Úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva

PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ HLAVA

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Účel zákona

Účelom tohto zákona je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, ako aj ustanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva (ďalej len „civilná ochrana“).

§ 2

Civilná ochrana

(1)

Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.

(2)

Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu vymedzenom v zákone chrániť životy, zdravie, majetok a vytvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas mimoriadnej situácie a na ten účel spolupracovať s obdobnými inštitúciami iných štátov pri poskytovaní vzájomnej pomoci.

§ 3

Základné pojmy

(1)

Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo na majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona a počas ktorej sú vykonávané opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia alebo postupy a činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

(2)

Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária alebo katastrofa, pričom

a)

živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

b)

havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

c)

katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a k ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

(3)

Nebezpečné látky sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré svojimi chemickými, fyzikálnymi, toxikologickými alebo biologickými vlastnosťami samostatne alebo v kombinácii môžu spôsobiť ohrozenie života, zdravia alebo majetku.

(4)

Ohrozenie je obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.

(5)

Stavom núdze sa rozumie obdobie, počas ktorého sa prejavuje výrazný nedostatok základných životných potrieb v dôsledku ohrozenia alebo v dôsledku pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

(6)

Záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov.

(7)

Lokalizačné práce sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

(8)

Likvidačné práce sú činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

(9)

Núdzovým ubytovaním je zabezpečenie dočasného bývania osôb ohrozených alebo osôb postihnutých následkami mimoriadnej udalosti.

(10)

Núdzové zásobovanie je zabezpečenie dočasného minimálneho stravovania, minimálnych dávok pitnej vody a poskytovanie ďalších základných potrieb osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou v medziach existujúcich podmienok na prežitie, najmä dodávok elektrickej energie, zabezpečenie tepla a základné zdravotnícke zabezpečenie.

(11)

Ukrytím sa rozumie ochrana osôb v ochranných stavbách pred možnými následkami mimoriadnych udalostí.

(12)

Evakuáciou sa rozumie odsun ohrozených osôb, domácich zvierat, prípadne vecí z určitého územia.

(13)

Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sú opatrenia určené na zníženie alebo na vylúčenie následkov pôsobenia nebezpečných látok.

(14)

Informačný systém civilnej ochrany tvorí hlásna služba a informačná služba civilnej ochrany, pričom

a)

hlásna služba zabezpečuje včasné varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození alebo o vzniku mimoriadnej udalosti,

b)

informačná služba zabezpečuje zber, spracovanie, vyhodnocovanie a poskytovanie informácií.

(15)

Sebaochranou sa rozumie pomoc vlastnými silami a prostriedkami, ktorá sa zameriava na ochranu vlastnej osoby a jej najbližšieho okolia a smeruje k zmierneniu alebo k zamedzeniu pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

(16)

Kategorizáciou územia sa rozumie začlenenie územných obvodov okresov do skupín charakterizovaných porovnateľným ohrozením možnými mimoriadnymi udalosťami. Je určujúca na diferencovanie rozsahu plánovaných opatrení civilnej ochrany.

(17)

Plánom ochrany obyvateľstva sa rozumie súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné, protichemické a protibiologické a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti.

(18)

Jednotkou civilnej ochrany sa rozumie organizovaná skupina osôb, odborne pripravená a materiálne vybavená na plnenie úloh civilnej ochrany.

(19)

Materiálom civilnej ochrany sa rozumejú hnuteľné veci obstarané spravidla z prostriedkov štátneho rozpočtu a určené na zabezpečovanie hlásnej služby a informačnej služby civilnej ochrany, úloh plnených jednotkami civilnej ochrany, ako aj prostriedky individuálnej ochrany obyvateľstva.

§ 3a

Varovanie obyvateľstva

(1)

Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi

a)

„VŠEOBECNÉ OHROZENIE“ – dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti,

b)

„OHROZENIE VODOU“ – šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody.

(2)

Koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje signálom „KONIEC OHROZENIA“ – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania.

(3)

Varovné signály a signál „KONIEC OHROZENIA“ sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

(4)

Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Koordináciu preskúšavania týchto systémov vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

§ 3b

Vyhlasovanie a odvolávanie mimoriadnej situácie

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

§ 4

Zariadenia civilnej ochrany

(1)

Zariadenia civilnej ochrany sú ochranné stavby a stavby alebo ich časti a technologické súčasti, ktoré sú predurčené na plnenie úloh civilnej ochrany, pričom za ochranné stavby sa na účely tohto zákona považujú

a)

ochranné a úkrytové priestory všetkých kategórií a typov,

b)

chránené pracoviská, ktoré slúžia civilnej ochrane.

(2)

Ak je zariadenie civilnej ochrany podľa všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a kolaudačného rozhodnutia určené na civilnú ochranu, je vlastník alebo nájomca povinný zachovávať jeho pôvodné účelové určenie.1) V sporných prípadoch rozhoduje príslušný stavebný úrad.2)

(3)

Pri spracúvaní územného plánu a územného projektu zóny ich obstarávatelia v spolupráci s ministerstvom vnútra určia rozsah povinnej výstavby zariadení civilnej ochrany.

(4)

Zariadenia civilnej ochrany, najmä ochranné stavby, sa budujú ako dvojúčelové.

§ 5

Financovanie civilnej ochrany

(1)

Výdavky na civilnú ochranu sa financujú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky3) prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra a rozpočtových kapitol krajských úradov.

(2)

Prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na civilnú ochranu sa určujú účelovo vo vzťahu k jednotlivým rozpočtovým kapitolám v zákone o štátnom rozpočte.

(3)

Na financovaní civilnej ochrany sa v rozsahu ustanovenom v tomto zákone podieľajú aj obce, právnické osoby, ako aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podnikajú (ďalej len „podnikateľ“),4) a fyzické osoby, ktoré vyrábajú, prepravujú, skladujú alebo manipulujú s nebezpečnými látkami v množstvách ohrozujúcich život, zdravie alebo majetok (ďalej len „ostatné fyzické osoby“).

(4)

Podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.4a)

DRUHÁ HLAVA

ÚLOHY, RIADENIE A ORGANIZÁCIA CIVILNEJ OCHRANY

§ 6

(1)

Systém civilnej ochrany (§ 2) zahŕňa plnenie najmä týchto úloh:

a)

organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených,

b)

organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby,

c)

poskytovanie núdzového zásobovania a ubytovania,

d)

zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie,

e)

vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení,

f)

organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu,

g)

posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany,

h)

zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej ochrane.

(2)

Civilná ochrana zahŕňa aj doplňujúcu činnosť potrebnú na splnenie úloh uvedených v odseku 1 vrátane plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia a kontroly.

(3)

Úlohy uvedené v odseku 1 písm. a) až f) plní civilná ochrana aj počas vyhlásenia brannej pohotovosti štátu.5)

(4)

Rozsah úloh uvedených v odseku 1 vyplýva z kategorizácie územia Slovenskej republiky, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením.

§ 7

Za plnenie úloh v civilnej ochrane zodpovedajú v rozsahu ustanovenom v tomto zákone

a)

vláda,

b)

ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a štátne orgány,

c)

krajské úrady, okresné úrady6) a obce,7)

d)

právnické osoby a fyzické osoby.

§ 8

(1)

Vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v § 3 ods. 2, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja.

(2)

Vyhlasovanie brannej pohotovosti štátu a mimoriadnych situácií za brannej pohotovosti štátu a vojny upravuje osobitný predpis.8)

§ 9

(1)

Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a štátne orgány plnia úlohy civilnej ochrany a vykonávajú ich kontrolu10) v rozsahu svojej pôsobnosti. O stave plnenia úloh civilnej ochrany poskytujú informácie ministerstvu vnútra.

(2)

Ministerstvá, do ktorých pôsobnosti patrí riadenie výkonu štátnej správy na úseku školstva, zabezpečujú, aby obsah výchovy a vzdelávania na všetkých druhoch a typoch škôl v primeranom rozsahu zahŕňal aj otázky civilnej ochrany.

(3)

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zabezpečuje účasť Armády Slovenskej republiky na plnení úloh civilnej ochrany v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.11)

(4)

Ministerstvo vnútra, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci so Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky plnia úlohy odborného zabezpečenia evakuácie.

§ 10

(1)

Civilnú ochranu riadi ministerstvo vnútra.

(2)

V rámci civilnej ochrany majú osobitné postavenie vojenské záchranné útvary.12)

(3)

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice si pôsobnosti na úseku civilnej ochrany a spolupráce s mestskými časťami upravia v štatúte mesta.

(4)

Na výkon úloh a opatrení v civilnej ochrane môžu byť určení vojaci v činnej službe.13)

§ 11

Pri plnení úloh civilnej ochrany spolupracuje ministerstvo vnútra so štátnymi orgánmi, s obcami, právnickými osobami a fyzickými osobami a verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním,14) ktoré v rámci svojej pôsobnosti sú činné v prípadoch mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie pri záchranných, lokalizačných a likvidačných prácach; pritom však nesmie byť dotknuté plnenie ich úloh ustanovených osobitnými predpismi.15) Na ten účel spolupracujú s obdobnými inštitúciami iných štátov pri poskytovaní vzájomnej pomoci.

TRETIA HLAVA

PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY A OBCÍ NA ÚSEKU CIVILNEJ OCHRANY

§ 12

Pôsobnosť ministerstva vnútra

(1)

Ministerstvo vnútra

a)

vypracúva koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany,

b)

riadi výkon štátnej správy na úseku civilnej ochrany,

c)

vypracúva analýzu územia republiky z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,

d)

koordinuje plnenie úloh a opatrení obmedzujúcich nepriaznivé vplyvy na osoby a majetok v prípadoch uvedených v písmene c),

e)

organizuje a riadi informačný systém civilnej ochrany,

f)

ustanovuje základné technické a prevádzkové podmienky informačného systému civilnej ochrany a schvaľuje predložené projekty na ich výstavbu,

g)

určuje stavebnotechnické požiadavky na zariadenia civilnej ochrany z hľadiska požiadaviek civilnej ochrany,

h)

zabezpečuje a vykonáva preventívno-výchovnú, vedeckovýskumnú, vývojovú a edičnú činnosť, ako aj vzdelávaciu činnosť zamestnancov civilnej ochrany,

i)

koordinuje prípravu na civilnú ochranu,

j)

zabezpečuje rozvoj medzinárodnej spolupráce na úseku civilnej ochrany a zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách civilnej ochrany,

k)

ustanovuje spôsob hospodárenia s materiálom civilnej ochrany, pričom hospodárením s materiálom civilnej ochrany sa rozumie okrem oprávnení a povinností podľa osobitného predpisu15a) aj jeho obstarávanie, evidencia, skladovanie, použitie, ošetrovanie, skúšky, opravy a kontroly,

l)

odsúhlasuje skladbu, rozsah a určenie výdavkov krajského úradu na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu na príslušný rok,

m)

kontroluje plnenie úloh civilnej ochrany.

(2)

Ministerstvo vnútra sa podieľa na

a)

riadení a vykonávaní záchranných, lokalizačných a likvidačných prác,

b)

varovaní obyvateľstva a vyrozumení osôb,

c)

evakuácii.

(3)

Ministerstvo vnútra uplatňuje záujmy civilnej ochrany pri plnení úloh Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Správy štátnych hmotných rezerv a subjektov hospodárskej mobilizácie.16)

§ 13

Pôsobnosť krajského úradu

(1)

Krajský úrad

a)

vypracúva analýzy územia kraja z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,

b)

koordinuje plnenie úloh a opatrení obmedzujúcich nepriaznivé vplyvy na osoby a majetok v prípadoch uvedených v písmene a),

c)

uplatňuje stavebnotechnické požiadavky na stavby z hľadiska požiadaviek civilnej ochrany a rozhoduje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní16a) o zrušení zariadení na účely civilnej ochrany,

d)

vypracúva a vedie dokumentáciu civilnej ochrany,

e)

riadi a koordinuje plnenie úloh civilnej ochrany v pôsobnosti okresných úradov,

f)

organizuje preventívno-výchovnú a propagačnú činnosť v civilnej ochrane,

g)

riadi záchranné, lokalizačné a likvidačné práce, ak ich rozsah presahuje územný obvod jedného okresu,

h)

plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu, ak jej rozsah presahuje územný obvod jedného okresu,

i)

zabezpečuje úlohy ustanovené pre civilnú ochranu za brannej pohotovosti štátu,

j)

vypracúva v súčinnosti s okresnými úradmi plán ochrany obyvateľstva,

k)

zabezpečuje vyrozumenie osôb a varovanie obyvateľstva,

l)

predkladá návrh skladby, rozsahu a určenia výdavkov na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu na schválenie ministerstvu vnútra.

(2)

Krajský úrad vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu na území kraja, ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod jedného okresu, a neodkladne vyžaduje prostredníctvom ministerstva vnútra vyhlásenie mimoriadnej situácie, ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje jeho územný obvod.

§ 14

Pôsobnosť okresného úradu

(1)

Okresný úrad

a)

vypracúva analýzy územia okresu z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,

b)

vypracúva plán ochrany obyvateľstva v súčinnosti s právnickými osobami a fyzickými osobami a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom im ukladá úlohy,

c)

riadi a organizuje prípravu na civilnú ochranu,

d)

vypracúva a vedie dokumentáciu civilnej ochrany,

e)

riadi po odbornej stránke a kontroluje plnenie povinností právnických osôb, fyzických osôb a obcí v civilnej ochrane,

f)