Úplné znenie zákona o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

PREDSEDA

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

vyhlasuje

úplné znenie zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 54/1999 Z. z., zákonom č. 337/1999 Z. z., zákonom č. 417/2000 Z. z., zákonom č. 328/2002 Z. z., zákonom č. 664/2002 Z. z.,zákonom č. 251/2003 Z. z., zákonom č. 464/2003 Z. z., zákonom č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 382/2004 Z. z., zákonom č. 652/2004 Z. z., zákonom č. 732/2004 Z. z., zákonom č. 258/2005 Z. z., zákonom č. 518/2005 Z. z., zákonom č. 623/2005 Z. z., zákonom č. 330/2007 Z. z., zákonom č. 537/2007 Z. z., zákonom č. 166/2008 Z. z., zákonom č. 465/2008 Z. z., zákonom č. 583/2008 Z. z. a zákonom č. 305/2009 Z. z.

ZÁKON

o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Tento zákon upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby.

§ 2

(1)

Colníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

(2)

Štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh colnej správy,1) riadenie, organizácia a výkon profesnej prípravy colníkov, colníkom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

(3)

Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je colník zaradený na výkon štátnej služby.

(4)

Služobný pomer sa zakladá k štátu.

§ 2a

Výkon štátnej služby a priama súvislosť s ním

(1)

Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.

(2)

Výkonom štátnej služby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na podnet záujmového združenia colníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad z vlastnej iniciatívy, ak na ňu colník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ak ju nevykonáva proti výslovnému zákazu nadriadeného.

(3)

V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas služby obvyklé alebo úkony potrebné pred začiatkom služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.

(4)

Za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sa považuje aj prehlbovanie kvalifikácie colníkov podľa § 134c organizované služobným úradom.

§ 3

V služobnom úrade v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak tento zákon neustanovuje inak a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“).

§ 4

(1)

Nadriadeným podľa tohto zákona je colník, ktorý je zaradený v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe; to neplatí, ak ide o ministra alebo o nadriadeného colníkov zaradených mimo priameho výkonu štátnej služby podľa § 85 ods. 5, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.1aa) Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených colníkov.

(2)

Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo“), colný kriminálny úrad a colné úrady.

§ 5

(1)

Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) určuje počet miest colníkov v štátnej službe v nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú štruktúru služobných úradov. Súčasťou systemizácie je objem finančných prostriedkov na služobné príjmy colníkov v štátnej službe.

(2)

Návrh systemizácie pripravuje na základe organizačnej štruktúry služobných úradov Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(3)

Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok; úpravu systemizácie vykoná ministerstvo na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V priebehu roka úpravu systemizácie na základe zákona o štátnom rozpočte môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister.

(4)

Minister na návrh generálneho riaditeľa colného riaditeľstva (ďalej len „generálny riaditeľ“) určí v rámci systemizácie počty miest colníkov zaradených do platových tried. V nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú štruktúru služobných úradov generálny riaditeľ určí počty miest colníkov zaradených do platových tried v jednotlivých služobných úradoch.

(5)

Obsadzovanie miest colníkov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.

§ 5a

(1)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2)

Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3)

Občan pri vstupe do štátnej služby, colník alebo občan po skončení služobného pomeru, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1a)

(4)

Služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

(5)

Služobný úrad oboznámi colníkov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

(6)

Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 colníkom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti colníka.

(7)

Na štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby sa vzťahuje osobitný predpis;1a) ustanovenia tohto zákona tým nie sú dotknuté.

§ 6

Druhy štátnej služby

Druhy štátnej služby sú:

a)

prípravná štátna služba,

b)

stála štátna služba,

c)

dočasná štátna služba.

§ 7

Prípravná štátna služba

(1)

Prípravná štátna služba je prípravou na výkon stálej štátnej služby. V prípravnej štátnej službe colník plní služobné úlohy vyplývajúce z funkcie, do ktorej je ustanovený.

(2)

Colník sa zaradí do prípravnej štátnej služby, ktorá plynie odo dňa vzniku služobného pomeru, a počas jej trvania je colníkom čakateľom. V tomto čase je colník povinný získať colnícke vzdelanie určené pre funkciu, do ktorej je ustanovený. Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Do doby výkonu prípravnej štátnej služby sa započítava

a)

doba výkonu štátnej služby,

b)

doba štúdia na splnenie kvalifikačného predpokladu colníckeho vzdelania,

c)

dovolenka,

d)

doba, keď colník nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa colníkovi poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný príjem.

(4)

Prípravná štátna služba môže byť predĺžená najviac o jeden rok iba v prípade, ak počas nej colník bez svojho zavinenia nezískal colnícke vzdelanie určené pre funkciu, do ktorej je ustanovený.

(5)

Po prijatí do služobného pomeru musí každý colník prejsť prípravnou štátnou službou s výnimkou colníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a colníka, ktorý v predchádzajúcom služobnom pomere bol zaradený do stálej štátnej služby podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(6)

Prípravná štátna služba colníka, ktorý je podľa záveru schváleného služobného hodnotenia nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby alebo ktorý svojím zavinením nezískal príslušné colnícke vzdelanie, trvá aj po uplynutí doby dvoch rokov, a to až do skončenia služobného pomeru z týchto dôvodov.

§ 8

Skúšobná doba

(1)

Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe sa určí skúšobná doba, najkratšie na tri mesiace a najdlhšie na 18 mesiacov. Určená skúšobná doba je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať ani skracovať.

(2)

Doba prekážok vo výkone štátnej služby, pre ktoré colník nemôže v priebehu skúšobnej doby vykonávať štátnu službu, sa započítava do skúšobnej doby v rozsahu najviac desať pracovných dní.

§ 9

Stála štátna služba

(1)

Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Colník sa zaradí do stálej štátnej služby po skončení

a)

prípravnej štátnej služby alebo

b)

dočasnej štátnej služby podľa § 10 ods. 3.

(3)

Do stálej štátnej služby sa pri prijatí zaradí aj colník, ktorého predchádzajúci služobný pomer k colnej správe trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynula doba dlhšia ako doba, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu a ak pri poslednom služobnom hodnotení bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.

§ 10

Dočasná štátna služba

(1)

Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však na päť rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu službu možno vykonávať aj opätovne.

(2)

Pre colníka zaradeného do dočasnej štátnej služby sa kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania nevyžaduje.

(3)

Colník, ktorý vykonával dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň troch rokov a spĺňa kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby; v takom prípade sa do doby trvania dočasnej štátnej služby započítavajú doby uvedené v § 7 ods. 3.

(4)

Colník v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako colník v stálej štátnej službe.

§ 11

Kvalifikačné predpoklady na funkciu

(1)

Kvalifikačné predpoklady na funkciu sú:

a)

kvalifikačný predpoklad vzdelania,

b)

kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania.

(2)

Generálny riaditeľ môže v tabuľkách zloženia a počtu funkcií colníkov v jednotlivých služobných úradoch určiť pre jednotlivé funkcie ďalšie predpoklady na ich výkon. Ak je pre funkciu takýto predpoklad určený, colník je povinný ho splniť najneskôr do troch rokov od jeho ustanovenia do funkcie alebo od jeho vymenovania do funkcie. Ak je takýto predpoklad určený až po ustanovení colníka do funkcie alebo po jeho vymenovaní do funkcie, colník je povinný ho splniť najneskôr do troch rokov od určenia tohto predpokladu.

§ 12

Kvalifikačný predpoklad vzdelania

(1)

Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom všeobecného vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v príslušnom zameraní štúdia.

(2)

Stupne všeobecného vzdelania sú:

a)

úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,2)

b)

vyššie odborné vzdelanie,2)

c)

vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.3)

(3)

Colník spĺňa kvalifikačný predpoklad

a)

úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a vykonal maturitnú skúšku,

b)

vyššieho odborného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a úspešne vykonal absolutórium,

c)

vysokoškolského vzdelania, ak absolvoval vysokú školu v študijnom programe prvého stupňa alebo v študijnom programe druhého stupňa a vykonal štátne skúšky.

§ 13

Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania

(1)

Kvalifikačné predpoklady colníckeho vzdelania sú:

a)

základné colnícke vzdelanie,

b)

odborné colnícke vzdelanie.

(2)

Základným colníckym vzdelaním sa rozumie absolvovanie základného colného kurzu a zloženie nižšej colnej skúšky.

(3)

Odborným colníckym vzdelaním sa rozumie absolvovanie odborného colného kurzu a zloženie odbornej colnej skúšky.

(4)

Obsah nižšej colnej skúšky a odbornej colnej skúšky, spôsob ich vykonania a spôsob hodnotenia znalostí colníka ustanoví skúšobný poriadok.

(5)

Podrobnosti o forme, rozsahu a obsahu vzdelávania v základnom colnom kurze, odbornom colnom kurze a o skúšobnom poriadku na zloženie nižšej colnej skúšky a odbornej colnej skúšky ustanoví generálny riaditeľ vnútorným predpisom.

§ 14

(1)

Colníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a

a)

je bezúhonný,

b)

je spoľahlivý,

c)

spĺňa stupeň všeobecného vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný,

d)

je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,

e)

ovláda štátny jazyk,4)

f)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,5)

g)

ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany alebo politického hnutia,

h)

je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,

i)

ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 44 ods. 6.

(2)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol podmienečne odložený alebo v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania alebo o zmieri. Za bezúhonného sa nepovažuje ani občan, ktorému bolo odsúdenie za obzvlášť závažný trestný čin, trestný čin korupcie a trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa zahladené podľa osobitného predpisu.5a) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov.6)

(3)

Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý

a)

preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,7) alebo

b)

požíva omamné látky, psychotropné látky a prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich,8) alebo

c)

podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby,

d)

bol z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že

1.

pri služobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,

2.

porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

3.

bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol podmienečne odložený, alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu colníka.

(4)

Podmienky uvedené v odseku 1 písm. g) až i) preukazuje občan čestným vyhlásením. Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 musí colník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

(5)

Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať9) o jeho osobe tieto údaje:

a)

meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,

b)

dátum a miesto narodenia,

c)

adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu,

d)

štátnu príslušnosť a jej zmeny,

e)

číslo občianskeho preukazu, miesto jeho vydania,

f)

vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,

g)

jazykové vedomosti,

h)

zamestnanie, sídlo zamestnávateľa,

i)

prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,

j)

vykonávanie podnikateľskej činnosti,

k)

miesto a čas základnej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe alebo ozbrojenom zbore, dosiahnutú hodnosť,

l)

vznesené obvinenie z trestného činu voči jeho osobe,

m)

postih za priestupok alebo za iný správny delikt,

n)

závislosť od požívania alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov,8)

o)

zdravotnú spôsobilosť z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,

p)

závery psychologického vyšetrenia o duševnej spôsobilosti,

q)

závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti.

(6)

Na účely podľa odseku 4 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o colníkovi podľa odseku 5 po celý čas trvania služobného pomeru a na účely osobitného zákona9a) aj po skončení služobného pomeru.

(7)

Podrobnosti o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti občana žiadajúceho o prijatie do štátnej služby, zoznam chorôb a poškodení na zdraví, ich zdravotnú klasifikáciu podľa závažnosti choroby alebo stupňa poškodenia na zdraví ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 14a

(1)

Na zistenie spôsobilosti podľa § 14 ods. 1 písm. d) a e) sa občan podrobí lekárskemu vyšetreniu, psychologickému vyšetreniu, previerke ovládania štátneho jazyka a previerke fyzickej zdatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Zdravotnú spôsobilosť v prijímacom konaní posudzuje služobný posudkový lekár podľa § 212 v lekárskom posudku na základe záverov vyšetrenia občana lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo.

(3)

Duševná spôsobilosť v prijímacom konaní sa posudzuje psychologickým vyšetrením občana, ktoré vykoná psychológ určený služobným úradom.

(4)

Za telesne spôsobilého sa považuje občan, ktorý spĺňa požiadavky na fyzickú zdatnosť ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Previerke fyzickej zdatnosti sa nepodrobí občan, ktorý dosiahol 50 rokov veku, ak ide o muža, a 40 rokov veku, ak ide o ženu.

(5)

Na účely zistenia spoľahlivosti podľa § 14 ods. 3 písm. b) a c) sa občan podrobí aj psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanoví osobitný predpis9b) alebo ak tak určí minister alebo generálny riaditeľ.

§ 15

(1)

Prijímacie konanie začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.

(2)

Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby, s platovými a inými náležitosťami.

(3)

Občan je na účely prijímacieho konania povinný uviesť služobnému úradu svoje rodné číslo.

(4)

V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:

a)

písomnú žiadosť o prijatie,

b)

vyplnený dotazník s uvedením údajov podľa § 14 ods. 5 písm. a) až k),

c)

životopis,

d)

občiansky preukaz a ďalšie doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní, sobášny list, rodné listy detí alebo ich overené odpisy,

e)

vojenskú knižku alebo preukaz branca,

f)

čestné vyhlásenie o splnení podmienok uvedených v § 14 ods. 1 písm. g) až i).

(5)

Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného alebo z predchádzajúcich zamestnaní, možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na výkon služby colníka.

(6)

Prijímacie konanie sa skončí späťvzatím žiadosti o prijatie, zamietnutím žiadosti o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.

(7)

Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.

(8)

Podrobnosti o prijímacom konaní môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 16

Vznik služobného pomeru

(1)

Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o vzniku služobného pomeru občana, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.

(2)

Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať

a)

meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a rodné číslo,

b)

deň vzniku služobného pomeru,

c)

druh štátnej služby,

d)

funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, miesto výkonu štátnej služby a služobný úrad,

e)

hodnosť, do ktorej je vymenovaný,

f)

pridelené evidenčné číslo,

g)

údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,

h)

dĺžku skúšobnej doby,

i)

dĺžku trvania služobného pomeru, ak je občan prijímaný do dočasnej štátnej služby,

j)

dĺžku základného času služby v týždni podľa § 59.

(3)

Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu preto, že deň vzniku služobného pomeru pripadol na štátny sviatok alebo iný deň pracovného pokoja10) (ďalej len „sviatok“) alebo na deň nepretržitého odpočinku v týždni považuje sa podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň za splnenú, ak občan nastúpi štátnu službu v najbližší deň výkonu štátnej služby.

(4)

Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

§ 17

Služobná prísaha

(1)

Občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.

(2)

Zloženie služobnej prísahy potvrdí colník svojím podpisom.

§ 18

Príbuzenské a iné obdobné vzťahy colníkov v štátnej službe

(1)

Colníci, ktorí sú osobami blízkymi podľa osobitného zákona,11) sa nesmú zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol bezprostredne podriadený druhému alebo aby podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

(2)

Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1. To isté platí počas trvania služobného pomeru.

§ 19

Služobná rovnošata

(1)

Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť colníka k colnej správe.

(2)

Colník vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate vrátane jej predpísaných súčastí.

(3)

Na služobnej rovnošate a jej súčastiach colník nosí štátny znak Slovenskej republiky.

(4)

Podrobnosti o služobnej rovnošate, jej nosení a prípady výkonu štátnej služby v občianskom odeve ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 20

Hodnosti

(1)

Colníkovi patrí hodnosť.

(2)

Colníkom v služobnom pomere sa ustanovujú tieto hodnosti, a ak tento zákon neustanovuje inak, doba výsluhy rokov v hodnosti je

a)

v práporčíckej hodnosti

1.	strážmajster	dva roky,
2.	nadstrážmajster	tri roky,
3.	podpráporčík	štyri roky,
4.	práporčík	päť rokov,
5.	nadpráporčík

b)

v dôstojníckej hodnosti

1.	podporučík	jeden rok,
2.	poručík	dva roky,
3.	nadporučík	tri roky,
4.	kapitán	štyri roky,
5.	major	päť rokov,
6.	podplukovník	šesť rokov,
7.	plukovník

c)

v generálskej hodnosti generál.

(3)

Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

(4)

Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou doby

a)

dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak colníkovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,

b)

výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,

c)

služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,

d)

rodičovskej dovolenky podľa § 143 ods. 2,

e)

dočasnej neschopnosti na službu pre úraz alebo chorobu, počas ktorej colník nemá nárok na náhradu služobného platu,11a)

f)

prerušenia výkonu funkcie podľa § 41 ods. 2 a 3,

g)

na ktorú bolo colníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,

h)

neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jednu pätinu základného času služby v týždni podľa § 59 ods. 1 alebo ods. 2.

§ 21

(1)

Pri prijatí do služobného pomeru je colník, ak má úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“), vymenovaný do hodnosti strážmajstra.

(2)

Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti podporučíka.

(3)

Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie okrem vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti poručíka. Ak pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosť v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do hodnosti vyššej, najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.

(4)

Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti

a)	nadporučíka	tri roky,
b)	kapitána	šesť rokov,
c)	majora	desať rokov,
d)	podplukovníka	15 rokov,
e)	plukovníka	21 rokov.

§ 22

Colník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti. Ak to je pre colníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak to nie je vyššia hodnosť ako hodnosť ustanovená pre funkciu, do ktorej je prijímaný, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.

§ 23

(1)

Colník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:

a)

je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než ktorú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej, ak má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

b)

od jeho vymenovania do hodnosti alebo posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti,

c)

kvalifikačný predpoklad príslušného colníckeho vzdelania pre hodnosť.

(2)

Colník v práporčíckej hodnosti, aj keď nespĺňa podmienku ustanovenú v odseku 1 písm. b), má nárok na povýšenie do hodnosti podporučík, ak je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňa kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania na povýšenie do tejto hodnosti.

(3)

Colník, ak získal vysokoškolské vzdelanie po vzniku služobného pomeru, aj keď nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 1, má nárok na povýšenie do hodnosti

a)

poručíka, ak získal vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

b)

nadporučíka, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(4)

Ak bol colník ustanovený na funkciu, pre ktorú je plánovaná nižšia hodnosť ako tá, ktorú dosiahol, je mu dosiahnutá hodnosť ponechaná. Ak bol povýšený do hodnosti podľa odsekov 2 a 3 a je ustanovený do funkcie, kde je plánovaná hodnosť podľa § 20 ods. 2 písm. a), má nárok na povýšenie až do hodnosti nadporučíka; doba výsluhy rokov v hodnosti sa ustanovuje ako pre hodnosť podpráporčík a práporčík, ak bol povýšený podľa § 23 ods. 2.

§ 24

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti

(1)

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú:

a)

pre hodnosť strážmajster až do hodnosti nadpráporčík

1.

úplné stredné vzdelanie,

2.

základné colnícke vzdelanie,

b)

pre hodnosť podporučík až do hodnosti nadporučík

1.

úplné stredné vzdelanie,

2.

odborné colnícke vzdelanie,

c)

pre hodnosť kapitán a hodnosť major

1.

vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

2.

odborné colnícke vzdelanie,

d)

pre hodnosť podplukovník až do hodnosti generál

1.

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,3)

2.

odborné colnícke vzdelanie.

(2)

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa colník vtedy, ak spĺňa obidva predpoklady.

(3)

Ministerstvo v súlade so schválenou systemizáciou podľa § 5 určí najvyššiu dosiahnuteľnú hodnosť pre jednotlivé funkcie.

§ 25

(1)

Colníka do hodnosti s výnimkou hodnosti generála vymenúva a povyšuje nadriadený.

(2)

Návrh na vymenovanie colníka do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda.

§ 26

Prepožičanie hodnosti

(1)

Colníkovi zaradenému v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na čas, počas ktorého to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je colník ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno najvyššiu plánovanú hodnosť pre funkciu, do ktorej bol colník ustanovený alebo vymenovaný.

(2)

Colníkovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

(3)

Hodnosť, s výnimkou hodnosti generála, prepožičiava colníkovi nadriadený.

§ 27

(1)

Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru colníkov. So služobným hodnotením musí byť colník oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

(2)

V hodnotiacej časti sa posudzujú

a)

znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,

b)

znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol colník riadne oboznámený,

c)

výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,

d)

plnenie povinností colníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,

e)

splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,

f)

bezúhonnosť a spoľahlivosť colníka podľa § 14 ods. 2 a 3,

g)

spôsobilosť colníka na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

(3)

Colník je služobne hodnotený za čas, ktorý uplynul od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

(4)

V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že colník je

a)

spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,

b)

nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,

c)

spôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný,

d)

nespôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný, a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo

e)

nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

(5)

Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

a)

pred skončením prípravnej štátnej služby na zistenie spôsobilosti colníka na zaradenie do stálej štátnej služby,

b)

ak colník zaradený v dočasnej štátnej službe pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby.

(6)

V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

a)

najmenej raz za päť rokov,

b)

ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti colníka na výkon funkcie.

§ 28

(1)

Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý osobne pozná činnosť hodnoteného colníka aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý colníka vymenúva alebo ustanovuje do funkcie.

(2)

Ak bezprostredne nadriadený nepozná činnosť hodnoteného colníka aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý colníka vymenúva alebo ustanovuje do funkcie.

(3)

Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť colníkovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak colník podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý colníka vymenúva alebo ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie vykonáva a schvaľuje ten istý nadriadený, tento nadriadený formou písomného stanoviska tiež vyhodnocuje pripomienky alebo námietky k návrhu služobného hodnotenia.

§ 29

zrušený

§ 30

zrušený

§ 31

(1)

Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi colníka so schváleným služobným hodnotením.

(2)

Colník je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky a ak má služobné hodnotenie pre colníka negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí colníka o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

§ 32

(1)

Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere colníka, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

(2)

Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie colníka formou pohovoru. Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.

§ 33

Ustanovenie do funkcie, vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie

(1)

Colník sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na funkciu a ak tento zákon neustanovuje inak. Pri ustanovení alebo vymenovaní colníka do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a zdravotný stav colníka.

(2)

Colníka ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

(3)

Colníka do funkcie nadriadeného vymenúva a z tejto funkcie odvoláva príslušný nadriadený.

(4)

Colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu.

(5)

Generálneho riaditeľa vymenúva do funkcie a z funkcie odvoláva minister.

§ 33a

Určenie za vyšetrovateľa colnej správy

(1)

Colníka za vyšetrovateľa colnej správy (ďalej len „vyšetrovateľ“) určuje minister.

(2)

Za vyšetrovateľa možno určiť colníka, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, bezpečnostné služby alebo v študijnom programe bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku, alebo v študijnom programe z podskupiny študijných odborov ekonómia a manažment a ktorý ako vyšetrovateľ čakateľ úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Záverečná vyšetrovateľská skúška sa nevyžaduje u colníka, ktorý vykonal štátnu záverečnú skúšku z teórie vyšetrovania.

(3)

Pri nedostatku vyšetrovateľov možno za vyšetrovateľa výnimočne určiť aj colníka, ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ako je uvedené v odseku 2, a ktorý ako vyšetrovateľ čakateľ úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.

(4)

Vyšetrovateľa čakateľa ustanovuje do funkcie príslušný nadriadený. Do funkcie vyšetrovateľa čakateľa môže byť ustanovený colník, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa uvedené v odseku 2. Pri nedostatku vyšetrovateľov možno za vyšetrovateľa čakateľa výnimočne určiť aj colníka, ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ako je uvedené v odseku 2.

(5)

Colník ako vyšetrovateľ čakateľ vykonáva čakateľskú prax v štátnej službe pod vedením školiteľa povereného príslušným nadriadeným. Účelom čakateľskej praxe je odborne pripraviť vyšetrovateľa čakateľa na výkon funkcie vyšetrovateľa. Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden rok. Do dĺžky čakateľskej praxe sa započítava aj doba, keď colník nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa colníkovi poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat, ak táto doba súhrnne nepresahuje tri mesiace.

(6)

Vyšetrovateľ čakateľ vykonáva čakateľskú prax podľa plánu čakateľskej praxe, v ktorom príslušný nadriadený určí obsahovú náplň a časový rozvrh čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa. Počas čakateľskej praxe je vyšetrovateľ čakateľ povinný zúčastňovať sa na odbornom vzdelávaní, ktoré pre vyšetrovateľov čakateľov organizuje služobný úrad.

(7)

Vyšetrovateľa čakateľa hodnotí počas trvania čakateľskej praxe a pred vykonaním záverečnej vyšetrovateľskej skúšky príslušný nadriadený na základe podkladov povereného školiteľa, vlastných poznatkov o činnosti vyšetrovateľa čakateľa a na základe priebežných pohovorov s vyšetrovateľom čakateľom. Hodnotenie obsahuje posúdenie plnenia účelu čakateľskej praxe z hľadiska osvojenia si právnych predpisov uplatňovaných colnou správou a potrebných praktických návykov, dodržiavania etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh; priebežné hodnotenie obsahuje aj posúdenie dodržiavania časového rozvrhu čakateľskej praxe. K záverečnému hodnoteniu sa vyšetrovateľ čakateľ vyjadrí písomne.

(8)

Záverečnú vyšetrovateľskú skúšku vykoná vyšetrovateľ čakateľ pred skúšobnou komisiou.

(9)

Podrobnosti o čakateľskej praxi a jej vykonaní, záverečnej vyšetrovateľskej skúške, zložení skúšobnej komisie, organizácii metodického riadenia a kontroly prípravy vyšetrovateľa čakateľa určí generálny riaditeľ vnútorným predpisom.

(10)

Vyšetrovateľ čakateľ môže vykonávať skrátené vyšetrovanie.11aa)

(11)

Príslušný nadriadený alebo ním poverený školiteľ môže poveriť vyšetrovateľa čakateľa, aby vo vyšetrovaní vykonával tieto činnosti:

a)

vybavenie dožiadania okrem dožiadania v styku s cudzinou a dožiadania výsluchu obvineného,

b)

vyžiadanie trestného spisu o predchádzajúcom odsúdení obvineného,

c)

výsluch svedka s trvalým pobytom v Slovenskej republike vo veci, v ktorej nebolo vznesené obvinenie, ak nejde o podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu, alebo ak nejde o osobu mladšiu ako 15 rokov,

d)

vyhotovenie výzvy na zaplatenie poriadkovej pokuty uloženej vyšetrovateľom a vykonanie opatrenia súvisiaceho s výkonom rozhodnutia o jej uložení,

e)

kontrola korešpondencie obvineného vo väzbe,11ab)

f)

ďalšie úkony pre vyšetrovateľa zabezpečujúce priebeh vyšetrovania, napríklad predvolanie procesnej strany, vyrozumenie obhajcu o vykonaní procesného úkonu, vyžiadanie odpisu z registra trestov a posudku, vyžiadanie správy o povesti a pomeroch mladistvého.

(12)

Činnosť uvedenú v odseku 11 písm. c) môže vykonávať len vyšetrovateľ čakateľ, ktorý má vysokoškolské vzdelanie uvedené v odseku 2.

(13)

Príslušný nadriadený môže určiť, pri ktorých činnostiach vykonávaných vyšetrovateľom v trestnom konaní, vrátane činností vykonávaných na mieste činu, sa zúčastňuje vyšetrovateľ čakateľ.

(14)

Čakateľskú prax vykonanú na prokuratúre, súde, v advokácii alebo Policajnom zbore, skončenú úspešne vykonanou odbornou justičnou skúškou,11ac) advokátskou skúškou11ad) alebo záverečnou vyšetrovateľskou skúškou podľa osobitného predpisu11ae) a prax vyššieho súdneho úradníka, ktorý úspešne vykonal odbornú justičnú skúšku,11ac) môže minister uznať za čakateľskú prax a záverečnú vyšetrovateľskú skúšku podľa tohto zákona.

§ 34

Prevedenie na inú funkciu a preloženie

(1)

Colník v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na tú istú alebo na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu (ďalej len „preloženie“), ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože

a)

v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie,

b)

podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie,

c)

nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon funkcie,

d)

podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,

e)

v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti alebo disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu,

f)

bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, alebo

g)

je osobou blízkou11) nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je osobou blízkou11) tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní,

h)

ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku,

i)

nesplnil ďalšie predpoklady podľa § 11 ods. 2.

(2)

Organizačnou zmenou sa na účely tohto zákona rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia colníka a

a)

nevytvorila sa nová funkcia,

b)

vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností alebo

c)

vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činností v inom služobnom úrade.

(3)

Colník v štátnej službe môže byť prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložený aj na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

(4)

Colníka, ktorý vykonáva daňový dozor podľa osobitného predpisu,11b) môže služobný úrad aj bez jeho súhlasu preložiť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom služobného úradu, v ktorom colník vykonáva štátnu službu, na základe dohody medzi riaditeľmi týchto služobných úradov a pri jeho opätovnom preložení ho môže služobný úrad preložiť do služobného úradu, v ktorom colník pôvodne vykonával štátnu službu, alebo do iného služobného úradu, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom služobného úradu, v ktorom colník pôvodne vykonával štátnu službu. Colníkovi, ktorý bol preložený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom služobného úradu, v ktorom colník vykonáva štátnu službu, patrí náhrada cestovných výdavkov.11c)

(5)

Podrobnosti o preložení podľa odseku 4 určí generálny riaditeľ vnútorným predpisom.

(6)

Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže colník svoju žiadosť vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len vtedy, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.

(7)

Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie sa vykoná odvolaním colníka z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 33.

(8)

Colníkovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov od prevedenia na inú funkciu alebo preloženia, ak je to preňho výhodnejšie; to neplatí, ak colníkovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.11d)

§ 35

Prevelenie

(1)

Colník môže byť prevelený i bez jeho súhlasu na výkon štátnej služby na ochranu života alebo práv iných na čas nevyhnutne potrebný, najviac 60 dní za obdobie 12 mesiacov.

(2)

Colník môže byť prevelený i do iného miesta výkonu štátnej služby. V takom prípade mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

§ 36

Služobná cesta

(1)

Colník môže byť vyslaný na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.

(2)

Nadriadený, ktorý vysiela colníka na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto plnenia služobných úloh, čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty, môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty. Pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy colníka.

(3)

Colník je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo v sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby colníčok tým nie sú dotknuté.

(4)

Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta zo Slovenskej republiky do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia späť do Slovenskej republiky. Zahraničnou služobnou cestou je aj služobná cesta začínajúca a končiaca v zahraničí.

(5)

Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona považuje čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý colníka prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.

(6)

Časom výkonu štátnej služby na služobnej ceste je čas,

a)

v ktorom colník plní úlohy vyplývajúce z jeho funkcie alebo plní úlohy spoločného pracovného tímu,

b)

ktorý patrí do dĺžky základného času služby colníka v tomto dni, ak bez svojho zavinenia nevykonáva úlohy ustanovené v písmene a).

§ 36a

Colníka s jeho súhlasom možno vyslať na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného miesta výkonu štátnej služby, iného služobného úradu alebo zahraničia.

§ 37

Poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného

(1)

Colníka v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok,

a)

zastupovaním iného colníka vo funkcii nadriadeného počas jeho neprítomnosti, ak zastupovanie nevyplýva z jeho funkcie, alebo

b)

výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného.

(2)

Colníka podľa odseku 1 možno poveriť, len ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, ktorou je poverovaný.

§ 38

(1)

Colník, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 39 až 41, sa zaradí do zálohy.

(2)

Záloha je organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť colníkov, ktorí z dôvodov určených zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu, na voľné miesta v tejto zálohe.

(3)

Na colníka, ktorý bol zaradený do zálohy v súvislosti s vyslaním do zahraničia, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

(4)

Ustanovujú sa tieto zálohy:

a)

činná záloha,

b)

záloha pre prechodne nezaradených colníkov,

c)

neplatená záloha.

(5)

Colník sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri zaradení do zálohy sa colník odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.

(6)

Ak pominú dôvody, pre ktoré bol colník zaradený do zálohy, zaradí sa do funkcie v súlade s § 33 ods. 1.

(7)

Podrobnosti o zaraďovaní do záloh ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 39

(1)

Do činnej zálohy sa zaradí colník, ktorý bol so svojím súhlasom vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí.

(2)

Pri zaradení do činnej zálohy sa colník ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade.

§ 40

(1)

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí colník v stálej štátnej službe, ak

a)

pre neho v dôsledku zníženia početných stavov colnej správy schválených vládou nie je voľná iná funkcia,

b)

v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia,

c)

podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia ho nemožno previesť na inú voľnú funkciu alebo preložiť; zaradenie colníka do tejto zálohy môže trvať najdlhšie dva roky,

d)

je osobou blízkou11) nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je osobou blízkou11) tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní, a nemožno ho previesť na inú voľnú funkciu alebo preložiť,

e)

bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, a nemožno ho ustanoviť alebo vymenovať do inej funkcie v štátnej službe

f)

nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie, a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej službe.

(2)

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí aj tehotná colníčka a colníčka do konca deviateho mesiaca po pôrode za podmienok podľa § 140 ods. 2.

(3)

Po dobu zaradenia colníka v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov má colník nárok na 80 % služobného platu.

(4)

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí aj colník v stálej štátnej službe, ktorý bol so svojím súhlasom vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky. O vyslaní colníka, skončení, skrátení alebo predĺžení jeho vyslania rozhoduje minister na návrh generálneho riaditeľa.

(5)

Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 4 má colník nárok na služobný plat podľa § 79 ods. 1 písm. a) až c), ktorý by mal priznaný, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, a osobitný príplatok podľa § 83 ods. 3; tiež mu patria náhrady výdavkov podľa osobitného predpisu11e) okrem náhrad výdavkov, ktoré mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.

(6)

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí aj colník v stálej štátnej službe, ak nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe dočasne voľná iná, menej zodpovedná funkcia, ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú funkciu alebo ak v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti alebo disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti nemôže dočasne vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.

(7)

Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 6 má colník nárok na 50 % služobného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi.12) Táto časť služobného príjmu sa zvyšuje o 10 % na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % služobného platu.

(8)

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov nemožno zaradiť colníka, ktorý splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok; to neplatí pre colníkov zaradených do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 1 písm. c).

(9)

Nadriadený, v ktorého personálnej pôsobnosti je colník zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov, je povinný sústavne sledovať, či sa neskončili dôvody na zaradenie colníka do tejto zálohy, a zabezpečiť jeho ustanovenie do funkcie alebo vymenovanie do funkcie podľa § 33.

§ 41

(1)

Do neplatenej zálohy sa zaraďujú colníci,

a)

ktorým bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný plat na čas dlhší ako dva mesiace,

b)

ktorým bola udelená rodičovská dovolenka,

c)

ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2 alebo odseku 3.

(2)

Výkon funkcie colníka sa prerušuje na čas výkonu funkcie

a)

prezidenta Slovenskej republiky,

b)

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

c)

člena vlády,

d)

vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,

e)

predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy,13)

f)

sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,

g)

predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

h)

sudcu,

i)

prokurátora,

j)

guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,

k)

člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,

l)

štátneho tajomníka ministerstva,

m)

vedúceho úradu ministerstva,

n)

vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

o)

vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

p)

volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy,

q)

verejného ochrancu práv,

r)

dlhodobo uvoľneného na plnenie úloh v odborových orgánoch.

(3)

Výkon funkcie colníka možno prerušiť aj na čas pôsobenia colníka v oblasti colníctva a daní v medzinárodných organizáciách alebo inštitúciách Európskej únie. O tomto prerušení výkonu funkcie colníka rozhoduje minister na návrh generálneho riaditeľa.

(4)

Na colníka zaradeného do neplatenej zálohy sa vzťahuje § 42 ods. 5 primerane.

§ 42

Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby

(1)

Ak sa colník stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh vyšetrovania jeho činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

(2)

Colníka možno dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, ak je colník trestne stíhaný, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby colníka.

(3)

Colník, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, má odo dňa pozbavenia nárok na služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi.12) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.

(4)

Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa colníkovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený. Rozdiel služobného platu sa vyplatí colníkovi aj po skončení služobného pomeru; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, ak trestné stíhanie o tomto trestnom čine nebolo právoplatne skončené, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru alebo bol uvoľnený zo služobného pomeru a dôvody na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby nezanikli.

(5)

Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa colníkovi zakazuje nosiť služobnú rovnošatu a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, ako aj služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo nej. Ostatné povinnosti je colník povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(6)

Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, nadriadený dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí.

(7)

Nadriadený nariadi colníkovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, aby sa zdržiaval v mieste trvalého pobytu alebo na inom vopred dohodnutom mieste v čase zodpovedajúcom dĺžke základného času služby v týždni podľa § 59 ods. 1. Colník, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa môže dočasne vzdialiť z určeného miesta z dôvodov uvedených v § 75 až 78; o tom je povinný vopred informovať nadriadeného.

(8)

Ak bolo zrušené rozhodnutie o prepustení colníka, ktorý bol v čase skončenia služobného pomeru dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné pozbavenie trvá, ak trvajú podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2.

§ 43

Služobná disciplína

Služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

§ 44

Základné práva a povinnosti colníka

(1)

Colník má právo

a)

na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,

b)

na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,

c)

na prehlbovanie kvalifikácie,

d)

odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu14) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,

e)

podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 5a.

(2)

Colník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(3)

Colník je povinný

a)

plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b)

vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

c)

oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu,

d)

zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia,

e)

pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,

f)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,

g)

v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,

h)

dodržiavať služobnú disciplínu,

i)

vykonávať štátnu službu nestranne,

j)

poskytnúť colnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,

k)

plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,

l)

byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

m)

oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ku ktorým došlo počas trvania služobného pomeru,

n)

oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojej služobnej zbrane, služobného preukazu alebo služobného odznaku,

o)

podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,

p)

podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanoví osobitný predpis9b) alebo ak tak určí minister alebo generálny riaditeľ,

q)

podrobiť sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme,

r)

nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,

s)

predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,

t)

zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené,

u)

plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

v)

preukázať nadriadenému, že si riadne plní svoje študijné povinnosti v štúdiu pri výkone štátnej služby a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace s týmto štúdiom,

w)

dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz,

x)

zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu.

(4)

Ak sa colník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť; ak trvá nadriadený na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho colníkovi písomne potvrdiť a colník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Colník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

(5)

Colník nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o colníka uvedeného v § 41 ods. 2.

(6)

Colník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť, sprostredkúvať obchodný styk so štátom, s obcou alebo s vyšším územným celkom, požadovať alebo prijímať dary alebo výhody, alebo navádzať iného, aby poskytol dar alebo určitú výhodu, zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

(7)

Zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 6 sa nevzťahuje na výkon lekárskej služby prvej pomoci v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie, alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného zákona,14aa) na vykonávanie funkcie člena orgánu,14ab) Fondu ochrany vkladov14ac) alebo Garančného fondu investícií14ab) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Colník nesmie vykonávať znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo prekladateľskú činnosť, ak je náplňou jeho činnosti v rámci ním vykonávanej funkcie pri výkone štátnej služby.

§ 44a

Majetkové priznanie

(1)

Colník je počas trvania služobného pomeru povinný preukazovať svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní

a)

do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru,

b)

do 31. marca každého kalendárneho roka,

c)

v lehote určenej ministrom.

(2)

V majetkovom priznaní podla odseku 1 písm. a) sa uvádza stav majetku ku dnu vzniku služobného pomeru. V majetkovom priznaní podla odseku 1 písm. b) sa uvádza stav majetku k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa podáva majetkové priznanie. V majetkovom priznaní podla odseku 1 písm. c) sa uvádza stav majetku k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie.

(3)

Majetkové priznanie obsahuje

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu colníka, jeho dieťaťa a manžela colníka podľa odseku 8,

b)

označenie nehnuteľnosti, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a cenu jej obstarania,14a)

c)

označenie hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 638,78 eura, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a ocenenie tejto veci,

d)

označenie majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých hodnota presahuje 6 638,78 eura, právny dôvod ich nadobudnutia, dátum ich nadobudnutia a ocenenie majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty,

e)

označenie hnuteľných vecí, majetkových práv a iných majetkových hodnôt, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6 638,78 eura, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 596,96 eura,

f)

údaj o príjme z vykonávania činností uvedených v § 44 ods. 7, ak tento príjem presahuje 1 659,70 eura za kalendárny rok.

(4)

Za majetok podľa odseku 3 písm. b) sa považujú aj byty a nebytové priestory. Za majetok podľa odseku 3 písm. c) sa považujú aj peňažné prostriedky v hotovosti v eurách a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v eurách a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách.

(5)

Cena obstarania pri odplatnom nadobudnutí majetku podľa odseku 3 písm. b) je dohodnutá kúpna cena, pri bezodplatnom nadobudnutí takého majetku cena podľa osobitného predpisu;14a) pri majetku podľa odseku 3 písm. b) obstaranom vlastnou výstavbou sú cenou obstarania výdavky na obstaranie takého majetku.

(6)

Majetok podľa odseku 3 písm. c) a d) sa na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou s výnimkou peňažných prostriedkov v hotovosti v eurách, vkladov v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v eurách a vkladov v zahraničných bankách v eurách. Peňažné prostriedky v cudzej mene v hotovosti, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách v cudzej mene sa prepočítajú na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska14ad) v deň predchádzajúci poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie. Cenou obvyklou sa na účely majetkového priznania rozumie cena, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste taký majetok obvykle predáva.

(7)

Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely odseku 3 delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.14b)

(8)

Colník je povinný preukazovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a svojho manžela, ktorí s ním žijú v domácnosti,14c) a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, alebo o správe spoločného majetku, colník preukazuje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.

(9)

Dieťa a manžel colníka, ktorí s ním žijú v domácnosti,14c) sú povinní na požiadanie colníkovi uvedenému v odseku 8 bezodkladne poskytnúť údaje uvedené v odsekoch 3 a 4.

(10)

Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie colníka, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,14c) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(11)

Majetkové priznanie podľa odseku 1 odovzdáva colník nadriadenému, ktorý ho vymenúva alebo ustanovuje do funkcie. Tento nadriadený zabezpečí vyhodnotenie majetkového priznania a jeho uchovávanie a zabezpečí jeho ochranu pred zneužitím.9)

(12)

Ak colník nepodá včas majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo čestné vyhlásenie, nadriadený podľa odseku 11 mu vydá pokyn, aby dodatočne splnil túto povinnosť, najneskôr však do 30 dní od oboznámenia sa s pokynom.

(13)

Ak má nadriadený podľa odseku 11 odôvodnené pochybnosti o úplnosti alebo správnosti údajov uvedených v majetkovom priznaní, alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, vydá colníkovi písomný pokyn, aby doplnil údaje uvedené v majetkovom priznaní alebo preukázal spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov preukazuje colník čestným vyhlásením o zdroji ich príjmov. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov colník doloží, ak ho o to nadriadený podľa odseku 11 požiada, výpisom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dokladom banky alebo pobočky zahraničnej banky o poskytnutí úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením darcu alebo iným dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov. Colník je povinný doplniť údaje v majetkovom priznaní alebo preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní najneskôr do 30 dní od oboznámenia sa s písomným pokynom.

(14)

Za porušenie služobnej povinnosti sa považuje, ak colník

a)

nepodá majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo

b)

úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa odsekov 10 a 13, alebo

c)

nepreukáže spôsob nadobudnutia majetku alebo finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní hodnoverným spôsobom.

§ 45

Základné povinnosti nadriadeného

Nadriadený je povinný

a)

organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených colníkov,

b)

zabezpečovať, aby colníci boli na výkon štátnej služby odborne vycvičení a vyškolení,

c)

odmeňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností,

d)

vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a viesť podriadených colníkov k služobnej disciplíne,

e)

zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

f)

zabezpečovať dodržiavanie príslušných právnych predpisov spojených s výkonom štátnej služby colníka.

§ 46

Disciplinárna právomoc

Nadriadení môžu v rozsahu svojej právomoci udeľovať podriadeným colníkom disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

§ 47

Disciplinárne odmeny

(1)

Disciplinárnou odmenou je

a)

písomná pochvala,

b)

peňažný dar alebo vecný dar,

c)

mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.

(2)

Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje, pričom možno udeliť len jeden druh disciplinárnej odmeny. Colníkovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie a toto ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže colníkovi udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister.

(3)

Peňažný dar možno colníkovi udeliť najviac do dvojnásobku služobného platu.

(4)

Na mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti sa vzťahuje § 25.

(5)

Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia colnej správy a Slovenskej republiky.

(6)

Colníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne povýšiť do vyššej hodnosti in memoriam.

§ 48

Disciplinárne previnenie

(1)

Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností colníka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom.

(2)

Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie colníka, ktoré má znaky priestupku15) (ďalej len „priestupok“).

§ 49

Disciplinárne opatrenie

Disciplinárnym opatrením je

a)

písomné pokarhanie,

b)

zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na tri mesiace,

c)

zníženie hodnosti o jeden stupeň na jeden rok,

d)

zákaz činnosti,

e)

prepadnutie veci.

§ 50

Výčitka

Ak postačí na nápravu colníka a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.

§ 51

(1)

Za disciplinárne previnenie možno colníkovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedené v § 49 písm. a) až c).

(2)

Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť colníkovi v hodnosti strážmajstra, podporučíka alebo generála.

(3)

Za priestupok možno colníkovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 49 písm. a), b), d) a e). Tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 49 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.

(4)

Disciplinárne opatrenia zákazu činnosti a prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.16)

(5)

Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie colníka.

(6)

Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci sa vykoná aj vtedy, ak colník, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.

§ 52

(1)

Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Colníkovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

(2)

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj colníka k plneniu služobných povinností.

(3)

Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 51 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 49 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 51 ods. 4.

(4)

Uložením disciplinárneho opatrenia nie je colník zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.

§ 53

Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.

§ 54

(1)

Priestupok možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie do dvoch rokov odo dňa spáchania priestupku.

(2)

Za priestupok ublíženia na cti alebo priestupok na úseku práva na prístup k informáciám môže byť uložené disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, môže byť disciplinárne opatrenie uložené len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a colníka.

(3)

Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

(4)

O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadali.

(5)

Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.

§ 55

(1)

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol colník za ten istý skutok už právoplatne odsúdený; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.

(2)

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

(3)

Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku týchto disciplinárnych opatrení, alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.

(4)

Uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo za priestupok nevylučuje skončenie služobného pomeru colníka za takéto konanie, ak po uložení disciplinárneho opatrenia vyšli najavo skutočnosti odôvodňujúce skončenie služobného pomeru.

§ 56

zrušený

§ 57

Zahladenie disciplinárneho opatrenia

(1)

Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a colník sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené; to neplatí pre prípad služobného hodnotenia. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.

(2)

Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak colník výkonom služby a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak však bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na jeden rok alebo disciplinárne opatrenie zákazu činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice doby výkonu tohto opatrenia.

§ 58

Evidencia disciplinárnych opatrení

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisuje bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

§ 59

Dĺžka základného času služby v týždni

(1)

Dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas celého kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne, sa ustanovuje na 38 hodín.

(3)

Súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky.

(4)

Deň, keď colník nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý deň služby a z toho dôvodu je pre neho tento deň dňom služobného pokoja, sa považuje za deň výkonu štátnej služby.

(5)

Nadriadený môže určiť colníkovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, ak o to colník požiada zo zdravotných dôvodov alebo iných vážnych dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol colníkovi určený kratší čas služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.

§ 60

Rozvrhnutie základného času služby v týždni

(1)

Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali ak možno na sobotu a nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.

(2)

O rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak colník vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby v tomto týždni je splnený a nepretržitý odpočinok v týždni pripadne na sobotu a nedeľu.

(3)

O nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, a jeho priemerná dĺžka sa rovná dĺžke základného času služby v týždni.

(4)

O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje generálny riaditeľ; generálny riaditeľ určí začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, rozhoduje nadriadený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12 hodín.

(5)

Výnimku nad rámec času stanoveného podľa odseku 4 v prípadoch špecifických činností určí generálny riaditeľ vnútorným predpisom. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny nesmie presiahnuť 18 hodín.

(6)

Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú sviatky a dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni.

(7)