Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 12. decembra 1995

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, rozpočtov obcí1) a rozpočtov vyšších územných celkov, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje,1a) ako aj použitie prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Ustanovuje pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a kontrolu ich dodržiavania a finančné vzťahy štátneho rozpočtu k právnickým osobám a fyzickým osobám.2) Ďalej upravuje pravidlá hospodárenia štátnych fondov.

(2)

Tento zákon upravuje aj postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v rozpočtovom procese.

(3)

Tento zákon upravuje aj podmienky a zásady zriaďovania a hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.

(4)

Proces plnenia štátneho rozpočtu, financovanie schodku štátneho rozpočtu a správu štátneho dlhu upravuje osobitný zákon.2c)

(5)

Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.

§ 2

Vymedzenie pojmov

(1)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

rozpočtovou kapitolou

1.

rozpočet každého ministerstva alebo každého ďalšieho ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky vrátane rozpočtov ich rozpočtových organizácií a vrátane finančných vzťahov k ich príspevkovým organizáciám, k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,

2.

rozpočet každého z týchto štátnych orgánov: Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba,

3.

rozpočet každej z týchto rozpočtových organizácií: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied a Kancelária verejného ochrancu práv a Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky.

4.

rozpočet Štátneho dlhu,

5.

rozpočet Všeobecnej pokladničnej správy,

6.

súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom,

b)

ústredným orgánom ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy, štátny orgán uvedený v písmene a) bode 2, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied, Kancelária verejného ochrancu práv,

c)

záväzným ukazovateľom

1.

záväzná úloha ako účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu určený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

2.

záväzný limit výdavkov ako výška výdavku štátneho rozpočtu, ktorú nemožno prekročiť, určená zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

3.

príjmy rozpočtovej kapitoly, o ktorých tak ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

d)

schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,

e)

prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.

(2)

Podrobnosti hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií upraví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 3

Základné ustanovenia

(1)

Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu, ktorým sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostriedkov. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.

(2)

Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

(3)

Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno rozpočtovať výšku súhrnného schodku verejného rozpočtu, a to štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdravotných poisťovní, rozpočtov verejných vysokých škôl,2d) rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky a rozpočtu Slovenského pozemkového fondu.

(4)

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov, v rozpočtoch obcí a v rozpočtoch vyšších územných celkov sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov. Rozpočtová klasifikácia sa uplatňuje aj v rozpočtoch príspevkových organizácií, v rozpočtoch Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, verejných vysokých škôl, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu; na zostavovanie, sledovanie a vykazovanie príjmov a výdavkov verejného rozpočtu Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, verejné vysoké školy, Národný úrad práce, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond uplatňujú rozpočtovú klasifikáciu v rozsahu ustanovenom na tieto účely. Rozpočtovú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje zverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(5)

Po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu2b) vypracúva ministerstvo návrh mimoriadneho štátneho záverečného účtu za obdobie od začiatku rozpočtového roka do vypovedania vojny alebo do vyhlásenia vojnového stavu. Na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a na rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu ministerstvo vypracúva návrh vojnového štátneho rozpočtu. Po skončení vojny alebo po skončení vojnového stavu sa vypracúva návrh mimoriadneho štátneho záverečného účtu za obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a za rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu. Na zostavenie vojnového štátneho rozpočtu sa vzťahujú ustanovenia druhej a tretej časti tohto zákona, na zostavenie mimoriadneho štátneho záverečného účtu sa vzťahujú ustanovenia dvanástej časti tohto zákona. Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky sa v čase vojny a v čase vojnového stavu riadi vojnovým štátnym rozpočtom.

§ 4

Obsah štátneho rozpočtu

(1)

Štátny rozpočet obsahuje najmä

a)

príjmy a výdavky štátneho rozpočtu v členení podľa rozpočtových kapitol,

b)

rozpočtové vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám,

c)

minimálnu výšku rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu alebo maximálnu výšku rozpočtovaného schodku štátneho rozpočtu,

d)

rozpočtové rezervy,

e)

výdavky štátneho rozpočtu na jednotlivé programy schválené vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda").

(2)

Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

§ 5

Príjmy štátneho rozpočtu

(1)

Príjmy štátneho rozpočtu sú

a)

dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb podľa osobitných predpisov,3)

b)

dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré vykonávajú činnosť alebo majú príjmy z iného zdroja4) na území Slovenskej republiky okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb podľa osobitných predpisov,3)

c)

dovozné a vývozné prirážky,

d)

príjmy zo splácania poskytnutých úverov a návratných finančných výpomocí zo štátneho rozpočtu,

e)

úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládou, získané za obdobie od ich prijatia do ich použitia,

f)

príjmy rozpočtových kapitol,

g)

vratky príspevkov a dotácií a odvody štátnych fondov po zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom,

h)

výnosy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou výnosov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie alebo verejnoprávnej inštitúcie hospodáriacej ako príspevková organizácia podľa § 53 a výnosov, o ktorých osobitný zákon ustanovuje inak,4a)

i)

odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak nie sú príjmom rozpočtu obce, rozpočtu vyššieho územného celku alebo štátneho fondu,

j)

penále, pokuty, zvýšenie dane a iné sankcie a úroky z omeškania zaplatenia dane, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak,

k)

penále za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „predvstupové prostriedky") znížené o úrok z omeškania (§ 47a ods. 4) a penále za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev na základe rozhodnutia príslušného orgánu Európskych spoločenstiev (ďalej len „povstupové prostriedky") znížené o úrok z omeškania (§ 47a ods. 4) a vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskym spoločenstvám v predchádzajúcich rokoch podľa § 47a ods. 3,

l)

podiel na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskych spoločenstiev ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s ich výberom,

m)

úroky z kreditných zostatkov prostriedkov štátneho rozpočtu vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska a evidovaných na jedinom účte,

n)

výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu,

o)

ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.

(2)

Prostriedky z rozpočtu Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej republike na základe rozhodnutia príslušného orgánu Európskych spoločenstiev sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu, ak z iných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva iné.

(3)

Na úhradu finančných potrieb štátneho rozpočtu možno so súhlasom národnej rady použiť štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov.

§ 6

Výdavky štátneho rozpočtu

(1)

Zo štátneho rozpočtu sa hradia

a)

výdavky na činnosť ústredných orgánov a ich prostredníctvom výdavky na činnosť rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám v ich pôsobnosti, ako aj ostatné výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom,

b)

výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

c)

odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev okrem cla a odvodov z produkcie cukru,4b)

d)

výdavky na krytie štátnych objednávok a náhrada ujmy spôsobenej štátom,

e)

úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,

f)

nezaplatené splátky úverov vrátane úrokov, za ktoré prevzal štát záruky,

g)

úvery poskytnuté vládou,

h)

výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej pomoci rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám,

i)

ďalšie výdavky ustanovené osobitným zákonom.

(2)

Zo štátneho rozpočtu možno v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať prostredníctvom finančných vzťahov (transferov)

a)

príspevky fyzickým osobám a právnickým osobám podľa osobitných predpisov5) a dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám,

b)

návratné finančné výpomoci.

(3)

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb, pričom ministerstvo alebo správca rozpočtových prostriedkov je povinný určiť také podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. Obciam a vyšším územným celkom možno zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v rámci kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom určiť dotáciu bez účelového určenia z prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu bežných výdavkov a kapitálových výdavkov obce a vyššieho územného celku v súlade s rozpočtovou klasifikáciou. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí a pri poskytnutí dotácie na prenesený výkon štátnej správy na obce a prechod pôsobností z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí podľa osobitného zákona5aa) sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu.

(4)

Použitie príspevkov a dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo; pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa nevracajú nevyčerpané prostriedky, ak ich suma nepresiahne 100 Sk.

(5)

Návratné finančné výpomoci možno poskytovať účelovo podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, a to na financovanie

a)

realizovaných štátnych záruk poskytnutých podľa osobitného predpisu,5a)

b)

potrieb podľa osobitných zákonov,3)

c)

projektov schválených vládou.

(6)

Na uzatváranie zmlúv o návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. a) sa vzťahuje osobitný predpis.5a) Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 písm. b) a c) možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci. V zmluve o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. b) a c) musí byť dohodnutá doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc podľa odseku 5 písm. b) a c) poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 písm. b) a c) nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. b) a c) úrok môže byť predmetom zmluvy.

(7)

Ministerstvo je povinné viesť podľa osobitného predpisu6) evidenciu pohľadávok vzniknutých poskytnutím návratných finančných výpomocí a rozpočtovať ich splácanie.

(8)

Ak sa v priebehu rozpočtového roka zákonom prenášajú na obec alebo na vyšší územný celok úlohy štátnej správy, prevedie ministerstvo zodpovedajúci objem prostriedkov do rozpočtu obce alebo do rozpočtu vyššieho územného celku z príslušnej rozpočtovej kapitoly.

(9)

Prostriedky štátneho rozpočtu možno poskytovať podľa účelu ich použitia najmä vo forme bežných výdavkov alebo kapitálových výdavkov v súlade s rozpočtovou klasifikáciou vydanou podľa § 3 ods. 4.

(10)

Bežnými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na mzdy a platy, služby, materiál určený na spotrebu, ako aj platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov. Bežnými výdavkami sú ďalej rozpočtové výdavky určené iným právnickým osobám a fyzickým osobám podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(11)

Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku,7) výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(12)

Na použitie účelovo určených povstupových prostriedkov a zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky; súčasťou výdavkov príslušnej rozpočtovej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev.

§ 7

Rozpočtové provizórium

(1)

Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou národnej rade.

(2)

Ak nemožno uplatniť postup podľa odseku 1, vzťahuje sa na rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky počas rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom jeho ustanoveniami sa spravujú aj vzťahy medzi štátom a inými subjektmi. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť s výnimkami uvedenými v odseku 3 jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom minister financií Slovenskej republiky určí na základe rozhodnutia vlády záväzné ukazovatele, úlohy a limity výdavkov štátneho rozpočtu.

(3)

Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa odseku 2 možno prekročiť o

a)

výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov a poplatkov súvisiacich s prijatými úvermi,

b)

úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a úhrady dávok podľa osobitných zákonov,7a)

c)

príspevok na poistenie v nezamestnanosti a poistné do zdravotných poisťovní a poistné do Sociálnej poisťovne za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistné platené štátom podľa osobitných zákonov,3)

d)

výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky poskytované ako dotácie do poľnohospodárskej prvovýroby.

(4)

Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

§ 8

Návrh štátneho rozpočtu

(1)

Ministerstvo riadi práce na vypracúvaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov na základe východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok schválených vládou spravidla do konca apríla bežného roka. Súčasťou východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu je aj určenie podielu súhrnného schodku verejného rozpočtu na hrubom domácom produkte tak, aby sa postupne dosiahla referenčná hodnota tohto podielu platná pre Európske spoločenstvá.

(2)

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, s vyššími územnými celkami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k vyšším územným celkom, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. Súčasťou návrhu štátneho rozpočtu sú súhrnné údaje verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú rozpočtové prostriedky aj na programy [§ 4 ods. 1 písm. e)] vrátane spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv a spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev na základe rozhodnutia príslušného orgánu Európskych spoločenstiev. Pre potreby zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu podľa jednotnej metodiky platnej pre Európske spoločenstvá sa v návrhoch rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet (§ 3 ods. 3), nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov prijaté pôžičky, splátky poskytnutých pôžičiek, príjem z predaja akcií a zostatok prostriedkov z predchádzajúceho roka a do výdavkov sa nezapočítavajú poskytnuté pôžičky, splátky prijatých pôžičiek a výdavky na nákup akcií, pričom záporný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté výpožičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, a kladný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté pôžičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet.

(3)

Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo vláde. Prílohu návrhu štátneho rozpočtu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. O návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok rozhoduje vláda do 30. septembra bežného roka.

(4)

Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho rozpočtu vrátane rozpočtov štátnych fondov na nasledujúci rozpočtový rok do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.

(5)

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, vyššie územné celky, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery alebo za dlhopisy a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Ministerstvo je oprávnené overiť správnosť a úplnosť predložených údajov. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu, strednodobého finančného výhľadu a hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sú subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet (§ 3 ods. 3), povinné predkladať na žiadosť ministerstva potrebné údaje vrátane údajov o príjmoch a výdavkoch s uvedením finančných tokov k ostatným subjektom, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet. Požadované súhrnné údaje za zdravotné poisťovne predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a súhrnné údaje za verejné vysoké školy predkladá Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Na účely hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sa predkladajú údaje o príjmoch a výdavkoch, o aktívach a pasívach ministerstvu štvrťročne.

(6)

Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Slovenský pozemkový fond, Fond národného majetku Slovenskej republiky sú povinné prerokovať s ministerstvom návrhy svojich rozpočtov pred ich prerokovaním vo svojich orgánoch podľa osobitného predpisu,2) ktoré predchádza ich predloženiu na schválenie národnej rade alebo vláde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za zdravotné poisťovne a prerokovať ho s ministerstvom. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministerstvom.

(7)

Návrhy rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, spracované v súlade s návrhom štátneho rozpočtu schváleným vládou, sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi8aa) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu, ktorý sa predkladá na schválenie vláde tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok (§ 8 ods. 3). Vyššie územné celky v tomto termíne predkladajú národnej rade a ministerstvu na informáciu návrh svojich rozpočtov na nasledujúci rozpočtový rok.

§ 8a

Návrh viacročného rozpočtu

(1)

Návrh viacročného rozpočtu sa zostavuje najmenej na dva rozpočtové roky nasledujúce po roku, na ktorý je predkladaný návrh štátneho rozpočtu, a to na úrovni oddielu funkčnej klasifikácie a vybraných kategórií ekonomickej klasifikácie; návrh viacročného rozpočtu sa zostavuje aj podľa programov schválených vládou.

(2)

Ministerstvo usmerňuje vypracovanie návrhov viacročných rozpočtov rozpočtových kapitol a vypracúva návrh viacročného rozpočtu v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol a ostatných zložiek verejného rozpočtu.

(3)

Návrh viacročného rozpočtu je súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.

(4)

Rozpočtované príjmy a výdavky návrhu viacročného rozpočtu nie sú záväznými ukazovateľmi a upresňujú sa v návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.

§ 9

Rozpočty rozpočtových kapitol

(1)

Príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných rozpočtových kapitol, tvoria rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa. Príjmy a výdavky spojené so správou štátneho dlhu tvoria rozpočtovú kapitolu Štátny dlh. Finančné vzťahy (transfery) zo štátneho rozpočtu k obciam a vyšším územným celkom tvoria rozpočtovú kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovú kapitolu Štátny dlh a rozpočtovú kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom spravuje minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). V príjmoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne splácanie úverov a osobitne úrokov z nich a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sledujú a vykazujú. Vo výdavkoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne poskytovanie úverov a splácanie úrokov z prijatých úverov, osobitne poplatky súvisiace s prijatými úvermi; v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sa sledujú a vykazujú osobitne.

(2)

Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3 obsahuje

a)

príjmy a výdavky ústredného orgánu ako rozpočtovej organizácie,

b)

príjmy a výdavky rozpočtových organizácií v pôsobnosti ústredného orgánu,

c)

príspevky príspevkovým organizáciám,

d)

dotácie na úlohy a činnosti, ktoré sú vo vecnej pôsobnosti ústredného orgánu, a príspevky podľa osobitných predpisov5) vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a vratky týchto dotácií a príspevkov, ako aj výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu (§ 6 ods. 3).

(3)

Na účely tohto zákona sa za prostriedky rozpočtovej kapitoly považujú aj predvstupové prostriedky a iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly.

(4)

Vedúci rozpočtovej kapitoly prerokuje návrh svojho rozpočtu podľa § 16 ods. 1 písm. b) v príslušnom orgáne národnej rady. Návrh rozpočtu rozpočtových kapitol Všeobecná pokladničná správa, Štátny dlh a Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom prerokúva v príslušnom orgáne národnej rady minister financií.

§ 9a

(1)

Ministerstvo rozpisuje všetkým rozpočtovým kapitolám záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, pričom môže tieto ukazovatele podrobnejšie rozpísať.

(2)

Ministerstvo do 90 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.8ab)

§ 10

Časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov

(1)

Rozpočtové prostriedky možno použiť do konca rozpočtového roka, a to len na účely, na ktoré boli určené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo určené podľa tohto zákona.

(2)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a môžu ich čerpať v súlade s osobitným zákonom.8ac)

(3)

Vedúci rozpočtovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte organizácie.

(4)

Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka, ak tento alebo osobitný zákon8ad) zákon neustanovuje inak. Výdavky, ktoré nebudú Štátnou pokladnicou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.

(5)

Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov nemožno poukazovať vopred okrem výdavkov

a)

vyplácaných za mesiac december, a to na výplatu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane náhrad platov a miezd a cestovného vyplácaného súčasne s platom alebo so mzdou, výplatu odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a výplatu pracovných odmien odsúdených, ako aj ostatné peňažné nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov alebo z obdobných pracovných vzťahov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou,

b)

na odvod poistného do poistných fondov a príspevku na poistenie v nezamestnanosti z platov a miezd podľa písmena a) vrátane odvodu poistného za osoby, za ktoré poistné platí štát,3)

c)

na úhradu pozastávok a úhradu akreditívov v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov, a to len ak to bolo v zmluve vopred písomne dohodnuté,

d)

na úhradu preddavkov, ak boli vopred v zmluve o dodávke písomne dohodnuté; písomná zmluva o poskytnutí preddavku sa nevyžaduje pri úhradách preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače; ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti, za ktorých možno preddavky dohodnúť, s výnimkou výšky preddavku pri obstaraní špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov v zahraničí, ak neexistuje domáci výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok,

e)

vyplácaných za mesiac december, a to na úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a úhrady dávok podľa osobitných zákonov,8a)

f)

na úhradu trvalej zálohy pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej vydanie nevyhnutné na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest.

(6)

Ak sa výdavky podľa odseku 5 okrem výdavkov na úhradu akreditívov uhrádzajú v januári nasledujúceho rozpočtového roka, rozpočtové organizácie ich prevedú v decembri bežného roka na účet cudzích prostriedkov, príspevkové organizácie ich uhrádzajú v nasledujúcom roku zo svojho bežného účtu v banke, iné subjekty, ktorým sa na účely podľa odseku 5 poskytli rozpočtové prostriedky, ich prevedú na svoj bežný účet, z ktorého ich uhrádzajú v nasledujúcom roku. Ak sa tieto rozpočtové prostriedky nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 5 s výnimkou akreditívov na príjmový účet štátneho rozpočtu. Výdavky na úhradu pozastávok z prostriedkov štátneho rozpočtu možno uskutočniť do konca septembra; po tomto termíne možno takýto výdavok uskutočniť len so súhlasom ministerstva. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.

(7)

Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné pri používaní prostriedkov štátneho rozpočtu zachovávať maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia.9) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu používať peňažné prostriedky, s ktorými disponujú, len na účely, na ktoré sú určené, a na krytie opatrení nevyhnutných na zabezpečenie nerušeného chodu organizácie.

(8)

Rozpočtová organizácia nemôže tvoriť osobitné fondy, iba ak tak ustanoví osobitný zákon.10) Príspevková organizácia tvorí osobitné fondy podľa § 41 alebo ak tak ustanoví osobitný zákon.10) Zostatky osobitných fondov koncom roka neprepadajú.

(9)

Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov10a) odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskych spoločenstiev; z výkonu tohto rozhodnutia je vylúčený aj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ak je obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.

(10)

Prostriedky určené štátnym rozpočtom na programy podľa § 4 ods. 1 a § 8 ods. 2 možno použiť len na určený program. Nepoužité prostriedky v bežnom rozpočtovom roku s výnimkou prostriedkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (ďalej len „mzdy") a prostriedkov na odvody poistného do poistných fondov a príspevku na poistenie v nezamestnanosti z týchto miezd možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku na ten istý účel len po predchádzajúcom súhlase ministra financií podľa § 54 ods. 1 písm. f). Súhlas ministra financií na použitie prostriedkov v nasledujúcich rokoch sa nevyžaduje na prostriedky poskytnuté verejným vysokým školám. Nepoužité prostriedky, ktoré rozpočtová organizácia môže použiť aj v nasledujúcom roku, prevedie v decembri bežného roka na osobitný bežný účet dofinancovania programov vedený v Štátnej pokladnici; iná právnická osoba, ktorá môže použiť nepoužité prostriedky aj v nasledujúcom roku, uhrádza výdavky v nasledujúcom roku z účtu, na ktorý boli poskytnuté. Použitie prostriedkov sa sleduje podľa rozpočtovej klasifikácie aj v nasledujúcom rozpočtovom roku. Ak sú na ten istý program rozpočtované prostriedky aj v nasledujúcom roku, prednostne sa dočerpajú prostriedky nevyčerpané v predchádzajúcom roku. Vytvorenie nového programu a zrušenie schváleného programu možno vykonať len na základe rozhodnutia vlády. Nový program, ktorý je dôsledkom realizácie schváleného programu podľa osobitného predpisu,10b) ktorý je dôsledkom plnenia úloh programov bývalých štátnych fondov10c) alebo ktorý vyplýva z realizácie výdavkov rozpočtových kapitol, ktorých správcom je minister financií podľa § 9 ods. 1, možno vytvoriť na základe súhlasu ministra financií. Zmeny v schválených programoch možno vykonať len s predchádzajúcim súhlasom ministra financií, pričom nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona o vykonávaní rozpočtových opatrení.

§ 11

(1)

Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečená, možno úhradu realizovať rozpočtovým opatrením.

(2)

Rozpočtové opatrenia sú

a)

presuny rozpočtových prostriedkov,

b)

povolené prekročenie limitu výdavkov,

c)

viazanie rozpočtových prostriedkov.

(3)

Rozsah rozpočtových opatrení, ktoré môže vláda vykonať, ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(4)

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné viesť v priebehu rozpočtového roka operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach.

§ 12

Presuny rozpočtových prostriedkov

Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečené potrebné prostriedky, môže ich správca rozpočtovej kapitoly zabezpečiť predovšetkým presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu. Pri vykonávaní rozpočtových presunov v právomoci správcu rozpočtovej kapitoly nemožno meniť záväzné ukazovatele rozpočtu rozpočtovej kapitoly.

§ 13

Povolené prekročenie limitu výdavkov

(1)

Rozpočtová kapitola môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva prekročiť rozpočtový limit výdavkov

a)

do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov v príslušnom rozpočtovom roku s výnimkou dosiahnutých vyšších príjmov podľa § 20 ods. 1,

b)

o poistné plnenie zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia preukázateľne prijaté v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak rozpočtová kapitola nemala z tohto dôvodu povolené prekročenie limitu výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku,

c)

o prostriedky získané z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie, ktoré nemá zahrnuté v rozpočte, a to vo výške 25 %, na úhradu rozpočtovo nezabezpečených výdavkov; nad uvedený limit možno povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov len na úhradu rozpočtovo nezabezpečených výdavkov na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku.7)

(2)

Zriaďovateľ upraví limit výdavkov podľa odseku 1 len tej organizácii, ktorá toto prekročenie dosiahla.

(3)

Ak by prekročenie limitu výdavkov ovplyvnilo záväzné ukazovatele rozpočtu rozpočtovej kapitoly, môže správca rozpočtovej kapitoly povoliť takéto prekročenie len so súhlasom ministerstva.

(4)

Ak má dôjsť k prekročeniu rozpočtových limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z iného orgánu alebo organizácie, predložia orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému správcovi rozpočtovej kapitoly vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahujú vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinností k štátnemu rozpočtu. Rozpočtová kapitola, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady ministerstvu. Bez predloženia týchto dokladov a súhlasu ministerstva sa nemôžu rozpočtové limity prekročiť.

§ 14

Viazanie rozpočtových prostriedkov

(1)

Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia.

(2)

Ministerstvo viaže v rozpočte rozpočtovej kapitoly rozpočtové výdavky

a)

za porušenie rozpočtovej disciplíny, na základe ktorého správca rozpočtovej kapitoly viaže rozpočtové výdavky tej rozpočtovej organizácii, ktorá rozpočtovú disciplínu porušila,

b)

z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt,

c)

ak sa povolenie prekročenia limitu výdavkov kapitoly podľa § 13 ods. 3 realizuje na ťarchu ďalších záväzných ukazovateľov,

d)

na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,

e)

na základe potvrdenia o započítaní záväzku rozpočtovej organizácie podľa osobitného predpisu.10d)

(3)

Správca rozpočtovej kapitoly je povinný v rozpočte rozpočtovej kapitoly viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak

a)

o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií,

b)

v rozpočte mala zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné rozpočtové kapitoly,

c)

neplní rozpočtované príjmy,

(4)

Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak

a)

tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,

b)

neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, dohodne organizácia spôsob náhrady úbytku príjmov so svojím zriaďovateľom.

(5)

Viazané rozpočtové prostriedky nemožno použiť bez ich uvoľnenia orgánom, ktorý o viazaní rozhodol. Viazané rozpočtové prostriedky za porušenie rozpočtovej disciplíny môže v súlade s § 47 ods. 4 uvoľniť ministerstvo.

§ 15

Rozpočtové rezervy

(1)

Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia, na krytie nevyhnutných a nepredvídaných výdavkov a na krytie úbytku alebo zníženia rozpočtových príjmov sa vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy.

(2)

Rozpočtové rezervy tvorí najmä

a)

rozpočtová rezerva vlády,

b)

rozpočtová rezerva predsedu vlády,

c)

rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovní a na krytie potreby Národného úradu práce podľa osobitných predpisov,3)

d)

rezerva na štátne záruky,5a)

e)

rezerva na doplatenie odvodov zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zdroja založeného na hrubom národnom produkte do rozpočtu Európskych spoločenstiev,

f)

rezerva na úhradu sankcií za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev.

(3)

Z rezervy na štátne záruky sa poskytujú plnenia veriteľom vyplývajúce zo štátnych záruk.

(4)

Výšku rozpočtových rezerv schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy podľa odseku 2 písm. a), c) a d) sa rozpočtujú v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. b) sa rozpočtuje v rozpočtovej kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky. Prostriedky podľa odseku 2 písm. a) a c) možno poskytnúť na základe rozhodnutia vlády. Prostriedky podľa odseku 2 písm. b) možno poskytnúť na základe rozhodnutia predsedu vlády.

(5)

O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda správu národnej rade v rámci správ o plnení štátneho rozpočtu alebo na základe žiadosti národnej rady.

§ 16

(1)

Ústredný orgán ako správca rozpočtovej kapitoly najmä

a)

vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k štátnym fondom, ktoré spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a štátnych fondov na zostavení tohto návrhu; návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a termíne,

b)

vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a predkladá ho príslušnému orgánu národnej rady v termíne do 15. októbra rozpočtového roka,

c)

ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom po dohode s ministerstvom poskytovanie dotácií v rámci svojej pôsobnosti, ak poskytovanie dotácií nie je ustanovené osobitným zákonom,10ab)

d)

rozpisuje schválené záväzné ukazovatele rozpočtovej kapitoly, a to na vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej pôsobnosti; záväzné ukazovatele rozpisuje pre jednotlivé rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok,

e)

usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtovej kapitoly a s povstupovými prostriedkami a s inými prostriedkami zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly; pri výkone kontroly postupuje ústredný orgán podľa osobitného predpisu,10aa)

f)

schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly,

g)

vypracúva správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladá ich ministerstvu a prerokúva ich v príslušnom orgáne národnej rady,

h)

vypracúva súhrnné účtovné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach, a to za celú rozpočtovú kapitolu, a predkladá ich ministerstvu,

i)

vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k štátnemu fondu, ktorý spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a príslušným orgánom národnej rady,

j)

zverejňuje údaje rozpočtu rozpočtovej kapitoly do 90 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného zákona.8ab)

(2)

Práva a povinnosti uvedené v odseku 1 s výnimkou písmen c), e) a f) sa primerane vzťahujú aj na správcu rozpočtovej kapitoly uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a) šiestom bode.

(3)

Ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,12) ak má na to rozpočtované prostriedky v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže

a)

založiť alebo zriadiť inú právnickú osobu než rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,

b)

vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby alebo ako členský príspevok.

(4)

Ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky12) môže v mene Slovenskej republiky na základe rozhodnutia vlády nakupovať cenné papiere, pričom na túto operáciu môže použiť aj prostriedky podľa § 49b ods. 2 za podmienok podľa § 49b ods. 3.

(5)

Návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly a návrh záverečného účtu predkladá Najvyšší súd Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu rozpočtovej kapitoly a k návrhu záverečného účtu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky; Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa k nim vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do národnej rady.

§ 17

Práva a povinnosti rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie

(1)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s platnými právnymi predpismi,13) ak osobitný predpis neustanoví inak. Rozpočtové organizácie štátu si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne.

(2)

Rozpočtová organizácia nie je oprávnená vystavovať, avalovať, nadobúdať ani prijímať zmenky;13a) s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo pri správe štátneho dlhu a pri správe štátnych záruk podľa osobitného zákona5a) iné cenné papiere môže nadobúdať a vydávať alebo prevziať záruku za splatenie ich menovitej hodnoty alebo splatenie výnosu, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon.

(3)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nie sú oprávnené zaväzovať sa v bežnom roku na také úhrady, ktoré

a)

nemajú zabezpečené vo svojom rozpočte na bežný rok,

b)

zaťažujú nasledujúce roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom roku.

(4)

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo, zostavujú a predkladajú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu.6) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné na žiadosť ministerstva alebo správcu rozpočtovej kapitoly predložiť aj ďalšie údaje z účtovníctva.

(5)

Rozsah osobitných výdavkov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a spôsob ich použitia upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 18

Úvery

(1)

Rozpočtová organizácia nemôže prijímať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo, ak koná podľa osobitného zákona5a) v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(2)

Príspevková organizácia môže prijímať úvery bez nárokov na štátny rozpočet alebo na rozpočet zriaďovateľa, ak je zabezpečená ich návratnosť a splatenie úrokov z výnosu jej hospodárenia, prípadne z jej rezervného fondu. Za tieto úvery štátny rozpočet neručí.

(3)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nemôžu zriadiť záložné právo na majetok vo vlastníctve štátu.14)

§ 19

Združovanie prostriedkov

(1)

Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môžu združovať prostriedky podľa osobitného predpisu,11) ak týmto združením prostriedkov nevznikne samostatná právnická osoba. Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.

(2)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia uskutočňujú platby podľa uzavretej zmluvy o združení podľa odseku 1 len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť, ktorá je predmetom tejto zmluvy.

(3)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného predpisu.11) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné dohodnúť v zmluve o združení podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených prostriedkov; to platí aj pre prípad rozpustenia združenia.

(4)

Prostriedky, ktoré príspevková organizácia získa podľa zmluvy o združení prostriedkov na účelovú investičnú činnosť, sú zdrojom jej fondu reprodukcie. Prostriedky určené podľa zmluvy o združení prostriedkov na prevádzkovú činnosť prevedie na konci rozpočtového roka vo výške rozdielu medzi prijatými a vynaloženými združenými prostriedkami na ťarchu alebo v prospech rezervného fondu.

§ 20

Niektoré osobitosti rozpočtového hospodárenia

(1)

Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky

a)

prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy,

b)

prijaté na základe zmluvy o združení,11)

c)

prijaté z poistného plnenia zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia,

d)

prijaté z úhrad stravy,14a)

e)

prijaté od iných subjektov, napríklad formou dotácie alebo grantu,

f)

prijaté od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu,14b)

g)

prijaté od okresného úradu práce podľa osobitného predpisu,14c)

h)

získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení,

i)

prijaté od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim,14d)

j)

od rodičov, iných osôb, ktorí majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, alebo žiakov na úhradu niektorých nákladov v súlade s osobitnými predpismi.14f)

(2)

Príspevky od zákonného zástupcu na úhradu stravy a úhrady stravy od iných stravníkov v zariadeniach školského stravovania sa vedú na bežnom účte, z ktorého sa priamo uhrádzajú výdavky súvisiace so stravovaním v týchto zariadeniach.

(3)

Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na prostriedky prijaté podľa odseku 1 písm. e), ak sú poskytnuté Európskymi spoločenstvami alebo ak sú poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene určené na platby v tuzemsku alebo do zahraničia v cudzej mene. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou zo zahraničia v cudzej mene určené na platby v tuzemsku alebo do zahraničia v cudzej mene vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte.

(5)

Ak rozpočtová organizácia prijme rozpočtové prostriedky podľa odseku 1 písm. a) a e), vedie ich na samostatnom mimorozpočtovom účte.

(6)

Preddavok preddavkovej organizácii, ktorá je zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí alebo v hotovosti do pokladne preddavkovej organizácie v zahraničí. Preddavkovej organizácii, ktorá je obchodno-ekonomickou organizačnou jednotkou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje preddavok Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí alebo v hotovosti do pokladne preddavkovej organizácie v zahraničí. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom roka neprepadajú.

§ 20a

(1)

Predvstupové prostriedky a prostriedky štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev (ďalej len „prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov") sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej len „národný fond") v Štátnej pokladnici. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo, ktoré zverejňuje informácie o finančných tokoch národného fondu spôsobom podľa osobitného zákona.8ab) Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.

(2)

Výnosy z predvstupových prostriedkov a povstupových prostriedkov sú majetkom Európskych spoločenstiev.

(3)

Predvstupovými prostriedkami a povstupovými prostriedkami nemožno zabezpečovať záväzky Slovenskej republiky.

(4)

Predvstupové prostriedky a prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov možno poskytnúť prostredníctvom rozpočtovej organizácie alebo prostredníctvom inej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej medzi ministerstvom a touto právnickou osobou. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou z národného fondu vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte. Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorým sa poskytnú predvstupové prostriedky, sú povinné viesť tieto prostriedky oddelene na osobitnom účte.

§ 21

(1)

Rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán, obec alebo vyšší územný celok v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtovými organizáciami podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou organizácií podľa § 34 ods. 3.

(2)

Príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojené príspevkom. Platia pre ne finančné vzťahy určené ústredným orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom v rámci ich rozpočtov.

(3)

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

(4)

Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť

a)

zákonom,

b)

rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak, rozhodnutím obce alebo rozhodnutím vyššieho územného celku (ďalej len „zriaďovateľ“).

(5)

Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii plní na účely tohto zákona ministerstvo.

(6)

Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.

(7)

Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva. K žiadosti o písomný súhlas je zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie navrhovanej na zriadenie, ako aj uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové roky. Zriaďovateľ rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie nemôže zriadiť rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu na plnenie rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.15) Ak je zriaďovateľom obec alebo vyšší územný celok, súhlas ministerstva sa nevyžaduje.

(8)

Zriaďovateľ podľa odseku 4 písm. b) vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu, v ktorej je povinný uviesť základné verejnoprospešné činnosti alebo verejné funkcie, pre ktoré sú tieto organizácie zriadené, pričom tieto činnosti nemôžu mať podnikateľský charakter. Zriaďovateľ s výnimkou obce a vyššieho územného celku je povinný oznamovať ministerstvu prostredníctvom príslušného správcu rozpočtovej kapitoly zriadenie, zrušenie, zmenu podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Obsah zriaďovacej listiny ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(9)

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné zabezpečiť zápis majetku, ktorý spravujú, podľa osobitného predpisu.16)

(10)

Za dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie sa považuje deň uvedený v zriaďovacej listine zriaďovateľa o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.

(11)

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami zapojené na rozpočet zriaďovateľa, ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť, a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenia.

§ 22

(1)

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku, a to na plnenie ich základných verejných funkcií alebo na verejnoprospešné činnosti, ktoré sú na základe osobitných predpisov alebo rozhodnutia príslušných orgánov úplne alebo čiastočne financované zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku.

(2)

Príspevková organizácia je právnická osoba, ktorá svoje príjmy používa na financovanie vlastnej činnosti. Doplnenie zdrojov sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku príspevkom.

(3)

Príspevková organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť len po predchádzajúcom písomnom súhlase zriaďovateľa za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.17)

(4)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa § 16 ods. 3 a § 21 ods. 4 písm. b) nemôže byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby,18) ak osobitný predpis neustanoví inak.14) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa § 16 ods. 3 nemôže vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby. Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na zaplatenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa.

§ 23

(1)

Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva zriadiť, zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. Predchádzajúci písomný súhlas na zrušenie organizácie sa nevyžaduje v prípade jej zániku podľa osobitného zákona.

(2)

Ak dôjde v priebehu rozpočtového roka k zmene spôsobu financovania organizácie v pôsobnosti ústredného orgánu, vykonanie zmeny rozpočtového vzťahu je v pôsobnosti ministerstva.

(3)

Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na novú, prípadne nástupnícku organizáciu. Ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.

(4)

Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení, zmene alebo o zrušení organizácie okrem organizácií ozbrojených síl a zložiek, ktoré majú charakter štátneho a služobného tajomstva, v Ústrednom vestníku Slovenskej republiky. Obec a vyšší územný celok túto povinnosť zabezpečuje spôsobom miestne obvyklým.

(5)

Ak zriaďovateľ zriadi rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu alebo vykoná zmenu ich podriadenosti alebo spôsobu financovania v rozpore s týmto zákonom, považuje sa poskytnutie prostriedkov štátneho rozpočtu takejto organizácii za porušenie rozpočtovej disciplíny.

§ 24

(1)

Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom národnej rady na financovanie osobitne určených úloh. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami štátneho fondu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

(2)

Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu štátneho fondu; zároveň vykonáva kontrolu hospodárenia v štátnom fonde a hospodárenia s prostriedkami štátneho fondu poskytnutými obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.10aa)

(3)

Rozpočet štátneho fondu je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ústredného orgánu ustanoveného zákonom.

(4)

Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje, pričom štátny fond nakladá s vlastnými zdrojmi ako s prostriedkami štátneho rozpočtu.

(5)

Národná rada môže pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu určiť štátnemu fondu odvod do štátneho rozpočtu najviac do výšky dotácie zo štátneho rozpočtu.

(6)

Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.

(7)

Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.

§ 25

(1)

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku.

(2)

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre ne zo všeobecne záväzných predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného celku, ako aj z uzavretých zmluvných vzťahov. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

(3)

Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu vyššieho územného celku, do ktorého územia patrí, ak plnia spoločné úlohy. Rozpočet vyššieho územného celku môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných vyšších územných celkov, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.

(4)

Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody z mimorozpočtových peňažných fondov obce a mimorozpočtových peňažných fondov vyššieho územného celku a realizujú návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj operácie, ktorými sa poskytujú návratné finančné výpomoci podľa § 27 ods. 2 a 3 a § 27a ods. 2 a 4 a získavajú sa príjmy z ich splácania. Tieto finančné operácie sa uskutočňujú mimo príjmov a výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Návratnými zdrojmi financovania sú zdroje z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a prostriedky z dlhopisov emitovaných obcou alebo vyšším územným celkom.

§ 26

Príjmy rozpočtu obce

(1)

Príjmy rozpočtu obce sú

a)

podiely na daniach v správe štátu,

b)

výnos dane z nehnuteľností podľa osobitného zákona,19)

c)

výnosy miestnych daní a miestnych poplatkov podľa osobitného zákona,19a)

d)

nedaňové príjmy z činnosti a vlastníctva majetku obce podľa tohto zákona a osobitných predpisov,

e)

dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,

f)

prostriedky štátneho rozpočtu poskytované v rámci programov (§ 8 ods. 2),

g)

účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce realizované na základe zmluvy podľa osobitných predpisov,

h)

prostriedky v rámci systému horizontálneho finančného vyrovnávania,

i)

dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,

j)

odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené obcou,

k)

výnosy z prostriedkov obce,

l)

iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

(2)

Obec môže na plnenie svojich úloh použiť

a)

združené prostriedky,

b)

predvstupové prostriedky, povstupové prostriedky a prostriedky medzinárodných združení,

c)

návratné zdroje financovania,

d)

prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.

(3)

Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a) až d), j) a k).

(4)

Príjmy rozpočtov obcí z podielov na daniach v správe štátu, štruktúru a spôsob ich rozdeľovania ustanoví osobitný zákon.

(5)

Dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa poskytujú obciam na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon štátnej správy.

§ 26a

Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku

(1)

Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sú

a)

podiely na daniach v správe štátu,

b)

výnos prirážky k dani z príjmov fyzických osôb stanovenej vyšším územným celkom podľa osobitného zákona,19b)

c)

nedaňové príjmy z činnosti a vlastníctva majetku vyššieho územného celku podľa tohto zákona a osobitných predpisov,

d)

dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,

e)

účelové dotácie z rozpočtu obcí na spoločné úlohy vyššieho územného celku a obcí realizované na základe zmluvy podľa osobitných predpisov,

f)

prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytované v rámci programov (§ 8 ods. 2),

g)

prostriedky v rámci systému horizontálneho finančného vyrovnávania vyšších územných celkov,

h)

dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech vyššieho územného celku,

i)

odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené vyšším územným celkom,

j)

výnosy z prostriedkov vyššieho územného celku,

k)

iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

(2)

Vyšší územný celok môže na plnenie svojich úloh použiť

a)

združené prostriedky,

b)

predvstupové prostriedky, povstupové prostriedky a prostriedky medzinárodných združení,

c)

návratné zdroje financovania,

d)

prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.

(3)

Za vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu vyššieho územného celku podľa odseku 1 písm. a) až c), i) a j).

(4)

Príjmy rozpočtov vyšších územných celkov z podielov na daniach v správe štátu, štruktúru a spôsob ich rozdeľovania ustanoví osobitný zákon.

(5)

Dotácie zo štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok sa poskytujú vyšším územným celkom na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon štátnej správy.

(6)

Finančné prostriedky súvisiace s rozpočtovým hospodárením vyšších územných celkov sa vedú na príjmových, výdavkových a mimorozpočtových účtoch v Štátnej pokladnici.

§ 27

Výdavky rozpočtu obce

(1)

Z rozpočtu obce sa uhrádzajú

a)

záväzky, ktoré vyplývajú pre obec z povinností ustanovených zákonmi,

b)

výdavky na výkon samosprávnych funkcií upravených osobitnými predpismi a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,

c)

výdavky na prenesený výkon štátnej správy podľa osobitných predpisov,

d)

výdavky spojené so správou, s údržbou a rozvojom majetku obce a majetku prenechaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,

e)

záväzky prijaté v rámci spolupráce s inými obcami alebo vyšším územným celkom, alebo prípadne s ďalšími subjektmi na zabezpečenie úloh vo svojej pôsobnosti vrátane výdavkov na spoločnú činnosť,

f)

výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a výdavky vyplývajúce z dohôd o medzinárodnej spolupráci,19c)

g)

úhrada úrokov z prijatých pôžičiek a úverov,

h)

výdavky na emisiu dlhopisov a na úhradu úrokov z nich,

i)

iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.

(2)

Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce.

(3)

Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, ako sú uvedené v odseku 2, obec môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu všeobecne prospešných služieb,19ca) podnikania a zamestnanosti.

(4)

Ak obce spolupracujú na základe zmluvy o zriadení združenia obcí19c) alebo založia právnickú osobu podľa osobitného predpisu,19d) môže obec vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku tejto právnickej osoby alebo ako členský príspevok.

(5)

Poskytnutie finančných prostriedkov podľa odsekov 2 až 4 nesmie zvýšiť dlh obce na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce. Konkrétne akcie, úlohy a účelové použitie prostriedkov podľa odseku 3 sa schvaľuje v rámci rozpočtu obce na príslušný rozpočtový rok za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce.

(6)

Splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov, návratných finančných výpomocí, menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov a poskytnuté návratné finančné výpomoci uhrádza obec zo svojho rozpočtu mimo výdavkov podľa odsekov 1 až 4.

§ 27a

Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku

(1)

Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú

a)

záväzky, ktoré vyplývajú vyššiemu územnému celku z plnenia povinností ustanovených zákonmi,

b)

výdavky na vlastnú činnosť vyššieho územného celku upravenú osobitnými predpismi a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených vyšším územným celkom,

c)

výdavky na prenesený výkon štátnej správy podľa osobitných predpisov,

d)

výdavky spojené so správou, s údržbou a rozvojom majetku vyššieho územného celku a majetku prenechaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,

e)

záväzky prijaté v rámci spolupráce s inými vyššími územnými celkami alebo obcami, prípadne s ďalšími subjektmi na zabezpečenie úloh vo svojej pôsobnosti vrátane výdavkov na spoločnú činnosť,

f)

výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a výdavky vyplývajúce z dohôd o medzinárodnej spolupráci,1a)

g)

úhrada úrokov z prijatých pôžičiek a úverov,

h)

výdavky na emisiu dlhopisov a na úhradu úrokov z nich,

i)

iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.

(2)

Z rozpočtu vyššieho územného celku sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je vyšší územný celok, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja svojho územia.

(3)

Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie obciam na svojom území ako účasť na financovaní spoločných úloh v záujme všestranného rozvoja územia vyššieho územného celku.

(4)

Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom na svojom území, ako sú uvedené v odsekoch 2 a 3, vyšší územný celok môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu všeobecne prospešných služieb,19ca) podnikania a zamestnanosti.

(5)

Poskytnutie finančných prostriedkov podľa odsekov 2 až 4 nesmie zvyšovať dlh vyššieho územného celku na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom vyššieho územného celku. Konkrétne akcie, úlohy a účelové použitie prostriedkov podľa odsekov 3 a 4 sa schvaľuje v rámci rozpočtu vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením vyššieho územného celku.

(6)

Splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov, návratných finančných výpomocí, menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov a poskytnuté návratné finančné výpomoci uhrádza vyšší územný celok zo svojho rozpočtu mimo výdavkov podľa odsekov 1 až 4.

§ 28

Rozpočtové provizórium obce a rozpočtové provizórium vyššieho územného celku

(1)

Ak nie je rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom a zastupiteľstvom vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku rozpočtovým provizóriom podľa predloženého návrhu rozpočtu obce a návrhu rozpočtu vyššieho územného celku.

(2)

Ak návrh rozpočtu obce a návrh rozpočtu vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok nie je predložený obecnému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, bude obec a vyšší územný celok hospodáriť podľa rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania a výdavky podľa § 29 ods. 7.

(3)

Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce a s rozpočtom vyššieho územného celku po jeho schválení.

§ 29

Hospodárenie podľa rozpočtu obce a podľa rozpočtu vyššieho územného celku

(1)

Obec a vyšší územný celok zostavujú a schvaľujú svoj rozpočet a podľa neho hospodária. Rozpočet sa povinne zostavuje podľa rozpočtovej klasifikácie ustanovenej ministerstvom, a to na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom.

(2)

Rozpočet príjmov a výdavkov sa vnútorne člení na časť, ktorá obsahuje bežné príjmy a bežné výdavky (ďalej len „bežný rozpočet“), a na časť, ktorá obsahuje kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (ďalej len „kapitálový rozpočet“).

(3)

Príjmami bežného rozpočtu sú všetky príjmy podľa tohto zákona a podľa platnej rozpočtovej klasifikácie okrem príjmov z predaja kapitálových aktív, príjmov z predaja pozemkov a nehmotných aktív, príjmov z realizácie finančného majetku, príjmov z kapitálových grantov a transferov a príjmov z predaja majetkových účastí, ktoré sú povinne príjmami kapitálového rozpočtu.

(4)

Na určenie výdavkov bežného rozpočtu a výdavkov kapitálového rozpočtu sa použije ustanovenie § 6 ods. 9 až 11 v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.

(5)

Bežný rozpočet sa povinne zostavuje ako vyrovnaný; môže sa zostaviť ako prebytkový, ak sú niektoré príjmy bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku určené na úhradu istiny prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a nominálnej hodnoty emitovaných dlhopisov z predchádzajúcich rokov, na úhradu výdavkov kapitálového rozpočtu alebo na použitie v nasledujúcich rokoch.

(6)

Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu sa môžu použiť príjmy kapitálového rozpočtu za podmienky ich vrátenia do termínu použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka.

(7)

Kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový len za podmienky, že schodok bude možné uhradiť finančnými prostriedkami z minulých rokov alebo návratnými zdrojmi financovania splácanými z bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch. Ak je kapitálový rozpočet zostavený ako prebytkový, môžu sa príjmy kapitálového rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku použiť na úhradu istiny prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a menovitej hodnoty emitovaných dlhopisov z predchádzajúcich rokov.

(8)

Vo výnimočných prípadoch pri ohrození samosprávnej funkcie obce (napríklad živelnými pohromami, v záujme predísť hrozbe výrazných škôd na majetku obce) obec na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva môže použiť prostriedky z kapitálového rozpočtu na bežné výdavky obce okrem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania maximálne do výšky 25 % rozpočtových kapitálových príjmov na bežný rok.

(9)

Obec a vyšší územný celok sú povinné prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností ustanovených zákonmi.

(10)

Obec a vyšší územný celok v priebehu rozpočtového roka sledujú vývoj príjmov a výdavkov bežného rozpočtu s cieľom zabezpečiť jeho vyrovnanosť ku koncu rozpočtového roka. Na tento účel vykonajú nevyhnutné zmeny vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov.

(11)

Obec a vyšší územný celok sú povinné na účely zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu poskytovať ministerstvu informácie a vybrané údaje o svojom hospodárení. Rozsah údajov a spôsob ich predkladania určí ministerstvo.

(12)

Na hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami obce a vyššieho územného celku platia primerane ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) až e) prvej časti, štvrtej časti okrem § 15, piatej časti okrem § 23 ods. 1, deviatej až trinástej časti tohto zákona.

§ 29a

Pravidlá používania návratných zdrojov financovania

(1)

Obec a vyšší územný celok môžu použiť návratné zdroje financovania len na krytie kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania za podmienky, že dlh bude splatený do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.

(2)

Na emitovanie komunálnych dlhopisov sa vzťahuje osobitný zákon.20)

(3)

Obec a vyšší územný celok môžu vstupovať len do takých úverových záväzkov, ktorých plnenie dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.

(4)

Obec a vyšší územný celok môžu prijať úvery, ktorých celková suma v jednotlivej obci alebo vo vyššom územnom celku v príslušnom rozpočtovom roku presiahne 75 000 000 Sk len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva. Do sumy úverov sa nezapočítavajú tie úvery, ktoré nezvyšujú celkovú sumu dlhu a návratné zdroje financovania z vládnych podporných programov poskytovaných podľa osobitných predpisov.

Ministerstvo

a)

písomne odsúhlasí alebo zamietne prijatie úveru najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti; ak tak nevykoná, považuje sa to za jeho súhlas,

b)

vydá písomný súhlas na prijatie úveru vždy, ak obec a vyšší územný celok spĺňajú podmienky uvedené v odseku 6 písm. a) a b) a s poskytovaním úverov súhlasí banka.

(5)

Obec a vyšší územný celok nesmú prevziať záruku za úver poskytovaný fyzickej osobe podnikateľovi a právnickej osobe, ktorej nie sú zriaďovateľom alebo zakladateľom.

(6)

Obec a vyšší územný celok môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak

a)

celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku ku koncu rozpočtového roka neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a

b)

suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úrokov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

(7)

Do celkovej sumy dlhu podľa odseku 6 písm. a) sa nezapočíta dlh z prijatia návratných zdrojov financovania z vládnych podporných programov poskytovaných podľa osobitných predpisov.20a) Do sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania podľa odseku 6 písm. b) sa nezapočíta suma jednorazového predčasného splatenia návratných zdrojov financovania.

(8)

Prijatie návratných zdrojov financovania v bežnom roku a splnenie podmienok podľa odseku 6 je obec a vyšší územný celok povinný písomne ohlásiť ministerstvu do 31. januára nasledujúceho roka.

§ 29b

Stabilizácia príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov

(1)

Pri zostavovaní štátneho rozpočtu sa prihliada na úlohy a zodpovednosť obcí a vyšších územných celkov určených osobitnými zákonmi. Návrh výšky súhrnného finančného vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov na príslušný rozpočtový rok sa určí v závislosti na vývoji výnosov daní v správe štátu s prihliadnutím na rozsah daňových právomocí obcí a vyšších územných celkov.

(2)

Návrh výšky súhrnného finančného vzťahu medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov, ich štruktúru, spôsob rozdelenia a použitia prerokuje ministerstvo s predstaviteľmi republikových združení územnej samosprávy pred predložením návrhu východísk na zostavenie štátneho rozpočtu na rokovanie vlády podľa § 8 ods. 1 a pred predložením návrhu štátneho rozpočtu na rokovanie vlády podľa § 8 ods. 3 tohto zákona.

§ 30

Peňažné fondy obce a vyššieho územného celku

(1)

Obec a vyšší územný celok môžu vytvárať vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä

a)

prebytok hospodárenia rozpočtu za uplynulý rok,

b)

zostatky týchto fondov z minulých rokov,

c)

ďalšie zdroje bežného roka.

(2)

Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.

(3)

Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec a vyšší územný celok prostredníctvom rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka.

(4)

Obec a vyšší územný celok vytvárajú rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom a zastupiteľstvom vyššieho územného celku; minimálny ročný prídel do fondu je 10 % prebytku hospodárenia.

§ 31

Záverečný účet obce a vyššieho územného celku

(1)

Po skončení kalendárneho roka obec a vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

(2)

Obec a vyšší územný celok finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a k iným subjektom na svojom území; ďalej usporiadajú finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.

(3)

Prebytok hospodárenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Prípadný schodok svojho hospodárenia uhradí obec a vyšší územný celok predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov, z rozpočtu bežného roka alebo z návratných zdrojov financovania. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia a o spôsobe úhrady schodku rozhodne zastupiteľstvo obce alebo vyššieho územného celku pri prerokovaní záverečného účtu.

(4)

Obec a vyšší územný celok sú povinné dať si overiť svoje hospodárenie za predchádzajúci rozpočtový rok podľa osobitného predpisu.1) Predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.

(5)

Ak audítor pri overovaní podľa odseku 4 zistí porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, oznámi tieto skutočnosti ministerstvu; ministerstvo alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená ich overiť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.10aa)

(6)

Záverečný účet obsahuje údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa rozpočtovej klasifikácie vrátane tvorby a použitia prostriedkov peňažných fondov. Súčasťou záverečného účtu je ďalej bilancia aktív a pasív, prehľad o stave a vývoji dlhu, prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti.

(7)

Prerokovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku sa uzatvára jedným z týchto výrokov:

a)

súhlas s celoročným hospodárením bez výhrad,

b)

súhlas s celoročným hospodárením s výhradami.

(8)

V prípade uzatvorenia prerokovania záverečného účtu s výhradami obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku prijme opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.

§ 32

Osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov

(1)

Obec a vyšší územný celok môžu určiť, že niektoré ich vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určia výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec a vyšší územný celok sú povinné zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.

(2)

Ak obec a vyšší územný celok vykonávajú podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení sa zahŕňa do rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku najneskôr na konci kalendárneho roka tak, aby bol súčasťou záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

(3)

Ak obec alebo vyšší územný celok nesplní povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, ministerstvo môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.

§ 32a

Ozdravný režim a nútená správa

(1)

Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy. Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak neuhradila uznaný záväzok do 60 dní odo dňa splatnosti a celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka.

(2)

Ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, starosta obce je povinný do siedmich dní pripraviť návrh opatrení na prijatie ozdravného režimu vrátane návrhu ozdravného rozpočtu a predložiť ich do 15 dní na rokovanie obecného zastupiteľstva. Pri zostavení ozdravného rozpočtu nie je obec povinná dodržať ustanovenie § 29 ods. 2.

(3)

Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.

(4)

Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

(5)

Hlavný kontrolór obce je povinný predložiť obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu a ozdravného rozpočtu.

(6)