Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany

VYHLÁŠKA

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

z 13. decembra 2000

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 17y zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 470/2000 Z. z. (ďalej len „zákon") ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje

a)

mieru obsahu rádionuklidov, pri ktorej prekročení je rádioaktívna látka rádioaktívny žiarič,1)

b)

technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany,

c)

limity ožiarenia, prípustné hodnoty výnimočného ožiarenia2) a zásady hodnotenia ožiarenia,

d)

smerné hodnoty ožiarenia osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť3) (ďalej len „lekárske ožiarenie"),

e)

zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried,

f)

odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia obyvateľstva prírodným ionizujúcim žiarením,

g)

požiadavky na meranie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch4) a v dodávanej vode a rozsah evidencie výsledkov merania,

h)

najvyššie prípustné hodnoty ekvivalentnej aktivity rádia v stavebných výrobkoch4) a objemových aktivít vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode,

i)

postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku pri výstavbe nebytových budov5) určených na pobyt osôb dlhší ako 1000 hodín počas kalendárneho roka a pri výstavbe bytových budov6) (ďalej len „stavby s pobytovými priestormi"),

j)

zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením,

k)

požiadavky na hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracoviskách so zvýšeným ožiarením zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením,7)

l)

požiadavky na bezpečnú prevádzku pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

m)

najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia,8)

n)

požiadavky na odbornú prípravu na činnosti vedúce k ožiareniu9) a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,10)

o)

požiadavky na označovanie zdrojov ionizujúceho žiarenia, na rozsah vedenia a uchovávania dokumentácie a rozsah zasielania dokladov a oznamovania evidovaných údajov orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho registra dávok,12)

p)

požiadavky na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi13) (ďalej len „rádioaktívne odpady") a rozsah evidencie rádioaktívnych odpadov,

q)

požiadavky na prepravu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi (ďalej len „preprava rádioaktívnych žiaričov"),

r)

mieru obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia8) bez povolenia a na základe povolenia orgánu na ochranu zdravia,

s)

požiadavky na sledovanie, meranie, hodnotenie, overovanie a evidenciu veličín, parametrov a skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany,

t)

požiadavky na monitorovanie a monitorovací plán,

u)

požiadavky na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia a služieb osobnej dozimetrie,

v)

požiadavky na radiačnú ochranu pri zásahoch pri radiačnej havárii,14)

x)

zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné opatrenia,

y)

požiadavky na havarijný plán pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (ďalej len „havarijný plán"),

z)

podrobnosti o požiadavkách na zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany.

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

rádionuklidom druh atómov, ktoré majú rovnaký počet protónov, rovnaký počet neutrónov, rovnaký energetický stav a ktoré podliehajú samovoľnej premene v zložení alebo v stave atómových jadier,

b)

prírodným rádionuklidom rádionuklid, ktorý vznikol alebo vzniká v prírode samovoľne, bez zásahu človeka,

c)

vnútorným ožiarením ožiarenie osoby z rádionuklidov vyskytujúcich sa v jej tele,

d)

vonkajším ožiarením ožiarenie osoby ionizujúcim žiarením, ktoré má pôvod mimo jej tela,

e)

pracovným miestom časť pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia jednoznačne charakterizovaná ochrannými (izolačnými, ventilačnými a tieniacimi) vlastnosťami, vymedzená priestorovo alebo technologicky (napr. pracovný stôl, aplikačný alebo vyšetrovací box, digestor, hermetizovaná podtlaková skriňa),

f)

osobnými dávkami veličiny charakterizujúce mieru vonkajšieho i vnútorného ožiarenia osoby, najmä efektívna dávka, ekvivalentná dávka, úväzok efektívnej dávky a úväzok ekvivalentnej dávky v jednotlivých orgánoch alebo tkanivách,

g)

kritickou skupinou obyvateľov skupina osôb vo vzťahu k určitému zdroju ionizujúceho žiarenia do značnej miery homogénna a reprezentatívna pre obyvateľstvo, ktoré je najviac z tohto zdroja ionizujúceho žiarenia ožiarené,

h)

bežnou prevádzkou činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v súlade s podmienkami určenými v povolení na činnosti vedúce k ožiareniu9) vrátane plánovanej kontroly a údržby zdrojov ionizujúceho žiarenia a technologických zariadení pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

i)

medznou dávkou efektívna dávka alebo ekvivalentná dávka určená pre jeden zdroj ionizujúceho žiarenia alebo pre jednu činnosť vedúcu k ožiareniu9) ako horná hranica optimalizácie radiačnej ochrany,

j)

man sievertom (ďalej len „man Sv") jednotka kolektívnej efektívnej dávky.

§ 3

Miera obsahu rádionuklidov, pri ktorej prekročení je rádioaktívna látka rádioaktívny žiarič

Rádioaktívna látka je rádioaktívny žiarič,^1) ak obsahuje

a)

jeden rádionuklid, ktorého aktivita a súčasne hmotnostná aktivita sú väčšie ako hodnoty aktivity a hmotnostnej aktivity uvedené v prílohe č. 1, alebo

b)

niekoľko rádionuklidov, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako jeden.

§ 4

Technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany

(1)

Technické a organizačné požiadavky na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany zahŕňajú

a)

pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu9) posúdenie a porovnanie variantných riešení radiačnej ochrany, ktoré pri zamýšľanej činnosti prichádzajú do úvahy, distribúcie osobných dávok, kolektívnych dávok a dávok v príslušných kritických skupinách obyvateľov s nákladmi na ochranné opatrenia, spravidla podľa postupov uvedených v odseku 4,

b)

pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu9) pravidelný rozbor prijatých dávok vo vzťahu k vykonávaným úkonom, zváženie ďalších možných opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany a porovnanie s obdobnými už vykonávanými a pritom spoločensky prijateľnými činnosťami,

c)

pred začatím a pri vykonávaní zásahu15) posúdenie možných variantných riešení a voľbu takého opatrenia, ktoré svojím spôsobom vykonania, rozsahom a trvaním prinesie s použitím postupov uvedených v odseku 4 čo najväčší čistý prínos.

(2)

Smerné hodnoty ožiarenia na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu9) sú

a)

kolektívna efektívna dávka pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia 20 man mSv pre jednotlivú pracovnú činnosť alebo 100 man mSv v kalendárnom roku a kolektívna efektívna dávka obyvateľov 1 man Sv v kalendárnom roku pri uvádzaní rádioaktívnych látok do životného prostredia,8)

b)

efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia 1 mSv v kalendárnom roku,

c)

efektívna dávka inej osoby, ako je uvedená v písmene b), 10 µSv v kalendárnom roku.

(3)

Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa považuje za dostatočne preukázanú, ak ani za predvídateľných odchýlok od bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)] nemôže byť žiadna zo smerných hodnôt uvedených v odseku 2 prekročená, a to ani u jednej osoby.

(4)

Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa preukazuje postupom, pri ktorom sa porovnávajú náklady na alternatívne opatrenia na zvýšenie radiačnej ochrany s nákladmi na očakávané zníženie ožiarenia (ďalej len „prínos opatrenia"). Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa považuje za preukázanú a opatrenie sa nemusí vykonať, ak by náklady boli vyššie ako prínos opatrenia. Prínos opatrenia sa pri tomto postupe vyčísli tak, že zníženie kolektívnej efektívnej dávky ožiarených pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo obyvateľov sa vynásobí súčiniteľom, ktorý nie je nižší ako

a)

2 mil. Sk x man Sv^-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia neprekročí v priemere 2 mSv v kalendárnom roku,

b)

5 mil. Sk x man Sv^-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 2 až 5 mSv v kalendárnom roku,

c)

15 mil. Sk x man Sv^-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 5 až 15 mSv v kalendárnom roku,

d)

20 mil. Sk x man Sv^-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 15 až 30 mSv v kalendárnom roku,

e)

25 mil. Sk x man Sv^-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 30 až 50 mSv v kalendárnom roku,

f)

20 mil. Sk x man Sv^-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,02 až 0,1 mSv v kalendárnom roku,

g)

25 mil. Sk x man Sv^-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,1 až 0,3 mSv v kalendárnom roku,

h)

30 mil. Sk x man Sv^-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,3 až 1 mSv v kalendárnom roku,

i)

2 mil. Sk x man Sv^-1 pre lekárske ožiarenie,

j)

2 mil. Sk x man Sv^-1 pre ožiarenie prírodným ionizujúcim žiarením,16)

k)

10 mil. Sk x man Sv^-1 pre ožiarenie pri radiačných nehodách.17)

(5)

V roku 2001 sa použijú súčinitele uvedené v odseku 4; v ďalších kalendárnych rokoch sa násobia indexom spotrebiteľských cien vyjadrujúcim všeobecnú mieru inflácie. Indexy spotrebiteľských cien uverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky v Indexe spotrebiteľských cien Slovenskej republiky.

§ 5

Limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)

Limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sú

a)

efektívna dávka 100 mSv počas piatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov, pričom efektívna dávka v žiadnom kalendárnom roku nesmie prekročiť 50 mSv,

b)

ekvivalentná dávka v očnej šošovke 150 mSv v kalendárnom roku,

c)

ekvivalentná dávka v koži 500 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm^2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,

d)

ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až po členky 500 mSv v kalendárnom roku.

(2)

Limit ožiarenia tehotných žien pracujúcich na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa stanovuje tak, aby od času, keď tehotná žena oznámi zamestnávateľovi tehotenstvo, až do konca tehotenstva súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov efektívnych dávok z vnútorného ožiarenia plodu neprekročil 1 mSv.

(3)

Limity ožiarenia podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na súčet dávok zo všetkých ciest ožiarenia a pri všetkých pracovných činnostiach, ktoré pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vykonáva u jedného alebo súbežne u viacerých držiteľov povolení na činnosti vedúce k ožiareniu,9) alebo ktoré vykonáva ako držiteľ povolenia sám.

§ 6

Limity ožiarenia obyvateľov

(1)

Limity ožiarenia obyvateľov sú

a)

efektívna dávka 1 mSv v kalendárnom roku,

b)

ekvivalentná dávka v očnej šošovke 15 mSv v kalendárnom roku,

c)

ekvivalentná dávka v koži 50 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm^2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože.

(2)

Limity ožiarenia podľa odseku 1 sa pre obyvateľov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vzťahujú na priemerné ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov vypočítané pre všetky cesty ožiarenia zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia a pre všetky možné činnosti vedúce k ožiareniu.9)

§ 7

Limity ožiarenia žiakov a študentov

(1)

Limity ožiarenia žiakov a študentov sú od kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 16. rok veku, do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 18. rok veku,

a)

efektívna dávka 6 mSv v kalendárnom roku,

b)

ekvivalentná dávka v očnej šošovke 50 mSv v kalendárnom roku,

c)

ekvivalentná dávka v koži 150 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm^2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,

d)

ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až po členky 150 mSv v kalendárnom roku.

(2)

Limity ožiarenia žiakov a študentov sú do kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 16. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia obyvateľov (§ 6 ods. 1).

(3)

Limity ožiarenia žiakov a študentov sú od kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 18. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 5 ods. 1).

§ 8

Ožiarenie osobitných skupín osôb

(1)

Limity ožiarenia osôb, ktoré sa dobrovoľne, okrem svojich pracovných povinností vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z pracovného pomeru, starajú o pacientov vystavených lekárskemu ožiareniu alebo týchto pacientov navštevujú alebo žijú v spoločnej domácnosti s pacientmi, ktorí boli po aplikácii rádionuklidov prepustení zo zdravotníckeho zariadenia, sú 1 mSv u osôb mladších ako 18 rokov veku a 5 mSv u ostatných osôb počas celého vyšetrovania alebo liečenia pacienta.

(2)

Limity ožiarenia osôb, ktoré vykonávajú záchranné a lokalizačné práce pri radiačnej havárii,14) sú kumulovaná efektívna dávka 100 mSv a kumulovaná ekvivalentná dávka v koži 500 mSv počas celého výkonu prác na zariadení, na ktorom došlo k radiačnej havárii.14)

(3)

Limity ožiarenia osôb, ktoré vykonávajú likvidačné práce na obnove havarovaného zariadenia a v jeho okolí, sú rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 5 ods. 1).

(4)

Limity ožiarenia podľa odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na prípady záchrany ľudských životov a zabránenia rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami.

(5)

Limity ožiarenia zamestnancov na pracoviskách so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením7) sú rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 5).

(6)

Výnimočné ožiarenie2) nesmie prekročiť efektívnu dávku 250 mSv.

§ 9

Zásady hodnotenia ožiarenia

Hodnotenie ožiarenia osôb sa vykonáva podľa zásad uvedených v prílohe č. 2.

§ 10

Smerné hodnoty lekárskeho ožiarenia

Smerné hodnoty lekárskeho ožiarenia sú uvedené v prílohe č. 3.

§ 11

Zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried

(1)

Do triedy 1 sa zaraďujú

a)

prístroje a zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu prístroja a zariadenia je menší ako 1 µSv.h^-1,

b)

obrazovky a elektrické prístroje, pri ktorých prevádzke urýchľujúci potenciál neprekračuje 30 kV, a generátory ionizujúceho žiarenia skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu generátora je počas bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h^-1,

c)

rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je menší ako jeden,

d)

rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je menší ako jeden,

e)

etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v písmene c) alebo d).

(2)

Do triedy 2 sa zaraďujú

a)

rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako jeden a menší ako desať,

b)

rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako jeden a menší ako desať,

c)

generátory ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1, skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu generátora je počas bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h^-1 s výnimkou miest určených počas bežnej prevádzky na manipuláciu a obsluhu výhradne rukami, na ktorých je príkon dávkového ekvivalentu najviac 250 µSv.h^-1,

d)

etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v písmene a) alebo b),

e)

ionizačné hlásiče požiaru.

(3)

Do triedy 3 sa zaraďujú

a)

prístroje a zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče, ktoré nie sú zaradené do triedy 1, skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu prístroja alebo zariadenia je počas bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h^-1 s výnimkou miest určených počas bežnej prevádzky na manipuláciu a obsluhu výhradne rukami, na ktorých je príkon dávkového ekvivalentu najviac 250 µSv.h^-1,

b)

rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako desať a menší ako sto,

c)

rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako desať a menší ako sto,

d)

etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v písmene b) alebo c),

e)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je menší ako desať,

f)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je menší ako desať.

(4)

Do triedy 4 sa zaraďujú

a)

zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1 až 3 a triedy 5 a 6, a to stacionárne kabínové röntgenové zariadenia, zubné röntgenové prístroje, mamografické röntgenové zariadenia, röntgenové zariadenia na počítačovú tomografiu, rádiodiagnostické vyšetrovacie steny, mobilné röntgenové zariadenia na rádiodiagnostiku a na defektoskopiu, kompaktné mimotelové ožarovače krvi s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,

b)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je menšia ako 600 Sv/hinh, kde hinh je konverzný faktor na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdýchnutím pracovníkom so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je menšia ako 600 Sv/hinh.

(5)

Do triedy 5 sa zaraďujú

a)

röntgenové prístroje a zariadenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 4,

b)

urýchľovače častíc a zdroje ionizujúceho žiarenia určené na rádioterapiu protónmi, neutrónmi a inými ťažkými časticami,

c)

zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče určené na rádioterapiu vrátane brachyterapie,

d)

stacionárne ožarovače a iné stacionárne zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče, ktoré nie sú zaradené do triedy 4,

e)

mobilné defektoskopy s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,

f)

mobilné ožarovače s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,

g)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 600 Sv/hinh a menšia ako 8000 Sv/hinh,

h)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 600 Sv/hinh a menšia ako 8000 Sv/hinh.

(6)

Do triedy 6 sa zaraďujú

a)

zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1 až 5,

b)

priemyselné ožarovače obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče určené na ožarovanie požívatín, predmetov bežnej potreby a iných materiálov ionizujúcim žiarením,

c)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 8000 Sv/hinh,

d)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 8000 Sv/hinh,

e)

jadrový reaktor a rádionuklidy, ktoré vznikajú pri jeho činnosti.

(7)

Konverzné faktory na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdýchnutím pracovníkom so zdrojmi ionizujúceho žiarenia podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5 písm. g) a h) a odseku 6 písm. c) a d) sú uvedené v prílohe č. 4.

§ 12

Obmedzovanie ožiarenia prírodnými rádionuklidmi v stavebných výrobkoch

(1)

Za systematické meranie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch4) sa považuje meranie hmotnostných aktivít prírodných rádionuklidov podľa prílohy č. 5.

(2)

Evidencia výsledkov merania obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch obsahuje

a)

označenie a typ meraných stavebných výrobkov,

b)

dátum výroby stavebných výrobkov,

c)

pôvod surovín použitých pri výrobe stavebných výrobkov,

d)

ročný objem výroby alebo dovozu stavebných výrobkov,

e)

údaje charakterizujúce rozsah a spôsob použitia stavebného výrobku v stavbách,

f)

výsledky merania jednotlivých vzoriek stavebných výrobkov vrátane miesta, dátumu a spôsobu odberu vzoriek a použitej metódy merania,

g)

identifikačné údaje laboratória, ktoré vykonalo meranie.

(3)

Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch je hmotnostná aktivita ^226Ra v stavebnom výrobku 120 Bq.kg^-1.

(4)

Najvyššia prípustná hodnota ekvivalentnej aktivity rádia je

a)

370 Bq.kg^-1 v stavebných výrobkoch určených na výstavbu bytových budov,6)

b)

3700 Bq.kg^-1 v stavebných výrobkoch určených na výstavbu nebytových budov5) určených na pobyt osôb dlhší ako 1000 hodín počas kalendárneho roku.

§ 13

Obmedzovanie ožiarenia prírodnými rádionuklidmi v dodávanej vode

(1)

Za systematické meranie obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode sa považuje meranie obsahu prírodných rádionuklidov podľa prílohy č. 6.

(2)

Evidencia výsledkov meraní obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode obsahuje

a)

druh meranej vody a obchodný názov, ak ide o balenú pitnú vodu,

b)

dátum výroby, ak ide o balenú pitnú vodu,

c)

identifikáciu zdroja vody,

d)

výdatnosť zdroja vody,

e)

spôsob technologickej úpravy vody,

f)

ročný objem dodanej vody,

g)

zásobované obce a počet zásobovaných obyvateľov, ak ide o vodu dodávanú do verejných vodovodov,

h)

výsledky merania jednotlivých vzoriek vody vrátane miesta, dátumu a spôsobu odberu vzoriek a použitej metódy merania,

i)

identifikačné údaje laboratória, ktoré vykonalo meranie.

(3)

Odvodené zásahové úrovne na vykonanie opatrení na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode sú uvedené v prílohe č. 6.

(4)

Najvyššie prípustné hodnoty objemových aktivít vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode sú uvedené v prílohe č. 6.

§ 14

Obmedzovanie ožiarenia radónom pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi

(1)

Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení proti prenikaniu radónu z podložia stavby pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi je objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu

a)

10 kBq.m^-3 v dobre priepustných základových pôdach,

b)

20 kBq.m^-3 v stredne priepustných základových pôdach,

c)

30 kBq.m^-3 v slabo priepustných základových pôdach.

(2)

Postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku je uvedený v prílohe č. 7.

(3)

Odvodená zásahová úroveň na obmedzenie ožiarenia v stavbách s pobytovými priestormi je objemová aktivita radónu 500 Bq.m^-3 v priemere za rok. Ak sa meraním určuje ekvivalentná objemová aktivita radónu, na prevod na objemovú aktivitu radónu sa použije faktor rovnováhy F = 0,4. Objemová aktivita radónu sa stanovuje krátkodobým meraním v trvaní najmenej sedem dní za podmienok, ktoré objektívne vyjadrujú prítomnosť radónu v pobytových priestoroch.

(4)

Odvodená zásahová úroveň na obmedzenie vonkajšieho ožiarenia osôb žiarením gama zo stavebných výrobkov v stavbách s pobytovými priestormi je príkon priestorového dávkového ekvivalentu 1 µSv.h^-1, ktorý sa stanovuje meraním vo výške 1 m od podlahy a vo vzdialenosti 0,5 m od stien. Odvodená zásahová úroveň sa porovnáva s najvyššie nameranou hodnotou príkonu dávkového ekvivalentu.

§ 15

Obmedzovanie ožiarenia na pracovisku s výskytom radónu v ovzduší

(1)

Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku s výskytom radónu v ovzduší je objemová aktivita radónu na pracovisku 1000 Bq.m^-3 v priemere za rok.

(2)

Na pracovisku preukázateľne využívanom len občas alebo s určitým režimom sa odvodená zásahová úroveň podľa odseku 1 vzťahuje na priemernú hodnotu objemovej aktivity radónu počas pobytu osôb.

(3)

Hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku, na ktorom je prekročená odvodená zásahová úroveň podľa odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska vrátane sledovania a zaznamenávania pobytu zamestnancov na pracovisku; ak odvodená zásahová úroveň je prekročená viac ako jedenapolkrát, hodnotenie ožiarenia zamestnancov sa vykonáva osobným monitorovaním.

§ 16

Obmedzovanie ožiarenia na pracovisku s materiálmi a skládkach materiálov, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy

(1)

Zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku s materiálmi a skládkach materiálov, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy, je efektívna dávka zamestnanca 1 mSv za rok.

(2)

Hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku, na ktorom je prekročená zásahová úroveň uvedená v odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska vrátane sledovania a zaznamenávania pobytu zamestnancov na pracovisku; ak zásahová úroveň je prekročená viac ako šesťkrát, hodnotenie ožiarenia zamestnancov sa vykonáva osobným monitorovaním.

§ 17

Obmedzovanie ožiarenia z kozmického žiarenia

(1)

Zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov z kozmického žiarenia v letectve je efektívna dávka člena leteckej posádky alebo člena leteckého personálu počas letov 1 mSv za rok.

(2)

Hodnotenie ožiarenia zamestnancov uvedených v odseku 1 na letových hladinách do 15 km sa zabezpečuje využívaním počítačových programov. Pri výpočte sa zohľadňuje letová výška, zemepisná šírka, doba letu a aktuálna intenzita kozmického žiarenia na letovej hladine. Správnosť výpočtu sa najmenej raz za rok overuje priamym meraním príslušných dozimetrických veličín na jednotlivých letových trasách.

(3)

Hodnotenie ožiarenia zamestnancov uvedených v odseku 1 na letových hladinách nad 15 km sa zabezpečuje meraním príslušných dozimetrických veličín na palube lietadla počas letu.

Prvý diel

Všeobecné požiadavky

§ 18

Spoločné ustanovenia

(1)

Projektovanie, výstavba a uvádzanie pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do prevádzky sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila radiačná ochrana pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ostatných zamestnancov a osôb v okolí pracoviska.

(2)

Stavebný materiál na výstavbu pracoviska, konštrukcia stien, vnútorné členenie pracoviska a jeho vybavenie vrátane tienenia a krytov zdrojov ionizujúceho žiarenia sa musia voliť tak, aby pri všetkých činnostiach vedúcich k ožiareniu9) a v prípade radiačnej nehody17) bola zabezpečená ochrana zdravia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ostatných zamestnancov a osôb v okolí pracoviska.

(3)

Steny, stropy a podlahy miestností, do ktorých sa ukladajú rádioaktívne žiariče,1) musia mať také tieniace vlastnosti, aby efektívne alebo ekvivalentné dávky osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch susediacich s takýmito miestnosťami boli udržiavané na najnižšej možnej úrovni a aby neprekročili limity ožiarenia obyvateľov (§ 6). Miestnosti, do ktorých sa ukladajú rádioaktívne žiariče,1) musia byť zabezpečené proti vstupu nepovolaných osôb.

(4)

Pred uvedením pracoviska, na ktorom sa vykonávajú činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6, do prevádzky sa

a)

vymedzí a označí kontrolované pásmo (§ 19),

b)

vybaví pracovisko prístrojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami v súlade s monitorovacím plánom (§ 44), havarijným plánom (§ 57), protokolom o preberacej skúške (§ 41) a povolením na činnosť vedúcu k ožiareniu,9)

c)

zabezpečí vybavenie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami s tieniacim účinkom (najmä plášťami, zásterami, okuliarmi, rukavicami) a ochrannými pracovnými pomôckami (najmä pinzetami, kliešťami, tieniacimi ochrannými obalmi a kontajnermi),

d)

zabezpečí vybavenie pracovníkov kategórie A18) osobnými dozimetrami,

e)

zabezpečí sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na bezpečnú prevádzku pracoviska.

(5)

Počas prevádzky pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa vykonáva dekontaminácia tak, aby sa zabezpečila najnižšia možná úroveň povrchovej rádioaktívnej kontaminácie; najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sú uvedené v prílohe č. 8.

§ 19

Kontrolované pásmo

(1)

Kontrolované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne definovaná časť pracoviska, spravidla stavebne oddelená.

(2)

Poučenie pracovníkov kategórie A18) o zásadách bezpečného správania vykonáva najmenej raz za rok odborný zástupca.19)

(3)

Pri výstupe osôb z kontrolovaného pásma jadrových zariadení a pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 6, na ktorých sa vykonávajú práce s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, sa kontroluje ich povrchová rádioaktívna kontaminácia. V prípade zistenia povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa vykonáva dekontaminácia odevu a osobná očista dovtedy, kým úroveň povrchovej rádioaktívnej kontaminácie nie je nižšia ako najvyššie prípustné hodnoty uvedené v prílohe č. 8.

§ 20

Požiadavky na odbornú prípravu

(1)

Obsahom odbornej prípravy na činnosti vedúce k ožiareniu9) a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany10) je

a)

základná odborná príprava,

b)

periodická odborná príprava.

(2)

Základná odborná príprava je zameraná na získanie znalostí zásad radiačnej ochrany a bezpečných postupov na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vrátane postupov pri radiačných nehodách17) a radiačných haváriách.14)

(3)

Periodická odborná príprava je zameraná na zopakovanie znalostí podľa odseku 2 a získanie nových poznatkov v oblasti radiačnej ochrany.

(4)

Rozsah základnej odbornej prípravy na činnosti vedúce k ožiareniu9) je

a)

24 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

b)

16 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 4,

c)

8 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 a 2.

(5)

Rozsah základnej odbornej prípravy na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany10) je 16 hodín.

(6)

Periodická odborná príprava na činnosti vedúce k ožiareniu9) sa vykonáva každých 5 rokov v rozsahu

a)

16 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

b)

10 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 4,

c)

8 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3.

(7)

Periodická odborná príprava na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany10) sa vykonáva každých 5 rokov v rozsahu 10 hodín.

§ 21

Zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany

(1)

Pred vykonávaním činnosti vedúcej k ožiareniu9) sa

a)

identifikujú výrobky, činnosti, vzťahy, systémy, oprávnenia, zodpovednosť a spôsob riadenia a organizačného zabezpečenia,

b)

stanovujú a dokumentujú oprávnenia, zodpovednosť a vzájomné väzby osôb, ktoré riadia, vykonávajú, hodnotia a kontrolujú pracovné činnosti, ktoré ovplyvňujú kvalitu radiačnej ochrany,

c)

stanovujú a dokumentujú postupy pre jednotlivé pracovné činnosti, ktoré ovplyvňujú kvalitu radiačnej ochrany.

(2)

Počas vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu9) sa

a)

vedie a uchováva dokumentácia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v § 22tak, aby bola jednoznačne identifikovateľná, úplná a dostupná oprávneným osobám a aby sa predišlo jej strate, znehodnoteniu alebo neoprávnenému zaobchádzaniu s ňou,

b)

zabezpečuje jednoznačná identifikácia zdrojov ionizujúceho žiarenia,

c)

stanovuje postup kontroly zdrojov ionizujúceho žiarenia a kontroly vykonávaných prác so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

§ 22

Dokumentácia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, uchovávanie a oznamovanie evidovaných údajov

(1)

Dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia tvoria

a)

doklady o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov kategórie A,18)

b)

doklady o skúškach odbornej spôsobilosti a záznamy o overení odborných vedomostí pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c)

záznamy o overení odborných vedomostí pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a o vykonaných poučeniach o zásadách bezpečného správania v kontrolovanom pásme,

d)

monitorovací plán (§ 44),

e)

výsledky monitorovania,

f)

záznamy o úrovni ožiarenia pracovníkov kategórie A,18)

g)

doklady o overení meracích prístrojov uvedených v monitorovacom pláne,

h)

havarijný plán (§ 57),

i)

prevádzkové záznamy pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

j)

záznamy o prešetrovaní prípadov zvýšeného ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a záznamy o vyhodnotení radiačnej nehody17) a radiačnej havárie,14)

k)

správy o radiačnej nehode,17)

l)

bezpečnostné rozbory (§ 27 ods. 1),

m)

program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

n)

kniha údržby a opráv,

o)

kniha návštev v kontrolovanom pásme, v ktorej sa evidujú údaje o osobách, na ktoré sa nevzťahuje zákaz vstupu do kontrolovaného pásma20) s výnimkou údajov o osobách, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,3) a to

1.

identifikačné údaje, dôvod, dátum a dĺžka pobytu v kontrolovanom pásme,

2.

veľkosť prijatých osobných dávok,

3.

údaj o poučení a informovaní osôb o veľkosti prijatých osobných dávok,

p)

všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce oblasť radiačnej ochrany,

r)

pravidlá a pokyny na zabezpečenie radiačnej ochrany,

s)

prevádzkový poriadok,

t)

projektová dokumentácia pracoviska,

u)

povolenia na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu9) a rozhodnutia orgánov na ochranu zdravia vydané v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru.

(2)

Záznamy podľa odseku 1 písm. f) obsahujú

a)

meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a pracovné zaradenie pracovníka kategórie A18) a každú zmenu týchto údajov,

b)

typ pracoviska,

c)

dĺžku sledovaného obdobia,

d)

dátum začatia a skončenia prác so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

e)

počet pridelených dozimetrov a ich evidenčné čísla,

f)

výsledky meraní za každé sledované obdobie,

g)

efektívnu dávku v kalendárnom roku,

h)

efektívnu dávku z vonkajšieho ožiarenia v kalendárnom roku,

i)

úväzok efektívnej dávky z vnútorného ožiarenia v kalendárnom roku,

j)

efektívnu dávku za posledných päť kalendárnych rokov,

k)

kumulovanú efektívnu dávku za celé obdobie práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

l)

efektívnu dávku pri radiačnej nehode17) a radiačnej havárii,14)

m)

údaje o výnimočnom ožiarení (§ 8 ods. 6).

(3)

Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu9)

a)

vedie dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v odsekoch 1 a 2,

b)

uchováva záznamy podľa odseku 2 do času, v ktorom pracovník kategórie A18) dosiahne alebo by dosiahol 75 rokov veku, najmenej 30 rokov od skončenia práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c)

oznamuje orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra dávok12) údaje zo záznamov podľa odseku 2, a to

1.

osobné údaje podľa odseku 2 písm. a) a pracovné zaradenie do jedného mesiaca od nástupu pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do zamestnania a každú zmenu týchto údajov do jedného mesiaca,

2.

údaje podľa odseku 2 písm. f) do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho obdobia s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 20 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších ako 150 mSv z vonkajšieho ožiarenia a s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 6 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších ako 15 mSv z vnútorného ožiarenia, ktoré oznamuje bezodkladne po ich zistení,

3.

údaje podľa odseku 2 písm. g) za predchádzajúci rok do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka.

Druhý diel

Osobitné požiadavky

§ 23

Rádiodiagnostické a rádioterapeutické pracoviská

(1)

Pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia zdravotníckeho zariadenia, na ktorom sa vykonáva lekárske ožiarenie, sa vybavuje osobnými ochrannými prostriedkami a pracovnými pomôckami aj pre radiačnú ochranu vyšetrovaných a liečených osôb a osôb, ktoré sa o tieto osoby dobrovoľne starajú. Osobné ochranné prostriedky a pracovné pomôcky a ich používanie musia zodpovedať charakteru vyšetrenia alebo liečenia.

(2)

Pred každým použitím zdroja ionizujúceho žiarenia na lekárske ožiarenie sa zisťujú skutočnosti významné z hľadiska indikácie vyšetrenia alebo liečenia, a to najmä predchádzajúce významné aplikácie rádionuklidov a ionizujúceho žiarenia, prípadná aplikácia kardiostimulátora alebo kĺbových náhrad, možnosť tehotenstva a skutočnosť, či žena dojčí. Zistené údaje sa zaznamenajú v zdravotnej dokumentácii.21)

(3)

O každom lekárskom ožiarení sa vedie záznam umožňujúci posúdenie veľkosti ožiarenia vyšetrovanej alebo liečenej osoby. Pri rádiodiagnostických vyšetreniach sa zaznamenávajú vstupné dávky alebo podklady na ich odhad, pri rádioterapeutickom ožiarení dávka v terčovom objeme, povrchová dávka a časový sled ožarovania, v nukleárnej medicíne špecifikácia podaného rádionuklidu, jeho aplikačná forma a aktivita.

(4)

Terapeutické aplikácie rádionuklidov sa vykonávajú v zdravotníckych zariadeniach na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré spĺňajú požiadavky podľa § 26, formou ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Počas poskytovania ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti pacient nesmie používať vlastnú bielizeň. Kontrola povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa vykonáva pri prepustení pacienta z ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo pri jeho odchode z pracoviska ambulantnej zdravotnej starostlivosti, na ktorom bola terapeutická aplikácia rádionuklidov vykonaná. V prípade zistenia povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa postupuje podľa § 19 ods. 3. S rádioaktívne kontaminovanými predmetmi, ktoré nemožno dekontaminovať, sa nakladá ako s rádioaktívnymi odpadmi (§ 27 až 34).

§ 24

Pracoviská s generátormi ionizujúceho žiarenia

(1)

Generátor ionizujúceho žiarenia sa umiestňuje do samostatnej ožarovne alebo vyšetrovne vybavenej na vstupe zariadením, ktoré signalizuje jeho činnosť.

(2)

Generátor ionizujúceho žiarenia sa obsluhuje z chránenej obsluhovne, ak jeho ochranné vlastnosti alebo spôsob použitia nevylučujú prekročenie limitov ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 5 ods. 1). Pracovník, ktorý obsluhuje generátor ionizujúceho žiarenia, vizuálne kontroluje ožarovňu alebo vyšetrovňu.

(3)

Pred vstupom do ožarovne alebo vyšetrovne a po skončení ožarovania sa vykoná kontrola, či generátor ionizujúceho žiarenia je mimo prevádzky.

(4)

Prístroje alebo zariadenia, ktorých súčasťou je generátor ionizujúceho žiarenia, možno používať len vtedy, ak zabezpečia automatické vyradenie generátora ionizujúceho žiarenia z prevádzky pri otvorení ich ochranného tienenia a zabránia jeho automatickému uvedeniu do prevádzky po zatvorení ich ochranného tienenia.

§ 25

Pracoviská s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi

(1)

Uzavretý rádioaktívny žiarič môže byť mimo ochranného tieniaceho krytu, ochranného kontajnera alebo v pracovnej polohe len počas vykonávania prác.

(2)

Pri ožarovaní a prežarovaní uzavretým rádioaktívnym žiaričom sa pred každým vstupom do vymedzeného ožarovacieho priestoru a po skončení práce preveruje meraním alebo kontrolou signalizácie odtienenie alebo zasunutie uzavretého rádioaktívneho žiariča do ochranného tieniaceho krytu. Ak pri manipulácii s uzavretým rádioaktívnym žiaričom nemožno vylúčiť jeho nekontrolované uvoľnenie z ožarovacieho zariadenia alebo jeho stratu, na meranie sa použije prístroj umožňujúci určenie jeho polohy.

(3)

Uzavreté rádioaktívne žiariče sa skladujú tak, aby príkon dávkového ekvivalentu na vonkajších stenách skladovacích priestorov neprekročil 1 µSv.h^-1.

(4)

Uzavretý rádioaktívny žiarič sa nesmie používať, ak nebola vykonaná preberacia skúška (§ 41) alebo ak od poslednej skúšky dlhodobej stability (§ 42) uplynula lehota na jej periodické vykonanie alebo nastali iné dôvody na vykonanie tejto skúšky. Pri akomkoľvek podozrení na netesnosť obalu rádioaktívneho žiariča sa uzavretý rádioaktívny žiarič bezodkladne vyradí z používania a vykoná sa skúška jeho tesnosti, ak je technicky možná.

§ 26

Pracoviská s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi

(1)

Pracoviská s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 3 až 6 sa zaraďujú do I., II. a III. kategórie podľa základných požiadaviek na vybavenie pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, ktoré sú uvedené v prílohe č. 9.

(2)

Najväčšia aktivita otvorených rádioaktívnych žiaričov, ktoré môžu byť súčasne spracúvané na jednotlivých pracovných miestach pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, je súčinom najväčšej aktivity na pracovnom mieste a koeficientu vybavenosti pracovného miesta. Najväčšie aktivity na pracovnom mieste a koeficienty vybavenosti pracovného miesta sú uvedené v prílohe č. 9.

(3)

Pri súčasnom spracúvaní viacerých rádionuklidov na jednom pracovnom mieste nesmie byť súčet podielov spracúvanej aktivity jednotlivých rádionuklidov a najväčšej aktivity vypočítanej pre jednotlivé rádionuklidy podľa odseku 2 väčší ako jeden.

(4)

Ak sa otvorené rádioaktívne žiariče nepoužívajú, umiestňujú sa v ochranných krytoch alebo v ochranných kontajneroch a skladujú tak, aby príkon dávkového ekvivalentu na vonkajšej stene skladovacích priestorov neprekročil 100 µSv.h^-1 a vo vzdialenosti 1 m od ich povrchu 10 µSv.h^-1. Pri prenášaní otvorených rádioaktívnych žiaričov v priestoroch pracoviska príkon dávkového ekvivalentu nesmie prekročiť vo vzdialenosti 1 m od povrchu prepravného ochranného krytu 100 µSv.h^-1.

(5)

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na otvorené rádioaktívne žiariče, ktoré sú súčasťou technologických celkov alebo ich médií.

(6)

Otvorené rádioaktívne žiariče sa nesmú brať do rúk a roztoky s týmito žiaričmi sa nesmú pipetovať ústami. Činnosti, pri ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok do ovzdušia, sa vykonávajú v uzavretých priestoroch (napr. v digestore, hermetickom boxe).

(7)

Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi II. a III. kategórie sa zriaďuje samostatný kanalizačný rozvod pre rádioaktívne odpadové vody z pracoviska napojený na samostatnú záchytnú nádrž.

§ 27

Všeobecné požiadavky

(1)

Spôsob a postup nakladania s rádioaktívnymi odpadmi13) sa určujú na základe bezpečnostných rozborov, ktoré obsahujú

a)

parametre, pri ktorých je zabezpečená radiačná ochrana pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi,

b)

spôsoby a lehoty merania a hodnotenia parametrov uvedených v písmene a),

c)

požiadavky na prevádzkovú spôsobilosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,

d)

organizačné zabezpečenie radiačnej ochrany,

e)

druh a najvyššie prípustné skladované množstvo rádioaktívnych odpadov.

(2)

Zberné nádoby, obalové súbory a iné pomôcky, zariadenia a dopravné prostriedky, ktoré sa používajú pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, sa zreteľne a viditeľne označujú varovným symbolom.22)

(3)

Požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi13) sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami.

§ 28

Zber a triedenie rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady sa zhromažďujú na mieste ich vzniku s prihliadnutím na použité spôsoby ich spracovania a úpravy. Ak je to technicky možné a odôvodnené, triedia sa podľa fyzikálnych a chemických vlastností na plynné, kvapalné a pevné.

(2)

Nádrž na zhromažďovanie rádioaktívnych odpadov musí byť zabezpečená proti preplneniu a vybavená zariadením na odčerpanie rádioaktívnych odpadov. Umiestňuje sa vo vodotesnom ochrannom bazéne, ktorého objem je väčší ako objem nádrže, vybavenom signalizáciou úniku rádioaktívnych odpadov z nádrže a zariadením na ich odčerpanie. Plnenie nádrže sa kontroluje. Výpary z nádrže a ochranného bazénu sa zachytávajú a spracúvajú ako rádioaktívne odpady.

(3)

Ak sa pri zhromažďovaní kvapalných rádioaktívnych odpadov používa viac ako jedna nádrž, zabezpečuje sa najmenej jedna voľná nádrž s rovnakým objemom, ako je objem najväčšej nádrže.

§ 29

Spracovanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Spracovaním rádioaktívnych odpadov sa rozumie oddelenie využiteľných látok od nevyužiteľných látok tak, aby množstvo nevyužiteľných látok bolo čo najmenšie.

(2)

Pred spracovaním rádioaktívnych odpadov sa musí vyhodnotiť vplyv vznikajúcich látok na spoľahlivosť používaných technologických zariadení a technologicky súvisiacich systémov.

(3)

Ak sa pri spracúvaní rádioaktívnych odpadov používajú meniče iónov, filtračné alebo deliace materiály s obmedzenou životnosťou, pravidelne sa sleduje ich účinnosť. Po znížení ich účinnosti a po uplynutí ich životnosti sa vymenia.

(4)

Ak sa rádioaktívne odpady spaľujú, pre každý druh rádioaktívnych odpadov sa určuje technologický postup spaľovania.

§ 30

Príprava na skladovanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Prípravou na skladovanie rádioaktívnych odpadov sa rozumie ich spracovanie a v prípade ich plnenia do obalových súborov aj plnenie.

(2)

Spracovanie rádioaktívnych odpadov zmenou ich fyzikálnych alebo chemických vlastností alebo zmenou ich obalových súborov sa vykonáva tak, aby bola zabezpečená ich bezpečná preprava a skladovanie.

(3)

Ak sa plnia spracované rádioaktívne odpady do obalových súborov, kontroluje sa, či nedošlo k ich preplneniu. Obalové súbory musia zaistiť bezpečnosť ďalšieho nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.13) Pri výbere obalových súborov sa zohľadňuje možné pôsobenie rádioaktívnych odpadov na obalové súbory, najmä prítomnosťou korozívnych látok, ich rozpínaním, vývinom plynov a uvoľňovaním tepla, ako aj pôsobenie vonkajších vplyvov.

§ 31

Skladovanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady musia byť bezpečne skladované na mieste ich vzniku až do času ich prepravy na miesto úpravy na ukladanie.

(2)

Rádioaktívne odpady sa nesmú skladovať spolu s inými odpadmi alebo materiálmi.

(3)

Sklad rádioaktívnych odpadov (ďalej len „sklad") musí zodpovedať druhu skladovaného rádioaktívneho odpadu a musí byť chránený proti poveternostným vplyvom. Technický stav a vybavenie skladu sa pravidelne kontroluje a údaje o vykonaných kontrolách sa evidujú v prevádzkových záznamoch [§ 33 ods. 1 písm. a)].

(4)

Kvapalné rádioaktívne odpady v nádobách sa skladujú v miestnostiach s vodotesnou podlahou a vodotesnými stenami do výšky, ktorá pri najväčšom naplnení skladu zabráni prípadnému úniku rádioaktívnych odpadov do životného prostredia. Podlaha musí byť vyspádovaná do bezodtokového vodotesného ochranného bazénu.

(5)

Na skladovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov v nádržiach sa vzťahuje § 28 ods. 2 a 3.

§ 32

Preprava rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady sa prepravujú

a)

v obalových súboroch, ktoré zabezpečia, že príkon priestorového dávkového ekvivalentu na ľubovoľnom mieste ich vonkajšieho povrchu neprekročí 2 mSv.h^-1,

b)

v dopravných prostriedkoch, ktoré zabezpečia, že príkon priestorového dávkového ekvivalentu na ľubovoľnom mieste ich vonkajšieho povrchu neprekročí 2 mSv.h^-1 a vo vzdialenosti 2 m od povrchu dopravného prostriedku 0,1 mSv.h^-1,

c)

v cestnej doprave len dvojstopovým motorovým vozidlom.

(2)

Povrchová rádioaktívna kontaminácia vonkajších povrchov obalových súborov nesmie prekročiť

a)

4 Bq.cm^-2, ak ide o beta žiariče, gama žiariče a alfa žiariče s nízkou toxicitou,

b)

0,4 Bq.cm^-2, ak ide o iné alfa žiariče, ako sú uvedené v písmene a).

(3)

Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. n) až p) a ods. 4 písm. h) zákona oznamuje orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, najneskôr 24 hodín pred uskutočnením prepravy

a)

identifikačné údaje držiteľa povolenia uskutočňujúceho prepravu rádioaktívnych odpadov,

b)

dátum, čas, spôsob a trasu prepravy,

c)

druh dopravného prostriedku, a ak sa preprava uskutočňuje motorovým vozidlom, aj jeho evidenčné číslo.

(4)

Osoby, ktoré vykonávajú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa odseku 1 písm. c), musia byť vybavené osobnými dozimetrami, ak príkon priestorového dávkového ekvivalentu v kabíne motorového vozidla prekračuje 0,01 mSv.h^-1 a poučené o zásadách radiačnej ochrany.

(5)

V motorovom vozidle počas prepravy rádioaktívnych odpadov môžu byť len osoby, ktoré vykonávajú prepravu.

(6)

O preprave rádioaktívnych odpadov vyhotovuje držiteľ povolenia, ktorý prepravu vykonal, záznam. Záznam o preprave rádioaktívnych odpadov obsahuje

a)

údaje uvedené v odseku 3,

b)

druh a fyzikálnu formu prepravovaných rádioaktívnych odpadov,

c)

opis priebehu uskutočnenej prepravy.

§ 33

Evidencia rádioaktívnych odpadov

(1)

Evidenciu rádioaktívnych odpadov tvoria

a)

prevádzkové záznamy, ktoré obsahujú

1.

údaje o množstve a merných aktivitách rádionuklidov v rádioaktívnych odpadoch pri ich zbere, triedení, spracovaní, príprave na skladovanie, skladovaní a preprave,

2.

údaje o hmotnosti, aktivite a druhu rádioaktívnych odpadov vrátane údajov o pôvodcovi odpadov,

3.

údaje o spôsobe nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, pri ich skladovaní aj údaje o mieste a čase ich skladovania,

4.

údaje o vykonaných kontrolách skladu,

5.

výsledky vykonaných analýz rádioaktívnych odpadov a ich obalových súborov,

6.

ďalšie údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

b)

záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov (§ 32 ods. 6),

c)

sprievodný list rádioaktívnych odpadov.

(2)

Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. n) až p) a ods. 4 písm. h) uchováva

a)

prevádzkové záznamy a záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov 10 rokov od odovzdania rádioaktívnych odpadov,

b)

sprievodné listy rádioaktívnych odpadov 30 rokov od odovzdania rádioaktívnych odpadov.

§ 34

Sprievodný list rádioaktívnych odpadov

(1)

Sprievodný list rádioaktívnych odpadov [§ 33 ods. 1 písm. c)] musí byť vystavený počas celého nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,13) ako aj pri každej zmene držiteľa povolenia. Vystavuje ho držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. n) až p) a ods. 4 písm. h) zákona pri odovzdaní rádioaktívnych odpadov v dvoch rovnopisoch, pričom jeden rovnopis odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý rádioaktívne odpady preberá.

(2)

Sprievodný list rádioaktívnych odpadov obsahuje

a)

špecifikáciu charakterizujúcu druh a pôvod rádioaktívnych odpadov,

b)

druh a identifikačné označenie obalového súboru,

c)

celkovú aktivitu alfa rádionuklidov a beta rádionuklidov,

d)

príkon dávkového ekvivalentu na povrchu obalového súboru,

e)

údaje o povrchovej rádioaktívnej kontaminácii obalového súboru,

f)

celkovú hmotnosť obalového súboru a rádioaktívnych odpadov,

g)

dátum začatia a skončenia plnenia obalového súboru,

h)

dátum vystavenia sprievodného listu rádioaktívnych odpadov,

i)

meno a priezvisko fyzickej osoby a obchodné meno a identifikačné číslo právnickej osoby, ktorá rádioaktívne odpady odovzdáva a preberá, a meno, funkciu a podpis osôb poverených odovzdaním a prebratím rádioaktívnych odpadov.

§ 35

Preprava rádioaktívnych žiaričov

(1)

Na prepravu rádioaktívnych žiaričov sa vzťahuje § 32.

(2)

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych žiaričov uchováva záznamy o preprave rádioaktívnych žiaričov 10 rokov od uskutočnenia prepravy.

§ 36

Miera obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia bez povolenia

(1)

Rádioaktívne látky a materiály, predmety a zariadenia (ďalej len „rádioaktívne materiály"), ktoré sú povrchovo rádioaktívne kontaminované, možno uvádzať do životného prostredia8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak na ktorejkoľvek časti plochy ich povrchu súčet podielov hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia a hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden. Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych materiálov sa stanovuje z plochy ich povrchu najviac 150 cm^2.

(2)

Rádioaktívne materiály, pri ktorých sa nedá stanoviť povrchová rádioaktívna kontaminácia alebo ktoré sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, možno uvádzať do životného prostredia8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak v ktorejkoľvek časti ich objemu súčet podielov hodnôt hmotnostných aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden. Hmotnostná aktivita rádioaktívnych materiálov, ktoré sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, sa stanovuje v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 10 kg. Ak sa nedá rádioaktívny materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou 10 kg alebo s hmotnosťou menšou ako 10 kg, hmotnostná aktivita sa stanovuje v najmenšej časti, na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť.

(3)

Rádioaktívne materiály, ktoré sú povrchovo rádioaktívne kontaminované a súčasne sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, možno uvádzať do životného prostredia8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak sú súčasne splnené podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2.

§ 37

Miera obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia na základe povolenia

(1)

Rádioaktívne materiály možno uvádzať do životného prostredia8) na základe povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak

a)

ich aktivita je taká nízka, že ďalšie oddeľovanie rádionuklidov z rádioaktívneho materiálu a ich zhromažďovanie nie je na základe optimalizácie radiačnej ochrany odôvodnené,

b)

v žiadnom kalendárnom roku priemerná efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 10 µSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí 1 man Sv, pričom ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov a kolektívnej efektívnej dávky obyvateľstva musí zohľadniť všetky možné cesty ožiarenia počas bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)] a počas možnej radiačnej havárie.14)

(2)

Hodnoty podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahujú na prípady, v ktorých žiadateľ o vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. m) a ods. 4 písm. g) zákona preukázal, že uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia8) je aj pri prekročení hodnôt podľa odseku 1 písm. b) optimalizované z hľadiska radiačnej ochrany.

(3)

Miera obsahu rádionuklidov umožňujúca uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia podľa odseku 1 je splnená

a)

pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5

1.

do povrchových vôd, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov hing na hodnotenie príjmu rádionuklidov požitím dospelým obyvateľom uvedených v prílohe č. 4 nie je väčší ako 10^-4 Sv.m^-3,

2.

do verejnej kanalizácie, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov hing na hodnotenie príjmu rádionuklidov požitím dospelým obyvateľom uvedených v prílohe č. 4 nie je väčší ako 10^-2 Sv. m^-3,

3.

do ovzdušia, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov hinh na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdychovaním dospelým obyvateľom uvedených v prílohe č. 4 nie je väčší ako 10^-6 Sv.m^-3,

b)

pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6, ak ďalej nie je ustanovené inak, do povrchových vôd, verejnej kanalizácie a do ovzdušia, ak efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 50 µSv v kalendárnom roku,

c)

pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z jadrových zariadení do povrchových vôd a do ovzdušia, ak sa zmiešaním s neaktívnymi plynmi alebo s neaktívnymi vodami a následným rozptýlením zabezpečí, že efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 250 µSv v kalendárnom roku; ak je v jednej lokalite viac jadrových zariadení ovplyvňujúcich efektívnu dávku obyvateľov tej istej kritickej skupiny obyvateľov, vzťahuje sa táto hodnota na celkové ožiarenie zo všetkých jadrových zariadení danej lokality,

d)

pri spaľovaní rádioaktívneho materiálu z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 v spaľovniach odpadu, ak súčet podielov hodnôt hmotnostných aktivít spaľovaných rádionuklidov a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden a ak vzniknutý popol spĺňa podmienky podľa odseku 4 písm. b) a c).

(4)

Pri inom uvádzaní rádioaktívnych materiálov z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 do životného prostredia, ako je uvedené v odseku 3, miera obsahu rádionuklidov umožňujúca uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia podľa odseku 1 je splnená

a)

pri povrchovo rádioaktívne kontaminovaných materiáloch, ak súčet podielov plošných aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia stanovených podľa odsekov 8 a 9 a hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden,

b)

pri rádioaktívne kontaminovaných materiáloch v celom objeme, ak súčet podielov hmotnostných aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia stanovených podľa odsekov 6 a 7 a odseku 9 a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden,

c)

pri povrchovo rádioaktívne kontaminovaných materiáloch, ktoré sú súčasne rádioaktívne kontaminované v celom objeme, ak spĺňajú podmienky uvedené v písmenách a) a b) súčasne.

(5)

Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 4, rádioaktívne materiály možno uvádzať do životného prostredia,8) ak žiadateľ o vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. m) a ods. 4 písm. g) zákona preukázal splnenie podmienok uvedených v odseku 1.

(6)

Hmotnostná aktivita rádioaktívnych materiálov uvádzaných do životného prostredia8) sa stanovuje, ak ďalej nie je ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym vzorkovým meraním alebo odberom vzoriek rádioaktívneho materiálu uvoľňovaného do životného prostredia

a)

v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 1000 kg, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,

b)

v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 300 kg, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom hmotnostná aktivita rádioaktívneho materiálu v žiadnom takto určenom objeme nesmie prekročiť trojnásobok uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity podľa prílohy č. 8,

c)

v najmenšej časti, na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť, ak sa nedá rádioaktívny materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou uvedenou v písmene a) alebo b).

(7)

Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych materiálov uvádzaných do životného prostredia8) sa stanovuje, ak nie je ďalej ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym vzorkovým meraním, ktorého plocha nie je väčšia ako

a)

10 000 cm^2, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,

b)

1000 cm^2, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom plošná aktivita rádioaktívneho materiálu na žiadnej takto určenej ploche nesmie prekročiť trojnásobok uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa prílohy č. 8.

(8)

Ak ide o ťažko merateľné rádionuklidy, hmotnostná aktivita podľa odseku 6 a plošná aktivita podľa odseku 7 sa stanovujú výpočtom.

§ 38

Veličiny, parametre a skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

(1)

Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú veličiny charakterizujúce polia ionizujúceho žiarenia, výskyt rádionuklidov na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a v jeho okolí a uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia.8)

(2)

Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú

a)

charakteristika a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b)

charakteristika a vlastnosti obalov rádioaktívnych žiaričov,

c)

charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov,

d)

charakteristika a ochranné (izolačné, tieniace a prípadne ventilačné) vlastnosti osobných ochranných pracovných prostriedkov na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a ochranných pomôcok a zariadení (napr. manipulátorov, zásten, ochranných bariér),

e)

charakteristika a vlastnosti ďalších zariadení určených na bezprostredné činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorých konštrukcia môže ovplyvniť úroveň radiačnej ochrany (napr. kvalita röntgenových filmov a vyvolávacích zariadení).

(3)

Skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú záznamy a iné doklady, ktoré tvoria dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 22 ods. 1), záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov (§ 33) a záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 52 a 53).

§ 39

Rozsah sledovania, merania, hodnotenia, overovania a evidencie veličín, parametrov a skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany

(1)

Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany (§ 38 ods. 1) sa sledujú, merajú, hodnotia, overujú a evidujú v rámci monitorovania (§ 44 až 50).

(2)

Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 38 ods. 2 písm. a) a b) sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia [§ 52 ods. 1 písm. a)]; sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú

a)

pri výrobe, dovoze a distribúcii zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu potrebnom na posúdenie zhody so schváleným typom,

b)