Úplné znenie zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

(1)

Predmetom tohto zákona je ustanoviť

a)

podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky (ďalej len „vstup“) a vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky (ďalej len „vycestovanie“),

b)

podmienky pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“),

c)

podmienky vydávania dokladov pre cudzincov,

d)

povinnosti cudzincov, iných fyzických osôb a právnických osôb súvisiace so vstupom a s pobytom,

e)

postup pri hlásení pobytu, evidencii cudzincov a kontrole pobytu,

f)

podmienky a postup administratívneho vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky (ďalej len „administratívne vyhostenie“),

g)

podmienky zaistenia cudzinca a jeho umiestnenia v zariadení pre cudzincov (ďalej len „zariadenie“),

h)

podmienky policajného prevozu cudzinca cez územie Slovenskej republiky (ďalej len „policajný prevoz“),

i)

podmienky leteckého tranzitu cudzinca cez územie Slovenskej republiky a

j)

priestupky a iné správne delikty na úseku vstupu a pobytu.

(2)

Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.

(3)

Tento zákon sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, ktorým bol udelený azyl na území Slovenskej republiky, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky alebo ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, ak osobitný zákon1) neustanovuje inak.

§ 2

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

cestovným dokladom pas alebo iná verejná listina, ak sú za cestovný doklad uznané Slovenskou republikou, sú časovo platné, nemajú porušenú celistvosť a nie sú poškodené tak, že zápisy v nich uvedené sú nečitateľné,

b)

nepretržitým pobytom čas pobytu na základe povolenia na pobyt, ktorý začína plynúť dňom vstupu; do nepretržitého pobytu sa nepočíta čas výkonu trestu odňatia slobody a nepretržitý čas zdržiavania sa cudzinca v zahraničí viac ako 180 dní, ak tento zákon neustanovuje inak,

c)

hraničným priechodom miesto určené medzinárodnou zmluvou na vstup a na vycestovanie; hraničným priechodom je aj verejné letisko alebo prístav, určené na vstup a na vycestovanie,

d)

nežiaducou osobou cudzinec, ktorý bol administratívne vyhostený alebo ktorému bol uložený trest vyhostenia,2)

e)

ubytovateľom právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkujúca ubytovacie zariadenie,

f)

dopravcom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na prepravu osôb,

g)

zariadením miesto, v ktorom je cudzinec povinný zdržiavať sa na základe rozhodnutia o zaistení podľa tohto zákona,

h)

prihraničnou dopravou preprava osôb medzinárodnou autobusovou linkou premávajúcou v pásme do 20 km od štátnej hranice,2a)

i)

leteckým tranzitom prechod cudzinca cez priestor verejného letiska na území Slovenskej republiky na účely jeho leteckej prepravy do krajiny určenia,

j)

dobrovoľným návratom návrat do krajiny pôvodu cudzinca, ktorý vzal žiadosť o udelenie azylu1) späť a požiadal o návrat do krajiny pôvodu.

PRVÁ HLAVA

PODMIENKY VSTUPU

§ 3

(1)

Vstup je možný len s cestovným dokladom a vízom Slovenskej republiky (ďalej len „vízum“) alebo s cestovným dokladom a povolením na pobyt. Príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“) umožní vstup cudzincovi s povolením na trvalý pobyt alebo s povolením na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzincovi, ktorému bol vydaný cestovný doklad cudzinca podľa § 48, a to aj v prípade, ak časová platnosť cestovného dokladu uplynula alebo sa ním nemôže preukázať z dôvodu jeho straty alebo odcudzenia v zahraničí. Vízum sa nevyžaduje, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná zmluva“), alebo ak o tom rozhodne vláda Slovenskej republiky; rozhodnutie vlády Slovenskej republiky sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(2)

Vízum sa tiež nevyžaduje od rodinného príslušníka občana členského štátu Európskej únie, iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „Európsky hospodársky priestor“) a od cudzinca s pobytom v Európskom hospodárskom priestore, ktorý zodpovedá pobytu podľa § 38 ods. 1 písm. b) (ďalej len „dlhodobý pobyt“), ktorý sa preukáže platným dokladom o pobyte v Európskom hospodárskom priestore.

(3)

Vstup je možný len cez hraničný priechod určený na medzinárodný cestovný styk v čase jeho prevádzky, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

(4)

Vstup cudzinca mladšieho ako 16 rokov, ktorý nie je držiteľom cestovného dokladu, je možný len v sprievode osoby, v ktorej cestovnom doklade je zapísaný; ak táto osoba podlieha vízovej povinnosti, cudzinec mladší ako 16 rokov musí byť zapísaný aj vo víze.

§ 4

(1)

Cudzinec je povinný pri vstupe podrobiť sa hraničnej kontrole.

(2)

Pri vykonávaní hraničnej kontroly je cudzinec povinný na požiadanie

a)

predložiť doklady podľa § 3 ods. 1,

b)

preukázať finančné zabezpečenie pobytu vo voľne zameniteľnej mene, najmenej vo výške polovice minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom3) na každý deň pobytu; cudzinec mladší ako 16 rokov je povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu v polovičnej výške.

§ 5

(1)

Policajt je oprávnený vykonať hraničnú kontrolu, ktorá spočíva v

a)

kontrole dokladov podľa § 3 ods. 1,

b)

zistení a overení totožnosti cudzinca,

c)

previerke údajov o cudzincovi v informačných systémoch Policajného zboru vedených podľa osobitného predpisu,4)

d)

kontrole dokladov potvrdzujúcich účel pobytu a finančné zabezpečenie pobytu,

e)

ďalších úkonoch podľa osobitného predpisu.5)

(2)

Policajt je oprávnený pri hraničnej kontrole zrušiť vízum, ak je

a)

cudzinec nežiaducou osobou,

b)

dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach, aj ak je to v záujme ochrany prírody,

c)

zistené, že cudzinec sa dopustil priestupku podľa tohto zákona.

(3)

Ak vykonáva policajt hraničnú kontrolu na základe medzinárodnej zmluvy mimo územia Slovenskej republiky, táto kontrola a úkony s ňou spojené majú rovnaké právne účinky ako hraničná kontrola vykonaná na území Slovenskej republiky.

(4)

Ak policajt pri hraničnej kontrole zistí, že sa cudzinec preukázal falošným alebo pozmeneným cestovným dokladom, je oprávnený takýto doklad zadržať. Zadržať môže aj cestovný doklad, ktorý bol vydaný inej osobe a cudzinec sa ním preukáže ako vlastným alebo ak bol orgánom štátu, ktorý ho vydal, vyhlásený za neplatný alebo odcudzený.

(5)

Vykonanie hraničnej kontroly je policajt oprávnený vyznačiť do cestovného dokladu cudzinca.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5, § 3 a § 4 ods. 1 sa primerane vzťahujú aj na vycestovanie.

(7)

Ustanovenia odseku 1 písm. d) a § 4 ods. 2 písm. b) sa nevzťahujú na občana Európskeho hospodárskeho priestoru.

§ 6

Odopretie vstupu

(1)

Policajt odoprie vstup cudzincovi, ak

a)

je nežiaducou osobou,

b)

je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody,

c)

nespĺňa podmienky vstupu podľa § 3,

d)

cudzinec sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole alebo nepredloží doklady požadované pri hraničnej kontrole,

e)

je dôvodné podozrenie, že cudzinec zneužije pobyt na iný účel, ako je ustanovené medzinárodnou zmluvou, vládou Slovenskej republiky, alebo na aký mu bolo udelené vízum, alebo

f)

neuhradil finančné záväzky voči Slovenskej republike.

(2)

Policajt môže odoprieť vstup, ak

a)

je cestovný doklad cudzinca zaplnený úradnými záznamami alebo

b)

bol na vstup určený iný hraničný priechod (§ 14 ods. 5).

(3)

Občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinnému príslušníkovi môže policajt odoprieť vstup iba v prípade, ak

a)

je nežiaducou osobou,

b)

existuje dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, alebo je to potrebné na ochranu verejného zdravia alebo

c)

sa nemôže preukázať cestovným dokladom alebo nemá vízum, ak sa vyžaduje.

(4)

Policajt pred prijatím rozhodnutia o odopretí vstupu umožní občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinnému príslušníkovi, ktorý sa nemôže preukázať cestovným dokladom,

a)

získať alebo v primeranom časovom období si zabezpečiť cestovný doklad alebo

b)

iným hodnoverným spôsobom preukázať, že má právo slobody pohybu a pobytu.

(5)

Pri rozhodovaní o odopretí vstupu podľa odseku 2 policajt prihliada na to, aby bola zachovaná primeranosť medzi dôvodom odopretia vstupu a jeho dôsledkami.

(6)

Ak cudzinec, ktorému bol odopretý vstup podľa odseku 1 alebo 2 alebo ktorému bol odopretý vstup orgánmi iného štátu alebo bola iným dopravcom odmietnutá jeho preprava [§ 51 ods. 2 písm. b) a c)], nemôže z dôvodu právnych alebo iných prekážok okamžite opustiť miesto hraničnej kontroly, policajt mu môže prikázať, aby sa po určitý čas zdržiaval na určenom mieste.

(7)

Odopretie vstupu je policajt oprávnený vyznačiť do cestovného dokladu cudzinca.

(8)

Odvolanie proti rozhodnutiu o odopretí vstupu nemá odkladný účinok.

§ 7

Vylúčenie odopretia vstupu

Cudzincovi, ktorý počas hraničnej kontroly požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky alebo ktorému bol vydaný cestovný doklad cudzinca podľa § 48, nemožno odoprieť vstup.

DRUHÁ HLAVA

VÍZA

§ 8

Druhy víz

(1)

Cudzincovi môže byť udelené

a)

letiskové tranzitné vízum,

b)

tranzitné vízum,

c)

krátkodobé vízum,

d)

dlhodobé vízum.

(2)

Tranzitné vízum a krátkodobé vízum môžu byť udelené aj ako skupinové víza.

§ 9

Letiskové tranzitné vízum

Letiskové tranzitné vízum oprávňuje cudzinca zdržiavať sa v tranzitnom priestore verejného letiska na území Slovenskej republiky počas čakania na letecký spoj uvedený v letenke.

§ 10

Tranzitné vízum

(1)

Tranzitné vízum oprávňuje cudzinca na prejazd cez územie Slovenskej republiky pri jeho ceste z územia jedného štátu na územie tretieho štátu (ďalej len „tranzit“). Tranzit nesmie presiahnuť päť dní.

(2)

Súčet dní viacerých tranzitov nesmie presiahnuť 90 dní v jednom polroku.

(3)

Útvar Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“) môže udeliť cudzincovi tranzitné vízum na hraničnom priechode z humanitného dôvodu, ak cudzinec preukáže, že tranzit je naliehavý a nemohol ho predvídať, alebo udelenie víza je v záujme Slovenskej republiky.

§ 11

Krátkodobé vízum

(1)

Krátkodobé vízum oprávňuje cudzinca na jeden alebo viac vstupov a na dĺžku pobytu v ňom uvedenú; neprerušený pobyt ani súčet dní viacerých pobytov nesmie presiahnuť 90 dní v jednom polroku.

(2)

Policajný útvar môže udeliť krátkodobé vízum na hraničnom priechode z humanitného dôvodu, ak cudzinec preukáže, že jeho vstup je naliehavý a nemohol ho predvídať, alebo udelenie víza je v záujme Slovenskej republiky; v týchto prípadoch platnosť udeleného víza nesmie presiahnuť 15 dní.

§ 12

Dlhodobé vízum

Dlhodobé vízum oprávňuje cudzinca na vstup a pobyt na viac ako 90 dní v jednom polroku, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv alebo ak je to v záujme Slovenskej republiky.

§ 13

(1)

Cudzinec podáva žiadosť o udelenie víza osobne na úradnom tlačive na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“), ak v tomto zákone alebo osobitnom predpise nie je ustanovené inak.

(2)

K žiadosti o udelenie víza je cudzinec povinný predložiť cestovný doklad a priložiť fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu s trojštvrťovým profilom tváre.

(3)

Prijatie žiadosti o udelenie víza je zastupiteľský úrad oprávnený vyznačiť do cestovného dokladu cudzinca.

(4)

K žiadosti o udelenie víza je cudzinec povinný na požiadanie predložiť doklady potvrdzujúce účel pobytu, finančné zabezpečenie pobytu, zabezpečenie prostriedkov na vycestovanie, doklad o zdravotnom poistení na úhradu nákladov spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti cudzincovi na území Slovenskej republiky (ďalej len „doklad o zdravotnom poistení“) a ďalšie doklady podľa tohto zákona nie staršie ako 90 dní potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie víza. Na požiadanie sa cudzinec osobne dostaví na pohovor.

§ 14

(1)

Zastupiteľský úrad pri udeľovaní víza cudzincovi prihliada najmä na

a)

bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj záujem ochrany prírody,

b)

účel predpokladaného pobytu,

c)

jeho predchádzajúci pobyt,

d)

záujem Slovenskej republiky.

(2)

Udelenie víza môže byť podmienené pozvaním overeným policajným útvarom, zložením peňažnej sumy na zastupiteľskom úrade vo výške nevyhnutných nákladov spojených s vycestovaním a predložením spiatočného cestovného lístka alebo spiatočnej letenky. Ak cudzinec vycestuje bez použitia zloženej peňažnej sumy, táto suma sa mu vráti.

(3)

Zastupiteľský úrad môže udeliť vízum len so súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), ktorým je zastupiteľský úrad viazaný; ministerstvo vnútra a Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“) sa môžu dohodnúť, v ktorých prípadoch zastupiteľský úrad môže udeliť vízum aj bez súhlasu ministerstva vnútra.

(4)

Zastupiteľský úrad udelí vízum rodinnému príslušníkovi azylanta, ak ten spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.5a)

(5)

Vízum sa udeľuje do cestovného dokladu formou nálepky. Platnosť víza sa musí skončiť najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného dokladu.

(6)

Zastupiteľský úrad je oprávnený určiť cudzincovi na vstup hraničný priechod, ktorý zapíše do víza.

(7)

Zastupiteľský úrad rozhodne o žiadosti o udelenie víza do 30 dní od jej prijatia.

(8)

Na udelenie víza nie je právny nárok; to neplatí, ak ide o vízum podľa odseku 4.

(9)

Policajný útvar je oprávnený zrušiť vízum, ak zistí skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neudelenie víza, alebo ak je cudzinec administratívne vyhostený.

(10)

Na rozhodovanie o udelení víza a na rozhodovanie o zrušení víza sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.6)

§ 14a

Vízum môže na základe medzinárodnej zmluvy udeliť aj diplomatická misia alebo konzulárny úrad iného členského štátu Európskej únie v zahraničí.

§ 15

Pozvanie

(1)

Pozvanie sa podáva na úradnom tlačive, v ktorom sú uvedené údaje o pozývajúcej osobe, pozývanom cudzincovi, účel, na ktorý je cudzinec pozývaný na územie Slovenskej republiky, a záväzok pozývajúcej osoby, že uhradí všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného cudzinca. Pozývajúca osoba má povinnosť preukázať, že je schopná uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného cudzinca.

(2)

Občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, cudzinec s povolením na prechodný pobyt alebo cudzinec s povolením na trvalý pobyt môže pozvať na územie Slovenskej republiky svojho rodiča, dieťa, prarodiča, vnuka, súrodenca, manžela, manželku, zaťa alebo nevestu; inú osobu môže pozvať len so súhlasom ministerstva vnútra, ktorý vyžaduje policajný útvar, ktorý overuje pozvanie.

(3)

Právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie môže pozvať na územie Slovenskej republiky cudzinca vykonávajúceho obdobnú činnosť.

(4)

Pozvanie overuje policajný útvar príslušný podľa miesta pobytu pozývajúcej fyzickej osoby alebo podľa sídla pozývajúcej právnickej osoby.

(5)

Policajný útvar neoverí pozvanie, ak

a)

je pozývaný cudzinec nežiaducou osobou,

b)

pozvanie nemá náležitosti podľa odseku 1,

c)

je dôvodné podozrenie, že účel pobytu cudzinca uvedený v pozvaní nezodpovedá skutočnému účelu pozvania,

d)

je dôvodné podozrenie, že pozývaný cudzinec môže pri svojom pobyte ohroziť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu, alebo

e)

nedostane súhlas ministerstva vnútra podľa odseku 2 v prípade, ak sa vyžaduje.

(6)

Policajný útvar vydá potvrdenie o prijatí žiadosti o overenie pozvania a rozhodne o overení pozvania do 15 dní od prijatia žiadosti o overenie pozvania.

(7)

Na rozhodovanie o overení pozvania sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.6)

§ 16

Osobitné ustanovenia o cudzincoch požívajúcich diplomatické výsady a imunity

(1)

Ministerstvo zahraničných vecí udeľuje víza uvedené v § 8 ako diplomatické vízum alebo osobitné vízum7) do cestovného dokladu, ak je o jeho udelenie požiadané diplomatickou nótou cudzieho štátu, cudzincovi, ktorý je

a)

registrovaný v diplomatickom protokole ministerstva zahraničných vecí, a jeho rodinným príslušníkom, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti v mieste služobného pridelenia a sú registrovaní v diplomatickom protokole ministerstva zahraničných vecí, alebo

b)

zamestnancom zahraničných hromadných oznamovacích prostriedkov registrovaným na ministerstve zahraničných vecí.

(2)