Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. augusta 1994

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Účel zákona

Tento zákon upravuje

a)

zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť,1)

b)

organizáciu zdravotného poistenia,

c)

financovanie zdravotného poistenia,

d)

zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

e)

zriaďovanie rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.

§ 2

Pojem povinného zdravotného poistenia

Povinné zdravotné poistenie (ďalej len „zdravotné poistenie") je poistenie, na ktorého základe sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi1a) (ďalej len „zdravotná starostlivosť") a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi1b) (ďalej len „služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti").

§ 3

Osobný rozsah zdravotného poistenia

(1)

Povinne zdravotne poistené sú osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, a ďalšie osoby uvedené v odseku 2 (ďalej len „poistenec“).

(2)

Povinne zdravotne poistené sú aj osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a sú

a)

osoby, ktoré sú v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky,

b)

osoby, ktoré vykonávajú na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť,

c)

cudzí štátni príslušníci a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú priznané postavenie utečenca.2)

(3)

Z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté

a)

osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a sú zamestnané v Slovenskej republike u zamestnávateľov, ktorí požívajú diplomatické výhody a imunity,

b)

osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú zamestnané u zamestnávateľov, ktorí nemajú sídlo na území Slovenskej republiky, a sú zdravotne poistené na území štátu, v ktorom má ich zamestnávateľ sídlo,

c)

osoby, ktoré sa dlhodobe zdržiavajú v cudzine a sú v cudzine zdravotne poistené. Za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť mesiacov.

(4)

Sídlom zamestnávateľa sa na účely tohto zákona rozumie

a)

u právnickej osoby jej sídlo, ako aj sídlo jej organizačnej zložky, ktorá je zapísaná v obchodnom registri,

b)

u fyzickej osoby vrátane zahraničnej fyzickej osoby miesto jej podnikania.

§ 4

Zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe zdravotného poistenia

Zdravotnou starostlivosťou poskytovanou na základe zdravotného poistenia na účely tohto zákona je zdravotná starostlivosť uvedená v osobitnom predpise3) a zdravotné výkony potrebné na zabezpečenie záväzkov z medzinárodnej zmluvy.

§ 6

(1)

Podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia upravuje osobitný predpis.3b) Zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotné poistenie (ďalej len „poisťovňa“), môžu nad rámec osobitného predpisu3b) upraviť podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti len v prospech svojich poistencov. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti nad rámec osobitného predpisu nemôže poisťovňa uhrádzať zo základného fondu.

(2)

Poisťovňa nesmie podnikať3c) s prostriedkami získanými zo zdravotného poistenia. Finančné prostriedky zo základného fondu nemôže poisťovňa použiť na splácanie úverov a s nimi súvisiace finančné plnenia vyplývajúce z úverových zmlúv.

§ 7

(1)

Poistencom pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine, hradí poisťovňa náklady nevyhnutnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti do výšky nákladov spojených s takýmto liečením na území Slovenskej republiky, ak medzinárodné dohody neurčujú inak.

(2)

Náklady na zdravotnú starostlivosť poistencov vyslaných na liečenie do cudziny so súhlasom poisťovne uhrádza táto poisťovňa.

§ 8

Vznik zdravotného poistenia

(1)

Zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

(2)

U osôb, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, zdravotné poistenie vzniká

a)

dňom nástupu do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky,

b)

dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky,

c)

dňom získania trvalého pobytu na území Slovenskej republiky,

d)

dňom priznania postavenia utečenca.2)

§ 9

Zánik zdravotného poistenia

Zdravotné poistenie zaniká

a)

úmrtím poistenca alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,

b)

dňom skončenia pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu na území Slovenskej republiky, ak ide o poistenca uvedeného v § 3 ods. 2 písm. a),

c)

dňom zániku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky, ak ide o poistenca uvedeného v § 3 ods. 2 písm. b),

d)

dňom skončenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo

e)

dňom zániku postavenia utečenca.2)

§ 10

Platitelia poistného

(1)

Podľa tohto zákona sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie (ďalej len „poistné“)

a)

zamestnanci,

b)

samostatne zárobkovo činné osoby,

c)

zamestnávatelia,

d)

štát,

e)

Sociálna poisťovňa3d) a orgán, ktorý priznáva, vypláca, zastavuje a odníma dávky nemocenského zabezpečenia podľa osobitného predpisu.3e)

(2)

Poistné sú povinné platiť aj osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré

a)

nie sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky,

b)

nie sú samostatne zárobkovo činné osoby na území Slovenskej republiky,

c)

nie sú osobami, za ktoré platí poistné štát, Sociálna poisťovňa a orgán, ktorý priznáva, vypláca, zastavuje a odníma dávky nemocenského zabezpečenia podľa osobitného predpisu s výnimkou osôb vyňatých zo zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 3 písm. b) a c).

(3)

Zamestnancami4) na účely tohto zákona sú

a)

osoby v pracovnom pomere,

b)

osoby v obdobnom pracovnom vzťahu,5)

c)

spoločníci spoločností s ručením obmedzeným, členovia družstiev a komanditisti komanditných spoločností, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti,6)

d)

doktorandi v dennej forme doktorandského štúdia,6a)

e)

členovia Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, členovia Rozhlasovej rady a členovia Rady Slovenskej televízie,6b)

f)

členovia štatutárnych orgánov, členovia správnych rád, členovia dozorných rád, členovia kontrolných komisií a členovia iných samosprávnych orgánov právnických osôb, ak za túto prácu dostávajú odmenu,

g)

ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy7) (ďalej len „zamestnanec“).

(4)

Zamestnávateľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba zamestnávajúca inú fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu alebo plniaca voči zamestnancovi povinnosti zamestnávateľa.

(5)

Samostatne zárobkovo činnými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú osoby uvedené v osobitnom predpise.8)

(6)

Štát je platiteľom poistného za

a)

nezaopatrené deti,9) ak nemajú vlastný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov9a) a presahuje 3 000 Sk,

b)

osoby, ktoré poberajú dôchodky z dôchodkového zabezpečenia Slovenskej republiky a dôchodky z výsluhového zabezpečenia vojakov podľa osobitného predpisu,9c), ak aj sú zamestnancami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami, ak príjem z týchto činností nie je vyšší ako 3 000 Sk,

c)

osoby, ktoré poberajú dôchodky z dôchodkového zabezpečenia Českej republiky, ak aj sú zamestnancami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami, alebo spolupracujúcimi osobami, ak príjem z týchto činností nie je vyšší ako 3 000 Sk,

d)

osoby vedené v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie,

e)

ženy poberajúce peňažnú pomoc v materstve do dňa pôrodu,

f)

osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do piatich rokov alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vo veku do 18 rokov, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť10) a nie je umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom, ak nie sú zúčastnené na zdravotnom poistení už z iného dôvodu,

g)

osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o blízku osobu,11) ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna alebo staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, alebo v zariadení na poskytovanie sociálnych služieb podľa osobitného predpisu,11a) ak nie sú zúčastnené na zdravotnom poistení už z iného dôvodu,

h)

osoby, ktorým z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo starostlivosti o blízku osobu nevznikol nárok na dôchodok a vzhľadom na svoj vek nie sú zárobkovo činné,

i)

osoby, ktoré poberajú dávky sociálnej starostlivosti z dôvodu sociálnej odkázanosti, a osoby, ktoré sú invalidné a nevznikol im nárok na invalidný dôchodok,

j)

vojakov základnej (náhradnej) vojenskej služby a osoby vykonávajúce civilnú službu, ak nemajú príjem, ktorý podlieha dani z príjmov9a) a presahuje 3 000 Sk,

k)

osoby vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody, ak nie sú zárobkovo činné,

l)

osoby, ktoré dosiahli vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok, avšak nespĺňajú podmienky na jeho priznanie a nemajú príjmy zo zamestnania, zo samostatnej zárobkovej činnosti, z kapitálového majetku, z prenájmu alebo ostatné príjmy podľa zákona o daniach z príjmov alebo nepoberajú dôchodok z cudziny, alebo ak výška príjmov a dôchodkov z cudziny nepresahuje mesačne 3 000 Sk,

m)

cudzích štátnych príslušníkov a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú priznané postavenie utečenca a nie sú zamestnancami, alebo samostatne zárobkovo činnými osobami,

n)

osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemajú z tejto alebo z inej činnosti príjem,

o)

osoby, ktoré sú umiestnené v zariadeniach sociálnej starostlivosti alebo v zariadeniach na poskytovanie sociálnych služieb podľa osobitného predpisu11a) s celoročným pobytom, ak nie sú zúčastnené na zdravotnom poistení už z iného dôvodu,

p)

zahraničných študentov na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv a zahraničných študentov, ktorým bolo priznané postavenie zahraničného Slováka.11aa)

(7)

Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné len raz.

(8)

Sociálna poisťovňa a orgán, ktorý priznáva, vypláca, zastavuje a odníma dávky nemocenského zabezpečenia podľa osobitného predpisu, platí poistné za osoby, ktorým poskytuje peňažné dávky nemocenského poistenia (nemocenského zabezpečenia) nahrádzajúce mzdu, plat, služobný príjem alebo inú odmenu za prácu alebo príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitných predpisov11ab) (ďalej len „orgán príslušný na výplatu peňažných dávok").

§ 11

Oznamovacia povinnosť

(1)

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť svojich zamestnancov do tej poisťovne, ktorú si vybrali, najneskôr do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a odhlásiť ich v rovnakej lehote odo dňa, keď skončili pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah k nemu.

(2)

Ak je zamestnanec v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k viacerým zamestnávateľom, majú povinnosť prihlásiť zamestnanca do poisťovne, ktorú si poistenec vybral, všetci zamestnávatelia, pričom platí, že zamestnanec si môže vybrať iba jednu poisťovňu.

(3)

Poistenec, u ktorého zdravotné poistenie vzniklo získaním trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo u ktorého zdravotné poistenie zaniklo skončením tohto trvalého pobytu, je povinný prihlásiť sa alebo odhlásiť sa v príslušnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď účasť na zdravotnom poistení vznikla alebo zanikla.

(4)

Poistenec je povinný prihlásiť sa alebo odhlásiť sa v príslušnej poisťovni do ôsmich dní od vzniku alebo zániku účasti na zdravotnom poistení alebo zániku povinnosti štátu platiť za neho poistné.

(5)

Poistenec je povinný oznámiť príslušnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť poistné. Za maloletých poistencov alebo osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony, plní túto povinnosť ich zákonný zástupca, ak nejde o zamestnanca, za ktorého túto povinnosť plní zamestnávateľ.

(6)

Narodenie dieťaťa má povinnosť oznámiť príslušnej poisťovni rodič dieťaťa alebo jeho zákonný zástupca do 60 dní od jeho narodenia. Do splnenia oznamovacej povinnosti je príslušnou poisťovňou dieťaťa tá poisťovňa, v ktorej je alebo bola poistená jeho matka.

(7)

Za osobu vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody plní oznamovaciu povinnosť príslušný ústav Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(8)

Úmrtie osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho má povinnosť oznámiť príslušnej poisťovni príslušný úrad poverený vedením matriky do ôsmich dní kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vykonaný zápis do knihy úmrtí. V tomto prípade sa nevyžaduje splnenie oznamovacej povinnosti podľa odseku 1.

(9)

Oznamovacia povinnosť sa splní aj vtedy, ak sa splní v ustanovenej lehote na pošte alebo faxom. Splnenie oznamovacej povinnosti faxom treba potvrdiť do troch dní písomne.

(10)

Prihlásenie a odhlásenie musí byť na jednotnom tlačive, ktoré určí správca centrálneho registra (§ 71a ods. 1).

(11)

Pri prvom splnení oznamovacej povinnosti vydá príslušná poisťovňa poistencovi, u maloletého poistenca alebo osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, jeho zákonnému zástupcovi, doklad, ktorým pri styku s poisťovňou a so zdravotníckymi zariadeniami preukazuje účasť na zdravotnom poistení. Tento doklad musí obsahovať osobné údaje poistenca a skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik zdravotného poistenia a musí umožňovať zaznamenanie závažných údajov o zdravotnom stave poistenca a jeho jednoznačnú identifikáciu. Závažné údaje o zdravotnom stave poistenca je na žiadosť poistenca oprávnený zaznamenať len ošetrujúci lekár.

(12)

Príslušnou poisťovňou je poisťovňa, ktorú si poistenec vybral na vykonávanie zdravotného poistenia.

(13)

Poistenec pri zmene poisťovne je povinný do ôsmich dní odovzdať preukaz poistenca tej poisťovni, ktorá mu ho vydala.

§ 12

Poistné

(1)

Poistné sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Poistné je platca povinný si vypočítať sám.

(2)

Poistné je 14,0 % z určeného vymeriavacieho základu.

(3)

Zamestnanec platí poistné v sume 4,0 % z vymeriavacieho základu.

(4)

Zamestnávateľ platí poistné v sume 10 % z úhrnu vymeriavacích základov svojich zamestnancov. Vymeriavací základ zamestnanca na dohodnutom verejnoprospešnom pracovnom mieste pre dlhodobo nezamestnaného podľa osobitného predpisu11ac) sa zahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa len do výšky percenta ustanoveného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok z vymeriavacieho základu, z ktorého platí poistné na zdravotné poistenie štát podľa § 12 ods. 8. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa sa na päť mesiacov nezahŕňa vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bolo vydané potvrdenie podľa osobitného predpisu11ad) a s ktorým zamestnávateľ uzatvoril pracovnú zmluvu aspoň na päť mesiacov.

(5)

Samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné vo výške 14,0 % z vymeriavacieho základu; ak je samostatne zárobkovo činná osoba občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou,11b) platí poistné vo výške 6,3 % z vymeriavacieho základu.

(6)

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou11b), platí za tieto osoby zdravotné poistenie v sume 2,6 %.

(7)

Osoby uvedené v § 10 ods. 2 platia poistné v sume 14,0 % z nimi určeného vymeriavacieho základu, najmenej však z 3 000 Sk.

(8)

Štát platí poistné za osoby uvedené v § 10 ods. 6 vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.

(9)

Orgán príslušný na výplatu peňažných dávok platí poistné vo výške určenej pre štát zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.

(10)

Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.

§ 13

Vymeriavací základ

(1)

Vymeriavacím základom na určenie poistného zamestnancov je

a)

príjem13) za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov,13a)

b)

príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov9a) preto, že

1.

tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo

2.

nedosahuje zdaniteľný základ dane,

c)

náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov,13b)

(2)

Vymeriavacím základom u zamestnancov zahraničnej služby a zahraničných spravodajcov prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania,13e) periodickej tlače13f) a Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je časť platu určená v slovenských korunách.13g)

(3)

Vymeriavacím základom na určenie poistného spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným, členov družstva a komanditistov komanditných spoločností je taký príjem, ktorý podlieha dani z príjmu podľa osobitných predpisov.13a) Vymeriavacím základom na určenie poistného členov štatutárnych orgánov, členov správnych rád, členov dozorných rád, členov kontrolných komisií a členov iných samosprávnych orgánov právnických osôb je ich príjem z činnosti v týchto orgánoch, ktorý podlieha dani z príjmu podľa osobitných predpisov.13ga)

(4)

Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb, ak nie je ďalej ustanovené inak, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov13h) dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti.

(5)

Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od l. júla do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roku.

(6)

Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré začali prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť v kalendárnom roku alebo ktoré prevádzkovali takúto činnosť v predchádzajúcom roku v čase kratšom ako šesť mesiacov, je nimi určená suma. Takto zistený vymeriavací základ sa použije do 30. júna nasledujúceho roku.

(7)

Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú na zdravotnom poistení zúčastnené už z iného dôvodu, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti, ak je vyššia ako 3 000 Sk.

(8)

Vymeriavacím základom na určenie poistného pre ostatných poistencov je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov.9a) Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom 3 000 Sk.

(9)

Vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 až 6 je najmenej

a)

3 000 Sk,

b)

2 250 Sk, ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,

c)

1 500 Sk, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako16 rokov.

(10)

Vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý má kratší týždenný pracovný čas podľa osobitného predpisu,13haa) je mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času.

(11)

Vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 až 8 je najviac 32 000 Sk.

(12)

Vymeriavacím základom u dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby je odmena za výkon opatrovateľskej služby dosiahnutá v rozhodujúcom období.

§ 14

Rozhodujúce obdobie

(1)

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného zamestnanca, je posledný kalendárny mesiac, za ktorý mu bol vyplatený príjem.

(2)

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, je predchádzajúci kalendárny rok, ak tieto osoby prevádzkovali samostatnú zárobkovú činnosť po dobu aspoň šesť mesiacov v tomto kalendárnom roku.

§ 15

Platenie poistného

(1)

Povinnosť platiť poistné vzniká

a)

dňom nástupu do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,

b)

dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,

c)

dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti,

d)

dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za osoby uvedené v § 10 ods. 6.

(2)

Povinnosť platiť poistné nie je po dobu, po ktorú

a)

osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) a b) boli uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti, boli uznané za dočasne neschopných vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu alebo sa im poskytla peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok; zamestnanci ani v čase, v ktorom trvá potreba ošetrovania člena rodiny s výnimkou osôb, ktoré majú príjmy podliehajúce dani z príjmov,9a)

b)

osobám uvedeným v § 10 ods. 1 písm. a) zamestnávateľ poskytol neplatené pracovné voľno v rozsahu viac ako 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní bez náhrady príjmu, ak tieto osoby preukážu, že platiteľom poistného je iný zamestnávateľ, pre ktorého sú v tej dobe činné,

c)

osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) a b) sa dlhodobo najmenej po dobu šiestich mesiacov zdržiavajú v cudzine, kde sú zdravotne poistené. V takomto prípade nemá poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti. Túto skutočnosť je poistenec povinný oznámiť príslušnej poisťovni.

§ 16

(1)

Za zamestnanca a za zamestnávateľa vypočítava a odvádza poistné zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec, z vymeriavacieho základu zamestnanca.

(2)

Za samostatne zárobkovo činnú osobu vypočítava a odvádza poistné samostatne zárobkovo činná osoba.

(3)

Osoby uvedené v § 10 ods. 2 odvádzajú poistné samy.

(4)

Za osoby uvedené v § 10 ods. 6 odvádza poistné za štát Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“).

(5)

Za osoby uvedené v § 10 ods. 8 odvádza poistné orgán príslušný na výplatu peňažných dávok.

§ 17

(1)

Poistné sa platí v slovenských korunách na účet príslušnej poisťovne za každý kalendárny mesiac.

(2)

Poistné sa platí za každý kalendárny mesiac. Ak povinnosť platiť poistné trvala len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za tú časť. Poistné na jeden deň sa zistí tak, že suma poistného za kalendárny mesiac sa vydelí počtom dní v príslušnom kalendárnom mesiaci.

(3)

Poistné sa platí

a)

bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet príslušnej poisťovne v peňažnom ústave alebo

b)

poštovou poukážkou na účet príslušnej poisťovne v peňažnom ústave, ak platiteľ poistného nemá zriadený účet v peňažnom ústave, alebo

c)

v hotovosti v príslušnej poisťovni.

(4)

Za náklady spojené s vykonávaním zdravotného poistenia nepatrí zamestnávateľovi žiadna náhrada.

(5)

Za deň platby poistného sa považuje

a)

pri bezhotovostnom prevode z účtu v peňažnom ústave deň, v ktorom sa uskutočnilo pripísanie platby na účet príslušnej poisťovne,

b)

pri platbách poštovou poukážkou deň, keď peňažný ústav, pošta alebo iná oprávnená osoba prevzala alebo prijala hotovosť.

§ 18

Splatnosť poistného

(1)

Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov uvedených v § 13 ods. 1 (ďalej len „príjem zamestnancov“) za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia ukončeného v predchádzajúcom mesiaci.

(2)

Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádzajú osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. b)a v § 10 ods. 2, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca.

(3)

Samostatne zárobkovo činná osoba a osoba uvedená v § 10 ods. 2 môžu na základe písomnej žiadosti zaplatiť poistné vopred, ak príslušná poisťovňa žiadosti vyhovie, najviac však na jeden rok.

(4)

Ak sa platba poistného za príslušný kalendárny mesiac na účet príslušnej poisťovne uskutočnila oneskorene, predpokladá sa, že poistné je zaplatené včas, ak

a)

v prípade platenia poistného bezhotovostným prevodom platiteľ ako deň prevodu v prevodnom príkaze, ktorý dal pred dňom splatnosti poistného, predpísaným spôsobom určil najneskôr posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2; to neplatí, ak sa platba poistného uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte platiteľa poistného,

b)

v prípade platenia poistného poštovou poukážkou platiteľ poistného poukázal hotovosť najneskôr v posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2.

(5)

Skutočnosti uvedené v odseku 4 je platiteľ poistného povinný na výzvu príslušnej poisťovne preukázať bez zbytočného odkladu.

(6)

Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktorého platiteľom je štát, poukazuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky Všeobecnej zdravotnej poisťovni na osobitný účet. Všeobecná zdravotná poisťovňa vykoná prerozdelenie prostriedkov podľa § 56.

(7)

Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktorého platiteľom je orgán príslušný na výplatu peňažných dávok, poukazuje tento orgán za príslušný kalendárny mesiac Všeobecnej zdravotnej poisťovni na osobitný účet; Všeobecná zdravotná poisťovňa vykoná prerozdelenie prostriedkov podľa § 56.

(8)

Príslušná poisťovňa môže v mimoriadnych prípadoch dohodnúť odchylný spôsob platenia poistného.

(9)

Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.

(10)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) upraví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o čerpaní a zúčtovaní poistného plateného štátom.

§ 19

Vykazovanie a zúčtovanie poistného

(1)

Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej poisťovni poistné za príslušný kalendárny mesiac spôsobom určeným poisťovňou.

(2)

Príslušná poisťovňa predpíše zamestnávateľovi uvedenému v odseku 1 platobným výmerom poistné, ak zamestnávateľ nevykázal poistné vôbec alebo ak ho vykázal v nesprávnej výške. Ak zamestnávateľ nepredloží na výzvu príslušnej poisťovne podklady potrebné na zistenie správnej výšky poistného, ktoré je povinný zaplatiť, môže mu príslušná poisťovňa predpísať poistné na základe podkladov iného zamestnávateľa obdobného charakteru.

(3)

Príslušná poisťovňa predpíše samostatne zárobkovo činnej osobe, osobe uvedenej v § 10 ods. 2 a štátu uvedenému v § 10 ods. 6 platobným výmerom poistné, ak tieto nevykázali poistné vôbec alebo ho vykázali v nesprávnej výške.

§ 20

Vrátenie poistného

(1)

Poistné zaplatené bez právneho dôvodu alebo časť presahujúcu správnu výšku poistného je príslušná poisťovňa povinná po zistení tejto skutočnosti vrátiť platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi.

(2)

Príslušná poisťovňa je povinná vrátiť poistné alebo jeho časť podľa odseku 1 do dvoch mesiacov

a)

od zistenia tejto skutočnosti,

b)

od doručenia písomnej žiadosti platiteľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.

(3)

Právo na vrátenie poistného alebo jeho časti podľa odseku 1 sa premlčí do troch rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola takáto platba poistného alebo jeho časti zúčtovaná na účet príslušnej poisťovne.

(4)

Poistné alebo jeho časť podľa odseku 1, ktoré je príslušná poisťovňa povinná vrátiť, možno použiť na zápočet pohľadávky poisťovne v zdravotnom poistení voči platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi.

§ 21

Premlčanie poistného

(1)

Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.

(2)

Ak zamestnávateľ neprihlásil svojho zamestnanca do poistenia alebo ak samostatne zárobkovo činná osoba alebo osoba uvedená v § 10 ods. 2 nesplnili oznamovaciu povinnosť, hoci tak boli podľa tohto zákona povinné urobiť, právo predpísať poistné sa nepremlčuje.

(3)

Právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.

(4)

Pre právo vymáhať prirážku k poistnému, poplatok z omeškania, pokuty a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platia obdobne ustanovenia odsekov 1 až 3.

§ 22

Prirážka k poistnému

(1)

Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného povinnosť platiť prirážku k poistnému, ak

a)

činnosti, pracoviská alebo technické zariadenia platiteľa poistného nevyhovujú podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a toto právoplatné rozhodnutie obsahuje návrh na predpísanie prirážky k poistnému alebo

b)

činnosti, pracoviská alebo technické zariadenia platiteľa poistného nevyhovujú podľa rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy v oblasti zdravotníctva zdravotníckym alebo hygienickým predpisom, alebo

c)

podľa zistenia príslušného orgánu štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci alebo príslušného orgánu štátnej správy na úseku zdravotníctva sa pri jeho činnostiach alebo na pracoviskách a technických zariadeniach nepoužíva alebo nie je inštalované, alebo riadne prevádzkované predpísané zariadenie na ochranu života a zdravia.

(2)

Prirážka k poistnému sa ukladá v rozsahu 2 % až 10 % z vymeriavacieho základu na určenie poistného za príslušný kalendárny mesiac, za ktorý sa platí prirážka k poistnému; vymeriavacím základom sa na tieto účely rozumie úhrn vymeriavacích základov osôb uvedených v § 10 ods. 1 písm. a), ktorých činnosti sa týkajú nedostatky podľa odseku 1.

(3)

Povinnosť platiť prirážku k poistnému vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho

a)

po dni, keď rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. a) a b) nadobudlo právoplatnosť alebo

b)

po dni doručenia oznámenia o zistení nedostatkov uvedených v odseku 1 písm. c) príslušnej poisťovni.

(4)

Povinnosť platiť prirážku k poistnému zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom podľa vyjadrenia príslušného orgánu zistené nedostatky, za ktoré sa uložila povinnosť platiť prirážku k poistnému, boli odstránené; vyjadrenie o odstránení nedostatkov je povinný si od príslušného orgánu vyžiadať a príslušnej poisťovni predložiť platiteľ poistného.

(5)

Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi prirážku k poistnému platobným výmerom.

(6)

Pre prirážku k poistnému platia primerane ustanovenia o poistnom podľa druhej časti tohto zákona.

§ 23

Poplatok z omeškania

(1)

Ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

(2)

Ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

(3)

Pre splatnosť poplatku z omeškania, spôsob jeho platenia, vymáhania, premlčania a vracania preplatku a poplatku z omeškania platia primerane ustanovenia druhej časti tohto zákona.

(4)

Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.

(5)

Príslušná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 16 ods. 1 až 3, ktorá je povinná odvádzať poistné, v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť platiť poplatok z omeškania podľa odsekov 1 a 2 alebo znížiť výšku poplatku z omeškania podľa odseku 2 až do výšky uvedenej v odseku 1.

(6)

Príslušná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 16 ods. 1 až 3, ktorá je povinná odvádzať poistné, povoliť splátky dlžných súm poistného z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako deväť mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne plniť povinnosť platiť poistné.

(7)

Ak poistné alebo poplatok z omeškania je príjmom štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu,13ha) príslušná poisťovňa môže uplatniť postup podľa odsekov 5 a 6 len so súhlasom ministerstva financií.

(8)

V prípade nedodržania termínu splátky určeného príslušnou poisťovňou pre jednotlivé splátky alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila príslušná poisťovňa, stáva sa splatnou celá suma dlžného poistného.

(9)

Na konanie podľa odseku 5 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 24

Pokuty

(1)

Za nesplnenie alebo porušenie povinností ustanovených týmto zákonom príslušná poisťovňa uloží platiteľom poistného pokutu do výšky 100 000 Sk a za opätovné nesplnenie alebo porušenie povinností, za ktoré už pokuta bola uložená, až do výšky 500 000 Sk za každé nesplnenie alebo porušenie povinnosti.

(2)

Za nesplnenie povinnosti uloženej poistencovi v ustanovení § 11 ods. 13 môže príslušná poisťovňa uložiť poistencovi pokutu až do výšky 100 Sk.

(3)

Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi pokutu platobným výmerom.

(4)

Pre pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom podľa druhej časti tohto zákona.

(5)

Pokutu nemožno uložiť, ak boli platiteľovi poistného uložené sankcie podľa § 22, 23 a § 25.

(6)

Ak poisťovňa pri vykonávaní zdravotného poistenia poruší povinnosti ustanovené v § 6, § 37 písm. f), § 38 ods. 1 a 3, § 47 až 56, § 67 ods. 5, § 71 ods. 1, § 71a ods. 2 a § 71b ods. 2, uloží jej ministerstvo zdravotníctva alebo ministerstvo financií ako orgán štátneho dozoru (§ 67 ods. 1) pokutu až do výšky

a)

2 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy vyplývajúcej z tohto zákona,

b)

5 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy vyplývajúcej z tohto zákona.

(7)

Pokuty uvedené v odseku 6 uložené ministerstvom zdravotníctva alebo ministerstvom financií sú príjmom štátneho rozpočtu. Pokuty možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátneho dozoru o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pokutu podľa odseku 6 nemožno uložiť, ak už bola poisťovni za to isté porušenie povinnosti uložená pokuta iným orgánom štátneho dozoru. Orgány štátneho dozoru sa vzájomne informujú o uložení pokút. Na rozhodovanie o pokutách sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.13hc)

(8)

Poisťovňa na úhradu pokút podľa odseku 6 použije finančné prostriedky zo správneho fondu poisťovne.

§ 25

Poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti

(1)

Ak zamestnávateľ nesplní oznamovaciu povinnosť, príslušná poisťovňa mu predpíše poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti do výšky 100 Sk za každý kalendárny deň omeškania a za každého zamestnanca. To platí aj vtedy, ak samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba a osoba uvedená v § 10 ods. 2 nesplnili túto povinnosť.

(2)

Príslušná poisťovňa predpíše poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platobným výmerom.

(3)

Pre poplatok z omeškania platia primerane ustanovenia o poistnom podľa druhej časti tohto zákona.

§ 25a

Postúpenie pohľadávky

(1)

Pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne (ďalej len „pohľadávka") môže príslušná poisťovňa postúpiť tretej osobe s písomným súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií po predchádzajúcom súhlase správnej rady príslušnej poisťovne.

(2)

Na postúpenie pohľadávky sa vzťahujú osobitné predpisy,13hg) ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Príslušná poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach podľa § 23 ods. 6 a 7; to neplatí, ak nebol dodržaný termín splátky alebo sa zaplatila nižšia suma jednotlivej splátky, ako to určila príslušná poisťovňa.

(4)

O postúpení pohľadávky uvedenej v odseku 1 vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára príslušná poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu.

§ 25b

Odpísanie pohľadávky

(1)

Príslušná poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná.

Za nevymáhateľnú pohľadávku sa na účely tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej

a)

možno predpokladať, že náklady na jej vymáhanie presiahnu výnos z vymáhania,

b)

možno predpokladať, že majetkové pomery dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

c)

sa bezvýsledne najmenej tri roky vedie exekúcia alebo výkon rozhodnutia podľa osobitných predpisov,13hh)

d)

dlžník zomrel bez dedičov,

e)

dlžník zomrel a pohľadávka sa nemohla uspokojiť ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,

f)

vymáhanie je spojené s ťažkosťami, pričom možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

g)

súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

h)

výška nepresahuje 1 000 Sk, ak sa trvalo upúšťa od vymáhania pohľadávky z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky,

i)

majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekúcie alebo výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov13hh) a súd exekúciu alebo výkon rozhodnutia zastaví na návrh oprávneného.

(2)

Odpísaním pohľadávky podľa odseku 1 pohľadávka zaniká. Rozdiel medzi postúpenou pohľadávkou podľa § 25a a odplatou za postúpenú pohľadávku sa odpíše ku dňu úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky na účet príslušnej poisťovne.

(3)

O odpísaní pohľadávky vydá príslušná zdravotná poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa dlžníkovi nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania.

(4)

Ak dlžník uhradí odpísanú pohľadávku po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vrátenie uhradenej sumy.

(5)

Ak sú pohľadávky príjmom štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu, príslušná poisťovňa môže uplatniť postup podľa odseku 1 len so súhlasom ministerstva financií.

§ 26

Práva poistenca

(1)

Poistenec má právo

a)

na výber poisťovne vykonávajúcej jeho zdravotné poistenie; toto právo môže uplatniť jedenkrát za šesť mesiacov k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca; pri zrušení poisťovne podľa § 34 môže poistenec toto právo uplatniť až po uplynutí piatich mesiacov odo dňa jeho prevodu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne alebo do inej poisťovne,

b)

na výber lekára alebo iného odborného pracovníka v zdravotníctve a zdravotníckeho zariadenia, ktorí sú v zmluvnom vzťahu s príslušnou poisťovňou s výnimkou závodnej zdravotnej starostlivosti; toto právo môže uplatniť jedenkrát za šesť mesiacov,

c)

na úhradu nákladov spojených so zdravotnou starostlivosťou, ktorá mu bola poskytnutá v zmluvnom zdravotníckom zariadení za podmienok ustanovených týmto zákonom a v súlade s predpismi vydanými na jeho vykonanie,

d)

na úhradu nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v naliehavých prípadoch, ak ide o život alebo stav ohrozujúci zdravie, v zdravotníckych zariadeniach, ktoré nie sú v zmluvnom vzťahu s poisťovňou,

e)

podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

(2)

Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa poistenci preukazujú dokladom podľa § 11 ods. 11.

(3)

Vojaci základnej (náhradnej) vojenskej služby a osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody majú výber lekára, zdravotníckeho zariadenia a dopravnej služby obmedzený podľa osobitných predpisov.5)

(4)

Právom poistenca na výber lekára a zdravotníckeho zariadenia nie je dotknuté oprávnenie lekára odmietnuť prevzatie poistenca do starostlivosti, ak by sa tým prekročilo jeho únosné pracovné zaťaženie s výnimkou prípadov, ak ide o neodkladné ošetrenie úrazu alebo ak ide o život alebo stav ohrozujúci zdravie. Rovnako nie je dotknuté právo poistenca na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rámci ustanoveného spádového územia, ak mu túto starostlivosť neposkytol vybraný lekár alebo zdravotnícke zariadenie.

(5)

Poistencovi patria práva pri výkone zdravotného poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti ustanovenou osobitným zákonom.13hi)

(6)

Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.13hi)

§ 27

Povinnosti poistenca

Poistenec je povinný

a)

prihlásiť sa na vykonávanie zdravotného poistenia do poisťovne, ktorú si vybral,

b)

plniť v ustanovených lehotách oznamovaciu povinnosť (§ 11) v príslušnej poisťovni,

c)

oznámiť príslušnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu mena, priezviska a miesta trvalého pobytu,

d)

oznámiť praktickému lekárovi pre dospelých, praktickému lekárovi pre deti a dorast, gynekológovi a stomatológovi najneskôr do ôsmich dní zmenu poisťovne,

e)

oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky, a je zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, a vrátiť preukaz poistenca,

f)

oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že sa bude dlhodobo, najmenej počas šiestich mesiacov, zdržiavať v zahraničí a bude tam aj zdravotne poistený, a vrátiť preukaz poistenca,

g)

platiť príslušnej poisťovni poistné, ak túto povinnosť nemá štát,

h)

dodržiavať liečebný režim určený lekárom,

i)

poskytovať súčinnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a kontrole priebehu liečebného procesu,

j)

podrobiť sa na vyzvanie preventívnym prehliadkam, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,3)

k)

dodržiavať opatrenia na predchádzanie prenosným chorobám,

l)

ak ide o zamestnanca, oznámiť v deň nástupu do zamestnania svojmu zamestnávateľovi poisťovňu, ktorú si vybral na vykonávanie zdravotného poistenia, a zmenu poisťovne v čase trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,

m)

ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, oznámiť príslušnej poisťovni základ dane z príjmov najneskôr do ôsmich dní po podaní daňového priznania.

§ 27a

Povinnosti platiteľa poistného

Platiteľ poistného uvedený v § 10 ods. 1 písm. c) je povinný

a)

prihlásiť sa do registra platiteľov poistného na tlačive určenom poisťovňou do ôsmich dní odo dňa vzniku povinnosti odvádzať poistné,

b)

odhlásiť sa z registra platiteľov poistného na tlačive určenom poisťovňou do ôsmich dní po zániku povinnosti platiť poistné,

c)

viesť a uchovávať počas desiatich rokov účtovné a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, výšky poistného a jeho platenia,

d)

hlásiť do ôsmich dní každú zmenu svojho názvu, sídla, identifikačného čísla organizácie, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov,

e)

oznamovať za zamestnanca skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť poistné,

f)

viesť a uchovávať evidenciu o zamestnancoch, ktorá musí obsahovať

1.

meno a priezvisko,

2.

rodné číslo,

3.

trvalý pobyt,

4.

vznik a zánik účasti na zdravotnom poistení,

5.

údaj o poberaní dôchodku z dôchodkového zabezpečenia Slovenskej republiky,

6.

príjem za jednotlivé výplatné obdobia,

7.

výšku zaplateného poistného,

g)

predložiť na kontrolu účtovné a štatistické doklady súvisiace s platením poistného,

h)

oznámiť poskytnutie pracovného voľna zamestnancovi bez náhrady príjmu na čas dlhší ako 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní,

i)

oznamovať zdravotnej poisťovni, ktorá vykonávala zdravotné poistenie zamestnanca, že zamestnanec zmenil zdravotnú poisťovňu.

§ 28

Všeobecná zdravotná poisťovňa

(1)

Zriaďuje sa Všeobecná zdravotná poisťovňa (ďalej len „všeobecná poisťovňa“) ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia.

(2)

Všeobecná poisťovňa je právnická osoba.

(3)

Sídlom všeobecnej poisťovne je Bratislava.

(4)

Štát sa podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti všeobecnej poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 % jej platobnej neschopnosti.

§ 29

(1)

Zdravotné poistenie vykonávajú aj zdravotné poisťovne zriadené ku dňu účinnosti tohto zákona podľa osobitných zákonov14) a rezortné, odvetvové, podnikové a občianske zdravotné poisťovne, ktoré vzniknú podľa tohto zákona.

(2)

Zdravotné poisťovne uvedené v § 28 a § 29 ods. 1 majú pri vykonávaní zdravotného poistenia rovnocenné postavenie.

(3)

Štát sa môže podieľať na zabezpečení platobnej schopnosti poisťovní uvedených v odseku 1 poskytnutím návratnej finančnej výpomoci na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

§ 30

(1)

Rezortnou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné poistenie najmä pre zamestnancov organizácií založených alebo zriadených jedným ministerstvom Slovenskej republiky.

(2)

Odvetvovou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné poistenie najmä pre zamestnancov jedného odvetvia.

(3)

Podnikovou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné poistenie najmä pre zamestnancov jedného podniku alebo viacerých podnikov alebo podnikateľských subjektov.15)

(4)

Občianskou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné poistenie pre občanov.

§ 31

Rezortnú, odvetvovú, podnikovú a občiansku zdravotnú poisťovňu (ďalej len „rezortná poisťovňa“) zriaďuje na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky príslušné ministerstvo, podnikateľský subjekt alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „zriaďovateľ“).

§ 32

Podmienky zriadenia rezortnej poisťovne

(1)

K žiadosti o povolenie na zriadenie rezortnej poisťovne musí zriaďovateľ priložiť

a)

doklad, že zamestnáva najmenej 50 000 zamestnancov alebo predbežne registruje najmenej 50 000 občanov,

b)

doklad, že disponuje účelovým vkladom vo výške najmenej 60 miliónov Sk deponovaným v peňažnom ústave so sídlom v Slovenskej republike,

c)

doklad, že vinkuluje kauciu najmenej v sume 10 miliónov Sk v peňažnom ústave v Slovenskej republike počas trvania rezortnej poisťovne s dispozičným právom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky; dispozičné právo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa uplatní v prípadoch ustanovených v § 32a,

d)

rozbor predpokladaných príjmov a výdavkov rezortnej poisťovne, ktorého súčasťou je aj poistný plán a návrh poistného rozpočtu,

e)

záväzok, že pokryje zriaďovacie náklady rezortnej poisťovne bez požiadavky na štátny rozpočet,

f)

návrh štatútu rezortnej poisťovne,

g)

súhlas väčšiny zamestnancov, ktorý možno nahradiť súhlasom príslušných odborových orgánov, ak je viac než polovica zamestnancov odborovo organizovaná.

(2)

Ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na zriadenie rezortnej poisťovne, ak zriaďovateľ spĺňa podmienky ustanovené v odsekoch 1 a 2. Túto skutočnosť oznámi ministerstvu financií do 15 dní od vydania povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne.

(3)

Účelový vklad prevedie zriaďovateľ do desiatich dní po vzniku poisťovne do jej správneho fondu a vedie ho účtovne na oddelenom účte.

§ 32a

(1)

Ak rezortná poisťovňa neplní povinnosti uložené v § 56 ods. 8, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky použije kauciu alebo jej časť na úhradu záväzkov vyplývajúcich pre rezortnú poisťovňu z prerozdelenia poistného. Rezortná poisťovňa je povinná doplniť kauciu do pôvodnej sumy do jedného mesiaca od jej použitia.

(2)

Pri zrušení rezortnej poisťovne podľa § 34 ods. 4 sa kaucia použije na vyrovnanie záväzkov rezortnej poisťovne. Zostatok kaucie vráti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďovateľovi rezortnej poisťovne alebo jeho právnemu nástupcovi.

§ 33

Postavenie rezortnej poisťovne

(1)

Rezortná poisťovňa je právnická osoba.

(2)

Rezortná poisťovňa je nositeľom zdravotného poistenia pre tých poistencov, ktorí si voči nej splnili oznamovaciu povinnosť podľa tohto zákona.

(3)

Rezortná poisťovňa sa zapisuje do obchodného registra.16)

§ 34

Zrušenie a zánik rezortnej poisťovne

(1)

Rezortná poisťovňa sa zrušuje

a)

splynutím alebo zlúčením so všeobecnou poisťovňou alebo inou poisťovňou na základe dohody týchto poisťovní s predchádzajúcim súhlasom ministerstva zdravotníctva a zriaďovateľa ku dňu uvedenému v tejto dohode,

b)

rozdelením na základe dohody poisťovní s predchádzajúcim súhlasom ministerstva zdravotníctva a zriaďovateľa ku dňu uvedenému v tejto dohode,

c)

rozhodnutím o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne.

(2)

Rozhodnutie o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne vydá ministerstvo zdravotníctva na podnet orgánu štátneho dozoru,

a)

ak rezortná poisťovňa opakovane poruší ustanovenia tohto zákona o hospodárení s prostriedkami zdravotného poistenia alebo o prerozdeľovaní poistného,

b)

ak rezortná poisťovňa nemá od troch mesiacov do dvoch rokov od vydania povolenia najmenej 50 000 poistencov a po uplynutí dvoch rokov od vydania povolenia nemá počas troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov najmenej 300 000 poistencov,

c)

alebo na podnet orgánov štátneho dozoru podľa § 67 ods. 5.

(3)

Rozhodnutie podľa odseku 2 musí obsahovať spôsob prevodu poistencov do všeobecnej poisťovne alebo do inej poisťovne. Ak z majetku zrušenej poisťovne nie je možné uspokojiť záväzky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, prechádzajú tieto záväzky na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania prechádzajú na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Záväzky a pohľadávky zrušenej poisťovne sa vedú na osobitnom účte. Vydanie rozhodnutia o zrušení rezortnej poisťovne podľa odsekov 1 a 2 oznámi ministerstvo zdravotníctva ministerstvu financií do 15 dní od vydania takého rozhodnutia.

(4)

Zrušením povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne vstupuje rezortná poisťovňa do likvidácie. Likvidátora vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva. Návrh na zápis likvidácie rezortnej poisťovne a na zápis, zmenu a výmaz likvidátora do obchodného registra podáva registrovému súdu ministerstvo zdravotníctva. Likvidátor vykonáva len úkony, ktoré smerujú k likvidácii rezortnej poisťovne. Pri likvidácii rezortnej poisťovne sa postupuje podľa osobitného predpisu,17a) ak tento zákon neustanovuje inak. Poistné, ktoré po dni vstupu rezortnej poisťovne do likvidácie príde na účet poisťovne v likvidácii, likvidátor poukazuje všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Účtovnú závierku predloží likvidátor ministerstvu zdravotníctva na schválenie. Majetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie po uspokojení záväzkov a pohľadávok podľa odseku 3, vráti likvidátor všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov.

(5)

Poistencov poisťovne zrušenej spôsobom uvedeným v odseku 1 prevezme všeobecná poisťovňa, ak nedôjde k dohode o prevzatí poistencov inou poisťovňou.

(6)

Záväzky zrušenej poisťovne za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré prešli do všeobecnej poisťovne alebo do inej poisťovne a ktoré zdravotnícke zariadenie a ďalšie zariadenie v zdravotníctve17aa) preukážu, uhrádzajú sa prednostne z vymožených pohľadávok zrušenej poisťovne do 24 mesiacov od schválenia účtovnej závierky poisťovne ku dňu jej vstupu do likvidácie alebo do 24 mesiacov odo dňa, keď nastali účinky vyhlásenia konkurzu na poisťovňu; ak zdroje z vymožených pohľadávok zrušenej poisťovne nestačia na úhradu pohľadávky, uhrádzajú sa zo zdrojov ustanovených zákonom o štátnom rozpočte alebo z iných účelovo určených zdrojov len do výšky istiny. Záväzky zrušenej poisťovne sa uhrádzajú pomerne.

(7)

Rezortná poisťovňa zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

§ 34a

(1)

Pohľadávku na úhrade za zdravotnú starostlivosť poskytnutú zdravotníckym zariadením (ďalej len „pohľadávka na úhrade“) v správe štátneho zdravotníckeho zariadenia voči zrušenej poisťovni okrem tej pohľadávky na úhrade, ktorá prešla do 1. decembra 2004 na všeobecnú poisťovňu alebo inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, možno aj bezodplatne postúpiť na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií (ďalej len „štátna spoločnosť“).

(2)

Pohľadávku na úhrade, ktorá prešla do majetku obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov,17ab) v správe zdravotníckeho zariadenia obce alebo vyššieho územného celku voči zrušenej poisťovni okrem tej pohľadávky na úhrade, ktorá prešla do 1. decembra 2004 na všeobecnú poisťovňu alebo inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, možno aj bezodplatne postúpiť na štátnu spoločnosť.

(3)

Záväzky na úhrade za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zrušenej poisťovne voči zdravotníckemu zariadeniu podľa odsekov 1 a 2 okrem tých záväzkov, ktoré prešli do 1. decembra 2004 na všeobecnú poisťovňu alebo inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, prechádzajú k 1. decembru 2004 na štátnu spoločnosť.

(4)

Ak sa postúpia pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 bezodplatne, zanikajú záväzky zdravotníckeho zariadenia podľa odsekov 1 a 2 voči štátnej spoločnosti aj vo výške, ktorá presahuje vzájomné záväzky zaniknuté ich vzájomným započítaním.

§ 34b

(1)

Pohľadávku v správe štátneho zdravotníckeho zariadenia neuvedenú v § 34a ods. 1 možno postúpiť aj bezodplatne na štátnu spoločnosť so súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.

(2)

Pohľadávku zdravotníckeho zariadenia, ktorá prešla do majetku obcí alebo vyšších územných celkov podľa osobitných predpisov,17ab) ktorá vznikla do 31. decembra 2002, možno postúpiť aj bezodplatne na štátnu spoločnosť.

(3)

Ak sa postúpi pohľadávka podľa odseku 1 bezodplatne, zaniká záväzok štátneho zdravotníckeho zariadenia voči štátnej spoločnosti aj vo výške, ktorá presahuje vzájomné záväzky zaniknuté ich vzájomným započítaním.

(4)

Ak sa postúpi pohľadávka podľa odseku 2 bezodplatne, zanikajú záväzky, ktoré malo v správe zdravotnícke zariadenie podľa odseku 2 do 31. decembra 2002 voči štátnej spoločnosti, aj vo výške, ktorá presahuje vzájomné záväzky zaniknuté ich vzájomným započítaním.

§ 35

Organizačná štruktúra a orgány rezortnej poisťovne

(1)

Organizačnú štruktúru, počet členov, postavenie a činnosť samosprávnych a výkonných orgánov rezortnej poisťovne upraví jej štatút, ktorý schvaľuje zriaďovateľ.

(2)

Správna rada rezortnej poisťovne je zložená z rovnakého počtu zástupcov poistencov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov štátu. Zástupcov poistencov vymenúva zriaďovateľ z osôb navrhnutých príslušnými orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, zástupcov zamestnávateľov vymenúva zriaďovateľ z osôb navrhnutých príslušnými orgánmi zamestnávateľov. Zástupcov štátu vymenúva minister zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s ministrom financií Slovenskej republiky.

§ 37

Poisťovňa najmä

a)

vykonáva zdravotné poistenie,

b)

vymáha poistné, prirážky k poistnému, poplatky z omeškania, pokuty a poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti,

c)

uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s právnickými osobami a fyzickými osobami a zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich so zabezpečovaním starostlivosti o poistencov,

d)

vykonáva kontrolnú a poradenskú činnosť,

e)

uplatňuje náhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretím osobám v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poistencom,

f)

vykonáva analýzu účelného predpisovania liekov zdravotníckymi zariadeniami vždy do 60 dní po skončení štvrťroku.

§ 38

(1)

Poisťovňa môže uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti len so zdravotníckymi zariadeniami (ďalej len „zmluvné zdravotnícke zariadenie“) zaradenými do siete zdravotníckych zariadení.17b)

(2)

Poisťovňa a zdravotnícke zariadenie si v zmluve podľa odseku 1 dohodnú aj maximálny rozsah zdravotných výkonov, liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín uhrádzaných na základe zdravotného poistenia v kalendárnom mesiaci alebo v kalendárnom štvrťroku, ktorý vychádza zo schváleného poistného rozpočtu (§ 49 ods. 2). V zmluve dohodnú aj postup v prípade prekročenia dohodnutého rozsahu zdravotných výkonov, liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín; poisťovňa uhrádza náklady na nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť aj nad dohodnutý rozsah zdravotných výkonov, liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.

(3)

Poisťovňa poskytuje zmluvným zdravotníckym zariadeniam ambulantnej starostlivosti a zmluvným zdravotníckym zariadeniam ústavnej starostlivosti úhradu vo výške 80 % z priemernej mesačnej úhrady určenej za obdobie posledných troch kalendárnych mesiacov podľa účtovnej evidencie, ak priemerná mesačná úhrada za obdobie posledných troch mesiacov prevyšuje 50 000 Sk. Úhrada je splatná do desiateho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Spôsob zúčtovania tejto poskytnutej úhrady sa uvedie v zmluve uzatvorenej medzi príslušnou poisťovňou a zmluvnými zdravotníckymi zariadeniami ambulantnej starostlivosti a zmluvnými zdravotníckymi zariadeniami ústavnej starostlivosti. Poisťovňa je povinná uhradiť zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu ambulantnej starostlivosti a zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu ústavnej starostlivosti cenu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť17c) za zúčtovacie obdobie, ktorým je kalendárny mesiac, do 30 dní od doručenia účtovného dokladu. Zmluvné zdravotnícke zariadenia ambulantnej starostlivosti a zmluvné zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti sú povinné vykonávať analýzu účelného predpisovania liekov vždy ku koncu kalendárneho mesiaca. Kontrola účelného predpisovania liekov sa vykonáva podľa osobitného predpisu.17d)

(5)

Poisťovňa poskytuje úhradu zdravotníckemu zariadeniu, ktoré nie je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou, ak sa poistencovi poskytla nevyhnutná a neodkladná zdravotná starostlivosť v naliehavých prípadoch.

(6)

Ak ošetrujúci lekár predpíše liek alebo zdravotnícku pomôcku, na ktorých úhrade sa podieľa poistenec, je povinný poistenca na túto skutočnosť upozorniť. Ak ošetrujúci lekár predpíše liek alebo zdravotnícku pomôcku, na ktorej úhrade sa má podieľať poistenec, môže poisťovňa so súhlasom revízneho lekára uhradiť takýto liek alebo zdravotnícku pomôcku v celej výške.

§ 38a

Započítanie a postúpenie pohľadávky

(1)

Vzájomné pohľadávky, ktoré vzniknú zdravotníckym zariadeniam a zdravotným poisťovniam v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, sa započítavajú podľa osobitných predpisov.17e)

(2)

Pohľadávky uvedené v odseku 1 nemožno postúpiť inej osobe, ak sa zdravotná poisťovňa a zdravotnícke zariadenie na tom v zmluve podľa § 38 dohodnú.17f)

§ 39

Zmluvné poistenie a pripoistenie

(1)

Na základe poistnej zmluvy poskytne poisťovňa v rozsahu určenom poistnou zmluvou úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť osobám, ktoré nie sú povinne poistené v zmysle tohto zákona podľa § 3 ods. 3.

(2)

Poistenci, ktorým sa na žiadosť poskytne zdravotná starostlivosť nad rozsah určený týmto zákonom a Liečebným poriadkom, sú povinní zaplatiť náklady s tým spojené, ak nie sú pripoistení.

(3)

Na základe zmluvy o pripoistení poskytne poisťovňa v rozsahu určenom poistnou zmluvou úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú by mal poistenec uhradiť celkom alebo čiastočne sám.

§ 40

Všeobecná poisťovňa vykonáva svoju činnosť samosprávnymi a výkonnými orgánmi.

§ 41

Samosprávne orgány

(1)

Samosprávnymi orgánmi všeobecnej poisťovne sú

a)

správna rada,

b)

dozorná rada.

(2)

Funkčné obdobie samosprávnych orgánov je štvorročné. Začína plynúť odo dňa skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho samosprávneho orgánu. Ak je samosprávny orgán zvolený až po skončení funkčného obdobia predchádzajúceho samosprávneho orgánu, funkčné obdobie mu začína plynúť odo dňa jeho zvolenia. Správna rada je zvolená, ak Národná rada Slovenskej republiky zvolí aspoň nadpolovičnú väčšinu členov zo zástupcov poistencov, nadpolovičnú väčšinu členov zo zástupcov zamestnávateľov a nadpolovičnú väčšinu členov zo zástupcov štátu. Dozorná rada je zvolená, ak Národná rada Slovenskej republiky zvolí aspoň nadpolovičnú väčšinu jej členov.

(3)

Členstvo v samosprávnych orgánoch je nezlučiteľné so zamestnaním vo výkonných orgánoch všeobecnej poisťovne.

(4)

Správna rada je zvolená, ak je zvolená nadpolovičná väčšina zástupcov poistencov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, nadpolovičná väčšina zástupcov zamestnávateľov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnávateľov a nadpolovičná väčšina zástupcov štátu navrhnutých vládou Slovenskej republiky.

(5)

Členovia majú nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou v samosprávnom orgáne. Za výkon funkcie v samosprávnom orgáne možno členovi samosprávneho orgánu priznať odmenu, mesačne vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy.^9b)

(6)

Výkon funkcie v samosprávnom orgáne sa považuje za prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu,18) pri ktorej patrí zamestnancovi voľno s náhradou mzdy.

(7)

Práva a povinnosti členov samosprávnych orgánov určujú rokovacie poriadky samosprávnych orgánov.

(8)

Predsedov a podpredsedov samosprávnych orgánov si samosprávne orgány volia z radov svojich členov.

(9)

Samosprávne orgány sú schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov samosprávnych orgánov. Na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu alebo v jeho neprítomnosti hlas podpredsedu.

(10)

Člen samosprávneho orgánu môže vykonávať rovnakú funkciu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach; člen správnej rady nemôže byť v nasledujúcom funkčnom období členom dozornej rady.

(11)

Členstvo v správnej rade a dozornej rade je navzájom nezlučiteľné. Nezlučiteľné je aj členstvo v samosprávnych orgánoch všeobecnej poisťovne s členstvom alebo výkonom funkcie, alebo s činnosťou v inej poisťovni; nezlučiteľné je aj členstvo v prípade konfliktu záujmov. Konflikt záujmov na účely tohto zákona je konflikt verejného záujmu s osobnými záujmami alebo so záujmami štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo konflikt verejného záujmu s osobnými záujmami fyzickej osoby obchodne alebo personálne prepojenej na hospodárenie a financovanie všeobecnej poisťovne vo výdavkovej časti.

(12)

Členstvo v samosprávnom orgáne zaniká

a)

uplynutím funkčného obdobia samosprávneho orgánu,

b)

odvolaním,

c)

písomným vzdaním sa členstva v samosprávnom orgáne,

d)

smrťou.

(13)

Rozhodnutia samosprávnych orgánov nesmú byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

§ 42

Správna rada

(1)

Správna rada je najvyšší samosprávny orgán všeobecnej poisťovne. Rozhoduje o zásadných otázkach činnosti poisťovne.

(2)

Správna rada je zložená zo zástupcov poistencov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov štátu.

(3)

Správna rada všeobecnej poisťovne sa skladá z piatich zástupcov poistencov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, z piatich zástupcov zamestnávateľov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnávateľov a z piatich zástupcov štátu navrhnutých vládou Slovenskej republiky. Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Ak orgány uvedené v prvej vete nepredložia Národnej rade Slovenskej republiky na jej vyžiadanie návrhy na členov správnej rady do 60 dní pred skončením funkčného obdobia správnej rady alebo do 30 dní od odvolania správnej rady (§ 46a ods. 3), Národná rada Slovenskej republiky môže členov správnej rady zvoliť aj bez návrhu týchto orgánov.

(4)

Návrhy na odvolanie zástupcov poistencov podávajú príslušné reprezentatívne orgány zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, návrhy na odvolanie zástupcov zamestnávateľov príslušné reprezentatívne orgány zamestnávateľov a návrhy na odvolanie zástupcov štátu vláda Slovenskej republiky. V prípade vzniku nezlučiteľnosti vykonávania funkcie alebo činnosti s funkciou člena správnej rady možno člena správnej rady odvolať aj bez návrhu orgánov uvedených v predchádzajúcej vete.

(5)

Ak správna rada nebola zvolaná na žiadosť orgánu štátneho dozoru alebo ak na jeho žiadosť nerokovala podľa odseku 10, Národná rada Slovenskej republiky môže správnu radu odvolať na návrh vlády Slovenskej republiky. Ministerstvo zdravotníctva doručí návrh na odvolanie správnej rady jej členom.

(6)

Správna rada rozhoduje o všetkých zásadných otázkach týkajúcich sa činnosti všeobecnej poisťovne, najmä

a)

schvaľuje organizačný poriadok, mzdový poriadok a rokovacie poriadky samosprávnych orgánov,

b)

dáva súhlas na investovanie prostriedkov rezervného fondu a správneho fondu, ktoré presahujú sumy uvedené v poistnom rozpočte, a na poskytnutie údajov z informačného systému poisťovne,

c)

dáva súhlas na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 25a),

d)

určuje výšku pohľadávok (§ 69a).

(7)

Správna rada prerokúva návrh poistného rozpočtu na nasledujúci rok, účtovnú závierku a správu o hospodárení všeobecnej poisťovne. Návrh poistného rozpočtu na nasledujúci rok, účtovnú závierku a správu o hospodárení všeobecnej poisťovne schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky.

(8)

Správna rada

a)

volí a odvoláva predsedu a podpredsedu správnej rady,

b)

vymenúva a odvoláva riaditeľa všeobecnej poisťovne; vymenúva ho na základe výberového konania.

(9)

Správna rada vymenúva a odvoláva konzultantov zo zoznamu vypracovaného stavovskými organizáciami v súčinnosti s odbornými spoločnosťami.

(10)

Na čele správnej rady je predseda a podpredseda. Predseda správnej rady alebo v jeho neprítomnosti podpredseda správnej rady zvoláva schôdze správnej rady podľa potreby, najmenej však štyrikrát do roka; ak o to požiada aspoň tretina členov správnej rady alebo riaditeľ všeobecnej poisťovne, je povinný zvolať schôdzu do jedného mesiaca. Ustanovujúcu schôdzu správnej rady zvolá ministerstvo zdravotníctva do 15 dní odo dňa zvolenia správnej rady. Ak o zvolanie správnej rady požiada orgán štátneho dozoru, je predseda alebo podpredseda správnej rady povinný ju zvolať tak, aby sa schôdza konala v lehote určenej orgánom štátneho dozoru. Ministerstvo zdravotníctva zvolá schôdzu správnej rady, ak predseda a podpredseda správnej rady nie sú zvolení alebo ak predseda alebo podpredseda správnej rady nezvolá schôdzu správnej rady na žiadosť orgánu štátneho dozoru.

§ 43

Dozorná rada

(1)

Dozorná rada vykonáva kontrolu dodržiavania

a)

všeobecne záväzných právnych predpisov,

b)

zmluvných záväzkov všeobecnej poisťovne,

c)

vnútorných predpisov všeobecnej poisťovne a predkladá stanoviská správnej rade. O výsledkoch svojej činnosti bezodkladne informuje správnu radu a predkladá jej správy spolu s návrhmi na rozhodnutie o nevyhnutných opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov.

(2)

Dozorná rada sa skladá z piatich členov, ktorí sú odborníkmi v oblasti financovania zdravotného poistenia a odborníkmi v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Volí a odvoláva ich Národná rada Slovenskej republiky. Návrhy na členov dozornej rady a na ich odvolanie predkladajú Národnej rade Slovenskej republiky príslušné reprezentatívne orgány zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, príslušné reprezentatívne orgány zamestnávateľov a vláda Slovenskej republiky. Ak orgány uvedené v predchádzajúcej vete nepredložia Národnej rade Slovenskej republiky na jej vyžiadanie návrhy na členov dozornej rady do 60 dní pred skončením funkčného obdobia dozornej rady alebo do 30 dní od jej odvolania, Národná rada Slovenskej republiky ich môže zvoliť aj bez návrhu týchto orgánov. Ustanovujúcu schôdzu dozornej rady zvolá ministerstvo zdravotníctva do 15 dní od zvolenia dozornej rady.

(3)

Predseda dozornej rady alebo podpredseda dozornej rady zvoláva schôdze dozornej rady podľa potreby, najmenej však štyrikrát do roka; ak o to požiadajú aspoň traja členovia dozornej rady, je povinný zvolať schôdzu dozornej rady do jedného mesiaca. Ak o zvolanie dozornej rady požiada orgán štátneho dozoru, predseda alebo podpredseda dozornej rady je povinný ju zvolať tak, aby sa schôdza konala v lehote určenej orgánom štátneho dozoru.

(4)

Členovia dozornej rady sú v rámci svojej pôsobnosti oprávnení nahliadať do účtovných dokladov všeobecnej poisťovne a zisťovať stav a spôsob hospodárenia všeobecnej poisťovne.

§ 44

Výkonné orgány všeobecnej poisťovne

(1)

Výkonnými orgánmi všeobecnej poisťovne sú

a)

riaditeľstvo,

b)

pobočky a expozitúry, ktoré sú detašovanými pracoviskami pobočiek.

(2)

Organizáciu a postavenie organizačných zložiek všeobecnej poisťovne upraví organizačný poriadok všeobecnej poisťovne.

(3)

Na čele všeobecnej poisťovne je riaditeľ, ktorého volí a odvoláva správna rada všeobecnej poisťovne. Jeho funkčné obdobie je štvorročné. Je štatutárnym orgánom všeobecnej poisťovne a počas neprítomnosti ho zastupuje ním poverený zástupca.

(4)

Riaditeľ zodpovedá za svoju činnosť správnej rade všeobecnej poisťovne.

(5)

Riaditeľ zodpovedá najmä za realizáciu rozhodnutí samosprávnych orgánov a za riadenie a hospodárenie výkonných orgánov všeobecnej poisťovne.

(6)

Riaditeľ vymenúva a odvoláva vedúcich pracovníkov všeobecnej poisťovne a riaditeľov pobočiek.

(7)

Riaditeľ rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v prvom stupni.

(8)

Riaditeľ nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť vrátane podnikateľskej činnosti. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej a umeleckej činnosti.

(9)

Správna rada riaditeľa všeobecnej poisťovne odvolá, ak

a)

bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,

b)

vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou riaditeľa,

c)

neplní povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi,

d)

boli orgánom štátneho dozoru zistené závažné nedostatky v činnosti všeobecnej poisťovne a opatrenia na ich odstránenie uložené orgánom štátneho dozoru všeobecná poisťovňa nesplnila v určenom rozsahu alebo v určenej lehote (§ 67).

§ 45

Riaditeľstvo všeobecnej poisťovne

(1)

Riaditeľstvo všeobecnej poisťovne (ďalej len „riaditeľstvo“)

a)

zabezpečuje vykonávanie zdravotného poistenia,

b)

riadi činnosť všeobecnej poisťovne,

c)

realizuje rozhodnutia správnej rady,

d)

zabezpečuje kontrolu rozsahu, účelnosti a hospodárnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti,

e)

zabezpečuje jednotný finančný, účtovný a informačný systém,

f)

plní administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou samosprávnych orgánov všeobecnej poisťovne,

g)

riadi a kontroluje činnosť pobočiek a ich expozitúr.

(2)

Riaditeľstvo zabezpečuje súčinnosť s ústrednými orgánmi štátnej správy, ďalšími orgánmi a právnickými osobami.

§ 46

Pobočky všeobecnej poisťovne a ich expozitúry

(1)

Pobočky všeobecnej poisťovne (ďalej len „pobočka“) a ich expozitúry vykonávajú zdravotné poistenie v jednotlivých územných celkoch, pre ktoré boli zriadené.

(2)

Pobočky a ich expozitúry plnia úlohy zdravotného poistenia ustanovené v tomto zákone v jednotlivých územných celkoch.

(3)

Sídla a územnú pôsobnosť pobočiek a ich expozitúr ustanovuje organizačný poriadok všeobecnej poisťovne.

(4)

Na čele pobočky je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ všeobecnej poisťovne.

(5)

Na čele expozitúry je vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ pobočky.

§ 46a

Náhradný výkon oprávnení správnej rady

(1)

Ministerstvo zdravotníctva vykonáva náhradný výkon oprávnení správnej rady všeobecnej poisťovne, ak

a)

správna rada nie je zvolená,

b)

správna rada nerokovala na žiadosť orgánu štátneho dozoru podľa § 42 ods. 10.

(2)

Náhradný výkon oprávnení správnej rady podľa odseku 1 písm. a) ministerstvo zdravotníctva vykonáva až do zvolenia správnej rady.

(3)

Náhradný výkon oprávnení správnej rady podľa odseku 1 písm. b) začne ministerstvo zdravotníctva vykonávať doručením návrhu vlády Slovenskej republiky na odvolanie správnej rady Národnej rade Slovenskej republiky. Vykonáva ju až do rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na odvolanie správnej rady. Ak Národná rada Slovenskej republiky správnu radu neodvolá, správna rada pokračuje vo svojej činnosti a náhradný výkon oprávnení správnej rady ministerstvom zdravotníctva sa skončí.

(4)

Počas náhradného výkonu oprávnení správnej rady oprávnenia správnej rady podľa tohto zákona vykonáva ministerstvo zdravotníctva.

§ 47

Hospodárenie všeobecnej poisťovne

(1)

Všeobecná poisťovňa hospodári s poistným, s finančnými prostriedkami, s vlastným majetkom, ktorý nadobudla svojou činnosťou, a spravuje majetok štátu podľa osobitného predpisu.19)

(2)

Majetok všeobecnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci a pohľadávky nadobudnuté pri vzniku všeobecnej poisťovne a počas jej činnosti s výnimkou vecí vo vlastníctve štátu.

(3)

Majetkom všeobecnej poisťovne nie sú finančné prostriedky, ktoré tvoria základný fond, rezervný fond a účelový fond.

(4)

Cenné papiere nadobudnuté podľa osobitného predpisu19a) môže všeobecná poisťovňa previesť so súhlasom ministerstva zdravotníctva.

§ 48

Financovanie všeobecnej poisťovne

(1)

Príjmy všeobecnej poisťovne, ktoré sa vedú oddelene od bankových účtov jednotlivých fondov, sú

a)

vybrané poistné,

b)

príspevky zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú vo výnimočných prípadoch bezdomovcom zdržujúcim sa na území Slovenskej republiky, ktorí nemôžu preukázať poistný vzťah preukazom poistenca,

c)

úroky z účtov vedených v Štátnej pokladnici,

d)

vybrané prirážky k poistnému, poplatky z omeškania, pokuty a poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti,

e)

náhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb voči poistencom,

f)

výnosy z majetku a cenných papierov všeobecnej poisťovne,

g)

dary a ostatné príjmy,

h)

prostriedky finančnej výpomoci na preklenutie nedostatku prostriedkov v základnom fonde,

i)

prídel z prerozdeľovania poistného (§ 56 ods. 9),

j)

príjmy z prijatých náhrad od iných poisťovní alebo iných právnych subjektov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti o ich poistencov,

k)

finančné prostriedky získané zo zmluvného poistenia a pripoistenia (§ 39),

l)

účelový vklad (§ 32 ods. 4) a úroky z účelového vkladu,

m)

platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

(2)

Výdavky všeobecnej poisťovne sú

a)

výdavky na zdravotnú starostlivosť a platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

b)

výdavky liečenia v cudzine v rozsahu ustanovenom v § 7,

c)

výdavky za zdravotné služby poskytnuté poistencom inými poisťovňami alebo inými právnymi subjektmi,

d)

výdavky na správu a činnosť všeobecnej poisťovne v rámci jej schváleného rozpočtu,

e)

odvod do prerozdelenia poistného (§ 56 ods. 8),

f)

vrátenie poistného (§ 20),

g)

splátky návratnej finančnej výpomoci poskytnutej do základného fondu a s nimi súvisiacich finančných plnení,

h)

splátky úverov a s nimi súvisiacich finančných plnení,

i)

úhrady poplatkov za vedenie účtu v Štátnej pokladnici a dane z úrokov.

(3)

Finančné prostriedky získané z vlastných zdrojov utvorených využívaním fondov všeobecnej poisťovne a príjmy plynúce z prirážok k poistnému, poplatkov z omeškania, pokút a z poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti s výnimkou prirážok k poistnému, poplatkov z omeškania, pokút a poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti uvedených v § 53 ods. 1 písm. g) je všeobecná poisťovňa povinná použiť na zlepšenie zdravotnej starostlivosti poskytovanej poistencom. Takéto finančné prostriedky možno použiť len so súhlasom správnej rady.

(4)

Finančné prostriedky získané zo zmluvného zdravotného poistenia a pripoistenia, ktoré sa vedú oddelene od ostatných účtov, je všeobecná poisťovňa oprávnená použiť len na úhradu výdavkov zdravotnej starostlivosti vyplývajúcej zo zmluvného poistenia a pripoistenia a na úhradu nákladov súvisiacich so zabezpečením zmluvného poistenia a pripoistenia.

§ 49

Poistný rozpočet

(1)

Všeobecná poisťovňa zostavuje poistný rozpočet v členení