Trestný zákon (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

TRESTNÝ ZÁKON

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ HLAVA

ÚČEL ZÁKONA

§ 1

Účelom Trestného zákona je chrániť spoločnosť a ústavné zriadenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, práva a oprávnené záujmy občanov a organizácií.

§ 2

Prostriedky na dosiahnutie účelu Trestného zákona sú hrozba trestami, ukladanie a výkon trestov a ochranné opatrenia.

DRUHÁ HLAVA

ZÁKLADY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI

§ 3

Trestný čin

(1)

Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.

(2)

Čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom, aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu.

(3)

Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, že postačí zavinenie z nedbanlivosti.

(4)

Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.

§ 4

Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a)

chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo

b)

vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

§ 5

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a)

vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo

b)

nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

§ 6

Na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne,

a)

ak ide o ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, vyjmúc prípady, že tento zákon vyžaduje aj tu zavinenie úmyselné,

b)

ak ide o inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, vyjmúc prípady, v ktorých tento zákon vyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.

§ 7

Príprava na trestný čin

(1)

Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré záleží v organizovaní obzvlášť závažného (§ 41 ods. 2) trestného činu, v zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, v návode alebo v pomoci na taký trestný čin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok pre jeho spáchanie, je prípravou na trestný čin, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu trestného činu.

(2)

Príprava na trestný čin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej na trestný čin, ku ktorému smerovala, ak tento zákon v osobitnej časti neustanovuje niečo iné.

(3)

Trestnosť prípravy na trestný čin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo

b)

urobil o príprave na trestný čin oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, mohlo byť ešte odstránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.

§ 8

Pokus trestného činu

(1)

Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu a ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, je pokusom trestného činu, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

(2)

Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

(3)

Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo

b)

urobil o pokuse trestného činu oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, mohlo byť ešte odstránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.

§ 9

(1)

Páchateľom trestného činu je, kto trestný čin spáchal sám.

(2)

Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia).

§ 10

(1)

Účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne

a)

zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),

b)

naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),

c)

poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom čine (pomocník).

(2)

Na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti a trestnosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

§ 11

Vek

Kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.

§ 12

Nepríčetnosť

(1)

Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak sa páchateľ privedie do stavu nepríčetnosti, čo aj z nedbanlivosti, vplyvom návykovej látky.

§ 13

Nutná obrana

Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bole zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.

§ 14

Krajná núdza

Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo za daných okolností odvrátiť ináč alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

§ 15

Oprávnené použitie zbrane

Trestný čin nespácha, kto použije zbraň v medziach splnomocnenia príslušných zákonných predpisov.

TRETIA HLAVA

PÔSOBNOSŤ TRESTNÝCH ZÁKONOV

§ 16

(1)

Trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

(2)

Páchateľovi možno uložiť vždy len taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje.

(3)

O ochrannom opatrení sa rozhodne vždy podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

§ 17

(1)

Podľa česko-slovenského zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území republiky.

(2)

Trestný čin sa považuje za spáchaný na území republiky,

a)

ak sa páchateľ tu dopustil konania, aj keď porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti v cudzine, alebo

b)

ak tu páchateľ porušil alebo ohrozil záujem chránený týmto zákonom alebo ak mal tu nastať aspoň sčasti taký následok, aj keď sa konania dopustil v cudzine.

(3)

Podľa česko-slovenského zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na palube česko-slovenskej lode alebo česko-slovenského lietadla mimo územia republiky. Miesto spáchania takého činu sa posudzuje obdobne podľa odseku 2.

§ 18

Podľa česko-slovenského zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý v cudzine spáchal česko-slovenský občan alebo obyvateľ republiky bez štátnej príslušnosti.

§ 19

Podľa česko-slovenského zákona sa posudzuje trestnosť rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), falšovania a pozmeňovania peňazí (§ 140), uvádzania falšovaných a pozmenených peňazí (§ 141), výroby a držania falšovateľského náčinia (§ 142), útoku na štátny orgán podľa § 153, útoku na verejného činiteľa podľa § 155, genocídia (§ 259), používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 262), vojnovej krutosti (§ 263), perzekúcie obyvateľstva (§ 263a), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 264), zneužívania medzinárodne uznávaných a štátnych znakov (§ 265) a trestného činu proti mieru podľa § 1 zákona č. 165/1950 Zb. na ochranu mieru, aj vtedy, ak taký trestný čin spáchal v cudzine cudzí štátny príslušník alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom republiky.

§ 20

(1)

Podľa česko-slovenského zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného v cudzine cudzím štátnym príslušníkom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom republiky, aj vtedy,

a)

keď je čin trestný i podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný, a

b)

keď páchateľ bol chytený na území republiky a nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu štátu.

(2)

Páchateľovi však nemožno uložiť trest prísnejší, než aký ustanovuje zákon štátu, na území ktorého bol trestný čin spáchaný.

§ 20a

(1)

Trestnosť činu sa posudzuje podľa česko-slovenského zákona aj vtedy, ak to ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná.

(2)

Ustanovenia § 17 až 20 sa nepoužijú, ak to nepripúšťa vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná.

§ 21

(1)

Česko-slovenský občan nemôže byť vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie ani na výkon trestu.

(2)

Trestný rozsudok cudzieho štátu nemôže byť vykonaný na území republiky ani tu mať iné účinky, ak vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, neustanovuje niečo iné.

§ 22

(1)

Ak pre ten istý skutok bol páchateľ v cudzine vo väzbe alebo potrestaný orgánom cudzieho štátu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe alebo vykonaný trest do trestu uloženého česko-slovenským súdom, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Obdobne súd postupuje, ak uložil páchateľovi trest úhrnný alebo súhrnný (§ 35).

(2)

Ak nie je započítanie väzby alebo trestu uloženého v cudzine (odsek 1) možné, a to najmä preto, že v cudzine bol vykonaný celkom alebo sčasti trest takého druhu, aký tento zákon nepozná, súd prihliadne na túto skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne jeho výmery.

ŠTVRTÁ HLAVA

TRESTY

Prvý oddiel

Spoločné ustanovenia o trestoch

§ 23

Účel trestu

(1)

Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

(2)

Výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.

§ 24

(1)

Od potrestania páchateľa, ktorý spáchal trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, možno upustiť,

a)

ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, alebo

b)

ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného činu a osobu páchateľa sa uloženie trestu nejaví nevyhnutným.

(2)

Ak súd upustil od potrestania, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

§ 25

Súd môže upustiť od potrestania aj vtedy, keď páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie (§ 72), ktoré zároveň ukladá, zabezpečí nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti lepšie ako trest. Toto ustanovenie sa však nepoužije, ak si páchateľ stav zmenšenej príčetnosti privodil, čo aj z nedbanlivosti, vplyvom návykovej látky.

§ 26 – zrušený

Druhy trestov

§ 27

Za spáchané trestné činy môže súd uložiť len tieto tresty:

a)

odňatie slobody,

b)

stratu čestných titulov a vyznamenaní,

c)

stratu vojenskej hodnosti,

d)

zákaz činnosti,

e)

prepadnutie majetku,

f)

peňažný trest,

g)

prepadnutie veci,

h)

vyhostenie,

ch)

zákaz pobytu.

§ 28

(1)

Ak tento zákon v osobitnej časti ustanovuje na niektorý trestný čin niekoľko trestov, možno uložiť každý tento trest samostatne alebo i viac ich popri sebe. Popri treste, ktorý ustanovuje tento zákon v osobitnej časti na niektorý trestný čin, možno uložiť aj iné tresty uvedené v § 27. Vyhostenie a zákaz pobytu možno uložiť samostatne, aj keď tento zákon v osobitnej časti taký trest neustanovuje.

(2)

Nemožno však uložiť peňažný trest popri prepadnutí majetku.

§ 29

Výnimočný trest

(1)

Výnimočným trestom sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie. Výnimočný trest sa môže uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje.

(2)

Trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov môže súd uložiť iba vtedy, ak stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký a možnosť nápravy páchateľa je obzvlášť sťažená.

(3)

Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba páchateľovi, ktorý spáchal trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 alebo ktorý pri trestnom čine vlastizrady (§ 91), teroru podľa § 93 alebo § 93a ods. 3, všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 3 alebo genocídia (§ 259) zavinil smrť iného úmyselne, a to za podmienok, že

a)

stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť je mimoriadne vysoký vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok,

b)

uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a

c)

nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov.

§ 30

Druhý oddiel

Všeobecné zásady pre ukladanie trestov

§ 31

(1)

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, a uloží trest so zreteľom na túto okolnosť.

(2)

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

a)

u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,

b)

u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní trestného činu,

c)

pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo.

(3)

Na okolnosť, ktorá je zákoným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

§ 32

(1)

Ak páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, ktorý si, a to ani z nedbanlivosti, neprivodil vplyvom návykovej látky, prihliadne súd na túto okolnosť pri určení druhu trestu a jeho výmery.

(2)

Ak súd má za to, že by vzhľadom na zdravotný stav takého páchateľa bolo možno za súčasného uloženia ochranného liečenia (§ 72) dosiahnuť účel trestu i trestom kratšieho trvania, zníži trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nie súc viazaný obmedzením uvedeným v § 40 ods. 3, a uloží zároveň ochranné liečenie.

§ 33

Pri výmere trestu sa ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ

a)

spáchal trestný čin v silnom rozrušení,

b)

spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých,

c)

spáchal trestný čin pod tlakom závislosti alebo podriadenosti,

d)

spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,

e)

spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil,

f)

spáchal trestný čin odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany alebo krajnej núdze,

g)

viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,

h)

pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu,

ch)

trestný čin úprimne ľutoval,

i)

svoj trestný čin sám oznámil úradom, alebo

j)

pri objasňovaní svojej trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom.

§ 34

Pri výmere trestu sa ako na priťažujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ

a)

spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,

b)

spáchal trestný čin surovým spôsobom, zákerne, so zvláštnou ľsťou alebo iným obdobným spôsobom,

c)

spáchal trestný čin využívajúc niečiu bezbrannosť, závislosť alebo podriadenosť,

d)

spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej udalosti vážne ohrozujúcej život, verejný poriadok alebo majetok,

e)

trestným činom porušil osobitnú povinnosť,

f)

trestným činom spôsobil vyššiu škodu,

g)

spáchal trestný čin ako organizátor, ako člen organizovanej skupiny alebo člen spolčenia,

h)

zviedol na trestný čin iného, najmä mladistvého,

ch)

trestný čin páchal alebo v ňom pokračoval po dlhší čas,

i)

spáchal viac trestných činov, alebo

j)

bol už pre trestný čin odsúdený; súd je oprávnený podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia nepokladať túto okolnosť za priťažujúcu.

§ 35

(1)

Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa tohto zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný.

(2)

Súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odseku 1, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci, ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom.

(3)

Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený.

§ 36

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal pred tým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov výnimočný trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov.

§ 37

Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 36, ak má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný.

§ 38

Započítanie väzby a trestu

(1)

Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné konanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do trestu úhrnného alebo súhrnného, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.

(2)

Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho novému odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Obdobne postupuje súd, ak páchateľovi uložil úhrnný alebo súhrnný trest.

(3)

Ak nie je započítanie väzby alebo trestu (odsek 1 a 2) možné, prihliadne súd na túto skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne jeho výmery.

Tretí oddiel

Ukladanie a výkon jednotlivých trestov

§ 39

(1)

Trest odňatia slobody sa ukladá najviac na pätnásť rokov.

(2)

Za trestné činy, pri ktorých horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje jeden rok, možno uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody len za podmienky, že by vzhľadom na osobu páchateľa uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu.

(3)

Trest odňatia slobody sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch. Trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky, uložený vojakovi v základnej vojenskej službe, sa môže vykonať aj vo vojenských nápravných útvaroch. Vo výkone trestu je odsúdený sústavne vychovávaný k tomu, aby viedol riadny život.

(4)

Ak bol trest odňatia slobody vykonaný vo vojenskom nápravnom útvare, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

§ 39a

(1)

Trest odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch sa vykonáva diferencovane v troch nápravnovýchovných skupinách. Spôsob výkonu trestu v jednotlivých nápravnovýchovných skupinách upravuje osobitný zákon.

(2)

Súd zaradí páchateľa spravidla

a)

do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ak nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

b)

do druhej nápravnovýchovnej skupiny, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa neprihliadne, ak sa na páchateľa pozerá, ako by nebol odsúdený,

c)

do tretej nápravnovýchovnej skupiny, ak sa mu ukladá trest ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi (§ 41) alebo trest za niektorý z trestných činov uvedených v § 62.

(3)

Súd môže zaradiť páchateľa do inej nápravnovýchovnej skupiny, než do ktorej má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a na stupeň a povahu narušenia páchateľa za to, že bude jeho náprava a prevýchova v inej skupine lepšie zaručená; do tretej nápravnovýchovnej skupiny zaradí však vždy páchateľa, ktorému bol uložený výnimočný trest.

(4)

Ak vojenský súd odsudzuje vojaka v základnej vojenskej službe na trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky, môže rozhodnúť, že sa trest vykoná vo vojenskom nápravnom útvare, ak má za to, že tento spôsob výkonu trestu na jeho nápravu postačí.

§ 40

Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody

(1)

Ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom.

(2)

Súd môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na trestný čin alebo za pokus trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu sa domnieva, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

(3)

Pri znížení trestu odňatia slobody podľa odseku 1 alebo 2 nemožno uložiť trest

a)

pod päť rokov, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň dvanásť rokov,

b)

pod tri roky, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň osem rokov,

c)

pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň päť rokov.

§ 41

(1)

Páchateľ, ktorý znova spáchal obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, hoci už bol pre taký alebo iný obzvlášť závažný úmyselný trestný čin potrestaný, považuje sa za obzvlášť nebezpečného recidivistu, ak táto okolnosť pre svoju závažnosť, najmä vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od posledného odsúdenia, podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.

(2)

Obzvlášť závažnými trestnými činmi sú trestné činy uvedené v § 62 a tie úmyselné trestné činy, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov.

§ 42

(1)

Horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej v tomto zákone sa u obzvlášť nebezpečného recidivistu zvyšuje o jednu tretinu. Obzvlášť nebezpečnému recidivistovi súd uloží trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

(2)

Horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody nesmie ani po zvýšení podľa odseku 1 prevyšovať pätnásť rokov. Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov nesmie horná hranica prevyšovať dvadsaťpäť rokov.

§ 43

§ 44

§ 45

§ 46

Strata čestných titulov a vyznamenaní

(1)

Súd môže uložiť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na dva roky.

(2)

Strata čestných titulov a vyznamenaní záleží v tom, že odsúdený stráca česko-slovenské vyznamenania, čestné uznania, vedecké a umelecké hodnosti a iné čestné tituly, ako aj právo nosiť cudzozemské vyznamenania a používať cudzozemské čestné tituly.

§ 47

(1)

Súd môže uložiť trest straty vojenskej hodnosti, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný z obzvlášť zavrhnuteľnej pohnútky na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na dva roky.

(2)

Vojenský súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom nepodmienečnom treste odňatia slobody, ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje kázeň a poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom zbore.

§ 48

Strata vojenskej hodnosti záleží v tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť vo vojsku na hodnosť prostého vojaka a odníma sa mu jeho hodnosť v ozbrojenom zbore, ktorého príslušníci podliehajú právomoci vojenských súdov.

§ 49

(1)

Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

(2)

Trest zákazu činnosti ako trest samostatný môže súd uložiť len v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

(3)

Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody; započítava sa však doba, po ktorú bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným činom odňaté podľa osobitných predpisov alebo na základe opatrenia štátneho orgánu nesmel už túto činnosť vykonávať.

§ 50

(1)

Trest zákazu činnosti záleží v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie.

(2)

Ak bol trest zákazu činnosti vykonaný, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

§ 51

(1)

Súd môže vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa uložiť trest prepadnutia majetku, ak páchateľa odsudzuje na výnimočný trest alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za závažný úmyselný trestný čin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

(2)

Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť trest prepadnutia majetku iba v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje; ako samostatný trest môže sa trest prepadnutia majetku uložiť, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a na osobu páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

§ 52

(1)

Prepadnutie majetku postihuje celý majetok odsúdeného alebo tú jeho časť, ktorú súd určí; prepadnutie sa však nevzťahuje na prostriedky alebo veci, ktoré sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.

(2)

Výrokom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo.

(3)

Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.

§ 53

(1)

Peňažný trest vo výmere od 2 000 Kčs do 1 000 000 Kčs môže súd uložiť, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

(2)

Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť peňažný trest iba v prípade, že

a)

tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje, alebo

b)

ukladá ho za trestný čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje tri roky, a vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody súčasne neukladá.

(3)

Ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

(4)

Súd môže určiť, že peňažný trest sa zaplatí v primeraných mesačných splátkach.

§ 54

(1)

Pri výmere peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa; peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný.

(2)

Vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

(3)

Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na dva roky. Náhradný trest nesmie však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať hornú hranicu trestnej sadzby.

§ 55

(1)

Súd môže uložiť trest prepadnutia veci,

a)

ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,

b)

ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,

c)

ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, alebo

d)

ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú pod písmenom c).

(2)

Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.

(3)

Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

§ 56

Trest prepadnutia veci môže súd uložiť ako trest samostatný len v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

§ 57

Vyhostenie

Súd môže uložiť páchateľovi, ktorý nie je česko-slovenským občanom, trest vyhostenia z územia republiky ako trest samostatný alebo popri inom treste, ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

§ 57a

Zákaz pobytu

(1)

Súd môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až pätnásť rokov za úmyselný trestný čin, ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a miesto spáchania činu ochrana verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku; trest zákazu pobytu sa nemôže vzťahovať na miesto alebo obvod, v ktorom má páchateľ trvalý pobyt.

(2)

Trest zákazu pobytu sa môže uložiť ako samostatný trest za trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje tri roky, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

(3)

Súd môže uložiť páchateľovi na dobu výkonu tohto trestu primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

(4)

Do doby výkonu trestu zákazu pobytu sa doba výkonu trestu odňatia slobody nezapočítava; rozhodnutie podľa odseku 3 robí súd až po výkone trestu odňatia slobody alebo po podmienečnom prepustení.

(5)

Trest zákazu pobytu záleží v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu zdržiavať na určitom mieste alebo v určitom obvode; na prechodný pobyt na takom mieste alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci je potrebné povolenie.

Štvrtý oddiel

Podmienečné odsúdenie, podmienečné prepustenie a upustenie od výkonu zvyšku niektorých trestov

§ 58

(1)

Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky,

a)

ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu, alebo

b)

ak prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.

(2)

Povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa netýka výkonu ostatných trestov uložených popri tomto treste.

§ 59

(1)

Pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov; skúšobná doba začína sa právoplatnosťou rozsudku.

(2)

Podmienečne odsúdenému môže súd uložiť primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu má tiež uložiť, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.

(3)

Doba, po ktorú podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, započítava sa do skúšobnej doby novourčenej pri podmienečnom odsúdení pre ten istý skutok alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného alebo súhrnného trestu.

§ 60

(1)

Ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest vykoná.

(2)

Ak záruku za nápravu podmienečne odsúdeného odvolal ten, kto ju poskytol, súd preskúma jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné odsúdenie neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa trest vykoná; ináč podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti.

(3)

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, že podmienečne odsúdený sa osvedčil.

(4)

Ak sa vyslovilo, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil (odsek 3), hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

(5)

Ak súd podľa odseku 1 alebo 2 rozhodne, že sa trest vykoná, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.

§ 61

(1)

Po výkone polovice uloženého alebo podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu svojím vzorným správaním a poctivým pomerom k práci preukázal polepšenie a

a)

môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, alebo

b)

súd prijme záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného.

(2)

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený.

(3)

Po výkone polovice trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu nie je potrebný, alebo ak súd prijme záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného.

§ 62

(1)

Osoba odsúdená za trestný čin vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 109 ods. 3, vojnovej zrady (§ 114), všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 2, 3, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla podľa § 180a, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 180c ods. 2, nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok a jedov podľa § 187 ods. 3, vraždy (§ 219), lúpeže podľa § 234 ods. 2, 3, brania rukojemníkov podľa § 234a ods. 3, znásilnenia podľa § 241 ods. 2, 3, pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 3, 4, krádeže podľa § 247 ods. 5, sprenevery podľa § 248 ods. 4, podvodu podľa § 250 ods. 4, genocídia (§ 259), alebo perzekúcie obyvateľstva podľa § 263a ods. 3, trestný čin proti mieru podľa § 1 zákona č. 165/1950 Zb. na ochranu mieru, ako aj obzvlášť nebezpečný recidivista alebo osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody (§ 29 ods. 2) môžu byť podmienečne prepustení až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

(2)

Osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po najmenej dvadsiatich rokoch výkonu tohto trestu.

§ 63

(1)

Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.

(2)

Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však na dobu kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba sa začína právoplatnosťou rohodnutia o tomto upustení.

(3)

Podmienečne prepustenému môže súd uložiť primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; môže mu aj uložiť, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.

§ 64

(1)

Ak podmienečne prepustený alebo odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa zvyšok trestu vykoná.

(2)

Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený alebo odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď bol podmienečne prepustený alebo keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu.

(3)

U podmienečne prepusteného alebo u odsúdeného, u ktorého sa podmienečne upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému prepusteniu alebo keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, tiež vtedy, keď súd bez jeho viny neurobil do roka od uplynutia skúšobnej doby rozhodnutie podľa odseku 1.

(4)

Opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu je možné po výkone polovice zvyšku trestu a v prípadoch uvedených v § 62 ods. 1 po výkone dvoch tretín zvyšku trestu.

(5)

Ak záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného odvolal ten, kto ju poskytol, súd preskúma jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné prepustenie alebo podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa zvyšok trestu vykoná; ináč podmienečné prepustenie alebo podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu ponechá v platnosti.

§ 64a

Upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody vykonávaného vo vojenskom nápravnom útvare

(1)

Od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody vykonávaného vo vojenskom nápravnom útvare (§ 39a ods. 4) môže súd upustiť, ak bol páchateľ, ktorému bol uložený taký trest za trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 270 alebo za vojenský trestný čin, prípadne za viac takých trestných činov, uznaný za neschopného na výkon vojenskej služby zo zdravotných dôvodov, a ak po dobu výkonu trestu svojím vzorným správaním a snahou plniť vojenské povinnosti preukázal, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

(2)

Ak súd vyslovil, že od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody vykonávaného vo vojenskom nápravnom útvare upúšťa, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

PIATA HLAVA

ZÁNIK TRESTNOSTI A TRESTU

§ 65

Zánik nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť

Trestnosť činu, ktorý bol v čase spáchania pre spoločnosť nebezpečný, zaniká, ak vzhľadom na zmenu situácie alebo vzhľadom na osobu páchateľa zanikla nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť.

§ 66

Účinná ľútosť

Trestnosť vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106 a 107), ohrozenia hospodárskeho tajomstva (§ 122), porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou (§ 124), ohrozenia devízového hospodárstva (§ 146 a 147), skrátenia dane (§ 148), vzbury väzňov (§ 172), ohrozenie služobného tajomstva (§ 173), všeobecného ohrozenia (§ 179 a 180), ohrozenia životného prostredia (§ 181a a 181b), poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia (§ 182 až 184), šírenia nákazlivej choroby (§ 189 až 192), ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými potrebami (§ 193 a 194), šírenia poplašnej správy (§ 199), brania rukojemníkov (§ 234a), genocídia (§ 259) a používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 262) zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo

b)

urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď škodlivému následku trestného činu mohlo byť ešte zabránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

§ 67

(1)

Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby,1) ktorá je

a)

dvadsať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest,

b)

desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej desať rokov,

c)

päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej tri roky,

d)

tri roky pri ostatných trestných činoch.

(2)

Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možno páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku, ani doba, po ktorú sa zdržoval v cudzine.

(3)

Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje

a)

oznámením alebo vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi vyhľadávacieho orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebo

b)

ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

(4)

Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

§ 67a

Uplynutím premlčacej doby nazaniká trestnosť

a)

trestných činov uvedených v desiatej hlave, s výnimkou trestného činu podľa § 261,

b)

trestného činu teroru (§ 93 a 93a), všeobecného ohrozenia (§ 179 ods. 2, 3), vraždy (§ 219), ublíženia na zdraví [§ 221 ods. 2 písm. b), ods. 3 a ods. 4, § 222 ], obmedzovania osobnej slobody (§ 231 ods. 3), pozbavenia osobnej slobody (§ 232), zavlečenia do cudziny (§ 233) a porušovania domovej slobody (§ 238 ods. 2, 3), pokiaľ boli spáchané za takých okolností, že zakladajú vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti podľa predpisov medzinárodného práva,

c)

trestného činu podľa § 1 zákona z 20. decembra 1950 č. 165 Zb. na ochranu mieru.

§ 68

(1)

Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby,1) ktorá je

a)

dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na výnimočný trest,

b)

pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov,

c)

desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov,

d)

päť rokov pri odsúdení na iný trest.

(2)

Premlčacia doba sa začína právoplatnosťou rozsudku a pri podmienečnom odsúdení právoplatnosťou rozhodnutia, že sa trest vykoná. Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval neoprávnene v cudzine, alebo bol na ňom vykonávaný iný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o zákaz činnosti, peňažný trest a vyhostenie, do premlčacej doby sa nezapočítava aj doba, po ktorú bol na odsúdenom vykonávaný trest odňatia slobody.

(3)

Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje,

a)

ak súd urobil opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o premlčanie ktorého ide, alebo

b)

ak odsúdený spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

(4)

Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

§ 68a

Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v § 67a sa nepremlčuje.

§ 69

(1)

Súd zahladí odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej

a)

desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci päť rokov,

b)

päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok,

c)

tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok, na trest prepadnutia majetku alebo na trest zákazu pobytu,

d)

jedného roku, ak ide o odsúdenie na peňažný trest alebo na prepadnutie veci.

(2)

Ak ide o odsúdenie na stratu čestných titulov a vyznamenaní alebo na stratu vojenskej hodnosti, spravuje sa doba uvedená v odseku 1 podľa dĺžky trestu odňatia slobody, popri ktorom bol uvedený trest uložený.

(3)

Ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho výkonu svojím vzorným správaním a poctivým pomerom k práci, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na žiadosť odsúdeného alebo toho, kto je oprávnený ponúknuť záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného i pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1.

(4)

Doba uvedená v odseku 1 sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou skutočného výkonu trestu; v prípade, že trest bol zmiernený rozhodnutím prezidenta republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného.

§ 70

(1)

Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

(2)

Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, dokiaľ neuplynie doba pre zahladenie toho trestu, na zahladenie ktorého tento zákon ustanovuje najdlhšiu dobu.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa použije primeranie aj na prípad, že páchateľovi sa uložilo popri sebe viac trestov, ohľadne ktorých môže podľa tohto zákona nastať účinok, že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený.

ŠIESTA HLAVA

OCHRANNÉ OPATRENIA

§ 71

Druhy ochranných opatrení

(1)

Ochrannými opatreniami sú ochranné liečenie, ochranná výchova a zhabanie veci.

(2)

Ochrannú výchovu možno uložiť iba mladistvému.

§ 72

Ochranné liečenie

(1)

Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 25 a § 32 ods. 2, alebo ak páchateľ činu ináč trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

(2)

Súd tak môže urobiť aj vtedy, keď

a)

páchateľ trestný čin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, alebo

b)

páchateľ, ktorý sa oddáva zneužívaniu návykovej látky, spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej zneužívaním.

(3)

Ochranné liečenie môže súd uložiť i popri treste alebo pri upustení od potrestania.

(4)

Ak sa ukladá trest odňatia slobody, ochranné liečenie sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v nápravnovýchovnom ústave. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v liečebnom zariadení. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečby, prípadne ústavné liečenie zmeniť dodatočne na ambulantné liečenie alebo naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovnom ústave nepostačí na splnenie účelu liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

(5)

Ochranné liečenie potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.

(6)

Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo uložené.

§ 73

Zhabanie veci

(1)

Ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 55 ods. 1, môže súd uložiť, že sa taká vec zhabáva,

a)

ak patrí páchateľovi, ktorého nemožno stíhať alebo odsúdiť,

b)

ak patrí páchateľoví, od potrestania ktorého súd upustil, alebo

c)

ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný všeobecný záujem.

(2)

Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

SIEDMA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O STÍHANÍ MLADISTVÝCH

§ 74

Všeobecné ustanovenie

(1)

Pri trestaní osoby, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila pätnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (mladistvý), prihliadne súd na osobitnú starostlivosť, ktorú spoločnosť venuje mládeži.

(2)

Pokiaľ táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na mladistvého ostatné ustanovenia tohto zákona.

§ 75

Trestná zodpovednosť

Čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a stupeň jeho nebezpečnosti pre spoločnosť je malý.

§ 76

Účel trestu

Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, a to so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého pochádza.

§ 77

Upustenie od potrestania

(1)

Ak súd upustil od potrestania mladistvého, môže požiadať toho, kto je oprávnený ponúknuť záruku za jeho nápravu, aj keď takú záruku neponúkol, aby pomáhal vytvárať podmienky pre to, aby mladistvý žil riadnym životom.

(2)

Súd môže upustiť od potrestania mladistvého aj vtedy, keď má za to, že ochranná výchova (§ 84), ktorú zároveň ukladá, zabezpečí nápravu mladistvého lepšie ako trest.

§ 78

Mladistvému môže súd uložiť iba tresty odňatia slobody, prepadnutia veci, vyhostenia, a ak je zárobkovo činný, peňažný trest; trest zákazu činnosti môže súd mladistvému uložiť len vtedy, ak to nie je na prekážku príprave na jeho povolanie, pričom horná hranica sadzby tohto trestu nesmie prevyšovať päť rokov.

§ 79

(1)

Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu, pričom však horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať päť rokov a dolná hranica jeden rok.

(2)

V prípade, že mladistvý spáchal trestný čin, za ktorý tento v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest, a že stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok je mimoriadne vysoký, môže mu súd uložiť trest odňatia slobody na päť až desať rokov, ak má za to, že by trest v rozpätí naznačenom v odseku 1 na dosiahnutie účelu trestu nepostačoval.

(3)

Súd môže uložiť mladistvému trest odňatia slobody na päť až desať rokov aj vtedy, keď spáchal ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest, a takým trestným činom boli zmarené alebo podstatne ohrozené bojové akcie alebo zvýšenou mierou ohrozená kázeň alebo poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom zbore, a ak súd má za to, že by trest v rozpätí naznačovanom v odseku 1 na dosiahnutie účelu trestu nepostačoval.

§ 80

Úhrnný a súhrnný trest

Ak súd ukladá úhrnný alebo súhrnný trest páchateľovi, ktorý spáchal trestné činy jednak pred tým, než prekročil osemnásty rok svojho veku, jednak po tom, čo tento rok dovŕšil, postupuje podľa ustanovenia § 35, prípadne § 37, pričom sa hranice trestných sadzieb pri trestných činoch spáchaných pred tým, než prekročil osemnásty rok, posudzujú podľa ustanovenia § 79.

§ 81

Výkon trestu odňatia slobody

(1)

Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku, vykonáva v nápravnovýchovnych ústavoch pre mladistvých.

(2)

Súd môže rozhodnúť, že v takých ústavoch sa vykoná trest aj u mladistvého, ktorý už prekročil osemnásty rok svojho veku; pritom sa prihliadne najmä na dĺžku trestu a na stupeň a povahu narušenia mladistvého.

§ 82

Podmienečné odsúdenie

(1)

Pri podmienečnom odsúdení mladistvého súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky.

(2)

Ak nedovŕšil mladistvý, ktorý bol podmienečne odsúdený, v čase, keď dal príčinu na výkon trestu, dvadsiaty rok svojho veku, môže súd vzhľadom na výnimočné okolnosti prípadu podmienečné odsúdenie ponechať v platnosti. Pritom môže skúšobnú dobu primerane predĺžiť, nie však o viac ako dva roky.

§ 83

§ 84

(1)

Ak súd odsudzuje mladistvého, môže mu uložiť ochrannú výchovu, pokiaľ

a)

o výchovu mladistvého nie je náležite postarané,

b)

doterajšia výchova mladistvého bola zanedbaná, alebo

c)

vyžaduje to prostredie, v ktorom mladistvý žije.

(2)

Ochrannú výchovu nemožno uložiť, ak ide o vojaka.

§ 85

(1)

Ochranná výchova sa vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach; ak to však vyžaduje zdravotný stav chovanca, vykonáva sa v liečebnom ústave.

(2)

Vo výkone ochrannej výchovy treba riadnym pedagogickým vedením zabezpečiť prípravu chovanca na jeho budúce povolanie.

(3)

Ochranná vychova potrvá, dokiaľ to vyžaduje jej účel, najdlhšie však do dovŕšenia osemnásteho roku veku chovanca; ak to vyžaduje záujem chovanca, môže ju súd predĺžiť do dovŕšenia jeho devätnásteho roku.

(4)

Od výkonu ochrannej výchovy súd upustí, ak zaniknú pred jej začatím okolnosti, pre ktoré bola uložená.

(5)

Ak prevýchova mladistvého pokročila do tej miery, že možno očakávať, že aj bez obmedzení, ktorým je podrobený vo výchovnom zariadení, bude sa riadne správať a pracovať, avšak dosiaľ nepominuli všetky okolnosti, pre ktoré bola ochranná výchova uložená, môže súd mladistvého podmienečne umiestniť mimo výchovného zariadenia.

(6)

Ak mladistvý nesplní očakávanie, že i mimo výchovného zariadenia sa bude riadne správať a pracovať, súd podmienečné umiestnenie mimo výchovného zariadenia zruší a rozhodne, že sa vo výkone ochrannej výchovy pokračuje vo výchovnom zariadení.

§ 86

Ak spáchala osoba, ktorá dovŕšila dvanásty rok svojho veku a je mladšia ako pätnásť rokov, niektorý čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest, súd jej uloží v občianskoprávnom konaní ochrannú výchovu; súd tak môže urobiť aj vtedy, keď je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy osoby mladšej ako pätnásť rokov, ktorá spáchala čin, ktorý by ináč bol trestným činom.

§ 87

Zahladenie odsúdenia

(1)

O tom, či sa odsúdenie mladistvého zahladzuje, rozhodne súd, prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Ak bol trest podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmiernený, súd takto postupuje po tom, čo bol mladistvý po výkone trestu prepustený na slobodu.

(2)

Ak súd vyslovil, že sa mladistvý podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil, hľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený.

(3)

Na mladistvého, ktorému bol uložený peňažný trest, sa hľadí, ako by nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný alebo sa od výkonu trestu alebo jeho zvyšku právoplatne upustilo.

(4)

Na mladistvého, ktorému bol uložený trest prepadnutia veci, sa hľadí, ako by nebol odsúdený, len čo nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým sa tento trest uložil.

ÔSMA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 88

Na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, prihliadne sa len vtedy, keď pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.

§ 89

(1)

Trestným činom sa rozumie len čin súdne trestný, a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, aj príprava na trestný čin, pokus trestného činu, organizátorstvo, návod a pomoc.

(2)

Konaním sa rozumie i opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.

(3)

Trestný čin je spáchaný pre zárobok, ak si páchateľ sústavnou trestnou činnosťou zadovažuje po dlhší čas prevažný zdroj príjmov.

(4)

Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný

a)

obsahom tlačoviny alebo rozširovaného spisu, filmom, rozhlasom, televíziou alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo

b)

pred viac ako dvoma osobami súčasne prítomnými.

(5)

Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ak ju na ten účel má pri sebe; zbraňou sa tu rozumie, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším.

(6)

Trestný čin je spáchaný násilím aj vtedy ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou.

(7)

Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie. Za týchto podmienok je ťažkou ujmou na zdraví

a)

zmrzačenie,

b)

strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,

c)

ochromenie údu,

d)

strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,

e)

poškodenie dôležitého orgánu,

f)

zohyzdenie,

g)

vyvolanie potratu,

h)

mučivé útrapy, alebo

ch)

dlhší čas trvajúca porucha zdravia.

(8)

Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v pokolení priamom, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, keby ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

(9)

Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník národného výboru, súdu alebo iného štátneho orgánu alebo príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, pokiaľ sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

(10)

Štátnym tajomstvom sa rozumie všetko, čo v dôležitom záujme republiky, najmä v záujme politickom, vojenskom alebo hospodárskom, má zostať utajené pred nepovolanou osobou.

(11)

Hospodárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo je dôležité pre hospodársku činnosť a vo všeobecnom záujme má zostať utajené pred nepovolanou osobou.

(12)

Služobným tajomstvom sa rozumie dôležitá skutočnosť, ktorá súvisí s činnosťou národného výboru, súdu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru alebo iného štátneho orgánu a vo všeobecnom záujme má zostať utajená pred nepovolanou osobou.

(13)

Návykovou látkou sa rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie.

(14)

Škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej polovicu najnižšej mesačnej mzdy ustanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi, škodou nie malou sa rozumie suma dosahujúca najmenej trojnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej päťdesiatnásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej dvestopäťdesiatnásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne pre určenie výšky prospechu a hodnoty veci.

(15)

Kde tento zákon spája s uplynutím určitej doby nejaký účinok, nezapočítava sa do nej deň, keď nastala udalosť určujúca jej začiatok.

(16)

Za organizáciu sa na účely Trestného zákona považuje aj fyzická osoba, ktorá prevádzkuje podnikateľskú činnosť podľa osobitného zákona.

§ 90

(1)

Ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu vojenského podľa dvanástej hlavy osobitnej časti tohto zákona môže byť len vojak.

(2)

Organizátorom, návodcom alebo pomocníkom trestného činu uvedeného v odseku 1 môže byť aj osoba, ktorá nemá vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie tam vyžadované.

(3)

Kde sa v tomto zákone hovorí o vojakovi, rozumie sa ním

a)

vojak v činnej službe,

b)

osoba, ktorá sa povolaním na zvláštnu službu stala príslušníkom ozbrojených síl,

c)

príslušník vojensky organizovaného alebo iného zboru, ktorého príslušníci podliehajú podľa osobitných zákonov ustanoveniam o trestných činoch vojenských, ak je v činnej službe,

d)

vojak alebo príslušník zboru uvedeného pod písmenom c) mimo činnej služby, ak je v služobnej rovnošate, alebo

e)

vojnový zajatec.

(4)

Kde sa v tomto zákone hovorí o vojenskej službe alebo o vojenskej povinnosti, rozumie sa tým služba alebo povinnosť osôb uvedených v odseku 3.

PRVÁ HLAVA

TRESTNÉ ČINY PROTI REPUBLIKE

Prvý oddiel

Trestné činy proti základom republiky

§ 91

Vlastizrada

Česko-slovenský občan, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin rozvracania republiky, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potresce sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom.

§ 92

Rozvracanie republiky

(1)

Kto v úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie, územnú celistvosť alebo obranyschopnosť republiky alebo zničiť jej samostatnosť zúčastní sa na násilných akciách proti republike alebo jej orgánom, potresce sa odňatím slobody na osem až dvanásť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,

c)

ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

d)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 93

Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie republiky iného úmyselne usmrtí alebo sa o to pokúsi, potresce sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočných trestom.

§ 93a

(1)

Kto sa zmocní rukojemníka a hrozí, že ho usmrtí alebo že mu spôsobí ujmu na zdraví alebo inú ujmu, s cieľom vynútiť si splnenie podmienok poškodzujúcich ústavné zriadenie republiky, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak je pri takom čine rukojemníkom osoba mladšia ako osemnásť rokov,

c)

ak sú pri takom čine rukojemníkmi viaceré osoby, alebo

d)

ak takým činom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť.

§ 94

§ 95

(1)

Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky

a)

vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo), alebo

b)

všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie,

potresce sa odňatím slobody až na päť až dvanásť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak spácha taký čin opätovne,

c)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,

d)

ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

e)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 96

(1)

Kto v úmysle uvedenom v § 95 ods. 1 cudziu alebo vlastnú vec zničí, poškodí alebo urobí ne-upotrebiteľnou, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.

§ 97

Sabotáž

(1)

Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo sa dopustí iného konania pre to, aby

a)

maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, hospodárskej organizácie alebo inej inštitúcie, alebo

b)

spôsobil v činnosti takého orgánu alebo takej organizácie alebo inštitúcie poruchu alebo inú závažnú škodu,

potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na osem až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,

b)

ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

c)

ak zorganizuje taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 98

§ 99

§ 100

§ 101

§ 102

Kto verejne hanobí republiku, Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českú národnú radu, Slovenskú národnú radu alebo ich predsedníctva alebo vlády, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 103

Kto verejne hanobí prezidenta republiky pre výkon jeho právomoci alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 104

Druhý oddiel

Trestné činy proti bezpečnosti republiky

§ 105

Vyzvedačstvo

(1)

Kto vyzvedá štátne tajomstvo s cieľom vyzradiť ho cudzej moci,

kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce štátne tajomstvo, alebo

kto štátne tajomstvo cudzej moci úmyselne vyzradí,

potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Rovnako sa potresce, kto umožní alebo uľahčí činnosť páchateľovi činu uvedeného v odseku 1 alebo organizácii, ktorej cieľom je vyzvedať štátne tajomstvo.

(3)

Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen organizácie, ktorej cieľom je vyzvedať štátne tajomstvo,

b)

ak spácha taký čin, hoci mu bolo uchovávanie štátneho tajomstva osobitne uložené,

c)

ak spácha taký čin pre zárobok alebo v značnom rozsahu, alebo

d)

ak sa týka taký čin štátneho tajomstva obzvlášť dôležitého.

(4)

Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za brannej pohotovosti štátu.

§ 106

(1)

Kto vyzvedá štátne tajomstvo s cieľom vyzradiť ho nepovolanej osobe,

kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce štátne tajomstvo, alebo

kto štátne tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak sa týka čin uvedený v odseku 1 štátneho tajomstva obzvlášť dôležitého,

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu, alebo

c)

ak vyzradí nepovolanej osobe úmyselne štátne tajomstvo, ktorého uchovávanie mu bolo osobitne uložené.

§ 107

(1)

Kto z nedbanlivosti spôsobí vyzradenie štátneho tajomstva nepovolanej osobe, alebo stratu listiny alebo veci obsahujúcej štátne tajomstvo, hoci

a)

je podľa svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo svojej funkcie povinný ho uchovávať, alebo

b)

ide o štátne tajomstvo obzvlášť dôležité,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti.

(2)

Kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa štátne tajomstvo stalo známym v cudzine, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo zákazom činnosti.

§ 107a

§ 108

§ 109

Nedovolené prekročenie štátnych hraníc

(1)

Kto prekročí štátne hranice za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo prepadnutím majetku.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov alebo prepadnutím majetku sa páchateľ potresce, ak

a)

čin uvedený v odseku 1 zorganizuje,

b)

spácha taký čin, hoci mu ako česko-slovenskému občanovi bolo osobitne uložené uchovávanie štátneho tajomstva,

c)

spácha taký čin so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami,

d)

spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

e)

spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

(3)

Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak

a)

činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť, alebo

b)

spácha taký čin ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.

§ 110

§ 111

Porušovanie predpisov o medzinárodných letoch

Kto poruší predpisy o medzinárodných letoch, najmä tým, že vnikne lietadlom na územie republiky, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom.

§ 112

Tretí oddiel

Trestné činy proti obrane vlasti

§ 113

Spolupráca s nepriateľom

Kto za brannej pohotovosti štátu zadovažuje nepriateľovi prospech alebo ho akokoľvek podporuje, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím slobody na jeden rok až desať rokov.

§ 114

Vojnová zrada

Česko-slovenský občan, ktorý za brannej pohotovosti štátu koná službu v nepriateľskom vojsku alebo v nepriateľskom ozbrojenom zbore, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom.

§ 115

Služba v cudzom vojsku

(1)

Česko-slovenský občan, ktorý bez povolenia koná službu vo vojsku cudzej moci alebo v cudzom ozbrojenom zbore, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.

DRUHÁ HLAVA

TRESTNÉ ČINY HOSPODÁRSKE

Prvý oddiel

Trestné činy proti hospodárskej sústave

§ 116

§ 117

§ 118

Neoprávnené podnikanie

(1)

Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu poskytuje služby alebo vykonáva výrobné alebo iné zárobkové podnikanie, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce,

a)

ak používa na čin uvedený v odseku 1 iného ako pracovnú silu, alebo

b)

ak získa takým činom značný prospech.

§ 119

§ 120

§ 121

Poškodzovanie spotrebiteľa

(1)

Kto vo väčšom rozsahu poškodzuje spotrebiteľa najmä tým, že porušuje záväzné ustanovenia o cenách tovaru alebo služby, alebo že ich klame na akosti, množstve alebo váhe tovaru, alebo kto uvedie vo väčšom rozsahu na trh výrobky, práce alebo služby a zatají pri tom ich podstatné vady, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak získa takým činom značný prospech, alebo

c)

ak bol pre taký čin v posledných piatich rokoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

§ 122

Ohrozenie hospodárskeho tajomstva

(1)

Kto vyzvedá hospodárske tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe, alebo

kto hospodárske tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti.

(2)

Rovnako sa potresce, kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa hospodárske tajomstvo stalo známym v cudzine.

(3)

Kto hospodárske tajomstvo vyzvedá v úmysle vyzradiť ho do cudziny, alebo

kto hospodárske tajomstvo úmyselne do cudziny vyzradí,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 3 značnú škodu.

§ 123

§ 124

Porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou

(1)

Kto podstatne ohrozí všeobecný záujem tým, že poruší zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru, alebo kto výrazne skráti clo, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma osobami, alebo

b)

ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

Druhý oddiel

Trestné činy proti hospodárskej disciplíne

§ 125

Narušovanie riadenia, plánovania a kontroly národného hospodárstva

(1)

Kto v úmysle zabezpečiť podniku alebo organizácii alebo ich zložke neoprávnené výhody uvedie o závažných skutočnostiach vo výkaze, hlásení, vstupných údajoch vkladaných do počítača, alebo v iných podkladoch slúžiacich pre riadenie, plánovanie alebo kontrolu hospodárenia nepravdivé alebo hrubo skreslené údaje, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

(2)

Rovnako sa potresce, kto v úmysle uvedenom v odseku 1

a)

urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača,

b)

podklady uvedené v odseku 1 zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnými, zatají alebo nevedie.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 vážnu poruchu v chode národného hospodárstva alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 126

§ 127

Porušovanie záväzných pravidiel hospodárskeho styku

(1)

Kto v úmysle zabezpečiť podniku alebo organizácii alebo ich zložke v značnom rozsahu neoprávnené výhody poruší závažným spôsobom pravidlá hospodárskeho styku ustanovené vše-obecne záväzným právnym predpisom, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v hospodárskej činnosti podniku alebo organizácie alebo vážnu poruchu v zásobovaní alebo skrátenie príjmu štátu v značnom rozsahu.

§ 128

§ 129

§ 130

§ 131

§ 132 – 139

zrušený

Tretí oddiel