Zákon o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)

ZÁKON

z 19. februára 2002

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových vôd a podzemných vôd vrátane vodných ekosystémov1) a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšovanie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a na ich účelné a hospodárne využívanie.

(2)

Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k povrchovým vodám, podzemným vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia, pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

(1)

Vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.

(2)

Hydraulickým kolektorom podzemnej vody je horninové teleso, ktorého pórovitosť a priepustnosť sú v porovnaní s okolitým horninovým prostredím natoľko väčšie, že gravitačná voda v ňom môže prúdiť rýchlejšie a možno z neho odoberať významnejšie množstvo podzemnej vody.

(3)

Povodím je územie, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom veľtokov, riek a prípadne jazier do mora v jednom ústí, estuáre alebo delte. Čiastkovým povodím je časť územia povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom potokov, riek, veľtokov alebo jazier do určitého profilu vodného toku.

(4)

Využiteľným množstvom podzemnej vody je dlhodobý priemer množstva vody doplňujúcej vodný útvar podzemnej vody za jeden rok zmenšený o dlhodobý priemerný ročný odtok potrebný na to, aby sa dosiahli kvalitatívne ciele určené pre povrchové vody s ním súvisiace a aby sa zabránilo výraznejšiemu poškodeniu s nimi spojených krajinných ekosystémov.

(5)

Minimálnym zostatkovým prietokom je prietok vody vo vodnom toku, ktorý ešte umožňuje všeobecné užívanie povrchovej vody a ekologické funkcie vodného toku.

(6)

Minimálnou hladinou podzemnej vody je hladina, ktorá ešte umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich.

(7)

Vodou z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a vteká do stokovej siete z terénu alebo z vonkajších častí budov.

(8)

Kanalizáciou je súbor objektov a zariadení určený na neškodné odvádzanie komunálnych odpadových vôd, splaškových odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd (ďalej len „odpadová voda“) a osobitných vôd a v prípade stokovej siete delenej sústavy alebo polodelenej sústavy aj vody z povrchového odtoku vrátane ich čistenia.

(9)

Verejnou kanalizáciou je súbor objektov a zariadení určený na neškodné odvádzanie komunálnych odpadových vôd vrátane ich čistenia.

(10)

Splaškovou odpadovou vodou je voda, ktorá pochádza z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení a nie je hromadená v žumpách.

(11)

Priemyselnou odpadovou vodou je voda, ktorá pochádza z výrobných činností priemyslu, služieb a podnikateľskej činnosti, iného charakteru, ako je splašková odpadová voda a voda z povrchového odtoku.

(12)

Komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov pozostávajúca prevažne zo splaškových odpadových vôd; môže obsahovať priemyselné odpadové vody, infiltrovanú vodu a v prípade stokovej siete jednotnej sústavy alebo polodelenej sústavy aj vodu z povrchového odtoku.

(13)

Aglomeráciou je územne ohraničená oblasť, v ktorej sú osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinuté, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich spracovania a vypúšťania.

(14)

Recipientom je vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová voda a osobitná voda vypúšťajú.

(15)

Stokovou sieťou je sieť potrubí a pridružených objektov na neškodné odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do čistiarne odpadových vôd; stoková sieť môže byť jednotnej sústavy, delenej sústavy alebo polodelenej sústavy.

(16)

Čistiarňou odpadových vôd je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo pred ich iným použitím.

(17)

Primárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd fyzikálnym procesom alebo chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu alebo iné procesy s účinnosťou zníženia znečistenia komunálnych odpadových vôd aspoň o 20 % v ukazovateli biochemickej spotreby kyslíka za päť dní a o 50 % v ukazovateli nerozpustených látok.

(18)

Sekundárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd biologickými procesmi s gravitačnou separáciou kalu od vyčistených odpadových vôd alebo inými spôsobmi čistenia odpadových vôd, ktorým sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vo vypúšťaných odpadových vodách.

(19)

Dvojstupňovým čistením odpadových vôd a osobitných vôd je čistenie, ktoré spočíva v procesoch využívajúcich fyzikálne postupy alebo chemické postupy a biologické pochody na zníženie množstva nerozpustených látok a rozpustených látok, najmä organických látok.

(20)

Primeraným čistením je taký proces spracovania alebo zneškodnenia komunálnych odpadových vôd alebo osobitných vôd, ktorým sa zabezpečí, že kvalitatívne ciele vôd recipienta a požiadavky ustanovené týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie sa dodržia.

(21)

Iným vhodným spôsobom zneškodňovania komunálnych odpadových vôd je uplatnenie takého spôsobu alebo procesu ich spracovania, ktorý je z hľadiska možného vplyvu na vody recipienta rovnocenný dvojstupňovému čisteniu komunálnych odpadových vôd.

(22)

Čistiarenským kalom je zmes vody a tuhých látok odstránených z odpadových vôd, splaškových odpadových vôd a osobitných vôd prirodzenými procesmi alebo umelo iniciovanými procesmi; za čistiarenský kal sa nepovažujú zhrabky.

(23)

Ekvivalentným obyvateľom (1 EO) je množstvo biologicky odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemickej spotreby kyslíka za päť dní (BSK5), ktorá je ekvivalentná znečisteniu produkovanému jedným obyvateľom, t. j. 60 g BSK5 za deň.

(24)

Vypúšťaním vôd je odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd.

(25)

Priamym vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd je ich odvádzanie priamo do zvodneného kolektora, najmä vsakovacími studňami, galériami alebo sieťou vsakovacích drénov.

(26)

Nepriamym vypúšťaním je vnikanie nebezpečných látok, odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd cez pôdu alebo jej podložie.

(27)

Jestvujúcim priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa vypúšťajú odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky, ak sa výrobná prevádzka alebo iné zariadenie uvedie do prevádzky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu [§ 78 ods. 1 písm. a) a b)] alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia.

(28)

Novým priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa budú vypúšťať odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky a ktoré sa uvedie do prevádzky po jednom roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu [§ 78 ods. 1 písm. a) a b)] alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia. Za nový priemyselný zdroj sa považuje aj jestvujúci priemyselný zdroj, v ktorom sa po týchto termínoch zvýšila spracovateľská kapacita obzvlášť škodlivých látok o viac ako 20 %.

(29)

Škodlivou látkou a obzvlášť škodlivou látkou sú látky zo skupín látok alebo látok im príbuzných, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, ktoré môžu ohroziť kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd.

(30)

Nebezpečnou látkou sú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky, ktoré nie sú súčasťou odpadových vôd.

(31)

Limitnou hodnotou ukazovateľov znečistenia (ďalej len „limitná hodnota znečistenia“) vo vypúšťaných odpadových vodách je najvyššia prípustná koncentrácia príslušnej škodlivej látky, obzvlášť škodlivej látky alebo inej látky vo vypúšťaných odpadových vodách.

(32)

Kvalitatívnymi cieľmi sú hodnoty škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a iných látok v povrchových vodách, pri ktorých dodržaní je zabezpečený ekologicky priaznivý stav vodných útvarov a podmienky potrebné na ochranu zdravia obyvateľstva a na používanie vody.

(33)

Znečistením vôd je priame alebo nepriame vypúšťanie alebo únik látok alebo tepla do vody, ovzdušia alebo pôdy spôsobené ľudskou činnosťou a prírodnými vplyvmi, ktoré môžu poškodiť zdravie ľudí, kvalitu vodných ekosystémov alebo od nich priamo závislých krajinných ekosystémov, spôsobiť poškodenie materiálnych hodnôt, obmedzenie alebo zhoršenie rekreačných možností alebo iného užívania životného prostredia.

(34)

Ohrozením vôd je také nakladanie s odpadovými vodami, osobitnými vodami alebo s nebezpečnými látkami, ktoré môže mať za následok zhoršenie stavu vôd.

(35)

Eutrofizáciou je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré má za následok zvýšený rast siníc, rias a vyšších rastlinných foriem, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu biologickej rovnováhy a kvality tejto vody.

(36)

Hydroenergetickým potenciálom vodného toku je mechanická energia produkovaná pohybom masy vody v prirodzenom alebo umelom koryte. Hydroenergetický potenciál vodných tokov je ich súčasťou a je vo vlastníctve Slovenskej republiky.2)

(37)

Energetickou vodou je voda odobratá na účely využitia jej hydroenergetického potenciálu.

(38)

Povodňou je prechodné výrazné stúpnutie hladiny vodného toku alebo iných povrchových vôd, pri ktorom hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo voda už zaplavuje územie mimo koryta vodného toku a môže spôsobovať škody; platí to primerane aj na stav, ak voda nemôže prirodzeným spôsobom odtekať z určitého územia pri vnútorných vodách, odchode ľadov a pri ohrození alebo porušení stability vodného toku.

§ 3

Rozdelenie vôd

(1)

Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.

(2)

Povrchovými vodami sú vody prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi

a)

vodné toky (§ 39),

b)

občasne tečúce nesústredené vody,

c)

stojaté povrchové sústredenia vody,

d)

vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len „vnútorná voda“).

(3)

Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou,3) činnosťou vykonávanou banským spôsobom4) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.

(4)

Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.5) Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.

(5)

Osobitnými vodami sú povrchové vody alebo podzemné vody vyhlásené za prírodné liečivé zdroje alebo za prírodné minerálne vody podľa osobitných predpisov6) a vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi a banskými vodami podľa osobitného predpisu.7) Na osobitné vody sa vzťahuje tento zákon, len ak to výslovne ustanovuje.

§ 4

Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd

(1)

Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd je činnosť, ktorá slúži na výkon štátnej vodnej správy, na zabezpečenie potrebných podkladov na tvorbu koncepcií trvalo udržateľného rozvoja a na informovanie verejnosti. Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa komplexne vykonávajú v čiastkových povodiach.

(2)

Územie Slovenskej republiky je priradené k povodiu Dunaja a k povodiu Visly. V rámci týchto povodí sú na území Slovenskej republiky vymedzené čiastkové povodia.

(3)

V rámci zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa vykonáva

a)

identifikácia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody vrátane ich určenia na rôzne spôsoby používania, najmä na odber vody pre pitnú vodu, vodu na kúpanie, vodu na závlahy a vodu vhodnú pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

b)

sledovanie množstva a kvality vôd vo vodných útvaroch povrchových vôd a podzemných vôd a ich ovplyvňovanie pri nakladaní s vodami,

c)

bilancovanie množstva a kvality povrchových vôd a podzemných vôd (ďalej len „vodná bilancia“),

d)

sledovanie stavu kvality vôd podľa Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) schválených programov monitorovania vo vodných útvaroch určených v písmene a), v citlivých oblastiach a v zraniteľných oblastiach; zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 2 k tomuto zákonu,

e)

hodnotenie stavu v zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov na základe situačných správ, ktoré každé dva roky vypracúva orgán štátnej vodnej správy,

f)

vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov.

(4)

Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd prostredníctvom určenej právnickej osoby8) (ďalej len „poverená osoba“) a správcu vodohospodársky významných vodných tokov [§ 44 ods. 2 písm. a)].

(5)

Ministerstvo a poverená osoba môžu požadovať na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd údaje od tých, ktorí nakladajú s povrchovými vodami alebo podzemnými vodami, od orgánov verejnej správy a od prevádzkovateľov informačného systému.9) Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitných predpisov nie je tým dotknutá.10)

§ 5

Vodná bilancia

(1)

Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Základnou bilančnou jednotkou je čiastkové povodie.

(2)

Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval.

(3)

Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou; pri vypúšťaní komunálnych odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd aj z hľadiska dosiahnutia kvalitatívnych cieľov v recipiente.

(4)

Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu v množstve nad 15 000 m^3 ročne alebo nad 1 250 m^3 mesačne, využíva prírodné liečivé zdroje alebo prírodné minerálne vody alebo využíva vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi, na podnikateľskú činnosť, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa § 17 ods. 2 písm. b) a c) raz ročne poverenej osobe.

(5)

Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 m^3 ročne alebo nad 1 000 m^3 mesačne, je povinný oznamovať údaje o vypúšťaných odpadových vodách a údaje určené v povolení podľa § 17 ods. 2 písm. d) raz ročne poverenej osobe.

(6)

Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume, banskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s^-1, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej osobe. Rovnakú povinnosť má aj vlastník pozemku, na ktorom zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s^-1, ako aj ten, kto pri odbere podzemnej vody zistí odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt. Ak sa výsledky geologických prác vyhodnocujú v záverečnej správe,11) je riešiteľská organizácia povinná neodkladne doručiť záverečnú správu poverenej osobe.

§ 6

Vodné útvary určené na odber vody pre pitnú vodu

(1)

Vodné útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd využívané na odber vody pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb, alebo umožňujúce odber vody na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m^3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave sú vodárenskými zdrojmi.

(2)

Vodárenský zdroj, ktorým je vodný tok, je vodárenským tokom.

(3)

Povrchové vody vodných útvarov určených na odber vody pre pitnú vodu musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody ustanovené vykonávacím predpisom [§ 78 ods. 1 písm. a)]; ich splnenie sa nevyžaduje pri záplavách alebo iných prírodných katastrofách.

(4)

Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 3 v ukazovateľoch, ktoré sú osobitne ustanovené vo vykonávacom predpise, sa nemusia dodržať pri

a)

prirodzenom obohacovaní povrchovej vody látkami v týchto ukazovateľoch,

b)

plytkých jazerách s hĺbkou menšou ako 20 m a s dobou výmeny vody dlhšou ako jeden rok, do ktorých sa nevypúšťajú odpadové vody.

(5)

Na dosiahnutie požiadaviek na kvalitu povrchových vôd určených na odber vody pre pitnú vodu ministerstvo vypracúva plán opatrení a časový rozvrh ich realizácie.

(6)

Ukazovatele kvality pitnej vody a ich kontrolu ustanovuje osobitný predpis.12)

§ 7

Vodné útvary vhodné na kúpanie

(1)

Vodné útvary alebo ich časti vhodné na kúpanie sú tečúce alebo stojaté vody, v ktorých je kúpanie povolené alebo nie je kúpanie zakázané a v ktorých sa tradične kúpe väčší počet ľudí. Požiadavky na kvalitu vody, v ktorej je kúpanie povolené, ustanovuje osobitný predpis.13)

(2)

Identifikáciu vodných útvarov vôd a ich častí vhodných na kúpanie podľa odseku 1 (ďalej len „oblasť kúpania pre verejnosť“) vykoná ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“).

(3)

Oblasti kúpania pre verejnosť vyhlasuje orgán štátnej vodnej správy na základe identifikácie podľa odseku 2.

(4)

Ak oblasť kúpania pre verejnosť nespĺňa požiadavky na kvalitu vody ustanovené osobitným predpisom,13) orgán štátnej vodnej správy vydá v spolupráci s orgánom na ochranu zdravia opatrenia na ich dosiahnutie.

§ 8

Voda určená na závlahy

(1)

Voda určená na závlahy nesmie negatívne ovplyvniť zdravie ľudí a zvierat, pôdu, úrodu a stav povrchových vôd a podzemných vôd a musí vyhovovať požiadavkám na kvalitu vody ustanoveným vykonávacím predpisom [§ 78 ods. 1 písm. a)].

(2)

Vodné útvary alebo ich časti určené na závlahy vyhlasuje orgán štátnej vodnej správy na návrh Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“). Ak voda určená na závlahy nespĺňa požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1, orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na ich splnenie.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy nepovolí odber vody určenej na závlahy, ak nie sú splnené požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1.

§ 9

Voda vhodná pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb

(1)

Povrchové vody určené ako vody vhodné pre život rýb musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody ustanovené vykonávacím predpisom a požiadavky osobitne určené pre lososové vody a kaprové vody [§ 78 ods. 1 písm. a)].

(2)

Povrchové vody podľa odseku 1 určí orgán štátnej vodnej správy na návrh ministerstva pôdohospodárstva. Ak povrchová voda nevyhovuje pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na splnenie požiadaviek na kvalitu vody podľa odseku 1.

(3)

Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1 sa nevzťahujú na vody v rybníkoch určených na intenzívny hospodársky chov rýb a v rybochovných zariadeniach.

(4)

Požiadavky na kvalitu vody osobitne určené vykonávacím predpisom sa nemusia dodržať pri výnimočných meteorologických podmienkach alebo ak voda vhodná pre život rýb je prirodzene obohacovaná látkami, ktoré ovplyvňujú kvalitu vody.

§ 10

Účel vodného plánovania

Účelom vodného plánovania je vypracovanie hydroekologických plánov a vodohospodárskych plánov v jednotlivých čiastkových povodiach vodných tokov Slovenskej republiky alebo v ich častiach a ustanovenie kvalitatívnych cieľov v záujme zabezpečenia účinnej ochrany vôd a zlepšovania ich stavu na trvalo udržateľné využívanie vôd ako ekosystémovo podmieneného prírodného zdroja, ako aj na ochranu pred škodlivými účinkami vôd a sucha. Túto činnosť zabezpečuje ministerstvo a ministerstvo pôdohospodárstva.

§ 11

Rozdelenie vodných plánov

(1)

Vodnými plánmi sú

a)

hydroekologické plány čiastkových povodí,

b)

vodohospodárske plány čiastkových povodí,

c)

generel využívania vôd a ich ochrany.

(2)

Hydroekologický plán čiastkového povodia obsahuje základné údaje o povrchových vodách a podzemných vodách v čiastkovom povodí a hodnotenie a prognózu množstva a kvality povrchových vôd a podzemných vôd, ako aj ich využiteľných množstiev. Jeho súčasťou sú plány opatrení pre vodné útvary určené v § 6 až 9 a pre citlivé oblasti, program činností a program monitorovania podľa § 31, Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami podľa § 36.

(3)

Vodohospodársky plán čiastkového povodia vychádza z požiadaviek na potrebu pitnej vody a úžitkovej vody. Obsahuje vodohospodársku bilanciu a vodohospodárske koncepcie budovania povrchových zdrojov vody a podzemných zdrojov vody, zásobovanie pitnou vodou, čistenie a vypúšťanie odpadových vôd, využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a riešenie odtokových pomerov a opatrenia na zabezpečenie retenčnej schopnosti povodia a územného systému ekologickej stability.14) Jeho súčasťou je aj plán opatrení na predchádzanie, odvrátenie a zmiernenie prípadného náhleho rozsiahleho vypustenia alebo odvedenia odpadových vôd, ktorých znečistenie presahuje prípustný stupeň znečistenia, do povrchových vôd alebo podzemných vôd.

(4)

Generel využívania vôd a ich ochrany obsahuje zásadné koncepčné materiály a rozvojové materiály celoštátneho významu týkajúce sa ochrany a využívania povrchových vôd a podzemných vôd. Vypracúva sa na základe hydroekologických plánov čiastkových povodí a vodohospodárskych plánov čiastkových povodí a schvaľuje ho vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

§ 12

Riadenie ochrany vôd a nakladania s vodami v povodí a správa povodí

(1)

Riadenie ochrany vôd a riadenie nakladania s vodami v povodí je

a)

zabezpečovanie odborných podkladov pre štátnu vodnú správu, územné plánovanie, regionálny rozvoj, ochranu prírody a ostatné sektorové stratégie,

b)

vykonávanie štátnej správy orgánmi štátnej vodnej správy v povodí.

(2)

Odborné podklady podľa odseku 1 písm. a) sa zabezpečujú zisťovaním výskytu a hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd, spracúvaním vodnej bilancie a vodných plánov v jednotlivých čiastkových povodiach.

(3)

Zisťovanie množstva a kvality povrchových vôd zabezpečuje správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov a poverená osoba. Zisťovanie množstva a kvality podzemných vôd a spracovanie vodnej bilancie zabezpečuje poverená osoba.

(4)

Orgán štátnej vodnej správy je povinný pri svojom rozhodovaní vychádzať z vodných plánov a z výsledkov zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd.

(5)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov [§ 44 ods. 2 písm. b)] a poverená osoba podávajú v rámci svojej činnosti orgánom štátnej vodnej správy návrhy, vyjadrenia a stanoviská, najmä vo veciach ochrany vôd a vodných pomerov, hospodárneho využívania vôd a prechodného nedostatku vody.

(6)

Správou povodia je fyzická správa vodohospodársky významných vodných tokov a účasť správcu vodohospodársky významných vodných tokov v procese zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, prípravy a aktualizácie vodných plánov, identifikácie bodového a plošného znečisťovania vôd, zabezpečovania protieróznych opatrení, ekologickej stability územia a opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti povodí, ochrany územia prirodzenej akumulácie vôd, spracovania ekonomických analýz a uplatňovania platieb za používanie vôd.

(7)

Správu povodí zabezpečuje správca vodohospodársky významných vodných tokov.

(8)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov pri správe povodí spolupracuje aj so správcami drobných vodných tokov.

§ 13

Základné povinnosti pri nakladaní s vodami

(1)

Nakladanie s vodami je

a)

odber povrchových vôd a podzemných vôd na rôzne účely ich použitia,

b)

odvádzanie a vypúšťanie povrchových vôd a podzemných vôd,

c)

vzdúvanie, zadržiavanie, akumulácia, znižovanie hladiny povrchových vôd a podzemných vôd,

d)

vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a podzemných vôd,

e)

využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov,

f)

používanie povrchových vôd a podzemných vôd na plavbu alebo plavenie dreva, na rekreáciu a vodné športy, na chov rýb a vodnej hydiny alebo iných živočíchov,

g)

vykonávanie iných činností, ktoré využívajú vlastnosti povrchových vôd a podzemných vôd alebo ovplyvňujú ich výskyt, množstvo, kvalitu, vodné ekosystémy a od vôd priamo závislé krajinné ekosystémy (ďalej len „vodné pomery“),

h)

využívanie energetického potenciálu podzemných vôd.

(2)

Každý, kto nakladá s vodami, je povinný dbať o ich ochranu, vynakladať potrebné úsilie na zlepšovanie ich stavu a zabezpečovať ich hospodárne a účelné využívanie podľa podmienok a požiadaviek tohto zákona a dbať tiež o to, aby neboli porušované práva iných a záujmy chránené osobitnými predpismi;15) je povinný dbať aj o ochranu vodných pomerov a o ochranu vodných stavieb.

(3)

Každý, kto nakladá s vodami na výrobné účely, je povinný vykonávať úpravy v technológii výroby a prijímať opatrenia na viacnásobné používanie vôd.

(4)

Pri vypúšťaní odpadových vôd z priemyselného zdroja sa musia v nich obsiahnuté škodlivé látky postupne obmedzovať a obzvlášť škodlivé látky obmedzovať až do ich úplného vylúčenia.

(5)

Opatrenia prijaté na ochranu vôd a na obmedzovanie alebo na vylúčenie vypúšťania niektorých znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd nesmú mať za následok zvyšovanie znečisťovania16) iných zložiek životného prostredia, najmä ovzdušia a pôdy.

§ 14

Všeobecné užívanie vôd

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, môže každý na vlastné nebezpečenstvo a bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy odoberať alebo inak používať povrchové vody alebo podzemné vody na uspokojovanie osobných potrieb domácností, ak sa takýto odber alebo iné používanie vykonáva na mieste, ktoré je na to vhodné, jednoduchým zariadením a spôsobom, ktorý neobmedzí alebo neznemožní rovnaké používanie iným.

(2)

Povolenie alebo súhlas orgánu štátnej vodnej správy nie sú potrebné na zachytávanie povrchovej vody jednoduchými zariadeniami na jednotlivých nehnuteľnostiach ani na zmenu jej prirodzeného odtoku na účely ochrany týchto nehnuteľností proti škodlivým účinkom vody.

(3)

Jednoduchými zariadeniami na odber vody sú domové studne, z ktorých sa podzemná voda čerpá ručne, a pramenné záchytky s výdatnosťou prameňa menšou ako 10 l/min, ako aj prenosné nádoby a zariadenia na gravitačný odber povrchovej vody alebo na jej čerpanie s možnosťou odberu do 60 l/min. Jednoduchými zariadeniami na zachytávanie povrchových vôd sú nádrže na zvod a zachytenie povrchovej vody s obsahom vody do 5 m^3 a záchytné priekopy, nádrže a nádoby na zvod a zachytenie vody z povrchového odtoku.

(4)

Pri všeobecnom užívaní vôd sa nesmie ohrozovať ani zhoršiť ich kvalita alebo zdravotná bezchybnosť, narušovať prírodné prostredie, zhoršovať odtokové pomery, poškodzovať brehy, vodné stavby a zariadenia, zariadenia na chov rýb. Všeobecné užívanie vôd nesmie slúžiť na podnikateľské účely.

(5)

Orgán štátnej vodnej správy môže všeobecné užívanie vôd bez náhrady obmedziť, zmeniť alebo zakázať, ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana vodných stavieb a zariadení, ochrana rybárstva a ochrana prírodného prostredia. Pôsobnosť orgánov na ochranu zdravia podľa osobitného predpisu17) nie je tým dotknutá.

§ 15

Používanie vôd na plavbu a na plavenie dreva

(1)

Používať vody na plavbu a na plavenie dreva a odoberať ich v potrebnom množstve na prevádzku plavidiel možno bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy.

(2)

Na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach určených na intenzívny chov rýb a na odkrytých podzemných vodách je zakázaná plavba plavidiel so spaľovacími motormi. O výnimkách zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú činnosť rozhoduje v jednotlivých prípadoch orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní so štátnou plavebnou správou.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na plavidlá

a)

správcu vodohospodársky významných vodných tokov, ozbrojených síl, polície, ozbrojených bezpečnostných zborov, zborov požiarnej ochrany, štátnej plavebnej správy, ak sa používajú na služobné účely,

b)

použité v spojitosti s údržbou vodných tokov, s výstavbou, opravami a údržbou vodných stavieb a iných stavieb nachádzajúcich sa vo vodách a na ich brehoch,

c)

použité na meranie vo vodných tokoch,

d)

použité na potrebné zabezpečenie zdravotnej služby a záchrannej služby, ako aj pri príprave a výkone ochrany pred povodňami a pri vykonávaní opatrení pri mimoriadnom zhoršení kvality vôd a odstraňovaní jeho škodlivých následkov.

(4)

Pri používaní vody na plavbu a na plavenie dreva sa nesmie ohrozovať kvalita alebo zdravotná bezchybnosť vôd, bezpečnosť osôb a stavieb, záujmy rekreácie a narúšať prírodné prostredie. Zakazuje sa vypúšťať do vôd iné odpadové vody ako splaškové odpadové vody (odsek 5) a vhadzovať všetky druhy odpadov, ktoré vznikajú na plavidlách, a zostatky prepravovaného nákladu s výnimkou vybagrovaného materiálu z týchto vôd.

(5)

Prevádzkovateľ plavidla môže vypúšťať splaškové odpadové vody, len ak je plavidlo vybavené potrebným zariadením na čistenie splaškových odpadových vôd a je zabezpečená jeho riadna prevádzka.18) Čistiace zariadenie musí mať účinnosť minimálne 90 % v ukazovateľoch biochemickej spotreby kyslíka za päť dní a nerozpustných látok.

(6)

Ak pri prevádzke plavidla vznikajú splaškové odpadové vody alebo iné druhy odpadových vôd, ktoré nemožno do vôd vypúšťať, je jeho prevádzkovateľ povinný vybaviť plavidlo zariadením na ich akumuláciu a zabrániť ich únikom. Povinnosť vybaviť plavidlo zariadením na akumuláciu a zabrániť ich únikom sa vzťahuje aj na nebezpečné látky. Prevádzkovateľ plavidla musí viesť evidenciu o množstve a likvidácii týchto vôd a o nebezpečných látkach.

(7)

Zakazuje sa zásobovanie plavidiel pohonnými látkami alebo prevádzkovými hmotami mimo prístavu, ak ich objem v jednotlivých prípadoch je väčší ako 50 litrov, s výnimkou, ak túto činnosť zabezpečujú obslužné plavidlá.

(8)

Ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana kvality vôd a vodných ekosystémov, ochrana vodných stavieb a zariadení, môže orgán štátnej vodnej správy upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu [§ 56 ods. 4 písm. d)].

(9)

Pôsobnosť orgánu štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu podľa osobitného predpisu19) nie je tým dotknutá.

§ 16

Používanie banských vôd

(1)

Na používanie banských vôd pre vlastnú potrebu podnikateľa alebo inej právnickej osoby v banskej činnosti20) sa nevyžaduje povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy.

(2)

Ak podnikateľ alebo iná právnická osoba nepotrebuje pri svojej banskej činnosti banské vody na vlastnú prevádzku, je povinná umožniť odber a iné používanie nepotrebného množstva banských vôd tým, ktorým orgán štátnej vodnej správy vydal povolenie na ich používanie.

§ 17

Povolenie na osobitné užívanie vôd

(1)

Osobitným užívaním povrchových vôd a podzemných vôd, ak nejde o ich užívanie podľa § 14 a 15, je

a)

ich zachytávanie, odber, akumulácia alebo presmerovanie časti prietoku vôd vodného toku,

b)

vzdúvanie alebo znižovanie ich hladiny,

c)

čerpanie na účely znižovania ich hladiny,

d)

využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a využívanie energetického potenciálu podzemných vôd,

e)

umelé zvyšovanie množstva podzemných vôd,

f)

ich používanie na hospodársky chov rýb alebo vodnej hydiny, alebo iných živočíchov,

g)

vypúšťanie odpadových vôd,

h)

vypúšťanie vôd z povrchového odtoku,

i)

odber a iné používanie banských vôd, ktoré podnikateľ alebo iná právnická osoba v banskej činnosti nepotrebujú pre vlastnú potrebu,

j)

vypúšťanie osobitných vôd s výnimkou banských vôd; pri vypúšťaní banských vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd a pri vypúšťaní iných vôd do banských vôd sa postupuje podľa osobitných predpisov,21)

k)

vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd obsahujúcich obzvlášť škodlivé látky do verejnej kanalizácie,

l)

čerpanie a vypúšťanie podzemných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume, pri zakladaní stavieb, z drénov alebo pri znižovaní znečistenia horninového prostredia alebo podzemnej vody,

m)

odvodňovanie pozemkov a zavlažovanie pozemkov prostredníctvom vodných stavieb a zavlažovanie pozemkov odpadovými vodami po ich čistení.

(2)

Osobitné užívanie vôd podľa odseku 1 je možné iba na základe a v rozsahu povolenia orgánu štátnej vodnej správy s výnimkou prípadov podľa odseku 3. Orgán štátnej vodnej správy určí aj účel, čas, povinnosti a podmienky, za ktorých povolenie vydáva, pričom v povolení

a)

na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd určí ich množstvo, prípadne časový interval odberu, a ak odber trvá dlhšie ako jeden rok, môže určiť aj výšku ročného odberu,

b)

na odber povrchových vôd a podzemných vôd v množstve uvedenom v § 5 ods. 4 určí povinnosť merať odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo podzemných vôd v prameni a hladinu podzemnej vody vodárenského zdroja,

c)

na odber povrchových vôd určených na zásobovanie pitnou vodou určí povinnosť pravidelne monitorovať kvalitu týchto vôd,

d)

na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd určí miesto a spôsob ich vypúšťania, množstvo vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd a limitné hodnoty ich znečistenia; pri ich vypúšťaní v množstve uvedenom v § 5 ods. 5 aj povinnosť sledovať kvalitatívne a kvantitatívne hodnoty a oznamovať výsledky tohto sledovania orgánu štátnej vodnej správy; tieto povinnosti určí aj v povolení na závlahy pozemkov odpadovými vodami.

(3)

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy podľa odseku 1 nie je potrebné na tieto činnosti:

a)

na jednorazový odber povrchových vôd alebo podzemných vôd pri záchranných prácach v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami, požiarmi alebo inými živelnými pohromami,

b)

pri cvičení jednotiek požiarnej ochrany, polície alebo armády Slovenskej republiky; začiatok a skončenie používania vôd na tieto účely treba vopred oznámiť orgánu štátnej vodnej správy, a ak ide o vodný tok, aj jeho správcovi,

c)

na vypúšťanie splaškových odpadových vôd, vôd z povrchového odtoku a na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd, ktoré neobsahujú obzvlášť škodlivé látky, do verejnej kanalizácie,

d)

na vypúšťanie vyčistených splaškových odpadových vôd z plavidiel.

(4)

Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd možno vydať najviac na 10 rokov, a ak odpadové vody obsahujú obzvlášť škodlivé látky, najviac na štyri roky. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do podzemných vôd a do verejnej kanalizácie možno vydať na štyri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané.

(6)

Povolenie na odber povrchovej vody alebo podzemnej vody nezaručuje odber týchto vôd v povolenom množstve ani v potrebnej kvalite.

(7)

Orgán štátnej vodnej správy je pri povoľovaní odberu vôd z vodného toku viazaný minimálnym zostatkovým prietokom vôd vo vodnom toku a pri povoľovaní odberu podzemných vôd minimálnou hladinou podzemnej vody.

§ 18

Prechod práv a povinností vyplývajúcich z povolenia na osobitné užívanie vôd a užívanie vôd treťou osobou

(1)

Ak orgán štátnej vodnej správy neustanovuje inak, práva a povinnosti vyplývajúce z povolenia na osobitné užívanie vôd, ktoré bolo vydané na účel spojený s vlastníctvom majetku, prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa takého majetku, ak bude tento majetok naďalej slúžiť účelu, na ktorý bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané. Ďalší nadobúdatelia sú povinní oznámiť orgánu štátnej vodnej správy, že došlo k prechodu alebo prevodu vlastníctva majetku, s ktorým bolo spojené povolenie na osobitné užívanie vôd, do dvoch mesiacov odo dňa jeho uskutočnenia.

(2)

Právnická osoba alebo fyzická osoba môže na základe kladného stanoviska orgánu štátnej vodnej správy umožniť užívanie vôd v súlade s povolením na osobitné užívanie vôd tretej osobe.

(3)

Ak výdatnosť využívaného zdroja podzemných vôd prevyšuje potrebu užívateľa, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o použití prebytku vody a o spôsobe prevádzkovania takého zdroja.

§ 19

Povolenie na niektoré činnosti

(1)

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na

a)

vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov (ďalej len „koryto“), na pobrežných pozemkoch (§ 45 ods. 2) a na inundačných územiach,

b)

ťažbu piesku, štrku, bahna (ďalej len „riečny materiál“) s výnimkou liečivého bahna z pozemkov tvoriacich koryto vodných tokov,

c)

zasypávanie odstavených ramien vodných tokov, močiarov a odkrytých podzemných vôd.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 písm. a) a b) nie je potrebné, ak tieto činnosti vykonáva správca vodného toku v súvislosti so správou vodného toku.

(3)

Kto vykonáva ťažbu povolenú podľa odseku 1 písm. b), je povinný po jej skončení zamerať a zakresliť skutočný stav miesta ťažby do technickej dokumentácie a túto dokumentáciu odovzdať orgánu štátnej vodnej správy a správcovi vodného toku.

§ 20

Zmena, zrušenie a dočasné obmedzenie povolenia na osobitné užívanie vôd

(1)

Orgán štátnej vodnej správy môže z vlastného podnetu ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd zmeniť alebo zrušiť, ak

a)

pri výkone povolenia na osobitné užívanie vôd dôjde k závažnému alebo opakovanému porušeniu povinností určených týmto zákonom alebo určených na jeho základe,

b)

oprávnený nevyužíva udelené povolenie na osobitné užívanie vôd bez vážneho dôvodu dlhšie ako dva roky,

c)

rozsah vydaného povolenia na osobitné užívanie vôd dlhodobo presahuje skutočnú potrebu oprávneného.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy zmení alebo zruší ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak dôjde k zmene

a)

kvalitatívnych cieľov alebo limitných hodnôt znečistenia,

b)

podmienok rozhodujúcich na vydanie povolenia na osobitné užívanie vôd.

(3)

Pri prechodnom nedostatku vody vo vodárenskom zdroji môže orgán štátnej vodnej správy zakázať alebo obmedziť zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu alebo inak upraviť jej používanie.

§ 21

Zánik povolenia na osobitné užívanie vôd

Povolenie na osobitné užívanie vôd zaniká

a)

uplynutím času, na ktorý bolo vydané,

b)

zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby, alebo jej vyhlásením za mŕtveho, ktorým bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané, ak nedošlo k prechodu oprávnenia na ďalšieho nadobúdateľa podľa § 18 ods. 1,

c)

zánikom vodnej stavby umožňujúcej osobitné užívanie vôd, ak orgán štátnej vodnej správy do jedného roka po zániku vodnej stavby neurčí lehotu na jej obnovenie; v takomto prípade povolenie na osobitné užívanie vôd zaniká uplynutím tejto lehoty.

§ 22

Povolenie na vodné stavby

(1)

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby. Stavebné úpravy na vodnej stavbe možno uskutočňovať na základe povolenia alebo ohlásenia orgánu štátnej vodnej správy.

(2)

V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky22) uskutočnenia stavby a užívania stavby.

(3)

Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu23) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia.24)

(4)

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením25) a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím.26)

(5)

Pri povoľovaní, výstavbe a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne sledovať a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy rybárstva a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej vlastnosti vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Pri súbehu záujmov o využívanie prirodzených vlastností vody môže orgán štátnej vodnej správy podmieniť povolenie na uskutočnenie vodnej stavby

a)

jej použiteľnosťou na viac účelov s využívaním viacerých prirodzených vlastností vody pre viacerých užívateľov,

b)

uzavretím dohody viacerých vlastníkov o uskutočnení spoločnej vodnej stavby a o uzavretí dohody o jej budúcej prevádzke.

(6)

Pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej správy rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.

(7)

Za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odseku 6 patrí ich vlastníkom náhrada obdobne podľa osobitného predpisu.27) V sporoch o náhradu rozhoduje súd.

(8)

Ak zanikne povolenie na osobitné užívanie vôd, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o podmienkach ďalšieho ponechania alebo odstránenia vodnej stavby, ktorá umožňovala povolené nakladanie s vodou.

§ 23

Súhlas

(1)

Súhlas orgánu štátnej vodnej správy sa vydáva na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa tohto zákona, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd. Súhlas je potrebný, ak ide o

a)

stavby vo vodách a na pobrežných pozemkoch (§ 45 ods. 2), stavby na inundačnom území a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov alebo stavby vo vzdialenosti do 23 m od vzdušnej päty ochrannej hrádze,

b)

líniové stavby,28)

c)

sklady, nádrže a skládky nebezpečných látok, stavby umožňujúce podzemné skladovanie látok v zemských dutinách a stavby veľkokapacitných fariem uvedených v § 27 ods. 4 písm. a) bode 6,

d)

umiestňovanie a odstraňovanie zariadení vo vodnom toku a v odkrytých podzemných vodách a na ich brehu, najmä zariadení monitorovacieho systému a informačného systému na pozorovanie hladiny, množstva a kvality vody a zariadení neslúžiacich plavbe ani správe vodného toku,

e)

leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy môže určiť podmienky a čas platnosti súhlasu.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy pri vydávaní súhlasu na stavby a zariadenia podľa odseku 1 písm. c) okrem domových žúmp postupuje primerane podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) a vychádza z ustanovení § 35 ods. 2 a 3.

(4)

Súhlas podľa odseku 1 nie je potrebný na dočasné stavby, zariadenia alebo činnosti, ktoré sú potrebné pri cvičení jednotiek armády, polície alebo požiarnej ochrany; v týchto prípadoch sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie s orgánom štátnej vodnej správy, a ak sa stavby alebo činnosti týkajú vodného toku, aj so správcom vodného toku.

(5)

Súhlas podľa odseku l písm. a) až c), ktorý je podkladom na konanie podľa osobitných predpisov, zaniká, ak sa takéto konanie nezačalo do jedného roka od vydania súhlasu.

§ 24

Vyjadrenie

(1)

Pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať.

(2)

Vyjadrenie je potrebné aj na

a)

pripravované technologické úpravy vo výrobnom procese alebo v objeme výroby, ak majú vplyv na nakladanie s vodami,

b)

neinvestičné úpravy vodných stavieb a iných stavieb a zariadení, ak môžu ovplyvniť množstvo alebo kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd,

c)

ťažbu piesku a štrku a na zemné práce, ak pri nich môže dôjsť k odkrytiu hladiny podzemných vôd alebo k prepadu ich nadložia do podzemných vôd,

d)

geologické práce29) a zemné práce vykonávané na inundačných územiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,

e)

schválenie a zmenu lesného hospodárskeho plánu a súhrnného lesného hospodárskeho plánu30) v chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len „chránená vodohospodárska oblasť“) a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.

(3)

Vyjadrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nenahradzuje povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy vydávané podľa tohto zákona.

§ 25

Evidencia o vodách

(1)

Evidencia o vodách je základnou evidenciou o stave vôd, o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb pri nakladaní s vodami a ich ochrane. Evidujú sa v nej rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy a ich zmeny, údaje o zisťovaní a výskyte a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd a ďalšie údaje potrebné na výkon štátnej vodnej správy.

(2)

Evidencia o vodách sa člení na evidenciu

a)

vodných útvarov povrchových vôd a podzemných vôd,

b)

množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou,

c)

práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy,

d)

chránených území a ostatných území chránených podľa tohto zákona.

(3)

Orgány štátnej vodnej správy vedú evidenciu nimi vydaných povolení, súhlasov a iných rozhodnutí a poverená osoba vedie súhrnnú evidenciu o vodách podľa členenia uvedeného v odseku 2.

(4)

Zápisy v evidencii o vodách majú evidenčný charakter a osvedčujú zapísané údaje až do času, kým sa nepreukáže ich zmena.

(5)

Evidencia o vodách je prístupná verejnosti u poverenej osoby a na príslušnom orgáne štátnej vodnej správy a každý má právo robiť si z nej výpisy.

§ 26

Všeobecné povinnosti

(1)

Každý, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu.

(2)

Vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník“) poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2.

§ 27

Chránená vodohospodárska oblasť

(1)

Územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd, vláda môže vyhlásiť za chránenú vodohospodársku oblasť.

(2)

V chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob.

(3)

V chránenej vodohospodárskej oblasti musia byť výrobné záujmy, dopravné záujmy a iné záujmy zosúladené s požiadavkami podľa odseku 2 už pri spracúvaní koncepcií rozvoja územia a územnoplánovacej dokumentácie.

(4)

V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazuje

a)

stavať alebo rozširovať

1.

nové priemyselné zdroje alebo jestvujúce priemyselné zdroje, v ktorých sa vyrábajú alebo na výrobu používajú nebezpečné látky, s výnimkou rozširovania alebo prestavby jestvujúcich priemyselných zdrojov, ktorými sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd, a nových priemyselných zdrojov, ak sa uplatnia najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany vôd,

2.

nové priemyselné zdroje alebo jestvujúce priemyselné zdroje, ktoré produkujú priemyselné odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky,

3.

ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok,

4.

sklady ropných látok s celkovou kapacitou väčšou ako 1 000 m^3, na Žitnom ostrove31) s celkovou kapacitou väčšou ako 200 m^3 a s kapacitou jednotlivých nádrží väčšou ako 50 m^3,

5.

veterinárne asanačné zariadenia a sanitárne bitúnky,

6.

veľkokapacitné farmy s kapacitou ustajnených zvierat väčšou ako 400 ks dojníc, 600 ks teliat, 500 ks mladého dobytka, 500 ks výkrmu hovädzieho dobytka, 5 000 ks výkrmu ošípaných, produkčné farmy s odchovom prasiatok do 30 kg živej hmotnosti, 700 ks prasníc a 800 ks oviec,

7.

stavby hromadnej rekreácie alebo individuálnej rekreácie bez zabezpečenia čistenia komunálnych odpadových vôd,

b)

vykonávať leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny v blízkosti povrchových vôd, kde môže dôjsť k znečisteniu vôd alebo k ohrozeniu kvality a zdravotnej bezchybnosti vôd,

c)

vykonávať plošné odvodnenie lesných pozemkov v takom rozsahu, ktorým sa podstatne narušia vodné pomery v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd,

d)

odvodňovať poľnohospodárske pozemky vo výmere väčšej ako 50 ha súvislej plochy,

e)

ťažiť rašelinu v množstve väčšom ako 500 000 m^3 na jednom mieste,

f)

ťažiť nevyhradené nerasty32) povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktorými sa odkryje súvislá hladina podzemných vôd, s výnimkou ťažby s možnosťou následného vodohospodárskeho využitia priestoru ložiska,

g)

ukladať rádioaktívny odpad,

h)

budovať skládky nebezpečného odpadu.33)

(5)

Zákaz podľa odseku 4 písm. d) až f) sa nevzťahuje na činnosť, pri ktorej sa na základe hydrogeologického prieskumu preukáže, že neovplyvní využiteľné množstvo podzemnej vody v zbernej oblasti. Zákaz podľa odseku 4 písm. e) a f) sa nevzťahuje na uskutočnenie vodnej nádrže.

(6)

Pri pasení hospodárskych zvierat na území chránenej vodohospodárskej oblasti treba dbať na ochranu pôdy proti erózii a na ochranu povrchových vôd a pri preháňaní hospodárskych zvierat cez vodné toky používať priehony.

§ 28

Ochranné pásma vodárenských zdrojov

(1)

Na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe záväzného posudku orgánu na ochranu zdravia. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma na vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, akou sú definované vodárenské zdroje. Ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitných predpisov.34)

(2)

Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.

(3)

Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie stupne ochranných pasiem sa neurčujú.

(4)

Návrh na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný podať ten, kto má povolenie na odber vody alebo kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských nádrží návrh na určenie ochranných pásiem je povinný podať vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody v tejto vodárenskej nádrži. Súčasťou návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja podzemnej vody je odborný hydrogeologický posudok.

(5)

Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa ustanovia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností poškodzujúce alebo ohrozujúce množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené.

(6)

Za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis.35)

(7)

Náklady spojené s technickými úpravami a majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva na plnenie úloh; pri vodárenskej nádrži ich znáša vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži.

(8)

Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnutie o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja zmeniť alebo nahradiť novým rozhodnutím; ak pominuli dôvody ochrany vodárenského zdroja, vydané rozhodnutie zruší.

§ 29

Citlivé oblasti

(1)

Citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd,

a)

v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiaducemu stavu kvality vôd,

b)

ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje,

c)

ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd.

(2)

Kritériá na identifikáciu citlivých oblastí sú uvedené v prílohe č. 3 k tomuto zákonu.

(3)

Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené citlivé oblasti [§ 78 ods. 1 písm. d)] v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

§ 30

Zraniteľné oblasti

(1)

Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l^-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.

(2)

Kritériá na identifikáciu vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 4 k tomuto zákonu.

(3)

Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené zraniteľné oblasti [§ 78 ods. 1 písm. e)] v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

§ 31

Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov

(1)

Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov sa zabezpečuje na poľnohospodársky využívaných územiach najmä vykonaním potrebných opatrení pri skladovaní, manipulácii a aplikácii prírodných hnojív a priemyselných hnojív a vhodnými spôsobmi obrábania pôdy.

(2)

Zabezpečenie všeobecne prijateľnej úrovne ochrany vôd pred znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov upravuje Kódex správnej poľnohospodárskej praxe podľa časti A prílohy č. 5 k tomuto zákonu [§ 60 písm. g)].

(3)

V zraniteľných oblastiach sa zabezpečuje zvýšená ochrana vôd pred poľnohospodárskym znečistením podľa Programu poľnohospodárskych činností, ktorý vychádza z najnovších vedeckých poznatkov a technických poznatkov, prírodných podmienok a potreby ochrany vôd. Obsah Programu poľnohospodárskych činností je uvedený v časti B prílohy č. 5 k tomuto zákonu [§ 78 ods. 3 písm. b)].

(4)

Ministerstvo pôdohospodárstva pravidelne prehodnocuje Program poľnohospodárskych činností v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky podľa výsledkov monitorovania kvality vôd.

§ 32

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd

(1)

Komunálne odpadové vody z aglomerácií sa môžu vypúšťať do povrchových vôd len verejnou kanalizáciou. Tam, kde si vybudovanie verejnej kanalizácie vyžaduje neprimerané náklady alebo jej prínos k ochrane životného prostredia je nepatrný, možno použiť iné primerané spôsoby na zber, prípadne zneškodňovanie komunálnych odpadových vôd, ktorými sa dosiahne rovnaká ochrana životného prostredia.

(2)

Aglomerácia od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktorá nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu, je povinná zabezpečiť vypúšťanie komunálnych odpadových vôd podľa odseku 1 do 31. decembra 2015 a aglomerácia nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

(3)

Komunálne odpadové vody a organicky znečistené priemyselné odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd musia pred ich vypúšťaním prejsť minimálne dvojstupňovým čistením, ktorého účinnosť zaručia povolené limitné hodnoty znečistenia za bežných klimatických podmienok. Vo vysokohorskom prostredí, kde je účinnosť biologického čistenia veľmi nízka, môže sa od tohto stupňa čistenia upustiť, ak sa odborným posúdením preukáže, že nedôjde k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie.

(4)

Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je orgán štátnej vodnej správy viazaný ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd, pričom prihliada na potrebu

a)

zabezpečenia vyhovujúceho stavu povrchových vôd a podzemných vôd, vodných ekosystémov a na vodu viazaných krajinných ekosystémov,

b)

znižovania znečistenia odpadových vôd v mieste ich vzniku a možnosti opätovného používania odpadových vôd.

(5)

V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej správy určiť pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody prísnejšie limitné hodnoty znečistenia alebo určiť ďalšie limitné hodnoty znečistenia.

(6)

Limitné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd nemožno zabezpečiť ich riedením s inými vodami okrem odpadových vôd vypúšťaných z technologických zariadení atómových elektrární.

(7)

Orgán štátnej vodnej správy môže povoliť vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia pri vykonávaní skúšobnej prevádzky alebo opravy čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov na určený čas, ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente.

(8)

Odpadové vody z odľahčovacích komôr možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient ustanovené vykonávacím predpisom [§ 78 ods. 1 písm. b)].

(9)

Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení určených na liečbu prenosných chorôb, manipuláciu alebo na spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných vodou sa musia po vyčistení pred ich vypúšťaním dezinfikovať. Na zabezpečenie zvýšenej ochrany vôd môže orgán štátnej vodnej správy požadovať dezinfekciu odpadových vôd aj z iných zdravotníckych zariadení a zariadení produkujúcich infekčné vody.

(10)

Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do podzemných vôd je zakázané. S čistiarenským kalom treba nakladať tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.

(11)

Ustanovenie odseku 4 sa primerane vzťahuje aj na osobitné užívanie vôd podľa § 17 ods. 1 písm. l), ak vypúšťané vody obsahujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky.

(12)

Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku možno povoliť iba vtedy, ak sú zbavené plávajúcich látok a usaditeľných látok. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať opatrenia podľa odseku 8 druhej vety.

§ 33

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd

(1)

Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré zabezpečí žiadateľ o vydanie povolenia na svoj náklad. Predchádzajúce zisťovanie sa zameria najmä na

a)

preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologických pomerov v príslušnej oblasti,

b)

zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality v príslušnej oblasti,

c)

preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd.

(2)

Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom škodlivých látok možno vypúšťať iba do takého vodného útvaru podzemnej vody, ktorého voda bola na základe predchádzajúceho zisťovania označená ako trvalo nevhodná na akékoľvek používanie, a ak sa preukáže, že technickými opatreniami sa zabráni rozšíreniu týchto látok do okolitých vodných útvarov alebo nedôjde k poškodeniu iných ekosystémov.

(3)

Na vydanie povolenia na vypúšťanie splaškových odpadových vôd do podzemných vôd z osamotených obydlí, ktoré sa nenachádzajú v ochranných pásmach vodárenských zdrojov a ktoré nemožno pripojiť na verejnú kanalizáciu, sa predchádzajúce zisťovanie nevykonáva.

(4)

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok a vypúšťanie odpadových vôd zo zdravotníckych zariadení uvedených v § 32 ods. 9 a z iných infekčných zariadení a z technologických zariadení atómových elektrární do podzemných vôd je zakázané.

(5)

Na základe priaznivých výsledkov predchádzajúceho zisťovania môže orgán štátnej vodnej správy povoliť vypúšťanie použitých geotermálnych vôd, osobitných vôd alebo vôd vyčerpaných pri stavebných prácach do toho istého zvodneného kolektora, z ktorého boli odobraté.

(6)

Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd platia primerane ustanovenia § 32 ods. 3 až 6 a na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd primerane platí § 32 ods. 8 druhá veta.

§ 34

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie

(1)

Orgán štátnej vodnej správy povolí osobitné užívanie vôd podľa § 17 ods. 1 písm. k), ak žiadateľ preukáže, že odpadové vody a osobitné vody

a)

nepoškodia stokovú sieť a čistiareň odpadových vôd a neohrozia zdravie zamestnancov pri ich prevádzkovaní,

b)

neohrozia prevádzku čistiarne odpadových vôd, spracovanie kalu a jeho ďalšie využitie,

c)

nezhoršia limitné hodnoty znečistenia určené pre vypúšťanie odpadových vôd z verejnej kanalizácie a neovplyvnia kvalitatívne ciele.

(2)

Na povoľovanie vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie platí rovnako ustanovenie § 32 ods. 4.

§ 35

Zaobchádzanie s nebezpečnými látkami

(1)

Za zaobchádzanie s nebezpečnými látkami sa na účely tohto zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorých sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom.

(2)

Ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný urobiť primerané opatrenia, aby nevnikli do povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo aby neohrozili ich kvalitu, a to

a)

umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku týchto látok do pôdy, podzemných vôd (§ 2 ods. 26) alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu s odpadovými vodami alebo s vodou z povrchového odtoku,

b)

používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania s nebezpečnými látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd,

c)

zabezpečovať prevádzku stavieb a zariadení zamestnancami oboznámenými s osobitnými predpismi, bezpečnostnými predpismi a s podmienkami určenými na zaobchádzanie s nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany vôd,

d)

pravidelne vykonávať kontroly skladov, skládok, skúšok tesnosti potrubí, nádrží a prostriedkov na prepravu nebezpečných látok, ako aj vykonávať ich pravidelnú údržbu a opravu,

e)

vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku nebezpečných látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy,

f)

ďalšie opatrenia potrebné podľa charakteru nebezpečnej látky a spôsobu zaobchádzania s ňou.

(3)

Ten, kto zaobchádza s tuhými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 t ročne alebo s kvapalnými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 m^3 ročne alebo zaobchádza s tuhými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0,3 t ročne alebo s kvapalnými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0,3 m^3 ročne, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia:

a)

zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len „havarijný plán“), predložiť ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie a oboznámiť s ním zamestnancov,

b)

vybaviť pracoviská špeciálnymi prístrojmi a prostriedkami potrebnými na zneškodnenie úniku nebezpečných látok do vôd alebo prostredia súvisiaceho s vodou,

c)

monitorovať vplyv zaobchádzania s nebezpečnými látkami na podzemné vody a výsledky monitoringu ročne oznamovať orgánu štátnej vodnej správy a na požiadanie poverenej osobe,

d)

ustanoviť vodohospodára.

(4)

Ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami v blízkosti vodných tokov, odkrytých podzemných vôd, na území s veľmi priepustným podložím alebo na iných miestach, z ktorých sa nebezpečné látky môžu splaviť počas dažďa do povrchových vôd, do podzemných vôd alebo do prostredia súvisiaceho s vodou, je povinný vykonať opatrenia podľa odseku 3 bez ohľadu na množstvo a skupenstvo nebezpečných látok.

(5)

Ak vzniknú pochybnosti o povinnostiach používateľa nebezpečných látok podľa odsekov 3 a 4, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.

(6)

Kontrolu a skúšky tesnosti podľa odseku 2 písm. d) môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie.

(7)

S použitými obalmi nebezpečných látok sa zaobchádza ako s nebezpečnými látkami.

(8)

Každý, kto zaobchádza s obzvlášť škodlivými látkami, je povinný viesť záznamy o druhoch týchto látok, ich množstvách, časovej postupnosti zaobchádzania s nimi, obsahu ich účinných zložiek a ich vlastnostiach najmä vo vzťahu k vodám, k pôdnemu a horninovému prostrediu súvisiacemu s vodou; tieto informácie poskytne ročne orgánu štátnej vodnej správy a na požiadanie poverenej osobe.

(9)

Ak nedôjde k trvalému zhoršeniu kvality vôd, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť použitie škodlivých látok v nevyhnutnej miere a na obmedzený čas

a)

na úpravu a udržiavanie vodného toku,

b)

na kŕmenie vodnej hydiny, rýb a iných vodných živočíchov,

c)

na dezinfekciu vody používanej na rekreačné kúpanie,

d)

na odstránenie nežiaducej vegetácie alebo škodlivých živočíchov vo vode,

e)

na odstránenie znečistenia z pôdy a podzemných vôd,

f)

ako indikátorové látky pri

1.

meraní prietoku vody a smeru toku vody,

2.

hydrodynamických skúškach podzemných vôd.

(10)

Umývať motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo odkrytých podzemných vodách alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky alebo mazivá mohli vniknúť do povrchových vôd a do podzemných vôd, je zakázané.

§ 36

Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami

(1)

Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a osobitné vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný postupne znižovať znečistenia povrchových vôd a podzemných vôd podľa ministerstvom vypracovaného Programu znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami.

(2)

Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami obsahuje

a)

zoznam zdrojov znečistenia vôd, z ktorých sa vypúšťajú odpadové vody a osobitné vody obsahujúce škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky a v ktorých sa zaobchádza s obzvlášť škodlivými látkami, a inventarizáciu týchto látok,

b)

kvalitatívne ciele a lehoty na ich dosiahnutie,

c)

určenie druhu a spôsobu monitorovania kvalitatívnych cieľov v povrchových vodách a plošného znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami,

d)

spôsoby a postupy znižovania škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách a postupného zamedzenia obzvlášť škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách z jestvujúcich priemyselných zdrojov,

e)

zhodnotenie výsledkov monitoringu kvalitatívnych cieľov povrchových vôd a plošného znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami,

f)

opatrenia zamerané na znižovanie škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách a opatrenia na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami uloženými podľa § 77 ods. 9 a 12 a lehoty ich zabezpečenia.

§ 37

Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd

(1)

Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním alebo spôsobené neovládateľným únikom nebezpečných látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom uhynutých rýb na hladine vody alebo výskytom nebezpečných látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.

(2)

Každý, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia36) (ďalej len „inšpekcia“) alebo okresnému úradu, polícii, hasičskému zboru, obecnému úradu a správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky v Bratislave.

(3)

Polícia, hasičský zbor, obecný úrad, orgán štátnej vodnej správy a správca vodného toku odovzdajú prijaté hlásenie podľa odseku 2 neodkladne inšpekcii.

(4)

Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním.

(5)

Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov.

(6)

Bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd sú:

a)

neodkladné hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcii a správcovi vodného toku alebo okresnému úradu,

b)

čo najrýchlejšie odstránenie príčin mimoriadneho zhoršenia vôd,

c)

neodkladné vykonanie opatrení na zamedzenie ďalšieho znečisťovania a šírenia znečistenia a opatrenia na zabránenie vzniku škodlivých následkov alebo ich zmiernenie, aby škodlivé následky boli čo najmenšie.

(7)

Opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd sú:

a)

likvidácia uniknutých nebezpečných látok,

b)

sledovanie kvality ohrozenej podzemnej vody, ak je nebezpečenstvo prieniku nebezpečných látok do zeme,

c)

uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu.

(8)

Pri vykonávaní opatrení podľa odsekov 5 až 7 sa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd riadi havarijným plánom a príkazmi inšpekcie.

(9)

Inšpekcia zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ak je známy, správcu vodného toku, poverenej osoby, jednotiek hasičského zboru, záchranných plukov vojsk civilnej ochrany, obcí alebo iných právnických osôb a fyzických osôb. V rámci tejto spolupráce môže inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.

(10)

Každý, kto sa zúčastní na zisťovaní alebo zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu vo vodnom toku opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie nebezpečných látok, uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu na vodných stavbách.

(11)

Ak rozsah alebo charakter mimoriadneho zhoršenia vôd neumožňuje jeho pôvodcovi vlastnými silami a prostriedkami ani silami a prostriedkami inšpekcie a správcu vodného toku zamedziť ďalšie znečisťovanie alebo šírenie znečistenia ani odstránenie znečistenia a jeho následkov, inšpekcia neodkladne ohlási mimoriadnu udalosť prednostovi okresného úradu na účely zabezpečenia postupu podľa osobitného predpisu.37)

§ 38

Opatrenia na nápravu

(1)

Ten, kto spôsobí poškodenie38) povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho (ďalej len „pôvodca poškodenia“), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť náklady s tým spojené. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku,39) s ktorého existenciou alebo používaním je uvedené poškodenie v príčinnej súvislosti. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť tým nie je dotknutá. Na pôvodcu poškodenia, ktorý súčasne spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd, sa vzťahuje aj § 37 ods. 5 až 8.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy môže pôvodcovi poškodenia uložiť vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 1.

(3)

Ak pôvodca poškodenia nie je známy alebo nemá vlastné sily a prostriedky na vykonanie opatrení na nápravu a hrozí nebezpečenstvo zhoršenia stavu vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho, zabezpečí vykonanie opatrení orgán štátnej vodnej správy.

(4)

Náklady na vykonanie opatrení podľa odseku 3 sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu. Pôvodca poškodenia je povinný vynaložené finančné prostriedky uhradiť; na vymáhanie týchto prostriedkov je oprávnené ministerstvo.

(5)

Ak sa opatrenia na nápravu vykonávajú na nehnuteľnostiach inej osoby, ako je pôvodca poškodenia, ich vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie ich obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu.40) Po vykonaní opatrení na nápravu sú tí, čo vykonali tieto opatrenia, povinní uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ak vykonaním opatrení na nápravu vznikne škoda, na jej náhradu platia všeobecné predpisy o náhrade škody.

§ 39

Vodné toky

(1)

Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte vodného toku. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

(2)

Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok,41) je tento pozemok korytom vodného toku. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

(3)

Prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto upraveného vodného toku.

(4)

Umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.

(5)

Brehovou čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia. Brehová čiara umelého koryta je určená v dokumentácii stavebných úprav.

(6)

Riečny materiál v koryte je súčasťou vodného toku.

(7)

V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

§ 40

Členenie vodných tokov

(1)

Vodné toky sa z hľadiska ich významu členia na

a)

vodohospodársky významné vodné toky,

b)

drobné vodné toky.

(2)

Vodné toky sa z hľadiska ich využitia členia na

a)

vodárenské toky,

b)

ostatné vodné toky.

(3)

Evidenciu vodných tokov a ich povodí zabezpečuje ministerstvo pôdohospodárstva.

§ 41

Zmeny koryta vodného toku

(1)

Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o jeho ponechaní v novom koryte, ak sa zmenou koryta zlepšili odtokové pomery, pričom musí prihliadať na doterajšie povolenie na nakladanie s vodami a na vodné stavby súvisiace s pôvodným korytom vodného toku, a súčasne vymedzí hranice nového koryta. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody alebo pozemok nového koryta vykúpiť.

(2)

Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto upraveného vodného toku alebo umelé koryto, správca vodného toku alebo vlastník umelého koryta je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj vtedy, ak pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom vznikne vo vodnom toku náplava alebo ostrov alebo ak neupravené koryto vodného toku neopustí pôvodné koryto a vytvorí ďalšie nové rameno.

§ 42

Inundačné územie

(1)

Inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta vodného toku, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanej úrovne vodného stavu. Rozsah inundačného územia určuje orgán štátnej vodnej správy na návrh správcu vodného toku. Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť správcovi vodného toku povinnosť vypracovať a predložiť takýto návrh.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy, ktorý určil inundačné územie, odovzdá mapovú dokumentáciu tohto územia príslušným stavebným úradom.

(3)

Ak inundačné územie nie je určené, vychádza sa z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici územia ohrozeného povodňami.

§ 43

Ochrana vodných tokov a ich korýt

(1)

Meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta vodného toku,

(2)

Zákazy podľa odseku 1 sa nevzťahujú na činnosti vykonávané v súlade s týmto zákonom.

(3)

Vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami, alebo technických zariadení umiestnených vo vodnom toku a na pobrežných pozemkoch sú povinní na vlastné náklady

a)

dbať o ich riadnu údržbu a o ich statickú bezpečnosť, aby neohrozovali plynulý odtok vôd,

b)

zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami vôd, splaveninami a ľadom,

c)

odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku, brániace jeho nehatenému odtoku.

§ 44

Správa vodných tokov

(1)

Správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov.

(2)

Správu vodných tokov vykonávajú

a)

správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva pôdohospodárstva,

b)

správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 47 ods. 1.

(3)

Správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti:

a)

sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku,

b)

udržiavať korytá vodných tokov v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody,

c)

udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch, prípadne v zátopových územiach tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky,

d)

spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastami,

e)

udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku,

f)

zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov,

g)

prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného toku alebo slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní, prípadne je povinný ich prevádzkovať z iného dôvodu,

h)

vytvárať podmienky na umožnenie nakladania s vodami súvisiace s vodným tokom,

i)

vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného užívania vôd a ostatných funkcií vodného toku,

j)

sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo vodnom toku,

k)

sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd a odstraňovať plávajúce látky a veci z hladiny pri zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd a odstraňovaní jeho škodlivých následkov,

l)

poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovaciu a inú správnu činnosť orgánov štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícii,

m)

oznamovať orgánu štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať opatrenia na ich odstránenie,

n)

zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu42) a odvádzanie alebo prečerpávanie vnútorných vôd,

o)

umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku,

p)

zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu za náhradu,

q)

viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto vodného toku a záplavové územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku,

r)

oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu,

s)

evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených v týchto rozhodnutiach.

(4)

Ak ide o vodohospodársky významný vodný tok, jeho správu okrem činností uvedených v odseku 2 tvoria tieto činnosti:

a)

vypracovať plán údržby vodného toku a jeho prítokov,

b)

spolupracovať pri prieskumných, bilančných, koncepčných a kontrolných činnostiach pri zostavovaní hydroekologických plánov čiastkových povodí, vodohospodárskych plánov čiastkových povodí a hodnotiť hydroenergetický potenciál vodných tokov v povodí,

c)