Zákon o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

z 26. novembra 2014

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje

a)

správu pohľadávok Slovenskej republiky (ďalej len "štát"),

b)

konsolidáciu pohľadávok štátu.

(2)

Na právne vzťahy pri správe pohľadávok štátu neupravených týmto zákonom sa vzťahuje osobitný predpis.1)

(3)

Tento zákon sa nevzťahuje na pohľadávky štátu vzniknuté

a)

z medzinárodných zmlúv alebo na základe medzinárodných zmlúv,

b)

zo stabilizačných mechanizmov,2)

c)

z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov,3) ak § 21 ods. 5 neustanovuje inak.

(4)

Tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie a vymáhanie pohľadávok štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy.4)

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona

a)

pohľadávkou štátu je právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona, z činnosti správcu pohľadávky štátu alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu, jeho hodnota je určená alebo určiteľná a dlžník je známy,

b)

verejnou pohľadávkou štátu je právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo rozhodnutím, schváleným zmierom alebo výkazom nedoplatkov podľa všeobecného predpisu o správnom konaní alebo osobitných predpisov,5)

c)

súkromnou pohľadávkou štátu je právo štátu na peňažné plnenie, iné ako podľa písmena b),

d)

dátum splatnosti je posledný deň, kedy je dlžník povinný splniť dlh bez toho, aby sa dostal do omeškania s jeho plnením; na účely tohto zákona sa za dátum splatnosti považuje aj deň vykonateľnosti rozhodnutia, na ktorého základe splatná pohľadávka prešla do vlastníctva štátu,6)

e)

splatnou pohľadávkou štátu je pohľadávka štátu, ktorá nebola uhradená do dátumu jej splatnosti.

§ 3

Správa pohľadávok štátu

(1)

Správcom na účely tohto zákona je správca majetku štátu podľa osobitného predpisu,7) ak spravuje pohľadávky štátu; správcom je aj právnická osoba, z ktorej činnosti vznikajú pohľadávky, ktorých výnos je podľa osobitných predpisov8) príjmom štátneho rozpočtu alebo štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa osobitných predpisov9) spravuje pohľadávky štátu.

(2)

Správou pohľadávky štátu na účely tohto zákona je súhrn oprávnení a povinností, na ktorých základe je správca oprávnený s pohľadávkou štátu nakladať, uplatňovať a vymáhať ju v mene štátu.

(3)

Správu pohľadávky štátu vykonáva správca,

a)

z ktorého činnosti pohľadávka štátu vznikla,

b)

do ktorého pôsobnosti patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka štátu vznikla,

c)

ktorý vykonáva správu majetku štátu, s ktorým pohľadávka štátu súvisí,

d)

z ktorého rozpočtu je financovaný orgán bez právnej subjektivity, z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla, ak osobitné predpisy9) neustanovujú inak.

(4)

Ak nemožno určiť správcu podľa odseku 3, je na správu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, ktorého pôsobnosti sa pohľadávka týka, alebo správca, ktorého určí tento orgán.

(5)

Ak nemožno určiť správcu podľa odseku 4, určí správcu Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií").

(6)

Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa použijú primerane aj na záväzky Slovenskej republiky v správe správcu.

§ 4

Povinnosti správcu

(1)

Správca je povinný nakladať s pohľadávkou štátu podľa tohto zákona, využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu. Správca je povinný

a)

uplatňovať pohľadávku štátu riadne a včas, najmä oznamovať dlžníkovi písomnou výzvou na úhradu, že eviduje voči nemu splatnú pohľadávku štátu a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky štátu,

b)

viesť osobitnú evidenciu splatných pohľadávok štátu v rozsahu obsahujúcom najmä meno a priezvisko, ak je dlžníkom fyzická osoba alebo názov, ak je dlžníkom právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu,

c)

vykonávať ďalšie činnosti nevyhnutné na dosiahnutie úhrady pohľadávky štátu.

(2)

Ak § 9,14 až 18 neustanovujú inak, správca je povinný riadne a včas

a)

uplatniť právo na zaplatenie pohľadávky štátu na súde, podať návrh na nútené vymáhanie pohľadávky štátu10) alebo uskutočniť výkon rozhodnutia podľa všeobecného predpisu o správnom konaní,

b)

prihlásiť pohľadávku štátu do príslušného konania, ak bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia11) alebo dlžník vstúpil do likvidácie,

c)

prihlásiť pohľadávku štátu do dedičského konania, ak dlžník zomrel a správca sa o tejto skutočnosti dozvedel.

(3)

Správca je povinný spolu s pohľadávkou štátu vyúčtovať a uplatniť aj jej príslušenstvo.12) Správca nie je povinný vyúčtovať a uplatniť príslušenstvo12) pohľadávky štátu, ak pohľadávka štátu nepresiahne 50 eur. Z verejnej pohľadávky štátu sa úroky z omeškania13) nevyúčtujú a neuplatňujú.

§ 5

Centrálny register splatných pohľadávok štátu

(1)

Centrálny register splatných pohľadávok štátu (ďalej len "centrálny register") je verejne prístupná evidencia osôb, voči ktorým správca eviduje splatné pohľadávky štátu; údaje, ktoré sú obsahom centrálneho registra, majú informatívny charakter. Centrálny register vedie ministerstvo financií a zverejňuje ho na svojom webovom sídle. Centrálny register sa člení podľa jednotlivých správcov.

(2)

Centrálny register obsahuje

a)

meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt,

b)

názov, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa,

c)

sumu istiny pohľadávky štátu,

d)

dátum splatnosti pohľadávky štátu,

e)

právny dôvod vzniku pohľadávky štátu.

(3)

Správca je povinný zverejniť v centrálnom registri údaje podľa odseku 2 do 30 dní od dátumu splatnosti pohľadávky štátu; to neplatí, ak správca uzavrel dohodu podľa § 7. Správca je povinný údaje v centrálnom registri aktualizovať do 30 dní odo dňa, keď sa o zmene zverejnenej skutočnosti dozvedel.

§ 6

Prevod správy pohľadávky štátu

(1)

Ak je to účelné, správca môže aj bez súhlasu dlžníka previesť správu pohľadávky štátu na iného správcu. Správa pohľadávky štátu sa prevádza zmluvou o prevode správy pohľadávky štátu. Prevod správy pohľadávky štátu je vždy bezodplatný.

(2)

Zmluva o prevode správy pohľadávky štátu musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky štátu, označenie dlžníka, dôvod prevodu, sumu a dátum prevodu správy pohľadávky štátu.

(3)

S prevodom správy pohľadávky štátu sa prevádza aj správa príslušenstva pohľadávky štátu a všetkých práv spojených s pohľadávkou štátu. Správca je povinný odovzdať novému správcovi všetky doklady a poskytnúť potrebné informácie týkajúce sa predmetu prevodu správy pohľadávky štátu.

(4)

Prevod správy pohľadávky štátu je nový správca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ prevod správy pohľadávky štátu nie je oznámený dlžníkovi, zbaví sa dlžník záväzku plnením pôvodnému správcovi.

§ 7

Dohoda o splátkach a dohoda o odklade platenia

(1)

Správca môže na písomnú žiadosť dlžníka uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade platenia, ak dlžník nemôže svoj dlh riadne a včas plniť. Ak sa plnením dlhu v splátkach alebo odkladom platenia môže poskytnúť štátna pomoc, možno takúto dohodu uzavrieť len vtedy, ak sú splnené podmienky poskytnutia štátnej pomoci.

(2)

Správca môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach, ak dlžník

a)

svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu alebo ide o verejnú pohľadávku štátu,

b)

z nepriaznivých ekonomických dôvodov alebo nepriaznivých sociálnych dôvodov nemôže zaplatiť celý dlh naraz a

c)

v dohode o splátkach sa zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas.

(3)

Správca verejnej pohľadávky štátu nesmie uzavrieť dohodu o splátkach na dobu dlhšiu ako tri roky od dátumu splatnosti verejnej pohľadávky štátu. Ak osobitné predpisy14) ustanovujú dlhšiu dobu vykonateľnosti rozhodnutia, správca je oprávnený uzavrieť dohodu o splátkach na dobu dlhšiu ako tri roky, najviac však do uplynutia doby vykonateľnosti rozhodnutia.

(4)

Správca môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o odklade platenia najviac na obdobie jedného roka od dátumu splatnosti pohľadávky štátu, ak dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu alebo ide o verejnú pohľadávku štátu a z nepriaznivých ekonomických dôvodov alebo nepriaznivých sociálnych dôvodov nemôže dlžník zaplatiť celý dlh naraz.

(5)

Správca nie je oprávnený uzavrieť dohodu o splátkach a dohodu o odklade platenia k tej istej pohľadávke štátu. Správca nie je oprávnený uzavrieť opätovne dohodu o splátkach k tej istej pohľadávke štátu.

(6)

Ak dlžník dodržuje podmienky uvedené v dohode o splátkach alebo v dohode o odklade platenia, správca neúčtuje a neuplatňuje úroky z omeškania ani poplatok z omeškania.13)

§ 8

Dohoda o započítaní pohľadávky štátu

(1)

Započítanie pohľadávky štátu je možné len na základe písomnej dohody o započítaní pohľadávok štátu. Dohodu o započítaní pohľadávky štátu možno uzavrieť, ak

a)

ide o vzájomné pohľadávky, pričom pohľadávka štátu je v správe toho istého správcu, ktorému prináleží uhradiť dlh,

b)

sa s pohľadávkou dlžníka započítava súkromná pohľadávka štátu a

c)

pohľadávka, ktorá má byť započítaná voči pohľadávke štátu v správe správcu, nie je premlčaná.

(2)

Na platnosť dohody o započítaní pohľadávky štátu vyššej ako 10 000 eur je potrebný predchádzajúci súhlas ministerstva financií.

(3)

Pohľadávku štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu,15) možno započítať jednostranným právnym úkonom, ak je to v tejto zmluve dohodnuté.

§ 9

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu

(1)

Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak

a)

sa pohľadávka štátu premlčala,

b)

je zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo neúspešné,

c)

je zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo nehospodárne.

(2)

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu obsahuje najmä označenie dlžníka, právny dôvod vzniku pohľadávky štátu, sumu pohľadávky štátu a dôvod trvalého upustenia od vymáhania pohľadávky štátu. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Dlžník sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu neupovedomuje.

(3)

Na platnosť rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania jednotlivej pohľadávky štátu vyššej ako 10 000 eur je potrebný súhlas ministerstva financií, ak § 18 ods. 4 neustanovuje inak.

(4)

Správca môže vydať rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu k viacerým pohľadávkam štátu naraz, ak právny dôvod vzniku a trvalého upustenia od vymáhania týchto pohľadávok štátu je rovnaký.

(5)

Správca môže rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu zrušiť do jedného roka od jeho platnosti, ak sa preukáže, že dôvody pre takéto rozhodnutie neexistovali alebo zanikli.

(6)

Ak sa môže trvalým upustením od vymáhania pohľadávky štátu poskytnúť štátna pomoc, správca môže rozhodnúť o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, ak sú splnené podmienky poskytnutia štátnej pomoci.

§ 10

Odpustenie dlhu

(1)

Správca môže na písomnú žiadosť dlžníka rozhodnúť o úplnom alebo čiastočnom odpustení dlhu nepresahujúcom 1 000 eur v jednotlivom prípade, ak

a)

dlžníkom je fyzická osoba,

b)

odpustenie dlhu odôvodňujú nepriaznivé sociálne pomery dlžníka,

c)

vznik pohľadávky štátu nesúvisí so spáchaním úmyselného trestného činu, za ktorý bol dlžník právoplatne odsúdený,

d)

správca neeviduje voči dlžníkovi inú pohľadávku štátu a

e)

vznik pohľadávky štátu nesúvisí s podnikateľskou činnosťou dlžníka.

(2)

Rozhodnutie o odpustení dlhu obsahuje najmä označenie dlžníka, právny dôvod vzniku pohľadávky štátu, sumu pohľadávky štátu a dôvod odpustenia dlhu. Na vydanie rozhodnutia o odpustení dlhu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.

§ 11

Dohoda o urovnaní

Správca môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o urovnaní týkajúcu sa práv na peňažné plnenia, ktoré sú medzi správcom a dlžníkom sporné alebo pochybné, za podmienok ustanovených v § 585 Občianskeho zákonníka.

§ 12

Súhlas s nakladaním s pohľadávkou štátu

Súhlas so započítaním pohľadávky štátu alebo s trvalým upustením od vymáhania pohľadávky štátu je možné udeliť, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.16) Na udelenie súhlasu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; rozhodnutie o udelení súhlasu s nakladaním s pohľadávkou štátu nie je preskúmateľné súdom.

§ 13

Zánik pohľadávky štátu

(1)

Pohľadávka štátu zaniká

a)

jej splnením,

b)

vzájomným započítaním pohľadávok vo výške, v akej sa vzájomne kryjú,

c)

uplynutím jedného roku od platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, ak dlžník neuspokojí pohľadávku štátu,

d)

odpustením dlhu,

e)

splynutím17) práva a povinnosti, ak dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadlo štátu,18)

f)

rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o odpustení pohľadávky štátu v zahraničí na návrh ministerstva financií,

g)

znížením štátnych finančných aktív na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,19) ak ide o pohľadávku štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov a pôžičiek,

h)

úplným alebo čiastočným uspokojením dlhu v rámci konkurzného konania11) alebo riadnym a včasným splnením reštrukturalizačného plánu,11)

i)

rozhodnutím o upustení od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody podľa osobitných predpisov.20)

(2)

Pohľadávka štátu podľa odseku 1 písm. e) a h) nezaniká, ak je správca oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky štátu voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka alebo domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky štátu z majetku tretích osôb.

§ 14

(1)

Na účely tohto zákona sa konsolidáciou pohľadávok štátu rozumie centrálne uplatňovanie splatnej pohľadávky štátu u dlžníka a na príslušných orgánoch, zabezpečenie exekučného titulu k pohľadávke štátu a vymáhanie pohľadávky štátu prostredníctvom jedinej právnickej osoby.

(2)

Konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora (ďalej len "poverená osoba").

(3)

Konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva poverená osoba na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet.

(4)

Konsolidácia pohľadávok štátu nemusí byť vykonaná, ak ide o pohľadávku štátu, ktorá sa vymáha v konaní podľa osobitných predpisov10) alebo prebieha výkon rozhodnutia na pohľadávku štátu podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Konsolidácia pohľadávok štátu sa nevykonáva, ak

a)

ide o pohľadávku štátu, ktorej vymáhajúci orgán je ustanovený osobitným predpisom,21)

b)

od vymáhania pohľadávky štátu správca trvale upustil,

c)

ide o pohľadávku štátu, ku ktorej je uzavretá dohoda o splátkach alebo dohoda o odklade platenia, a § 17 neustanovuje inak,

d)

ide o pohľadávku štátu z trvajúceho zmluvného vzťahu,

e)

dlžníkom je správca,

f)

dlžníkom je poverená osoba.

(5)

Poverená osoba je povinná

a)

vymáhať pohľadávku štátu s odbornou starostlivosťou, najmä dbať, aby nedošlo k jej zníženiu; na pomerné uspokojenie pohľadávky štátu je oprávnená pristúpiť poverená osoba len v rámci reštrukturalizácie,11)

b)

vymáhať pohľadávku štátu podľa pokynov správcu a v súlade s jeho záujmami; od pokynov správcu sa môže poverená osoba odchýliť, ak je to nevyhnutné v záujme správcu a poverená osoba nemôže včas získať jeho súhlas a neodporuje to zmluve o vymáhaní pohľadávky štátu,

c)

pri konsolidácii pohľadávky štátu konať len v rozsahu práv a povinností správcu podľa tohto zákona,

d)