Úplné znenie zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci

PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu, zabezpečiť základné životné podmienky občana v prirodzenom prostredí, zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.

§ 2

(1)

Sociálna pomoc je

a)

sociálna prevencia a

b)

riešenie hmotnej núdze alebo riešenie sociálnej núdze, v ktorej dôsledku si občan nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť základné životné podmienky, a riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“).

(2)

Právo na zabezpečenie základných životných podmienok sa zaručuje okrem občana cudzincovi,1) osobe bez štátnej príslušnosti, utečencovi,2) odídencovi2) a zahraničnému Slovákovi3) s pobytom na území Slovenskej republiky na základe povolenia príslušného orgánu,4) ak sa im neposkytuje pomoc podľa osobitných predpisov4) alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(3)

Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.5)

(4)

Rodinu na účely tohto zákona tvoria jej členovia, ktorými sú manžel, manželka, dieťa a rodičia dieťaťa.

§ 3

(1)

Sociálna pomoc sa uskutočňuje najmä prostredníctvom sociálnej práce.

(2)

Sociálna práca je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

§ 4

Účastníci právnych vzťahov

(1)

Účastníci právnych vzťahov sociálnej pomoci sú:

a)

občan,

b)

cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, utečenec, odídenec, zahraničný Slovák,

c)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

d)

krajské úrady a okresné úrady,

e)

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,

f)

zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú rozpočtovými organizáciami6) alebo príspevkovými organizáciami,6)

g)

obce,

h)

ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby za podmienok ustanovených týmto zákonom (ďalej len „neštátny subjekt“).

(2)

Rovnaké postavenie ako občan má aj osoba uvedená v odseku 1 písm. b), ktorá si uplatňuje právo na zabezpečenie základných životných podmienok podľa tohto zákona.

PRVÁ HLAVA

SOCIÁLNA PREVENCIA

§ 5

(1)

Sociálna prevencia je odborná činnosť na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.

(2)

Sociálna prevencia sa vykonáva najmä pre

a)

maloletého,7)

1.

ktorého doterajšia výchova je vážne ohrozená alebo vážne narušená,

2.

s poruchami správania,

3.

ktorý zanedbáva povinnú školskú dochádzku,

4.

ktorému súd nariadil ústavnú výchovu alebo uložil ochrannú výchovu, a to pred nástupom na ich výkon, v čase ich výkonu a v čase po zrušení ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy,

5.

ktorý sa dopustil konania so znakmi trestného činu,

6.

ktorý je týraný,7a) pohlavne zneužívaný7b) alebo u ktorého je dôvodné podozrenie z týrania alebo z pohlavného zneužívania,

b)

plnoletého občana,

1.

ktorému bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený,

2.

ktorý bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby,

3.

ktorý bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia na liečbu drogovo závislých osôb alebo zo zariadenia na resocializáciu drogovo závislých osôb,

c)

občana s ťažkým zdravotným postihnutím a občana s nepriaznivým zdravotným stavom.

§ 6

(1)

Formy sociálnej prevencie sú:

a)

vyhľadávacia činnosť,

b)

nápravná činnosť,

c)

rehabilitačná činnosť,

d)

resocializačná činnosť,

e)

organizovanie výchovno-rekreačných táborov.

(2)

Vyhľadávacia činnosť je vyhľadávanie

a)

maloletých, ktorých

1.

rodičom bráni vo výkone ich práv a povinností závažná prekážka,

2.

rodičia nemôžu alebo nechcú riadne plniť svoje rodičovské práva a povinnosti, alebo

3.

rodičia zneužívajú svoje práva, alebo závažným spôsobom zanedbávajú svoje povinnosti,

b)

maloletých s poruchami správania,

c)

maloletých, pre ktorých treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,

d)

maloletých, u ktorých je dôvodné podozrenie z týrania alebo pohlavného zneužívania, alebo maloletých ohrozených z iných vážnych dôvodov,

e)

občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,

f)

občanov, ktorí potrebujú pomoc právnickej osoby alebo inej fyzickej osoby.

(3)

Nápravná činnosť je súhrn postupov na dosiahnutie pozitívnej zmeny v konaní občana s cieľom zmierniť alebo prekonať hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu, ktorú občan nemôže z objektívnych dôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov zmierniť alebo prekonať sám ani s pomocou rodiny; obsahuje aj výchovné usmerňovanie občanov, najmä s cieľom odstrániť nedostatky vo výchovných pomeroch maloletého.

(4)

Rehabilitačná činnosť sú postupy na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu, fyzickej výkonnosti a pracovnej výkonnosti občana.

(5)

Resocializačná činnosť sú postupy prevýchovy občana zamerané na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovaniu dlhodobo pretrvávajúcej hmotnej núdze alebo sociálnej núdze s cieľom zapojiť občana do života v prirodzenom prostredí.

(6)

Výchovno-rekreačné tábory sa organizujú pre deti

a)

občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi,

b)

s poruchami správania,

c)

s ťažkým zdravotným postihnutím,

d)

v náhradnej starostlivosti.

DRUHÁ HLAVA

RIEŠENIE HMOTNEJ NÚDZE A RIEŠENIE SOCIÁLNEJ NÚDZE

§ 7

(1)

Hmotná núdza je stav, keď príjem8) občana nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom.9)

(2)

Príjem občana na účely poskytnutia sociálnej pomoci podľa tohto zákona sa zisťuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, ak tento zákon neustanovuje inak; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc.

(3)

Príjem občana na účely sociálnej pomoci sa vypočíta zo súčtu príjmu občana a príjmov osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú,10) tak, že sa tento súčet vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú.10)

(4)

Občan môže byť v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov.

(5)

Občan je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ak si nemôže vlastným pričinením zabezpečiť alebo zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek alebo nepriaznivý zdravotný stav. Za vlastné pričinenie sa považuje najmä vlastná práca.

(6)

Občan je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, ak

a)

si nehľadá zamestnanie za pomoci príslušného okresného úradu práce alebo inej právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa osobitného predpisu,11)

b)

je vyradený z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných“), pretože nespolupracuje pri hľadaní zamestnania s príslušným okresným úradom práce,

c)

je v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce po tom, čo skončil

1.

posledné zamestnanie sám bez vážnych dôvodov,12) bez udania dôvodu alebo čo s ním bolo skončené posledné zamestnanie z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny, neuspokojivých pracovných výsledkov alebo z dôvodu, pre ktorý by mohlo dôjsť k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru, alebo

2.

prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti alebo činnosť spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby bez vážnych dôvodov,12)

d)

je s výnimkou čiastočne invalidného občana v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce viac ako 24 mesiacov; obdobia vedenia občana v evidencii nezamestnaných sa na tento účel sčítavajú, ak obdobie medzi vyradením občana z evidencie nezamestnaných z dôvodu jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti alebo činnosti spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby a jeho novým zaradením do evidencie nezamestnaných trvalo menej ako tri mesiace,

e)

je v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce bez vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti z dôvodu, že v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania nepreukázal žiadne obdobie platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, s výnimkou občanov, u ktorých sa podmienka platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti považuje za splnenú podľa osobitného predpisu,13)

f)

neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému podľa osobitného predpisu14) alebo neplní súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči plnoletému nezaopatrenému dieťaťu, voči manželovi alebo voči rozvedenému manželovi podľa osobitného predpisu,15)

g)

neuplatní všetky pohľadávky a zákonné nároky, najmä na výživné, s výnimkou príspevku na výživu rozvedeného manžela, na dávky nemocenského poistenia, na dávky dôchodkového zabezpečenia, dávky výsluhového zabezpečenia a na štátne sociálne dávky,

h)

si neplní povinnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo spolupracujúca osoba samostatne zárobkovo činnej osoby platiť poistné na nemocenské poistenie,16)

i)

nevznikne tomuto občanovi alebo občanom, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, nárok na prídavky na deti z dôvodu uvedeného v osobitnom predpise,16a)

j)

ako rodič alebo ako občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zanedbáva starostlivosť o deti v rozsahu, že príslušný orgán uložil výchovné opatrenie podľa osobitného predpisu16b) alebo súd obmedzil rodičovské práva, pozbavil rodiča rodičovských práv, zveril dieťa do výchovy iného občana než rodiča alebo nariadil ústavnú výchovu podľa osobitného predpisu.16c)

(7)

Ak sa pri posudzovaní hmotnej núdze viacerých občanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, zistí, že jeden z týchto občanov je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, aj ďalšia plnoletá fyzická osoba sa posudzuje ako občan v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Nezaopatrené dieťa17) sa na účely tohto zákona vždy posudzuje ako občan v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov.

(8)

Občan je povinný preukázať hľadanie zamestnania v prípadoch uvedených v odseku 6 písm. a).

§ 8

Možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou na prekonanie hmotnej núdze sa neskúma, ak ide o občana, ktorý

a)

dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,18)

b)

je invalidný podľa právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,19)

c)

je nezaopatrené dieťa,

d)

je rodič alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará

1.

aspoň o jedno dieťa do piatich rokov veku alebo o staršie dieťa, ktoré nemožno umiestniť v predškolskom zariadení,

2.

o tri a viac detí do siedmich rokov veku alebo

3.

o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím,

e)

sa osobne, celodenne a riadne stará o občana, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo

f)

skončil pracovný pomer, prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, alebo činnosť spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby bez vlastného zavinenia, alebo nebol v pracovnom pomere z dôvodov, ktoré sa podľa osobitného predpisu13) považujú za splnenie obdobia platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, a preukáže, že si zamestnanie hľadá za pomoci príslušného okresného úradu práce alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa osobitného predpisu.11)

§ 9

(1)

Občan nie je v hmotnej núdzi, ani keď jeho príjem8) nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom,9) ak si svojím doterajším príjmom a svojím majetkom môže riešiť hmotnú núdzu.

(2)

Za majetok na účely tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

(3)

Občan si má riešiť svoju hmotnú núdzu užívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku. Od občana nemožno požadovať predaj alebo prenájom

a)

nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie,

b)

poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu,

c)

hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti20) alebo na ktorú sa poskytla dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu,

d)

hnuteľnej veci a nehnuteľnej veci, ktorú potrebuje na výkon svojej práce alebo na profesijnú prípravu,

e)

osobného motorového vozidla, ktoré

1.

využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo

2.

je viac ako päťročné a jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 100 000 Sk, alebo

f)

hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

§ 10

Sociálna núdza

(1)

Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania.

(2)

Za sociálnu núdzu sa na účely tohto zákona považuje aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(3)

Za nepriaznivý zdravotný stav sa na účely tohto zákona považujú invalidita podľa právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne, choroba, porucha zdravia alebo zdravotné postihnutie21) uznané príslušným ošetrujúcim lekárom.

TRETIA HLAVA

FORMY RIEŠENIA HMOTNEJ NÚDZE A RIEŠENIA SOCIÁLNEJ NÚDZE

§ 11

Formy riešenia hmotnej núdze a riešenia sociálnej núdze sú:

a)

sociálne poradenstvo,

b)

sociálnoprávna ochrana,

c)

sociálne služby,

d)

dávka sociálnej pomoci,

e)

sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu.

PRVÝ DIEL

SOCIÁLNE PORADENSTVO

§ 12

(1)

Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci; sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám.

(2)

V rámci sociálneho poradenstva možno občanovi odporučiť poskytnutie odborných poradenských služieb špecializovanými inštitúciami.

DRUHÝ DIEL

SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA

§ 13

(1)

Sociálnoprávna ochrana je činnosť na ochranu práv a právom chránených záujmov občanov, najmä maloletých, a to

a)

výchovná činnosť,

b)

organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti,

c)

rozhodovanie o

1.

okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,22) ak je dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebo zdravie v doterajšom prostredí vážne ohrozené,

2.

výchovných opatreniach,23) ak rodičia, iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú alebo narušujú riadnu výchovu dieťaťa, ak rodičia alebo iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa vážne porušujú práva a povinnosti, najmä tým, že neutvárajú podmienky na výchovu, vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopností dieťaťa, alebo ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania,

d)

ďalšia činnosť.

(2)