Úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre

PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

vyhlasuje úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 23. októbra 1996 č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 1998 č. 78/1998 Z. z., zákonom z 24. marca 1998 č. 79/1998 Z. z. a zákonom z 1. júla 1998 č. 234/1998 Z. z.

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

o prokuratúre

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Tento zákon upravuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokuratúra“), vymenúvanie a odvolávanie, práva a povinnosti prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, ich pracovnoprávne vzťahy a služobné pomery.

§ 2

(1)

Prokuratúra je samostatný štátny orgán, ktorý chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

(2)

Prokuratúra tvorí jednotnú, centrálne riadenú a organizovanú sústavu, v ktorej prokurátori pôsobia vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti a svoje úlohy vykonávajú na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom.

§ 3

Prokuratúra ako orgán ochrany práva je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vykonať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti. Pri výkone svojej pôsobnosti je povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

§ 4

(1)

Prokurátor plní úlohy

a)

trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zákonnosťou prípravného konania,

b)

dozorom nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v miestach, kde je obmedzená osobná sloboda občanov na základe rozhodnutí štátnych orgánov,

c)

účasťou a uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi,

d)

zastupovaním štátu ako vlastníka v konaní pred súdmi,

e)

dozorom nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v postupe a rozhodnutiach orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy a dozorom nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v postupe a rozhodnutiach ďalších právnických osôb v rozsahu, v akom im zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „orgány verejnej správy“); nad činnosťou orgánov záujmovej samosprávy prokurátor dozor nevykonáva, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

f)

účasťou na realizácii preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a na odstraňovanie príčin a podmienok trestnej činnosti,

g)

účasťou v poradných orgánoch štátnej správy, ktoré sa podieľajú na tvorbe právnych predpisov alebo na prevencii a potláčaní kriminality.

(2)

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vedie register trestov podľa osobitného zákona.1)

§ 5

(1)

Prokurátor je pri plnení úloh povinný

a)

postupovať iniciatívne, nestranne a bez prieťahov,

b)

rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,

c)

vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie,

d)

podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať zákony a ostatné právne predpisy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2)

S funkciou prokurátora je nezlučiteľné združovanie sa v politickej strane alebo v politickom hnutí, zastávanie funkcie poslanca zastupiteľského zboru, funkcie v orgánoch štátnej správy a územnej samosprávy, zastávanie inej platenej funkcie a vykonávanie inej zárobkovej činnosti vrátane podnikania s výnimkou správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti za predpokladu, že taká činnosť nenarúša dôstojnosť prokurátora a neohrozuje dôveru v nestrannosť prokuratúry.

§ 6

Prokurátor nedáva výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom, právnickým osobám ani fyzickým osobám, ani neposkytuje služby právnej pomoci.

§ 7

(1)

Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní trestným stíhaním osôb, ktoré sa dopustili trestných činov, a dozorom nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom trestnom konaní. Trestné stíhanie príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, ktorí sa dopustili trestných činov, a dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom trestnom konaní vedenom proti týmto príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov vykonáva prokurátor vojenskej súčasti prokuratúry.

(2)

Postup prokurátora pri vyšetrovaní trestných činov, oprávnenia, úlohy a povinnosti prokurátora v trestnom konaní upravuje Trestný poriadok.2)

§ 8

(1)

Prokurátor dozerá na to, aby v miestach výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochranného liečenia a ústavného liečenia nariadeného štátnym orgánom ochrannej výchovy a ústavnej výchovy nariadenej štátnym orgánom, v celách policajného zaistenia, v posádkových väzniciach a v ostatných miestach určených na realizáciu rozhodnutí štátnych orgánov o obmedzení osobnej slobody osôb boli tieto osoby držané len na základe rozhodnutia oprávneného orgánu a aby sa dôsledne zachovávali predpisy platné na vykonávanie týchto obmedzení osobnej slobody.

(2)

V miestach uvedených v odseku 1 prokurátor vykonáva previerky a je povinný ihneď prepustiť osoby držané v týchto miestach bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím príslušného orgánu, zastaviť vykonávanie príkazov a rozhodnutí správ miest uvedených v odseku 1 alebo orgánov im nadriadených, alebo príkazy a rozhodnutia týchto správ zrušiť, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným právnym predpisom.

(3)

Pri vykonávaní dozoru podľa odsekov 1 a 2 je prokurátor oprávnený navštevovať miesta uvedené v odseku 1 v akomkoľvek čase, pričom má voľný prístup do všetkých ich priestorov, je oprávnený nazerať do dokladov, podľa ktorých boli osoby pozbavené slobody, a hovoriť s týmito osobami bez prítomnosti iných osôb, preverovať, či rozkazy a rozhodnutia správ miest uvedených v odseku 1 zodpovedajú zákonom a ostatným právnym predpisom, žiadať od pracovníkov správ uvedených v odseku 1 potrebné vysvetlenia a predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa obmedzení osobnej slobody.

§ 9

Prokurátor je podľa osobitných zákonov oprávnený

a)

podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania alebo vstúpiť do už začatého občianskeho súdneho konania a proti rozhodnutiam súdov v občianskom súdnom konaní podávať opravné prostriedky,3)

b)

zastupovať štát ako vlastníka v občianskom súdnom konaní.4)

§ 10

(1)

Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy; pritom dbá na to, aby svoje zákonné povinnosti aktívne plnili predovšetkým kontrolné orgány.

(2)

Prokurátor je oprávnený

a)

preskúmavať zákonnosť všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzných nariadení obcí, smerníc, úprav, uznesení a iných právnych aktov vydávaných orgánmi verejnej správy,

b)

preskúmavať zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy v jednotlivých veciach.

(3)

Prokurátor je oprávnený vykonávať v orgánoch verejnej správy previerky dodržiavania zákonnosti v ukončených veciach.

§ 11

(1)

Proti všeobecne záväzným právnym predpisom, všeobecne záväzným nariadeniam obcí, smerniciam, úpravám, uzneseniam, iným právnym aktom a rozhodnutiam orgánov verejnej správy vydaným v jednotlivých veciach (ďalej len „rozhodnutia“), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, podá prokurátor protest orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, alebo orgánu nadriadenému alebo dozerajúcemu.

(2)

Ak bol protest podaný orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Ak tento orgán nevyhovie úplne protestu sám, je povinný predložiť ho v určenej lehote orgánu nadriadenému alebo dozerajúcemu, ktorý o proteste rozhodne.

(3)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa protestu nevyhovelo, môže prokurátor podať nový protest.

(4)

Ak ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy protestu nevyhovie, predloží ho na rozhodnutie vláde.

(5)

Vo veciach, ktoré sa spravujú predpismi o správnom konaní,5) rozhoduje v najvyššom stupni minister alebo vedúci iného ústredného orgánu.

(6)

Lehota na vybavenie protestu je 30 dní od jeho podania. Ak orgán o proteste v lehote nerozhodne, ani vec nepredloží orgánu nadriadenému alebo dozerajúcemu, podá prokurátor protest orgánu nadriadenému alebo dozerajúcemu.

(7)

Ak sa protestu vyhovelo, rozhodnutie sa zrušilo a vec sa vrátila orgánu, ktorého rozhodnutím sa porušil zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, je orgán vydávajúci nové rozhodnutie viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste.

(8)

Protest nemožno podať, ak uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia. Vo veciach, ktoré sa spravujú predpismi o správnom konaní, sa táto lehota počíta od právoplatnosti rozhodnutia.

(9)

Prokurátor môže podaný protest vziať späť.

§ 12

(1)

Ak protest smeruje proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalšie vykonávanie rozhodnutia sa podaním protestu odkladá do jeho vybavenia.

(2)

Vykonávanie ostatných rozhodnutí, proti ktorým bol podaný protest, sa zastavuje uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu.

(3)

Ak sa protestu vyhovelo, musí orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, bez meškania, najneskoršie však do 30 dní od zrušenia alebo zmeny rozhodnutia, obnoviť porušené práva; ak obnova porušeného práva nie je možná, je povinný urobiť v rovnakej lehote inú primeranú nápravu.

§ 13

(1)

Prokurátor navrhuje príslušným orgánom verejnej správy alebo ich nadriadeným orgánom, aby odstránili porušenie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánov verejnej správy bez vydania rozhodnutia alebo ich nečinnosťou.

(2)

Orgán verejnej správy je povinný v lehote 30 dní od doručenia návrhu prokurátora informovať, aké opatrenia na základe jeho návrhu vykonal.

§ 14

(1)

Prokurátor je vylúčený z prešetrovania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

(2)

Na vyššom článku prokuratúry je vylúčený aj ten prokurátor, ktorý rozhodoval vec na nižšom článku prokuratúry, a naopak.

§ 15

(1)

Len čo sa prokurátor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne vedúcemu prokurátorovi, ktorý rozhodne o tom, či je prokurátor vylúčený, a urobí potrebné opatrenia.

(2)

O vylúčení okresného prokurátora rozhodne krajský prokurátor, o vylúčení vojenského obvodného prokurátora rozhodne vyšší vojenský prokurátor. O vylúčení krajského prokurátora a vyššieho vojenského prokurátora rozhodne generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).

§ 16

(1)

Prokuratúra sa člení na

a)

Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorej súčasťou je Hlavná vojenská prokuratúra a register trestov,

b)

krajské prokuratúry, ktorých postavenie má aj vyššia vojenská prokuratúra,

c)

okresné prokuratúry, ktorých postavenie majú aj vojenské obvodné prokuratúry.

(2)

Sídlom generálnej prokuratúry je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Sídla a obvody ostatných prokuratúr sa zhodujú so sídlami a obvodmi príslušných súdov.

§ 17

(1)

Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorý je ústavným činiteľom s postavením vedúceho ústredného orgánu Slovenskej republiky. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

(2)

Generálny prokurátor skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a presadzovať a upevňovať zákonnosť.“.

Odmietnutie zložiť sľub alebo zložiť sľub s výhradou má za následok, že vymenovaný kandidát sa nestane generálnym prokurátorom.

(3)

Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný prokurátor, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie, dosiahol vek najmenej 35 rokov a s vymenovaním súhlasí. Splnenie týchto podmienok overuje pred schválením návrhu na vymenovanie generálneho prokurátora Národná rada Slovenskej republiky.

§ 18

(1)

Vykonávanie funkcie generálneho prokurátora sa skončí

a)

uplynutím doby, na ktorú bol vymenovaný,

b)

vzdaním sa funkcie,

c)

odvolaním z funkcie.

(2)

Generálny prokurátor je vymenovaný na dobu piatich rokov. Do tejto funkcie môže byť tá istá osoba vymenovaná najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

(3)

Generálny prokurátor sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky a predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky doručeným v ten istý deň. Vykonávanie funkcie generálneho prokurátora sa v takom prípade skončí uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.

(4)

Národná rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora z funkcie odvolal pred uplynutím funkčného obdobia, ak prestal spĺňať podmienky na vykonávanie funkcie (§ 47). Dňom odovzdania návrhu na odvolanie generálneho prokurátora prezidentovi Slovenskej republiky sa pozastavuje vykonávanie jeho funkcie.

(5)

Národná rada Slovenskej republiky môže navrhnúť prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora z funkcie odvolal pred uplynutím funkčného obdobia, ak nie je podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy na úseku zdravotníctva alebo orgánu sociálneho zabezpečenia zo zdravotných dôvodov spôsobilý vykonávať svoju funkciu po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, alebo ak ju z iných dôvodov nevykonáva po dobu presahujúcu tri mesiace.

(6)

Vykonávanie funkcie generálneho prokurátora, ktorý bol z funkcie odvolaný, sa skončí, ak prezident Slovenskej republiky neurčí inak, dňom nasledujúcim po dni vydania rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky.

§ 19

(1)

Generálny prokurátor vymenúva a odvoláva prvého námestníka generálneho prokurátora.

(2)

Za prvého námestníka generálneho prokurátora môže byť vymenovaný prokurátor (§ 32), ktorý dosiahol vek najmenej 35 rokov.

(3)

Počas doby, po ktorú nie je generálny prokurátor vymenovaný alebo svoju funkciu po dobu dlhšiu ako 30 dní nevykonáva, funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností vykonáva jeho prvý námestník.

(4)

V dobe, keď generálny prokurátor funkciu vykonáva, prvý námestník ho zastupuje v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor.

(5)

Generálny prokurátor vymenúva a odvoláva ďalších svojich námestníkov, vedúcich prokurátorov, ich námestníkov, ako aj ostatných prokurátorov.

§ 20

Generálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry a jej poznatkoch o porušovaní zákonov. Je povinný na požiadanie zúčastniť sa na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov a podávať im požadované správy a informácie. Predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky predkladá podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia a Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrhy na začatie konania pred ním.

§ 21

(1)

Generálny prokurátor sa zúčastňuje s poradným hlasom na zasadaniach vlády Slovenskej republiky. Ostatní prokurátori sú oprávnení zúčastňovať sa s poradným hlasom na zasadaniach orgánov verejnej správy.

(2)

Prokurátor nemôže byť členom orgánov podieľajúcich sa na vykonávaní štátnej správy, ani ich stálych alebo účelových poradných orgánov s výnimkou tých poradných orgánov, ktoré sa podieľajú na tvorbe právnych predpisov alebo na prevencii a potláčaní kriminality.

§ 22

(1)

Na čele generálnej prokuratúry je generálny prokurátor.

(2)

Na čele Hlavnej vojenskej prokuratúry je hlavný vojenský prokurátor, ktorý je námestníkom generálneho prokurátora.

(3)

Na čele krajských prokuratúr sú krajskí prokurátori a na čele vyššej vojenskej prokuratúry je vyšší vojenský prokurátor.

(4)

Na čele okresných prokuratúr sú okresní prokurátori a na čele vojenských obvodných prokuratúr sú vojenskí obvodní prokurátori.

(5)

Krajskí prokurátori, vyšší vojenský prokurátor, okresní prokurátori a vojenskí obvodní prokurátori sú vedúcimi prokurátormi.

(6)

Na jednotlivých prokuratúrach sú činní prokurátori, ktorí sú podriadení vedúcim prokurátorom a spolu s nimi ich nadriadeným prokurátorom.

§ 23

(1)

Nadriadený prokurátor je oprávnený vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

(2)

Nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní. Na žiadosť podriadeného prokurátora potvrdí vydanie pokynu jeho písomným vyhotovením. V takom prípade nie je do doručenia písomného vyhotovenia pokynu jeho splnenie s výnimkou neodkladných úkonov povinné.

(3)

Podriadený prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok alebo kárne previnenie. Môže odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil svoj život alebo zdravie. Ak podriadený prokurátor predvída, že splnenie pokynu by mohlo mať za následok vznik škody, je povinný upozorniť na to nadriadeného prokurátora.

(4)

Ak podriadený prokurátor považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom, môže písomne požiadať, aby vec bola pridelená na vybavenie inému prokurátorovi. Žiadosť musí odôvodniť. Nadriadený prokurátor žiadosti vyhovie a vybavením veci poverí iného prokurátora alebo ju vybaví sám.

§ 24

(1)

Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr vrátane vojenských prokuratúr. Na plnenie úloh vydáva príkazy a pokyny záväzné pre všetkých zamestnancov prokuratúry. V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.

(2)

Hlavný vojenský prokurátor riadi a kontroluje činnosť vojenských prokuratúr. Na plnenie úloh vydáva príkazy a pokyny záväzné pre všetkých vojakov a zamestnancov vojenských prokuratúr.

§ 25