Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 16. mája 1996

Colný zákon Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

PRVÝ DIEL

ÚVODNÉ USTANOVENIE

§ 1

Rozsah pôsobnosti

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti colníctva, organizáciu colnej správy, postavenie, povinnosti a oprávnenia colných orgánov, postavenie, práva a povinnosti deklaranta a iných osôb pri colnom dohľade, podmienky vymeriavania cla, obmedzenia pri zaobchádzaní s tovarom pri jeho obehu v styku so zahraničím, zásady a podmienky určovania colného dlhu, colné priestupky, colné delikty, colné záložné právo a vymáhanie nedoplatkov.

DRUHÝ DIEL

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Prvý oddiel

Vymedzenie pojmov

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

osobou fyzická osoba alebo právnická osoba, ak zo súvislostí nevyplýva, že ide iba o fyzickú osobu alebo iba o právnickú osobu,

b)

slovenskou osobou fyzická osoba s trvalým pobytom1) alebo právnická osoba so sídlom, podnikom alebo s organizačnou zložkou2) v Slovenskej republike (ďalej len „tuzemsko“); ostatné osoby sú zahraničné osoby,

c)

colným štatútom postavenie tovaru, ktoré vyjadruje, že ide o slovenský alebo o zahraničný tovar,

d)

tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre colného sadzobníka,

e)

slovenským tovarom

1.

tovar, ktorý bol za podmienok ustanovených v tomto zákone úplne získaný alebo vyrobený v tuzemsku bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený zo zahraničia,

2.

tovar dovezený do tuzemska zo zahraničia a prepustený do voľného obehu,

3.

tovar získaný alebo vyrobený v tuzemsku buď úplne z tovaru uvedeného v bode 2, alebo z tovaru uvedeného v bodoch 1 a 2,

f)

zahraničným tovarom iný tovar ako tovar uvedený v písmene e); slovenský tovar prepustením do colného režimu vývozu stráca svoj colný štatút; ustanovenia o tranzite tým nie sú dotknuté,

g)

tovarom neobchodného charakteru tovar, ktorý je príležitostne prepustený do navrhnutého colného režimu a ktorý je vzhľadom na druh a množstvo určený výlučne na potrebu alebo na spotrebu príjemcu alebo cestujúceho a členov jeho domácnosti alebo sa má odovzdať ako dar,

h)

colným dlhom povinnosť osoby zaplatiť príslušné dovozné clo, dane3) a iné platby pri dovoze alebo v súvislosti s dovozom tovaru (colný dlh pri dovoze) alebo príslušné vývozné clo (colný dlh pri vývoze),

i)

colnou kontrolou vykonávanie osobitných úkonov colnými orgánmi v rámci colného dohľadu, najmä kontrola zásielok, zisťovanie a overovanie vlastností tovaru, preverovanie existencie a pravosti dokladov a listín, kontrola účtovných dokladov a iných záznamov, kontrola dopravných prostriedkov, kontrola batožín a iného tovaru prevážaného osobami alebo iným osobám, vykonávanie úradných zisťovaní a vykonávanie prehliadok osôb s cieľom zabezpečiť dodržiavanie colných predpisov,

j)

colne schváleným určením

1.

prepustenie tovaru do colného režimu,

2.

umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu,

3.

spätný vývoz tovaru,

4.

zničenie tovaru,

5.

prenechanie tovaru v prospech štátu,

k)

colným režimom (ďalej len „režim“)

1.

voľný obeh,

2.

tranzit,

3.

uskladňovanie v colnom sklade,

4.

aktívny zušľachťovací styk,

5.

prepracovanie pod colným dohľadom,

6.

dočasné použitie,

7.

pasívny zušľachťovací styk,

8.

vývoz,

l)

colným vyhlásením úkon vykonaný formou ustanovenou colnými predpismi, ktorým deklarant navrhuje režim, do ktorého sa má tovar prepustiť, alebo navrhuje tento režim skončiť a oznamuje údaje požadované colnými orgánmi na použitie tohto režimu v súlade s colnými predpismi,

m)

predložením tovaru oznámenie príchodu tovaru colným orgánom do vyhradeného priestoru colného orgánu, colného priestoru alebo na iné miesto ustanovené alebo schválené colnými orgánmi, vykonané na účely colného dohľadu ustanoveným spôsobom,

n)

držiteľom režimu osoba, na ktorej účel bolo vykonané colné vyhlásenie, alebo osoba, na ktorú boli prevedené práva a povinnosti z colného režimu,

o)

dlžníkom osoba, ktorej bola uložená povinnosť splniť colný dlh rozhodnutím colného orgánu.

§ 3

Colné územie a colné pohraničné pásmo

(1)

Colným územím sa rozumie územie Slovenskej republiky vrátane jeho vzdušného priestoru, vodných plôch a tokov.

(2)

Colným pohraničným pásmom sa rozumie časť colného územia, ktorého hranica je vymedzená vzdušnou čiarou vo vzdialenosti do 25 km od štátnych hraníc do vnútrozemia, a kruhové územie okolo colných letísk s polomerom do 25 km.

(3)

Colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom, je colným vnútrozemím.

(4)

Priebeh hranice colného pohraničného pásma vo vnútrozemí ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 4

Deklarant a právo zastúpenia

(1)

Deklarantom sa rozumie osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v ktorej mene bolo colné vyhlásenie urobené.

(2)

Colné vyhlásenie môže urobiť každý, kto môže v súlade s colnými predpismi príslušnému colnému orgánu predložiť tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, alebo zabezpečí jeho predloženie so všetkými dokladmi ustanovené colnými predpismi, ktoré upravujú režim, do ktorého je tovar navrhnutý.

(3)

Na colné konanie si každý môže určiť zástupcu. Zastúpenie môže byť

a)

priame, ak zástupca koná v mene a na účet zastúpenej osoby,

b)

nepriame, ak zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet zastúpenej osoby.

(4)

Zástupca musí vyhlásiť, že koná na účet zastúpenej osoby, a špecifikovať, či ide o zastúpenie priame alebo nepriame. Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez plnomocenstva, sa považuje za osobu konajúcu vo vlastnom mene a na svoj účet.

(5)

Zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve alebo inej zmluvy.4)

(6)

Pri zastúpení podľa odseku 3 písm. b) z právnych úkonov tohto zastúpenia vznikajú práva a povinnosti nepriamemu zástupcovi aj osobe, v ktorej prospech sa vyhlásenie urobilo.

(7)

Ak z prijatia colného vyhlásenia vyplývajú pre určitú osobu osobitné povinnosti, môže byť colné vyhlásenie urobené iba touto osobou a na jej účet.

(8)

Deklarantom môže byť iba slovenská osoba.

(9)

Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na prípady, keď je podané colné vyhlásenie

a)

na prepustenie tovaru do režimu tranzitu alebo do režimu dočasného použitia,

b)

príležitostne za predpokladu, že colný orgán považuje podané colné vyhlásenie za oprávnené a je záruka, že colný dlh bude splnený.

§ 5

(1)

Colným dohľadom sa rozumie súhrn úkonov a opatrení, ktorých vykonávanie patrí do pôsobnosti colných orgánov.

(2)

Tovar podlieha colnému dohľadu od vstupu do tuzemska až do okamihu zistenia jeho colného štatútu.

(3)

Zahraničný tovar podlieha colnému dohľadu do okamihu zmeny jeho colného štatútu alebo umiestnenia tohto tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo jeho spätného vývozu, alebo jeho zničenia pod priamym dohľadom colných orgánov. Ustanovenia § 8 a 97 tým nie sú dotknuté.

(4)

Slovenský tovar, ktorý bol navrhnutý na prepustenie do režimu vývozu, pasívneho zušľachťovacieho styku, tranzitu alebo uskladnenia v colnom sklade, je pod colným dohľadom od prijatia colného vyhlásenia, až kým nevystúpi z tuzemska alebo nie je zničený, alebo kým sa platnosť colného vyhlásenia nezruší. Ustanovenia § 8 a 187 tým nie sú dotknuté.

§ 6

(1)

Pri colnom dohľade sa zisťuje druh, množstvo a iné skutočnosti o tovare, ktoré sú potrebné na posúdenie, či sa dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru uskutočňujú alebo uskutočnili v súlade s colnými predpismi a osobitnými predpismi.5)

(2)

Pri colnom dohľade sa musia rešpektovať ústavné a iné zákonné ustanovenia o ochrane osobnej slobody a listového tajomstva.

(3)

Colné orgány môžu pri vykonávaní colného dohľadu tiež zhotovovať kópie príslušných dokladov, požadovať potrebné vysvetlenia, ako aj zhotovovať dokumentáciu. V prípade porušenia colných predpisov alebo v prípade dôvodného podozrenia, že boli colné predpisy porušené, môžu tieto doklady na nevyhnutne potrebný čas zadržať.

§ 6a

(1)

Colné orgány sú oprávnené kontrolovať, či dovážané výrobky majú vyhlásenia o zhode a značky zhody tak, ako to ustanovuje osobitný predpis.5a)

(2)

Dovozca výrobkov je povinný na výzvu colného orgánu preukázať, že ním dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značku zhody tak, ako to ustanovuje osobitný predpis.5a)

(3)

Colné orgány bez meškania informujú orgány dohľadu pred prepustením do režimu voľného obehu podľa § 95 a 98 o tých výrobkoch, ktoré

a)

podliehajú posúdeniu zhody a dovozca nepreukáže vyhlásením o zhode alebo certifikátom zhody a značkou zhody alebo vyhlásením o zhode a certifikátom zhody a značkou zhody, alebo značkou zhody, alebo ak nemá inú možnosť, technickými predpismi5b) ustanovenou sprievodnou dokumentáciou, že výrobky spĺňajú technické požiadavky podľa technických predpisov,5b) ak majú podozrenie, že sprievodná dokumentácia, vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značka zhody sa neoprávnene použili, zmenili alebo sfalšovali,

b)

vykazujú také charakteristiky, ktoré by mohli vyvolať vážnu pochybnosť o tom, či výrobok nepredstavuje vážne a bezprostredné riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti.

(4)

Colné orgány pri výkone činnosti podľa odseku 3 dodržiavajú osobitný predpis,5a) pričom pri pozastavení prepustenia výrobkov do voľného obehu musia brať do úvahy charakter výrobku, najmä takého, ktorý podlieha rýchlej skaze.

(5)

Výrobok musia colné orgány prepustiť ako tovar do režimu voľného obehu, ak zistia, že nepredstavuje vážne a bezprostredné riziko, alebo ho nemožno považovať za výrobok, ktorý sa uvádza na trh v rozpore s technickými predpismi,5b) alebo ak do troch pracovných dní od oznámenia colných orgánov podľa odseku 3 nevykonajú orgány dohľadu žiadne opatrenia.

(6)

Ak colné orgány zistia, že výrobok predstavuje vážne a bezprostredné riziko, vykonajú príslušné opatrenia vrátane zákazu prepustenia dovážaných výrobkov do režimu voľného obehu.

§ 7

(1)

Kto má alebo je pravdepodobné, že má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, môže byť podrobený colnej kontrole, ktorá je súčasťou colného dohľadu.

(2)

V prípade dôvodného podozrenia, že osoba ukrýva u seba tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, je možné v rámci colného dohľadu vykonať prehliadku osoby.

(3)

Prehliadka osoby sa môže vykonať až vtedy, ak výzva colníka, aby podozrivá osoba vydala ukrývaný tovar, je bezvýsledná. Na žiadosť prehľadanej osoby sa môže prehliadka vykonať za prítomnosti inej osoby. Colník je povinný o tomto osobu poučiť. Účasť inej osoby je možné odoprieť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia. Prehliadku osoby môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia. Spôsob kontroly nad vykonávaním prehliadky osôb a náležitostí úradného záznamu ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(4)

Colná kontrola obsahu poštových zásielok, na ktoré sa vzťahuje listové tajomstvo, sa vykoná iba vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že poštové zásielky obsahujú nielen písomné oznámenie, ale aj tovar. Skutočnosť, že bola vykonaná colná kontrola, sú povinné colné orgány potvrdiť na obale poštovej zásielky úradne stanoveným spôsobom a vyhotoviť o tom úradný záznam.

§ 8

Oslobodenie od colnej kontroly

Colnej kontrole nepodlieha

a)

tovar dovážaný, vyvážaný a prepravovaný v tranzite v osobnej batožine predstaviteľmi iných štátov a ostatnými osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,

b)

diplomatická a konzulárna pošta a batožina a iná pošta požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva,

c)

diplomatická pošta Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a zastupiteľských úradov Slovenskej republiky.

Druhý oddiel

Vzťahy colných orgánov k štátnym orgánom, právnickým osobám a fyzickým osobám

§ 9

Informácie o colných predpisoch

(1)

Každý môže od colných orgánov požadovať informáciu o colných predpisoch uplatňovaných v konkrétnom prípade. Ak sa žiadosť, ktorá sa vzťahuje na tovar obchodného charakteru, nevzťahuje na skutočne zamýšľaný dovoz alebo vývoz, colné orgány nie sú povinné túto informáciu podať.

(2)

Colné orgány na základe písomnej žiadosti vydávajú rozhodnutie o nomenklatúrnom zaradení tovaru alebo o pôvode tovaru (ďalej len „záväzná informácia“). K žiadosti musia byť pripojené potrebné vzorky alebo, ak to nie je vzhľadom na povahu tovaru možné, zobrazenie a technický popis tovaru. Každá žiadosť sa môže týkať len jedného druhu tovaru. Ak si príslušný colný orgán vyžiada na správne posúdenie veci znalecký posudok alebo vykonanie analýzy tovaru, uhrádza náklady na vyhotovenie znaleckého posudku alebo na vykonanie analýzy žiadateľ záväznej informácie.

(3)

Záväzná informácia o pôvode tovaru musí byť vydaná najneskôr do 150 kalendárnych dní odo dňa prijatia žiadosti príslušným colným orgánom.

(4)

Záväzná informácia podaná písomne je počas šiestich rokov záväzná, ak nie je týmto zákonom ustanovené inak.

(5)

Záväzná informácia platí len vo vzťahu k osobe, ktorej bola vydaná na účely nomenklatúrneho zaradenia tovaru, a na tovar, ktorý je uvedený v colnom vyhlásení prijatom po vydaní záväznej informácie. Osoba, ktorej bola záväzná informácia vydaná, musí preukázať, že tovar uvedený v colnom vyhlásení v celom rozsahu zodpovedá tovaru, ktorý je opísaný v záväznej informácii.

(6)

Ak bola záväzná informácia vydaná na základe nepresných alebo neúplných údajov žiadateľa, colné orgány, ktoré ju vydali, ju zrušia. Colné orgány zrušia záväznú informáciu aj v prípade, ak sa dodatočne zistia závažné dôvody na zaradenie tovaru do inej podpoložky colného sadzobníka.

(7)

Záväzná informácia stráca platnosť,

a)

ak je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom,

b)

ak nie je v súlade s výkladom jednej z nomenklatúr uvedených v § 21 ods. 5 písm. a) a b) z dôvodu zmeny kombinovanej nomenklatúry alebo výkladu nomenklatúrneho zaradenia podľa poznámok a vysvetliviek k nomenklatúre harmonizovaného systému opisu a číselného označovania tovaru,6)

c)

oznámením o jej zrušení osobe, ktorej bola vydaná.

(8)

Stratu platnosti alebo zrušenie záväznej informácie musia colné orgány oznámiť osobe, ktorej bola vydaná.

(9)

Ak je záväzná informácia neplatná z dôvodov uvedených v odseku 7 písm. b) a c), môže osoba, ktorej bola informácia vydaná, záväznú informáciu použiť ešte tri mesiace odo dňa oznámenia jej neplatnosti, ak na základe tejto záväznej informácie uzavrela záväzné zmluvy o predaji alebo o nákupe tovaru. Ak je informácia neplatná z dôvodu uvedeného v odseku 7 písm. a), môže byť lehota, počas ktorej môže byť záväzná informácia používaná aj po zrušení jej platnosti, ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom, s ktorým je v rozpore.

(10)

Na postup colných orgánov pri vydávaní záväzných informácií sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.7)

§ 10

(1)

Každý, kto má tovar podliehajúci colnému dohľadu, je povinný umožniť colným orgánom vykonávanie colného dohľadu v dopravných prostriedkoch, prevádzkových skladoch a na iných miestach, na ktorých sa tento tovar nachádza, a predložiť colným orgánom všetky doklady, ktoré sa vzťahujú na tento tovar.

(2)

Osoby, u ktorých sa vykonáva colný dohľad, sú povinné strpieť úkony nevyhnutné na vykonanie tohto dohľadu a sú povinné poskytovať colným orgánom pri jeho vykonávaní nevyhnutnú súčinnosť.

(3)

Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná na výzvu colných orgánov predložiť buď doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených v tuzemsku podnikať. Ak táto osoba nepredloží príslušné doklady, colné orgány na jej náklady a nebezpečenstvo kontrolovaný tovar premiestnia na miesto, ktoré je pod ich priamym dohľadom, a ustanovia lehotu na dodatočné predloženie týchto dokladov.

(4)

Poskytnutie dokladov, údajov a informácií môže odmietnuť ten, kto by tým porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, s výnimkou prípadu, že ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v koho záujme túto povinnosť má.

(5)

Súdy, iné štátne orgány, obce a notári v prípadoch, keď predmet konania pred nimi podlieha podľa tohto alebo osobitného zákona clu, daniam3) a iným platbám vyberaným pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite, sú povinné oznámiť colným orgánom údaje potrebné na vymeranie a vymáhanie tohto cla, daní a iných platieb.

(6)

Štátne kontrolné orgány majú povinnosť oznamovať colným orgánom výsledky kontrol, ktoré majú vzťah k colnému dlhu alebo k daňovým povinnostiam.

(7)

Orgány telekomunikácií sú na účely colného konania, konania o delikte, vymáhania nedoplatku alebo kontroly po prepustení tovaru povinné oznámiť colným orgánom na ich písomnú žiadosť údaje o užívateľoch telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc.

(8)

Vydavatelia tlače sú povinní na písomnú žiadosť colných orgánov oznámiť meno objednávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.

(9)

Verejní dopravcovia sú na výzvu colných orgánov povinní oznámiť najmä odosielateľov a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako aj údaje o čase prepravy, množstve prepravovaného tovaru, charaktere zásielky a prípadne ďalšie údaje, ak im sú známe.

(10)

Ozbrojené bezpečnostné zbory a iné ozbrojené zbory sú povinné v rámci svojej pôsobnosti poskytnúť colným orgánom v nevyhnutnom rozsahu súčinnosť na zabezpečenie úloh podľa colných predpisov.

(11)

Colné orgány sú na účely colného konania a daňového konania vrátane vymáhania colných a daňových nedoplatkov oprávnené písomne vyžadovať od bánk a pobočiek zahraničných bánk7aa) informácie podliehajúce bankovému tajomstvu7ab) o ich klientoch, ktorí sú účastníkmi colného konania alebo daňového konania vrátane uplatňovania vymáhania colných a daňových nedoplatkov, a to čísla ich bankových účtov, stavy na týchto účtoch a ich zmeny a údaje o pôžičkách a úveroch poskytnutých týmto klientom.

§ 10a

(1)

Pôvodný nositeľ práva dielo použiť 7a) alebo osoba oprávnená na výkon jeho práva dielo použiť 7b) môže od colných orgánov požadovať informácie o obsahu a rozsahu dovozu tovaru, ktorý má povahu rozmnoženiny diela alebo jeho zvukového záznamu, obrazového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo tovaru, ktorý môže slúžiť ako nosič na vyhotovovanie takéhoto záznamu (nenahraný nosič záznamu), a nahliadať do colných dokumentov s cieľom zistiť, či je dovoz tohto tovaru na účel rozširovania na trhu v súlade s osobitným právnym predpisom.7c)

(2)

Colný orgán na písomnú žiadosť osoby oprávnenej podľa odseku 1 preruší najviac na desať pracovných dní colné konanie o prepustenie tovaru do voľného obehu, ak existuje odôvodnené podozrenie, že dovozcom tohto tovaru boli porušené práva podľa osobitného predpisu.7c) V odôvodnených prípadoch možno lehotu prerušenia konania predĺžiť o ďalších desať pracovných dní.

(3)

Ak dovozca tovaru uvedeného v odseku 1 v lehote podľa odseku 2 nepreukáže, že dovoz tohto tovaru je v súlade s osobitným predpisom,7c) colný orgán neprepustí tento tovar do režimu voľného obehu.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne aj pri vývoze tovaru uvedeného v odseku 1.

§ 11

(1)

Ten, kto uskutočnil dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo ten, kto má doklady týkajúce sa dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru u seba alebo u niekoho iného, je povinný tieto doklady uschovať v lehote podľa osobitného predpisu, najmenej však na čas desiatich rokov, aby mohol správnosť, pravdivosť a presnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, pravosť priložených dokladov a skutočnosti tvrdené v colnom konaní na požiadanie colných orgánov preukázať, a to bez ohľadu na prostriedok, na ktorom sú vedené.

(2)

Lehota uvedená v odseku 1 začína plynúť od konca kalendárneho roka, v ktorom

a)

colný orgán prijal vyhlásenie na prepustenie tovaru do voľného obehu iného, ako je uvedený v písmene b), alebo na vývoz,

b)

prestal byť tovar prepustený do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia pod colným dohľadom,

c)

bol skončený iný režim, ako je uvedený v písmenách a) a b).

(3)

Ak sa pri následnej kontrole vykonanej so zameraním na správne určenie colného dlhu zistí, že je potrebné pôvodné rozhodnutie zmeniť, lehota podľa odseku 1 prestáva plynúť odo dňa tohto zistenia až do vydania nového rozhodnutia.

(4)

Ak je lehota na vykonávanie colných predpisov ustanovená týmito predpismi, nie je možné ju predĺžiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Ak by malo uplynutie určenej lehoty za následok zánik práva alebo uloženia sankcie a žiadateľ preukáže, že nemohol lehotu dodržať v dôsledku nehody alebo vyššej moci, colný orgán môže lehotu primerane predĺžiť.

§ 12

Povinnosť mlčanlivosti

(1)

Colníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh colnej správy alebo v súvislosti s nimi a ktoré si vyžadujú v záujme právnických osôb a fyzických osôb, aby ostali utajené.

(2)

Od povinnosti mlčanlivosti môže colníka oslobodiť generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky.

DRUHÁ HLAVA

ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY V OBLASTI COLNÍCTVA, PRÁVA A POVINNOSTI COLNÍKOV

PRVÝ DIEL

ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

§ 13

Orgánmi štátnej správy pre oblasť colníctva sú

a)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

b)

Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo“),

c)

colné úrady.

DRUHÝ DIEL

MINISTERSTVO

§ 14

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť colníctva plní najmä tieto úlohy:

a)

vypracúva koncepciu colníctva,

b)

vykonáva dohľad nad colnou správou,

c)

vypracúva návrhy medzinárodných zmlúv a dohôd pre oblasť colníctva, doručuje písomnosti a rozhodnutia colných orgánov iných štátov,

d)

rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam colného riaditeľstva a preskúmava jeho rozhodnutia v mimoodvolacích konaniach,

e)

rozhoduje o odpustení cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze,

f)

otvára, zrušuje colné priechody a mení ich charakter,

g)

ustanovuje colné orgány a vymedzuje ich oprávnenie na odpustenie cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze,

h)

ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom sídla a pracovné obvody colných úradov a sídlo colného riaditeľstva,

i)

riadi colné riaditeľstvo a schvaľuje jeho vnútornú štruktúru.

TRETÍ DIEL

COLNÁ SPRÁVA

Prvý oddiel

Colná správa a jej úlohy

§ 15

(1)

Colnú správu tvorí colné riaditeľstvo a colné úrady (ďalej len „colné orgány“).

(2)

Colné orgány sú orgánmi štátnej správy, ktoré plnia najmä úlohy v oblasti colníctva, colných sadzieb, colnej hodnoty a nomenklatúrneho zaraďovania a označovania pôvodu tovaru, colnej štatistiky, úlohy podľa osobitných predpisov8) medzinárodných zmlúv,9) ktorými je Slovenská republika viazaná, a v ďalších oblastiach určených týmto zákonom alebo osobitným zákonom.

(3)

Colné orgány vykonávajú aj správu

a)

dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní,3)

b)

ďalších daní a poplatkov v rozsahu určenom osobitným zákonom,10)

c)

iných platieb pri dovoze tovaru.

(4)

Colné orgány spolupracujú najmä so Svetovou colnou organizáciou, Svetovou organizáciou obchodu – WTO a s colnými správami iných štátov v rozsahu vymedzenom ministerstvom.

Druhý oddiel

Postavenie a pôsobnosť colných orgánov

§ 16

Colné riaditeľstvo

(1)

Colné riaditeľstvo je územným colným orgánom, ktorý vykonáva svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky.

(2)

Colné riaditeľstvo je rozpočtovou organizáciou.

(3)

Colné riaditeľstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) .

(4)

Colné riaditeľstvo plní najmä tieto úlohy:

a)

riadi a kontroluje colné úrady,

b)

vykonáva dohľad nad colnými úradmi,

c)

rozhoduje v colnom a správnom konaní ako najbližšie nadriadený orgán podľa osobitného predpisu,7)

d)

zabezpečuje a plní úlohy v oblasti boja proti pašovaniu omamných a psychotropných látok, proti ilegálnej preprave rádioaktívnych a iných vysoko nebezpečných materiálov,

e)

rozhoduje o vrátení alebo o odpustení cla, daní a iných platieb,

f)

zabezpečuje získavanie a spracúvanie informácií pre colnú štatistiku o tovare, ktorému bolo pridelené colne schválené určenie, a vedie colnú štatistiku,

g)

zabezpečuje a plní úlohy v oblasti odhaľovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením colných predpisov (ďalej len „trestný čin“) a zisťovania ich páchateľov,11)

h)

v odôvodnených prípadoch vykonáva úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti colných úradov,

i)

doručuje písomnosti a oznamuje rozhodnutia colných orgánov iných štátov,

j)

vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zaradení tovaru a o pôvode tovaru,

k)

vytvára, udržiava a prevádzkuje informačné systémy, v ktorých zhromažďuje, spracúva, uchováva, odovzdáva, využíva, ochraňuje a vyraďuje informácie o osobách, ktoré porušili alebo je dôvodné podozrenie, že porušujú colné predpisy,

l)

zabezpečuje vecné a osobné potreby colnej správy.

§ 17

Colné úrady

(1)

Colné úrady sú colnými orgánmi, ktoré vykonávajú svoju územnú pôsobnosť v ustanovenom pracovnom obvode. V územnom obvode kraja vytvoreného podľa osobitného zákona môže byť zriadených viac colných úradov.

(2)

Na zabezpečenie efektívnejšieho uplatňovania colného dohľadu zriaďuje colné riaditeľstvo na návrh colného úradu v rámci územného obvodu colného úradu colné stanice a pobočky colného úradu, ktoré majú právomoc a pôsobnosť colného úradu v rozsahu vymedzenom colným riaditeľstvom.

(3)

V územnom obvode okresu vytvoreného podľa osobitného zákona môže byť zriadených viac pobočiek colných úradov a viac staníc colných úradov alebo nemusí byť zriadená ani jedna pobočka alebo ani jedna stanica.

(4)

Na čele colného úradu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ colného riaditeľstva. Na čele colnej stanice a pobočky colného úradu je vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ colného úradu.

(5)

Colné úrady na železničných staniciach, v prístavoch, na letiskách, na poštách a na iných miestach, ak vykonávajú vstupný a výstupný colný dohľad, sú pohraničnými colnými úradmi. Ostatné colné úrady sú vnútrozemskými colnými úradmi.

(6)

Colný úrad plní najmä tieto úlohy:

a)

vymeriava, vyberá a eviduje clo, dane a iné platby vyberané pri dovoze a vývoze tovaru, vymeriava úroky z omeškania a zabezpečuje platenie cla, daní a iných platieb, preplatkov na inom cle, daniach alebo na iných platbách,

b)

rozhoduje o určení colnej hodnoty,

c)

zabezpečuje získavanie informácií pre colnú štatistiku o tovare, ktorému bolo pridelené colne schválené určenie, vedie údajovú základňu o dovoze a vývoze tovaru,

d)

rozhoduje o vzniku colného záložného práva,

e)

vymáha nedoplatky na cle, daniach a na iných platbách a zabezpečuje výkon rozhodnutí,

f)

odhaľuje a prejednáva priestupky podľa colného zákona a podľa osobitných predpisov,12) odhaľuje a prejednáva colné delikty podľa colného zákona a podľa osobitných predpisov12), odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,11)

g)

vytvára, udržiava a prevádzkuje informačné systémy, v ktorých zhromažďuje, spracúva, uchováva, odovzdáva, využíva, ochraňuje a vyraďuje informácie o osobách, ktoré porušili alebo je dôvodné podozrenie, že porušujú colné predpisy v rámci územného obvodu,

h)

schvaľuje spôsobilosť dopravných prostriedkov na prepravu tovaru pod colnou uzáverou,

i)

zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili cez štátnu hranicu v súlade s colnými predpismi, a v prípade ich porušenia vykonáva opatrenia podľa tohto zákona,

j)

usmerňuje pohyb osôb a dopravných prostriedkov a zabezpečuje dodržiavanie verejného poriadku v colnom priestore,

k)

pátra po tovare, ktorý unikol colnému dohľadu,

l)

pátra po osobách, ktoré porušili colné predpisy, zisťuje a zamedzuje porušovanie colných predpisov, vedie boj proti pašovaniu a spolupracuje v tejto oblasti,

m)

vykonáva kontrolu po prepustení tovaru,

n)

v odôvodnených prípadoch zabezpečuje a vykonáva sprievod osôb, dopravných prostriedkov a tovaru od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia,

o)

povoľuje odklad platenia a platenia v splátkach cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze alebo pri vývoze tovaru,

p)

kontroluje a potvrdzuje súhlas na dovoz a vývoz exemplárov chránených druhov rastlín a chránených druhov živočíchov podľa osobitného predpisu.5)

§ 17a

Colníci

Colníci tvoria ozbrojený zbor, ktorý plní úlohy podľa tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, na colnom riaditeľstve a colných úradoch.

§ 17b

(1)

Pri služobných úkonoch a služobných zákrokoch je colník povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť fyzických osôb i vlastnú a nesmie pripustiť, aby im v súvislosti s touto činnosťou vznikla bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do ich práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobným úkonom alebo služobným zákrokom.

(2)

Služobným úkonom sa rozumie úkon colníka pri vykonávaní colnej kontroly.

(3)

Služobným zákrokom sa rozumie opatrenie urobené colníkom v rámci tohto zákona smerujúce proti fyzickej osobe, ktorá porušuje zákony a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, spôsobom uvedeným v § 17i ods. 1 a v § 17m až 17u.

(4)

Colník je povinný pri služobnom úkone alebo pri služobnom zákroku spojenom so zásahom do práv alebo slobôd fyzických osôb poučiť ich, ak to okolnosti prípadu dovoľujú, o ich právach, v opačnom prípade ich poučí bez zbytočného odkladu.

§ 17c

Colník nie je povinný vykonať služobný zákrok, ak

a)

naň nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a ak povaha služobného zákroku také odborné vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje, alebo

b)

tomu bráni povinnosť splniť úlohu, ktorej nesplnenie by spôsobilo zrejme závažnejšie následky než nevykonanie služobného zákroku.

§ 17d

(1)

Colník je pri služobnom zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti prípadu dovoľujú, použiť zodpovedajúcu výzvu.

(2)

Ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, použije colník pred výzvou slová „V mene zákona!“.

(3)

Každý je povinný poslúchnuť výzvu zakročujúceho colníka.

§ 17e

(1)

Colník je povinný pri výkone svojich oprávnení preukázať svoju príslušnosť k colnej správe, ak to povaha a okolnosti služobného úkonu alebo služobného zákroku dovoľujú.

(2)

Colník preukazuje svoju príslušnosť k colnej správe služobnou rovnošatou pri výkone služby označenou identifikačným číslom alebo služobným preukazom colníka, alebo ústnym vyhlásením „colná správa“.

(3)

Ústnym vyhlásením „colná správa“ preukazuje colník svoju príslušnosť k colnej správe iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti služobného zákroku neumožňujú preukázať túto príslušnosť služobnou rovnošatou alebo služobným preukazom colníka. Služobnou rovnošatou alebo služobným preukazom colníka sa colník preukáže ihneď, len čo to okolnosti služobného zákroku dovolia.

§ 17f

Okolnosťou, ktorá nedovoľuje poučenie fyzickej osoby o jej právach podľa § 17b ods. 4 alebo ktorá nedovoľuje použiť výzvu podľa § 17d ods. 1, alebo ktorá nedovoľuje preukázanie príslušnosti k colnej správe podľa § 17e ods. 1, je najmä bezprostredné napadnutie colníka a bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia inej fyzickej osoby.

§ 17g

Oprávnenie požadovať vysvetlenie

(1)

Colník je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenia od toho, kto môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých na odhalenie trestného činu alebo priestupku súvisiaceho s dovozom, vývozom alebo s tranzitom tovaru, a ich páchateľa, a v prípade potreby ho vyzvať, aby sa v primeranej lehote dostavil na colný úrad na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia.

(2)

Každý je povinný výzve alebo požiadavke podľa odseku 1 vyhovieť.

(3)

Vysvetlenie môže odoprieť iba ten, kto by ním sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, súrodencovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným fyzickým osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú, spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok alebo kto by ním porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, ibaže by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v koho záujme túto povinnosť má.

(4)

Colník je povinný vopred fyzickú osobu poučiť o možnosti odoprieť vysvetlenie podľa odseku 3 a oznámiť jej základné údaje o predmete požadovaného vysvetlenia.

(5)

Kto sa ustanoví na výzvu, má nárok na náhradu potrebných vedľajších výdavkov a na náhradu ušlého zárobku (ďalej len „náhrada“). Náhradu poskytuje colný úrad.

(6)

Nárok na náhradu podľa odseku 5 zaniká, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch dní odo dňa, keď sa na výzvu podľa odseku 1 ustanovila; o tom musí byť táto osoba poučená.

(7)

Ak fyzická osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov nevyhovie výzve podľa odseku 1, môže byť predvedená na colný úrad na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia.

(8)

Zápisnica o podaní vysvetlenia sa musí spísať s fyzickou osobou po jej predvedení; po jej spísaní colník túto osobu prepustí.

(9)

O predvedení spíše colník úradný záznam.

§ 17h

Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti

(1)

Preukázanie totožnosti znamená preukázanie mena a priezviska, dátumu narodenia a miesta trvalého pobytu, prípadne miesta prechodného pobytu12a) fyzickej osoby.

(2)

Colník je oprávnený vyzvať na preukázanie totožnosti osobu,

a)

ktorá je podozrivá z páchania trestného činu alebo priestupku alebo podozrivú zo spáchania trestného činu alebo priestupku v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru alebo

b)

od ktorej sa vyžaduje vysvetlenie podľa § 17g ods. 1, alebo

c)

ktorá sa zdržiava v colnom pohraničnom pásme.

Táto osoba je povinná výzve vyhovieť.

(3)

Po zistení totožnosti osoby uvedenej v odseku 2 písm. c) colník túto osobu ihneď prepustí, ak nejde o hľadanú alebo nezvestnú fyzickú osobu. Ak ide o fyzickú osobu hľadanú pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, bez meškania ju odovzdá útvaru Policajného zboru. V prípade nezvestnej fyzickej osoby upovedomí toho, kto nezvestnosť tejto osoby oznámil, prípadne ju odovzdá príslušnému orgánu alebo zákonnému zástupcovi.

(4)

Ak osoba uvedená v odseku 2 odmietne preukázať svoju totožnosť alebo ak ju nemôže preukázať ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti na preukázanie svojej totožnosti, je colník oprávnený túto osobu predviesť na colný úrad na vykonanie služobných úkonov na účel zistenia jej totožnosti alebo objasnenia veci.

(5)

Ak colník nezistí totožnosť fyzickej osoby predvedenej podľa odseku 4 do 12 hodín od predvedenia ani na základe oznámených údajov v evidenciách obyvateľov a ak je podozrenie, že predvedená fyzická osoba uvádza nepravdivé údaje o svojej osobe, odovzdá ju najbližšiemu útvaru Policajného zboru.

(6)

O predvedení spíše colník úradný záznam.

§ 17i

Oprávnenie odňať zbraň

(1)

Colník je oprávnený presvedčiť sa, či predvádzaný nemá pri sebe zbraň,12b) ktorou by mohol ohroziť svoj život alebo zdravie alebo život alebo zdravie inej fyzickej osoby, a odňať ju.

(2)

Colník je povinný pri prepustení predvedeného vrátiť mu proti podpisu zbraň odňatú podľa odseku 1. Ak zákonné dôvody bránia odňatú zbraň vrátiť, vystaví colník predvedenému potvrdenie o odňatí zbrane.

§ 17j

Oprávnenie na obmedzenie voľného pohybu fyzickej osoby správajúcej sa násilne

(1)

Colník môže tomu, kto sa správa násilne voči nemu alebo voči inému alebo ničí majetok, po márnej výzve, aby od takého konania upustil, obmedziť možnosť voľného pohybu.

(2)

Obmedzenie voľného pohybu môže trvať iba po dobu, kým fyzická osoba od násilného správania upustí alebo kým bude odovzdaná najbližšiemu policajnému orgánu, najdlhšie však dve hodiny, pritom sa musí tejto osobe umožniť sedieť, prípadne vykonávať hygienické potreby.

(3)

O dôvodoch použitia tohto oprávnenia spíše colník úradný záznam.

§ 17k

Oprávnenie zakázať vstup na určené miesta

Colník je oprávnený prikázať každému, aby na nevyhnutne potrebnú dobu nevstupoval na určené miesta alebo sa na nich nezdržiaval, ak to vyžaduje zabezpečenie vykonávania colnej kontroly.

§ 17ka

Oprávnenie držať nebezpečné látky a zakázané veci

(1)

Na účely výučby, výcviku, skúšok a v súvislosti s výkonom služby je určený colník oprávnený držať, skladovať a používať nebezpečné látky a zakázané veci. Takýmito látkami a vecami sa rozumejú najmä omamné a psychotropné látky a prekurzory,12ba) výbušniny, výbušné predmety, jedy,12bb) falzifikáty peňazí, známok a cenných papierov.12bc)

(2)

O držbe, skladovaní a používaní nebezpečných látok a zakázaných vecí uvedených v odseku 1 sa vedie evidencia a záznamy o množstve a spôsobe, ako sa s nimi nakladá.

§ 17l

Donucovacie prostriedky

(1)

Použitím donucovacieho prostriedku sa má dosiahnuť účel sledovaný služobným zákrokom, pričom sa použije iba taký donucovací prostriedok, ktorý je nevyhnutne potrebný na prekonanie odporu toho, kto sa dopúšťa protiprávneho konania. O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje colník podľa konkrétnej situácie tak, aby tomu, proti komu zakročuje, nespôsobil ujmu zrejme neprimeranú povahe a nebezpečnosti protiprávneho konania.

(2)

Pred použitím donucovacích prostriedkov je colník povinný vyzvať toho, proti komu zakročuje, aby upustil od protiprávneho konania, s výstrahou, že sa použije niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť len v prípade, ak je sám napadnutý alebo ak je zjavne a bezprostredne ohrozený život alebo zdravie inej fyzickej osoby a vec neznesie odklad.

(3)

Donucovacie prostriedky sú

a)

hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,

b)

slzotvorné prostriedky, elektrické paralyzátory,

c)

obušok,

d)

putá,

e)

služobný pes,

f)

technické a iné prostriedky na zabránenie odjazdu vozidla a na násilné zastavenie vozidla,

g)

úder strelnou zbraňou,

h)

hrozba namierenou strelnou zbraňou,

i)

varovný výstrel do vzduchu.

§ 17m

Použitie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany, slzotvorných prostriedkov a obušku

(1)

Colník je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok, aby

a)

zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby pred protiprávnym útokom, ak sa po márnej výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,

b)

zabránil výtržnosti, ruvačke, fyzickému napádaniu fyzických osôb alebo úmyselnému poškodzovaniu majetku,

c)

predviedol alebo zadržal fyzickú osobu, ktorá kladie aktívny odpor,

d)

zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej správy alebo na miesta, kam je vstup zakázaný.

(2)

Hmaty a chvaty sebaobrany, ktoré neohrozia zdravie alebo život fyzickej osoby, je colník oprávnený použiť, aby predviedol toho, kto kladie pasívny odpor.

§ 17n

Použitie pút

Colník je oprávnený použiť putá

a)

na spútanie zadržanej fyzickej osoby, ktorá kladie aktívny odpor alebo napáda iné fyzické osoby alebo colníka, alebo poškodzuje majetok, po márnej výzve, aby od takého konania upustila, alebo ak je nebezpečenstvo, že sa pokúsi o útek,

b)

na vzájomné pripútanie dvoch alebo viacerých predvádzaných alebo zadržaných fyzických osôb za podmienok uvedených v písmene a),

c)

pri vykonávaní služobných úkonov so zadržanými fyzickými osobami, ak sa správajú násilne voči colníkovi alebo voči inej fyzickej osobe alebo ničia majetok.

§ 17o

Použitie služobného psa

(1)

Colník je oprávnený použiť služobného psa,

a)

aby zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby, ak sa po márnej výzve neupustí od útoku, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,

b)

aby zabránil výtržnosti, ruvačke, fyzickému napádaniu fyzických osôb alebo úmyselnému poškodzovaniu majetku,

c)

aby zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej správy alebo miesta, kam je vstup zakázaný,

d)

na prenasledovanie fyzickej osoby, ktorá sa v blízkosti štátnych hraníc po márnej výzve nezastaví, snaží sa uniknúť a nemôže byť iným spôsobom zadržaná,

e)

na prenasledovanie fyzickej osoby na úteku, ak má byť zadržaná,

f)

aby donútil ukrývajúcu sa fyzickú osobu opustiť úkryt, ak má byť zadržaná.

(2)

Colník používa služobného psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku, prípadne prekonanie odporu fyzickej osoby vyžaduje, použije služobného psa bez náhubku.

§ 17p

Použitie technických a iných prostriedkov na zabránenie odjazdu vozidla a na násilné zastavenie vozidla

(1)

Colník je oprávnený použiť na zabránenie odjazdu vozidla technické a iné prostriedky v prípade, že sa vodič vozidla odmieta aj po opakovanej výzve podrobiť služobným úkonom vykonávaným colníkom a z jeho konania je zrejmé, že s vozidlom chce z miesta odísť.

(2)

Colník je oprávnený použiť v colnom pohraničnom pásme zastavovací pás a iné prostriedky na násilné zastavenie vozidla, ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov12c) nezastaví, ak

a)

je dôvodné podozrenie, že sa pokúsi o násilný prejazd štátnych hraníc,

b)

je dôvodné podozrenie, že sa vo vozidle prepravujú páchatelia niektorého obzvlášť závažného úmyselného trestného činu12d) alebo veci pochádzajúce z tejto trestnej činnosti.

(3)

Za iné prostriedky podľa odsekov 1 a 2 sa považuje služobné vozidlo, povoz, stavebné mechanizmy a iné prekážky.

§ 17r

Použitie úderu strelnou zbraňou

Colník je oprávnený použiť úder strelnou zbraňou v sebaobrane, spravidla pri zápase s útočníkom, a ak sa dostane do tiesne.

§ 17s

Použitie hrozby namierenou strelnou zbraňou

Colník je oprávnený použiť hrozbu namierenou strelnou zbraňou, aby

a)

zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby,

b)

zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej správy alebo na miesta, kam je vstup zakázaný,

c)

prekonal odpor smerujúci k zmareniu jeho služobného zákroku.

§ 17t

Použitie varovného výstrelu

Colník je oprávnený použiť varovný výstrel do vzduchu len v prípadoch, keď je oprávnený použiť zbraň.

§ 17u

Použitie zbrane

(1)

Colník je oprávnený nosiť služobnú zbraň pri plnení služobných povinností podľa tohto zákona, ako aj pri plnení služobných povinností podľa osobitných predpisov.12e)

(2)

Colník oprávnený nosiť zbraň podľa odseku 1 je oprávnený použiť zbraň len v týchto prípadoch:

a)

aby v prípade nutnej obrany odvrátil priamo hroziaci alebo trvajúci útok proti jeho osobe alebo útok na život alebo na zdravie inej fyzickej osoby,

b)

ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdáva alebo sa zdráha opustiť svoj úkryt,

c)

aby zamedzil úteku fyzickej osoby dôvodne podozrivej zo spáchania obvzlášť závažného úmyselného trestného činu, ktorú nemôže iným spôsobom zadržať,

d)

aby v colnom pohraničnom pásme prinútil zastaviť dopravný prostriedok, ktorého vodič na opätovnú výzvu alebo na znamenie dané podľa osobitných predpisov12c) nezastaví, ak ho nemožno zastaviť iným spôsobom,

e)

aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje chránený objekt colnej správy, po márnej výzve, aby sa upustilo od útoku,

f)

aby zneškodnil zviera bezprostredne ohrozujúce život alebo zdravie fyzických osôb.

(3)

Zbraňou sa podľa odseku 1 rozumie strelná zbraň, bodná zbraň, výbušniny, špeciálne výbušné predmety a špeciálne nálože.

(4)

Použitie zbrane colníkom v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) až e) je prípustné iba vtedy, ak by použitie donucovacích prostriedkov bolo zrejme neúčinné.

(5)

Colník je povinný pred použitím zbrane vyzvať toho, proti komu zakročuje, aby upustil od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá zbraň. Pred použitím strelnej zbrane je colník povinný použiť aj varovný výstrel. Od výstrahy a varovného výstrelu môže upustiť len v prípade, ak je sám zjavne a bezprostredne ohrozený na živote alebo na zdraví alebo ak je zjavne a bezprostredne ohrozený život alebo zdravie inej fyzickej osoby a vec neznesie odklad.

(6)

Colník je pri použití zbrane povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä na to, aby nebol ohrozený život alebo zdravie iných fyzických osôb, a čo najviac šetriť život toho, proti komu zákrok smeruje.

(7)

Colník môže použiť zbraň len v colnom pohraničnom pásme alebo v colnom priestore. Mimo tohto územia môže použiť zbraň len vtedy, ak je sám ohrozený.

§ 17v

(1)

Ak colník zistí, že pri použití donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu fyzickej osoby, je povinný, len čo to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenému prvú pomoc a zebezpečiť lekárske ošetrenie.

(2)

Po každom použití zbrane, pri ktorom došlo ku zraneniu fyzickej osoby, je colník povinný ihneď, len čo to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenému prvú pomoc a zabezpečiť lekárske ošetrenie. Ďalej je povinný urobiť všetky neodkladné úkony, aby mohla byť riadne objasnená oprávnenosť použitia zbrane.

§ 17y

(1)

Colník je povinný bezodkladne hlásiť svojmu nadriadenému každý služobný zákrok, pri ktorom sa použili donucovacie prostriedky alebo zbraň.

(2)

O použití donucovacích prostriedkov alebo zbrane je príslušník colnej správy povinný podať svojmu nadriadenému písomné hlásenie s uvedením dôvodu, priebehu a výsledku ich použitia.

(3)

Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo o primeranosti použitia donucovacích prostriedkov alebo zbrane alebo ak bola pri ich použití spôsobená smrť, ujma na zdraví alebo škoda na majetku, je nadriadený povinný zistiť, či sa použili v súlade so zákonom. O výsledku tohto zistenia spíše úradný záznam.

§ 17z

Osobitné obmedzenia

Colník nesmie pri služobnom zákroku proti zjavne tehotnej žene alebo žene, ktorá sa za tehotnú vyhlási, fyzickej osobe vysokého veku, fyzickej osobe so zjavnou telesnou chybou alebo chorobou a fyzickej osobe zjavne mladšej ako 15 rokov použiť úder a kop sebaobrany, slzotvorné prostriedky, elektrické paralyzátory, obušok, putá, služobného psa, úder strelnou zbraňou a zbraň s výnimkou prípadov, v ktorých útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje život a zdravie colníka alebo život a zdravie iných fyzických osôb alebo hrozí väčšia škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.

TRETIA HLAVA

VYMERIAVANIE CLA

PRVÝ DIEL

CLO

Prvý oddiel

Druhy cla

§ 18

(1)

Dovozným clom sa rozumie clo vyberané pri dovoze tovaru.

(2)

Vývozným clom sa rozumie clo vyberané pri vývoze tovaru.

(3)

Antidumpingovým clom sa rozumie clo vyberané z dovážaného tovaru, ktorý je predmetom dumpingu.

(4)

Vyrovnávacím clom sa rozumie osobitné clo vyberané na účely vyrovnania prémie alebo subvencie, ktorá bola priamo alebo nepriamo poskytnutá na zhotovenie, výrobu alebo na vývoz tovaru.

(5)

Odvetným clom sa rozumie prirážka k colnej sadzbe, prípadne zavedenie osobitného cla z tovaru, ktorý podľa colného sadzobníka clu nepodlieha, určené na prechodný čas z dôvodov hospodárskej odvety na tovar dovážaný zo štátu, ktorý diskriminuje Slovenskú republiku v hospodárskych vzťahoch.

(6)

Výšku vyrovnávacieho cla a odvetného cla ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením. Spôsob určovania antidumpingového cla ustanoví osobitný zákon.

Druhý oddiel

Tovar podliehajúci clu

§ 19

(1)

Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom sadzobníku výslovne označený ako tovar bez cla.

(2)

Vývoznému clu podlieha vyvážaný tovar len vtedy, ak colný sadzobník výslovne takéto clo ustanovuje.

(3)

Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách výslovne označený ako tovar bez cla.

Tretí oddiel

Oslobodenie od cla

§ 20

(1)

Od cla je oslobodený tovar, pri ktorom to vzhľadom na jeho konečné použitie vyžaduje všeobecný záujem. Prípady, keď je tovar oslobodený od cla vzhľadom na jeho konečné použitie, ako aj podmienky, za ktorých je tovar oslobodený od cla, ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(2)

Od cla je oslobodený tovar dovážaný zahraničnými osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv.13) Podmienky a rozsah oslobodenia tohto tovaru od cla ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(3)

Ak niektorý štát neposkytuje oslobodenie od cla na tovar dovážaný z tuzemska v rozsahu, ktorý zodpovedá rozsahu upravenému všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva, môže ministerstvo pre dovoz tovaru z tohto štátu oslobodenie od cla obmedziť alebo odoprieť.

(4)

Ak bol tovar, ktorý podlieha clu, čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla, colný orgán na základe všeobecne záväzného právneho predpisu určí, že najdlhšie počas troch rokov odo dňa prepustenia tovaru sa tento môže používať len na určitý účel a nemôže zmeniť vlastníka ani byť daný iným osobám do užívania.

DRUHÝ DIEL

COLNÝ SADZOBNÍK

Prvý oddiel

Colné sadzby a obsah colného sadzobníka

§ 21

(1)

Ak vznikol colný dlh, vymeriava sa clo podľa sadzieb, ktoré sú ustanovené colným sadzobníkom (ďalej len „colná sadzba“), a to zo základu ustanoveného týmto zákonom.

(2)

Colné sadzby a merné jednotky colného sadzobníka ustanoví a colný sadzobník vydáva vláda nariadením.

(3)

Z tovaru neobchodného charakteru môže byť clo vymerané podľa jednotnej colnej sadzby. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v ktorých prípadoch sa použije jednotná colná sadzba na vymeranie cla, a jej výšku.

(4)

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, že sa zmluvné sadzby použijú aj pri tovare, ktorý má pôvod v štáte, s ktorým nebola uzavretá zmluva o vzájomnom poskytovaní colných výhod.

(5)

Colný sadzobník obsahuje

a)

kombinovanú nomenklatúru tovaru,6)

b)

inú nomenklatúru, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie, ktoré je ustanovené osobitnými predpismi upravujúcimi vykonávanie colnosadzobných opatrení pri obchode s tovarom,

c)

všeobecné colné sadzby,

d)

zmluvné colné sadzby,

e)

preferenčné sadzobné opatrenia obsiahnuté v medzinárodných zmluvách, ktoré upravujú poskytovanie colných sadzobných preferencií (preferenčné zmluvné colné sadzby),

f)

preferenčné sadzobné opatrenia prijaté jednostranne voči niektorým štátom, skupinám štátov alebo územiam,

g)

jednostranné sadzobné opatrenia, ktoré poskytujú zníženie dovozného cla z niektorého tovaru,

h)

ďalšie sadzobné opatrenia, ktoré vyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(6)

Ak sú splnené podmienky na použitie sadzobných opatrení, ktoré sú uvedené v odseku 5 písm. d) až g), postupuje príslušný colný orgán, a to aj bez návrhu deklaranta, najskôr podľa týchto sadzobných opatrení namiesto sadzobného opatrenia uvedeného v odseku 5 písm. c); ustanovenia colných predpisov, ktoré upravujú používanie jednotnej colnej sadzby, tým nie sú dotknuté.

(7)

Ak je použitie sadzobných opatrení uvedených v odseku 5 písm. d) až g) obmedzené iba na určitý objem dovážaného tovaru, použijú sa tieto opatrenia iba na tento objem.

Druhý oddiel

Nomenklatúrne zaradenie

§ 22

Nomenklatúrne zaradenie tovaru je určené

a)

podpoložkou kombinovanej nomenklatúry,

b)

podpoložkou inej nomenklatúry, ktorá je uvedená v § 21 ods. 5 písm. b),

c)

podpoložkou inej nomenklatúry, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie ustanovené osobitnými predpismi, ktoré upravujú vykonávanie nesadzobných opatrení pri obchode s tovarom.

TRETÍ DIEL

PÔVOD TOVARU

Prvý oddiel

Nepreferenčný pôvod tovaru

§ 23

(1)

Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na účely použitia

a)

colného sadzobníka s výnimkou opatrení, ktoré sú uvedené v § 21 ods. 5 písm. e) a f),

b)

nesadzobných opatrení, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi pri obchode s tovarom.

(2)

Za tovar, ktorý pochádza z určitého štátu, sa považuje tovar, ktorý sa úplne získal alebo vyrobil v tomto štáte.

(3)

Tovar, na ktorého výrobe sa podieľajú dva alebo viac štátov, pochádza z toho štátu, kde došlo k jeho poslednému podstatnejšiemu ekonomicky odôvodnenému prepracovaniu, ktoré bolo uskutočnené v podnikoch na to založených a vyústilo do nového výrobku alebo predstavuje dôležitý stupeň výroby.

(4)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom pravidlá na určenie nepreferenčného pôvodu niektorých druhov tovaru, na ktorých výrobe sa podieľajú dva alebo viac štátov, ako aj to, čo sa považuje za podstatnejšie ekonomicky odôvodnené prepracovanie tovaru.

§ 24

(1)

Tovarom získaným alebo vyrobeným v určitom štáte sú

a)

nerastné produkty vyťažené na jeho území,

b)

rastlinné produkty zozbierané v tomto štáte,

c)

živé zvieratá narodené, vyliahnuté a odchované v tomto štáte, ako aj ich vývinové štádiá,

d)

výrobky získané zo zvierat chovaných v tomto štáte,

e)

produkty poľovky a rybolovu v tomto štáte,

f)

produkty morského rybolovu a iné produkty vylovené z mora mimo teritoriálnych vôd akéhokoľvek pobrežného štátu loďami tohto štátu, ktoré sú registrované alebo prihlásené v tomto štáte a nesú jeho vlajku,

g)

tovar spracovaný na palube rybárskych spracovateľských lodí tohto štátu výhradne z produktov uvedených v písmene f) za predpokladu, že spracovateľské lode sú registrované alebo prihlásené v tomto štáte a nesú jeho vlajku,

h)

produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo teritoriálnych vôd za predpokladu, že tento štát má výhradné práva na využívanie tohto morského dna alebo morského podzemia,

i)

odpady vzniknuté v tomto štáte vrátane zvyškov, ktoré pochádzajú z výrobných operácií a vyradených predmetov zozbieraných v tomto štáte, spôsobilých na ďalšie hospodárske alebo na iné využitie,

j)

tovar na akomkoľvek stupni výroby získaný v tomto štáte výhradne z výrobkov a produktov uvedených v písmenách a) až i) alebo z ich následných výrobkov alebo produktov.

(2)

Štátom alebo územím podľa odseku 1 sú aj teritoriálne vody tohto štátu alebo územia.

§ 25

(1)

Ak sa zistí alebo je na základe zistených skutočností pravdepodobné, že jediným cieľom prepracovania tovaru je snaha obísť ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré upravujú obchod s tovarom s niektorými štátmi, nebude takto vyrobenému tovaru priznaný jeho pôvod.

(2)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru, ako aj prípady, keď musí byť predložené osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu na obchodnom doklade, ktorým vývozca potvrdzuje, že predmetný tovar pochádza zo štátu, v ktorom bolo vyhlásenie vyhotovené a je v súlade s § 24.

(3)

V tých prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie odseku 2, sa pôvod tovaru určí na základe údajov dovozcu uvedených v colnom vyhlásení.

(4)

V prípade vážnych pochybností môžu colné orgány, a to aj vtedy, keď je predložené osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu, požadovať dodatočný dôkaz, ktorý preukazuje, že uvádzaný pôvod tovaru je v súlade s colnými predpismi.

Druhý oddiel

Preferenčný pôvod tovaru

§ 26

(1)

Určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné zmluvy uvedené v § 21 ods. 5 písm. e), sa riadi týmito zmluvami a určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú výhody z preferenčného sadzobného opatrenia podľa § 21 ods. 5 písm. f), sa riadi podmienkami, ktoré sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva.

(2)

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom pravidlá, ktorými sa riadi určenie pôvodu tovaru, aby mohli byť použité opatrenia uvedené v § 21 ods. 5 písm. e) alebo f), spôsob preukazovania pôvodu tovaru a náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru.

ŠTVRTÝ DIEL

HODNOTA TOVARU NA COLNÉ ÚČELY

§ 27

(1)

Na účely colného hodnotenia sa rozumie

a)

vyrobeným tovarom tovar vypestovaný, vypracovaný alebo vyťažený,

b)

rovnakým tovarom tovar, ktorý je rovnaký vo všetkých znakoch vrátane jeho typických znakov, akosti a názvu; menšie rozdiely v jeho vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký,

c)

podobným tovarom tovar, ktorý má podobné znaky a zloženie, ktoré mu umožňujú plniť rovnakú funkciu vrátane jeho komerčnej zámeny; akosť tovaru, jeho názov a existencia výrobnej alebo obchodnej známky alebo obchodného mena patria medzi činitele, na ktoré sa prihliada pri posudzovaní o podobnosti tovaru,

d)

tovarom rovnakej kategórie alebo druhu tovar, ktorý patrí do jednej skupiny tovaru, je vyrábaný osobitným odvetvím alebo osobitným úsekom výrobného odvetvia a zahŕňa rovnaký alebo podobný tovar,

e)

miestom vstupu tovaru do tuzemska pohraničný colný orgán, cez ktorý tovar vstupuje do tuzemska, a pri leteckej doprave miesto, kde lietadlo preletelo cez štátnu hranicu,

f)

nákupnou províziou poplatky platené dovozcom jeho zástupcovi za zastupiteľské služby v zahraničí pri nákupe tovaru, ktorý má byť hodnotený.

(2)

Na účely colného hodnotenia

a)

pojmy rovnaký tovar a podobný tovar uvedené v odseku 1 písm. b) a c) nezahŕňajú prípadnú techniku, vývoj, umeleckú prácu, dizajn alebo plány a nákresy, ak nejde o prípad podľa § 37 ods. 1 písm. b) bodu 4 tohto zákona,

b)

neposudzuje sa tovar za rovnaký alebo za podobný, ak nie je vyrobený v rovnakom štáte ako tovar, ktorý má byť ohodnotený,

c)

tovar vyrobený inou osobou je možné vziať do úvahy iba vtedy, ak pri hodnotení nie je k dispozícii rovnaký tovar alebo podobný tovar vyrobený tou istou osobou ako tovar, ktorý má byť ohodnotený.

(3)

Na účely colného hodnotenia sa považujú osoby za spojené, ak

a)

jedna z nich je členom štatutárneho alebo kontrolného orgánu druhej alebo má podobné postavenie,

b)

sú právne uznanými spoločníkmi,

c)

sú zamestnávateľom a zamestnancom,

d)

akákoľvek osoba vlastní, kontroluje alebo má priamo alebo nepriamo v držbe 5 % alebo viac hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej a druhej osoby,

e)

jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú,

f)

obe priamo alebo nepriamo sú ovplyvňované treťou osobou,

g)

obe spoločne priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu,

h)

sú členmi jednej rodiny.

(4)

Osoby, ktoré sú navzájom združené v obchode tým, že jedna z nich je výhradným obchodným zástupcom, výhradným distribútorom alebo výhradným koncesionárom druhej osoby, akokoľvek nazvaným, sú považované za osoby, ktoré sú v spojení, ak sa na ne vzťahujú niektoré vymedzenia uvedené v odseku 3.

(5)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré osoby sú na účely tohto zákona považované za členov jednej rodiny.

§ 28

(1)

Základom na vymeranie cla je hodnota tovaru (ďalej len „colná hodnota“). Colná hodnota sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(2)

Colnou hodnotou dovážaného tovaru je prevodná hodnota, to je cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má za tovar predaný na vývoz do tuzemska zaplatiť, upravená podľa § 37 a 38, ak

a)

nie sú ustanovené žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o určenie alebo použitie tovaru kupujúcim s výnimkou obmedzení, ktoré

1.

ukladá alebo vyžaduje zákon alebo ukladajú či vyžadujú orgány verejnej správy v krajine dovozu,

2.

obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej sa môže tovar ďalej predávať,

3.

neovplyvňujú podstatne hodnotu tovaru,

b)

predaj alebo cena nie sú podrobené podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnotu nie je možné zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorý sa má hodnotiť,

c)

žiadna časť výťažku akéhokoľvek ďalšieho predaja, postúpenia alebo použitia tovaru kupujúcim nepripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,

d)

kupujúci a predávajúci nie sú v spojení, alebo ak sú kupujúci a predávajúci v spojení, prevodná hodnota je prijateľná na colné účely podľa ustanovení odsekov 3 až 6.

(3)

Skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení, nie je sama osebe dôvodom na to, aby prevodná hodnota bola považovaná za neprijateľnú. V takom prípade colné orgány preskúmajú okolnosti, ktoré sa týkajú predaja, a prevodná hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak majú colné orgány dôvody na to, aby považovali cenu za ovplyvnenú spojením, oznámia svoje dôvody dovozcovi a poskytnú mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Ak požiada o to dovozca, oznámia sa mu dôvody písomne.

(4)

Pri predaji medzi osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota prijatá a tovar ohodnotený v súlade s ustanoveniami odseku 1, ak dovozca preukáže, že táto hodnota je veľmi blízka niektorej z hodnôt uvedených v písmenách a) až c) z rovnakého obdobia alebo z takmer rovnakého obdobia:

a)

prevodnej hodnote z predaja rovnakého alebo podobného tovaru na vývoz do tuzemska medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorí nie sú v spojení,

b)

colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej podľa § 32,

c)

colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej podľa § 33.

(5)

Pri použití kritérií uvedených v odseku 4 treba prihliadnuť na preukázané rozdiely v komerčných úrovniach, v úrovniach množstva, v prvkoch uvedených v § 37 a v nákladoch pripadajúcich na predávajúceho pri predaji, v ktorých predávajúci a kupujúci nie sú v spojení a ktoré na predávajúceho nepripadajú pri predajoch, pri ktorých predávajúci a kupujúci sú v spojení.

(6)

Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa použijú vtedy, ak o to dovozca požiada iba na účely porovnania. Náhradné hodnoty nie je možné podľa ustanovení odsekov 4 a 5 určiť.

§ 29

(1)

Cenou skutočne platenou alebo cenou, ktorá sa má zaplatiť za tovar, sa rozumie celková platba uskutočnená alebo platba, ktorá sa má uskutočniť medzi predávajúcim a kupujúcim v prospech predávajúceho za dovážaný tovar a zahŕňa všetky platby uskutočnené alebo platby, ktoré sa majú uskutočniť ako podmienka predaja dovážaného tovaru kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej strane na uspokojenie záväzku predávajúceho. Platba nemusí mať formu prevodu meny. Môže byť uskutočnená akreditívom alebo cennými papiermi a môže byť vykonaná priamo alebo nepriamo.

(2)

Činnosti vrátane činností spojených s odbytom tovaru, s výnimkou takých, na ktoré sa vzťahuje § 37, ktoré podnikne kupujúci na svoj vlastný účet, sa nepokladajú za nepriamu platbu predávajúcemu; k tomu patria všetky činnosti spojené s reklamou, s ďalším predajom a so zárukami tovaru. Tieto výdavky sa nepripočítavajú k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za tovar.

§ 30

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 28, je colnou hodnotou prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do tuzemska a vyvážaného v rovnakom alebo v takmer rovnakom čase za rovnakých podmienok obchodu a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má hodnotiť.

(2)

Ak sa nezistí predaj uvedený v odseku 1, použije sa prevodná hodnota tovaru predaného za odlišných podmienok obchodu alebo v inom množstve upravená s prihliadnutím na rozdiely vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, či už vedú ku zvýšeniu, alebo k zníženiu prevodnej hodnoty.

(3)

Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v § 37 ods. 1 písm. e) a f), upraví sa táto hodnota s prihliadnutím na významné rozdiely týchto nákladov a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobu dopravy medzi dovážaným tovarom a podobným tovarom.

(4)

Ak sa zistí pri postupe podľa odseku 1 viac ako jedna prevodná hodnota tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.

§ 31

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 28 a 30, je colnou hodnotou prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz do tuzemska a vyvážaného v rovnakom alebo v takmer rovnakom čase za rovnakých podmienok obchodu a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.

(2)

Ak sa nezistí takýto predaj uvedený v odseku 1, je colnou hodnotou prevodná hodnota tovaru predaného za odlišných podmienok obchodu alebo v odlišnom množstve upravená s prihliadnutím na rozdiely vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, či už vedú ku zvýšeniu, alebo k zníženiu prevodnej hodnoty.

(3)

Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v § 37 ods. 1 písm. e) a f), upraví sa táto hodnota tak, aby sa prihliadlo na značné rozdiely týchto nákladov a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobu dopravy medzi dovážaným tovarom a podobným tovarom.

(4)

Ak sa zistí pri postupe podľa odseku 1 viac prevodných hodnôt tovaru ako jedna, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.

§ 32

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 28, 30 a 31, je colnou hodnotou hodnota založená na cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol v najväčšom celkovom množstve v čase dovozu tovaru, keď sa colná hodnota určuje, alebo v skoro rovnakom čase osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých takýto tovar kupujú, po odpočítaní zrážok, ktoré sa týkajú

a)

provízií všeobecne platených alebo dohodnutých alebo prirážok všeobecne používaných pre zisk a na všeobecné výdavky spojené s predajom dovezeného tovaru rovnakej kategórie alebo druhu,

b)

bežných dopravných a poisťovacích výdavkov a s tým súvisiacich výdavkov, ktoré vznikli v tuzemsku,

c)

ciel a daní, ktoré majú zaplatiť v tuzemsku z dôvodu dovozu alebo predaja tovaru.

(2)

Ak sa nepredáva dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovezený tovar v čase dovozu tovaru, keď sa má tovar ohodnotiť, ani v takmer rovnakom čase, je colná hodnota založená na cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol, najneskôr však pred uplynutím 90 kalendárnych dní po tomto dovoze. Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.

(3)

Ak sa dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovážaný tovar nepredáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol, je colná hodnota založená, ak o to dovozca požiada, na cene, za ktorú sa dovážaný tovar predáva po ďalšom spracovaní v najväčšom celkovom množstve v tuzemsku osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých takýto tovar kupujú, s prihliadnutím na hodnotu pridanú v dôsledku tohto spracovania a po zrážkach uvedených v odseku 1.

§ 33

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 28, 30, 31 a 32, je colnou hodnotou hodnota vypočítaná zo súčtu

a)

ceny alebo hodnoty materiálu a výroby alebo iného pracovného postupu, ktorý sa používa na výrobu dovážaného tovaru,

b)

čiastky na zisk a všeobecného výdavku vo výške zvyčajne zahŕňanej do predaja tovaru rovnakej kategórie alebo druhu, ako je ohodnocovaný tovar, ktorý uplatňujú výrobcovia v krajine vývozu na vývoz do tuzemska,

c)

ceny alebo hodnoty všetkých výdavkov podľa § 37 ods. 1 písm. e) a f).

(2)

Pri určovaní colnej hodnoty podľa odseku 1 nikto nemôže žiadať žiadnu zahraničnú osobu, aby na účely určovania vypočítanej hodnoty predložila na preskúmanie akýkoľvek účet alebo iný záznam alebo k nim umožnila prístup. Informáciu, ktorú poskytol výrobca tovaru na účely určenia colnej hodnoty podľa odseku 1, však môžu s jeho súhlasom overovať v inom štáte colné orgány, ak vláda tohto štátu je o tejto skutočnosti dostatočne včas upovedomená a nemá proti tomu námietky.

(3)

Na žiadosť dovozcu je možné poradie použitia § 32 a 33 zmeniť.

§ 34

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa ustanovení § 28, 30 až 33, určí sa použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných s princípmi a ustanoveniami medzinárodných zmlúv14) a na základe údajov, ktoré sú v tuzemsku k dispozícii.

(2)

Colná hodnota podľa odseku 1 sa nezakladá na

a)

tuzemskej predajnej cene tovaru vyrábaného v tuzemsku,

b)

systéme, ktorý určí prijímanie vyššej z dvoch alternatívnych hodnôt na colné účely,

c)

cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu,

d)

výrobných nákladoch iných ako na vypočítaných hodnotách, ktoré boli určené na rovnaký alebo na podobný tovar v súlade s § 33,

e)

cene tovaru na vývoz do inej krajiny ako do tuzemska,

f)

minimálnych colných hodnotách,

g)

ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách.

§ 35

Dovozca má právo žiadať, aby mu príslušný colný orgán na základe písomnej žiadosti oznámil, akým spôsobom a akou metódou bola colná hodnota dovezeného tovaru určená.

§ 36

(1)

Ak je tovar navrhovaný na prepustenie do voľného obehu časťou väčšej zásielky jednej obchodnej operácie, v ktorej rámci sa zakúpil, cenou skutočne platenou alebo cenou, ktorá sa má zaplatiť za tovar v zmysle § 28 tejto časti celkovej ceny, je cena, ktorá zodpovedá pomeru navrhnutého množstva tovaru k celému zakúpenému množstvu tovaru.

(2)

Pomerné rozdelenie ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť za tovar, sa uplatní aj v prípade čiastočnej straty alebo poškodenia ohodnocovaného tovaru počas prepravy pred jeho prepustením do voľného obehu.

§ 37

(1)

Pri určení colnej hodnoty podľa § 28 sa pripočítajú k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť,

a)

sumy, ktoré uhrádza kupujúci a nie sú zahrnuté do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá sa má zaplatiť, ak ide o

1.

provízie a odmeny za sprostredkovanie s výnimkou nákupných provízií,

2.

cenu nádob, ktoré sa na colné účely považujú za celok s tovarom,

3.

cenu obalov zahŕňajúcu tak prácu, ako aj materiál,

b)

hodnota tovaru a služieb, ak ich poskytuje priamo alebo nepriamo kupujúci zadarmo alebo za zníženú cenu, ak sú použité pri výrobe a predaji na vývoz dovážaného tovaru a ak ich hodnota nebola zahrnutá do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá má byť zaplatená; ide o hodnotu tohto tovaru a služieb:

1.

materiály, súčiastky, dielce a podobné položky začlenené do dovážaného tovaru,

2.

náradie, matrice, zlievárenské formy a iné predmety použité na výrobu dovezeného tovaru,

3.

materiály spotrebované na výrobu dovezeného tovaru,

4.

technika, vývoj, umelecká práca, dizajn, plány a nákresy vyhotovené inde ako v tuzemsku a potrebné na výrobu dovezeného tovaru,

c)

cena licencie týkajúcej sa ohodnocovaného tovaru, ktorú musí platiť kupujúci, či už priamo, alebo nepriamo, ako podmienku predaja ohodnocovaného tovaru, ak táto cena nie je zahrnutá do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá sa má zaplatiť,

d)

hodnota akejkoľvek časti výnosu neskoršieho predaja, postúpenia alebo neskoršieho použitia dovezeného tovaru, ktorá pripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,

e)

náklady dopravy a náklady na poistenie dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska,

f)

výdavky za nakladanie, vykladanie a manipuláciu spojené s dopravou dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska, ak nie sú zahrnuté v cene skutočne platenej alebo v cene, ktorá sa má zaplatiť.

(2)

Hodnotou určenou podľa odseku 1 písm. b) je kúpna cena tovaru, ktorá je daná k dispozícii, alebo jeho výrobné náklady, ak tovar vyrobil ten, kto ho dáva k dispozícii, alebo ak tovar bol získaný od osoby, ktorá je s ním v spojení.

(3)

Každý dodatok, ktorý sa bude pripočítavať k cene skutočne platenej podľa ustanovenia odseku 1 alebo k cene, ktorá by sa mala zaplatiť, vychádza z údajov, ktoré sú objektívne a schopné kvantifikácie.

(4)

Platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo ďalej predávať dovezený tovar sa nepripočítavajú k cene skutočne platenej za dovezený tovar alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť, ak nie sú podmienkou predaja dovezeného tovaru na vývoz do tuzemska.

(5)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob určovania nákladov dopravy uvedených v odseku 1 písm. e).

§ 38

(1)

Do colnej hodnoty sa nezapočítavajú za predpokladu, že sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá by sa mala za dovezený tovar zaplatiť,

a)

náklady na dopravu tovaru v tuzemsku po jeho príchode na miesto, kde vstúpil do tuzemska,

b)

náklady na konštrukčné práce, stavbu, inštaláciu, údržbu alebo na technickú pomoc vynaložené po dovoze na dovezený tovar,

c)

úroky z dohody uzavretej kupujúcim a vzťahujúce sa na nákup dovezeného tovaru bez ohľadu na to, či úver poskytuje predávajúci alebo iná osoba, ak poskytnutie úveru bolo uzavreté písomne a ak kupujúci môže preukázať, ak bude o to požiadaný, že tovar sa predáva za cenu vyhlasovanú ako cenu, ktorá je skutočne platená alebo sa má platiť, alebo že požadovaná úroková sadzba neprevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu pri podobných operáciách v okamihu, keď k finančnej úhrade dochádza,

d)

poplatky za právo reprodukovať dovezený tovar v tuzemsku,

e)

dovozné clá, dane a iné platby platené v tuzemsku pri dovoze alebo pri predaji tovaru.

(2)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob určovania nákladov na dopravu uvedených v odseku 1 písm. a).

§ 39

(1)

Colná hodnota nosičov informácií, ktoré obsahujú údaje alebo inštrukcie pre zariadenie na spracovanie údajov (ďalej len „programové vybavenie“), nezahŕňa cenu alebo hodnotu programového vybavenia za predpokladu, že táto cena alebo hodnota programového vybavenia je oddelená od ceny alebo od hodnoty použitého nosiča informácií.

(2)

Na účely odseku 1 nosičom informácií nie sú integrované obvody, polovodiče a podobné zariadenia ani výrobky, ktoré obsahujú takéto obvody alebo zariadenia. Programovým vybavením nie sú zvukové záznamy, kinematografické záznamy a videozáznamy.

§ 40

(1)

Ak je cena alebo hodnota, ktorá slúži ako základ na určenie colnej hodnoty, vyjadrená v cudzej mene, prepočíta sa na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, platného v deň prijatia colného vyhlásenia colným orgánom.

(2)

Pri zjednodušenom postupe (§ 128 a 129) sa na prepočet cudzej meny na slovenskú menu použije kurz vyhlasovaný Národnou bankou Slovenska, platný v deň prijatia prvého zjednodušeného colného vyhlásenia.

(3)

V priebehu jedného kalendárneho mesiaca sa používa na prepočet cudzej meny na slovenskú menu kurz určený v druhú stredu v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa colné vyhlásenie prijalo.

§ 41

(1)

Ustanovenia § 27 až 39 sa nevzťahujú na postup podľa osobitných predpisov týkajúcich sa určenia colnej hodnoty tovaru prepusteného do voľného obehu z colne schváleného určenia tovaru, ktoré sa tovaru predtým pridelilo.

(2)

Colná hodnota tovaru, ktorý podlieha rýchlej skaze, zvyčajne dovážaného na sklad, môže byť na žiadosť deklaranta určená zjednodušeným postupom, odlišne od ustanovení § 28 až 38, upraveným všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva.

(3)

Jednotlivé údaje, podľa ktorých sa colná hodnota určuje, musia byť colným orgánom preukázané a uvedené v deklarácii údajov o colnej hodnote. Deklaráciu údajov o colnej hodnote je možné podať len na tlačive, ktoré je vydané alebo schválené ministerstvom, alebo toto tlačivo môže byť nahradené počítačovou zostavou, ktorá musí obsahovať všetky predpísané náležitosti. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob preukazovania ceny tovaru a prípady, keď sa nepredkladá deklarácia údajov o colnej hodnote.

ŠTVRTÁ HLAVA

ZAOBCHÁDZANIE S TOVAROM DO PRIDELENIA COLNE SCHVÁLENÉHO URČENIA

PRVÝ DIEL

PREPRAVA TOVARU CEZ ŠTÁTNU HRANICU

§ 42

(1)

Osoby, ktoré prepravujú tovar cez štátnu hranicu, sú povinné pohraničnému colnému orgánu tovar prihlásiť a predložiť spolu s dokladmi, ktoré sa vzťahujú na tovar.

(2)

Osoby, ktoré prevzali tovar prepravený cez štátnu hranicu pred jeho prihlásením a predložením pohraničnému colnému orgánu, sú povinné prihlásiť a predložiť tovar spolu s dokladmi, ktoré sa vzťahujú na tovar, najbližšiemu colnému orgánu, ak vedia alebo vzhľadom na okolnosti prípadu by mohli vedieť, že povinnosť podľa odseku 1 osobami, od ktorých tovar prevzali, nebola splnená.

(3)

Preprava tovaru cez štátnu hranicu sa môže vykonať len po colných cestách a colnými priechodmi, ak tento zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

(4)

Colné cesty sú určené úseky železničných, cestných a vodných ciest, ktoré vedú od colného priechodu k pohraničnému colnému orgánu. Pri leteckej doprave sú to letové cesty medzi štátnymi hranicami a colným letiskom.

(5)

Preprava tovaru po colnej ceste sa musí vykonať bez prieťahov, bez zmeny nákladu a bez odbočenia z colnej cesty.

(6)

Colný priechod je miesto určené na prestup osôb a prepravu tovaru cez štátnu hranicu.

(7)

Colné riaditeľstvo môže po dohode s príslušným útvarom Policajného zboru v jednotlivých prípadoch povoliť prestup osôb a prepravu tovaru cez štátnu hranicu mimo colného priechodu.

(8)