Colný zákon

COLNÝ ZÁKON

z 2. decembra 1992

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

PRVÝ DIEL

VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV

§ 1

Colné územie a colné pohraničné pásmo

(1)

Územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je jednotným colným územím.

(2)

Colné pohraničné pásmo je časť colného územia, ktorého hranica je vymedzená vzdušnou čiarou vo vzdialenosti do 25 km od štátnych hraníc do vnútrozemia a kruhové územie okolo colných letísk s polomerom do 25 km.

(3)

Colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom, je colným vnútrozemím.

(4)

Federálne ministerstvo financií (ďalej len „ministerstvo“) ustanoví vyhláškou priebeh hranice colného pohraničného pásma vo vnútrozemí.

§ 2

Ďalšie základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

osobou tak fyzická, ako aj právnická osoba, pokiaľ zo súvislosti nevyplýva, že ide iba o fyzickú osobu alebo iba o právnickú osobu,

b)

česko-slovenskou osobou fyzická osoba majúca bydlisko a právnická osoba majúca sídlo na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „tuzemsko“),

c)

zahraničnou osobou fyzická osoba majúca bydlisko a právnická osoba majúca sídlo v zahraničí,

d)

tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre colného sadzobníka,

e)

česko-slovenským tovarom

1.

tovar, ktorý bol za podmienok uvedených v § 17 úplne získaný alebo vyrobený v tuzemsku bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený zo zahraničia,

2.

tovar dovezený do tuzemska zo zahraničia, ktorý bol prepustený do voľného obehu,

3.

tovar získaný alebo vyrobený v tuzemsku buď úplne z tovaru uvedeného v bode 1., alebo z tovaru uvedeného v bodoch 1. a 2.,

f)

zahraničným tovarom iný tovar než uvedený v písmene e). Česko-slovenský tovar prepustením do colného režimu vývozu stráca svoj štatút; ustanovenia o tranzite tovaru tým nie sú dotknuté,

g)

tovarom, ktorý nemá obchodný charakter, tovar, ktorý je príležitostne prepustený do navrhnutého colného režimu a ktorý je vzhľadom na druh a množstvo výlučne na osobnú potrebu alebo spotrebu príjemcu alebo cestujúceho a členov jeho domácnosti alebo sa má odovzdať ako dar,

h)

colným štatútom postavenie tovaru vyjadrujúce, že ide o česko-slovenský alebo zahraničný tovar,

i)

colným dlhom povinnosť osoby zaplatiť príslušné dovozné clo (colný dlh pri dovoze) alebo príslušné vývozné clo (colný dlh pri vývoze),

j)

colným dohľadom súhrn úkonov a opatrení, ktorými sa zabezpečuje dodržiavanie zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých vykonávanie prislúcha colným orgánom,

k)

colnou kontrolou vykonávanie osobitných úkonov colnými orgánmi v rámci colného dohľadu, napr. zisťovanie a overovanie vlastností tovaru, preverovanie existencie a pravosti dokladov a listín, kontrola účtovných dokladov a iných záznamov, kontrola dopravných prostriedkov, kontrola batožín a iného tovaru prevážaného osobami iným osobám, vykonávanie úradných vyšetrovaní s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali colné predpisy,

l)

colne schváleným určením

1.

prepustenie tovaru do colného režimu,

2.

umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu (§ 173),

3.

spätný vývoz tovaru (§ 189),

4.

zničenie tovaru (§ 189),

5.

prenechanie tovaru v prospech štátu,

m)

colným režimom (ďalej len „režim“)

1.

voľný obeh (§ 84),

2.

tranzit (§ 95),

3.

uskladňovanie v colnom sklade (§ 101),

4.

aktívny zušľachťovací styk (§ 119),

5.

prepracovanie pod colným dohľadom (§ 135),

6.

dočasné použitie (§ 143),

7.

pasívny zušľachťovací styk (§ 153),

8.

vývoz (§ 170),

n)

deklarantom osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v mene ktorej sa colné vyhlásenie urobilo,

o)

colným vyhlásením úkon urobený vo forme ustanovenej colnými predpismi, ktorým deklarant navrhuje režim, do ktorého sa má tovar prepustiť, alebo navrhuje tento režim ukončiť a oznamuje údaje požadované colnými orgánmi na použitie tohto režimu v súlade s colnými predpismi,

p)

prepustením tovaru úkon, ktorým colné orgány dovoľujú individuálne určenej osobe nakladať s tovarom podľa podmienok režimu, do ktorého je tovar navrhnutý,

q)

colnými predpismi zákony a ďalšie právne predpisy, ktorých vykonávaním sú colné orgány poverené,

r)

obchodno-politickým opatrením nesadzobné opatrenie ustanovené právnymi predpismi pre dovoz a vývoz tovaru, napr. kontrolné a ochranné opatrenia, množstvové obmedzenia, kontingenty, zákazy dovozu a vývozu ekonomickej povahy.

DRUHÝ DIEL

§ 3

Informácie o colných predpisoch

(1)

Každý môže od colných orgánov požadovať informáciu o colných predpisoch uplatňovaných v konkrétnom prípade. Ak sa žiadosť nevzťahuje na skutočne zamýšľaný dovoz alebo vývoz tovaru, ktorý má obchodný charakter, nemusia colné orgány informáciu podať.

(2)

Informácia o sadzobnom zaradení tovaru podaná písomne je záväzná po dobu šiestich rokov (ďalej len „záväzná informácia“). Kto dostane záväznú informáciu, má právo požadovať, aby bol tovar pri colnom konaní zaradený podľa podpoložky colného sadzobníka v zhode s touto informáciou. Ak záväzná informácia bola podaná na základe nepresných alebo neúplných údajov žiadateľa, colné orgány ju zrušia.

(3)

Záväzná informácia prestáva platiť, ak sa dostala do rozporu s colným predpisom, ktorý nadobudol účinnosť po podaní tejto informácie; colné orgány musia o tejto skutočnosti žiadateľa upovedomiť.

(4)

Žiadosť o záväznú informáciu sa podáva písomne; pripájajú sa k nej potrebné vzorky alebo, ak to vzhľadom na povahu tovaru nie je možné, vyobrazenie a technický opis tovaru. Každá žiadosť sa môže týkať len jedného druhu tovaru. V žiadosti treba uviesť všetky údaje, ktoré môžu mať vplyv na sadzobné zaradenie tovaru, najmä údaje o zložení, spôsobe výroby, spôsobe a účele upotrebenia a o pôvode tovaru. Ak si príslušný colný orgán vyžiada na správne posúdenie veci znalecký posudok alebo vykonanie analýzy, uhrádza náklady za vyhotovenie znaleckého posudku alebo vykonanie analýzy žiadateľ.

TRETÍ DIEL

COLNÝ DOHĽAD A JEHO VYKONÁVANIE

§ 4

Colný dohľad

Tovar podlieha colnému dohľadu od vstupu do tuzemska až do okamihu zistenia jeho colného štatútu a v prípade zahraničného tovaru, bez dotknutia ustanovenia § 87, do okamihu zmeny jeho colného štatútu alebo umiestnenia tohto tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu alebo jeho spätného vývozu alebo jeho zničenia pod priamym dohľadom colných orgánov.

§ 5

Vykonávanie colného dohľadu

(1)

Kto má, alebo je pravdepodobné, že má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, môže byť podrobený colnej kontrole.

(2)

Pri colnom dohľade sa zisťuje druh, množstvo a iné skutočnosti o tovare potrebné na posúdenie, či sa dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru uskutočňuje v súlade s colnými predpismi.

(3)

Pri colnom dohľade sa musia rešpektovať ústavné a iné zákonné predpisy o ochrane osobnej slobody a listového tajomstva.

(4)

V rámci colného dohľadu sa môže vykonávať osobná prehliadka v prípadoch dôvodného podozrenia, že osoba pri prestupe štátnych hraníc ukrýva u seba tovar, ktorý podlieha clu.

(5)

Osobná prehliadka sa môže vykonať až vtedy, ak výzva colníkov, aby podozrivá osoba vydala ukrývaný tovar, je bezvýsledná. Osobná prehliadka sa môže na žiadosť kontrolovanej osoby vykonať iba za prítomnosti nezúčastnenej osoby. O prehliadke sa musí vyhotoviť záznam. Spôsob vykonávania osobnej prehliadky, prítomnosť nezúčastnených osôb pri nej a náležitosti záznamu upraví ministerstvo vyhláškou.

(6)

Colnú kontrolu listových zásielok možno vykonať iba vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že listové zásielky obsahujú nielen písomné oznámenia, ale aj tovar podliehajúci clu. Skutočnosť, že sa vykonala colná kontrola, je colný orgán povinný na obale listovej zásielky potvrdiť úradne ustanoveným spôsobom.

(7)

Colné orgány môžu pri vykonávaní colného dohľadu takisto vyhotovovať kópie príslušných dokladov, požadovať potrebné vysvetlenia, ako aj vyhotovovať dokumentáciu. V prípade porušenia colných predpisov môžu tieto doklady zadržať.

§ 6

Oslobodenie od colnej kontroly

Colnej kontrole nepodlieha

a)

tovar dovážaný, vyvážaný a prepravovaný v tranzite ako batožiny predstaviteľov iných štátov a ostatných osôb, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,

b)

diplomatická pošta a konzulárna batožina a iná pošta požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva,

c)

diplomatická pošta ministerstva zahraničných vecí a zastupiteľských úradov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 7

(1)

Každý, kto má u seba tovar podliehajúci colnému dohľadu je povinný umožniť colným orgánom vykonávanie colného dohľadu v dopravných prostriedkoch, prevádzkových skladoch a na iných miestach, v ktorých sa tento tovar nachádza, a predložiť im všetky doklady vzťahujúce sa na tento tovar.

(2)

Osoby, u ktorých sa vykonáva colný dohľad, sú povinné strpieť úkony nevyhnutné na vykonanie tohto dohľadu a sú povinné poskytovať colným orgánom pri jeho vykonávaní nevyhnutnú súčinnosť.

(3)

Súdy, iné štátne orgány a notári v prípadoch, keď predmet konania pred nimi podlieha podľa tohto alebo osobitného zákona clu, daniam a poplatkom vyberaným pri dovoze, vývoze alebo tranzite, sú povinné poskytnúť colným orgánom údaje potrebné pre vymeranie a vymáhanie tohto cla, daní a poplatkov.

(4)

Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať colným orgánom výsledky kontrol, pokiaľ majú vzťah k colnému dlhu alebo daňovým povinnostiam.

(5)

Banky sú povinné aj bez súhlasu deklaranta oznámiť na výzvu colným orgánom čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich pohyb a údaje o úveroch a vkladoch.

(6)

Orgány spojov sú povinné oznamovať colným orgánom na ich výzvu totožnosť užívateľov telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktorí nie sú uvedení vo verejne dostupných zoznamoch.

(7)

Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť colným orgánom na ich výzvu meno objednávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.

(8)

Verejní prepravcovia sú na výzvu colných orgánov povinní oznámiť im najmä odosielateľov a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako aj údaje o čase prepravy, množstve prepravovaného tovaru, charakter zásielky a prípadné ďalšie údaje, pokiaľ im budú známe.

(9)

Ten, kto sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru, je povinný poskytnúť colným orgánom na ich výzvu a v lehote nimi určenej všetky doklady a údaje, bez ohľadu na prostriedok, na ktorom sú vedené, informácie a akúkoľvek pomoc, ktoré sú potrebné na vykonávanie colného dohľadu. Colné orgány bez súhlasu tejto osoby nesmú doklady odovzdávať a údaje a informácie oznamovať iným osobám, s výnimkou prípadov, keď tak môžu urobiť podľa osobitných predpisov.

(10)

Poskytnutie dokladov, údajov a informácií môže odoprieť ten, kto by tým porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, ibaže by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v koho záujme túto povinnosť má.

§ 8

(1)

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, je ten, kto má doklady a údaje týkajúce sa dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru, povinný uschovať tieto doklady a údaje minimálne po dobu desiatich rokov, a to bez ohľadu na prostriedok, na ktorom sú vedené.

(2)

Lehota uvedená v odseku 1 začína plynúť

a)

od konca kalendárneho roka, v ktorom colný úrad prijal vyhlásenie na prepustenie tovaru do voľného obehu iného, než je uvedený v písmene b), alebo na vývoz, alebo

b)

od konca kalendárneho roka, v ktorom prestal byť pod colným dohľadom tovar prepustený do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, alebo

c)

od konca kalendárneho roka, v ktorom sa ukončí iný režim, než je uvedený v písmenách a) a b).

(3)

Ak sa pri následnej kontrole vykonanej so zameraním na správne určenie colného dlhu zistí, že treba pôvodné rozhodnutie zmeniť, lehota podľa odseku 1 odo dňa, v ktorom sa toto zistenie urobilo, do dňa vydania nového rozhodnutia neplynie.

§ 9

(1)

Ak lehotu na vykonávanie colných predpisov ustanovujú tieto predpisy, nemožno túto lehotu predĺžiť; lehota však neskončí skôr, než sa príslušné ustanovenia colných predpisov vykonajú.

(2)

Ak by uplynutie určenej lehoty malo za následok zánik práva alebo uloženie sankcie a žiadateľ preukáže, že nemohol túto lehotu dodržať v dôsledku nehody alebo vyššej moci, môže colný úrad lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť.

DRUHÁ HLAVA

CLO A COLNÝ SADZOBNÍK

PRVÝ DIEL

CLO

§ 10

Druhy cla

(1)

Dovozným clom sa rozumie clo vyberané pri dovoze tovaru.

(2)

Vývozným clom sa rozumie clo vyberané pri vývoze tovaru.

(3)

Antidumpingovým clom sa rozumie clo vyberané z dovážaného tovaru, ktorý je predmetom dumpingu.

(4)

Vyrovnávacím clom sa rozumie osobitné clo vyberané za účelom vyrovnania prémie alebo subvencie, ktorá bola priamo alebo nepriamo poskytnutá na zhotovenie, výrobu alebo vývoz tovaru.

(5)

Odvetným clom sa rozumejú prirážky k colným sadzbám, prípadne zavedenie osobitného cla z tovaru, ktorý podľa colného sadzobníka clu nepodlieha, určené na prechodnú dobu z dôvodov hospodárskej odvety na tovar dovážaný zo štátu, ktorý diskriminuje Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku v hospodárskych vzťahoch.

(6)

Antidumpingové clo, vyrovnávacie clo a odvetné clo určí vláda.

§ 11

Tovar podliehajúci clu

(1)

Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom sadzobníku výslovne označený za tovar bez cla.

(2)

Vývoznému clu podlieha vyvážaný tovar, len pokiaľ colný sadzobník výslovne také clo určuje.

(3)

Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a ktoré boli vyhlásené v Zbierke zákonov (ďalej len „medzinárodná zmluva“), výslovne označený za tovar bez cla.

DRUHÝ DIEL

COLNÝ SADZOBNÍK

§ 12

(1)

Ak vznikol colný dlh, vymeriava sa clo podľa sadzieb určených colným sadzobníkom (ďalej len „colná sadzba“) zo základu ustanoveného týmto zákonom.

(2)

Colné sadzby a merné jednotky colného sadzobníka ustanovuje a colný sadzobník vydáva vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(3)

Z tovaru, ktorý nemá obchodný charakter, sa môže clo vymerať podľa jednotnej colnej sadzby. Ministerstvo ustanoví vyhláškou, v ktorých prípadoch sa použije jednotná colná sadzba pre vymeranie cla a jej výšku.

(4)

Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí môže vyhláškou ustanoviť, že sa zmluvné sadzby použijú aj pri tovare pochádzajúcom zo štátu, s ktorým nebola uzavretá zmluva o vzájomnom poskytovaní colných výhod.

§ 13

(1)

Colný sadzobník obsahuje

a)

kombinovanú nomenklatúru tovaru,1)

b)

inú nomenklatúru, ktorá je plne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie ustanovené osobitnými predpismi, ktoré upravujú vykonávanie colno-sadzobných opatrení pri obchode s tovarom,

c)

všeobecné colné sadzby,

d)

zmluvné colné sadzby,

e)

preferenčné sadzobné opatrenia obsiahnuté v medzinárodných zmluvách, ktoré upravujú poskytovanie colných sadzobných preferencií (preferenčné zmluvné colné sadzby),

f)

preferenčné sadzobné opatrenia prijaté jednostranne voči niektorým štátom, skupinám štátov alebo území,

g)

jednostranné sadzobné opatrenia poskytujúce zníženie dovozného cla pri niektorom tovare,

h)

ďalšie sadzobné opatrenia vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(2)

Ak sú splnené podmienky pre použitie sadzobných opatrení, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. d) až g), postupuje príslušný colný úrad, a to aj bez návrhu deklaranta, najskôr podľa týchto sadzobných opatrení namiesto sadzobného opatrenia uvedeného v odseku 1 písm. c); ustanovenia colných predpisov upravujúce používanie jednotnej colnej sadzby tým nie sú dotknuté.

(3)

Ak je použitie sadzobných opatrení uvedených v odseku 1 písm. d) až g) obmedzené iba na určitý objem dovážaného tovaru, použijú sa tieto opatrenia iba na tento objem.

§ 14

Sadzobné zaradenie

Sadzobné zaradenie tovaru je určené

a)

podpoložkou kombinovanej nomenklatúry, alebo

b)

podpoložkou inej nomenklatúry uvedenej v § 13 ods. 1 písm. b), alebo

c)

podpoložkou inej nomenklatúry, ktorá je plne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie ustanovené osobitnými predpismi, ktoré upravujú vykonávanie nesadzobných opatrení pri obchode s tovarom.

TRETIA HLAVA

PÔVOD TOVARU A COLNÁ HODNOTA

PRVÝ DIEL

PÔVOD TOVARU

Prvý oddiel

Nepreferenčný pôvod tovaru

§ 15

Ustanovenia § 16 až 19 vymedzujú ustanovenie nepreferenčného pôvodu tovaru na účely použitia

a)

colného sadzobníka, s výnimkou opatrení uvedených v § 13 ods. 1 písm. e) a f),

b)

nesadzobných opatrení ustanovených osobitnými predpismi pri obchode s tovarom

§ 16

(1)

Za tovar pochádzajúci z určitého štátu sa považuje tovar, ktorý sa úplne získal alebo vyrobil v tomto štáte.

(2)

Tovar, na ktorého výrobe sa podieľajú dva alebo viaceré štáty, pochádza z toho štátu, kde došlo k poslednému podstatnejšiemu, ekonomicky odôvodnenému prepracovaniu, ktoré sa vykonalo v podnikoch na to zriadených a ktoré vyústilo do nového výrobku alebo predstavuje dôležitý stupeň výroby.

(3)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu niektorých druhov tovaru, na ktorého výrobe sa podieľajú dva alebo viaceré štáty, a čo sa považuje za podstatnejšie, ekonomicky odôvodnené prepracovanie tovaru.

§ 17

(1)

Na účely § 16 ods. 1 sa tovarom získaným alebo vyrobeným v určitom štáte rozumejú

a)

nerastné produkty vyťažené z jeho územia,

b)

rastlinné produkty zberané v tomto štáte,

c)

živé zvieratá narodené, vyliahnuté a odchované v tomto štáte,

d)

výrobky získané zo zvierat chovaných v tomto štáte,

e)

produkty poľovačky a rybolovu v tomto štáte,

f)

produkty morského rybolovu a iné produkty vyťažené z mora mimo teritoriálnych vôd akéhokoľvek pobrežného štátu loďami tohto štátu, ktoré sú registrované alebo prihlásené v tomto štáte a nesú vlajku tohto štátu,

g)

tovar zhotovený na palube rybárskych spracovateľských lodí tohto štátu výhradne z produktov uvedených pod písmenom f), za predpokladu, že spracovateľské lode sú registrované alebo prihlásené v tomto štáte a nesú jeho vlajku,

h)

produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo teritoriálnych vôd, za predpokladu, že tento štát má výhradné práva na využívanie tohto morského dna alebo morského podzemia,

i)

odpady a zvyšky pochádzajúce z výrobných operácií vykonávaných v tomto štáte,

j)

vyradené predmety, zobrané v tomto štáte a použiteľné iba na opätovné získanie surovín,

k)

tovar, v akomkoľvek výrobnom stupni, získaný v tomto štáte výlučne z výrobkov a produktov uvedených v písmenách a) až j) alebo z ich následných výrobkov alebo produktov.

(2)

Na účely odseku 1 sa štátom alebo územím rozumejú tiež teritoriálne vody tohto štátu alebo územia.

§ 18

Ak sa zistí alebo na základe zistených skutočností je pravdepodobné, že jediným cieľom prepracovania tovaru je snaha obísť ustanovenia právnych predpisov upravujúce obchod s tovarom s niektorými štátmi, neprizná sa takto vyrobenému tovaru, že pochádza z tohto štátu.

§ 19

(1)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru a prípady, kedy sa musí predložiť osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu na obchodnom doklade, ktorým vývozca potvrdzuje, že predmetný tovar pochádza zo štátu, v ktorom sa vyhlásenie urobilo, a že vyhovuje ustanoveniam § 17.

(2)

V iných prípadoch, než na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odseku 1, sa pôvod tovaru určí na základe údaja dovozcu v colnom vyhlásení.

(3)

V prípade vážnych pochybností môžu colné orgány, a to aj vtedy, keď je predložené osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu, požadovať dodatočný dôkaz preukazujúci, že pôvod tovaru je určený v súlade s colným predpisom.

Druhý oddiel

Preferenčný pôvod tovaru

§ 20

(1)

Určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné zmluvy uvedené v § 13 ods. 1 písm. e), sa spravuje týmito zmluvami a určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú výhody z preferenčného sadzobného opatrenia podľa § 13 ods. 1 písm. f), sa spravujú podmienkami ustanovenými vyhláškou ministerstva.

(2)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou pravidlá, ktorými sa spravuje určenie pôvodu tovaru, aby sa mohli použiť opatrenia uvedené v § 13 ods. 1 písm. e) alebo f), spôsob preukazovania pôvodu tovaru a náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru.

DRUHÝ DIEL

COLNÁ HODNOTA

§ 21

(1)

Na účely colného hodnotenia sa rozumejú

a)

vyrobeným tovarom tiež vypestovaný, vypracovaný alebo vyťažený tovar,

b)

rovnakým tovarom tovar, ktorý je rovnaký vo všetkých ohľadoch včítane typických znakov, akosti a mena. Menšie rozdiely vo vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký,

c)

podobným tovarom tovar, ktorý má podobné znaky a zloženie, ktoré umožňujú, aby plnil rovnakú funkciu a aby bol komerčne zameniteľný. Akosť tovaru, jeho názov a existencia ochrannej, výrobnej alebo obchodnej známky alebo obchodného mena patria medzi činitele, ktoré treba vziať do úvahy pri posudzovaní, či ide o podobný tovar,

d)

tovarom rovnakej kategórie alebo druhu tovar, ktorý patrí do jednej skupiny alebo radu tovaru, vyrábaný osobitným odvetvím alebo osobitným úsekom výrobného odvetvia, a zahŕňa rovnaký alebo podobný tovar,

e)

miestom vstupu tovaru do tuzemska pohraničný colný úrad, na ktorom tovar vstupuje do tuzemska, a pri leteckej doprave miesto, kde lietadlo prestúpilo štátnu hranicu,

f)

nákupnou províziou úhrady platené dovozcom jeho zástupcovi za zastupiteľské služby v zahraničí pri nákupe tovaru, ktorý sa má hodnotiť.

(2)

Na účely colného hodnotenia

a)

pojmy rovnaký tovar a podobný tovar uvedené v odseku 1 písm. c) a d) nezahŕňajú prípadnú techniku, vývoj, umeleckú prax, design alebo plány a náčrtky, ak nejde o prípad podľa § 31 ods. 1 písm. b) bod 4 tohto zákona,

b)

sa tovar neposudzuje za rovnaký alebo podobný, ak nie je vyrobený v rovnakom štáte ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť,

c)

tovar vyrobený inou osobou možno vziať do úvahy iba vtedy, ak nie je k dispozícii rovnaký alebo podobný tovar vyrobený rovnakou osobou ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.

(3)

Na účely colného hodnotenia platí, že osoby sú v spojení, ak

a)

jedna z nich je členom štatutárneho alebo kontrolného orgánu druhej alebo má podobné postavenie, alebo

b)

sú právne uznanými spoločníkmi, alebo

c)

sú zamestnávateľom a zamestnancom, alebo

d)

akákoľvek osoba vlastní, kontroluje alebo má priamo alebo nepriamo v držaní 5 % alebo viac hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej a druhej osoby, alebo

e)

jedna z nich priamo alebo nepriamo ovplyvňuje druhú, alebo

f)

obe sú priamo alebo nepriamo ovplyvňované treťou osobou, alebo

g)

obe spoločne priamo alebo nepriamo ovplyvňujú tretiu osobu, alebo

h)

sú členmi rovnakej rodiny.

(4)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou, ktoré osoby sú považované za členov rovnakej rodiny.

(5)

Osoby, ktoré sú vzájomne združené v obchode tým, že jedna z nich je výhradným obchodným zástupcom, výhradným distribútorom alebo výhradným koncesionárom druhej osoby, hoci akokoľvek nazvaným, sú považované za osoby, ktoré sú v spojení, ak sa na ne vzťahuje niektoré z kritérií uvedených v odseku 3.

§ 22

(1)

Základom pre vymeranie cla je colná hodnota.

(2)

Colnou hodnotou dovážaného tovaru je prevodná hodnota, to je cena skutočne platená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz do tuzemska, upravená podľa § 31 a 32, ak

a)

nie sú ustanovené žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o určenie alebo použitie tovaru kupujúcim, s výnimkou obmedzení, ktoré

1.

ukladá alebo požaduje zákon,

2.

obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej možno tovar ďalej predávať, alebo

3.

neovplyvňujú podstatne hodnotu tovaru,

b)

predaj alebo cena nie sú podrobené podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnota sa nedá zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorý sa má hodnotiť,

c)

žiadna časť výťažku akéhokoľvek ďalšieho predaja, postúpenie alebo použitie tovaru kupujúcim nepripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,

d)

kupujúci a predávajúci nie sú v spojení alebo, ak sú kupujúci a predávajúci v spojení, je prevodná hodnota prijateľná na colné účely podľa ustanovení odsekov 3 až 6.

(3)

Skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení, nie je sama osebe dôvodom na to, aby bola prevodná hodnota považovaná za neprijateľnú. V takom prípade colné orgány preskúmajú okolnosti, ktoré sa týkajú predaja, a prevodná hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak colné orgány majú dôvody pre to, aby považovali cenu za ovplyvnenú spojením, oznámia svoje dôvody dovozcovi a poskytnú mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Ak o to požiada dovozca, oznámia sa mu dôvody písomne.

(4)

Pri predaji medzi osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota prijatá a tovar ohodnotený v súlade s ustanoveniami odseku 1, ak dovozca preukáže, že táto hodnota je veľmi blízka niektorej z hodnôt uvedených v písmenách a) až c) z rovnakej doby alebo zo skoro rovnakej doby

a)

prevodnej hodnote z predajov rovnakého alebo podobného tovaru na vývoz do tuzemska medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorí nie sú v spojení,

b)

colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určeného podľa § 26,

c)

colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určeného podľa § 27.

(5)

Pri použití kritérií uvedených v odseku 4 treba prihliadnuť na preukázané rozdiely v komerčných úrovniach, úrovniach množstva, v prvkoch uvedených v § 31 a v nákladoch pripadajúcich na predávajúceho pri predajoch, v ktorých predávajúci a kupujúci nie sú v spojení, a ktoré na predávajúceho nepripadajú v predajoch, pri ktorých predávajúci a kupujúci sú v spojení.

(6)

Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa použijú iba vtedy, ak o to dovozca požiada, a iba na účely porovnania. Náhradné hodnoty nemožno podľa ustanovení odsekov 4 a 5 určiť.

§ 23

(1)

Cenou skutočne platenou, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar, sa rozumie celková platba uskutočnená, alebo ktorá sa má uskutočniť, medzi predávajúcim a kupujúcim v prospech predávajúceho za dovážaný tovar a zahŕňajúca všetky platby uskutočnené, alebo ktoré sa majú uskutočniť ako podmienka predaja dovážaného tovaru kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej osobe na uspokojenie záväzku predávajúceho. Platba nemusí mať formu prevodu meny. Môže byť uskutočnená akreditívom alebo cennými papiermi a môže sa vykonať priamo alebo nepriamo.

(2)

Činnosti, včítane činností spojených s odbytom tovaru, s výnimkou takých, na ktoré sa vzťahuje § 31, ktoré podnikne kupujúci na svoj vlastný účet, sa nepokladajú za nepriamu platbu predávajúcemu; k tomu patria všetky činnosti spojené s reklamou, ďalším predajom a zárukami tovaru. Tieto výdavky sa nepripočítavajú k cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar.

§ 24

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 22, je colnou hodnotou prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do tuzemska a vyvážaného v rovnakom alebo skoro rovnakom čase ako tovaru predaného za rovnakých podmienok obchodu a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa hodnotí.

(2)

Ak sa nezistí predaj uvedený v odseku 1, použije sa prevodná hodnota tovaru predaného za odlišných podmienok obchodu alebo v odlišnom množstve, upravená s ohľadom na rozdiely vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, pokiaľ sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených preukazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, či už vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty.

(3)

Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v § 31 ods. 1 písm. e) a f), upraví sa táto hodnota tak, aby sa prihliadlo na význačné rozdiely týchto nákladov a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobov dopravy medzi dovážaným tovarom a rovnakým tovarom.

(4)

Ak sa pri postupe podľa odseku 1 zistí viac ako jedna prevodná hodnota tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.

§ 25

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 22 a 24, je colnou hodnotou prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz do tuzemska a vyvážaného v rovnakom alebo skoro rovnakom čase ako tovaru predaného za rovnakých podmienok obchodu a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.

(2)

Ak sa nezistí predaj uvedený v odseku 1, použije sa prevodná hodnota tovaru predaného za odlišných podmienok obchodu alebo v odlišnom množstve, upravená s ohľadom na rozdiely vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, pokiaľ sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených preukazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, či už vedú k zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty.

(3)

Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v § 31 ods. 1 písm. e) a f), upraví sa táto hodnota tak, aby sa prihliadlo na význačné rozdiely týchto nákladov a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobov dopravy medzi dovážaným tovarom a podobným tovarom.

(4)

Ak sa pri postupe podľa odseku 1 zistí viac ako jedna prevodná hodnota tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.

§ 26

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 22, 24 a 25, je colnou hodnotou hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar takto predáva v najväčšom úhrnnom množstve v čase dovozu ohodnocovaného tovaru alebo v skoro rovnakom čase osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých taký tovar kupujú, s výhradou zrážok týkajúcich sa

a)

provízií všeobecne platených alebo dohodnutých alebo prirážok všeobecne používaných pre zisk a všeobecné výdavky v spojitosti s predajmi dovezeného tovaru rovnakej kategórie alebo druhu v štáte, v ktorom má predávajúci sídlo alebo bydlisko,

b)

obvyklých dopravných a poisťovacích výdavkov a s tým súvisiacich výdavkov vzniknutých v štáte, v ktorom má predávajúci sídlo alebo bydlisko,

c)

prípadne nákladov a výdavkov uvedených v § 31 ods. 1 písm. e) a f),

d)

ciel a štátnych daní, ktoré sa majú zaplatiť v tuzemsku z titulu dovozu alebo predaja tovaru.

(2)

Ak sa nepredáva dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovezený tovar v čase dovozu tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, ani v skoro rovnakom čase, je colná hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol, najneskôr však pred uplynutím 90 dní po tomto dovoze, pri zachovaní ustanovení odseku 1.

(3)

Ak sa dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovážaný tovar nepredáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol, je colná hodnota založená, na žiadosť dovozcu, na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar predáva po ďalšom spracovaní v najväčšom úhrnnom množstve v tuzemsku osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých taký tovar kupujú, s prihliadnutím na hodnotu pridanú v dôsledku tohto spracovania a po zrážkach uvedených v odseku 1.

§ 27

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 22, 24 a 26, je colnou hodnotou hodnota vypočítaná zo súčtu

a)

ceny alebo hodnoty materiálu a výroby alebo iného pracovného postupu používaného na výrobu dovážaného tovaru,

b)

sumy pre zisk a všeobecného výdavku vo výške obvykle zahŕňanej do predajov tovaru rovnakej kategórie alebo druhu, ako je ohodnocovaný tovar, ktoré uplatňujú výrobcovia v krajine vývozu pre vývoz do tuzemska,

c)

ceny alebo hodnoty všetkých výdavkov podľa § 31 ods. 1 písm. e) a f).

(2)

Pri určovaní colnej hodnoty podľa odseku 1 nikto nemôže žiadať zahraničnú osobu, aby za účelom určovania vypočítanej hodnoty predložila na preskúmanie akýkoľvek účet alebo iný záznam alebo k nim umožnila prístup. Informáciu, ktorú poskytol výrobca tovaru za účelom určenia colnej hodnoty podľa odseku 1, však môžu s jeho súhlasom overovať v inom štáte colné orgány, ak vláda tohto štátu je o tejto skutočnosti dostatočne vopred upovedomená a nemá proti tomu námietky.

(3)

Na žiadosť dovozcu možno poradie použitia § 26 a 27 obrátiť.

§ 28

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa ustanovení § 22, § 24 až 27, určí sa použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných s medzinárodnými zmluvami,2) a na základe údajov, ktoré sú v tuzemsku k dispozícii.

(2)

Colná hodnota podľa odseku 1 sa nezakladá na

a)

tuzemskej predajnej cene tovaru vyrábaného v tuzemsku,

b)

systéme, ktorý určí prijímanie vyššej z dvoch alternatívnych hodnôt na colné účely,

c)

cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu,

d)

výrobných nákladoch iných než na vypočítaných hodnotách, ktoré sa určili pre rovnaký alebo podobný tovar v súlade s § 27,

e)

cene tovaru na vývoz do inej krajiny než do tuzemska,

f)

minimálnych colných hodnotách,

g)

ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách.

§ 29

Dovozca má právo, aby mu príslušný colný orgán na písomnú žiadosť oznámil, akým spôsobom a akou metódou bola colná hodnota dovezeného tovaru určená.

§ 30

(1)

Ak je tovar navrhnutý na prepustenie do voľného obehu časťou väčšej zásielky jednej obchodnej operácie, v ktorej sa zakúpil, cenou skutočne platenou, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar v zmysle § 68 tejto časti celkovej ceny, je cena, ktorá zodpovedá pomeru navrhnutého množstva tovaru k celému zakúpenému množstvu tovaru.

(2)

Pomerné rozdelenie ceny skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť, za tovar sa uplatní takisto v prípade čiastočnej straty alebo poškodenia ohodnocovaného tovaru počas prepravy pred jeho prepustením do voľného obehu.

§ 31

(1)

Pri určení colnej hodnoty podľa § 22 sa pripočítajú k cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť,

a)

prvky ďalej uvedené, pokiaľ ich uhrádza kupujúci a nie sú zahrnuté v cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť,

1.

provízie a odmeny za sprostredkovanie, s výnimkou nákupných provízií,

2.

cena nádob, ktoré sa na colné účely považujú za celok s tovarom,

3.

cena obalov zahŕňajúca tak prácu, ako aj materiál,

b)

hodnota vhodným spôsobom rozvrhnutá, ďalej uvedeného tovaru a služieb, pokiaľ ich poskytuje priamo alebo nepriamo kupujúci zadarmo alebo za zníženú cenu a sú použité pri výrobe alebo predaji dovážaného tovaru, pokiaľ táto hodnota nebola zahrnutá do ceny skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť,

1.

materiály, súčiastky, dielce a podobné položky začlenené do dovážaného tovaru,

2.

náradie, matrice, zlievačské formy a iné predmety použité na výrobu dovezeného tovaru,

3.

materiály spotrebované na výrobu dovezeného tovaru,

4.

technika, vývoj, umelecká práca, design a plány a nákresy vyhotovené inde ako v tuzemsku a potrebné na výrobu dovezeného tovaru,

c)

úhrada ceny licencie týkajúca sa ohodnocovaného tovaru, ktorú musí platiť kupujúci, či už priamo alebo nepriamo, ako podmienku predaja ohodnocovaného tovaru, pokiaľ táto cena nie je zahrnutá v cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť,

d)

hodnota akejkoľvek časti výnosu neskoršieho predaja, postúpenia alebo neskoršieho použitia dovezeného tovaru, ktorá pripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,

e)

náklady dopravy a náklady na poistenie dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska,

f)

výdavky za nakladanie, vykladanie a manipuláciu spojené s dopravou dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska.

(2)

Hodnotou určenou podľa odseku 1 písm. b) je kúpna cena tovaru daného k dispozícii alebo jeho výrobné náklady, ak tovar vyrobil ten, kto ho dáva k dispozícii, alebo ak tovar bol získaný od osoby, ktorá je s ním v spojení.

(3)

Každý dodatok, ktorý je na základe ustanovenia odseku 1 pripočítaný k cene skutočne platenej, alebo ktorá by sa mala zaplatiť, vychádza z údajov, ktoré sú objektívne a schopné kvantifikácie.

(4)

Platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo ďalej predať dovezený tovar sa nepripočítajú k cene skutočne platenej za dovezený tovar, alebo ktorá sa má zaplatiť, ak nie sú podmienkou predaja dovezeného tovaru na vývoz do tuzemska.

(5)

Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom dopravy ustanoví vyhláškou spôsob určovania nákladov dopravy uvedených v odseku 1 písm. e).

§ 32

(1)

Za predpokladu, že sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá by sa mala za dovezený tovar zaplatiť, nezapočítavajú sa do colnej hodnoty

a)

náklady na dopravu tovaru v tuzemsku po jeho príchode na miesto, kde vstúpil do tuzemska,

b)

náklady za konštrukčné práce, stavbu, inštaláciu, údržbu alebo technickú pomoc vynaložené po dovoze na dovezený tovar,

c)

úroky z dojednania uzavretého kupujúcim a vzťahujúce sa na nákup dovážaného tovaru, bez ohľadu na to, či úver poskytuje predávajúci alebo iná osoba, ak poskytnutie úveru bolo uzavreté písomne a ak kupujúci môže preukázať, ak bude o to požiadaný, že tovar sa predáva za cenu vyhlasovanú ako cenu, ktorá sa skutočne platí alebo sa má platiť, alebo že požadovaná úroková sadzba neprevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu pri podobných operáciách v okamihu, keď k finančnej úhrade dochádza,

d)

poplatky za právo reprodukovať dovezený tovar v tuzemsku,

e)

dovozné clá, dane a poplatky splatné v tuzemsku pri dovoze alebo predaji tovaru.

(2)

Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom dopravy ustanoví vyhláškou spôsob určovania nákladov uvedených v odseku 1 písm. a).

§ 33

(1)

Colná hodnota nosičov informácií, obsahujúca dáta alebo inštrukcie pre zariadenie na spracovanie dát (ďalej len „programové vybavenie“), nezahŕňa cenu alebo hodnotu programového vybavenia za predpokladu, že táto cena alebo hodnota programového vybavenia je odlíšená od ceny alebo hodnoty média informatiky.

(2)

Na účely odseku 1 sa za nosiče informácií nepovažujú integrované obvody, polovodiče a podobné zariadenia, ani výrobky obsahujúce také obvody alebo zariadenia. Za programové vybavenie sa nepovažujú záznamy zvuku, kinematografické záznamy ani videozáznamy.

§ 34

(1)

Ak je cena alebo hodnota, ktorá slúži ako základ na určenie colnej hodnoty, vyjadrená v zahraničnej mene, prepočíta sa táto mena na česko-slovenské koruny podľa predajného kurzu devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej platného v okamihu prijatia colného vyhlásenia príslušným colným orgánom.

(2)

Pri zjednodušenom postupe (§ 80 a 81) sa na prepočet zahraničnej meny na česko-slovenské koruny použije predajný kurz devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej platný v okamihu prijatia prvého zjednodušeného colného vyhlásenia.

(3)

V priebehu jedného kalendárneho mesiaca sa používa na prepočet zahraničnej meny na česko-slovenské koruny predajný kurz devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej určený druhú stredu v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa colné vyhlásenie prijalo.

§ 35

(1)

Ustanovenia § 21 až 33 sa nevzťahujú na postup podľa osobitných predpisov týkajúcich sa určenia colnej hodnoty tovaru prepusteného do voľného obehu z colne schváleného určenia tovaru, ktoré sa mu predtým pridelilo.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť, odchylne od ustanovení § 22 až 28, zjednodušený postup určenia colnej hodnoty tovaru podliehajúceho rýchlej skaze obvykle dovážaného na sklad.

(3)

Jednotlivé údaje, podľa ktorých sa colná hodnota určuje, musia byť colným orgánom preukázané a uvedené v deklarácii údajov o colnej hodnote. Deklaráciu údajov o colnej hodnote možno účinne podať len na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom. Ministerstvo ustanoví vyhláškou spôsob preukazovania ceny tovaru a prípady, keď netreba predkladať deklaráciu údajov o colnej hodnote.

ŠTVRTÁ HLAVA

DOPRAVENIE TOVARU DO TUZEMSKA

PRVÝ DIEL

DOPRAVA TOVARU CEZ ŠTÁTNE HRANICE

§ 36

(1)

Osoby, ktoré dopravujú tovar cez štátne hranice, sú povinné príslušnému colnému orgánu tovar prihlásiť a predložiť spolu s dokladmi, ktoré sa naň vzťahujú.

(2)

Doprava tovaru cez štátne hranice sa môže vykonávať len po colných cestách a colnými priechodmi.

(3)

Colnými cestami sú určené úseky železničných, cestných a vodných ciest vedúce od colného priechodu k pohraničnému colnému úradu a pri leteckej doprave letové cesty medzi štátnymi hranicami a colným letiskom.

(4)

Doprava tovaru po colnej ceste sa musí vykonať bez prieťahov, bez zmeny nákladu a bez odbočenia z colnej cesty.

(5)

Colný priechod je miesto určené pre prestup osôb a dopravu tovaru cez štátne hranice.

(6)

Ministerstvo môže po prerokovaní s Federálnym ministerstvom vnútra povoliť v jednotlivých prípadoch dopravu tovaru cez štátne hranice mimo colného priechodu a ustanoviť, v ktorých prípadoch vydávajú také povolenia colné orgány.

(7)

Dopravu tovaru k colnému priechodu alebo od colného priechodu po iných ako colných cestách môže povoliť najbližšia pohraničná colnica.

DRUHÝ DIEL

PREDLOŽENIE TOVARU NA VYKONANIE COLNÉHO DOHĽADU

§ 37

(1)

Tovar dopravený do tuzemska musí predložiť osoba, ktorá ho do tuzemska dopravila, bez zbytočného odkladu, s neporušenou colnou uzáverou v súlade s pokynmi colných orgánov

a)

na príslušný colný orgán alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi

b)

do slobodného colného pásma, ak sa má doviezť do tohto slobodného colného pásma priamo vzdušnou a vodnou cestou alebo po zemi bez toho, aby prešlo inou časťou územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak časť hranice slobodného colného pásma je totožná so štátnou hranicou Českej republiky.

(2)

Colnou uzáverou sa rozumie zabezpečenie tovaru v dopravných prostriedkoch, kontejneroch, obaloch a v miestnostiach plombou, pečaťou, známkou alebo inými prostriedkami tak, aby z nich nebolo možné tovar vybrať alebo do nich vložiť bez toho, aby zostali viditeľné stopy lomu zabezpečeného priestoru alebo poškodenia colnej uzávery.

§ 38

(1)

Každý, kto preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po tom, čo bol dopravený do tuzemska, je zodpovedný z dodržanie povinností uvedených v § 37.

(2)

Ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, podlieha tovar colnému dohľadu, aj keď sa ešte nachádza v zahraničí a bude prepustený rovnako ako tovar už dopravený do tuzemska.

(3)

Ustanovenia § 37 sa nevzťahujú na tovar na palube lietadla prelietajúceho vzdušný priestor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak miestom určenia nie je letisko umiestnené v tuzemsku.

(4)

Ak povinnosť uvedená v § 37 nemôže byť splnená z dôvodu nehody alebo vyššej moci, musí osoba, ktorá je touto povinnosťou viazaná, alebo ktorákoľvek iná osoba konajúca v jej mene bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti colné orgány. Ak v dôsledku nehody alebo vyššej moci nedošlo k úplnému zničeniu alebo strate tovaru, musia byť colné orgány bez zbytočného odkladu informované o mieste, na ktorom sa tovar nachádza.

(5)

Ak bolo lietadlo prelietajúce územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nútené v dôsledku nehody alebo vyššej moci dočasne pristáť v tuzemsku a povinnosť uvedenú v § 37 nemožno splniť, je osoba, ktorá lietadlo do tuzemska dopravila, alebo ktorákoľvek iná osoba konajúca v jej mene povinná bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti informovať colné orgány.

TRETÍ DIEL

PREDLOŽENIE TOVARU NA COLNÉ KONANIE

§ 39

(1)

Ten, kto tovar do tuzemska dopravil, alebo ten, kto prevzal zodpovednosť za prepravu tovaru až v tuzemsku a dodal ho na miesta uvedené v § 37, je povinný predložiť tovar na vykonanie colného konania.

(2)

Colné orgány sú oprávnené určiť, v ktorých prípadoch sa za predloženie tovaru na vykonanie colného konania považuje takisto informovanie colných orgánov o tom, že tovar bol dopravený do tuzemska, kto a akým spôsobom musí túto informáciu podať.

§ 40

(1)

Dopravcovia určia po dohode s príslušným colným orgánom potrebnú čakaciu dobu dopravných prostriedkov pravidelnej osobnej a nákladnej dopravy na pohraničnom colnom orgáne na vykonávanie colného dohľadu.

(2)

Colné orgány nezodpovedajú za škodu, ku ktorej došlo zdržaním dopravného prostriedku v dôsledku vykonávania colného dohľadu.

(3)

Vyhláška ministerstva ustanoví podrobnosti upravujúce postup osôb pri colnom dohľade tovaru dopravovaného poštou, ďalej podrobnosti o vybavení zariadení určených na dopravu alebo na dočasné uskladnenie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu, ako aj o miestnostiach a priestoroch potrebných na vykonávanie colného dohľadu.

§ 41

Ministerstvo môže vyhláškou, odchylne od ustanovení § 39, ustanoviť osobitnú úpravu vzťahujúcu sa na tovar

a)

dopravený cestujúcimi,

b)

prepustený do príslušného režimu, ale dosiaľ nepredložený colným orgánom,

c)

prevážaný tuzemskom v režime tranzitu.

§ 42

Odoberanie vzoriek

Na žiadosť osoby, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia tovaru, môže colný úrad udeliť súhlas na to, aby sa tovar predložený na colné konanie prezeral alebo aby sa z neho odobrali vzorky tovaru, ktoré sú potrebné na zabezpečenie jeho totožnosti, určenie sadzobného zaradenia a na zistenie jeho vlastností. Na rovnaké účely môžu odobrať vzorky aj colné orgány, a to aj bez súhlasu osoby, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia tovaru.

ŠTVRTÝ DIEL

SÚHRNNÉ COLNÉ VYHLÁSENIE A VYKLÁDKA TOVARU

§ 43

Súčasne s predložením tovaru na colné konanie je príslušná osoba povinná podať súhrnné colné vyhlásenie obsahujúce údaje potrebné na jeho identifikáciu, najmä značky, čísla, počet, povaha a hrubá hmotnosť jednotlivých nákladových kusov, označenie tovaru, identifikačné znaky dopravného prostriedku, ktorým sa tovar dopravil, miesto naloženia tovaru do dopravného prostriedku a miesto a dátum vstupu tovaru do tuzemska. Súhrnné colné vyhlásenie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Colné orgány môžu lehotu na podanie súhrnného colného vyhlásenia predĺžiť; táto lehota však skončí najneskôr prvý pracovný deň nasledujúci po dni, keď bol tovar predložený na colné konanie.

§ 44

Súhrnné colné vyhlásenie podáva

a)

ten, kto tovar dopravil do tuzemska, alebo ten, kto prevzal zodpovednosť za prepravu tovaru po jeho vstupe do tuzemska pred jeho predložením na colné konanie,

b)

osoba zastúpená osobami uvedenými v písmene a).

§ 45

Ak sa tým nesťaží vykonávanie colného dohľadu, môžu colné orgány upustiť od podania súhrnného colného vyhlásenia za podmienky, že ešte pred uplynutím lehoty uvedenej v § 43 bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo bola podaná žiadosť o jeho spätný vývoz alebo jeho zničenie alebo jeho prenechanie v prospech štátu alebo umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Ustanovenia upravujúce dovoz tovaru v cestovnom styku, listových alebo balíkových poštových zásielkach tým nie sú dotknuté.

§ 46

(1)

Tovar možno vykladať a prekladať z dopravných prostriedkov, ktorými sa dopravuje, iba so súhlasom colných orgánov a na miestach na to určených colnými predpismi alebo schválených colnými orgánmi. Súhlas sa nevyžaduje v prípadoch bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, ktoré vyžaduje okamžité vyloženie všetkého tovaru alebo jeho časti; colné orgány musia byť o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu vhodným spôsobom informované.

(2)

Za účelom kontroly tovaru a dopravných prostriedkov, ktorými sa tovar dopravuje, sú colné orgány oprávnené kedykoľvek požadovať, aby bol tovar vyložený.

(3)

S tovarom sa nesmie bez súhlasu colných orgánov manipulovať.

PIATY DIEL

POVINNOSŤ COLNÉHO ÚRADU PRIDELIŤ PREDLOŽENÉMU TOVARU COLNE SCHVÁLENÉ URČENIE

§ 47

Colné orgány pridelia zahraničnému tovaru predloženému na colné konanie také colne schválené určenie, ktoré je uvedené v povolení colných orgánov. Colný orgán nepridelí colne schválené určenie zahraničnému potravinárskemu tovaru, ak osoba, ktorá požiadala o pridelenie tohto určenia, nepredloží doklad príslušného orgánu Slovenskej republiky, osvedčujúci požadované kvalitatívne vlastnosti (atest) dovážaných potravinárskych výrobkov.

§ 48

Na tovar, na ktorý sa podalo súhrnné colné vyhlásenie, sa musí v lehote určenej colnými orgánmi, nepresahujúcej 20 dní odo dňa, keď sa podalo súhrnné colné vyhlásenie, podať colné vyhlásenie na prepustenie do príslušného režimu alebo podať žiadosť o jeho spätný vývoz alebo jeho zničenie alebo žiadosť o jeho prenechanie v prospech štátu alebo umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Colné orgány môžu z dôvodov hodných zreteľa túto lehotu predĺžiť na nevyhnutne potrebnú dobu.

ŠIESTY DIEL

DOČASNÉ USKLADNENIE

§ 49

Od okamihu predloženia tovaru na colné konanie do doby, než sa mu pridelí príslušné colne schválené určenie, má tovar postavenie dočasne uskladneného tovaru (ďalej len „dočasne uskladnený tovar“). Dočasne uskladnený tovar možno skladovať iba v miestnostiach a v uzavretých alebo neuzavretých priestoroch schválených colnými orgánmi a za podmienok určených týmito orgánmi; tieto miestnosti a priestory sa nazývajú dočasný sklad. Colné orgány sú oprávnené požadovať od držiteľa tovaru zabezpečenie akéhokoľvek colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť.

§ 50

Dočasne uskladnený tovar možno podrobiť iba úkonom potrebným na to, aby sa tovar uchoval v nezmenenom stave bez toho, aby sa menil jeho vzhľad alebo technická charakteristika, napr. čistenie, prášenie, oprašovanie, triedenie, oprava alebo výmena chybných obalov alebo úkony uľahčujúce jeho vyskladnenie a ďalšiu dopravu, napr. delenie, váženie, označovanie a opatrovanie nálepkami, zlučovanie rôznych zásielok za účelom ich ďalšej dopravy. Ustanovenia § 42 a 79 tým nie sú dotknuté.

§ 51

(1)

Ak sa v lehote uvedenej v § 48 nepodalo colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo nepodala žiadosť na jeho umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, urobia colné orgány bez meškania všetky opatrenia, ktoré považujú za potrebné, včítane predaja tovaru, aby zabránili nedovolenej manipulácii s tovarom.

(2)

Do okamihu, než bude podané colné vyhlásenie, môžu colné orgány na náklady a nebezpečenstvo držiteľa tovaru premiestniť tento tovar na miesto, ktoré je pod ich priamym dohľadom.

(3)

Za dočasné uskladnenie tovaru v skladoch colných orgánov platí osoba, ktorá tovar na colné konanie predložila, skladné podľa sadzieb určených sadzobníkom skladného.

(4)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou sadzobník skladného pri tovare dočasne uskladnenom v skladoch colných orgánov.

SIEDMY DIEL

DOPRAVA ZAHRANIČNÉHO TOVARU V REŽIME TRANZITU

§ 52

(1)

Ustanovenia § 37 ods. 1 písm. b) a § 38 až 51 sa nevzťahujú na tovar prepustený do režimu tranzitu, ktorý už bol dodaný do tuzemska.

(2)

Od okamihu, keď bol zahraničný tovar, prepustený do režimu tranzitu, dodaný v súlade s colnými predpismi upravujúcimi tranzit na miesto svojho určenia v tuzemsku a predložený na colné konanie, vzťahujú sa naň ustanovenia § 43 až 51.

ÔSMY DIEL

OSOBITNÉ USTANOVENIE

§ 53

Colné orgány môžu na náklady a nebezpečenstvo vlastníka znehodnotiť alebo zničiť tovar, ktorý je pod colným dohľadom a ktorý by mohol vzhľadom na okolnosti ohroziť život alebo zdravie osôb alebo znehodnotiť alebo zničiť iný tovar. Colné orgány o znehodnotení alebo zničení tovaru upovedomia jeho vlastníka.

PIATA HLAVA

COLNE SCHVÁLENÉ URČENIE

PRVÝ DIEL

§ 54

Všeobecné ustanovenie

(1)

Ak nie je ustanovené inak, možno tovar kedykoľvek, bez ohladu na jeho povahu, množstvo, krajinu pôvodu alebo miesto určenia, za určitých podmienok prideliť akékoľvek colne schválené určenie.

(2)

Ustanovenie odseku 1 nevylučuje možnosť uplatnenia zákazov a obmedzení z veterinárnych, rastlinolekárskych dôvodov, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty a zákazov a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva.

DRUHÝ DIEL

COLNÉ KONANIE

§ 55

Účelom colného konania, ktoré sa vykonáva v rámci colného dohľadu, je rozhodnúť, či sa tovar prepustí do navrhnutého režimu.

§ 56

Začatie colného konania

Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do príslušného režimu.

§ 57

Česko-slovenský tovar, ktorý bol navrhnutý na prepustenie do režimu vývozu, pasívneho zušľachťovacieho styku, tranzitu alebo uskladnenia v colnom sklade, je pod colným dohľadom od okamihu prijatia colného vyhlásenia až do okamihu, dokiaľ nevystúpi z tuzemska alebo nie je zničený alebo dokiaľ sa platnosť colného vyhlásenia nezruší; ustanovenia § 4 a 184 tým nie sú dotknuté.

§ 58

(1)

Colné konanie sa vykonáva v priestoroch colných orgánov alebo v colnom priestore.

(2)

Colnými priestormi sú označené miesta železničných staníc, prístavov, letísk a iné priestory určené colnými orgánmi po dohode s vlastníkmi alebo oprávnenými užívateľmi týchto priestorov.

(3)

Na žiadosť a náklady deklaranta sa môže colné konanie vykonávať aj mimo colného priestoru.

(4)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou podmienky, za ktorých sa colné konanie vykonáva mimo colného priestoru, a výšku nákladov za vykonanie tohto konania.

(5)

V úsekoch určených ministerstvom po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy možno colné konanie vykonávať tiež za chodu vlaku alebo plavby lode.

(6)

Colné konanie sa vykonáva za účasti deklaranta.

§ 59

(1)

Ak tento zákon alebo vykonávací predpis neustanovuje inak, vykonáva colné konanie príslušný colný orgán, ktorému bol tovar dodaný.

(2)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou s ohľadom na povahu tovaru a druh režimu, do ktorého sa má tovar prepustiť, miestnu príslušnosť colných orgánov na vykonanie colného konania.

§ 60

Rozhodnutie v colnom konaní

(1)

Základnými náležitosťami rozhodnutia v colnom konaní sú

a)

označenie colného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b)

evidenčné číslo rozhodnutia, dátum prijatia colného vyhlásenia, dátum vydania rozhodnutia,

c)

presné označenie deklaranta,

d)

názov tovaru,

e)

podpoložka colného sadzobníka a colná sadzba tovaru,

f)

suma cla, dane a poplatku a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý sa má táto suma zaplatiť,

g)

vlastnoručný podpis povereného pracovníka s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok služobnej pečiatky.

(2)

Rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhnutého režimu, neobsahuje odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

(3)

Ak nie je ustanovené inak, nemusí sa rozhodnutie v colnom konaní vyhotoviť a oznámiť písomne.

(4)

Ak je výrokom rozhodnutia v colnom konaní potvrdené colné vyhlásenie podané písomne, stávajú sa obsah tohto vyhlásenia a skutočnosti, podľa ktorých sa tovar prepustí, súčasťou rozhodnutia.

(5)

Na rozhodnutie v colnom konaní vyhlásenom ústne sa nevzťahujú ustanovenia odseku 1 a ustanovenia osobitných predpisov3) upravujúce oznámenie rozhodnutia a opravné prostriedky.

(6)

Proti rozhodnutiu v colnom konaní môže deklarant podať odvolanie v lehote jedného mesiaca odo dňa, ktorý nasleduje po jeho doručení; ustanovenie odseku 5 tým nie je dotknuté.

(7)

Rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa neprepúšťa tovar do navrhnutého obehu, a rozhodnutie o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch musia byť vyhotovené a oznámené písomne, výrok musí byť vždy riadne odôvodnený. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa v rozhodnutí plne vyhovelo navrhovateľovi.

(8)

Rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, je právoplatné.

(9)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadny opravný prostriedok alebo ak jeho podanie nemá odkladný účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.

TRETÍ DIEL

COLNÉ VYHLÁSENIE

Prvý oddiel

Forma a náležitosti colného vyhlásenia

§ 61

(1)

Colné vyhlásenie sa podáva

a)

písomne, alebo

b)

prostredníctvom zariadenia pre spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií, ak to povolil príslušný colný orgán, alebo

c)

ústnym vyhlásením alebo iným úkonom, ktorým držiteľ tovaru vyjadrí svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného režimu.

(2)

Písomné colné vyhlásenie musí byť vždy podpísané oprávnenou osobou.

(3)

Colné vyhlásenie musí byť doložené všetkými dokladmi potrebnými podľa colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého bol tovar navrhnutý.

(4)

Podanie colného vyhlásenia sa považuje za prejav vôle deklaranta navrhnúť predmetný tovar na prepustenie do príslušného režimu. Podaním colného vyhlásenia potvrdzuje deklarant správnosť údajov v ňom obsiahnutých a pravosť dokladov, ktorými je doložené.

(5)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou formu, obsah a náležitosti colného vyhlásenia a čo sa považuje za úkon, ktorým držiteľ tovaru vyjadruje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného režimu. Písomné colné vyhlásenie pri dovoze, vývoze alebo tranzite možno podať len na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom.

§ 62

(1)

Ak je colné vyhlásenie podané v ustanovenej forme, prípadne na predpísanom tlačive, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti, je doložené všetkými potrebnými dokladmi a ak colnému úradu možno predložiť aj tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, príslušný colný orgán colné vyhlásenie okamžite prijme.

(2)

Colné vyhlásenie možno prijať až po predložení tovaru. Colné orgány môžu povoliť, aby sa colné vyhlásenie podalo ešte predtým, než mohol deklarant predložiť tovar colným orgánom. V tomto prípade colné orgány určia lehotu na predloženie tovaru. Ak sa tovar v určenej lehote nepredloží, je podané colné vyhlásenie neplatné.

§ 63

Deklarant

(1)

Colné vyhlásenie môže urobiť každý, kto môže v súlade s colnými predpismi príslušnému colnému orgánu predložiť tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, alebo zabezpečí jeho predloženie so všetkými dokladmi ustanovenými colnými predpismi, ktoré upravujú režim, do ktorého je tovar navrhnutý.

(2)

Každý si môže pre colné konanie určiť zástupcu. Zastúpenie môže byť

a)

priame, ak zástupca koná v mene a v prospech zastúpenej osoby, alebo

b)

nepriame, ak zástupca koná vo vlastnom mene v prospech zastúpenej osoby.

(3)

Zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech zastúpenej osoby, a špecifikovať, či ide o priame alebo nepriame zastúpenie. Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo v prospech inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo v prospech inej osoby bez splnomocnenia, sa považuje za osobu konajúcu vo vlastnom mene a vo svoj vlastný prospech.

(4)

Ak z prijatia colného vyhlásenia vyplývajú pre určitú osobu osobitné povinnosti, môže sa colné vyhlásenie urobiť iba v mene a v prospech tejto osoby.

§ 64

(1)

Deklarantom môže byť iba česko-slovenská osoba.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, keď je podané colné vyhlásenie

a)

na prepustenie tovaru do režimu tranzitu alebo do režimu dočasného použitia, alebo

b)

príležitostne, za predpokladu, že to colné orgány považujú za oprávnené.

Druhý oddiel

Oprava a zrušenie platnosti colného vyhlásenia

§ 65

(1)

Colné orgány môžu na žiadosť povoliť, aby deklarant opravil údaje uvedené v prijatom colnom vyhlásení; v dôsledku opravy sa však opravené colné vyhlásenie nesmie vzťahovať na iný tovar než tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení. Žiadosť o vykonanie opravy colného vyhlásenia sa musí podať pred prepustením tovaru do navrhnutého režimu. Colné orgány môžu požadovať, aby sa oprava vykonala podaním nového colného vyhlásenia; v tomto prípade sa za dátum prijatia colného vyhlásenia považuje prijatie pôvodného chybného alebo neúplného colného vyhlásenia.

(2)

Oprava colného vyhlásenia sa však nedovolí, ak o jej vykonanie deklarant požiada po tom, čo colné orgány

a)

informovali deklaranta o tom, že vykonajú colnú kontrolu tovaru, alebo

b)

zistili nepresnosť uvedených údajov, alebo

c)

prepustili tovar do navrhnutého režimu.

§ 66

(1)

Na žiadosť deklaranta colné orgány zrušia platnosť už prijatého colného vyhlásenia, ak deklarant preukáže, že tovar bol do príslušného režimu navrhnutý omylom alebo že vzhľadom na okolnosti už nemožno tovar do navrhnutého režimu prepustiť.

(2)

Ak colné orgány informovali deklaranta o svojom úmysle vykonať kontrolu tovaru, žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia nebude prijatá, dokiaľ sa táto kontrola nevykoná.

§ 67

(1)

Po prepustení tovaru do navrhnutého režimu už nemožno platnosť colného vyhlásenia zrušiť.

(2)

Colné orgány však platnosť colného vyhlásenia zrušia, ak bol tovar omylom navrhnutý do režimu zahŕňajúceho platbu dovozného cla namiesto do iného režimu, ak sa žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia podá do troch mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia a za predpokladu, že

a)

akékoľvek použitie tovaru nie je v rozpore s podmienkami režimu, do ktorého by sa mal prepustiť,

b)

sa splnili všetky podmienky režimu, do ktorého by sa mal tovar prepustiť,

c)

súčasne s podaním žiadosti je predložené colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do pôvodne zamýšľaného režimu.

(3)

Okamihom prijatia colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu, do ktorého bol pôvodne zamýšľaný, je okamih prijatia pôvodného, zrušeného colného vyhlásenia.

(4)

Colné orgány môžu výnimočne zo zreteľa hodných dôvodov povoliť predĺženie lehoty uvedenej v odseku 2.

§ 68

(1)

Ak bol tovar navrhnutý do režimu vývozu do pasívneho zušľachťovacieho styku, zrušia colné orgány platnosť colného vyhlásenia, ak deklarant

a)

preukáže, že tovar nevystúpil do zahraničia,

b)

vráti colným orgánom všetky diely colného vyhlásenia spoločne s dokladmi, ktoré mu boli pri prijatí colného vyhlásenia vydané,

c)

prípadne preukáže, že náhrada a iné sumy poskytnuté na základe vývozného colného vyhlásenia vzťahujúceho sa na predmetný tovar boli vrátené alebo že príslušný orgán urobil opatrenia, aby neboli vyplatené, a

d)

v určených prípadoch, v súlade s colnými predpismi, plní iné povinnosti uložené colnými orgánmi na úpravu postavenia tovaru.

(2)

Ak musí tovar prepustený do režimu vývozu vystúpiť do zahraničia v lehote určenej colnými orgánmi, zrušia colné orgány platnosť colného vyhlásenia, ak tovar nevystúpil v tejto lehote.

§ 69

Ak bol česko-slovenský tovar uskladnený v colnom sklade v súlade s § 101 ods. 1 písm. b), môže deklarant žiadať o zrušenie platnosti colného vyhlásenia, na ktorého základe bol tovar uskladnený, a colné orgány ho zrušia, ak sa vykonali opatrenia ustanovené osobitnými predpismi, ktoré upravujú postup pri nedodržaní príslušného režimu.

§ 70

Ak nie je ustanovené inak, použijú sa pri prepúšťaní tovaru do navrhnutého režimu predpisy platné v okamihu, keď príslušný colný orgán prijal colné vyhlásenie.

ŠTVRTÝ DIEL

OVEROVANIE COLNÝCH VYHLÁSENÍ A STOTOŽNENIE TOVARU

§ 71

Colné orgány sú oprávnené overovať správnosť prijatých colných vyhlásení. Za týmto účelom môžu

a)

kontrolovať colné vyhlásenie a doklady vzťahujúce sa k colnému vyhláseniu a doklady, ktoré ho sprevádzajú, prípadne môžu požadovať, aby deklarant predložil doklady potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení,

b)

kontrolovať tovar a za účelom podrobnej kontroly alebo analýzy odoberať vzorky.

§ 72

(1)

Deklarant je oprávnený byť prítomný pri kontrole tovaru a odoberaní vzoriek. Na žiadosť colných orgánov musí byť deklarant alebo jeho zástupca prítomný pri kontrole tovaru alebo odoberaní vzoriek a poskytnúť im potrebnú súčinnosť na uľahčenie kontroly tovaru alebo odobratie vzoriek.

(2)

Deklarant zabezpečí na svoje náklady a nebezpečenstvo dopravu tovaru na miesto, kde sa má tovar kontrolovať alebo kde sa majú odobrať vzorky.

(3)

Colné orgány nie sú povinné platiť deklarantovi žiadnu náhradu vyplývajúcu z kontroly tovaru alebo z odobratia vzoriek, s výnimkou nákladov na analýzu vzoriek alebo ich kontrolu.

§ 73

(1)

Ak colné orgány kontrolujú iba časť tovaru, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, vzťahuje sa výsledok tejto čiastočnej kontroly na všetok tovar, na ktorý je colné vyhlásenie podané. Ak sa však deklarant domnieva, že sa výsledok čiastočnej kontroly nevzťahuje na ostatný, nekontrolovaný tovar, môže požadovať vykonanie dodatočnej kontroly vo väčšom rozsahu.

(2)

Ak colné vyhlásenie obsahuje viac podpoložiek tovaru, pokladá sa na účely odseku 1 každá podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.

§ 74

Výsledok overenia colného vyhlásenia sa použije pri uplatňovaní colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého sa má tovar prepustiť. Ak colné orgány neoverujú colné vyhlásenie, budú sa tieto predpisy uplatňovať na základe údajov uvedených v colnom vyhlásení.

§ 75

(1)

Ak je na zabezpečenie dodržiavania podmienok ustanovených pre režim, do ktorého bol tovar navrhnutý, potrebné jeho stotožnenie, urobia colné orgány príslušné opatrenia na jeho stotožnenie. Znaky totožnosti pripevnené na tovar alebo dopravný prostriedok môžu odstrániť alebo zničiť iba colné orgány alebo môžu byť odstránené alebo zničené s ich súhlasom.

(2)

Ak je na zabránenie škode, ktorá by mohla vzniknúť pri tovare dopravných prostriedkoch v dôsledku nehody alebo vyššej moci, potrebné znaky totožnosti zničiť alebo odstrániť, môže sa tak urobiť aj bez predchádzajúceho súhlasu colných orgánov.

§ 76

(1)

Ak sú splnené podmienky ustanovené pre navrhnutý režim a na tovar sa nevzťahujú žiadne zákazy a obmedzenia, prepustia colné orgány tovar do navrhnutého režimu ihneď po overení údajov uvedených v colnom vyhlásení, alebo ak sa colné vyhlásenie prijalo bez overovania údajov, ihneď po prijatí colného vyhlásenia. Ustanovenia § 77 tým nie sú dotknuté.

(2)

Obdobne postupujú colné orgány v prípadoch, keď v primeranej lehote nemôžu overiť údaje v colnom vyhlásení a tovar už na overenie údajov uvedených v colnom vyhlásení nie je potrebný.

(3)

Všetok tovar, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, sa prepúšťa súčasne. Ak je v colnom vyhlásení uvedených viac podpoložiek tovaru, pokladá sa na účely tohto odseku každá podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.

§ 77

(1)

Ak vznikne prijatím colného vyhlásenia colný dlh, nesmie sa tovar prepustiť do navrhnutého režimu, s výnimkou režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla, dokiaľ colný dlh nebude zaplatený alebo zabezpečený; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté.

(2)

Ak colné orgány požadujú podľa colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého bol tovar navrhnutý, zabezpečenie colného dlhu, nesmie sa tovar do tohto režimu prepustiť, ak colný dlh nebude zabezpečený.

§ 78

Colné orgány urobia potrebné opatrenia, včítane predaja tovaru, aby zabránili nedovolenému nakladaniu s tovarom, ak

a)

tovar nemohol byť prepustený preto, že

1.

v lehote určenej colnými orgánmi nebolo možné vykonať kontrolu tovaru alebo v nej pokračovať z dôvodov, ktoré možno pripočítať iba deklarantovi, alebo

2.

doklady, ktoré sa musia predložiť pred prepustením tovaru do príslušného režimu, neboli predložené, alebo

3.

platby alebo zabezpečenie colného dlhu, ktoré sa mali vykonať vzhľadom na dovozné clo, prípadne vývozné clo, neboli v určenej lehote vykonané, alebo

4.

sa naň vzťahujú zákazy a obmedzenia,

b)

nebol po prepustení v určenej lehote odvezený z miesta, kam bol dopravený.

PIATY DIEL

NAKLADANIE S TOVAROM

§ 79

Colné orgány môžu na žiadosť deklaranta povoliť nakladať s tovarom ešte pred jeho prepustením. Colné orgány vždy žiadosti vyhovejú, ak je dôvodom pre neprepustenie tovaru iba nutnosť určiť pôvod tovaru, miesto odoslania, sadzobné zaradenie alebo colnú hodnotu tovaru. Colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, musí byť zabezpečený.

ŠIESTY DIEL

ZJEDNODUŠENÝ POSTUP

§ 80

(1)

Ak sa zabezpečí správne vykonávanie príslušných režimov, môžu colné orgány na zjednodušenie formalít a postupu povoliť, aby sa

a)

v písomnom colnom vyhlásení, podávanom na predpísanom tlačive (§ 61 ods. 5), neuvádzali všetky ustanovené údaje alebo nepripojili alebo nepredložili niektoré ustanovené doklady, alebo

b)

tovar na žiadosť deklaranta prepustil do navrhnutého režimu na základe obchodného alebo administratívneho dokladu nahrádzajúceho colné vyhlásenie.

(2)

Colné vyhlásenie uvedené v odseku 1 písm. a) a obchodný alebo administratívny doklad (zjednodušené colné vyhlásenie) musia obsahovať údaje potrebné na stotožnenie tovaru.

(3)

Deklarant je povinný vzápätí, v lehote určenej colným úradom, doplniť chýbajúce údaje alebo doklady v dodatočnom colnom vyhlásení.

(4)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou formu a obsah dodatočného colného vyhlásenia a podmienky, za ktorých môžu colné orgány povoliť zjednodušený postup. Dodatočné colné vyhlásenie možno účinne podať len na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom.

§ 81

Dodatočné colné vyhlásenie a zjednodušené colné vyhlásenie uvedené v § 80 sa považujú za jednotný nedeliteľný doklad, ktorý platí od okamihu prijatia prvého zjednodušeného colného vyhlásenia.

§ 82

Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia pre spracovanie a prenos údajov, ústne alebo iným dovoleným spôsobom, okrem písomnej formy, použijú sa ustanovenia § 61 ods. 3, § 62 až 81 primerane.

SIEDMY DIEL

KONTROLA PO PREPUSTENÍ TOVARU

§ 83

(1)

Následná kontrola po prepustení tovaru vykonaná za účelom presvedčenia sa o pravdivosti údajov uvedených v colnom vyhlásení, v lehote ustanovenej pre úschovu dokladov (§ 8), sa vykonáva podrobnou kontrolou obchodných dokladov a iných údajov vzťahujúcich sa na dovozné alebo vývozné operácie alebo následné obchodné operácie s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto colné vyhlásenie. Kontrolu možno vykonať v miestnostiach deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na uvedených operáciách, alebo inej osoby, ktorá má u seba spomenuté doklady a údaje na obchodné účely.

(2)

Osoba, u ktorej sa následná kontrola po prepustení tovaru vykonáva, je takisto povinná na výzvu colných orgánov predložiť buď doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených v tuzemsku podnikať.

(3)

Ak následná kontrola dokladov, údajov alebo colného vyhlásenia nasvedčuje tomu, že tovar bol prepustený do navrhnutého režimu na základe nesprávnych alebo neúplnych údajov, urobia colné orgány opatrenia nevyhnutné na nápravu.

(4)

Colné orgány môžu takisto vyhotovovať kópie príslušných dokladov, požadovať potrebné vysvetlenia, ako aj vyhotovovať dokumentáciu. V prípade porušenia colných predpisov môžu tieto doklady zadržať.

ŠIESTA HLAVA

COLNÉ REŽIMY

PRVÝ DIEL

PREPUSTENIE TOVARU DO VOĽNÉHO OBEHU

§ 84

Po prepustení do voľného obehu sa zahraničný tovar považuje za česko-slovenský tovar. Prepustenie zahŕňa tak uplatnenie príslušných obchodno-politických opatrení a ďalších formalít určených na dovoz tovaru, ako aj vybranie dlžného cla.

§ 85

(1)

Ak v čase od prijatia colného vyhlásenia do prepustenia tovaru do voľného obehu dôjde k zníženiu colných sadzieb, môže deklarant požiadať o priznanie výhodnejšej sadzby.

(2)

Ak nebolo možné tovar prepustiť do voľného obehu z dôvodov, ktoré možno pripočítať iba deklarantovi, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.

§ 86

Ak zásielku tvorí tovar, ktorý je zaradený do rôznych podpoložiek colného sadzobníka, a vyhotovenie colného vyhlásenia by bolo spojené s prácou a nákladmi neúmernými dovoznému clu, môže colný úrad na žiadosť deklaranta vymerať a vybrať dovozné clo za celú zásielku podľa sadzobného zaradenia s najvyššou colnou sadzbou dovozného cla.

§ 87

Tovar prepustený do voľného obehu s čiastočným alebo úplným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia je pod colným dohľadom. Ak sa splnia ustanovené podmienky podmieňujúce toto oslobodenie alebo ak sa tovar vyvezie alebo zničí alebo ak sa zaplatí suma cla, ktorá sa má zaplatiť v dôsledku nesplnenia niektorej z podmienok ustanovených pre oslobodenie od dovozného cla, colný dohľad skončí. Ustanovenia § 91 a 93 sa použijú primerane.

§ 88

Tovar prepustený do voľného obehu sa nepovažuje za česko-slovenský tovar, ak

a)

po prepustení tovaru bola v súlade s § 66 až 69 zrušená platnosť colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu, alebo

b)

dovozné clo sa vrátilo alebo odpustilo

1.

pri aktívnom zušľachťovacom styku v systéme navracania, alebo

2.

podľa § 244 preto, že tovar bol vadný alebo že nespĺňal podmienky zmluvy, alebo

3.

v prípadoch uvedených v § 245, keď je vrátenie alebo odpustenie cla podmienené spätným vývozom tovaru alebo pridelením porovnateľného colne schváleného určenia tohto tovaru.

DRUHÝ DIEL

REŽIMY S PODMIENEČNÝM OSLOBODENÍM OD CLA A REŽIMY S EKONOMICKÝM ÚČINKOM

Prvý oddiel

Spoločné ustanovenia pre viac režimov

§ 89

(1)

Režimami s podmieneným oslobodením od cla sa rozumejú

a)

tranzit,

b)

uskladňovanie v colných skladoch,

c)

aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,

d)

prepracovanie pod colným dohľadom,

e)

dočasné použitie.

(2)

Režimami s ekonomickým účinkom sa rozumejú

a)

uskladňovanie v colných skladoch,

b)

aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,

c)

prepracovanie pod colným dohľadom,

d)

dočasné použitie,

e)

pasívny zušľachťovací styk.

(3)

Dovážaným tovarom sa rozumie tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od cla a tovar, ktorý v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme navracania splnil podmienky ustanovené na prepustenie do voľného obehu a podmienky uvedené v § 131.

(4)

Tovarom v nezmenenom stave sa rozumie dovážaný tovar, ktorý nebol prepracovaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku alebo režime prepracovania pod colným dohľadom.

§ 90

(1)

Do režimu s ekonomickým účinkom, s výnimkou uskladňovania v colnom sklade, možno tovar prepustiť len na základe povolenia colných orgánov. Povolenie však treba, ak operácie v režime uskladňovania v colnom sklade nevykonávajú colné orgány.

(2)

Povolenie uvedené v odseku 1 možno udeliť iba

a)

osobám poskytujúcim potrebné záruky na vlastné vykonávanie operácií v príslušnom režime, a

b)

vtedy, ak colné orgány môžu kontrolovať vykonávanie príslušného režimu bez toho, aby museli zavádzať administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska ekonomických požiadaviek neprimerané.

Osobitné ustanovenia upravujúce jednotlivé režimy tým nie sú dotknuté.

§ 91

(1)

Podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim s ekonomickým účinkom alebo za ktorých sa prevádzkuje colný sklad, určia colné orgány v povolení.

(2)

Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, je povinná upovedomiť príslušný colný orgán o všetkých skutočnostiach, ktoré vznikli po jeho udelení a ktoré by mohli mať vplyv na jeho obsah alebo platnosť.

§ 92

Colné orgány môžu podmieniť prepustenie tovaru do režimu s podmienečným oslobodením zabezpečením colného dlhu, ktorý by mohol pri tomto tovare vzniknúť. Osobitné ustanovenia upravujúce jednotlivé režimy tým nie sú dotknuté.

§ 93

(1)

Režim s podmienečným oslobodením od cla je ukončený v okamihu, keď sa tovaru pridelí iné colne schválené určenie.

(2)

Colné orgány sú oprávnené urobiť všetky opatrenia potrebné na to, aby sa postavenie tovaru uviedlo do súladu s podmienkami určenými pre príslušný režim.

§ 94

Práva a povinnosti osoby, ktorej sa tovar prepustil do režimu s ekonomickým účinkom, možno, za podmienok určených colnými orgánmi, postupne previesť na iné osoby, ktoré spĺňajú určené podmienky.

Druhý oddiel

Tranzit

§ 95

(1)

Tranzitom sa rozumie režim, ktorému podlieha tovar dopravovaný pod colným dohľadom od jedného príslušného colného orgánu k druhému colnému orgánu.

(2)

Tranzitnou operáciou sa rozumie doprava tovaru v tranzite od colného orgánu odoslania k colnému orgánu určenia.

(3)

Colným orgánom nakládky sa rozumie ktorýkoľvek colný orgán, pod ktorého dohľadom sa robia určité predbežné opatrenia za účelom uľahčenia začiatku tranzitnej operácie na colnom orgáne odoslania.

(4)

Colným orgánom odoslania sa rozumie ktorýkoľvek colný úrad, na ktorom začína tranzitná operácia.

(5)

Colným orgánom určenia sa rozumie ktorýkoľvek colný orgán, na ktorom tranzitná operácia končí.

(6)

Vstupným colným orgánom sa rozumie pohraničný colný orgán, na ktorom tovar vstupuje do tuzemska.

(7)

Výstupným colným orgánom sa rozumie pohraničný colný orgán, na ktorom tovar vystupuje do zahraničia.

(8)

Priamym tranzitom sa rozumie tranzit od vstupného colného orgánu k výstupnému colnému orgánu.

(9)

Tranzitom do vnútrozemia sa rozumie tranzit od vstupného colného orgánu k vnútrozemskému colnému orgánu.

(10)

Tranzitom z vnútrozemia sa rozumie tranzit od vnútrozemského colného orgánu k výstupnému colnému orgánu.

(11)

Vnútrozemským tranzitom sa rozumie tranzit od jedného vnútrozemského colného orgánu k inému vnútrozemskému colnému orgánu.

§ 96

(1)

Každý, kto je oprávnený s tovarom nakladať, je oprávnený podať návrh na prepustenie tovaru do režimu tranzitu. Colné orgány môžu požadovať, aby deklarant preukázal, že je oprávnený s tovarom nakladať.

(2)

Deklarant je colným orgánom zodpovedný za splnenie povinností vyplývajúcich z režimu tranzitu; najmä je povinný zabezpečiť, aby sa tovar za podmienok určených colným orgánom odoslania predložil colnému orgánu určenia v nezmenenom stave, s neporušenou colnou uzáverou a s pripojenými dokladmi.

§ 97

(1)

Ak medzinárodná zmluva alebo tento zákon neustanovuje inak, podáva sa na colnom orgáne odoslania návrh na prepustenie tovaru v tranzite písomne, v troch vyhotoveniach.

(2)

Návrh obsahuje najmä

a)

meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu odosielateľa,

b)

meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu deklaranta,

c)

meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu príjemcu,

d)

spôsob dopravy,

e)

identifikačné znaky dopravného prostriedku,

f)

údaj o priložených colných uzáverách,

g)

miesto vykládky,

h)

colný orgán určenia,

i)

značky, čísla, počet a povahu nákladových kusov,

j)

označenie tovaru,

k)

hrubú hmotnosť jednotlivých zásielok v kilogramoch,

l)

pri dovoze colnú hodnotu a pri vývoze colnú hodnotu alebo cenu tovaru,

m)

zoznam pripojených dokladov,

n)

spôsob zabezpečenia colného dlhu,

o)

miesto, dátum a podpis deklaranta.

(3)

Návrh na prepustenie tovaru v tranzite možno nahradiť obchodným alebo prepravným dokladom, ktorý obsahuje údaje uvedené v odseku 2.

(4)

Colný orgán odoslania rozhodne, či a za akých podmienok prepustí tovar a ako sa má zabezpečiť jeho totožnosť. Ak deklarant nepredloží návrh na spôsob zabezpečenia colného dlhu, určí ho colný orgán.

(5)

Totožnosť tovaru sa zabezpečuje podľa povahy tovaru priložením colnej uzávery, odtlačkom úradnej pečiatky, pečaťou, presným opisom, vyobrazením, odobratím vzoriek, spísaním továrenských značiek a výrobných čísiel alebo iným vhodným spôsobom.

(6)

Colná uzávera môže byť kusová alebo priestorová; kusová colná uzávera sa prikladá na tovar alebo obal, priestorová uzávera napr. na zariadenie uzatvárajúce priestor dopravného prostriedku alebo kontejnera. Priestory dopravných prostriedkov alebo kontejnerov sa zabezpečujú závesnou uzáverou. Obaly, v ktorých sa tovar nachádza, sa môžu zabezpečiť pečaťou alebo colnými známkami. Priložená colná uzávera sa môže odstrániť len so súhlasom colných orgánov.

(7)

Priloženie colných uzáver na dopravné prostriedky, kontejnery a na obaly alebo tovar sa vyznačí v colných a iných dokladoch.

(8)

Od priloženia priestorovej colnej uzávery možno upustiť, ak je priestor dopravného prostriedku alebo kontejnera dostatočne zabezpečený uzáverou dopravcu alebo prepravcu.

(9)

Ak colnú uzáveru nemožno bezpečne priložiť, musí sa zabezpečiť totožnosť tovaru a jej znaky sa musia náležite opísať v colných dokladoch alebo v prepravných a sprievodných listinách.

(10)

Zahraničné colné uzávery, značky, čísla alebo iné znaky totožnosti uvedené na tovare a v prepravných alebo sprievodných listinách potvrdených colnými orgánmi iných štátov možno uznať za podmienky, že pre zabezpečenie totožnosti poskytujú spoľahlivú záruku.

(11)

Dopravca môže bez súhlasu colných orgánov, ak je to počas dopravy z mimoriadnych dôvodov potrebné, prebaliť niektoré nákladové kusy. Prebalenie poznamená v prepravnej listine.

§ 98

Colné orgány vykonajú colné konanie prednostne, a to aj mimo pracovného času, pri ľahko pokaziteľnom tovare, živých zvieratách, tovare určenom na odstránenie následkov havárií, prírodných katastrof a podobných udalostí a pri iných druhoch súrneho tovaru.

§ 99

(1)

Pri doprave tovaru zo zahraničia alebo do zahraničia možno používať len dopravné prostriedky, v ktorých nie sú zriadené tajné alebo ťažko objaviteľné priestory.

(2)

Uzavierateľné priestory dopravných prostriedkov určených na dopravu tovaru pod colnou uzáverou musia byť opatrené zariadením umožňujúcim ľahké a účinné priloženie colných uzáver.

(3)

Dopravné prostriedky musia byť zariadené tak, aby po priložení colných uzáver nebolo možné z nich tovar vybrať ani iný tovar do nich vložiť bez zanechania zjavných stôp.

§ 100

(1)

Pred prepustením tovaru do tranzitného režimu musí deklarant zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol pri tomto tovare vzniknúť.

(2)

Zabezpečenie colného dlhu sa nepožaduje pri

a)

doprave po železnici,

b)

leteckej doprave,

c)

poštovej doprave,

d)

doprave vodnou cestou,

e)

doprave potrubím alebo vedením.

Tretí oddiel

Uskladňovanie v colnom sklade

§ 101

(1)

Režim uskladňovania v colných skladoch umožňuje skladovať v colných skladoch

a)

zahraničný tovar bez toho, aby taký tovar bol predmetom dovozných ciel alebo obchodno-politických opatrení,

b)

česko-slovenský tovar, pre ktorý osobitné predpisy ustanovujú, ako dôsledok uskladnenia v colnom sklade výhody, ktoré sa obvykle vzťahujú na vývoz tovaru.

(2)

Colným skladom je akékoľvek zabezpečené priestranstvo, objekt alebo priestor, v ktorom sa tovar uskladňuje za podmienok určených colnými orgánmi. V odôvodnených prípadoch môžu colné orgány povoliť, aby sa režim uskladňovania v colnom sklade použil bez toho, aby sa tovar skladoval v colnom sklade.

§ 102

(1)

Colné sklady možno zriaďovať ako verejné alebo ako súkromné.

(2)

Verejný colný sklad môže použiť na uskladnenie tovaru každá osoba, súkromný colný sklad je vyhradený na uskladňovanie tovaru skladovateľa.

§ 103

(1)

Colný sklad možno prevádzkovať len na základe povolenia, ktoré na žiadosť osoby, ktorá ho chce prevádzkovať, udeľuje colný orgán, v ktorého územnom obvode sa má colný sklad nachádzať.

(2)

Oprávnenie prevádzkovať colný sklad možno udeliť iba česko-slovenskej osobe.

§ 104

(1)

Návrh na zriadenie colného skladu obsahuje údaje nevyhnutné pre rozhodnutie, najmä údaje o

a)

skladovateľovi,

b)

priestranstve, objekte alebo priestore skladu a jeho umiestnení,

c)

dátume zriadenia colného skladu,

d)

spôsobe zabezpečenia colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť,

e)

technických podmienkach colného skladu,

f)

podmienkach správy a zabezpečenia colného skladu,

g)

podmienkach týkajúcich sa uskladňovania tovaru, účtovnej evidencie a inventarizácie tovaru,

h)

druhu skladu (verejný alebo súkromný).

(2)

Návrh na zriadenie súkromného colného skladu obsahuje okrem údajov uvedených v odseku 1 takisto údaje o vlastníkovi tovaru.

(3)

Ak sa v priebehu povoľovacieho konania alebo po vydaní povolenia na zriadenie colného skladu zmenia skutočnosti uvedené v návrhu na zriadenie colného skladu, je navrhovateľ povinný tieto zmeny oznámiť príslušnému colnému orgánu do 15 dní odo dňa, keď sa o týchto zmenách dozvedel.

§ 105

(1)

Skladovateľom je osoba, ktorá je oprávnená prevádzkovať colný sklad. Skladovateľ zodpovedá za to, že

a)

tovar uskladnený v colnom sklade nebude odňatý colnému dohľadu,

b)

povinnosti vyplývajúce z uskladnenia tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade sa budú plniť, a

c)

podmienky určené v povolení sa budú dodržiavať.

(2)

Colné orgány môžu v povolení na prevádzkovanie verejného skladu určiť, že za plnenie povinností uvedených v odseku 1 písm. a) a b) zodpovedá výlučne ukladateľ tovaru.

(3)

Ukladateľ tovaru je vždy zodpovedný za plnenie povinností, ktoré vznikli pri uskladnení tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade.

§ 106

Colné orgány môžu požadovať na zabezpečenie plnenia povinností uvedených v § 105, aby skladovateľ zabezpečil colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť. Ustanovenia § 92 tým nie sú dotknuté.

§ 107

Práva a povinnosti skladovateľa možno so súhlasom príslušného colného orgánu previesť na inú osobu.

§ 108

(1)

Doba, po ktorú možno skladovať tovar v colnom sklade, nie je obmedzená. Vo výnimočných prípadoch môžu colné orgány určiť lehotu, v ktorej je ukladateľ povinný podať návrh na prepustenie tovaru do iného režimu alebo návrh na umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť lehotu na skladovanie tovaru uvedeného v § 101 ods. 1 písm. b) v colnom sklade.

(3)

V colnom sklade možno vykonávať iba operácie potrebné na zabezpečenie uchovania tovaru a obvyklé manipulácie vykonávané za účelom zlepšenia jeho balenia alebo predajnej akosti alebo jeho úpravy pre dopravu, napr. delenie alebo združovanie nákladových kusov, výber a triedenie tovaru, dolievanie, prebaľovanie, čistenie, nové označovanie, dopĺňanie, prezeranie, denaturovanie, odoberanie vzoriek. Formy manipulácie musí vopred povoliť colný úrad, ktorý tiež určí podmienky, za ktorých možno tieto manipulácie vykonávať. Ustanovenia § 110 tým nie sú dotknuté.

(4)

Česko-slovenský tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade, na ktorý sa vzťahuje § 101 ods. 1 písm. b) a na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve, možno podrobiť iba takým formám manipulácie, ktoré sú pre taký tovar výslovne určené.

§ 109

(1)

Z ekonomických dôvodov môžu colné orgány povoliť, aby za podmienok nimi určených bol tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade dočasne vybratý z colného skladu.

(2)

Colné orgány môžu povoliť, aby tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade bol prevedený z jedného colného skladu do druhého.

§ 110

(1)

Ak je to ekonomicky odôvodnené a nesťažuje sa tým colný dohľad, môžu colné orgány povoliť, aby

a)

zahraničný tovar sa v priestoroch colného skladu prepracoval v režime aktívneho zušľachťovacieho styku za podmienok určených pre tento režim,

b)