Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

ZÁKON

z 2. februára 2006,

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona č. 277/1998 Z. z., zákona č. 57/1999 Z. z., zákona č. 447/2000 Z. z., zákona č. 175/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 668/2002 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z. a zákona č. 81/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 16 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:

„Sudca ústavného súdu, ktorý má trvalý pobyt mimo sídla ústavného súdu, má právo počas výkonu svojej funkcie na cestu do sídla ústavného súdu z miesta svojho trvalého pobytu a späť bezplatne používať jedenkrát týždenne služobné motorové vozidlo.“.

2.

§ 22c znie:

„§ 22c Paušálne náhrady a cestovné náhrady pri zahraničných cestách (1) Generálnemu prokurátorovi patria paušálne náhrady vo výške 50 % mesačného platu. (2) Výšku náhrady pri zahraničných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie generálneho prokurátora, určí národná rada uznesením.“.

3.

Za § 22d sa vkladá § 22e, ktorý znie:

„§ 22e Generálnemu prokurátorovi patria náležitosti a náhrady vyplývajúce z osobitného zákona.^8b)“.

„^8b) Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.“.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 398/1998 Z. z., zákona č. 97/1999 Z. z., zákona č. 226/2000 Z. z., zákona č. 124/2002 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 324/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z. a zákona č. 546/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 9 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

„Kancelária môže mimo sídla ústavného súdu zriadiť detašované pracovisko v hlavnom meste Slovenskej republiky.“.

2.

§ 17 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Sudca má nárok na preventívnu rehabilitáciu mimo svojej dovolenky v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku. Náklady vynaložené s poskytnutím preventívnej rehabilitácie a s ňou súvisiacim pobytom uhrádza štát.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2006.

Ivan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.