Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody

VYHLÁŠKA

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

z 3. septembra 2008,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 102 ods. 1 písm. a) až l) a s) a t) a ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2008 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

PRVÁ HLAVA

PREDMET ÚPRAVY

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o

a)

prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených,

b)

vnútornej diferenciácii,

c)

zaobchádzaní s odsúdenými,

d)

zabezpečovaní práv odsúdených,

e)

zaraďovaní odsúdených do práce,

f)

účasti orgánov a organizácií na výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „trest“),

g)

disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch, rozsahu disciplinárnej právomoci, zhabaní veci a disciplinárnom konaní,

h)

zabezpečení poriadku a bezpečnosti v miestach, kde sa vykonáva trest1) (ďalej len „ústav“),

i)

výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom výkone trestu,

j)

podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu trestu,

k)

nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,

l)

nosení preukazu odsúdeného.

(2)

Podmienky výkonu trestu podľa odseku 1 zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“).

DRUHÁ HLAVA

PRIJÍMANIE, UMIESTŇOVANIE, PREMIESTŇOVANIE

§ 2

(1)

Odsúdený nastupuje do výkonu trestu v určenom ústave na výkon väzby

a)

priamo po predchádzajúcej väzbe,

b)

sám na základe nariadenia výkonu trestu súdom,

c)

dodaním do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície alebo colníkmi.2)

(2)

Prijímanie odsúdených sa vykonáva nepretržite.

(3)

Odsúdeného, ktorý je dodaný do výkonu trestu podľa odseku 1 písm. c), môže prijať aj iný ústav na výkon väzby ako ústav určený na nástup do výkonu trestu v nariadení výkonu trestu. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. c) na základe príkazu súdu, prijíma ho ústav na výkon väzby, ktorý overí v príslušnom ústave správnosť údajov.

§ 3

(1)

Po prijatí odsúdeného do ústavu na výkon väzby ústav overuje jeho totožnosť, aby bola vylúčená jeho zámena s inou osobou. Ak odsúdený dodaný do výkonu trestu podľa § 2 ods. 1 písm. c) nemá žiadny doklad, ktorým môže preukázať totožnosť, možno ho prijať, len ak jeho totožnosť písomne potvrdí orgán, ktorý ho do výkonu trestu dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť, ústav odsúdeného do výkonu trestu neprevezme.

(2)

Na overenie podoby tváre a správnosti údajov zapísaných v doklade totožnosti predloženého odsúdeným nastupujúcim do výkonu trestu podľa § 2 ods. 1 písm. b) poskytne na písomné požiadanie ústavu príslušný útvar Policajného zboru, ktorý doklad vydal, informáciu z informačného systému; obdobne sa postupuje, ak vznikne podozrenie zo zámeny osoby vo výkone trestu.

§ 4

(1)

Ak má odsúdený pri nástupe do výkonu trestu strelnú zbraň alebo strelivo, tie sa odnímu a odovzdajú najbližšiemu útvaru Policajného zboru; pri dodaní odsúdeného podľa § 2 ods. 1 písm. c) ústav strelnú zbraň alebo strelivo od príslušníka Policajného zboru neprevezme.

(2)

Odsúdený si môže ponechať veci uvedené v § 23 zákona; ostatné veci vrátane peňažných prostriedkov, cenností a dokladov ústav prevezme do úschovy.

(3)

Ak prevzatie niektorých vecí do úschovy vzhľadom na ich množstvo alebo charakter nie je možné alebo ak odsúdený o to požiada, ústav ich na náklady odsúdeného odošle osobe, ktorú určí. Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na odoslanie vecí alebo ich nemá možnosť odovzdať počas návštevy, náklady na odoslanie môže znášať ústav.

(4)

Odňatá vec sa odsúdenému vydá pri prepustení z výkonu trestu okrem vecí uvedených v odseku 1. O odňatí a vydaní veci sa vyhotoví záznam, ktorý podpíše príslušník zboru a odsúdený.

(5)

Osobnú prehliadku odsúdeného pri nástupe do výkonu trestu vykoná osoba rovnakého pohlavia.

(6)

O odsúdenom sa založí osobný spis.

§ 5

(1)

Ak je odsúdený podozrivý z infekčného alebo parazitárneho ochorenia, ústav zabezpečuje jeho izoláciu až do vykonania lekárskej prehliadky.

(2)

Po nástupe na výkon trestu sa odsúdený oholí a ostrihá. Vlasy na zadnej časti temena hlavy nesmú siahať nižšie ako po golier košele, bočné partie vlasov môžu siahať do polovice ušníc. Odsúdený si môže ponechať fúzy do úrovne kútikov úst a nakrátko pristrihnutú bradu. Úprava vlasov sa neobmedzuje u odsúdenej ženy.

§ 6

(1)

Ústav odosiela hlásenie o nástupe odsúdeného do výkonu trestu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, útvaru Policajného zboru príslušnému podľa miesta trvalého pobytu odsúdeného a u odsúdených poberajúcich dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona príslušnému orgánu sociálneho poistenia podľa § 29 ods. 3 zákona; nástup odsúdeného do výkonu trestu sa zaznamená do informačného systému zboru.

(2)

Pri nástupe cudzincov3) a osôb bez štátnej príslušnosti do výkonu trestu sa postupuje podľa osobitného predpisu.4)

§ 7

Umiestňovanie

(1)

Umiestnením odsúdeného sa rozumie určenie

a)

ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest,

b)

oddielu, kde je odsúdený ubytovaný; pri umiestnení do oddielu sa spravidla určí aj zaradenie odsúdeného do práce.

(2)

Rozhodnutie o tom, do ktorého ústavu sa odsúdený umiestni, sa oznámi odsúdenému, aby mohol informovať blízke osoby podľa § 2 písm. d) zákona. Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na informovanie blízkej osoby o mieste, v ktorom vykonáva trest, požiada ústav o zabezpečenie vyrozumenia o svojom pobyte. Ústav na tieto účely môže poskytnúť zo svojho rozpočtu nenávratný peňažný príspevok alebo vyrozumie iným spôsobom na náklady ústavu blízku osobu o mieste výkonu trestu odsúdeného.

(3)

Odsúdený po umiestnení do určeného ústavu sa ubytuje v nástupnom oddiele alebo v nástupnej izbe, ak sa v tejto vyhláške neustanovuje inak.

(4)

O umiestnení odsúdeného v ústave a o zmene umiestnenia v ústave rozhoduje riaditeľ ústavu na návrh umiestňujúcej komisie (ďalej len „komisia“), ktorej predsedom je vedúci oddelenia výkonu trestu; o zaradení do práce a zmene zaradenia do práce rozhoduje riaditeľ ústavu spravidla na návrh komisie. Členmi komisie sú pedagóg, psychológ, lekár, sociálny pracovník, príslušník zboru z organizačno-právneho oddelenia, úseku zamestnávania, výroby a odbytu, preventívno-bezpečnostnej služby, oddelenia ochrany a obrany a ďalší príslušníci zboru alebo zamestnanci zboru určení riaditeľom ústavu. O rozhodnutí vykoná určený príslušník zboru záznam v príslušnej dokumentácii.

(5)

Komisia prerokuje do siedmich kalendárnych dní od prijatia odsúdeného do ústavu jeho ďalšie umiestnenie v ústave a zaradenie do práce; odsúdeného pritom umiestni do diferenciačnej skupiny podľa § 9.

(6)

Pedagóg oddielu organizuje a zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je zaradených spravidla 35 odsúdených; u mladistvých odsúdených oddiel tvorí spravidla 15 mladistvých odsúdených. Pedagóg špecializovaného oddielu zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je zaradených spravidla 20 odsúdených.

§ 8

Premiestňovanie

(1)

Premiestnenie odsúdeného je jeho presun medzi jednotlivými ústavmi podľa § 10 zákona.

(2)

Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálne riaditeľstvo“) vydáva rozhodnutie o premiestnení odsúdeného do iného ústavu okrem prípadu uvedeného v § 10 ods. 1 písm. a) zákona.

(3)

O žiadosti odsúdeného o premiestnenie do ústavu s rovnakým stupňom stráženia rozhoduje riaditeľ ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest. Ak riaditeľ ústavu žiadosť posúdi ako opodstatnenú, spracuje návrh na premiestnenie odsúdeného, ktorý odstúpi na rozhodnutie generálnemu riaditeľstvu, inak žiadosť zamietne.

(4)

Ak žiadosť o premiestnenie bola zamietnutá, odsúdený môže opakovane požiadať riaditeľa ústavu o premiestnenie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti; rovnako sa postupuje, ak generálne riaditeľstvo zamietlo návrh riaditeľa ústavu podľa odseku 3.

PRVÁ HLAVA

VÝKON TRESTU V ÚSTAVOCH S MINIMÁLNYM STUPŇOM STRÁŽENIA, STREDNÝM STUPŇOM STRÁŽENIA A MAXIMÁLNYM STUPŇOM STRÁŽENIA

§ 9

Všeobecné ustanovenia

(1)

Odsúdený vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A“, „B“, „C“ alebo v špecializovanom oddiele; v špecializovanom oddiele, okrem oddielu doživotných trestov, sa diferenciačná skupina neurčuje.

(2)

Odsúdený na doživotný trest sa zaraďuje do diferenciačných podskupín „D1“ a „D2“. Odsúdený mladistvý sa zaraďuje do diferenciačných skupín podľa § 72 zákona.

(3)

Kde sa v tejto vyhláške hovorí o komunitnom systéme, rozumie sa tým organizovanie zaobchádzania na základe aktívnej účasti odsúdených, kolektívnych a skupinových foriem pôsobenia.

(4)

Diferenciačná skupina sa určí na základe

a)

záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia,

b)

poznatkov o správaní odsúdeného vo výkone trestu a výkone väzby,

c)

poznania emocionálneho a sociálneho narušenia,

d)

poznania postojov k plneniu povinností a programu zaobchádzania.

(5)

Základom diferencovaného zaobchádzania je režim. Zaobchádzanie v rovnako označenej diferenciačnej skupine v ústavoch s rôznymi stupňami stráženia je rozdielne.

(6)

U odsúdeného prechodne premiestneného na výkon trestu do ústavu na výkon väzby podľa § 10 ods. 1 zákona a u odsúdeného, ktorý nastúpil do výkonu trestu a Generálne riaditeľstvo zboru ešte nerozhodlo o tom, do ktorého ústavu sa umiestni do výkonu trestu, sa zaobchádzanie podľa tejto vyhlášky uplatňuje primerane.

(7)

Pri premiestňovaní odsúdeného medzi ústavmi s rovnakým stupňom stráženia sa diferenciačná skupina nemení.

§ 10

Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu alebo do otvoreného oddelenia. Zaobchádzanie s odsúdenými v ústave s minimálnym stupňom stráženia sa organizuje spravidla formou komunitného systému a samosprávy odsúdených.

§ 11

(1)

Kde sa v tejto vyhláške hovorí o otvorenom oddelení, rozumie sa tým diferenciačná skupina „A“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

(2)

Do otvoreného oddelenia možno odsúdeného za trestné činy spáchané z nedbanlivosti umiestniť ihneď po pobyte v nástupnom oddiele na základe odporúčania uvedeného v závere psychologického vyšetrenia, ak umiestnenie do tohto oddelenia je odôvodnené súčasným stavom osobnosti odsúdeného, alebo aj za ostatné trestné činy, ak nastúpil sám do výkonu trestu a komisia takéto umiestnenie navrhne.

(3)

Po vykonaní časti trestu v diferenciačnej skupine „B“ možno odsúdeného umiestniť do otvoreného oddelenia na základe návrhu pedagóga spracovaného pri určení programu zaobchádzania alebo pri prehodnotení programu zaobchádzania; ak je to potrebné, vykoná psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného pred predložením návrhu na jeho umiestnenie do otvoreného oddelenia psychológ v ústave.

(4)

Do otvoreného oddelenia možno umiestniť odsúdeného najskôr po vykonaní šiestich mesiacov trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia po jeho preradení z vyššieho stupňa stráženia, ak mu bol uložený trest za trestné činy uvedené v osobitnom predpise.5)

(5)

Do otvoreného oddelenia nemožno umiestniť odsúdeného, ak

a)

ani opakované psychologické vyšetrenie vykonané psychológom v ústave nezmení záver psychologického vyšetrenia, ktoré takéto umiestnenie neodporúčalo,

b)

súd nariadil ochranné liečenie uvedené v § 80 ods. 3 a to ešte nebolo vykonané; pred umiestnením odsúdeného do otvoreného oddelenia po absolvovaní ochranného liečenia sa vyžaduje stanovisko psychiatra,

c)

utiekol z výkonu väzby alebo výkonu trestu,

d)

opakovane závažným spôsobom porušil ústavný poriadok vo výkone väzby alebo vo výkone trestu a ostatný disciplinárny trest za disciplinárne previnenie nebol zahladený.

§ 12

(1)

Vedúci otvoreného oddelenia predloží komisii návrh na rozhodnutie o ďalšom umiestnení odsúdeného, ak

a)

odsúdený neplní určený program zaobchádzania alebo závažným spôsobom porušil ústavný poriadok,

b)

začne sa voči odsúdenému trestné konanie v inej veci alebo súd nariadil výkon ďalšieho trestu,

c)

je na to dôvod uvedený v § 8 ods. 4 písm. b) zákona.

(2)

Komisia rozhodne o ďalšom umiestnení odsúdeného v uzavretom ústave alebo zotrvaní v otvorenom oddelení najneskôr do troch pracovných dní od predloženia návrhu podľa odseku 1.

(3)

Rozhodnutie komisie schvaľuje riaditeľ ústavu; odsúdený sa do schválenia rozhodnutia ubytuje samostatne podľa § 8 ods. 4 písm. b) zákona. Počas samostatného ubytovania sa odsúdený na cele uzamyká a neuplatňujú sa zmiernenia podľa § 76 ods. 2 zákona.

§ 13

(1)

Do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia možno zaradiť odsúdeného, ak

a)

aktívne spolupracuje pri plnení programu zaobchádzania a má kritický postoj k svojej trestnej činnosti,

b)

bol súdom preradený na ďalší výkon trestu z ústavu so stredným stupňom stráženia; taký odsúdený sa umiestni do oddielu s diferenciačnou skupinou „B“ priamo po pobyte v nástupnom oddiele,

c)

dlhodobo plní program zaobchádzania v diferenciačnej skupine „C“ a jeho zaradenie je prospešné na prehĺbenie plnenia účelu výkonu trestu.

(2)

V diferenciačnej skupine „B“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia

a)

zaobchádzanie je zamerané najmä na rozvíjanie osobnostných rezerv odsúdeného,

b)

vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,

c)

odsúdeného možno zaradiť do práce na nestrážené pracovisko mimo ústavu,

d)

odsúdený sa ubytuje v izbe.

§ 14

(1)

Do diferenciačnej skupiny „C“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia sa zaradí odsúdený, ak

a)

neplní program zaobchádzania,

b)

opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia,

c)

to odporúča záver psychologického vyšetrenia.

(2)

V diferenciačnej skupine „C“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia

a)

zaobchádzanie je zamerané na dôsledné dodržiavanie povinností a zabezpečenie základných práv,

b)

odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisko v ústave alebo strážené pracovisko mimo ústavu,

c)

dôraz sa kladie na režim, osvojovanie si pracovných návykov, zručností a zmenu hodnotovej orientácie a postojov,

d)

o účasti na vzdelávacích aktivitách, osvetových aktivitách a aktivitách vo voľnom čase rozhoduje pedagóg podľa plnenia programu zaobchádzania,

e)

odsúdeného možno ubytovať v cele alebo v izbe.

§ 15

Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu, ak sa ďalej neustanovuje inak. Oddiel odsúdených s diferenciačnou skupinou „A“, ktorý sa nachádza v stráženom objekte ústavu, je oddelený od ubytovacích priestorov ostatných diferenciačných skupín. Zaobchádzanie s odsúdeným sa spravidla organizuje formou režimu a zaraďovania do práce; v odôvodnených prípadoch možno uplatňovať aj formu komunitného systému a samosprávy odsúdených.

§ 16

(1)

Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia možno zaradiť odsúdeného

a)

po pobyte v nástupnom oddiele na základe odporúčania zo záveru psychologického vyšetrenia, ak spĺňa aj trestnoprávne a bezpečnostné kritériá a ak tomu nebránia iné vážne dôvody,

b)

na základe návrhu pedagóga podľa § 7 ods. 6 alebo na základe prehodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 1.

(2)

Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia možno zaradiť odsúdeného, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 1, až po vykonaní

a)

polovice trestu v ústave so stredným stupňom stráženia, ak mu bol uložený trest za trestné činy uvedené v osobitnom predpise,4)

b)

tretiny trestu v ústave so stredným stupňom stráženia, ak mu bol uložený trest v trvaní viac ako päť rokov.

(3)

V diferenciačnej skupine „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia

a)

zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu výkonu trestu na osobnosť odsúdeného,

b)

vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,

c)

odsúdený sa zaraďuje spravidla na nestrážené pracovisko mimo ústavu,

d)

odsúdený sa ubytuje v izbe.

(4)

Odsúdenému umiestnenému do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia sa môžu zmierniť obmedzenia výkonu trestu takto:

a)

odsúdeného možno ubytovať v ubytovni zriadenej mimo stráženého objektu ústavu,

b)

ubytovňa sa počas dňa neuzamyká,

c)

odsúdený môže vo voľnom čase používať vlastný odev a obuv,

d)

odsúdený je zaradený do práce spravidla na nestráženom pracovisku mimo ústavu,

e)

na určenom priestranstve môže vykonávať záujmovú činnosť a športovú činnosť a možno mu povoliť voľný pohyb mimo ubytovne alebo oddielu, ak je situovaný v stráženom objekte ústavu,

f)

odsúdenému možno udeliť na návštevu kultúrnych, osvetových, športových aktivít alebo na účely vzdelávania opustenie ústavu,

g)

odsúdený môže prijať návštevu raz za dva týždne, počas ktorej sa mu môže povoliť mať oblečený vlastný odev; návšteva sa koná vo vymedzenom, spravidla voľnom priestranstve a jej trvanie je obmedzené iba časom vymedzeným v povolení na návštevu,

h)

odsúdenému možno povoliť vychádzku mimo ústavu, aby navštívil blízke osoby mimo ústavu na čas najviac 24 hodín; počas vychádzky mimo ústavu sa odsúdený môže zdržiavať iba na určenom mieste,

i)

odsúdenému sa umožní volať prostredníctvom telefónneho automatu.

§ 17

(1)

Do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave so stredným stupňom stráženia možno zaradiť odsúdeného, ak

a)

prejavuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti,

b)

bol súdom preradený do ďalšieho výkonu trestu z ústavu s maximálnym stupňom stráženia,

c)

plní program zaobchádzania v diferenciačnej skupine „C“.

(2)

V diferenciačnej skupine „B“ v ústave so stredným stupňom stráženia

a)

zaobchádzanie je zamerané najmä na rozvíjanie osobnostných rezerv odsúdeného,

b)

odsúdeného možno zaradiť do práce na strážené pracovisko alebo na nestrážené pracovisko mimo ústavu,

c)

vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,

d)

odsúdeného možno ubytovať v izbe alebo cele.

§ 18

(1)

Do diferenciačnej skupiny „C“ v ústave so stredným stupňom stráženia sa zaradí odsúdený, ak

a)

neplní program zaobchádzania,

b)

opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia,

c)

to odporúča záver psychologického vyšetrenia,

d)

bol na návrh riaditeľa ústavu súdom preradený z ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

(2)

V diferenciačnej skupine „C“ v ústave so stredným stupňom stráženia

a)

zaobchádzanie je zamerané na dodržiavanie ústavného poriadku a disciplíny,

b)

odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisko v ústave alebo strážené pracovisko mimo ústavu,

c)

na aktivitách organizovaných pre celý ústav sa odsúdený zúčastňuje len so súhlasom pedagóga,

d)

odsúdený sa spravidla ubytuje v cele.

§ 19

Odsúdený zaradený na výkon trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu. Zaobchádzanie s odsúdeným v ústave s maximálnym stupňom stráženia sa organizuje formou dodržiavania ústavného poriadku a zaraďovania do práce; v odôvodnených prípadoch možno uplatňovať aj formu komunitného systému.

§ 20

(1)

Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno zaradiť odsúdeného najskôr po vykonaní tretiny trestu, ak odsúdený plní program zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti.

(2)

V diferenciačnej skupine „A“ v ústave s maximálnom stupňom stráženia

a)

zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone trestu na osobnosť odsúdeného,

b)

dôraz sa kladie na rozvoj pozitívnych osobnostných vlastností odsúdeného a odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti,

c)

vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,

d)

odsúdený sa ubytuje v cele.

(3)

Odsúdenému umiestnenému do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno zmierniť obmedzenia výkonu trestu tým, že

a)

cela sa počas dňa neuzamyká,

b)

návšteva sa vykonáva priamym kontaktom,

c)

odsúdený môže byť výnimočne zaradený do práce na strážené pracovisko mimo ústavu.

§ 21

(1)

Do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno zaradiť odsúdeného, ak plní program zaobchádzania a prejavuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti; odsúdeného za obzvlášť závažnú trestnú činnosť, ktorú vykonal ako člen organizovanej, zločineckej alebo teroristickej skupiny, možno umiestniť do diferenciačnej skupiny „B“ najskôr po vykonaní tretiny uloženého trestu.

(2)

V diferenciačnej skupine „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia

a)

zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone trestu na osobnosť odsúdeného,

b)

dôraz sa kladie na odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti,

c)

odsúdený sa zaradí do práce na pracovisko v ústave,

d)

vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,

e)

odsúdený sa ubytuje v cele.

§ 22

(1)

Do diferenciačnej skupiny „C“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia sa zaradí odsúdený, ak

a)

bol odsúdený za obzvlášť závažnú trestnú činnosť, ktorú vykonal ako člen organizovanej, zločineckej alebo teroristickej skupiny alebo ktorému bol uložený trest v trvaní viac ako 15 rokov,

b)

neplní program zaobchádzania,

c)

opakovane sa dopustil počas výkonu väzby alebo výkonu trestu disciplinárneho previnenia,

d)

to odporúča záver psychologického vyšetrenia,

e)

bol na návrh riaditeľa ústavu súdom preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia.

(2)

V diferenciačnej skupine „C“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia

a)

zaobchádzanie je zamerané najmä na režimové ovplyvňovanie a dôsledné dodržiavanie ústavného poriadku,

b)

odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisko v ústave alebo v celách,

c)

do aktivít organizovaných pre celý ústav sa odsúdený spravidla nezaraďuje,

d)

odsúdený je ubytovaný a uzamykaný v cele a mimo cely sa pohybuje zásadne pod dozorom príslušníka zboru.

DRUHÁ HLAVA

PROGRAM ZAOBCHÁDZANIA

§ 23

(1)

Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele, vypracuje program zaobchádzania a poskytne odsúdenému ponuku aktivít, ktoré sa v ústave organizujú. Odsúdený môže pri zostavovaní programu zaobchádzania spolupracovať tak, že sám navrhne aktivity, o ktoré má záujem. Na účely stanovenia programu zaobchádzania odsúdenému a hodnotenia jeho plnenia je príslušník zboru a zamestnanec zboru oprávnený spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného, najmä vo vzťahu k plneniu povinností stanovených v § 39 zákona.

(2)

Pedagóg vypracuje program zaobchádzania do troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom a sociálnym pracovníkom. Ak súčasťou programu zaobchádzania je návrh na zmenu diferenciačnej skupiny, komisia navrhne riaditeľovi ústavu umiestniť odsúdeného do oddielu príslušnej diferenciačnej skupiny.

(3)

Pri vypracúvaní programu zaobchádzania sa prihliada na

a)

závery a odporúčania psychologického vyšetrenia,

b)

poznatky získané počas výkonu väzby,

c)

dĺžku trestu,

d)

správanie odsúdeného,

e)

možnosti sociálnej rehabilitácie, zaradenia do práce, zapojenia do individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania, záujmy, vzdelávanie, využívanie voľného času a ďalšie poznatky o odsúdenom.

(4)

Program zaobchádzania obsahuje

a)

edukáciu,

b)

aktivity vo voľnom čase,

c)

zaraďovanie do práce,

d)

vzťahy s vonkajším prostredím,

e)

iné metódy a postupy zaobchádzania.

§ 24

(1)

Edukáciu tvorí súhrn aktivít pedagogického a psychologického pôsobenia na odsúdeného zameraných na resocializáciu a odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti s cieľom formovania primeraného správania a hodnotovej orientácie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(2)

Aktivity vo voľnom čase tvoria súhrn činností, ktoré umožňujú uspokojovať potreby a záujmy odsúdeného s cieľom vytvárať a posilňovať spoločensky akceptovateľnú hodnotovú orientáciu, vôľové vlastnosti, vzťah k okoliu a vedú odsúdeného k sebarealizácii a zmysluplnému tráveniu voľného času.

(3)

Zaraďovanie do práce tvorí súhrn aktivít v súlade s § 42 až 49 zákona.

(4)

Vzťahy s vonkajším prostredím tvoria súhrn prostriedkov a metód sociálnej práce zameraných na vytvorenie, udržanie a posilnenie sociálnych kontaktov mimo ústavu a vyhľadávanie kontaktov s inštitúciami na účely pomoci odsúdenému po prepustení z výkonu trestu.

(5)

Iné metódy a postupy zaobchádzania tvoria súhrn špeciálno-pedagogických, psychologických, liečebných a rehabilitačných aktivít, ktoré môže uplatňovať len príslušník zboru, zamestnanec zboru alebo iný odborník s príslušnou odbornou kvalifikáciou.

§ 25

(1)

Odsúdenému so zvyškom trestu kratším ako deväť mesiacov sa určia krátkodobé ciele zaobchádzania zamerané na jeho prípravu na život po prepustení z výkonu trestu. Pre ostatných odsúdených sa vypracuje základný program zaobchádzania, rozšírený program zaobchádzania alebo program zaobchádzania vo výkone trestu v špecializovaných oddieloch.

(2)

V oddiele s diferenciačnými skupinami „A“ a „B“ sa odsúdenému určí rozšírený program zaobchádzania, pričom

a)

odsúdený sa zúčastňuje na organizácii a činnosti oddielu, ak táto vyhláška neustanovuje inak,

b)

zaobchádzanie je zamerané najmä na posilňovanie osobnostných vlastností, nácvik sociálnych zručností a stratégií zameraných na primerané zvládanie a odbúravanie stresu pri náročných životných situáciách, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia, akceptovanie spoločenských noriem a spoločensky prijateľnú hodnotovú orientáciu, podporovanie sebarealizácie, vytváranie zdravého sebavedomia a pracovných návykov a zručností,

c)

odsúdený má možnosť rozvíjať a rozširovať okruh svojich záujmov, zúčastňovať sa na osvetových, kultúrnych, náboženských, vzdelávacích a športových aktivitách.

(3)

V oddiele s diferenciačnou skupinou „C“ sa odsúdenému určí základný program zaobchádzania, pričom

a)

odsúdený sa nezúčastňuje na organizácii činnosti oddielu,

b)

zaobchádzanie je zamerané najmä na dodržiavanie režimu, vytváranie pracovných návykov a zručností,

c)

ponuka aktivít vo voľnom čase je obmedzená a o účasti odsúdeného na nich rozhoduje pedagóg.

(4)

Odsúdený oboznámenie sa s určeným programom zaobchádzania potvrdí svojím podpisom.

§ 26

Plnenie programu zaobchádzania

(1)

Plnenie programu zaobchádzania sa vyhodnocuje pedagógom; prehodnotenie plnenia programu zaobchádzania sa vykoná do šiestich mesiacov od jeho určenia alebo posledného hodnotenia odsúdeného.

(2)

Hodnotenie plnenia programu zaobchádzania vypracuje pedagóg pri

a)

preradení odsúdeného do ústavu s iným stupňom stráženia,

b)

zmene diferenciačnej skupiny,

c)

prvom udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu,

d)

umiestnení do špecializovaného oddielu,

e)

umiestnení do diferenciačnej skupiny, ak bol odsúdený zaradený do špecializovaného oddielu a dôvody na také zaradenie pominuli,

f)

vypracovaní hodnotenia na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie.

(3)

Hodnotenie plnenia programu zaobchádzania sa vypracuje tiež pri premiestnení odsúdeného do iného ústavu v rámci toho istého stupňa stráženia podľa § 10 ods. 3 písm. b) a c) zákona alebo na psychiatrické oddelenie nemocnice pre obvinených a odsúdených, ak premiestnenie bolo plánované najmenej päť dní pred jeho uskutočnením.

(4)

Zmenu programu zaobchádzania, najmä pri krízových stavoch odsúdeného, výrazných zmenách správania, odporúčaniach na jeho zaradenie do inej diferenciačnej skupiny, do iného oddielu tej istej diferenciačnej skupiny alebo iného ústavu, prerokuje pedagóg so psychológom, sociálnym pracovníkom alebo s lekárom v ústave.

(5)

U odsúdeného s dĺžkou trestu nad päť rokov sa po vykonaní troch rokov trestu vypracuje hodnotenie plnenia programu zaobchádzania raz za 12 mesiacov.

(6)

Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu pedagóg vyhodnotí priebeh plnenia programu zaobchádzania; ak je zabezpečená postpenitenciárna starostlivosť, odporučí ďalšie resocializačné aktivity a v určených prípadoch aj liečebné aktivity.

(7)

Za koordináciu a hodnotenie plnenia programu zaobchádzania zodpovedá pedagóg oddielu, v ktorom je odsúdený umiestnený.

§ 27

Sociálna práca

(1)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa uplatňujú aj metódy sociálnej práce.

(2)

Cieľom sociálnej práce pri zaobchádzaní s odsúdeným je zmiernenie sociálnych problémov alebo odstránenie možných príčin ich vzniku a príprava odsúdeného na prepustenie z výkonu trestu. Sociálnu prácu vykonáva sociálny pracovník v súčinnosti najmä s príslušníkmi zboru; pritom využíva možnosti spolupráce s orgánmi a organizáciami, ktoré sa môžu podieľať na riešení sociálnych problémov odsúdeného.

(3)

Pri riešení sociálneho problému poskytuje sociálny pracovník odsúdenému pomoc spravidla formou poradenskej činnosti, metód a postupov sociálnej práce, najmä nácviku sociálnych zručností zameraných na podporu prosociálneho správania, zmenu postojov a konania odsúdeného.

§ 28

Poradný zbor

(1)

Poradný zbor zriadený podľa § 17 zákona je poradný orgán riaditeľa ústavu, ktorý prerokúva otázky súvisiace s výkonom trestu a odporúča uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými, o čom sa vyhotoví záznam.

(2)

Poradný zbor sa zaoberá koncepčnými, metodickými a aktuálnymi otázkami väzenskej teórie a praxe; poznatky a odporúčania predkladá riaditeľovi ústavu a generálnemu riaditeľovi na jeho žiadosť.

TRETIA HLAVA

ZABEZPEČENIE PRÁV

§ 29

Ubytovanie

Odsúdeným v diferenciačných skupinách „A“ a „B“ sa povolí primeraná individuálna estetická úprava ubytovacích priestorov. O spôsobe úpravy cely, izby, lôžka a priestorov na uloženie osobných vecí odsúdeného rozhoduje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru.

§ 30

Stravovanie

(1)

Strava sa pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr jedál v spoločnom stravovaní, peňažných limitov na prípravu stravy a počtov stravníkov v rozsahu priznaných stravných dávok spravidla vo väzenskej kuchyni a podáva sa podľa časového rozvrhu dňa v jedálňach, celách alebo izbách. Ak z prevádzkových dôvodov alebo dôvodu zaradenia odsúdeného do práce nemožno dodržať časový odstup medzi vydávaním hlavných jedál podľa § 19 zákona, ústav zabezpečuje výdaj desiatej alebo olovrantu.

(2)

Stravnou dávkou sa rozumie určené množstvo stravy, ktoré sa odsúdenému poskytuje na základe odporúčaných výživových dávok podľa veku, zdravotného stavu, zaradenia do práce a osobitostí vyplývajúcich z požiadaviek kultúrnych a náboženských tradícií.

(3)

Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri špeciálnych diétach, štandardizovaných diétnych postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych a náboženských tradícií určí spravidla diétna sestra. Peňažné limity na prípravu stravy vyjadrujú priemernú hodnotu potravín obsiahnutých v stravných dávkach, zodpovedajú priemernej úrovni cien potravín a sú podkladom na výpočet peňažnej náležitosti stravovania vo väzenskej kuchyni.

(4)

Len lekár môže rozhodnúť o priznaní, druhu, zmene a zrušení liečebnej výživy.

(5)

Odsúdený zaradený v diferenciačnej skupine „A“ a vo výstupnom oddiele si môže zo surovín kúpených v ústavnej predajni pripraviť tepelnou úpravou jednoduché jedlo; ak to podmienky v ústave umožňujú, riaditeľ môže povoliť prípravu jedla takýmto spôsobom aj ostatným odsúdeným.

(6)

Hygienickú neškodnosť, kvalitu stravy a hygienické podmienky jej prípravy a výdaja okrem prípravy podľa odseku 5 kontroluje lekár alebo iný zdravotnícky pracovník.

§ 31

Odievanie

(1)

Odsúdenému sa poskytuje ústavný odev, obuv a iné súčasti výstroja v súlade s § 20 zákona, o ktoré sa riadne stará.

(2)

Pracovný odev odsúdeného je označený viditeľným spôsobom bielym pásom; to neplatí pre odsúdeného v otvorenom oddiele.

(3)

Ak bolo odsúdenému podľa § 20 zákona povolené používať vlastný odev a obuv, udržiava ich na vlastné náklady.

(4)

Ak odsúdený o to požiada, ústav môže zabezpečiť vypranie vlastného odevu a bielizne na náklady odsúdeného.

(5)

Obmena ústavnej osobnej bielizne sa vykonáva najmenej raz za sedem dní, ústavnej posteľnej bielizne raz za 14 dní, ostatné súčasti výstroja sa obmieňajú podľa potreby.

§ 32

Nosenie preukazu odsúdeného

Preukaz odsúdeného sa má nosiť odsúdeným vždy, keď sa nachádza mimo izby alebo cely; jeho stratu ihneď nahlási príslušníkovi zboru.

§ 33

Spánok a osobné voľno

(1)

Počas nočného pokoja sa odsúdený zdržiava na svojom lôžku a nevykonáva žiadne činnosti, ktoré by mohli rušiť ostatných odsúdených, najmä nezapína osvetlenie cely alebo izby, nehrá kartové ani iné hry, nepoužíva hlasito rádioprijímač a nesleduje televízne vysielanie.

(2)

Počas osobného voľna vymedzeného v časovom rozvrhu dňa v trvaní najmenej jednej hodiny môže odsúdený vykonávať činnosti, ktoré nie sú v rozpore so zákonom, touto vyhláškou, ústavným poriadkom a účelom výkonu trestu. Odsúdený môže využívať väzenskú knižnicu (ďalej len „knižnica“), priestory určené na kultúrne, športové a záujmové činnosti, venovať sa sebavzdelávaniu, uspokojovaniu duchovných potrieb alebo odpočívať.

§ 34

Osobná hygiena

(1)

Ústav vytvára podmienky na udržiavanie osobnej hygieny odsúdených, najmä aby sa mohli denne umývať a pravidelne holiť.

(2)

Ak z prevádzkových alebo iných dôvodov nemožno odsúdenému dočasne zabezpečiť sprchovanie, ústav zabezpečí, aby sa mohol umývať teplou vodou; ustanovenie § 22 ods. 2 zákona tým nie je dotknuté.

(3)

Odsúdený je podľa potreby bezplatne strihaný, vlasy a fúzy si odsúdený musí udržiavať čisté.

(4)

Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na nákup ďalších potrieb osobnej hygieny, môže požiadať ústav o ich bezplatné poskytnutie; ak pri nástupe do výkonu trestu odsúdený nemá potreby osobnej hygieny ani peňažné prostriedky na ich zakúpenie, základné a ďalšie hygienické potreby sa mu poskytnú ihneď po nástupe do výkonu trestu alebo počas pobytu v nástupnom oddiele.

§ 35

Veci osobnej potreby

(1)

Na uloženie vecí osobnej potreby sa každému odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka. Odsúdený kedykoľvek umožní príslušníkovi zboru nahliadnuť do svojich osobných vecí. Náhradné kľúče od skrinky sú uložené v kancelárii pedagóga príslušného oddielu tak, aby bolo vylúčené ich zneužitie.

(2)

Ak odsúdený používa ponorný varič, rýchlovarnú kanvicu alebo iný elektrický spotrebič podľa § 23 zákona, náklady na spotrebu elektrickej energie hradí podľa § 47 ods. 2.

§ 36

Návštevy

(1)

Návšteva sa koná v určených dňoch a v dennom čase za podmienok ustanovených v § 24 zákona a v ústavnom poriadku.

(2)

Pred začiatkom a po skončení návštevy sa vykoná osobná prehliadka odsúdeného osobou rovnakého pohlavia.

(3)

Za priebeh návštev zodpovedá určený príslušník zboru. Pred návštevou v súlade s § 24 zákona poučí odsúdeného a návštevníkov o pravidlách správania pri návšteve, odpovedá na ich prípadné otázky; návštevu predčasne preruší alebo ukončí, ak nastanú dôvody podľa § 24 ods. 6 zákona.

(4)

Návšteva poverených zástupcov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, právnických osôb, fyzických osôb, záujmových združení občanov, cirkví, náboženských spoločností, nadácií a charitatívnych organizácií vykonaná v súvislosti s plnením programu zaobchádzania sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. 1 zákona.

(5)

Návšteva počas výkonu disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase, disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby sa vykoná, len ak povolenie na vykonanie návštevy už bolo odoslané a okolnosti už neumožňujú návštevu odvolať; taká návšteva sa vždy vykoná bez priameho kontaktu.

(6)

Pre návštevníkov je zriadená čakáreň a kútik pre matky s deťmi. V čakárni je k dispozícii zákon, táto vyhláška a ústavný poriadok.

(7)

Neplnoletá osoba sa môže zúčastniť návštevy iba v sprievode plnoletej osoby alebo po preukázaní sa platným občianskym preukazom.

(8)

Vykonanie návštevy, jej prerušenie alebo predčasné ukončenie podľa § 24 ods. 6 zákona sa eviduje.

§ 37

Korešpondencia

(1)

Pre odsúdených sa umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené na odosielanie korešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v pracovných dňoch. Korešpondencia musí mať úplnú adresu a nalepenú platnú poštovú známku;6) inak sa vráti odsúdenému.

(2)

Došlá korešpondencia sa po nahliadnutí bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému okrem korešpondencie,

a)

ktorá obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec,

b)

v inom ako štátnom jazyku.

(3)

Na došlú korešpondenciu, ktorá obsahuje nedovolenú vec, sa primerane použije § 26 ods. 3 zákona.

(4)

Ak je potrebné zistiť obsah korešpondencie napísanej v inom ako štátnom jazyku, zabezpečí sa jej preklad. Na účely vyhotovenia prekladu korešpondenciu nemožno zadržať dlhšie ako na tri pracovné dni; ak vyhotovenie prekladu trvá dlhšie, zabezpečí sa fotokópia písomnej správy a originál sa bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému alebo zašle adresátovi.

(5)

Korešpondencia odosielaná a doručená ako doporučená zásielka sa eviduje v evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného. V evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného sa eviduje aj korešpondencia uvedená v § 25 ods. 3 zákona.

(6)

Odsúdený si môže ponechať pri sebe došlú korešpondenciu v množstve zodpovedajúcom možnostiam jej uloženia v skrinke. Ak množstvo korešpondencie, ktorú má odsúdený pri sebe, prevyšuje možnosti jej uloženia v skrinke, odsúdený korešpondenciu na vlastné náklady odošle na ním určenú adresu, zničí ju, alebo ak o to požiada, ústav zabezpečí uloženie korešpondencie do jeho osobných vecí.

§ 38

Prijímanie balíkov

(1)

Povolenie na prijatie balíka podľa § 26 a § 33 ods. 2 zákona (ďalej len „balík“) zasiela odsúdený fyzickej osobe alebo právnickej osobe, od ktorej ho žiada zaslať na riadne vyplnenom predpísanom tlačive, opatrenom odtlačkom pečiatky ústavu a podpisom oprávneného príslušníka, ktorý tlačivo vyplnil.

(2)

Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace od jeho vydania. Na predpísanom tlačive sa vyznačuje dátum posledného dňa platnosti povolenia na prijatie balíka. Pre časovú platnosť povolenia na prijatie balíka je rozhodujúci dátum jeho podania odosielateľom na poštovú prepravu.

(3)

Ústav neprevezme od poštového podniku6) balík, ak

a)

je doručený bez platného povolenia na prijatie balíka nalepeného na obale,

b)

platnosť povolenia na prijatie balíka uplynula pred dátumom jeho podania odosielateľom na poštovú prepravu,

c)

má poškodený obal,

d)

presahuje maximálnu povolenú hmotnosť podľa § 26 ods. 1 zákona.

(4)

Dôvod odmietnutia prevzatia balíka podľa odseku 3 ústav uvedie na dodacom doklade poštového podniku.

(5)

V záujme zaistenia bezpečnosti a predchádzania prieniku drog do ústavov sa vykonáva

a)

kontrola všetkých balíkov na prítomnosť drog a výbušných systémov po doručení do ústavu a pred ďalšou manipuláciou s nimi,

b)

zaistenie obsahu balíka podľa § 26 ods. 2 zákona,

c)

nevydanie veci, ktorú môže odsúdený používať až po súhlasnom rozhodnutí riaditeľa ústavu,

d)

nevydanie hygienických potrieb s obsahom alkoholu.

(6)

Obsah balíka vydá určený príslušník zboru odsúdenému, ktorému je balík adresovaný. Prijatie balíka a jeho obsah sa eviduje. Odsúdený potvrdí prevzatie balíka vrátane neporušenosti obalu svojím podpisom v príslušnej evidenčnej knihe. Osobitne sa evidujú zaistené veci podľa odseku 4 písm. b) a nevydané veci.

§ 39

Používanie telefónu

(1)

Pre odsúdených sa umiestňuje na určenom mieste v ústave telefónny automat.

(2)

Žiadosť o používanie telefónneho automatu v ústave predloží odsúdený určenému príslušníkovi zboru na predpísanom tlačive. Podmienky používania telefónneho automatu určí riaditeľ ústavu.

(3)

V žiadosti o používanie telefónneho automatu odsúdený o osobe, ktorej chce telefonovať, uvedie jej

a)

meno a priezvisko,

b)

príbuzenský vzťah k odsúdenému,

c)

telefónne číslo.

(4)

Odsúdený, ak sa v tejto vyhláške nehovorí inak, si môže uplatňovať svoje právo telefonovať blízkym osobám podľa § 2 písm. d) zákona a uskutočňovať ho tak, že telefonický hovor alebo viac telefonických hovorov v rámci jedného telefonovania trvá najviac 15 minút; odsúdený môže telefonovať ktorejkoľvek z piatich povolených osôb alebo aj všetkým povoleným osobám. Odsúdenému, ktorý nepretelefonuje celých 15 minút, sa tie do ďalšieho telefonovania neprenášajú.

(5)

Ústavom nie sú sprostredkované telefonické hovory adresované odsúdenému do ústavu.

(6)

Riaditelia ústavov po vzájomnej dohode môžu povoliť telefonický hovor medzi odsúdenými navzájom a medzi odsúdenými a obvinenými, ak ide o manželov, rodičov a deti a ak to technické podmienky ústavu umožňujú. Náklady telefonického hovoru znáša volajúci odsúdený alebo obvinený.

(7)

Obsahom telefonického hovoru odsúdeného nesmú byť skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmareniu účelu výkonu trestu alebo k ohrozeniu bezpečnosti ústavu. Odsúdený pri telefonovaní dodržiava zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými telefonuje.

(8)

Ústav upozorní výveskou umiestnenou pri telefónnom automate na skutočnosti, ktoré nesmú byť obsahom rozhovoru; ak odsúdený nerešpektuje upozornenie uvedené na výveske, môže byť telefonovanie zrušené. Telefonovanie bude zrušené vždy, ak odsúdený nedodržiava zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými telefonuje, alebo poškodzuje telefónny automat.

(9)

O každom použití telefónu odsúdeným sa vedie záznam obsahujúci telefónne číslo, dátum, čas, dĺžku volania a pretelefonovanú finančnú sumu.

(10)

Ak sa kontrolou zistí, že preukaz odsúdeného na účely použitia telefónu používa iný odsúdený ako ten, ktorému bol vydaný, telefonický hovor sa zruší. Neoprávnené použitie telefónu je konaním podľa § 52 ods. 2 zákona.

§ 40

Prijímanie finančných prostriedkov, nakladanie s nimi a iné finančné operácie

(1)

Odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú a evidujú v účtovnej evidencii na účte cudzích prostriedkov ústavu na jeho konte podľa § 28 zákona tieto peňažné prostriedky:

a)

ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe na výkon trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu alebo pri návrate z prerušenia výkonu trestu,

b)

ktoré boli odsúdenému zaslané poukazom poštového platobného styku fyzickou osobou alebo právnickou osobou; za oprávnenú osobu na tento účel sa po vyplatení a prevzatí od poštového podniku podľa § 28 ods. 1 zákona považuje ústav,

c)

ktoré boli odsúdenému zaslané prevodom na bankový účet ústavu fyzickou osobou alebo právnickou osobou,

d)

úložné z rozúčtovania čistej pracovnej odmeny podľa § 45 ods. 3 písm. a) zákona,

e)

úložné z dôchodku určené podľa § 29 ods. 8 zákona,

f)

dávky úrazového poistenia,

g)

získané odsúdeným nedovoleným spôsobom.

(2)

Odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú v účtovnej evidencii na účte cudzích prostriedkov ústavu aj ďalšie peňažné prostriedky, ktorých čerpanie sa neobmedzuje, a to

a)

vreckové a nevyčerpané vreckové z rozúčtovania pracovnej odmeny podľa § 45 ods. 3 písm. b) zákona,

b)

vreckové z dôchodku a nevyčerpané vreckové z dôchodku podľa § 29 ods. 8 zákona,

c)

udelené odsúdenému ako finančná odmena podľa § 50 ods. 3 písm. d) zákona.

(3)

Odsúdenému sa okrem peňažných prostriedkov podľa odseku 1 a ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 2 uschovávajú a evidujú v pokladnici ústavu podľa osobitného predpisu7) aj ďalšie peňažné prostriedky vo voľne zameniteľnej mene, ktoré

a)

sa odsúdenému odňali pri nástupe do výkonu trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri návrate z prerušenia výkonu trestu alebo pri návrate z opustenia ústavu v zmysle § 65 ods. 1 zákona,

b)

odsúdený získal iným spôsobom.

(4)

Odsúdenému sa okrem ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 3 uschovávajú a evidujú v pokladnici ústavu aj ceniny a ďalej najmä vkladné knižky, vkladové listy, bankové platobné karty a iné doklady preukazujúce existenciu účtu odsúdeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „ceniny“).

(5)

Odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky podľa odseku 2, a ak ich nevlastní, potom podľa odseku 1 a až potom podľa odseku 3 po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

(6)

Ak ústav neeviduje voči odsúdenému pohľadávku, môže na základe písomnej žiadosti odsúdeného vydať ceniny podľa odseku 4 blízkej osobe podľa § 2 písm. d) zákona alebo jeho advokátovi; o vydaní rozhodne riaditeľ ústavu.

(7)

Odsúdený môže v nasledujúcom kalendárnom mesiaci po predchádzajúcom splnení podmienok podľa § 28 ods. 2 až 4 zákona čerpať peňažné prostriedky podľa odseku 1 písm. a) až f), a ak ich nevlastní, z ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 3 písm. a) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

(8)

Úhrada nákladov spojených s používaním vlastného rádioprijímača a televízneho prijímača podľa § 34 ods. 1 zákona a nákup dennej tlače, časopisov a kníh podľa § 35 ods. 1 zákona sa uskutočňuje bezhotovostným prevodom v Slovenskej republike z ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 2, a ak ich nevlastní, potom podľa odseku 1 písm. a) až f) a až potom podľa odseku 3 písm. a) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

(9)

Úhrada nákladov spojených s používaním telefónu podľa § 27 ods. 3 zákona, s udržiavaním vlastného odevu a obuvi podľa § 31 ods. 3 alebo s vypraním vlastného odevu alebo bielizne podľa § 31 ods. 4, s udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 61 ods. 2 sa vykoná z ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 2, a ak ich nevlastní, potom podľa odseku 1 písm. a) až f) a až potom podľa odseku 3 písm. a) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

(10)

Riaditeľ ústavu môže umožniť odsúdenému na základe písomnej žiadosti poukázať raz mesačne blízkym osobám bezhotovostným prevodom v Slovenskej republike určenú sumu z ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 2, a ak ich nevlastní, potom podľa odseku 1 písm. a) až f) a až potom podľa odseku 3 písm. a) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Poplatky a iné výdavky spojené s poukázaním peňažných prostriedkov vždy znáša odsúdený.

(11)

Ak odsúdený v predchádzajúcom mesiaci neuhradil zrážku najmenej v sume požadovaného čerpania peňažných prostriedkov podľa § 28 ods. 3 zákona a odsúdený písomne požiada o čerpanie peňažných prostriedkov podľa odseku 1 písm. a) až f), riaditeľ ústavu povolí ich čerpanie najmä

a)

na nákup základných potrieb osobnej hygieny,

b)

na nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,

c)

na nákup základných potrieb na korešpondenciu,

d)

na úhradu súdnych poplatkov a správnych poplatkov,

e)

na nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne podľa osobitného predpisu,8) úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.9)

(12)

Odsúdený môže v nasledujúcom kalendárnom mesiaci po predchádzajúcom splnení podmienok podľa § 28 ods. 2 až 4 zákona čerpať peňažné prostriedky podľa odseku 1 písm. a) až f) bez obmedzenia.

(13)

Účel úhrady ďalších peňažných prostriedkov odsúdeného účtovaných podľa odseku 1 písm. g), a ak ich odsúdený nevlastní, z ďalších peňažných prostriedkov odsúdeného evidovaných a uschovávaných v pokladnici ústavu podľa odseku 3 písm. b) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky určí odsúdený

a)

na úhradu pohľadávok podľa § 28 ods. 3 zákona,

b)

na doplnenie predpokladanej sumy cestovného a stravného na jeden deň podľa § 28 ods. 2 zákona,

c)

na nákup základných potrieb osobnej hygieny,

d)

na nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,

e)

na výdavky spojené s udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 50 ods. 3 písm. e) zákona,

f)

na nákup primeraného odevu a obuvi pred prepustením z výkonu trestu,

g)

na nákup základných potrieb na korešpondenciu.

(14)

Ak sa voči odsúdenému uplatňuje náhrada škody podľa § 87 a 88 zákona, je povinný ju uhradiť z peňažných prostriedkov podľa odseku 2 alebo z ďalších peňažných prostriedkov podľa odsekov 1 a 3.

(15)

Pri prepustení z výkonu trestu sa odsúdenému vyplatia z pokladnice ústavu peňažné prostriedky podľa odsekov 1 až 3 a ceniny podľa odseku 4. Ak ústav pri prepustení odsúdeného nemá v pokladnici k dispozícii dostatok peňažných prostriedkov, vyplatí sa odsúdenému najviac suma podľa osobitného predpisu;10) zostávajúce peňažné prostriedky sa odsúdenému zašlú bez zbytočného odkladu na ním uvedenú adresu.

(16)

Predpokladanou sumou cestovného podľa § 28 ods. 2 zákona sa rozumie suma 10 % zo sumy podľa osobitného predpisu.10)

§ 41

Nákup potravín a vecí osobnej potreby

(1)

Nákup potravín a vecí osobnej potreby podľa § 30, ods. 1 zákona sa uskutočňuje z peňažných prostriedkov podľa § 40 ods. 2, a ak ich odsúdený nevlastní, potom z ďalších peňažných prostriedkov odsúdeného podľa § 40 ods. 1 písm. a) až f) a až potom podľa § 40 ods. 3 písm. a) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

(2)

Ak sa kontrolou údajov na preukaze odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby zistí, že preukaz odsúdeného bol použitý iným odsúdeným ako tým, ktorému bol vydaný, nakúpený tovar sa nevydá. Neoprávnené použitie preukazu odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby je konaním podľa § 52 ods. 2 zákona.

§ 42

Zdravotná starostlivosť

(1)

Odsúdenému, ktorý o to požiada, sa umožní lekárske vyšetrenie.

(2)

Lekár vykonávajúci kontrolu podľa osobitného predpisu11) predkladá riaditeľovi ústavu správu a odporúčanie týkajúce sa nedostatkov v hygienickej starostlivosti.

(3)

Ak odsúdený vyhlási hladovku, predvedie sa najneskôr v najbližší pracovný deň na lekárske vyšetrenie. Lekár vykoná záznam v zdravotnej dokumentácii odsúdeného o začatí hladovky, poučí odsúdeného o zdravotných rizikách držania hladovky, vykoná lekárske vyšetrenie a podľa potreby navrhne ďalšie opatrenia; ak je to účelné, rozhodne riaditeľ ústavu o umiestnení odsúdeného do izby alebo cely samostatne podľa § 8 ods. 4 písm. b) zákona.

(4)

Ak hladovka trvá viac ako 7 dní od jej vyhlásenia, oznámi riaditeľ ústavu túto skutočnosť prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.

§ 43

Vychádzky

(1)

Účelom vychádzky je zabezpečiť odsúdenému denne pobyt na čerstvom vzduchu a aktívny oddych. Čas vychádzok sa určí v časovom rozvrhu dňa.

(2)

Vychádzky sa uskutočňujú vo vychádzkových priestoroch. Vychádzkovým priestorom je vymedzený priestor ústavu, ktorý je zabezpečený podľa stupňa stráženia.

(3)

Na vychádzke odsúdený nosí odev a obuv primerané poveternostným podmienkam. Počas vychádzky môže odsúdený podľa podmienok v ústave športovať.

§ 44

Vzdelávanie

(1)

Odsúdenému sa umožňuje prístup k vzdelávaniu, ktoré pozostáva zo všeobecnovzdelávacej výučby, kultúrnych a športových činností, sociálneho vzdelávania a bezplatného využívania fondov knižnice. Vzdelávanie sa spravidla uskutočňuje formou modulárnej výučby, sociálneho vzdelávania alebo umožnením účasti na diaľkových formách štúdia a v kurzoch.

(2)

Odsúdenému sa podľa individuálnych možností a schopností umožní

a)

dokončenie základnej školy,

b)

absolvovanie rekvalifikačného kurzu, kurzu na zvýšenie alebo rozšírenie kvalifikácie,

c)

zaučenie alebo vyučenie vo vybraných učebných odboroch,

d)

štúdium na strednej škole.

(3)

Vysokoškolské vzdelávanie možno povoliť iba odsúdenému, ktorý vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A“, okrem ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Odsúdenému možno povoliť uskutočňovať študijný program len v externej forme štúdia.

(4)

Odsúdenému, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie po prepustení z výkonu trestu, sa umožní absolvovanie prijímacieho konania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,12) ak to nie je v rozpore s účelom výkonu trestu a je predpoklad, že výkon trestu sa skončí pred začiatkom školského roka; ak je to účelné, odsúdenému, ktorý vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A“, okrem ústavu s maximálnym stupňom stráženia, možno povoliť vykonanie prijímacieho konania aj v prípade, ak sa výkon trestu neskončí pred začiatkom školského roka.

(5)

Ústav uskutočňuje vzdelávanie odsúdených podľa odseku 2 na základe uzatvorenej zmluvy s príslušnou vzdelávacou organizáciou a vzdelávanie odsúdených podľa odseku 2 písm. b) a c) aj na základe projektu vzdelávania schváleného generálnym riaditeľstvom; organizácia, ktorá uskutočňuje vzdelávanie odsúdených, pri splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom.13)

(6)

Záujmové združenia občanov, cirkvi, náboženské spoločnosti a iné organizácie pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi sa môžu za podmienok uvedených v odseku 5 podieľať na organizačnom, finančnom a materiálnom zabezpečení vzdelávania odsúdených; pritom sa riadia zákonom a touto vyhláškou.

(7)

Aktivity podľa § 66 ods. 1 zákona môžu subjekty uvedené v odseku 6 vykonávať podľa predloženého projektu, ktorý na základe stanoviska vedúceho oddelenia a generálneho riaditeľstva schvaľuje riaditeľ ústavu; projekt obsahuje najmä zameranie aktivít a podmienky jeho realizácie.

(8)

Podľa odseku 7 sa postupuje aj pri zámere projektu, na základe ktorého sa budú čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej únie, z programov štátnej podpory Slovenskej republiky alebo iných grantových zdrojov, pričom subjekt v spolupráci s ústavom predloží generálnemu riaditeľstvu na stanovisko projekt v štruktúre požadovanej poskytovateľom finančných prostriedkov; ak je to pre realizáciu projektu účelné, predloží sa pred samotným podaním projektu na stanovisko aj návrh vyhlásenia ústavu a subjektu o vstupe ústavu do partnerstva v projekte.

(9)

Stanovisko generálneho riaditeľstva podľa odsekov 7 a 8 je pre ústav záväzné.

(10)

Ak zástupca subjektu uvedeného v odseku 6 realizujúceho projekt koná spôsobom ohrozujúcim účel výkonu trestu alebo poruší podmienky uvedené v projekte, ústav navrhne subjektu ukončenie poverenia príslušného zástupcu alebo môže ukončiť so subjektom spoluprácu.

§ 45

(1)

Kultúrno-osvetová činnosť, na ktorej sa odsúdení organizovane zúčastňujú, zahŕňa najmä

a)

osvetovú činnosť zameranú na zvýšenie právneho vedomia a sociálnych zručností odsúdeného, rôzne životné a spoločenské problémy, témy z histórie, kultúry, vedy a iných oblastí s cieľom sprostredkovať akceptovateľné vzory konania a správania, medziľudské vzťahy a úctu k životu a spoločnosti,

b)

záujmovú a športovú činnosť odsúdených,

c)

kultúrne, vzdelávacie a zábavné podujatia odsúdených,

d)

ďalšie akcie na zvyšovanie kultúrnej úrovne a všeobecného vzdelania odsúdených.

(2)

Obsah kultúrno-osvetovej činnosti s odsúdenými upravujú ponukové listy kultúrno-osvetových činností pre diferenciačné skupiny. Kultúrno-osvetová činnosť sa vykonáva v čase určenom časovým rozvrhom dňa alebo v čase osobného voľna odsúdeného. O účasti na jednotlivých akciách kultúrno-osvetovej činnosti môže rozhodnúť určený príslušník zboru.

(3)

Na osvetových podujatiach pre odsúdených z právnej, zdravotníckej a z iných oblastí spolupôsobia odborní zamestnanci ústavu, prokurátori, prípadne iné kvalifikované osoby. Ak je to účelné, môžu sa na uskutočňovaní osvetových aktivít podieľať aj záujmové združenia občanov, cirkvi a náboženské spoločnosti alebo iné organizácie pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(4)

Na besedy s odsúdenými možno pozvať aj významných umelcov, športovcov alebo vedeckých pracovníkov. Ak je to vhodné, možno vykonaním prednášky alebo besedy poveriť aj odsúdeného s potrebnou odbornou spôsobilosťou.

(5)

Odsúdený si môže za určených podmienok požičiavať športové potreby a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave k dispozícii.

(6)

Odsúdenému sa umožňuje, aby v záujmovom krúžku rozvíjal tvorivé schopnosti, rozširoval vedomosti alebo vyrábal drobné predmety. O predmetoch zhotovených v záujmovom krúžku sa vedie evidencia. Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby odsúdený zhotovenú vec daroval blízkym osobám alebo si ju po prepustení z výkonu trestu ponechal; inak je zhotovená vec majetkom ústavu. V rámci záujmových krúžkov môžu sa z materiálu ústavu vyrábať aj rôzne predmety prezentujúce ústav a zbor.

(7)

Ak to podmienky v ústave umožňujú, môže ústav zabezpečiť, aby si odsúdení pod odborným vedením pedagóga vydávali vlastný časopis. Obsah časopisu je zameraný najmä na literárnu tvorbu odsúdených, poskytovanie informácií o právach a povinnostiach odsúdených v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o pripravovaných kultúrno-osvetových aktivitách a vzdelávaní, o zaujímavostiach zo sveta kultúry, vedy a techniky. V časopise nie je povolené uverejňovať príspevky, ktoré by mohli vyvolať nepokoje medzi odsúdenými, urážlivé alebo inak sa dotýkajúce práv príslušníkov národnostných menšín, iných odsúdených alebo príslušníkov zboru a zamestnancov zboru.

(8)

Ak to podmienky ústavu umožňujú, môže riaditeľ ústavu povoliť, aby si odsúdení pripravovali a vysielali audiorelácie na rozhlasových okruhoch alebo audiovizuálne relácie na videookruhoch v ústave.

(9)

Odsúdenému, ktorý je zaradený do záujmového krúžku alebo športového krúžku, možno povoliť balík podľa § 33 ods. 2 zákona do hmotnosti troch kilogramov, ktorý môže prijať poštou; za veci určené na športovú činnosť sa nepovažujú podporné potravinové doplnky a liečivá.

§ 46

(1)

V ústave sa zriaďuje knižnica, ktorá je umiestnená v samostatnom priestore. Knižnica sa zriaďuje tiež v otvorenom oddelení.

(2)

Knižničný fond sa sprístupňuje odsúdeným za podmienok určených knižničným a výpožičným poriadkom. Sprístupňovanie knižničného fondu sa zabezpečuje prostredníctvom katalógu titulov kníh, ktorý je každému odsúdenému dostupný. Všeobecne záväzné právne predpisy uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa sprístupňujú odsúdeným spravidla v čitárni knižnice.

(3)

Ústavu možno knihy darovať na základe písomne uzatvorenej darovacej zmluvy; pred uzatvorením zmluvy sa predloží darcom ústavu zoznam titulov kníh, ktoré majú byť predmetom daru. Darovacia zmluva sa uzatvára podľa aktuálnych potrieb knižnice, tematickej vhodnosti a možnosti uloženia darovaných kníh.

§ 47

(1)

Odsúdenému sa umožňuje počúvať rozhlasové vysielanie reprodukované vnútorným okruhom ústavu, alebo ak je to účelnejšie, individuálne z rádioprijímača ústavu alebo vlastného rádioprijímača povoleného odsúdenému. Sledovanie televízneho vysielania sa odsúdenému umožní z televízneho prijímača ústavu alebo z vlastného televízneho prijímača povoleného odsúdenému. Riaditeľ ústavu rozhodne, či odsúdený môže používať vlastný televízny prijímač s batériovým napájaním alebo napájaním na elektrickú sieť.

(2)

Náklady na spotrebu elektrickej energie podľa odseku 1 hradí odsúdený; riaditeľ ústavu určí paušálny poplatok podľa priemernej mesačnej spotreby energie vypočítanej na základe technických údajov spotrebiča. Výmenu batérií si zabezpečí odsúdený na vlastné náklady.

(3)

Maximálne rozmery rádioprijímača a televízneho prijímača a počet prijímačov v cele alebo izbe určí riaditeľ ústavu podľa priestorových možností; uhlopriečka televízneho prijímača nesmie presiahnuť 37 cm (15 palcov); pri LCD prijímači 43 cm (17 palcov).

§ 48

(1)

V ústave sa na bežne dostupnom mieste pre odsúdených umiestňuje uzamykateľná schránka na ich žiadosti, podnety alebo sťažnosti určené prokurátorovi podľa § 59 zákona; schránka musí byť zabezpečená tak, aby ju nemohla otvoriť nepovolaná osoba. Schránku vyberá prokurátor v čase, keď vykonáva dozor alebo kontrolu v ústave.

(2)

Sťažnosti a žiadosti určené štátnym orgánom Slovenskej republiky podľa § 97 ods. 1 zákona a medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám podľa § 36 ods. 1 zákona podáva odsúdený v zalepenej obálke označenej úplnou adresou adresáta a s nalepenou poštovou známkou príslušnej nominálnej hodnoty.

(3)

Medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami uvedenými v odseku 2 sú najmä

a)

Výbor pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,

b)

Rada OSN pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,

c)

Úrad komisára pre ľudské práva,

d)

Výbor Organizácie Spojených národov pre odstránenie rasovej diskriminácie,

e)

Výbor Organizácie Spojených národov proti mučeniu,

f)

Komisia Organizácie Spojených národov pre postavenie žien,

g)

Výbor pre práva dieťaťa pri Organizácii Spojených národov,

h)

Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudská práva (UNHCHR),

i)

Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR),

j)

Európsky súd pre ľudské práva,

k)

Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo trestania (CPT),

l)

Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny,

m)

Úrad Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre demokratické inštitúcie a ľudské práva,

n)

Amnesty International,

o)

Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH),

p)

Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva,

r)

Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva (IGFM),

s)

Medzinárodná rómska únia,

t)

Medzinárodný výbor Červeného kríža.

(4)

O rozhovor s osobami a zástupcami orgánov uvedenými v § 96 a 97 zákona môže odsúdený požiadať písomne alebo ústne. Žiadosť sa odošle alebo odovzdá príslušnej osobe najneskôr v nasledujúci pracovný deň.

§ 49

(1)

V ústave sa určí osobitná miestnosť na rozhovor odsúdeného s advokátom alebo inou osobou podľa § 38 zákona. Ak advokát alebo iná osoba neoznámi návštevu odsúdeného vopred, návšteva sa uskutoční v mimopracovnom čase odsúdeného.

(2)

Ak advokát alebo iná osoba odsúdeného obhajuje alebo zastupuje, musí sa vždy preukázať písomným plnomocenstvom na zastupovanie.

§ 50

Ak odsúdený požiada o rozhovor s riaditeľom ústavu, rozhovor sa mu umožní najneskôr do siedmich kalendárnych dní, v naliehavých prípadoch bez zbytočného odkladu. Naliehavosť prípadu posudzuje riaditeľ ústavu podľa dôvodov uvedených v žiadosti o rozhovor. Ak riaditeľ ústavu nie je prítomný, žiadosť odsúdeného posudzuje alebo rozhovor s ním vykoná určený príslušník zboru.

§ 51

Riaditeľ ústavu bez zbytočného odkladu prešetrí každé hlásenie, sťažnosť alebo iný poznatok týkajúci sa porušenia práva odsúdeného podľa § 36 až 38 zákona a prijme opatrenia na zabránenie ďalšieho porušovania práv odsúdeného.

ŠTVRTÁ HLAVA

ZABEZPEČENIE PORIADKU A BEZPEČNOSTI

§ 52

Zabezpečenie poriadku a bezpečnosti

(1)

Hromadný pohyb odsúdených, najmä nástup do zamestnania a previerky počtu odsúdených, sa vykonáva organizovane.

(2)

Práce na zlepšenie prostredia ústavu a pomocné práce na zabezpečenie prevádzky ústavu vykonáva odsúdený zaradený do práce v mimopracovnom čase a odsúdený zaradený na výkon prác pre ústav. Účasť na týchto prácach sa organizuje tak, aby sa čo najmenej narúšal spôsob a organizácia života odsúdených. Počas osobného voľna, vychádzky a v mimopracovnom čase vykonáva odsúdený tieto práce len dobrovoľne.

(3)

Upratovanie spoločných priestorov ústavu, ubytovacích priestorov odsúdeného a osobných vecí odsúdeného sa považuje za plnenie základnej povinnosti odsúdeného podľa § 39 písm. d) zákona a tieto činnosti sa nezapočítavajú do času podľa § 46 ods. 4 zákona.

(4)

Odsúdený môže fajčiť iba v priestore vyhradenom na fajčenie, ktorý určí riaditeľ ústavu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 18 ods. 9 zákona.

§ 53

Ústavný poriadok

(1)

V ústavnom poriadku sa konkretizujú ustanovenia zákona a tejto vyhlášky, najmä spôsob výkonu práv, obmedzení a povinností odsúdeného a uplatňovanie poriadku a disciplíny.

(2)

Ústavný poriadok sa v ústave umiestni v každom oddiele a na miestach bežne prístupných odsúdeným a verejnosti; ak sú odsúdení ubytovaní v celách, umiestni sa ústavný poriadok v každej z nich.

(3)

Odsúdený sa v záujme nerušeného priebehu života v ústave čo najskôr po nástupe na výkon trestu oboznámi s ustanoveniami ústavného poriadku.

PIATA HLAVA

ZARAĎOVANIE DO PRÁCE

§ 54

(1)

Do pracovného času odsúdeného sa nezapočítava výkon prác pre ústav a výkon prospešných prác mimo ústavu, prestávka na odpočinok a jedenie.

(2)

Pri nariadení práce nadčas riaditeľ ústavu berie do úvahy dĺžku trestu, ktorý má odsúdený vykonať v kalendárnom roku.

§ 55

(1)

Odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisku vo vnútornej prevádzke ústavu alebo v stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu. Stredisko vedľajšieho hospodárstva môže tvoriť viacero pracovísk.

(2)

Zaraďovanie odsúdených do práce a ich preraďovanie sa vykonáva v súlade s programom zaobchádzania, zdravotnou klasifikáciou, využitím odbornej kvalifikácie a bezpečnostným hľadiskom. O zaradení odsúdeného do práce alebo o jeho preradení rozhoduje riaditeľ ústavu spravidla na návrh komisie; v otvorenom oddelení rozhoduje o tom vedúci oddelenia po prerokovaní s určeným príslušníkom zboru z úseku zamestnávania, výroby a odbytu.

(3)

Odsúdení zaradení do práce sa spravidla zaraďujú do pracovných skupín. Vedúcim pracovnej skupiny je odsúdený, ktorého do tejto funkcie schválil poverený príslušník ústavu. Vedúcim pracovných skupín sa vytvárajú podmienky, aby sa mohli podieľať na organizácii prác, udržiavaní disciplíny a poriadku medzi odsúdenými na pracovisku i mimo neho.

§ 56

(1)

Pred zaradením odsúdeného do práce a počas jeho zaradenia ústav najmä

a)

preukázateľne oboznámi odsúdeného s jeho právami a povinnosťami, predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi, o používaní predpísaných ochranných zariadení a osobných ochranných pracovných prostriedkov,

b)

vytvára podmienky na bezpečnú prácu,

c)

riadi, koordinuje a zvyšuje úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, technických zariadení a pracovného prostredia a zabezpečuje odstránenie zistených nedostatkov,

d)

zisťuje a odstraňuje príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania, eviduje ich a robí opatrenia potrebné na ich nápravu,

e)

vyhodnocuje riziká vyplývajúce z výkonu práce a na ich základe prehodnocuje bezplatné poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a kontroluje ich používanie,

f)

oboznamuje odsúdených s príslušnými právnymi predpismi, so zásadami a s novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi, preveruje ich vedomosti a vedie záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach, ktoré odsúdený podpíše,

g)

zabezpečuje dodržiavanie právnych predpisov o ochrane pred požiarmi, plní z nich vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a pravidelne vykonáva kontrolu ich plnenia,

h)

chráni zdravie odsúdených, aby nebolo ohrozené fajčením v priestoroch, kde sa pracuje.

(2)

O poučení odsúdeného podľa odseku 1 písm. a) a f) sa vyhotoví záznam, ktorý sa zakladá do osobného spisu odsúdeného.

(3)

Odsúdený sa zaškolí na výkon práce, do ktorej bol zaradený, ak to jej povaha vyžaduje; dĺžka a rozsah zaškolenia sú rovnaké ako u ostatných zamestnancov.

§ 57

(1)

Odsúdený dodržiava pracovnú disciplínu tým, že

a)

riadne pracuje podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plní príkazy a pokyny príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, ktorí organizujú zamestnávanie odsúdených,

b)

využíva pracovný čas a pracovné prostriedky na vykonanie pridelenej práce, pracovné úlohy plní včas, kvalitne a hospodárne,

c)

hospodárne zaobchádza so zverenými prostriedkami,

d)

dbá o svoju bezpečnosť a zdravie pri práci a ochranu pred požiarmi, dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právne predpisy o ochrane pred požiarmi,

e)

zúčastňuje sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi a absolvuje predpísané skúšky a lekárske prehliadky,

f)

oznamuje určenému príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru poruchy a nedostatky, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu pred požiarmi,

g)

používa pri výkone práce predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky.

(2)

Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi uhrádza ústav, ak sa s objednávateľmi prác a služieb zmluvne nedohodne inak.

§ 58

Oznámenie pracovného úrazu alebo iného úrazu

Odsúdený, ktorý utrpel pracovný úraz alebo iný ako pracovný úraz alebo ktorý bol svedkom pracovného úrazu alebo iného ako pracovného úrazu alebo nebezpečnej udalosti,14) alebo sa o nich dozvedel, bez zbytočného odkladu oznámi túto skutočnosť osobne alebo iným primeraným spôsobom príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru.

ŠIESTA HLAVA

UPLATŇOVANIE DISCIPLINÁRNEJ PRÁVOMOCI

Prvý oddiel

Disciplinárne odmeny, rozsah disciplinárnej právomoci

§ 59

(1)

Riaditeľ ústavu udeľuje disciplinárne odmeny podľa § 50 ods. 3 zákona v celom rozsahu.

(2)

Vedúci otvoreného oddelenia, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu a vedúci oddelenia výkonu trestu udeľuje odsúdenému

a)

pochvalu,

b)

mimoriadne povolenie návštevy,

c)

mimoriadne povolenie telefonického volania,

d)

finančnú odmenu do výšky 50 eur.

(3)

Pedagóg udeľuje odsúdenému

a)

pochvalu,

b)

mimoriadne povolenie návštevy,

c)

mimoriadne povolenie telefonického volania,

d)

finančnú odmenu do výšky 35 eur.

(4)

Príslušník zboru s disciplinárnou právomocou môže navrhnúť príslušníkovi zboru s vyššou disciplinárnou právomocou, aby udelil odsúdenému inú disciplinárnu odmenu alebo v inom rozsahu, než akú má právo sám udeliť.

§ 60

(1)

Udelenie disciplinárnej odmeny, druh a dôvod udelenia zaznamená príslušník zboru s disciplinárnou právomocou do osobnej karty odsúdeného a na predpísané tlačivo, ktoré založí do osobného spisu odsúdeného. Disciplinárnu odmenu môže navrhnúť ktorýkoľvek príslušník zboru alebo zamestnanec zboru. Na oddieloch, kde sa uplatňuje zaobchádzanie formou komunitného systému a samosprávy, môže na stretnutí samosprávy s pedagógom navrhnúť disciplinárnu odmenu aj člen samosprávy odsúdených. Ak s návrhom člena samosprávy pedagóg súhlasí, zaznamená návrh na určené tlačivo.

(2)

O návrhu na udelenie disciplinárnej odmeny možno rozhodnúť do piatich dní od jeho podania. Disciplinárna odmena je udelená jej vyhlásením a musí sa vykonať najneskôr do šiestich mesiacov po jej udelení.

(3)

Pochvala sa odsúdenému vysloví ústne, a to buď individuálne, alebo pred skupinou odsúdených.

(4)

Mimoriadne povolenie návštevy sa týka len jednej návštevy nad rámec intervalu alebo trvania návštevy alebo inej ako blízkej osoby podľa § 24 ods. 1 zákona. Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia návštevy sa považuje za vykonanú uskutočnením povolenej návštevy.

(5)

Mimoriadne povolenie telefonického volania sa týka len jedného telefonického volania nad rámec stanoveného intervalu alebo inej ako blízkej osobe. Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia telefonického volania sa považuje za vykonanú uskutočnením povoleného telefonického hovoru.

§ 61

Mimoriadne voľno na opustenie ústavu

(1)

O udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa vždy vopred vyrozumie príslušný orgán Policajného zboru, v obvode ktorého sa bude odsúdený zdržiavať v čase mimoriadneho voľna na opustenie ústavu. O mimoriadnom voľne na opustenie ústavu sa vyrozumie aj súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

(2)

Pred udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 50 ods. 3 písm. e) zákona možno odsúdenému uvoľniť príslušnú sumu z ďalších peňažných prostriedkov podľa § 40 ods. 2; v prípade, že ich nevlastní, tak z peňažných prostriedkov podľa § 40 ods. 1, až potom z ďalších peňažných prostriedkov podľa § 40 ods. 3 po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

(3)

Ak sa odsúdený nevráti načas z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, vyrozumie sa o tom bez zbytočného odkladu príslušný súd. Riaditeľ ústavu v súčinnosti s Policajným zborom vykoná potrebné opatrenia na dodanie odsúdeného do výkonu trestu.

(4)

Po rozhodnutí o udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa odsúdený vždy poučí o povinnostiach počas mimoriadneho voľna na opustenie ústavu.

Druhý oddiel

Disciplinárne tresty, rozsah disciplinárnej právomoci

§ 62

Disciplinárne tresty, rozsah disciplinárnej právomoci

(1)

Riaditeľ ústavu ukladá odsúdenému disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 a 4 zákona v celom rozsahu.

(2)

Vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a vedúci otvoreného oddelenia ukladá odsúdenému

a)

pokarhanie,

b)

zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,

c)

zákaz jedného nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,

d)

umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 20 dní,

e)

celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 20 dní,

f)

umiestnenie do samoväzby až na dobu 15 dní.

(3)

Pedagóg ukladá odsúdenému

a)

pokarhanie,

b)

zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,

c)

zákaz jedného nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,

d)

umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu desiatich dní,

e)

celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu desiatich dní.

(4)

Príslušník zboru s disciplinárnou právomocou môže navrhnúť nadriadenému s vyššou disciplinárnou právomocou, aby uložil odsúdenému iný disciplinárny trest alebo v inom rozsahu, než aký má právo sám uložiť.

§ 63

Zhabanie veci

(1)

O zhabaní veci rozhoduje vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a vedúci otvoreného oddelenia.

(2)

Rozhodnutie o zhabaní veci obsahuje opis veci, odôvodnenie vrátane označenia páchateľa disciplinárneho previnenia, pokiaľ je známy, a osôb, ktorých sa toto rozhodnutie priamo týka, ak sú známe, a poučenie o možnosti podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu.

(3)

O sťažnosti proti rozhodnutiu o zhabaní veci rozhoduje riaditeľ ústavu.

(4)

Ak sú predmetom zhabania veci potraviny podliehajúce rýchlej skaze, ich likvidáciu zabezpečí ústav.

SIEDMA HLAVA

HODNOTENIE

§ 64

(1)

Na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného podľa osobitného predpisu15) vypracúva ústav hodnotenie. Hodnotenie vyžiadané súdom k návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného obsahuje okrem osobných údajov aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie, najmä

a)

hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu,

b)

aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania,

c)

resocializačnú prognózu podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania.

(2)

Hodnotenie podľa odseku 1 musí byť objektívne a konkrétne. V závere hodnotenia sa uvedie odporúčanie riaditeľa ústavu, či odsúdený

a)

preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa odporúča podmienečné prepustenie,

b)

čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa odporúča podmienečné prepustenie s dohľadom,

c)

čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa neodporúča podmienečné prepustenie,

d)

nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa neodporúča podmienečné prepustenie.

(3)

Návrh riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie odsúdeného a návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie, ktorý podal prostredníctvom ústavu, sa súdu odošle aj s hodnotením spracovaným podľa odseku 2. Návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie, ktorý podal prostredníctvom ústavu, sa príslušnému súdu odošle aj s hodnotením spracovaným podľa odseku 2 do desať dní po jeho podaní.

(4)

Hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 posudzuje komisia zložená z vedúceho oddelenia výkonu trestu, pedagóga, psychológa, zo sociálneho pracovníka, z príslušného referenta režimu a príslušníka zboru z úseku preventívno-bezpečnostnej služby; hodnotenie schvaľuje riaditeľ ústavu.

(5)

Pedagóg oboznámi odsúdeného so schváleným hodnotením, čo odsúdený potvrdí podpisom s uvedením dátumu oboznámenia. Po oboznámení odsúdeného s hodnotením a jeho podpise sa kópia hodnotenia založí do osobného spisu odsúdeného.

(6)

Na verejnom zasadnutí súdu konanom o podmienečnom prepustení sa zúčastní spravidla pedagóg, ktorý spracoval hodnotenie na odsúdeného.

§ 65

(1)

Pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného na účely rozhodovania v konaní o milosť, o upustenie od výkonu zvyšku trestu a zmene spôsobu výkonu trestu sa postupuje rovnako ako pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného pri podmienečnom prepustení.

(2)

K návrhu riaditeľa ústavu na prerušenie výkonu trestu podľa § 63 zákona sa vždy priloží lekárska správa o zdravotnom stave odsúdeného a stanovisko generálneho riaditeľstva.

(3)

Ak pominuli dôvody prerušenia výkonu trestu, odsúdený nastúpi do výkonu trestu v ústave, v ktorom trest vykonával pred jeho prerušením.

ÔSMA HLAVA

ÚČASŤ ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ

§ 66

Účasť orgánov a organizácií na zaobchádzaní

(1)

Zástupcovia orgánov a organizácií uvedených v § 66 ods. 1 zákona môžu po dobu výkonu trestu udržiavať s odsúdeným osobný a písomný styk, zaujímať sa o jeho správanie s cieľom pomáhať mu pri vytváraní podmienok po prepustení z výkonu trestu.

(2)

Návštevy zástupcov uvedených v odseku 1 sa uskutočňujú v termíne určenom riaditeľom ústavu. Na ich žiadosť, ak s tým odsúdený súhlasí, ústav môže poskytnúť informácie o správaní odsúdeného.

(3)

Orgány a organizácie uvedené v § 66 ods. 1 zákona sa môžu za podmienok ustanovených zákonom podieľať najmä na

a)

riešení sociálnych problémov odsúdeného pri vytváraní priaznivých podmienok po prepustení z výkonu trestu,

b)

organizovaní, zabezpečovaní a uskutočňovaní kultúrno-osvetových činností a vzdelávaní,

c)