Vyhláška Slovenskej komisie pre životné prostredie, ktorou sa upravuje zoznam kategorizácie zdrojov znečisťovania a zoznam znečisťujúcich látok a ich limity a ustanovujú podrobnosti pri určovaní emisných limitov pre jestvujúce zdroje znečisťovania ovzdušia

VYHLÁŠKA

Slovenskej komisie pre životné prostredie

z 8. júla 1992,

Slovenská komisia pre životné prostredie podľa § 12 ods. 7 a § 17 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb., o štátnej správe ochrany ovzdušia ustanovuje:

§ 1

Touto vyhláškou

a)

sa ustanovujú emisné limity pre 1. skupinu - znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom, emisné limity pre 2. skupinu - tuhé znečisťujúce anorganické látky, emisné limity pre 3. skupinu - plynné anorganické znečisťujúce látky, emisné limity pre 4. skupinu - organické plyny a pary, uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky,

b)

v prílohe č. 2 tejto vyhlášky sa rozširuje kategorizácia zdrojov, zoznam znečisťujúcich látok a sprísňujú emisné limity stanovené osobitným opatrením,1)

c)

v prílohe č. 3 tejto vyhlášky sa ustanovujú emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri ďalších vybraných technológiách a zariadeniach, vrátane emisného limitu pre tmavosť dymu,

d)

v prílohe č. 4 tejto vyhlášky sa ustanovujú veličiny, jednotky a prepočtové vzťahy,

e)

v prílohe č. 5 tejto vyhlášky sa uvádzajú ďalšie náležitosti žiadosti o určenie emisného limitu.2)

§ 2

Emisné limity uvedené v prílohe č. 1 a 3 tejto vyhlášky sa vzťahujú na nové zdroje.3)

§ 3

Emisné limity uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky sa nevzťahujú na vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách a zariadeniach uvedených v prílohe č. 3 tejto vyhlášky a v prílohe č. 3 osobitného opatrenia.1)

§ 4

(1)

Emisné limity pre základné znečisťujúce látky sú uvedené v osobitnom opatrení.4)

(2)

Emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri technologických objektoch, obsahujúcich stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s menovitým tepelným výkonom vyšším ako 5 MW (elektrárne, teplárne, výhrevne)5) a emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri zariadeniach na spaľovanie odpadu6) sú uvedené v osobitnom opatrení.

(3)

Sprísnenie emisných limitov podľa odseku 2 je uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky.

§ 5

Na účely určovania emisných limitov pre jestvujúce zdroje

a)

správne vedenou technológiou je prevádzkovanie v súlade s technickými podmienkami prevádzky, určenými v dokumentácii,

b)

daným technologickým zariadením je súbor strojov a zariadení zabezpečujúci výrobu podľa dokumentácie,

c)

minimom dosiahnuteľných emisií sú emisie vypúšťané zo zariadenia pri normovaných podmienkach prevádzkovania a výkone v súlade s dokumentáciou bez dodatočných zásadných úprav alebo investícií; za zásadné úpravy sa nepovažujú úpravy na zabezpečenie stavu podľa písm. a) a bežná údržba alebo stredné a generálne opravy,

d)

dokumentáciou je platný prevádzkový predpis vypracovaný v súlade so schváleným projektom stavby alebo podmienkami jej užívania; v prípade, že na zdroj bolo vydané stavebné povolenie do 30. septembra 1991,7) a v čase určovania emisného limitu nie je uvedený do prevádzky, pod dokumentáciou sa rozumie schválený projekt stavby.

§ 6

Emisné limity pre jestvujúce veľké a stredné zdroje sa určujú8) pre

a)

základné znečisťujúce látky, a to tuhé znečisťujúce látky, oxid siričitý, oxidy dusíka a oxid uhoľnatý,

b)

ostatné znečisťujúce látky, uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky, vybrané podľa poznania stavu emisií a poznania stavu a charakteru technológie.

§ 7

Pri určovaní emisných limitov pre veľké a stredné zdroje sa vychádza9) najmä:

a)

z výsledkov zisťovania množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok meraním, ak bolo vykonané v posledných piatich rokoch,

b)

z garantovaných parametrov výrobných zariadení a zariadení slúžiacich na obmedzovanie emisií znečisťujúcich látok,

c)

z bilančných výpočtov; v prípade stacionárnych zariadení na spaľovanie palív (elektrárne, teplárne, výhrevne) bilančný výpočet vychádza zo zloženia garantovaného paliva,

d)

z kombinácie postupov, uvedených v písm. a), b), c).

§ 8

Pri určovaní doby, počas ktorej musí jestvujúci veľký a stredný zdroj dosiahnuť hodnotou emisného limitu určeného pre nový zdroj,10) sa vychádza najmä z časovej a investičnej náročnosti realizácie opatrení potrebných na dosiahnutie hodnoty emisného limitu určeného pre nové zdroje a dostupnosti primeranej technológie a závažnosti škodlivých účinkov emisií.

§ 9

Ak sa pri určovaní emisného limitu prevádzkovateľa veľkého alebo stredného zdroja11) zistí, že jestvujúci zdroj spĺňa emisný limit pre nový zdroj, určí sa mu emisný limit pre nový zdroj.

§ 10

(1)

Pri použití kontinuálneho registračného merania množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok sa emisný limit, vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň, považuje za dodržaný, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a)

všetky priemerné hodnoty emisií znečisťujúcich látok za polhodinu sú nižšie ako dvojnásobok hodnoty emisného limitu,

b)

všetky priemerné hodnoty emisií znečisťujúcich látok za deň, zistené ako aritmetický priemer polhodinových hodnôt, sú nižšie ako hodnota emisného limitu; do denného priemeru sa započíta iba doba skutočnej prevádzky zdroja,

c)

najmenej 95 % polhodinových hodnôt emisií znečisťujúcich látok za kalendárny mesiac je nižších ako 1,2-násobok hodnoty emisného limitu.

(2)

Pri jednorazovom meraní množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok sa emisný limit, vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň, považuje za dodržaný pri súčasnom splnení nasledovných podmienok:

a)

priemerná hodnota emisií znečisťujúcich látok zistená ako aritmetický priemer výsledkov jednotlivých meraní je nižšia ako hodnota emisného limitu,

b)

všetky hodnoty jednotlivých meraní emisií znečisťujúcich látok sú nižšie ako 1,2-násobok hodnoty emisného limitu.

(3)

Do hodnôt rozhodujúcich pre posúdenie podmienok dodržania emisného limitu sa nezapočítavajú hodnoty emisií znečisťujúcich látok po nevyhnutnú dobu, počas ktorej nie je možné, vzhľadom na danosti technologického procesu, podmienky podľa odseku 1 a 2 dodržať. Touto dobou sa rozumie:

a)

doba nábehu (vrátane zmeny paliva) stacionárnych zariadení na spaľovanie palív (elektrárne, teplárne, výhrevne) v súlade s technickými podmienkami prevádzky zariadenia a v súlade s podmienkami určenými orgánmi ochrany ovzdušia,12) najviac však 3 hodiny, a doba ich odstavovania, najviac však 30 minút,

b)

doba nábehu a odstavovania ostatných zdrojov v súlade s technickými podmienkami prevádzky zariadenia a v súlade s podmienkami určenými orgánmi ochrany ovzdušia,12)

c)

doba výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií oxidu siričitého určená v opatrení.5)

(4)

Emisný faktor vyjadrený ako emisný faktor sa považuje za dodržaný, ak priemerná hodnota emisného faktora za určené obdobie neprekročila limitnú hodnotu.

(5)

Emisný limit vyjadrený ako tmavosť dymu sa považuje za dodržaný, ak jeho hodnota neprekročila limit určený podľa tejto vyhlášky.

§ 11

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. augustom 1992.

Minister - predseda: Ing. Zlocha v. r.