Zákon o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

z 3. februára 2004

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet zákona

(1)

Tento zákon upravuje pracovný čas a dobu odpočinku zamestnancov v doprave, čas vedenia motorového vozidla, bezpečnostnú prestávku a dobu odpočinku vodičov motorových vozidiel, s tým súvisiace práva a povinnosti a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

(2)

Ustanovenia § 3 až 6, § 8 a 12 sa vzťahujú aj na vodiča motorového vozidla evidovaného v zahraničí, ktorý vykonáva medzinárodnú cestnú dopravu1) na pozemných komunikáciách na území Slovenskej republiky.

(3)

Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na vodiča motorového vozidla, ktorý vykonáva činnosť

a)

motorovým vozidlom, ktoré sa používa na prepravu nákladu a ktorého maximálna povolená hmotnosť vrátane prívesu alebo návesu nepresahuje 3,5 tony,

b)

motorovým vozidlom, ktoré sa používa na prepravu osôb a ktoré podľa druhu svojej konštrukcie a vybavenia je určené na prepravu menej ako deviatich osôb vrátane vodiča,

c)

motorovým vozidlom s maximálnou povolenou rýchlosťou 30 km/h,

d)

motorovým vozidlom používaným ozbrojenými silami, ozbrojenými zbormi, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, civilnou ochranou alebo hasičskými jednotkami,2)

e)

motorovým vozidlom, ktoré sa používa na údržbu a opravu kanalizácie, ochranu pred povodňami, zásobovanie vodou, plynom a elektrickou energiou, zhromažďovanie a odvoz odpadu, telegrafické služby, telefónne služby, prepravu poštových zásielok, rozhlasové vysielanie, televízne vysielanie, detekciu rozhlasových vysielačov a prijímačov alebo detekciu televíznych vysielačov a prijímačov,

f)

motorovým vozidlom, ktoré sa používa v čase núdzového stavu3) alebo na záchranné práce,4)

g)

špeciálnym motorovým vozidlom, ktoré sa používa na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti,5)

h)

motorovým vozidlom, ktorým sa prepravuje zariadenie cirkusov a lunaparkov,

i)

špeciálnym havarijným motorovým vozidlom,

j)

motorovým vozidlom, ktoré sa podrobuje skúšobným jazdám na pozemných komunikáciách na účel technického rozvoja, opravy alebo údržby, a novým motorovým vozidlom alebo prestavaným motorovým vozidlom, ktoré ešte nebolo uvedené do prevádzky,

k)

motorovým vozidlom, ktoré sa používa na nekomerčnú prepravu nákladov vykonávanú výlučne pre vlastnú potrebu,

l)

motorovým vozidlom, ktoré sa používa na zber mlieka z fariem a spätnú prepravu nádob na mlieko alebo na prepravu mliečnych produktov určených na kŕmenie zvierat,

m)

motorovým vozidlom, ktoré používa orgán verejnej správy6) na poskytovanie verejných služieb, ktoré nekonkurujú profesionálnym cestným dopravcom,

n)

motorovým vozidlom, ktoré používajú poľnohospodárske, záhradnícke, lesnícke alebo rybárske podniky na prepravu tovarov v okruhu 50 kilometrov od miesta, kde má vozidlo svoje stanovište,

o)

motorovým vozidlom, ktoré sa používa na prepravu živočíšneho odpadu alebo uhynutých zvierat, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu,

p)

motorovým vozidlom, ktoré sa používa na prepravu živých zvierat z fariem na miestne trhy a späť alebo z trhov do miestnych bitúnkov,

q)

motorovým vozidlom, ktoré sa používa ako pojazdná predajňa alebo na podomový predaj alebo sa používa na poskytovanie bankových služieb alebo zmenárenských služieb, alebo na bohoslužby, na požičiavanie kníh, nosičov audiovizuálnych diel, na kultúrne udalosti alebo na výstavy a za podmienky, že motorové vozidlo je upravené na takéto použitie,

r)

motorovým vozidlom, ktoré sa používa na prepravu materiálu alebo vybavenia, ktoré vodič potrebuje pri výkone svojej práce v okruhu 50 kilometrov od miesta, kde má vozidlo svoje stanovište, za predpokladu, že vedenie vozidla nie je hlavná činnosť vodiča,

s)

motorovým vozidlom, ktoré sa používa pri výcviku vodičov na účel získania vodičského preukazu,

t)

ťahačom používaným výlučne na poľnohospodárske práce alebo lesné práce.

(4)

Ustanovenia druhej časti a prvej hlavy tretej časti tohto zákona sa nevzťahujú na vodiča motorového vozidla, ktorý vykonáva činnosť motorovým vozidlom, ktoré sa používa

a)

na prepravu osôb v mestskej autobusovej doprave alebo v prímestskej autobusovej doprave, kde dĺžka autobusovej linky nepresahuje 50 kilometrov, alebo

b)

na údržbu a kontrolu pozemných komunikácií.

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

vodičom motorového vozidla fyzická osoba, ktorá vedie motorové vozidlo aj krátky čas alebo ktorá sa prepravuje v motorovom vozidle na účel, aby mohla viesť motorové vozidlo v prípade potreby, vrátane praktikantov a žiakov stredných škôl, ak sú členmi osádky motorového vozidla,

b)

zamestnancom v doprave

1.

vodič motorového vozidla podľa písmena a), ktorý je zamestnancom zamestnávateľa podnikajúceho v cestnej doprave,7)

2.

zamestnanec v mestskej hromadnej doprave, ktorý organizuje alebo zabezpečuje mestskú autobusovú dopravu alebo prevádzkovanie dopravy na električkovej dráhe alebo na trolejbusovej dráhe, vodič autobusu v mestskej autobusovej doprave, vodič električky alebo vodič trolejbusu,

3.

zamestnanec na pozemných komunikáciách, ktorý organizuje, zabezpečuje alebo vykonáva činnosti bezprostredne súvisiace so zjazdnosťou diaľnic, zjazdnosťou alebo schodnosťou ciest alebo miestnych komunikácií,

4.

zamestnanec na dráhe, ktorý organizuje, zabezpečuje alebo vykonáva činnosti bezprostredne súvisiace s prevádzkovaním dráhy alebo s prevádzkovaním dopravy na dráhe, okrem zamestnanca podľa bodu 2,

5.

zamestnanec, ktorý je členom posádky lietadla,

6.

zamestnanec, ktorý riadi letovú prevádzku,

7.

zamestnanec na letisku, ktorý vykonáva činnosti bezprostredne súvisiace s leteckou prevádzkou na letisku alebo s jej zabezpečovaním,

8.

zamestnanec, ktorý je členom posádky plavidla vnútrozemskej plavby,8)

9.

zamestnanec v prístave, ktorý vykonáva činnosti bezprostredne súvisiace s nakládkou, vykládkou, opravou alebo so zásobovaním plavidla vnútrozemskej plavby, alebo

10.

zamestnanec závodného hasičského útvaru prevádzkovateľa dráhy,9) prevádzkovateľa letiska10)^alebo prevádzkovateľa prístavu,8)

c)

dispozičným zamestnancom v doprave zamestnanec, ktorému zamestnávateľ nemôže najmenej týždeň vopred oznámiť nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času s platnosťou najmenej na týždeň,

d)

pracoviskom

1.

sídlo alebo miesto podnikania zamestnávateľa alebo vodiča motorového vozidla, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou, vrátane organizačných zložiek,

2.

dopravný prostriedok, ktorý vodič motorového vozidla alebo zamestnanec v doprave používa pri plnení pracovných povinností alebo pri podnikaní,

3.

každé iné miesto, na ktorom sa vykonávajú činnosti spojené s dopravou,

e)

týždňom obdobie medzi 0.00 hodinou v pondelok a 24.00 hodinou v nedeľu,

f)

dobou odpočinku doba, ktorá trvá najmenej jednu hodinu, počas ktorej zamestnanec v doprave môže voľne disponovať svojím časom a ktorá sa nezapočítava do pracovného času,

g)

záznamovým zariadením zariadenie schválené11) na montáž do motorového vozidla, ktoré sa používa na automatické alebo poloautomatické zobrazovanie a zaznamenávanie údajov o pohybe motorového vozidla a údajov uvedených v prílohe č. 1,

h)

záznamovým listom list schválený a určený na zachytenie a uchovanie údajov zaznamenaných záznamovým zariadením.

PRVÁ HLAVA

ČAS VEDENIA MOTOROVÉHO VOZIDLA, BEZPEČNOSTNÁ PRESTÁVKA A DOBA ODPOČINKU

§ 3

Čas vedenia motorového vozidla

(1)

Denný čas vedenia motorového vozidla je čas vedenia motorového vozidla medzi dvoma nepretržitými dennými odpočinkami alebo medzi nepretržitým denným odpočinkom a nepretržitým odpočinkom v týždni.

(2)

Denný čas vedenia motorového vozidla nesmie presiahnuť deväť hodín, pričom tento čas možno dvakrát v týždni predĺžiť na desať hodín, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(3)

Denný čas vedenia motorového vozidla podľa odseku 2 možno predĺžiť v nevyhnutnom rozsahu len z dôvodu dokončenia jazdy do najbližšieho vhodného miesta na zaistenie bezpečného vystúpenia osôb alebo vyloženia nákladu. Dôvody predĺženia určeného času vedenia motorového vozidla je vodič motorového vozidla povinný zapísať do záznamového listu.

(4)

Celkový čas vedenia motorového vozidla nesmie presiahnuť 90 hodín v období dvoch po sebe nasledujúcich týždňov.

(5)

Do času vedenia motorového vozidla sa započítava aj čas prerušenia vedenia motorového vozidla na dobu kratšiu ako 15 minút.

§ 4

Bezpečnostná prestávka

(1)

Vodič motorového vozidla musí mať po uplynutí štyroch a pol hodiny vedenia motorového vozidla bezpečnostnú prestávku v trvaní najmenej 45 minút, ak sa nezačína nepretržitý denný odpočinok alebo nepretržitý odpočinok v týždni.

(2)

Bezpečnostnú prestávku podľa odseku 1 možno rozdeliť na niekoľko častí v trvaní najmenej 15 minút.

§ 5

Nepretržitý denný odpočinok

(1)

Vodič motorového vozidla musí mať v priebehu 24 hodín odpočinok v trvaní najmenej 11 po sebe nasledujúcich hodín.

(2)

Odpočinok podľa odseku 1 možno

a)

skrátiť až na deväť po sebe nasledujúcich hodín najviac trikrát za týždeň za podmienky, že odpočinok v nasledujúcom týždni bude predĺžený o čas predchádzajúceho skrátenia,

b)

rozdeliť na dve alebo tri časti počas 24 hodín v dňoch, v ktorých nie je skrátený podľa písmena a), pričom jedna časť odpočinku musí trvať najmenej osem po sebe nasledujúcich hodín a nepretržitý odpočinok musí trvať najmenej 12 hodín.

(3)

Ak sa pri vedení motorového vozidla striedajú viacerí vodiči, musí mať každý z nich odpočinok najmenej osem po sebe nasledujúcich hodín v priebehu každých 30 hodín.

(4)

Vodič motorového vozidla môže odpočinok čerpať v zaparkovanom motorovom vozidle, ak je vybavené ležadlom pre každého vodiča, vykurovacím a vetracím systémom podľa osobitného predpisu.12)

(5)

Odpočinok podľa odsekov 1 až 3 možno prerušiť jedenkrát, ak vodič sprevádza motorové vozidlo, ktoré sa prepravuje plavidlom alebo vlakom, pričom

a)

časť odpočinku stráveného na pevnine sa musí vybrať pred časťou alebo po časti denného odpočinku stráveného na plavidle alebo vo vlaku,

b)

čas prerušenia medzi dvomi časťami odpočinku nesmie presiahnuť jednu hodinu pred naložením alebo vyložením motorového vozidla, pričom čas súvisiaci s vybavovaním formalít pri colnej kontrole sa započítava do času naloženia alebo vyloženia motorového vozidla,

c)

počas obidvoch častí odpočinku musí mať vodič motorového vozidla k dispozícii ležadlo alebo lôžko.

(6)

Odpočinok prerušený podľa odseku 5 sa predlžuje o dve hodiny.

§ 6

Nepretržitý odpočinok v týždni

(1)

Vodič motorového vozidla musí mať najviac po šiestich denných časoch vedenia motorového vozidla nepretržitý odpočinok v týždni.

(2)

Nepretržitý odpočinok v týždni možno presunúť na koniec šiesteho dňa, ak celkový čas vedenia motorového vozidla počas šiestich kalendárnych dní neprekročil dobu zodpovedajúcu šiestim denným časom vedenia motorového vozidla.

(3)

V medzinárodnej nepravidelnej autobusovej doprave13) nepretržitý odpočinok v týždni možno presunúť na koniec dvanásteho dňa, ak celkový čas vedenia motorového vozidla počas dvanástich kalendárnych dní neprekročí dobu zodpovedajúcu dvanástim denným časom vedenia motorového vozidla.

(4)

Vodič motorového vozidla musí mať nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní najmenej 45 hodín.

(5)

Nepretržitý odpočinok v týždni možno skrátiť až na

a)

36 hodín, ak je čerpaný v mieste obvyklého stanovišťa motorového vozidla alebo v mieste bydliska vodiča,

b)

24 hodín, ak je čerpaný mimo miesta uvedeného v písmene a).

(6)

Ak sa pri vedení motorového vozidla striedajú viacerí vodiči, na každého z nich sa vzťahujú odseky 4 a 5.

(7)

Čas skrátenia nepretržitého odpočinku v týždni musí byť nahradený vcelku najneskôr do troch týždňov od uplynutia týždňa, v ktorom bol nepretržitý odpočinok skrátený. Odpočinok poskytovaný ako náhrada za skrátenie nepretržitého odpočinku musí nadväzovať na nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej ôsmich hodín, a ak o to vodič motorového vozidla požiada, musí mu byť poskytnutý v mieste obvyklého stanovišťa motorového vozidla alebo v mieste bydliska vodiča.

(8)

Nepretržitý odpočinok v týždni, ktorý sa začína v jednom týždni a pokračuje v nasledujúcom týždni, možno pripojiť k jednému z týchto týždňov.

DRUHÁ HLAVA

POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA A VODIČA MOTOROVÉHO VOZIDLA

§ 7

Povinnosti zamestnávateľa a vodiča motorového vozidla, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou

(1)

Zamestnávateľ, ktorý podniká v cestnej doprave,7) alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva cestnú dopravu v súvislosti s akýmkoľvek iným podnikaním,14) je povinný

a)

zabezpečiť do motorového vozidla montáž záznamového zariadenia autorizovanou osobou11) a jeho riadne používanie,

b)

zabezpečiť v prípade poruchy záznamového zariadenia jeho opravu autorizovanou osobou11)

1.

ihneď, ako to okolnosti dovolia, v najbližšom mieste, kde možno poruchu odstrániť,

2.

v priebehu jedného týždňa odo dňa zistenia poruchy na trase jazdy motorového vozidla, ak sa motorové vozidlo nemôže vrátiť do prevádzkarne,

c)

zabezpečiť vodičovi motorového vozidla dostatočný počet záznamových listov,

d)

zabezpečiť evidenciu a uchovanie záznamových listov najmenej počas dvoch rokov od ich použitia,

e)

na požiadanie poskytnúť

1.

záznamové listy podľa písmena d) inšpektorátu práce,

2.

kópie záznamových listov podľa písmena d) vodičovi motorového vozidla.

(2)

Ustanovenia odseku 1 písm. a), b), d) a e) prvého bodu sa vzťahujú aj na vodiča motorového vozidla, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorý podniká v cestnej doprave7) alebo vykonáva cestnú dopravu v súvislosti s akýmkoľvek iným podnikaním14) a nie je zamestnávateľom.

§ 8

Povinnosti vodiča motorového vozidla

Vodič motorového vozidla je povinný

a)

správne používať záznamové zariadenie,

b)

mať v motorovom vozidle dostatočný počet nepoužitých záznamových listov,

c)

správne a úplne vyplniť a používať záznamové listy podľa prílohy č. 2 a 3,

d)

uchovávať v motorovom vozidle záznamové listy za prebiehajúci týždeň a posledný deň vedenia motorového vozidla v predchádzajúcom týždni,

e)

v prípade poruchy záznamového zariadenia používať motorové vozidlo najviac jeden týždeň odo dňa zistenia poruchy a zaznamenávať náhradným spôsobom na záznamový list alebo na dočasný záznam pripojený k záznamovému listu údaje o časových úsekoch podľa prílohy č. 1 a zapísať číslo dokladu, ktorý oprávňuje vodiča viesť motorové vozidlo, vrátane jeho podpisu,

f)

predložiť záznamové listy podľa písmena d) na požiadanie inšpektorovi práce alebo príslušníkovi Policajného zboru.

TRETIA HLAVA

INŠPEKCIA PRÁCE, KONTROLA NA POZEMNÝCH KOMUNIKÁCIÁCH

§ 9

Vykonávanie kontroly na pracoviskách a na pozemných komunikáciách

(1)

Kontrolu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona na pozemných komunikáciách vykonávajú

a)

inšpektoráty práce v spolupráci s orgánmi Policajného zboru,15)

b)

orgány Policajného zboru v rozsahu vymedzenom v odseku 4 v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.16)

(2)

Predmetom kontroly inšpektorátov práce na pracoviskách podľa § 2 písm. d) prvého bodu je

a)

dodržiavanie týždenných dôb odpočinku a časov vedenia motorového vozidla medzi týmito dobami odpočinku,

b)

dodržiavanie dvojtýždňového obmedzenia časov vedenia motorového vozidla,

c)

poskytovanie náhrady za skrátenie denných alebo týždenných dôb odpočinku,

d)

správne používanie záznamových listov a záznamového zariadenia podľa § 8.

(3)

Predmetom kontroly inšpektorátov práce na pozemných komunikáciách podľa odseku 1 písm. a) je

a)

dodržiavanie denných časov vedenia motorového vozidla, prestávok v práci, denných dôb odpočinku a poslednej týždennej doby odpočinku v období podľa § 8 písm. d),

b)

správne používanie záznamových listov a záznamového zariadenia podľa § 8.

(4)

Predmetom kontroly orgánov Policajného zboru na pozemných komunikáciách podľa odseku 1 písm. b) je

a)

dodržiavanie bezpečnostných prestávok podľa § 4,

b)