Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

z 13. decembra 2006,

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 340/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č.114/2004 Z. z. a zákona č. 331/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 1 ods. 2 úvodná veta znie: „Tento zákon sa s výnimkou § 20, 21a a § 21b ods. 2 nevzťahuje na“.

2.

V § 2 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a podľa osobitných predpisov.^1a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^1a) znie:

„1a) Nariadenie Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi (Ú. v. ES L 74, 20.3.1992) v platnom znení. Nariadenie Rady (EHS) č. 881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovaru cestnou dopravou v rámci Spoločenstva na územie alebo z územia jedného členského štátu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (Ú. v. ES L 95, 9. 4. 1992) v platnom znení.“.

3.

§ 3 odsek 4 znie:

„(4) Skúšobné komisie zriaďuje a ich členov vymenúva a odvoláva krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Komisia preskúša žiadateľa do troch mesiacov od podania žiadosti o vykonanie skúšky.“.

4.

V § 3 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Osvedčenie vydané príslušným orgánom podľa právnych predpisov členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska (ďalej len “členský štát„) sa považuje za rovnocenné,^4aa) ak bolo vydané po 1. októbri 1999 a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná neustanovuje inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4aa znie:

„4aa) §10 ods.1 písm. a) zákona č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.“.

5.

V § 3a ods. 2 sa na konci pripája táto veta:

„Finančnú spoľahlivosť možno preukázať aj otváracou súvahou zostavovanou ku dňu vzniku žiadateľa.“.

6.

V § 3a odsek 3 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 4c znie:

„(3) Ak žiadateľ pri podaní žiadosti o povolenie podnikať nepreukáže finančnú spoľahlivosť spôsobom podľa odseku 2, môže ju preukázať výpisom z obchodného registra s uvedením základného imania obchodnej spoločnosti, spoločenskou zmluvou, zakladateľskou listinou alebo zakladateľskou zmluvou podľa osobitného predpisu,^4c) alebo zmluvou o ručení uzatvorenou s bankou alebo s pobočkou zahraničnej banky, alebo zmluvou o poistení s poisťovňou, alebo zmluvou o kúpe prenajatej veci s obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá prenajímaním vecí s možnosťou ich odkúpenia nájomcom a ktorá má s dopravcom zmluvu o kúpe cestného motorového vozidla, na ktoré sa preukazovanie finančnej spoľahlivosti vzťahuje.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4c znie:

„4c) § 78 ods.1, § 94, § 110 ods.1 a § 163 Obchodného zákonníka.“.

7.

V § 4 ods.1 úvodná veta vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 4d znie:

„Dopravca^4d) je povinný“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4d znie:

„4d) Čl. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi (Ú. v. ES L74, 20.3.1992) v platnom znení. Čl. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovaru cestnou dopravou v rámci Spoločenstva na územie alebo z územia jedného členského štátu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (Ú. v. ES L 95, 9. 4. 1992) v platnom znení.“.

8.

V § 5 ods. 1 písmeno d) znie:

„d) podmienky prepravy detí, telesne postihnutých osôb a zrakovo postihnutých osôb,“.

9.

V § 5 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:

„e) podmienky prepravy príručnej a cestovnej batožiny a domácich zvierat,^8)“.

10.

V § 6 ods. 3 sa vypúšťa slovo „vnútroštátna“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Medzinárodná autobusová doprava je doprava osôb, pri ktorej východisková zastávka na nastupovanie a cieľová zastávka na vystupovanie sa nachádza na území dvoch štátov. Diaľková autobusová doprava je vnútroštátna doprava osôb, ak vzdialenosť od východiskovej zastávky po cieľovú zastávku presahuje 100 km.“.

11.

V § 6 odsek 4 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 8a znie:

„(4) Osobitná pravidelná autobusová doprava je preprava osôb podľa osobitného predpisu.^8a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:

„^8a) Čl. 2 bod 1.2. nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi (Ú. v. ES L74, 20.3.1992) v platnom znení.“.

12.

V § 6 sa vypúšťa odsek 6.

13.

§ 7 vrátane nadpisu a poznámky pod čiarou k odkazu 11a znie:

„§ 7 Dopravná licencia (1) Pravidelnú autobusovú dopravu je oprávnený vykonávať dopravca^4d) na základe dopravnej licencie, ktorú udeľuje a odníma správny orgán. Na každú autobusovú linku je potrebná samostatná dopravná licencia. Ak to vyžaduje zabezpečenie dopravnej obslužnosti podľa § 14a ods.1, dopravnú licenciu na mestskú autobusovú dopravu, ktorú udeľuje obec podľa § 30 možno udeliť aj na skupinu autobusových liniek. Na skupinu autobusových liniek možno udeliť aj dopravnú licenciu, ktorú udeľuje samosprávny kraj podľa § 29b na vnútroštátnu autobusovú dopravu, ak to vyžaduje zabezpečenie dopravnej obslužnosti podľa § 14a ods.1 a ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu a o autobusovú linku presahujúcu územie samosprávneho kraja. (2) Povoliť zriadenie autobusovej linky možno, ak a) žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 2, b) pravidelnú autobusovú dopravu na trase jej dopravnej cesty umožňuje stav a priepustnosť pozemných komunikácií, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, c) na vykonávaní vnútroštátnej pravidelnej autobusovej dopravy má záujem podľa § 14a samosprávny kraj alebo v mestskej autobusovej doprave obec, d) žiadateľ vlastní alebo má prenajatú technickú základňu na zamýšľanú prevádzku. (3) V rozhodnutí o udelení dopravnej licencie možno žiadateľovi uložiť tiež povinnosť b) zabezpečiť vedenie spoja v nadväznosti na iný druh dopravy, c) používať zastávku iba na nastupovanie alebo len na vystupovanie cestujúcich, d) zabezpečiť prepravu zdravotne postihnutých osôb. (4) Dopravná licencia sa udeľuje vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na desať rokov, v medzinárodnej pravidelnej autobusovej doprave na päť rokov, ak žiadateľ nepožiada o kratší čas. Platnosť dopravnej licencie zaniká uplynutím času, na ktorý bola udelená. Dopravná licencia sa udelí znova, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona. (5) Na dočasné prenechanie autobusovej linky inému dopravcovi,^10) na zmenu trasy autobusovej linky a na zmenu spôsobu vykonávania pravidelnej autobusovej dopravy je potrebná zmena dopravnej licencie. Na prevod autobusovej linky^11) je potrebné odňatie dopravnej licencie doterajšiemu dopravcovi a udelenie dopravnej licencie inému dopravcovi. Ak ide o prevod autobusovej linky na iného dopravcu možno novému dopravcovi dopravnú licenciu udeliť len, ak a) sú splnené podmienky podľa odseku 2, b) prevezme záväzky doterajšieho dopravcu podľa § 15. (6) Na zrušenie autobusovej linky a na zastavenie pravidelnej autobusovej dopravy treba odňať dopravnú licenciu. Odňať dopravnú licenciu možno vtedy, ak a) dopravca prestal byť spôsobilý podnikať v cestnej doprave alebo zanikol, b) dopravca nie je schopný ďalej vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu z technických alebo podnikateľských dôvodov, c) autobusová linka sa stala vzhľadom na verejný záujem podľa § 14a ods. 2 nepotrebnou alebo dopravca do 30 dní od právoplatnosti udelenej dopravnej licencie nezačal na nej prevádzku podľa schváleného cestovného poriadku, d) vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy neumožňuje stav a priepustnosť ciest alebo ohrozuje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. (7) Dopravná licencia na medzinárodnú autobusovú dopravu medzi členskými štátmi sa udeľuje alebo odníma podľa osobitného predpisu.^11a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11a znie:

„11a) Čl. 3a, 5 až 9 nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi (Ú. v. ES L 74, 20.3.1992) v platnom znení. Nariadenie Komisie (ES) č. 2121/98 z 2. októbra 1998, ktoré stanovujú podrobné pravidlá aplikácie nariadení Rady (EHS) č. 684/92 a (ES) č. 12/98 vzhľadom na dokumenty pre prepravu cestujúcich autokarmi a autobusmi (Ú. v. ES L 268, 3.10.1998).“.

14.

V § 8 ods.1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

„c) zaevidovať cestujúceho, ak ide o použitie elektronického média,“.

15.

V § 12 ods.1 sa na konci pripája táto veta: „Cestovným lístkom je aj aktivované elektronické médium.“.

16.

V § 13 ods. 5 prvá veta znie: „Správny orgán pri schvaľovaní cestovného poriadku, alebo jeho zmeny dbá, aby sa čo najmenej dotkli záujmov iných dopravcov, ktoré vyplývajú zo zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme podľa §15 a aby sa čo najlepšie uspokojili prepravné potreby verejnosti.“.

17.

V § 13 ods. 7 druhá veta znie: „Na túto zmenu sa vzťahujú ustanovenia § 7 ods. 3 a § 8 ods.1 písm. j).“.

18.

Za § 14 sa vkladá § 14a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 14a Dopravná obslužnosť a plán dopravnej obslužnosti (1) Dopravnou obslužnosťou sa rozumie vytvorenie ponuky prepravných výkonov v pravidelnej autobusovej doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území samosprávneho kraja alebo na území obce, ktorá zodpovedá dopytu cestujúcich vzhľadom na frekvenciu, presnosť a pravidelnosť spojov, možnosť prestupu, vzdialenosť k zastávkam, bezpečnosť, výbavu a čistotu autobusov, tarifu pre jednotlivé skupiny obyvateľov, ako aj na prístup k informáciám dôležitým pre cestovanie. (2) Verejným záujmom na účely tohto zákona sa rozumie záujem samosprávneho kraja vo vnútroštátnej autobusovej doprave, ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu alebo obce v mestskej autobusovej doprave na zabezpečení dopravnej obslužnosti. V záujme zabezpečenia dopravnej obslužnosti samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zostavuje plán dopravnej obslužnosti (ďalej len “plán„), ktorý verejný záujem konkretizuje. Pri jeho zostavovaní sa berú do úvahy aj existujúca dopravná infraštruktúra, ponuka prepravných výkonov verejnej osobnej dopravy, zámery v rámci územnoplánovacej činnosti, záujmy ochrany a tvorby životného prostredia, požiadavky na bezbariérový prístup ťažko zdravotne postihnutých osôb, úroveň tarify pre jednotlivé skupiny obyvateľov, ako aj požiadavky na dopravné spojenie so susednými samosprávnymi krajmi. (3) V pláne sa na základe jestvujúcej alebo plánovanej štruktúry osídlenia a prognózy očakávaných prepravných prúdov stanovujú ciele a rámcové zámery na ponuku prepravných výkonov a ich financovanie, ako aj prípadné nutné investície. Rámcové zámery musia obsahovať aj všetky požiadavky potrebné na posúdenie kvality osobnej dopravy vrátane štruktúry a vývoja tarify podľa prílohy č.1. (4) Samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave vychádza z plánu pri udeľovaní dopravných licencií podľa § 7 ods.1 a pri schvaľovaní cestovného poriadku podľa § 13 ods. 3, pričom dbá, aby dopravná obslužnosť bola zabezpečená vzájomným prepojením verejnej pravidelnej autobusovej dopravy s verejnou osobnou dopravou na železničnej dráhe a dbá, aby sa zamedzilo vykonávaniu súbežnej verejnej osobnej dopravy. (5) Súbežnou verejnou osobnou dopravou je vykonávanie vnútroštátnej pravidelnej autobusovej dopravy, ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu, ktorá má s verejnou osobnou dopravu na železničnej dráhe tieto spoločné znaky: a) identické alebo veľmi podobné smerovanie vedenia liniek alebo spojov, b) porovnateľnú hustotu staníc (zastávok) a porovnateľnú dochádzkovú vzdialenosť k staniciam (zastávkam), c) spoj je vedený v rovnakej alebo veľmi blízkej časovej polohe. (6) Samosprávny kraj alebo obec pri výbere dopravcu dbá na účelné a z celospoločenského hľadiska hospodárne zabezpečenie dopravnej obslužnosti. Ak predmetom požiadavky samosprávneho kraja alebo obce je výkon vo verejnom záujme podľa odseku 2, ktorý by dopravca z hľadiska svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre jeho ekonomickú nevýhodnosť a samosprávny kraj alebo obec mu udeľuje výhradné právo vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu na autobusovej linke alebo na skupine autobusových liniek bez účasti iných dopravcov, samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave uzatvára s dopravcom zmluvu podľa § 15.“.

19.

§ 15 vrátane nadpisu znie:

„§ 15 Zmluva o výkone vo verejnom záujme (1) Zmluvou o výkone vo verejnom záujme sa dopravca zaväzuje poskytnúť samosprávnemu kraju vo vnútroštátnej autobusovej doprave, ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu alebo obci v mestskej autobusovej doprave výkony podľa § 14a ods. 6 a samosprávny kraj alebo obec sa zaväzuje poskytnúť mu náhradu preukázanej straty. Preukázanú stratu uhradí samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zo svojho rozpočtu. Ak je predmetom verejného záujmu vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy na autobusovej linke, ktorá presahuje územie samosprávneho kraja alebo územie obce, zmluvu o výkone vo verejnom záujme uzatvára ten samosprávny kraj alebo obec, na území ktorých sa nachádza východisková zastávka. Na uhradení preukázanej straty sa na základe vzájomnej dohody podieľa primerane každý samosprávny kraj, na území ktorého sa nachádza nácestná alebo cieľová zastávka. (2) Zmluva o výkone vo verejnom záujme sa uzatvára spravidla na obdobie platnosti dopravnej licencie, najviac však na desať rokov. Ak sa zmluva uzatvára na obdobie dlhšie ako jeden kalendárny rok, zmluva sa každoročne upravuje dodatkami. Samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave uhradí dopravcovi preukázanú stratu, ak dopravca preukáže jej vznik a výšku a že ju svojím konaním nezavinil. (3) Zo zmluvy o výkone vo verejnom záujme vzniká dopravcovi prepravná povinnosť (§ 4 ods. 2), prevádzková povinnosť a tarifná povinnosť [§ 8 ods. 1 písm. a) a b)]. (4) Zmluva o výkone vo verejnom záujme obsahuje najmä dopravné a prepravné výkony, predovšetkým požiadavky na kontinuitu, pravidelnosť, kapacitu a kvalitu, prepravné výkony za regulované ceny,^16) sumu za dohodnuté prepravné výkony, ktorá tržby z dôvodu regulovaných cien vyrovnáva, vrátane rozdielu medzi ďalšími ekonomicky oprávnenými nákladmi vynaloženými na splnenie záväzku z tejto zmluvy a príjmami dosiahnutými dopravcom z plnenia tohto záväzku, podrobnosti o finančných vzťahoch medzi zmluvnými stranami, dodatky k zmluve a prípadné zmeny, platnosť zmluvy, ako aj sankcie za neplnenie. Na účely uzatvorenia zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme sa za preukázanú stratu považuje rozdiel medzi ekonomickou cenou za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme a tržbami z regulovaného cestovného vrátane ďalších výnosov dosiahnutých plnením povinnosti poskytovať výkony vo verejnom záujme za osobitné cestovné. (5) Samosprávny kraj alebo obec pri uzatváraní zmluvy o výkone vo verejnom záujme podporuje vznik integrovaného dopravného systému. Integrovaný dopravný systém sa uskutočňuje koordináciou záujmov jednotlivých obstarávateľov výkonov verejnej osobnej dopravy, uplatnením výhod jednotnej tarify, prepravných podmienok a spoločného cestovného dokladu, koordináciou ponuky prepravných výkonov dopravcov, priamou ekonomickou zodpovednosťou a závislosťou dopravcu od prepravných výkonov umožňujúcich skvalitňovanie ponuky, zabezpečením požiadaviek na verejnú osobnú dopravu. Samosprávny kraj alebo obec môže uzatvoriť zmluvu o výkone vo verejnom záujme aj s obchodnou spoločnosťou,^20a) ktorá bola dopravcami a prípadne aj obstarávateľmi výkonov verejnej osobnej dopravy založená na účel vzniku integrovaného dopravného systému. (6) Na účely plnenia zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme je dopravca povinný evidovať a predkladať samosprávnemu kraju vo vnútroštátnej autobusovej doprave alebo obci v mestskej autobusovej doprave kvantifikovaný úbytok tržieb, ktorý vzniká z dôvodu osobitného cestovného pre vybrané skupiny obyvateľstva.“.

20.

V § 17 odsek 1 znie:

„(1) Nepravidelná autobusová doprava je doprava, ktorá nespĺňa požiadavky pravidelnej autobusovej dopravy alebo osobitnej pravidelnej autobusovej dopravy podľa § 6.“.

21.

Nadpis nad § 18 znie:

„Taxislužba“.

Súčasne sa zrušuje nadpis pod § 18.

22.

V § 18 ods. 2 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „okrem zastávok pravidelnej autobusovej dopravy a zastávok na električkovej a trolejbusovej dráhe v obci.“.

23.

Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý znie:

„§ 18a (1) Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením podrobnosti o výkone práce vodiča taxislužby na území obce. (2) Obec je oprávnená vymedziť časť verejnej pozemnej komunikácie ako stanovište vozidiel taxislužby a vyznačiť tento priestor dopravnou značkou. Súčasne je obec oprávnená ustanoviť všeobecne záväzným nariadením pre tieto stanovištia prevádzkový poriadok, ktorý upravuje v súlade s miestnymi podmienkami prevádzku na stanovišti taxislužby. Prevádzkový poriadok sa zverejní v mieste stanovišťa.“.

24.

V § 19 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:

„Rýchlo sa kaziace potraviny sa musia prepravovať dopravnými a prepravnými prostriedkami, ktoré vyhovujú osobitným technickým podmienkam uvedeným v medzinárodnej dohode.^23a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie:

„23a) Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 61/1983 Zb. o Dohode o medzinárodných prepravách skaziteľných potravín a o špecializovaných prostriedkoch určených na tieto prepravy (ATP).“.

25.

V § 20 ods. 3 druhá veta znie: „Cestnou dopravou je dovolené prepravovať iba nebezpečné veci vymedzené medzinárodnou dohodou^24a) a za podmienok určených touto dohodou a týmto zákonom.“.

26.

V § 20 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Pri preprave výbušnín a rádioaktívnych materiálov treba dodržiavať aj ustanovenia osobitných predpisov.^24b)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 24b znie:

„24b) Napríklad zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z., zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

27.

V § 20 odseky 5 a 6 znejú: