Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o štúdiu na vysokých školách (štúdijné predpisy)

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Táto vyhláška sa vzťahuje na riadne štúdium a mimoriadne štúdium na vysokých školách v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“).

DRUHÁ ČASŤ

RIADNE ŠTÚDIUM

§ 2

Organizácia riadneho štúdia

(1) Riadne štúdium na vysokých školách sa organizuje ako

• a) denné štúdium alebo

• b) štúdium popri zamestnaní formou diaľkového štúdia alebo večerného štúdia alebo

• c) spojenie denného štúdia a štúdia popri zamestnaní.

(2) V dennom štúdiu sa študenti zúčastňujú na určených formách výučby, ktoré si dopĺňajú samostatným štúdiom; spravidla nie sú v trvalom pracovnom, členskom, služobnom pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovný pomer“).

(3) V štúdiu popri zamestnaní sa študenti pripravujú prevažne samostatným štúdiom, ktoré si dopĺňajú určenými formami výučby; spravidla sú v pracovnom pomere. Formou diaľkového alebo večerného štúdia môžu študovať aj študenti, ktorí z vážných dôvodov, najmä zdravotných, nemôžu byť v pracovnom pomere.

§ 3

Učebné plány

(1) Učebné plány vymedzujú obsah vzdelávania v jednotlivých študijných odboroch, prípadne študijných zameraniach v rámci týchto študijných odborov.

(2) Učebné plány vychádzajú z obsahu a cieľov výchovno-vzdelávacej činnosti, z výsledkov vedeckej, výskumnej, odbornej alebo umeleckej činnosti, z potrieb spoločenskej praxe; pritom zohľadňujú primerané študijné zaťaženie študentov a zásady duševnej hygieny.

(3) Učebné plány obsahujú študijné predmety (ďalej len „predmety“) podľa ročníkov a semestrov, základné formy výučby (§ 8 ods. 1) a počet hodín výučby v týždni alebo v semestri. Učebné plány ďalej určujú z ktorých predmetov a v ktorých ročníkoch a semestroch sú predpísané zápočty, klasifikované zápočty a skúšky.

(4) Učebné plány v dennom štúdiu sa určujú tak, aby počet hodín prednášok, cvičení a seminárov v týždni nepresiahol 30 hodín. Do počtu 30 hodín výučby sa nezahŕňajú hodiny vojenskej prípravy, telesnej výchovy a brannej výchovy, ak telesná výchova alebo branná výchova nie sú súčasťou študijného odboru.

(5) Učebné plány v štúdiu popri zamestnaní sa určujú tak, aby sa študentom umožnilo samostatne študovať a pripravovať sa na výučbu a skúšky; rozsah výučby vrátane konzultácií je v diaľkovom štúdiu najviac 96 hodín za semester a vo večernom štúdiu najviac 60 % rozsahu výučby určeného v dennom štúdiu príslušného študijného odboru.

§ 4

Štúdium podľa individuálneho študijného plánu

(1) Štúdium podľa individuálneho študijného plánu sa organizuje v dennom štúdiu alebo v štúdiu popri zamestnaní.

(2) V štúdiu podľa individuálneho študijného plánu sa študentovi alebo skupine študentov, ktorí spĺňajú podmienky pre toto štúdium, určí pri zachovaní obsahu a rozsahu štúdia určeného učebným plánom príslušného študijného odboru osobitná organizácia a dĺžka štúdia (§ 34 ods. 1 zákona) alebo sa na prehĺbenie vedomostí a zručností rozšíri obsah a rozsah štúdia určený učebným plánom príslušného študijného odboru (§ 34 ods. 2 zákona).

(3) Dekan môže určiť študentovi alebo skupine študentov na ich žiadosť individuálny študijný plán,

• a) ak preukazujú nadanie alebo talent výbornými študijnými výsledkami a aktivitou, alebo

• b) ak sú autormi objavov, vynálezov, priemyselných vzorov alebo zlepšovacích návrhov,^1) alebo

• c) ak sú štátnymi, športovými reprezentantmi alebo príslušníkmi stredísk vrcholového športu, alebo

• d) ak sa zúčastňujú na medzinárodných umeleckých súťažiach, alebo

• e) ak sa nemôžu pravidelne zúčastňovať na výučbe pre plnenie dôležitých spoločenských funkcií, alebo

• f) ak sa trvale starajú o vlastné alebo osvojené dieťa (deti) vo veku do 10 rokov alebo o osobu blízku, ktorá vyžaduje osobnú starostlivosť, alebo ak ide o ťarchavé študentky, alebo

• g) ak sa nemôžu pravidelne zúčastňovať na výučbe alebo plniť iné študijné povinnosti pre dlhotrvajúcu chorobu alebo pre úraz, alebo

• h) ak sa nemôžu pravidelne zúčastňovať na výučbe alebo plniť iné študijné povinnosti z iných vážnych, najmä sociálnych a rodinných dôvodov.

(4) Študentom, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, dekan určí čas, na ktorý sa povoľuje štúdium podľa individuálneho študijného plánu. Ďalej študentom určí formy a rozsah výučby, termíny skúšok, obdobie prázdnin tak, aby sa školský rok skončil študentom do 31. augusta, a podmienky pre postup do vyššieho ročníka a termíny zápisu do vyššieho ročníka. Študentom, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, môže dekan dĺžku riadneho štúdia skrátiť až o jeden rok alebo predĺžiť až o dva roky.

(5) Ak to vyžadujú potreby spoločenskej praxe môže ministerstvo školstva po prerokovaní s vysokou školou študentovi alebo skupine študentov s ich súhlasom určiť individuálny študijný plán, ktorým sa na prehĺbenie vedomostí a zručností rozšíri obsah a rozsah štúdia (§ 34 ods. 2 zákona).

(6) Individuálny študijný plán sa určuje spravidla na začiatku školského roku.

§ 5

Medziodborové štúdium

(1) Medziodborové štúdium sa organizuje v dennom štúdiu alebo v štúdiu popri zamestnaní.

(2) V medziodborovom štúdiu môžu študenti okrem predmetov študijného odboru, na ktorý boli prijatí (ďalej len „hlavný odbor“), študovať aj niektoré predmety ďalších študijných odborov v kombinácii určenej ministerstvom školstva osobitným učebným plánom.

(3) Medziodborové štúdium sa zriaďuje po súhlase ministerstva školstva a vyhlasuje ho dekan fakulty, na ktorej sa študuje hlavný odbor; dekan tiež určí podmienky tohto štúdia.

(4) Študenti, ktorí chcú študovať v medziodborovom štúdiu, požiadajú dekana fakulty, na ktorej študujú hlavný odbor, o zaradenie do tohto štúdia.

(5) Zápis študentov medziodborového štúdia a jeho kontrolu vykonáva dekanát fakulty, na ktorej študujú hlavný odbor. Táto fakulta oznámi fakulte alebo vysokej škole, na ktorej budú študovať v medziodborovom štúdiu, zoznam predmetov, ktoré sa budú na nej študovať a zoznam zaradených študentov. Tieto fakulty alebo vysoké školy oznámia fakulte, na ktorej sa študuje hlavný odbor, výsledky kontroly štúdia; výsledky kontroly štúdia (§ 12) zapisujú skúšajúci týchto fakúlt alebo vysokých škôl študentom do výkazu o štúdiu.

§ 6

Zápis

(1) Zápisom do príslušného ročníka štúdia získavajú študenti právo zúčastňovať sa na všetkých formách výučby, získavať zápočty, klasifikované zápočty a konať skúšky. Zápis sa koná v termínoch určených dekanom a vyznačuje sa študentom vo výkaze o štúdiu. Zápis študentov a kontrolu správnosti predmetov, ktoré si zapísali, vykonáva dekanát.

(2) Študenti si zapisujú do výkazu o štúdiu predmety podľa učebného plánu príslušného študijného odboru, ročníka a formy štúdia.

(3) Študenti, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, zapisujú si predmety tak, ako sú týmto plánom určené pre príslušný ročník.

(4) Študenti si môžu zapísať aj nepovinné predmety určené učebným plánom príslušného študijného odboru.

(5) Bližšie podmienky pre zápis do vyššieho ročníka ustanovuje § 19.

§ 7

Organizácia školského roku

(1) Školský rok sa rozdeľuje na zimný semester, letný semester a obdobie hlavných prázdnin. Začiatok výučby a začiatok hlavných prázdnin určuje ministerstvo školstva.

(2) Časový plán školského roku určí dekan; ak sa koná výučba študijného odboru na viacerých fakultách, určia časový plán dekani týchto fakúlt jednotne.

(3) V každom semestri denného štúdia je pätnásť výučbových týždňov, na ktoré v zimnom semestri nadväzuje šesťtýždňové obdobie určené na skúšky a jeden týždeň prázdnin a v letnom semestri päťtýždňové obdobie určené na skúšky (ďalej len „skúšobné obdobie“). Hlavné prázdniny trvajú osem týždňov. V čase hlavných prázdnin možno konať záverečné vojenské sústredenia, povinné telovýchovné kurzy, odbornú prax, spoločensko-politickú prax, určené učebným plánom a spoločensky užitočnú prácu študentov. Voľný čas študentov v čase hlavných prázdnin nesmie byť týmito činnosťami skrátený na čas kratší ako na štyri súvislé týždne. Rektor môže upraviť časové rozdelenie a počet výučbových týždňov posledného ročníka štúdia odchylne.

(4) Zostávajúce dva týždne školského roku určí dekan na uskutočňovanie odbornej praxe alebo spoločensko-politickej praxe, na exkurzie a pod.

(5) Organizáciu školského roku pre štúdium popri zamestnaní určí dekan.

Výchovno-vzdelávacia činnosť a jej organizácia

§ 8

(1) Základnými formami výučby v dennom štúdiu sú prednášky, semináre, cvičenia, exkurzie, odborná prax a spoločensko-politická prax (ďalej len „prax“). V diaľkovom štúdiu sa dopĺňa samostatné štúdium konzultáciami alebo inými vhodnými formami výučby. Súčasťou jednotlivých foriem výučby je politicko-výchovná práca so študentmi.

(2) Vo večernom štúdiu je výučba sústredená do niekoľkých dní v týždni, spravidla do večerných hodín. Ak klesne počet študujúcich v jednom ročníku vo večernom štúdiu pod dvadsať, dekan túto formu štúdia zruší a povolí študentom prestup na diaľkové štúdium alebo denné štúdium.

(3) Študentom prednášajú profesori a docenti príslušného študijného odboru a so súhlasom dekana aj odborní asistenti. Prednášky môžu konať aj významní odborníci z vedeckých pracovísk a zo spoločenskej praxe. Obsah prednášok zodpovedá obsahu vzdelávania v jednotlivých študijných odboroch uvedeného v jednotlivých učebných plánoch a učebných osnovách.

(4) Semináre vedú profesori, docenti, odborní asistenti a odborníci z vedeckých pracovísk a zo spoločenskej praxe. Na seminároch sa za aktívnej účasti študentov teoreticky a metodologicky rozvíja a prehlbuje odprednášaná časť predmetu a podáva sa výklad nových vedeckých poznatkov.

(5) Cvičenia vedú profesori, docenti, odborní asistenti a lektori príslušného študijného odboru a odborníci z vedeckých pracovísk a zo spoločenskej praxe. Na cvičeniach sa môžu zúčastňovať aj asistenti pod vedením ostatných učiteľov. Na cvičeniach sa za aktívnej účasti študentov aplikuje odprednášaná časť predmetu na praktických príkladoch, cieľavedome sa precvičujú vedomosti, zručnosti a návyky študentov potrebné na praktické a teoretické zvládnutie predmetu, upevňujú a prehlbujú sa vedomosti študentov.

(6) Exkurzie slúžia najmä na to, aby si študenti overovali teoretické vedomosti získané výučbou niektorých predmetov a oboznamovali sa s metódami práce v organizáciách.

(7) Odborná prax slúži na upevňovanie vedomostí a zručností získaných štúdiom a na získanie nových vedomostí a zručností na základe poznania práce orgánov a organizácií, v ktorých študenti konajú odbornú prax a na osvojovanie si uplatňovaných pracovných návykov a pokrokových metód práce.

(8) Spoločensko-politická prax je určená na prípravu študentov na aktívnu verejnú, politickú, politicko-výchovnú a kultúrno-výchovnú činnosť, ktorú budú vykonávať po skončení štúdia.

(9) Konzultácie pomáhajú študentom pri samostatnom štúdiu. Na konzultáciách sa študenti usmerňujú v obsahu a metódach štúdia, metodike vedeckovýskumnej, odbornej, umeleckej a inej činnosti. Konzultáciami sa môžu nahradiť aj niektoré formy a časti výučby alebo doplniť príprava študentov na skúšky.

(10) Účasť študentov na jednotlivých formách výučby je povinná v rozsahu určenom učebným plánom. Dekan môže určiť, že účasť študentov na prednáškach z niektorých predmetov a v niektorých ročníkoch nie je povinná.

(11) Študent, ktorý sa z vážnych dôvodov nemohol zúčastniť na výučbe, môže splniť študijné povinnosti spôsobom, ktorý mu určí vedúci príslušnej katedry.

(12) Študent, ktorý zamešká bez vážnych dôvodov podstatnú časť povinnej výučby určenej učebným plánom, nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka.

§ 9

Samostatným štúdiom sa študenti pripravujú na zvládnutie štúdia v predpísanom rozsahu a obsahu z prednášok, z povinnej a odporúčanej literatúry, využívaním výsledkov vlastných pokusov a experimentov, využívaním študijno-informačných stredísk, riešením úloh praxe, riešením zadaných úloh a pod.

§ 10

(1) Vedúci katedry vypracuje podľa časového plánu školského roku programy výchovno-vzdelávacej činnosti podľa semestrov a ročníkov.

(2) Programy výchovno-vzdelávacej činnosti obsahujú pre každý predmet najmä

• a) časový rozvrh výučby podľa učebných osnov,

• b) témy písomných prác a termíny ich zadania a ukončenia,

• c) harmonogram priebežnej kontroly štúdia vykonávanej na seminároch a cvičeniach,

• d) plán konzultačnej činnosti učiteľov a individuálne formy práce učiteľov so študentmi,

• e) požiadavky na skúšky a podmienky pre udelenie zápočtov a klasifikovaných zápočtov.

§ 11

Vedúci učiteľ ročníka a vedúci učiteľ študijnej skupiny

(1) Pre každý ročník určí dekan vedúceho učiteľa ročníka z profesorov, docentov alebo odborných asistentov. Dekan môže s prihliadnutím na počet študentov rozdeliť ročník na časti a pre každú časť určí vedúceho učiteľa ročníka. Dekan môže vo výnimočných prípadoch poveriť funkciou vedúceho učiteľa ročníka aj vedúceho učiteľa študijnej skupiny.

(2) Vedúci učiteľ ročníka koordinuje rozsah zadávaných úloh a kontrolných prác študentov v ich samostatnom štúdiu a pôsobí na ich rovnomerné a primerané rozloženie počas semestra alebo školského roku.

(3) Jednotlivé ročníky sa delia na študijné skupiny. Rozdelenie študentov do študijných skupín určuje dekan. Študijná skupina sa spoločne zúčastňuje na cvičeniach, seminároch, praxi a pod.

(4) Pre každú študijnú skupinu určí dekan z učiteľov vedúceho učiteľa študijnej skupiny, ktorého hlavnou úlohou je koordinovať výchovné pôsobenie v študijnej skupine.

(5) Pre každú študijnú skupinu určí dekan na návrh organizácie Socialistického zväzu mládeže vedúceho skupiny zo študentov príslušnej študijnej skupiny. Vedúci skupiny dbá, aby členovia študijnej skupiny plnili študijné povinnosti a zvyšovali si svoju odbornú, politickú a kultúrnu úroveň.

Kontrola štúdia

§ 12

(1) Hlavnými formami kontroly štúdia sú priebežná kontrola štúdia, zápočet, klasifikovaný zápočet a skúška.

(2) V predmete, v ktorom je podľa učebného plánu predpísaný zápočet, je jeho získanie podmienkou konania skúšky z príslušného predmetu.

§ 13

(1) Priebežnou kontrolou štúdia sa sleduje osvojovanie si vedomostí získaných všetkými formami výučby a v samostatnom štúdiu, ako aj úroveň vypracovania zadaných prác.

(2) Priebežnú kontrolu štúdia vykonávajú učitelia najmä kontrolnými otázkami, testmi, zadávaním študijných úloh, písomných prác a ich hodnotením.

§ 14

Zápočet a klasifikovaný zápočet

(1) Zápočet sa udeľuje za splnenie požiadaviek určených programom výchovno-vzdelávacej činnosti z príslušného predmetu a za účasť na výučbe.

(2) Klasifikovaným zápočtom sa hodnotia projektové, grafické a konštrukčné práce, praktické cvičenia, umelecký výkon alebo umelecké dielo v predmetoch, v ktorých sa nekonajú skúšky. Klasifikovaný zápočet sa hodnotí známkami: „výborne“ (1), „veľmi dobre“ (2), „dobre“ (3) a „nevyhovel“ (4).

(3) Zápočet a klasifikovaný zápočet udeľuje učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet.

(4) Požiadavky na udelenie zápočtu a klasifikovaného zápočtu vrátane časového rozloženia zadávaných úloh a priebežnej kontroly štúdia oznámi študentom učiteľ vyučujúci príslušný predmet na začiatku semestra.

(5) Zápočet a klasifikovaný zápočet vyznačí učiteľ vo výkaze o štúdiu. Klasifikovaný zápočet vyznačí známkami podľa odseku 2. Známku „nevyhovel“ do výkazu o štúdiu nezapisuje. Udelené i neudelené zápočty a klasifikované zápočty vyznačí učiteľ vo výkaze o zápočtoch a skúškach vedenom na dekanáte.

(6) Študentovi, ktorému nebol udelený zápočet, alebo ktorý bol hodnotený na klasifikovanom zápočte známkou „nevyhovel“, môže učiteľ povoliť splnenie podmienok na udelenie zápočtu alebo klasifikovaného zápočtu v náhradnom termíne, najneskôr však do termínu skúšky určeného pre príslušný predmet do konca skúšobného obdobia s výnimkou § 19 ods. 2.

(7) Študentovi, ktorý nekonal prax a nebol mu udelený zápočet, môže dekan povoliť konanie praxe v náhradnom termíne (§ 17 ods. 2).

(8) Študent, ktorému nebol udelený zápočet alebo nevyhovel z klasifikovaného zápočtu, a to ani v náhradnom termíne, nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka.

§ 15

Skúšky

(1) Skúškami sa preverujú vedomosti študenta z príslušného predmetu a jeho schopnosť tvorivo uplatňovať teoretické poznatky pri hodnotení praktických javov. Vypracovanie otázok na skúšky zabezpečí vedúci katedry pred skúšobným obdobím.

(2) Skúšky sú

• a) ústne alebo

• b) písomné a ústne alebo

• c) praktické a ústne.

(3) Ústnou skúškou sa zisťuje kvalita, rozsah a hĺbka získaných vedomostí študenta a jeho schopnosti samostatne a tvorivo riešiť určené úlohy. Na písomnej a ústnej skúške rieši študent písomné úlohy; riešenie písomných úloh sa dopĺňa ústnou skúškou. Na praktickej a ústnej skúške sa riešia praktické úlohy; riešenie praktických úloh sa dopĺňa ústnou skúškou.

(4) Na vysokých školách umeleckého smeru je skúškou základného predmetu umelecké spracovanie zadanej témy, námetu alebo predvedenie umeleckého výkonu.

(5) Skúšky a opravné skúšky (§ 16) konajú študenti spravidla u profesorov a docentov, ktorí im predmet prednášali; vo výnimočných prípadoch aj u iných učiteľov príslušného študijného odboru určených vedúcim katedry (ďalej len „skúšajúci“).

(6) V semestri môže študent konať skúšky najviac z piatich predmetov. Do tohto počtu sa nezahŕňajú klasifikované zápočty a skúšky z vojenskej prípravy a brannej výchovy, ak branná výchova nie je súčasťou študijného odboru.

(7) Skúšky sa konajú v skúšobnom období, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

(8) Vedúci katedry po prerokovaní s vedúcim učiteľom ročníka a zástupcom organizácie Socialistického zväzu mládeže určí termíny konania skúšok z jednotlivých predmetov v dostatočnom počte a v časovom predstihu tak, aby sa umožnilo študentom prihlásiť sa na skúšku aspoň dva týždne pred začatím skúšobného obdobia. Ak sa študent do dvoch týždňov pred začiatkom skúšobného obdobia na skúšku neprihlási, určí mu termín skúšky skúšajúci.

(9) Skúšajúci môže povoliť študentovi s prihliadnutím na výsledky priebežnej kontroly štúdia konanie skúšky pred ukončením výučby v príslušnom semestri.

(10) Študent koná skúšku u jedného skúšajúceho a v jednom dni s výnimkou praktických a ústnych skúšok [odsek 2 písm. c)]. Ústna skúška nemá trvať dlhšie ako tridsať minút.

(11) Výsledok skúšky klasifikuje len skúšajúci, a to týmito známkami: „výborne“ (1), „veľmi dobre“ (2), „dobre“ (3), „nevyhovel“ (4). Pri klasifikácii sa prihliada aj na výsledky priebežnej kontroly štúdia.

(12) Výsledok skúšky vyznačí skúšajúci vo výkaze o štúdiu a pripojí dátum a podpis; známka „nevyhovel“ sa do výkazu o štúdiu nezapisuje. Výsledky všetkých skúšok vrátane známky "nevyhovel" vyznačí skúšajúci vo výkaze o zápočtoch a skúškach vedenom na dekanáte.

(13) Ak študent nemôže v určenom termíne prísť na skúšku, je povinný vopred sa ospravedlniť skúšajúcemu, ktorý mu určí náhradný termín konania skúšky. Študent sa môže z vážnych, najmä zdravotných dôvodov dodatočne ospravedlniť najneskoršie do piatich dní od určeného termínu konania skúšky. O odôvodnenosti ospravedlnenia rozhodne skúšajúci. Ak študent neprišiel na skúšku a svoju neúčasť neospravedlnil, alebo ak odstúpil od skúšky, hodnotí sa známkou „nevyhovel“.