzka a udržovanie družstevného bytového fondu a družstevných garáží včítane opráv vykonávaných v bytoch členov všetkých bytových družstiev a príjmy z úhrad za užívanie družstevných bytov, ktoré sú v správe bytových družstiev. V ľudových bytových družstvách nie sú predmetom dôchodkovej dane ani príjmy z prenájmu nebytových priestorov.

§ 3

(k § 3 zákona)

(1)

V organizáciách s medzinárodným prvkom1) sú predmetom dôchodkovej dane iba príjmy z trvalej hospodárskej činnosti smerujúce k dosahovaniu zisku, pokiaľ hrubé príjmy presiahnu v zdaňovacom období 250 000 Kčs.

(2)

Predmetom dôchodkovej dane u daňovníkov so sídlom v cudzine nie sú príjmy za dodávky tovaru do Československej socialistickej republiky, ani príjem plynúci zo zabezpečovania vývozu z Československej socialistickej republiky.

§ 4

(k § 3 zákona)

Zariadením na výkon činnosti daňovníkov so sídlom v cudzine na území Československej socialistickej republiky sa rozumejú najmä stavenisko, dielne, kancelárie, zariadenie na ťažbu prírodných zdrojov a ďalšie prevádzkárne. Do doby trvania stálej prevádzkárne sa započítavajú kalendárne dni. Pritom sa na účely vzniku stálej prevádzkárne sčítajú doby trvania činnosti, pokiaľ nedôjde k jej prerušeniu na dobu dlhšiu ako 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe.

§ 5

(k § 4 zákona)

(1)

V malých podnikoch a malých družstvách, ktorým sa povolilo viesť zjednodušené účtovníctvo, sa ziskom rozumie rozdiel medzi príjmami a výdavkami znížený o odpisy základných prostriedkov.

(2)

Sumou, o ktorú boli zvýšené náklady v rozpore s právnymi predpismi, je i dôchodková daň vyberaná v Československej socialistickej republike, ktorá bola zaplatená za subjekty so sídlom alebo bydliskom na území štátov, s ktorými Československá socialistická republika dojednala zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia, pokiaľ bola táto daň zahrnutá do nákladov.

(3)

Ak sa náklady daňovníka vzťahujú tak na zdaňovanú činnosť, ako aj na nezdaňovanú činnosť (správnu, záujmovú a pod.), uznávajú sa náklady pri určení základu dôchodkovej dane len v tej výške, v akej pripadajú na činnosť podrobenú dani. Ak nemožno ich výšku z účtovníctva ani z inej preukázateľnej evidencie zistiť, určí sa podľa vhodného kritéria, napr. zastavanej plochy, najazdených kilometrov, počtu pracovníkov a pod., alebo podľa pomeru príjmov zo zdaniteľnej a nezdaniteľnej činnosti.

(4)

Za príjmy z licenčných a im podobných poplatkov [§ 4 ods. 7 písm. a) zákona] sa považuje akékoľvek peňažné a iné plnenie, ktoré sa poskytuje za použitie alebo za právo na použitie patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov, návrhov, dizajnov modelov, technických projektov a plánov, utajovaných vzorcov alebo postupov, ako aj za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného a vedeckého zariadenia alebo za oznámenie priemyselných, obchodných a vedeckých skúseností.

(5)

Za príjmy za technickú pomoc a služby [§ 4 ods. 7 písm. a) zákona] sa považujú príjmy za činnosť technického charakteru spojené s dozorom, technickým poradenstvom, výcvikom, školením, instruktážou, prieskumom a výskumom na mieste, odovzdávaním technickej dokumentácie a poskytovaním ďalších služieb technickej povahy.

(6)

Príjmami z prevádzkovacích práv [§ 4 ods. 7 písm. b) zákona] sa rozumie plnenie akéhokoľvek druhu, či peňažné alebo iné, ktoré sa poskytuje ako náhrada za použitie práva verejne predvádzať divadelné, filmové, televízne a hudobné dielo požívajúce autorskoprávnu ochranu.

(7)

U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. j) zákona sa za náklady nevyhnutne vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie príjmov v Československej socialistickej republike považujú aj odpisy v rozsahu a do výšky podľa československého práva a primeraná časť celkových administratívnych výdavkov vynaložených v cudzine na zabezpečenie príjmov v Československej socialistickej republike.

(8)

Základ dôchodkovej dane podľa § 4 ods. 7 písm. d) zákona sa u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. j) zákona určí vo výške, ktorú by z tej istej činnosti dosiahla organizácia so sídlom na území Československej socialistickej republiky. Na jeho určenie sa môže použiť pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných organizáciách alebo činnostiach za predchádzajúci kalendárny rok, porovnateľnej výške obchodného rozpätia (provízie) a iných porovnateľných údajoch. Pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná, neustanovuje inak, je základ dane vždy najmenej 30 % z nákladov na hrubé mzdy vyplatené (či v tuzemsku alebo v zahraničí) za činnosť vykonávanú na území Československej socialistickej republiky.

§ 6

(k § 5 zákona)

Obchodnou činnosťou sa podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona rozumie prevádzkovanie maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti, poskytovanie obchodných služieb, služieb verejného stravovania, verejných ubytovacích služieb a služieb cestovnému ruchu. Výrazom „prevažne“ sa rozumie viac ako polovica tržieb z uvedených činností. Za služby verejného stravovania sa nepovažuje závodné stravovanie.

§ 7

(k § 6 zákona)

(1)

U daňovníkov, pre ktorých nie je určený ukazovateľ redukované výkony, sa zľava (§ 6 ods. 1 zákona) vypočíta podľa podielu výkonov služieb vymedzených v prílohe tejto vyhlášky na celkových výkonoch.

(2)

Za výrobné družstvá invalidov sa považujú výrobné družstvá, v ktorých podiel pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou je viac ako 60 % z priemerného počtu všetkých pracovníkov. Pre určenie tejto hranice sa pracovník so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím započítava dvakrát.

(3)

Za služby verejnosti v Ústredí českej advokácie a Ústredí slovenskej advokácie sa nepovažujú advokátske, informačné a iné služby poskytované organizáciám zaradené podľa jednotnej klasifikácie výkonov do odboru 993.

§ 8

(k § 9 zákona)

(1)

Sadzba dane z objemu miezd podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona vo výške 20 % sa vzťahuje na časť základu dane z objemu miezd, ktorý pripadá na druhy služieb a činností včítane podnikovej spoločenskej spotreby2) (ďalej len „služby“), uvedené v prílohe tejto vyhlášky. Do tejto časti základu dane z objemu miezd sa zahŕňajú mzdové prostriedky, ktoré pripadajú na služby poskytované obyvateľstvu, organizáciám a ich pracovníkom.

(2)

Časť základu dane z objemu miezd sa určí buď:

a)

podľa samostatne evidovaných mzdových prostriedkov za jednotlivé vnútorné štrukturálne jednotky poskytujúce uvedené služby zvýšené o podiel mzdových prostriedkov pripadajúcich na vnútropodnikové strediská včítane podnikovej správy, ktoré sa podieľajú na poskytovaní služieb, a to podľa podielu výkonov týchto služieb na celkových výkonoch v percentách, prípadne redukovaných výkonov týchto služieb na celkových redukovaných výkonoch s presnosťou na desatiny (bez zaokrúhlenia), alebo

b)

podľa podielov výkonov týchto služieb na celkových výkonoch v percentách, prípadne redukovaných výkonov týchto služieb na celkových redukovaných výkonoch s presnosťou na desatiny (bez zaokrúhlenia).

(3)

Daňovník dohodne s orgánom vykonávajúcim správu dane, či sa použije výpočet podľa odseku 2 písm. a) alebo b); redukované výkony sa uplatnia u tých daňovníkov, pre ktorých je tento ukazovateľ ustanovený.

§ 9

(k § 10 zákona)

Pri výpočte priemerného prepočítaného počtu pracovníkov včítane pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa postupuje podľa smerníc k štátnym štatistickým výkazom za úsek Práce a mzdy.3)

§ 10

(k § 11 zákona)

(1)

V prihláške na daňovú registráciu sú daňovníci, u ktorých predmetom dôchodkovej dane sú príjmy z trvalej hospodárskej činnosti, povinní uviesť:

a)

názov a sídlo organizácie;

b)

druh činnosti a dátum začatia činnosti;

c)

názov a adresu peňažného ústavu, v ktorom bol otvorený účet, a číslo účtu;

d)

predpokladanú výšku príjmov a výpočet dôchodkovej dane v roku začatia činnosti.

(2)

Daňovníci so sídlom v cudzine sú povinní v prihláške na daňovú registráciu uviesť:

a)

názov a sídlo v cudzine a adresu stálej prevádzkárne na území Československej socialistickej republiky;

b)

meno, priezvisko a adresu osoby pôsobiacej v Československej socialistickej republike, ktorá je zodpovedná za činnosť stálej prevádzkárne;

c)

meno, priezvisko a adresu splnomocnenca v Československej socialistickej republike pre doručovanie daňových a iných písomností;

d)

druh činnosti a dátum začatia činnosti;

e)

názov a adresu peňažného ústavu v Československej socialistickej republike, v ktorom bol otvorený účet, a číslo účtu;

f)

predpokladanú výšku príjmov a výpočet dôchodkovej dane v roku začatia činnosti.

§ 11

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.

Minister: Ing. Klaus CSc. v. r.