Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov

z 22. septembra 2005

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

základnými potrebami osobnej hygieny mydlo, toaletný papier a uterák; u odsúdených žien aj hygienické vložky,

b)

ďalšími potrebami osobnej hygieny hrebeň na vlasy, zubná kefka, zubná pasta, šampón na vlasy a holiace potreby,

c)

základnými potrebami na korešpondenciu obyčajná listová zásielka, obálka, papier a písacie potreby; písacie potreby sa odsúdenému iba vypožičajú,

d)

blízkou osobou manžel, manželka a ich rodičia, druh, družka, rodič, vlastné a osvojené dieťa, osvojiteľ, starý rodič, súrodenec a jeho manžel alebo manželka a osoba, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov z dôvodu výkonu trestu.

§ 3

Základné zásady výkonu trestu

(1)

Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania.

(2)

Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.1)

(3)

Vo výkone trestu sa podporujú také postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu pri opätovnom zaradení do spoločnosti a rešpektovaní právneho poriadku.

(4)

Zmiernenie obmedzenia vo výkone trestu sa nesmie vykonať spôsobom, ktorý by ohrozil ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti alebo znížil účinok preventívneho pôsobenia výkonu trestu na ostatných členov spoločnosti.

(5)

Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania práv odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia.

(6)

Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia a vytvárajú sa špecializované oddiely.

§ 4

Obmedzenie základných práv a slobôd

(1)

Počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a v práve slobodnej voľby povolania.

(2)

Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

§ 5

Miesto výkonu trestu

(1)

Trest odňatia slobody (ďalej len „trest“) sa vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, stredným stupňom stráženia a maximálnym stupňom stráženia,2) v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých3) a v oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby (ďalej len „ústav“), ako aj v nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“).

(2)

Pri ústave a pri ústave na výkon väzby môže generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálny riaditeľ“) zriadiť otvorené oddelenie. Otvorené oddelenie je organizačnou súčasťou príslušného ústavu alebo ústavu na výkon väzby.

(3)

Ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v ústave, poskytne sa v potrebnom rozsahu v nemocnici. Ak nemožno poskytnúť zdravotnú starostlivosť ani v nemocnici, poskytne sa na nevyhnutne potrebný čas v inom zdravotníckom zariadení; stráženie a dozor odsúdeného zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) okrem odsúdeného zaradeného na otvorené oddelenie.

§ 6

Orgán zabezpečujúci výkon trestu

(1)

Stráženie, dozor a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu zabezpečuje zbor.4)

(2)

Príslušník zboru je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.4)

(3)

Zamestnanec podieľajúci sa na plnení úloh zboru5) (ďalej len „zamestnanec zboru“) je oprávnený vydávať odsúdenému pokyny a príkazy a vykonávať zaobchádzanie v rozsahu, v akom sa podieľa na plnení úloh zboru.

DRUHÁ HLAVA

PRIJÍMANIE, UMIESTŇOVANIE, PREMIESTŇOVANIE A ZMENA SPÔSOBU VÝKONU TRESTU

§ 7

Prijímanie

(1)

Odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe právoplatného rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Ak k nariadeniu výkonu trestu nie je pripojené písomné vyhotovenie právoplatného rozsudku, súd rozsudok zašle ústavu dodatočne. Na výkon trestu sa nastupuje v ústave na výkon väzby.

(2)

Odsúdený je povinný po prijatí na výkon trestu podrobiť sa osobnej prehliadke, lekárskej prehliadke, hygienickým, protiepidemickým opatreniam a zdravotným výkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov.6)

(3)

Odsúdenému sa odnímu veci, ktorými by mohol byť ohrozený život, zdravie, majetok alebo bezpečnosť odsúdených alebo iných osôb, marený účel výkonu trestu alebo narušovaný ústavný poriadok, ako aj veci, ktoré by mohli byť zneužité na útek, prostriedky audiovizuálnej techniky, návykové látky,7) ktoré sú vymedzené vo všeobecnej časti Trestného zákona, a veci uvedené v § 40 písm. i).

(4)

Po prijatí do výkonu trestu musí byť odsúdený oboznámený s právami a povinnosťami podľa tohto zákona.

§ 8

Umiestňovanie

(1)

O tom, do ktorého ústavu sa odsúdený umiestni na výkon trestu, rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru (ďalej len „generálne riaditeľstvo“) podľa stupňa stráženia, dĺžky trestu, závažnosti trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie.

(2)

Pred umiestnením odsúdeného do príslušného ústavu sa bez zbytočného odkladu vykoná psychologické vyšetrenie osobnosti v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti; to neplatí u odsúdeného zo zvyškom trestu kratším ako šesť mesiacov. Psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného je zamerané na zistenie jeho potrieb na určenie programu zaobchádzania.

(3)

Do cely alebo izby sa umiestňujú oddelene

a)

ženy od mužov,

b)

dospelí od mladistvých odsúdených,

c)

odsúdení podľa stupňa stráženia, ktorý určil súd,8)

d)

odsúdení podľa vnútornej diferenciácie.

(4)

Odsúdeného možno umiestniť do cely alebo izby samostatne, ak

a)

o to odsúdený požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky,

b)

tak rozhodne riaditeľ ústavu z dôvodu ochrany bezpečnosti odsúdeného alebo iných osôb alebo z iného závažného dôvodu,

c)

mu bol uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu alebo bol zaradený na oddiel s bezpečnostným režimom.

§ 9

Zmena spôsobu výkonu trestu

(1)

O zmene spôsobu výkonu trestu rozhoduje súd podľa osobitného predpisu.9)

(2)

Ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest.

(3)

Ak odsúdený porušuje opakovane alebo závažným spôsobom ústavný poriadok, je podozrivý zo spáchania trestného činu počas výkonu trestu, z jeho prípravy alebo pokusu, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s vyšším stupňom stráženia.

(4)

O zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj bez takéhoto návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní

a)

tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia,

b)

tretiny zo zvyšku trestu zostávajúceho po jeho preradení z ústavu s maximálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia,

c)

polovice trestu, ak bol zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

(5)

Odsúdený môže podať návrh podľa odseku 4 najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od začiatku výkonu trestu; ak bol odsúdenému uložený trest kratší ako šesť mesiacov, po uplynutí troch mesiacov.

(6)

Ďalší návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením do nižšieho stupňa stráženia môže odsúdený podať až po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým jeho predchádzajúcu žiadosť zamietol.

§ 10

Premiestňovanie

(1)

Odsúdený sa prechodne premiestni na výkon trestu do ústavu na výkon väzby na

a)

písomnú žiadosť orgánu činného v trestnom konaní10) alebo súdu,

b)

návrh riaditeľa ústavu, ak nemožno v ústave, kde odsúdený vykonáva trest, zabezpečiť uplatnenie primeraných obmedzení vyplývajúcich z dôvodu výkonu väzby,

c)

návrh riaditeľa ústavu s cieľom zúčastniť sa športovej alebo kultúrnej aktivity organizovanej zborom.

(2)

Odsúdený sa prechodne premiestni na výkon trestu do iného ústavu s rovnakým stupňom stráženia

a)

na návrh riaditeľa ústavu s cieľom preškoliť odsúdeného v odbornom kurze, absolvovať inú formu vzdelávania alebo sa zúčastniť športovej alebo kultúrnej aktivity organizovanej zborom,

b)

na výkon súdom nariadenej ochrannej liečby,

c)

ak generálne riaditeľstvo tak rozhodlo z iných dôvodov.

(3)

Odsúdený sa premiestni na výkon trestu do iného ústavu tiež vtedy, ak

a)

súd rozhodol, že odsúdený sa preradí do ústavu s iným stupňom stráženia,

b)

generálne riaditeľstvo kladne rozhodlo o návrhu riaditeľa ústavu na premiestnenie odsúdeného s cieľom prehĺbiť plnenie účelu výkonu trestu,

c)

generálne riaditeľstvo tak rozhodlo z iných dôvodov.

(4)

Odsúdený môže podať žiadosť o premiestnenie podľa odseku 3 písm. b) riaditeľovi ústavu.

PRVÁ HLAVA

ÚČEL ZAOBCHÁDZANIA

§ 11

Vymedzenie zaobchádzania

Zaobchádzanie s odsúdeným je súhrn aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa tohto zákona, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa dbá aj na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia.

DRUHÁ HLAVA

VONKAJŠIA DIFERENCIÁCIA A VNÚTORNÁ DIFERENCIÁCIA

§ 12

Vonkajšia diferenciácia je výkon trestu podľa stupňa stráženia a riadi sa zásadou, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení; rovnako diferencovane je upravený aj výkon práv a formy zaobchádzania.

§ 13

(1)

Výkonom trestu v jednotlivých stupňoch stráženia sa sleduje aj regulácia a kontrola pohybu a činnosti odsúdených v záujme zaistenia ich primeranej izolácie. Využívajú sa pritom spravidla

a)

stavebné, ženijné a technické prostriedky,

b)

spojovacie a signálno-bezpečnostné prostriedky,

c)

informačný systém.

(2)

V ústave s minimálnym stupňom stráženia spravidla

a)

ubytovne odsúdených od budíčka do večierky sa neuzamykajú; v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu rozhodnúť aj o uzamknutí ubytovní počas dňa s cieľom zaistiť poriadok alebo bezpečnosť,

b)

odsúdení majú povolený pohyb vo vymedzených priestoroch ústavu,

c)

odsúdení sa zaraďujú do práce na pracoviskách mimo ústavu,

d)

odsúdeným v súvislosti s plnením pracovných úloh pre potreby ústavu možno povoliť voľný pohyb aj mimo ústavu.

(3)

V ústave so stredným stupňom stráženia sa spravidla

a)

odsúdení uzamykajú v ubytovniach, nie však v celách alebo izbách; v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu nariadiť aj uzamykanie ciel alebo izieb,

b)

odsúdení mimo ubytovní pohybujú pod dohľadom príslušníka zboru,

c)

odsúdení zaraďujú do práce na pracoviská v ústave alebo mimo neho,

d)

odsúdeným voľný pohyb mimo ústavu nepovoľuje.

(4)

V ústave s maximálnym stupňom stráženia sa spravidla

a)

cely, ubytovne a izby odsúdených uzamykajú,

b)

odsúdení mimo ciel a ubytovní pohybujú pod dozorom príslušníka zboru,

c)

odsúdení zaraďujú do práce iba na pracoviská vnútri ústavu alebo pracujú v celách alebo izbách,

d)

návštevy odsúdených vykonávajú bez priameho kontaktu.

§ 14

Vnútorná diferenciácia

(1)

Vnútorná diferenciácia je umiestňovanie odsúdených do oddielov a skupín v rámci toho istého stupňa stráženia na zvýšenie účinnosti zaobchádzania s odsúdenými.

(2)

Odsúdení umiestnení do oddielov alebo skupín sú spolu ubytovaní a spravidla aj spolu pracujú a podieľajú sa na plnení určených cieľov zaobchádzania.

TRETIA HLAVA

PROGRAM A PROSTRIEDKY ZAOBCHÁDZANIA

§ 15

Program zaobchádzania

(1)

Na splnenie účelu zaobchádzania podľa § 11 určený pedagóg vypracuje pre odsúdeného program zaobchádzania.

(2)

Program zaobchádzania sa vypracúva pre každého odsúdeného; ak ide o odsúdeného so zvyškom trestu kratším ako deväť mesiacov, vypracujú sa krátkodobé ciele zaobchádzania.

(3)

Program zaobchádzania je súhrn aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

(4)

Program zaobchádzania ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu.

§ 16

Prostriedky zaobchádzania

Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania využívajú formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy sociálnej práce, ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť.

§ 17

Poradný zbor

Na uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými, ktoré napomáhajú dosiahnuť účel výkonu trestu, a na prehĺbenie účinnosti výkonu trestu riaditeľ ústavu zriaďuje v ústave poradný zbor zložený z pedagógov, psychológov, sociálnych pracovníkov a iných odborníkov.

ŠTVRTÁ HLAVA

PRÁVA A POVINNOSTI

Prvý oddiel

Základné sociálne práva

§ 18

Ubytovanie

(1)

Odsúdenému sa poskytne ubytovanie v cele alebo izbe. Ubytovacia plocha v cele alebo izbe pre odsúdeného je najmenej 3,5 m^2. Ak sa na nadmerne zvýši počet odsúdených v ústave, možno ubytovaciu plochu na nevyhnutne potrebný čas znížiť.

(2)

Pre každého odsúdeného je v cele alebo izbe lôžko s matracom, podhlavníkom, prikrývkou, lôžkovou bielizňou a stolička. V cele alebo izbe musí byť stolík, rozhlas, elektrické osvetlenie.

(4)

Ubytovňou sa na účely tohto zákona rozumie stavebne vymedzený priestor určený na ubytovanie odsúdených, ktorý je zložený z viacerých ciel alebo izieb.

(5)

Celou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je odsúdený umiestnený. Cela pre odsúdených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a pre odsúdených, ktorí sú uzamykaní na cele, je vybavená bezpečnostnými dverami, signalizačným zariadením, oddeleným hygienickým zariadením, umývadlom s pitnou vodou a ak to stavebno-technické možnosti objektu umožňujú, aj sprchou.

(6)

Dekompenzačná cela je špeciálna bezpečnostná cela upravená tak, aby si odsúdený nemohol spôsobiť ujmu na zdraví alebo živote. Na vybavenie dekompenzačnej cely sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 3. Dekompenzačná cela musí spĺňať požiadavky podľa odseku 8.

(7)

Izbou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je odsúdený umiestnený a ktorá spravidla nie je vybavená bezpečnostnými dverami. Ubytovacie priestory oddielov s izbami môžu byť vybavené spoločným hygienickým zariadením vrátane spŕch a umývadlami s pitnou vodou.

(8)

Cela a izba musia spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a umelé osvetlenie, požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie ustanovené osobitným predpisom.11)

(9)

Podľa potrieb odsúdených sa zriaďujú fajčiarske a nefajčiarske cely. V cele určenej pre fajčiarov nemôžu byť umiestnení nefajčiari. Ak nemožno zabezpečiť oddelenie fajčiarskych a nefajčiarskych ciel, fajčenie sa povolí v stanovenom čase vo vyhradenom fajčiarskom priestore.

§ 19

Stravovanie

Odsúdenému sa poskytuje trikrát denne strava, ktorá zodpovedá odporúčaným výživovým dávkam, pritom sa prihliada na druh a náročnosť vykonávanej práce, vek a zdravotný stav odsúdeného. Pri stravovaní sa prihliada aj na kultúrne a náboženské tradície odsúdených. Medzi vydávaním jedál nesmie byť väčší časový odstup ako sedem hodín.

§ 20

Odievanie