Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o opatreniach na tlmenie afrického moru koní

NARIADENIE VLÁDY

Slovenskej republiky

z 9. júla 2003,

Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. nariaďuje:

§ 1

(1)

Týmto nariadením sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Rady uvedená v prílohe č. 1.

(2)

Toto nariadenie ustanovuje pravidlá kontroly a opatrenia na boj s africkým morom koní.

§ 2

(1)

Na účely tohto nariadenia sa rozumie

a)

vlastníkom alebo držiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba vlastniaca zvieratá rodu koňovité alebo zodpovedná za starostlivosť o ne, či už za odplatu alebo bez nej,

b)

vektorom hmyz druhu imicola Culicoides alebo iný hmyz Culicoides schopný prenášať africký mor koní identifikovateľný v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev určenými na základe stanoviska Vedeckého veterinárneho výboru,

c)

príslušným orgánom orgán veterinárnej správy,1)

d)

potvrdením vyhlásenie príslušného orgánu o výskyte afrického moru koní na základe laboratórnych výsledkov; ak ide o epidémiu, príslušný orgán môže potvrdiť chorobu aj na základe klinických alebo epizootologických výsledkov,

e)

úradným veterinárnym lekárom veterinárny lekár vymenovaný2) príslušným orgánom,

f)

chovom chov podľa osobitného predpisu3) a prírodné rezervácie, v ktorých žijú zvieratá rodu koňovité voľne.

(2)

Na účely tohto nariadenia sa primerane použijú aj pojmy uvedené v nariadení,4) ktorým sa transponuje právny predpis uvedený v prílohe č. 1 toho nariadenia.

§ 3

Vlastník, držiteľ alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré sú oprávnené disponovať živými zvieratami alebo produktmi živočíšneho pôvodu, bezodkladne hlási príslušnému orgánu podozrenie z výskytu afrického moru koní.

§ 4

(1)

Ak sa v chove nachádza jedno zviera alebo viac zvierat rodu koňovité podozrivých z afrického moru koní, úradný veterinárny lekár bezodkladne zavedie úradné prostriedky vyšetrovania, ktorými sa potvrdí alebo vylúči výskyt choroby.

(2)

Príslušný orgán bezodkladne po oznámení podozrenia na chorobu nariadi vykonávať úradný dohľad nad chovom, najmä

a)

vykonať úradný súpis druhov rodu koňovité a v rámci každého z týchto druhov uviesť počet zvierat už uhynutých, chorých alebo pravdepodobne nakazených; súpis sa v čase podozrenia aktualizuje o počet narodených aj uhynutých zvierat; informácie v súpise sa na požiadanie predložia a možno ich pri každej kontrole overovať,

b)

vykonať súpis miest, ktoré pravdepodobne uľahčujú prežívanie vektora alebo vektorovi vyhovujú a použitie primeraných prostriedkov na zničenie hmyzu v týchto miestach,

c)

vykonať epizootologické šetrenie v súlade s § 7,

d)

pravidelné návštevy chovov úradným veterinárnym lekárom, ktorý

1.

vyšetrí každé zviera rodu koňovité, ktoré je tam držané,

2.

vykoná podrobné klinické vyšetrenie alebo autopsiu podozrivých alebo uhynutých zvierat a odber vzoriek na laboratórne vyšetrenia,

e)

držať všetky zvieratá rodu koňovité v chove v ich ustajňovacích priestoroch alebo na iných miestach chránených pred vektorom,

f)

zákaz premiestňovania zvierat rodu koňovité z chovu a do chovu,

g)

použiť v budovách na ustajnenie zvierat rodu koňovité a okolo týchto budov primerané prostriedky na ničenie hmyzu,

h)

zničiť, neškodne odstrániť, spáliť alebo zahrabať telá zvierat rodu koňovité, ktoré uhynuli v chove, v súlade s osobitným predpisom.5)

(3)

Až do zavedenia opatrení podľa odseku 2 vlastník alebo držiteľ zvierat podozrivých z choroby vykoná všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie súladu s odsekom 2 písm. e) až h).

(4)

Príslušný orgán môže nariadiť opatrenia uvedené v odseku 2 aj v ďalších chovoch, ak ich umiestnenie, priestorové usporiadanie alebo kontakty s chovom, kde je podozrenie na chorobu, poskytujú dôvod na podozrenie z možnej kontaminácie.

(5)

Príslušný orgán zruší opatrenia podľa odsekov 1 až 5 až po úradnom vylúčení podozrenia z afrického moru koní.

§ 5

Očkovanie proti africkému moru koní iným spôsobom, ako je uvedené v tomto nariadení, je zakázané.

§ 6

(1)

Príslušný orgán po úradnom potvrdení výskytu afrického moru koní nariadi

a)

bezodkladne usmrtiť pod úradnou kontrolou zvieratá rodu koňovité v infikovanom chove, ktoré sú nakazené africkým morom koní alebo majú klinické príznaky afrického moru koní,

b)

zničiť, neškodne odstrániť, spáliť alebo zahrabať telá usmrtených zvierat v súlade s osobitným predpisom,5)

c)

vykonávať opatrenia uvedené v § 4 v chovoch v okruhu 20 km okolo infikovaného chovu, ktorý je súčasťou ochranného pásma,

d)

systematické očkovanie zvierat rodu koňovité v pásme podľa písmena c) očkovacou látkou povolenou príslušným orgánom a ich identifikáciu jasnou, nezmazateľnou značkou aplikovanou schválenou metódou v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev. Na základe epizootologických, meteorologických, geografických alebo klimatologických okolností príslušný orgán môže upustiť od nariadenia výkonu očkovania; hlavný veterinárny lekár o tom informuje Európsku komisiu,

e)

vykonávať epizootologické šetrenie v súlade s § 7.

(2)

Príslušný orgán môže nariadiť opatrenia podľa odseku 1 aj mimo pásma uvedeného v odseku 1 písm. c), ak v dôsledku geografickej, ekologickej alebo meteorologickej situácie alebo v dôsledku premiestňovania do chovu alebo z chovu, v ktorom bola potvrdená choroba, existujú príčiny na podozrenie rozšírenia afrického moru koní. Hlavný veterinárny lekár o tom informuje Európsku komisiu.

(3)

Ak sa pásmo uvedené v odseku 1 nachádza na území väčšom, ako je územie jedného členského štátu, príslušný orgán spolupracuje s príslušnými orgánmi členského štátu pri vymedzení tohto pásma. Ak je to potrebné, toto pásmo sa vymedzí v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.

§ 7

(1)

Epizootologické šetrenie zahŕňa

a)

dobu, počas ktorej sa mohol africký mor koní vyskytovať v chove,

b)

možný pôvod afrického moru koní v chove a identifikovanie iných chovov zvierat rodu koňovité, ktoré sa mohli nakaziť alebo kontaminovať z rovnakého zdroja,

c)

výskyt a distribúciu vektorov choroby,

d)

premiestnenie zvierat rodu koňovité do príslušného chovu a z príslušného chovu, ako aj odstránenie tiel uhynutých zvierat z tohto chovu.

(2)

Hlavný veterinárny lekár na zabezpečenie koordinácie všetkých opatrení potrebných na čo najrýchlejšiu eradikáciu choroby a vykonanie epizootologického šetrenia bezodkladne vytvorí, najmä z úradných veterinárnych lekárov, zamestnancov príslušných orgánov a odborníkov vo veterinárnej oblasti, krízovú jednotku.

§ 8

(1)

Príslušný orgán po úradnom potvrdení diagnózy afrického moru koní vymedzí ochranné pásmo a pásmo dohľadu. Pásma sa vymedzia na základe geografických, administratívnych, ekologických a epizootologických faktorov spojených s africkým morom koní a so štruktúrou kontroly.

(2)

Ochranné pásmo pozostáva z územia s polomerom najmenej 100 km okolo infikovaného chovu.

(3)

Pásmo dohľadu pozostáva z územia presahujúceho ochranné pásmo najmenej o 50 km, v ktorom nebolo vykonané žiadne systematické očkovanie počas posledných 12 mesiacov.

(4)

Ak sa ochranné pásmo alebo pásmo dohľadu nachádza okrem územia Slovenskej republiky aj na území členského štátu, príslušný orgán spolupracuje s príslušnými orgánmi tohto členského štátu pri vymedzení týchto pásiem. Ochranné pásmo a pásmo dohľadu sa vymedzia v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.

(5)

Príslušný orgán môže požiadať o zmenu pásiem uvedených v odsekoch 2 až 4 Európske spoločenstvo.

§ 9

V ochrannom pásme príslušný orgán nariadi

a)

identifikovanie všetkých chovov so zvieratami rodu koňovité v rámci tohto pásma,

b)

pravidelné návštevy chovov so zvieratami rodu koňovité úradným veterinárnym lekárom, ktorý vykoná klinické vyšetrenie zvierat vrátane odberu vzoriek na laboratórne vyšetrenie, ak je to potrebné; o vykonaných návštevách a o zisteniach sa vedú príslušné záznamy,6)

c)

zákaz premiestňovania zvierat rodu koňovité z chovu, v ktorom sú držané, okrem prepravy pod úradným dozorom na núdzové zabitie na bitúnok umiestnený v ochrannom pásme, alebo ak v ochrannom pásme nie sú bitúnky, na bitúnok v pásme dohľadu určený príslušným orgánom.

§ 10

(1)

V pásme dohľadu príslušný orgán nariadi opatrenia uvedené v § 9 ods. 1. Ak sa v pásme dohľadu nenachádza bitúnok, zabitie zvierat rodu koňovité sa môže vykonať v ochrannom pásme na bitúnku určenom príslušným orgánom.

(2)

Očkovanie proti africkému moru koní v pásme dohľadu je zakázané.

§ 11

(1)

Príslušný orgán zruší opatrenia uvedené v § 6 a § 8 až 10 v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev. Ak ide o očkovanie vykonané podľa § 6 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 2, dĺžka trvania týchto opatrení je najmenej 12 mesiacov.

(2)

Príslušný orgán veterinárnej správy môže ako výnimku z § 9 ods. 1 písm. c) a § 10 ods. 1 povoliť

a)

prepravu zvierat rodu koňovité z ochranného pásma a z pásma dohľadu pod úradným dozorom a za podmienok uvedených v osobitnom predpise7) do karanténnej stanice,8)

b)

premiestňovanie zvierat rodu koňovité v rámci pásiem rovnakého štatútu, ak

1.

sú zvieratá pred premiestnením úradne skontrolované, identifikované a sprevádzané úradným dokladom,

2.

v prípade očkovaných zvierat uplynulo od ich očkovania najmenej 60 dní,

3.

hlavný veterinárny lekár informoval Európsku komisiu v rámci Stáleho veterinárneho výboru.

§ 13

Príslušný orgán zabezpečí informovanie osôb v ochrannom pásme a pásme dohľadu o nariadených obmedzeniach a zákazoch a prijme opatrenia na ich vykonanie.

§ 14

(1)

Laboratórne vyšetrenie zamerané na zistenie afrického moru koní sa vykonáva pre Slovenskú republiku v laboratóriu uvedenom v prílohe č. 2 časti A, ktoré slúži ako národné laboratórium, a jeho funkcie a povinnosti sú uvedené v prílohe č. 2 časti B.

(2)

Národné laboratórium spolupracuje s referenčným laboratóriom Európskych spoločenstiev pre africký mor koní uvedeným v prílohe č. 3, ktorého úlohy sú uvedené v prílohe č. 4.

§ 15

(1)

V rozsahu potrebnom na jednotné použite právneho predpisu Európskych spoločenstiev uvedeného v prílohe č. 1 môžu odborníci Európskej komisie v spolupráci s príslušným orgánom vykonávať kontroly na mieste v Slovenskej republike. Pri nich môžu overovať kontrolou reprezentatívneho počtu chovov, či príslušný orgán kontroluje súlad s ustanoveniami tohto nariadenia. Príslušný orgán, iné orgány verejnej správy a osoby, ktorých sa tieto kontroly týkajú, poskytnú odborníkom Európskej komisie pri plnení ich úloh všetku potrebnú pomoc a najmä im umožnia prístup k všetkým potrebným informáciám, dokladom a osobám, ako aj vstup do miest, chovov, zariadení a dopravných prostriedkov na účely vykonávania kontrol v rovnakom rozsahu ako príslušnému orgánu.

(2)

Príslušný orgán prijme na vykonanie odseku 1 všeobecné pravidlá v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.

§ 16

(1)

Príslušný orgán vypracuje pohotovostný plán, ktorý špecifikuje, ako majú byť zavedené opatrenia uvedené v tomto nariadení. Na základe pohotovostného plánu príslušný orgán zabezpečí materiálno-technické a personálne vybavenie na rýchlu a účinnú eradikáciu choroby.

(2)

Kritériá na pohotovostné plány sú uvedené v prílohe č. 5. Hlavný veterinárny lekár predkladá národný pohotovostný plán Európskej komisii.

(3)

Príslušný orgán môže pohotovostný plán zmeniť v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.

§ 17

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. augusta 2003.

Mikuláš Dzurinda v. r.