Zákon o ovzduší

z 3. marca 2010

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje a) cieľ v kvalite ovzdušia, hodnotenie kvality ovzdušia a informovanie verejnosti o kvalite ovzdušia, b) práva a povinnosti osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou a pri obmedzovaní príčin a zmierňovaní následkov znečisťovania ovzdušia, c) osvedčovanie odbornej spôsobilosti a povinnosti oprávnených posudzovateľov pri vyhotovovaní odborných posudkov alebo čiastkových odborných posudkov, d) oprávnené merania, kalibrácie, skúšky a inšpekciu zhody, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia, f) správne delikty v oblasti ochrany ovzdušia.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

ovzduším okolité ovzdušie v troposfére okrem ovzdušia v pracovných priestoroch podľa osobitného predpisu,1) do ktorých nemá verejnosť pravidelný prístup,

b)

znečisťujúcou látkou akákoľvek látka vnášaná ľudskou činnosťou priamo alebo nepriamo do ovzdušia, ktorá má alebo môže mať škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, okrem látky, ktorej vnášanie do životného prostredia je upravené osobitným predpisom,2)

c)

stálym meraním meranie úrovne znečistenia ovzdušia uskutočňované na stálych miestach kontinuálne alebo občasným vzorkovaním, ktoré pri dodržaní cieľov v kvalite údajov určuje úroveň znečistenia ovzdušia,

d)

indikatívnym meraním meranie, ktoré spĺňa ciele v kvalite údajov, ktoré sú menej prísne ako tie, ktoré sa vyžadujú pre stále merania,

e)

mestským pozaďovým miestom miesto v mestských oblastiach, kde sú úrovne znečistenia ovzdušia reprezentatívne pre expozíciu bežného mestského obyvateľstva,

f)

prevádzkovateľom zdroja znečisťovania ovzdušia osoba, ktorá má právo prevádzkovať alebo riadiť zdroj znečisťovania ovzdušia,

g)

emisiou každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia,

h)

spaľovňou odpadov stacionárne technické zariadenie alebo mobilné technické zariadenie, ktoré slúži na tepelnú úpravu odpadov3) s využitím alebo bez využitia tepla vznikajúceho pri spaľovaní; sú to zariadenia na spaľovanie odpadov oxidáciou, zariadenia na iné postupy tepelnej úpravy odpadov, ako je pyrolýza, splyňovanie alebo plazmové procesy, ak sa látky vzniknuté pri týchto postupoch následne spália,

i)

zariadením na spoluspaľovanie odpadov stacionárne zariadenie alebo mobilné zariadenie, ktorého hlavným účelom je výroba energie alebo iného materiálového produktu, v ktorom sa odpady používajú ako riadne palivo alebo prídavné palivo alebo v ktorom sa odpady tepelne upravujú na účely ich zneškodnenia; ak sa spoluspaľovanie odpadov uskutočňuje tak, že hlavným účelom zariadenia na spoluspaľovanie odpadov nie je výroba energie alebo iného materiálového produktu, ale tepelná úprava odpadov, zariadenie na spoluspaľovanie odpadov sa považuje za spaľovňu odpadov,

j)

vymedzením spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov vymedzenie technologického celku ako celého zariadenia vrátane všetkých spaľovacích liniek, zariadení na príjem odpadov a skladovanie odpadov, súvisiacich zariadení na predúpravu odpadov, systémov na prísun odpadov, palív a vzduchu, parných kotlov, zariadení na úpravu a skladovanie zvyškov po spaľovaní, zariadení na čistenie odpadových plynov a odpadových vôd, komínov, zariadení a systémov na riadenie spaľovacieho procesu a na zaznamenávanie a monitorovanie podmienok spaľovania, ktoré sú prevádzkové v rámci funkčného celku a priestorového celku,

k)

dokumentáciou projekt stavby, technické a prevádzkové podmienky výrobcov zariadení, prevádzkový predpis vypracovaný v súlade s projektom stavby, s podmienkami výrobcov zariadení, s podmienkami jej užívania a schválený súbor technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke stacionárnych zdrojov,

l)

verejnosťou jedna alebo viacero osôb alebo ich združenia,

m)

časticami PM10 suspendované častice, ktoré prejdú zariadením so vstupným otvorom definovaným v referenčnej metóde na vzorkovanie a meranie PM10 STN EN 12341, selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 10 mikrometrov s 50 % účinnosťou,

n)

časticami PM2,5 suspendované častice, ktoré prejdú zariadením so vstupným otvorom definovaným v referenčnej metóde na vzorkovanie a meranie PM2,5 STN EN 14907 selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 2,5 mikrometrov s 50 % účinnosťou,

o)

prchavou organickou zlúčeninou každá organická zlúčenina antropogénneho a biogénneho pôvodu iná ako metán, schopná tvoriť fotochemické oxidanty reakciou s oxidmi dusíka za prítomnosti slnečného žiarenia,

§ 3

Zdroj znečisťovania ovzdušia

(1)

Zdroj znečisťovania ovzdušia je

a)

stacionárny zdroj, ktorým je technologický celok, sklad alebo skládka palív, surovín a produktov, skládka odpadov, lom alebo iná plocha s možnosťou zaparenia, horenia alebo úletu znečisťujúcich látok alebo iná stavba, objekt, zariadenie a činnosť, ktorá znečisťuje alebo môže znečisťovať ovzdušie; vymedzený je ako súhrn všetkých zariadení a činností v rámci funkčného celku a priestorového celku,

b)

mobilný zdroj, ktorým je pohyblivé zariadenie so spaľovacím motorom alebo iným hnacím motorom, ktorý znečisťuje ovzdušie.

(2)

Stacionárne zdroje sa podľa miery ich vplyvu na ovzdušie alebo podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia členia na

a)

veľký zdroj, ktorým je osobitne závažný technologický celok,

b)

stredný zdroj, ktorým je závažný technologický celok, ak nie je súčasťou veľkého zdroja,

c)

malý zdroj, ktorým je ostatný technologický celok, plochy, na ktorých sa vykonávajú práce, ktoré môžu spôsobovať znečisťovanie ovzdušia, skládky palív, surovín, produktov a odpadov a stavby, zariadenia a činnosti znečisťujúce ovzdušie, ak nie sú súčasťou veľkého zdroja alebo stredného zdroja.

(3)

Stacionárne zdroje sa podľa dátumu ich povolenia alebo dátumu ich uvedenia do prevádzky členia na

a)

jestvujúce stacionárne zdroje,

b)

nové stacionárne zdroje.

(4)

Stacionárne zdroje sa podľa charakteru technologického procesu, technologického princípu alebo účelu technológie zaraďujú do kategórií podľa ustanovenej kategorizácie.

(5)

V pochybnostiach o vymedzení stacionárneho zdroja podľa odseku 1 písm. a), o členení stacionárneho zdroja podľa odsekov 2 a 3 a o jeho kategórii podľa odseku 4 rozhodne obvodný úrad životného prostredia.

§ 4

Prípustná úroveň znečisťovania ovzdušia

(1)

Prípustnú úroveň znečisťovania ovzdušia určujú

a)

emisné limity,

b)

technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov,

c)

národné emisné stropy,

d)

emisné kvóty.4)

(2)

Emisný limit je najvyššia prípustná miera vypúšťania znečisťujúcej látky do ovzdušia zo stacionárneho zdroja alebo jeho časti vyjadrená ako

a)

hmotnostná koncentrácia alebo objemová koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadových plynoch,

b)

hmotnostný tok znečisťujúcej látky za jednotku času,

c)

limitný emisný faktor,

d)

emisný stupeň,

e)

stupeň odsírenia,

f)

tmavosť dymu.

(3)

Emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov určené pre nové stacionárne zdroje vychádzajú z možností najlepších dostupných techník.5)

(4)

Národný emisný strop je maximálne množstvo znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok antropogénneho pôvodu vyjadrené v hmotnostných jednotkách, ktoré sa môžu v priebehu kalendárneho roka vypustiť do ovzdušia zo všetkých zdrojov na území Slovenskej republiky.

§ 5

Cieľ v kvalite ovzdušia a prípustná úroveň znečistenia ovzdušia

(1)

Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá kvalita ovzdušia, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota.

(2)

Prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia určuje

a)

limitná hodnota,

b)

cieľová hodnota,

c)

medza tolerancie,

d)

početnosť prekročenia limitnej hodnoty,

e)

početnosť prekročenia limitnej hodnoty zvýšenej o medzu tolerancie,

f)

dlhodobý cieľ,

g)

indikátor priemernej expozície pre častice PM 2,5,

h)

národný cieľ zníženia expozície pre častice PM 2,5,

i)

záväzok zníženia koncentrácie expozície pre častice PM 2,5,

j)

depozičný limit,

k)

informačný a výstražný prah.

(3)

Limitnou hodnotou je úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase a od toho času nemá byť už prekročená.

(4)

Limitná hodnota sa od ustanovených termínov nesmie prekročiť viac ako o medzu tolerancie. Medzou tolerancie je percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť limitná hodnota prekročená v súlade s ustanovenými podmienkami.

(5)

Cieľovou hodnotou je úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase, ak je to možné.

(6)

Úrovňou znečistenia ovzdušia je koncentrácia znečisťujúcej látky v ovzduší alebo jej depozícia na zemskom povrchu v danom čase.

(7)

Kritickou úrovňou je úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov, pri prekročení ktorej sa môžu vyskytnúť priame nepriaznivé vplyvy na stromy, iné rastliny alebo prírodné ekosystémy okrem ľudí.

(8)

Dlhodobým cieľom je úroveň znečistenia ovzdušia, ktorá sa má dosiahnuť v dlhodobom horizonte, okrem prípadov nedosiahnuteľných primeranými opatreniami s cieľom poskytovať účinnú ochranu zdravia ľudí a životného prostredia.

(9)

Indikátorom priemernej expozície pre častice PM2,5 je priemerná úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe meraní na mestských pozaďových miestach na celom území Slovenskej republiky, ktorá odráža expozíciu obyvateľstva; používa sa na výpočet národného cieľa zníženia expozície a záväzku zníženia koncentrácie expozície.

(10)

Národným cieľom zníženia expozície pre častice PM2,5 je percentuálne zníženie priemernej expozície obyvateľstva Slovenskej republiky ustanovené na referenčný rok s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na zdravie ľudí, ktoré sa má dosiahnuť v danom čase tam, kde je to možné.

(11)

Záväzkom zníženia koncentrácie expozície pre častice PM2,5 je úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe indikátora priemernej expozície s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na zdravie ľudí, ktorá sa dosiahne v danom čase.

(12)

Depozičným limitom je najvyššie prípustné množstvo znečisťujúcej látky usadenej po dopade na jednotku plochy zemského povrchu za jednotku času.

(13)

Celkovou depozíciou je celkové množstvo znečisťujúcich látok, ktoré sa prenieslo z atmosféry na povrch pôdy, vegetácie, vody a budov v danej oblasti a v danom čase.

(14)

Informačným prahom je úroveň znečistenia ovzdušia, pri ktorej prekročení existuje už pri krátkodobej expozícii najmä citlivých skupín obyvateľstva riziko poškodenia zdravia ľudí a pri ktorej je nevyhnutné poskytnúť aktuálnu a náležitú informáciu.

(15)

Výstražným prahom je úroveň znečistenia ovzdušia, pri ktorej prekročení existuje už pri krátkodobej expozícii riziko poškodenia zdravia ľudí a pri ktorej sa musia okamžite realizovať opatrenia podľa tohto zákona.

(16)

Zoznam znečisťujúcich látok na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia je uvedený v prílohe č. 1.

(17)

Pre vybrané znečisťujúce látky sa okrem limitných hodnôt, cieľových hodnôt a dlhodobých cieľov na ochranu zdravia ľudí určujú aj cieľové hodnoty a dlhodobé ciele pre ozón a kritické úrovne na ochranu ekosystémov a vegetácie, ktoré nesmú byť od ustanovených termínov prekročené.

(18)

Pravidelné sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia na celom území Slovenskej republiky zabezpečuje Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) poverená organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva (ďalej len „poverená organizácia“).

(19)

Ak dôjde k prekročeniu informačných prahov alebo výstražných prahov, poverená organizácia o tejto skutočnosti informuje verejnosť prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

(20)

Ak v niektorej aglomerácii, zóne alebo v ich časti nie je možné dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami pre oxid dusičitý alebo benzén v lehotách do ustanovených termínov, ministerstvo môže tieto lehoty pre dané územie predĺžiť najviac o päť rokov, ak je pre územie, na ktoré sa má predĺženie vzťahovať, vypracovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia (ďalej len „program“). Krajský úrad životného prostredia predloží ministerstvu program doplnený o ustanovené informácie, ktoré sa týkajú príslušných znečisťujúcich látok, a preukáže, ako sa dosiahne súlad s limitnými hodnotami v rámci novej lehoty.

(21)

Zónou je na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia vymedzená časť územia Slovenskej republiky.

(22)

Aglomeráciou je na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia husto osídlená zóna, v ktorej žije viac ako 250 000 obyvateľov, alebo územie s menším počtom obyvateľov, ale s vysokou hustotou osídlenia.

(23)

Ministerstvo oznámi Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) prípady, v ktorých sa môžu predĺžiť lehoty podľa odseku 20 alebo uplatňovať výnimka podľa § 32 ods. 19, a predloží jej programy doplnené o informácie podľa odseku 20 a § 32 ods. 19. Ak Komisia nevznesie žiadne námietky do deviatich mesiacov od doručenia oznámenia ministerstva, podmienky pre uplatňovanie odseku 20 alebo § 32 ods. 19 sa považujú za splnené.

(24)

Indikátor priemernej expozície pre častice PM2,5 ustanovený na rok 2015 nesmie presiahnuť záväzok zníženia koncentrácie expozície.

(25)

Národný cieľ zníženia expozície pre častice PM2,5 sa má dosiahnuť v roku 2020 tam, kde je to možné.

§ 6

Informovanie verejnosti o kvalite ovzdušia

(1)

Ministerstvo sprístupňuje na svojej internetovej stránke informácie o predĺžení lehoty podľa § 5 ods. 20, o výnimkách podľa § 32 ods. 19 a o všetkých programoch a každoročne zverejňuje informácie o kvalite ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov znečisťovania ovzdušia na jeho znečisťovaní.

(2)

Krajský úrad životného prostredia každoročne zverejňuje informácie o kvalite ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov znečisťovania ovzdušia na jeho znečisťovaní za svoj územný obvod.

(3)

Poverená organizácia každoročne sprístupňuje na svojej internetovej stránke správy o hodnotení kvality ovzdušia v Slovenskej republike.

(4)

Poverená organizácia sprístupňuje pre verejnosť aktuálne informácie o koncentráciách monitorovaných znečisťujúcich látok, ako aj o rýchlosti depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklu, benzo(a)pyrénu a polycyklických aromatických uhľovodíkov uvedených v § 8 ods. 4 prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, periodickej tlače, informačných tabúľ alebo elektronickou formou.

(5)

Poverená organizácia aktualizuje informácie o úrovni znečistenia ovzdušia, ak ide o

a)

oxid siričitý, oxidy dusíka, častice PM10, ozón a oxid uhoľnatý, minimálne raz za deň; ak ide o hodinové hodnoty oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidu uhoľnatého a ozónu v hodinových intervaloch, ak je to možné,

b)

olovo a benzén a koncentrácie uvádzané ako priemerná hodnota za posledných 12 mesiacov, minimálne raz za tri mesiace, a ak je to možné, raz za mesiac.

(6)

Informácie o kvalite ovzdušia musia obsahovať ustanovené údaje a musia byť jasné, zrozumiteľné a verejne prístupné.

§ 7

Hodnotenie kvality ovzdušia

(1)

Hodnotením kvality ovzdušia je zisťovanie úrovne znečistenia ovzdušia použitím metód merania, výpočtu, predpovedania alebo odhadovania.

(2)

Hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva poverená organizácia vo všetkých aglomeráciách a zónach pre znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty, a pre prekurzory ozónu podľa ustanovených metód a technických požiadaviek alebo rovnocennými metódami.

(3)

Prekurzorom ozónu je látka, ktorá prispieva k tvorbe prízemného ozónu.

(4)

Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva

a)

stálym meraním v aglomeráciách alebo v zónach, kde je úroveň znečistenia ovzdušia danou znečisťujúcou látkou vyššia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, a ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén, aj v zónach a aglomeráciách, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia; stále meranie môže byť doplnené modelovacími technikami alebo indikatívnymi meraniami s cieľom poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení kvality ovzdušia,

b)

kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je rovnaká alebo vyššia ako dolná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia a rovnaká alebo nižšia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia,

c)

kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia v reprezentatívnom časovom období medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén,

d)

modelovacími technikami alebo technikami objektívneho odhadu v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je nižšia ako dolná medza pre hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia.

(5)

Spôsob hodnotenia kvality ovzdušia v aglomeráciách a v zónach preveruje ministerstvo, prípadne poverená organizácia najmenej raz za päť rokov. Ak ide o významné zmeny v činnostiach, ktoré môžu ovplyvniť koncentráciu sledovaných znečisťujúcich látok, preverenie sa uskutočňuje častejšie.

(6)

Aglomerácie a zóny sa z hľadiska úrovne znečistenia ovzdušia znečisťujúcimi látkami, pre ktoré sú určené limitné hodnoty, rozdeľujú do troch skupín.

(7)