Zákon o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

z 26. novembra 2013

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet zákona

(1)

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní

a)

pomoci v hmotnej núdzi,

b)

osobitného príspevku a

c)

jednorazovej dávky.

(2)

Tento zákon sa vzťahuje na občana Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,1) a cudzinca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom2) alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 2

Hmotná núdza

(1)

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

(2)

Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

(3)

Príjemca na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok.

§ 3

Domácnosť

(1)

Domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len „člen domácnosti“), ktorými sú:

a)

jednotlivec,

b)

manžel a manželka,

c)

manžel, manželka a nezaopatrené deti4) žijúce s nimi v domácnosti,

d)

rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,

e)

rodičia a deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako mesačná minimálna mzda5) a žijú s rodičmi v domácnosti,

f)

rodičia a deti nad 25 rokov veku žijúce s nimi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,

g)

fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitného predpisu,6)

h)

plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou.7)

(2)

Ak bolo dieťa uvedené v odseku 1 písm. c) a d) zverené súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov8) a má byť na základe rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody rodičov

a)

počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u

1.

jedného rodiča má byť menej ako 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, považuje sa toto dieťa za člena domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi toho rodiča, u ktorého sa v príslušnom kalendárnom mesiaci nachádza viac dní,

2.

každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom; podmienka spolužitia v domácnosti uvedená v odseku 1 písm. c) a d) sa považuje na tento účel za splnenú u obidvoch rodičov,

b)

počas jedného kalendárneho mesiaca alebo viac po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov v starostlivosti jedného rodiča, považuje sa toto dieťa za člena domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi toho rodiča, v ktorého starostlivosti má byť v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo v príslušných kalendárnych mesiacoch.

(3)

Kalendárny deň, v ktorom má byť podľa rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody rodičov dieťa určitú časť dňa v starostlivosti jedného rodiča a ďalšiu časť dňa má byť v starostlivosti druhého rodiča, sa na účely odseku 2 písm. a) započítava tomu z rodičov, ktorý má mať v tento deň dieťa v starostlivosti viac ako 12 hodín.

(4)

Dieťa uvedené v odsekoch 2 a 3 sa v kalendárnom mesiaci spoločne posudzuje vždy len s jedným z rodičov.

(5)

Člen domácnosti na účely tohto zákona nie je

a)

nezaopatrené dieťa zverené na základe rozhodnutia súdu do náhradnej rodinnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti,

b)

fyzická osoba uvedená v odseku 1, ak je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody, alebo

c)

dieťa uvedené v odseku 1 písm. e) a f), ktorému vznikol nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, a to aj ak mu nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v čase posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi už netrvá, alebo ktorému sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,9)

d)

študent v doktorandskom študijnom programe v dennej forme, ak študent je dieťa uvedené v odseku 1 písm. e) alebo písm. f),

(6)

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb. Za preukázanie skutočností podľa prvej vety nemožno považovať len písomné vyhlásenie žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a v prípade plnoletých nezaopatrených detí len rozhodnutie súdu o určení výživného.

(7)

Ak možno fyzickú osobu považovať za člena dvoch alebo viacerých domácností, úrad určí, do ktorej domácnosti fyzická osoba patrí.

§ 4

Príjem

(1)

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

(2)

Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa osobitného predpisu10) a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.11)

(3)

Príjem na účely tohto zákona nie je

a)

25 % z príjmu zo závislej činnosti12) alebo obdobného príjmu v cudzine,

b)

25 % zo starobného dôchodku a z predčasného starobného dôchodku; dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, sa táto suma zvyšuje o 1 % priznaného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku za každý ďalší rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku dôchodkového poistenia,

c)

25 % z materského, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek,

d)

prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa alebo dávka toho istého druhu vyplatená v inom členskom štáte Európskej únie, v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo vo Švajčiarskej konfederácii najviac vo výške prídavku na dieťa ustanovenej osobitným predpisom,13)

e)

príspevok na starostlivosť o dieťa,

f)

nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou podľa osobitného predpisu,14)

g)

dotácia na podporu humanitárnej pomoci a dotácia poskytnutá iným orgánom štátnej správy, ktorá je určená na riešenie mimoriadnej krízovej situácie,

h)

príjem žiaka strednej školy a študenta vysokej školy, ktorí študujú dennou formou štúdia, získaný za 12 mesiacov, ak tento príjem neprevyšuje 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,15)

i)

príspevky poskytované podľa osobitného predpisu,16)

j)

25 % z príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby,17)

k)

finančná podpora alebo finančný príspevok z prostriedkov nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov získané v bežnom roku najviac do výšky 12-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu15) a nepeňažné plnenia určené na podporu a posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi získané v bežnom roku,

l)

zamestnanecká prémia a daňový bonus,

m)

príjem za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky,

n)

odmena za produktívnu prácu žiakovi a hmotné zabezpečenie žiaka,18)

o)

odmena za výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie,

p)

vrátený preplatok dane z príjmov a preplatok na preddavkoch na daň z príjmov v sume najviac 50 eur,

q)

vrátený preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie v sume najviac 50 eur,

r)

suma zvýšenia dôchodkovej dávky podľa osobitného predpisu19) za obdobie od 1. januára do dňa, ktorý predchádza výplatnému termínu splátky dôchodkovej dávky v januári,

s)

materiálne zabezpečenie dobrovoľníka podľa osobitného predpisu,20)

t)

opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,21)

u)

výživné uhradené povinnou osobou vo výške sumy náhradného výživného,22) ktoré je člen domácnosti povinný vrátiť.

(4)

Príjem sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

§ 5

Majetok

(1)

Majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

(2)

Za majetok podľa odseku 1 sa nepovažuje

a)

motorové vozidlo, ktorého držiteľom alebo vlastníkom je člen domácnosti a využíva sa na individuálnu prepravu, na ktorú je člen domácnosti odkázaný z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,23)

b)

jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom24) alebo dokladu o kúpe motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,15) alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.

§ 6

Nárok

Nárok na účely tohto zákona je

a)

výživné podľa osobitného predpisu,25)

b)

náhradné výživné podľa osobitného predpisu,22)

c)

dávky sociálneho poistenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti,

d)

nárok z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu.

§ 7

(1)

Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

(2)

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá

a)

dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,

b)

je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

c)

je nezaopatrené dieťa,

d)

je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa,

e)

sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie,26)

f)

sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,

g)

si zvyšuje kvalifikáciu formou denného štúdia a nie je nezaopatrené dieťa,

h)

má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

(3)

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o

a)

nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie; na primeranosť trvalého bývania sa neprihliada, ak všetci členovia domácnosti dovŕšili dôchodkový vek,

b)

poľnohospodársku pôdu a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu,

c)

hnuteľnú vec, ktorá nepodlieha exekúcii27) alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka, dotácia na podporu humanitárnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,

d)

majetok, ktorý v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu28) alebo mimoriadnej situácie29) nemôže vlastník užívať.

(4)

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem uplatnením nároku podľa § 6 písm. c), ak ide o dávku v nezamestnanosti, sa neskúma, ak ide o člena domácnosti, ktorého nemožno zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.30)

(5)

Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.

§ 8

(1)

Fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom,3) ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu.

(2)

Fyzická osoba nie je v hmotnej núdzi, ak

a)

je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo je umiestnená v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného predpisu,31)

b)

je členom komunity, rehole, spoločnosti alebo obdobného spoločenstva založeného cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou,32) ak podľa ich vnútorných predpisov má zabezpečené základné životné podmienky,

§ 9

Pomoc v hmotnej núdzi

(1)

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.

(2)

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

(3)

Pomoc v hmotnej núdzi je

a)

dávka v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“),

b)

ochranný príspevok,

c)

aktivačný príspevok,

d)

príspevok na nezaopatrené dieťa,

e)

príspevok na bývanie.

§ 10

Dávka

(1)

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.

(2)

Dávka je

a)

61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca,

b)

117,20 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,

c)

107,10 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí,

d)

160,40 eura mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,

e)

171,20 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi,

f)

216,10 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.

(3)

Ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní

a)

menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec,

b)

dobrovoľníckej činnosti,33) alebo

c)

prác na predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

(4)

Písomná dohoda podľa odseku 3 obsahuje

a)

identifikačné údaje účastníkov dohody,

b)

miesto a druh vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c),

c)

začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) s určením hodiny začatia a hodiny skončenia denného časového vymedzenia vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c),

d)

záväzok organizátora menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) zabezpečiť dohodnuté podmienky počas celého obdobia trvania dohody,

e)

ďalšie dohodnuté náležitosti.

(5)