Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obmedzovaní ožiarenia pracovníkov a obyvateľov z prírodných zdrojov ionizujúceho žiarenia

VYHLÁŠKA

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

z 19. marca 2018,

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 4 zákona č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Definície vybraných veličín v radiačnej ochrane sú uvedené v prílohe č. 1.

§ 2

(1)

Optimalizácia radiačnej ochrany na pracovisku podľa § 123 zákona sa vykonáva po prekročení hodnoty efektívnej dávky pracovníka 6 mSv za kalendárny rok.

(2)

Optimalizácia radiačnej ochrany podľa odseku 1 sa vykonáva základnými opatreniami, ktorými sú

a)

zmena

1.

používaných surovín,

2.

používanej technológie,

3.

spôsobu organizácie práce alebo režimu práce,

b)

úprava pracoviska vrátane úpravy nútenej výmeny ovzdušia na pracovisku.

(3)

Ak na pracovisku po vykonaní optimalizácie radiačnej ochrany podľa odseku 2 môže dôjsť k prekročeniu efektívnej dávky podľa odseku 1, stanoví sa efektívna dávka pracovníka osobným monitorovaním.

(4)

Ak pracovník vykonáva prácu na viacerých pracoviskách, efektívne dávky pracovníka sa sčítavajú.

§ 3

(1)

Stanovenie efektívnej dávky pracovníka vychádza z evidencie jeho pobytu na pracovisku a

a)

stanovenia časového integrálu objemovej aktivity radónu,

b)

stanovenia časového integrálu objemovej aktivity iných prírodných rádionuklidov,

c)

stanovenia časového integrálu EPAEC,222Rn a časového integrálu EPAEC,220Rn,

d)

merania príkonu priestorového dávkového ekvivalentu na pracovnom mieste,

e)

stanovenia plošnej aktivity povrchovej kontaminácie spôsobenej prírodnými rádionuklidmi alebo

f)

osobnej dozimetrie.

(2)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje pracovisko podľa § 124, 125, 127 a 128 zákona, vedie evidenciu výsledkov merania a stanovenia v rozsahu podľa odseku 1 a podľa prílohy č. 2.

(3)

Kritériá na výber meracieho bodu na stanovenie efektívnej dávky pracovníka na pracovisku podľa § 123 sú uvedené v prílohe č. 3.

(4)

Prvé meranie na stanovenie efektívnej dávky pracovníka na pracovisku s možným zvýšeným ožiarením z radónu podľa § 123 ods. 3 písm. a) zákona sa vykonáva počas kalendárneho roka stanovením časového integrálu objemovej aktivity radónu počas najmenej troch mesiacov tak, aby aspoň polovica merania bola v mesiacoch máj až august.

(5)

Prvé meranie na stanovenie efektívnej dávky pracovníka podľa odseku 4, ak pracoviskom je jaskyňa alebo podobné pracovisko v podzemí sa rozdelí najmenej na dva intervaly v mesiacoch apríl až september a v mesiacoch október až marec.

(6)

Ak meranie podľa odseku 4 preukáže prekročenie efektívnej dávky podľa § 2 ods. 1, stanoví sa časový integrál EPAEC,222Rn a podiel voľnej frakcie na korekciu stanovenia hodnoty efektívnej dávky pracovníka.

(7)

Prvé meranie na stanovenie efektívnej dávky pracovníka na pracovisku s možným zvýšeným ožiarením z radónu podľa § 123 ods. 3 písm. b) zákona sa vykonáva nepretržitým meraním počas najmenej troch mesiacov tak, aby aspoň polovica času merania bola vo vykurovacom období a aby bolo možné odhadnúť časový integrál objemovej aktivity radónu počas jedného kalendárneho roka.

(8)

Ak meranie podľa odseku 7 preukáže prekročenie referenčnej úrovne 300 Bq.m^-3 za kalendárny rok, nepretržité meranie sa opakuje a rozdelí sa na určený počet mesiacov počas kalendárneho roka, ktorý zodpovedá výkonu činnosti.

(9)

Ak efektívna dávka pracovníka za kalendárny rok počas jeho pobytu na pracovisku prekročí hodnotu 6 mSv, na pracovisku sa vykoná optimalizácia radiačnej ochrany podľa § 2.

(10)

Ak prvé meranie na stanovenie efektívnej dávky pracovníka na pracovisku s možným zvýšeným ožiarením z radónu podľa § 123 ods. 3 zákona nepreukáže prekročenie efektívnej dávky 6 mSv za kalendárny rok, meranie nie je potrebné v nasledujúcich rokoch opakovať, ak na pracovisku nedôjde k zmene pracovných podmienok.

§ 4

(1)

Za stanovenie rádiologických ukazovateľov v stavebnom materiáli sa považuje stanovenie hmotnostných aktivít Ra-226, Th-232, K-40 a stanovenie indexu hmotnostnej aktivity stavebného materiálu; tieto stanovenia sa vykonávajú podľa § 138 ods. 1 zákona pred uvedením stavebného materiálu na trh a následne najmenej raz ročne.

(2)

Kritériá na metódy stanovenia hmotnostných aktivít rádiologických ukazovateľov v stavebnom materiáli a na vyjadrenie výsledkov stanovenia rádiologických ukazovateľov v stavebnom materiáli sú uvedené v prílohe č. 4.

(3)

O stanovení hmotnostných aktivít prírodných rádionuklidov v stavebnom materiáli a stanovení indexu hmotnostnej aktivity stavebného materiálu sa vyhotovuje protokol alebo sa výsledky zaznamenávajú iným spôsobom. Protokol a evidencia výsledkov merania obsahuje údaje v rozsahu podľa prílohy č. 2.

(4)

Stavebné materiály, v ktorých sa stanovujú rádiologické ukazovatele, sú uvedené v prílohe č. 5.

(5)

Základným preventívnym opatrením na obmedzenie ožiarenia z rádionuklidov v stavebnom materiáli je

a)

identifikácia zložky stavebného materiálu, ktorá je zodpovedná za vysoký obsah prírodného rádionuklidu a zníženie obsahu tejto zložky v ňom,

b)

použitie stavebného materiálu v stavbe v menšom objeme alebo

c)

použitie stavebného materiálu v stavbe len na povrchovú úpravu.

(6)

Pri výpočte efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia žiarením gama zo stavebného materiálu sa okrem indexu hmotnostnej aktivity stavebného materiálu berie do úvahy hustota stavebného materiálu, jeho hrúbka a účel, miesto, spôsob a objem použitého stavebného materiálu.

§ 5

Postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu, spôsob stanovenia radónového indexu pozemku a spôsob vyhodnotenia výsledkov stanovenia radónového indexu pozemku je uvedený v prílohe č. 6.

§ 6

(1)

Základné preventívne opatrenie na obmedzenie ožiarenia z radónu je

a)

stanovenie radónového indexu pozemku,

b)

projektovanie opatrenia a vykonanie opatrenia na zabránenie prieniku radónu z geologického podložia stavebného pozemku do budovy,

c)

odvetranie pôdneho radónu z geologického podložia stavebného pozemku mimo budovy alebo

d)

zvýšenie tesnosti kontaktných konštrukcií a vytvorenie podtlaku pod budovou.

(2)

Základné nápravné opatrenie v budove s možným zvýšeným výskytom radónu je opatrenie

a)

na zníženie prísunu radónu do budovy, ktorým je

1.

zvýšenie tesnosti kontaktných konštrukcií,

2.

vytvorenie podtlaku pod budovou,

3.

zvýšenie tesnosti kontaktných konštrukcií a vytvorenie podtlaku pod budovou,

4.

zabránenie transportu radónu z nepobytových priestorov do pobytových priestorov,

5.

vybudovanie tienenia zdroja radónu, ak je zdrojom radónu stavebný materiál, alebo

6.

odstránenie zdroja radónu,

b)

na zvýšenie výmeny vzduchu v budove, ktorým je

1.

zvýšenie výmeny vzduchu v pobytových priestoroch,

2.

zvýšenie výmeny vzduchu v nepobytových priestoroch.

(3)

Kontrola účinnosti vykonaných opatrení podľa odseku 1 alebo 2 sa vykoná meraním objemovej aktivity radónu vo vnútornom ovzduší budovy.

§ 7

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 7.

§ 8

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 2018.

Tomáš Drucker v. r.