Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. júna 1993,

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 3 ods. 1 písm. b) sa vypúšťa bodkočiarka a vypúšťajú sa slová „u sudcov vojenských súdov a sudcov vojenského kolégia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zníženie funkčného platu“.

2.

§ 3 ods. 3 písm. b) znie:

„b) preloženie sudcu na iný súd toho istého stupňa alebo nižšieho stupňa, alebo“.

„3) § 44 ods. 3 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z.“.

3.

V § 5 ods. 1 sa slová „§ 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch“ nahrádzajú slovami „osobitných predpisov^3a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu^3a) znie:

„3a) § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 335/1991 Zb.“.

4.

§ 5 ods. 2 písm. b) znie:

„b) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pre sudcov krajských súdov, vyššieho vojenského súdu a sudcov najvyššieho súdu.“.

5.

V § 5 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

6.

§ 6 ods. 2 znie:

„(2) Návrh na začatie kárneho konania je oprávnený podať: a) minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) proti sudcovi ktoréhokoľvek súdu, b) minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“) proti ktorémukoľvek sudcovi vojenského súdu, c) predseda najvyššieho súdu proti ktorémukoľvek sudcovi tohto súdu, d) predseda krajského súdu (vyššieho vojenského súdu) proti ktorémukoľvek sudcovi tohto súdu a proti ktorémukoľvek sudcovi okresného súdu (vojenského obvodového súdu) v jeho obvode, e) predseda okresného súdu alebo vojenského obvodového súdu proti ktorémukoľvek sudcovi tohto súdu.“.

7.

V § 8 ods. 1 sa vypúšťajú slová „príslušnej republiky“ a slová „tej istej republiky“.

8.

§ 8 ods. 2 znie:

„(2) Ak nie je vyšší vojenský súd pre vylúčenie sudcov uznášaniaschopný, jeho predseda predloží vec na prejednanie kárnemu senátu najvyššieho súdu, ktorý vo veci rozhodne sám.“.

9.

V § 9 druhá veta znie:

„Ak nepodali návrh na začatie kárneho konania, o začatí kárneho konania sa upovedomí tiež minister a predseda súdu, na ktorom je sudca, proti ktorému návrh smeruje, činný.“.

10.

§ 13 ods. 4 znie:

„(4) O termíne ústneho pojednávania sa upovedomí tiež predseda súdu, na ktorom je sudca, proti ktorému sa vedie kárne konanie, činný, ďalej minister, a ak ide o sudcu vojenského súdu, aj minister obrany, ak neboli upovedomení už ako navrhovatelia.“.

11.

§ 17 druhá veta znie:

„Ďalej sa rozhodnutie doručí obhajcovi, ak ho sudca má, orgánu, ktorý navrhol začatie kárneho konania, a pokiaľ nepodali návrh na začatie kárneho konania, tiež predsedovi súdu, na ktorom je sudca činný, a ministrovi, alebo ak ide o sudcu vojenského súdu, aj ministrovi obrany.“.

12.

§ 18 ods. 2 písm. c) znie:

„c) predseda príslušného súdu a minister, alebo ak ide o sudcu vojenského súdu aj minister obrany (§ 6 ods. 2), proti rozhodnutiu podľa § 11 a § 16 ods. 1 a ods. 3 až 6, ak vec postúpil kárnemu senátu orgán činný v trestnom konaní,“.

13.

V § 18 ods. 3 sa časť textu za slovami „najvyššieho súdu“ vypúšťa.

14.

§ 18 ods. 5 znie:

„(5) Proti rozhodnutiu kárneho senátu najvyššieho súdu nie je odvolanie prípustné.“.

15.

§ 20 ods. 2 znie:

„(2) Výnos pokút uložených podľa § 3 ods. 2 písm. b) je príjmom štátneho rozpočtu.“.

16.

V § 22 sa slová „príslušný orgán“ nahrádzajú slovom „minister“ a slová „§ 46 ods. 2 písm. a) zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch“ sa nahrádzajú slovami „osobitných predpisov.^3a)“.

17.

V § 23 sa vypúšťa odsek 2 a zrušuje sa označenie odseku 1.

18.

§ 25 znie:

„§ 25 Kárne súdy rozhodujú v konaní podľa tohto zákona tiež o odvolaní a preložení sudcu podľa osobitných predpisov^14).“.

„14) § 67 a 68 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch.“.

Čl. II

Kárne konanie vedené na Najvyššom súde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky proti sudcovi tohto súdu, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky a o ktorom sa od 31. decembra 1992 nerozhodlo, sa ukončí na najvyššom súde.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Ivan Gašparovič v. r. Michal Kováč v. r. Vladimír Mečiar v. r.