← Aktuální text · Historie

Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch

Aktuální text a fecha 1988-06-30
Čl. I

Zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, zákona Slovenskej národnej rady č. 115/1970 Zb. o finančných správach, zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1970 Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky, zákona Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich, zákona Slovenskej národnej rady č. 34/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 62/1971 Zb., ktorým sa mení zákon č. 69/1967 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 121/1971 Zb. o ľudovej kontrole v Slovenskej socialistickej republike, zákona Slovenskej národnej rady č. 159/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy, zákona Slovenskej národnej rady č. 52/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach, zákona Slovenskej národnej rady č. 139/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy a zákona Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane sa mení a dopĺňa takto:

„(1) Voči organizáciám, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, vykonáva národný výbor vo svojom územnom obvode štátnu správu. Osobitné predpisy upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy ustanovujú, v ktorých prípadoch sa musia tieto organizácie riadiť opatreniami národných výborov. Národné výbory v rozsahu im zverenej pôsobnosti kontrolujú, ako tieto organizácie plnia povinnosti uložené im osobitnými právnymi predpismi upravujúcimi jednotlivé úseky štátnej správy.“.

„Národné výbory koordinujú a kontrolujú činnosť organizácií, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, ak ide o vnútorný obchod a poskytovanie ďalších služieb obyvateľstvu, bytovú výstavbu a údržbu bytového majetku, tvorbu a ochranu životného prostredia, závodné stravovanie a rozvoj kultúry, telesnej výchovy, športu a rekreácie.“.

„Organizácie, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, sa podieľajú na zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov.“.

„(4) Národné výbory vymedzujú organizáciám, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, ich podiel na zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja svojho územného obvodu a na tvorbe a ochrane životného prostredia spôsobom a v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi a kontrolujú, ako tieto organizácie plnia svoje povinnosti na zabezpečenie potrieb komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov a povinnosti k rozpočtu národných výborov.“.

„(5) Národné výbory iniciatívne upozorňujú organizácie, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, na nedostatky vo využívaní nimi obhospodarovaných prostriedkov a požadujú od nich vyjadrenia k týmto upozorneniam.“.

„(2) Poslanec skladá voličom účty zo svojej činnosti najmenej raz ročne.“.

„Ostatným poslancom a členom komisií, ktorí nie sú poslancami, poskytne organizácia, v ktorej sú v pracovnom alebo inom obdobnom pomere, potrebné pracovné voľno s náhradou mzdy; vláda ustanoví nariadením, v ktorých prípadoch môžu od národného výboru dostať ešte odmenu za výkon funkcie.“.

„(3) Poslanec národného výboru môže pri výkone funkcie používať bezplatne hromadné dopravné prostriedky v rozsahu a za podmienok, ktoré ustanoví vláda nariadením. Vláda nariadením podrobnejšie ustanoví aj poskytovanie odmien a náhrad skutočných výdavkov poslancom.“.

„§ 22a

Ak národný výbor na obstarávanie činnosti uvedenej v § 21 založí štátny podnik, má voči nemu práva a povinnosti zakladateľa podľa osobitných predpisov.^1) Ustanovenia § 7 a § 22 ods. 3 platia obdobne; povinnosť národného výboru nahradiť majetkovú ujmu upravujú osobitné predpisy.^2)

„Riaditeľ štátneho podniku, ktorého zakladateľom je národný výbor, zodpovedá za činnosť podniku a za výsledky jeho hospodárenia národnému výboru, ktorý ho založil, a pracovnému kolektívu štátneho podniku.^3)“.

„§ 22c

Miestne národné výbory a mestské národné výbory udeľujú jednotlivým občanom povolenia na predaj tovaru a na poskytovanie iných služieb. Rozsah služieb, ktoré môžu občania poskytovať na základe povolenia národného výboru, podmienky pre ich povoľovanie, obsah žiadosti občana o udelenie povolenia, náležitosti tohto povolenia, povinnosti občanov poskytujúcich služby, odnímanie udelených povolení a ich zánik upraví vláda nariadením.“.

„§ 23

Národné výbory kontrolujú činnosť organizácií riadených alebo spravovaných národnými výbormi nižších stupňov.“.

„§ 24b

Národné výbory vydávajú potvrdenia a vyhotovujú správy pre potreby občanov, štátnych orgánov a organizácií, ak to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

§ 24c

(1) Ak v dôsledku živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti dôjde k ohrozeniu hospodárskeho alebo verejného života v obci alebo v meste, miestny národný výbor v strediskovej obci, mestský národný výbor a v obciach, v ktorých takéto národné výbory nepôsobia, okresný národný výbor, môže socialistickým organizáciám uložiť povinnosť poskytnúť osobnú a vecnú pomoc pri odstraňovaní následkov tejto udalosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Na ukladanie tejto povinnosti sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

(2) Organizácii, ktorá poskytla osobnú a vecnú pomoc, patrí náhrada účelne vynaložených výdavkov. Právo na náhradu výdavkov môže oprávnená organizácia uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď ich zistila, najneskôr do dvoch rokov od ich vzniku; inak toto právo zanikne. Právo na náhradu výdavkov sa uplatňuje na národnom výbore, ktorý povinnosť uložil podľa odseku 1. Tento národný výbor rozhoduje o náhrade výdavkov a túto náhradu poskytuje.

(3) Ak organizácia bez závažného dôvodu v určenej lehote nesplní povinnosť uloženú podľa odseku 1, národný výbor jej môže uložiť pokutu do 200 000 Kčs. Ak uložená povinnosť nebola splnená ani v novej určenej lehote, národný výbor môže opätovne uložiť pokutu. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď došlo k nesplneniu uloženej povinnosti.

(4) Pokuta je príjmom národného výboru, ktorý ju uložil.

§ 24d

(1) Organizácii, ktorá neudržiava čistotu a poriadok na pozemku, ktorý užíva, a tým naruší vzhľad obce alebo mesta, miestny národný výbor a mestský národný výbor môže uložiť pokutu do 20 000 Kčs.

(2) Organizácii, ktorá znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci mimo vyhradených miest, môže miestny národný výbor a mestský národný výbor uložiť pokutu do 50 000 Kčs.

(3) Pokutu možno uložiť, ak osobitný predpis neustanovuje za konanie uvedené v odsekoch 1 a 2 inú sankciu. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď došlo ku konaniam uvedeným v odsekoch 1 a 2.

(4) Pokuta je príjmom národného výboru, ktorý ju uložil.".

„Miestny národný výbor v strediskovej obci okrem pôsobnosti, ktorá podľa tohto zákona (§ 25) a podľa osobitných zákonov patrí miestnemu národnému výboru,

„vo vzťahu k organizáciám, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje“.

„(2) Mestský národný výbor okrem pôsobnosti, ktorá patrí miestnemu národnému výboru v strediskovej obci alebo ktorá bola mestským národným výborom zverená osobitnými zákonmi, môže zakladať štátne podniky, riadiť svoje štátne hospodárske organizácie alebo zriaďovať a spravovať iné organizácie a zariadenia, ktoré sú potrebné na uspokojovanie potrieb občanov. Mestský národný výbor prvej kategórie zakladá alebo zriaďuje najmä organizácie obstarávajúce platené služby, verejnoprospešné služby a správu a údržbu domového majetku.

(3) Mestský národný výbor ďalej

Vypúšťa sa odsek 4 a doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 4 a 5.

„Môže založiť štátny podnik a riadiť organizáciu obstarávajúcu niektorú z činností uvedených v § 21, ak slúži na uspokojovanie potrieb viacerých obcí a ak ju možno na tomto stupni účelnejšie riadiť.“.

„(6) Založenie štátneho podniku, ktorého zakladateľom je okresný národný výbor, rozvoj podniku, zásadnú zmenu predmetu jeho činnosti a zánik štátneho podniku^3) prerokúva okresný národný výbor s miestnym národným výborom alebo mestským národným výborom, v ktorého územnom obvode je sídlo štátneho podniku.

„(2) Krajský národný výbor vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií podľa osobitných predpisov.“.

„Krajský národný výbor môže zakladať štátne podniky a riadiť štátne hospodárske organizácie, prípadne zriaďovať, riadiť alebo spravovať iné organizácie, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb viacerých okresov alebo krajov, ak je to na tomto stupni účelnejšie alebo ak ide o zvlášť špecializované služby.“.

„(6) Založenie štátneho podniku, ktorého zakladateľom je krajský národný výbor, rozvoj podniku, zásadnú zmenu predmetu jeho činnosti a zánik štátneho podniku^3) prerokúva krajský národný výbor s miestnym národným výborom alebo mestským národným výborom, v ktorého územnom obvode je sídlo štátneho podniku.“.

„Plán, rozpočet a hospodárenie s majetkom“.

„§ 34a

Prebytky hospodárenia národného výboru sa mu ponechávajú na využitie na ďalší rozvoj územného obvodu.“.

„§ 35

Národný výbor a organizácie založené, riadené alebo spravované národným výborom hospodária s majetkom v socialistickom celospoločenskom vlastníctve, ktorý slúži na plnenie ich úloh, alebo s majetkom, ku ktorému majú právo hospodárenia.

§ 36

Národný majetok, ku ktorému vykonáva právo hospodárenia štátna hospodárska organizácia riadená národným výborom, alebo národný majetok, ku ktorému má národný výbor právo hospodárenia a využíva ho na niektorý z účelov uvedených v § 21, môže sa opatrením nadriadených orgánov previesť do hospodárenia inej organizácie, ktorú národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, ak vznikne pochybnosť o tom, ktorej organizácii patrí právo hospodárenia s týmto majetkom, alebo ak ide o nehnuteľný majetok, ktorý je potrebný na uskutočnenie stavby, jej užívanie alebo na vykonanie asanácie.“.

Doterajšie písmená p) až z) sa vypúšťajú.

„§ 40

(1) Národný výbor môže rozhodnúť, že niektoré základné otázky života obce alebo mesta alebo činnosti národného výboru predloží pred svojím rozhodnutím na prerokovanie občanom; urobí tak vždy, ak ide o dlhodobú koncepciu rozvoja územného obvodu, volebný program Národného frontu, územný plán obce alebo mesta, návrh rozpočtu národného výboru, závažné územné zmeny (najmä zlúčenie, rozdelenie a zrušenie obce) alebo vytvorenie jedného národného výboru pre viac obcí, návrh všeobecne záväzného nariadenia významnou mierou upravujúceho oprávnenia a povinnosti občanov a zásadné zmeny v obchodnej sieti a v sieti služieb. Národný výbor môže rozhodnúť, že niektoré základné otázky života obce alebo mesta predloží pred svojím rozhodnutím na vyjadrenie organizáciám združeným v Národnom fronte.

(2) Národný výbor v úzkej súčinnosti s organizáciami združenými v Národnom fronte zabezpečí, aby občania mali možnosť sa s navrhovanými opatreniami riadne oboznámiť. Občania uplatňujú svoje pripomienky na verejných zhromaždeniach, na schôdzach občianskych výborov, prostredníctvom organizácií združených v Národnom fronte, prostredníctvom svojich poslancov alebo písomným podaním národnému výboru.“.

„(1) Plenárne zasadanie národného výboru sa schádza najmenej štyrikrát do roka na riadne zasadanie.“.

„(2) Predseda národného výboru má pri významných príležitostiach a občianskych obradoch právo používať závesný odznak so štátnym znakom. Rada národného výboru môže určiť, v ktorých prípadoch môže tento odznak používať iný poslanec národného výboru.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

„i) riadi činnosť odborov, správnych komisií a osobitných orgánov národného výboru a ukladá im úlohy, dozerá na ich plnenie a dbá o racionalizáciu ich činnosti; určuje pracovnú náplň odborov, ich vnútornú organizáciu a počty pracovníkov; určuje zásadné úlohy v kádrovej práci, stará sa o rast kvalifikácie pracovníkov odborov a určuje plat vedúcim odborov a vedúcim osobitných orgánov (§ 63b);“.

„§ 52a

Ak nevyplýva z osobitných predpisov inak, organizačný poriadok národného výboru ustanoví, kto plní úlohy vedúceho organizácie podľa osobitných predpisov na jednotlivých úsekoch činnosti národného výboru.“.

„(2) Komisie ako kontrolné orgány dozerajú na činnosť organizácií založených, riadených alebo spravovaných národným výborom, nezasahujú však do otázok ich operatívneho riadenia. Dozerajú aj na prácu odborov a správnych komisií, najmä na dodržiavanie socialistickej zákonnosti pri výkone štátnej správy a na včasnosť a kvalitu vybavovania vecí občanov. Ak zistia nedostatky v práci odborov, správnych komisií alebo v činnosti organizácií riadených alebo spravovaných národným výborom, ukladajú vedúcim týchto orgánov a organizácií záväzné opatrenia na ich odstránenie. Riaditeľov štátnych podnikov založených národným výborom upozorňujú na zistené nedostatky. Ak sa nedosiahne náprava, predkladajú príslušné návrhy rade. Komisie ďalej sledujú a kontrolujú, ako sa na jednotlivých úsekoch činnosti národného výboru uplatňuje jeho pôsobnosť a právomoc a ako sa vykonávajú uznesenia národného výboru a jeho rady.“.

„(3) Komisie kontrolujú aj činnosť organizácií, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, ak ide o činnosti uvedené v § 7 ods. 2.

(4) Pri svojej kontrolnej činnosti sa komisie opierajú o poznatky občanov a občianskych výborov a spolupracujú s nimi.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5, odkaz v zátvorke na § 39 sa za slovami „plenárnemu zasadaniu národného výboru“ nahrádza odkazom na § 22b a 39 a v poslednej vete sa slovo „nezriaďuje“ nahrádza slovom „nezriadil“.

„§ 64

Občianske výbory

(1) Mestské národné výbory a obvodné národné výbory, ako aj miestne národné výbory v strediskových obciach zriaďujú občianske výbory. Miestne národné výbory v ostatných obciach môžu zriaďovať občianske výbory, ak to vyžaduje rozsah územia a osobitné podmienky hospodárskeho a kultúrneho rozvoja. Občania volia členov občianskych výborov na verejných zhromaždeniach na dobu 5 rokov.

(2) Občianske výbory umožňujú občanom uplatňovať ich potreby a záujmy v činnosti národného výboru a národných výborov vyšších stupňov. Občianske výbory sa môžu obracať so svojimi návrhmi, podnetmi a otázkami na orgány národného výboru; tieto orgány sú povinné sa nimi zaoberať a informovať občianske výbory najneskôr do 30 dní o spôsobe vybavenia. Organizáciám, ktoré založil, riadi alebo spravuje národný výbor alebo národné výbory vyšších stupňov, môžu predkladať požiadavky na riešenie dôležitých potrieb a záujmov občanov, najmä pokiaľ ide o služby, opravy domového majetku, odvoz odpadkov, údržbu verejných priestranstiev a verejnej zelene; organizácie sú povinné oznámiť občianskemu výboru najneskôr do 30 dní, ako budú tieto požiadavky riešené. Občianske výbory kontrolujú, ako organizácie plnia prijaté opatrenia.

(3) Občianske výbory organizujú účasť občanov na riešení verejných záležitostí, najmä pri zveľaďovaní obce (mesta), ochrane životného prostredia, ochrane bytového majetku, upevňovaní verejného poriadku a socialistického spolužitia. Usmerňujú činnosť domových komisií a domových dôverníkov.

(4) Občianske výbory sa podieľajú na tvorbe, plnení a kontrole volebných programov Národného frontu. Vyjadrujú sa k návrhom uznesení národného výboru, ktoré sa týkajú riešenia potrieb a záujmov občanov.

(5) Občianske výbory môžu hospodáriť s finančnými prostriedkami, ktoré pre národný výbor získali svojou činnosťou alebo ktoré im národný výbor zveril.

(6) Národný výbor môže v záujme styku s občanmi poveriť občianske výbory plnením niektorých svojich úloh, ak nejde o rozhodnutia vo veciach štátnej správy. Poverovať občianske výbory plnením úloh môže len plenárne zasadanie národného výboru alebo jeho rada.

(7) Občianske výbory úzko spolupracujú s poslancami národného výboru, pomáhajú im v ich činnosti vo volebných obvodoch a organizujú v spolupráci s nimi a organizáciami združenými v Národnom fronte verejné zhromaždenia (schôdze) občanov.

(8) Zástupcovia organizácií, ktoré založil, riadi alebo spravuje národný výbor a národné výbory vyšších stupňov, sú povinní na vyzvanie poslanca zúčastniť sa verejného zhromaždenia (schôdze) občanov a schôdze občianskeho výboru.".

Čl. II

Vláda Slovenskej socialistickej republiky môže nariadením

Čl. III

Zákon Slovenskej národnej rady č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 63/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave, zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 90/1971 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 127/1985 Zb., ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenska Bratislave a zákon Slovenskej národnej rady o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky, sa mení a dopĺňa takto:

„(3) Národný výbor hlavného mesta alebo obvodný národný výbor môže po dohode s miestnym národným výborom niektoré úlohy zo svojej pôsobnosti preniesť do pôsobnosti miestneho národného výboru.“.

Čl. IV

Zrušujú sa:

Čl. V

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, ako vyplýva s platnosťou pre Slovenskú socialistickú republiku zo zmien a doplnení vykonaných neskoršími zákonmi.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.

V. Šalgovič v. r.

P. Colotka v. r.

^1) Zákon č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku.

^2) § 26e Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.

^3) § 25 ods. 1 zákona č. 88/1988 Zb.

^4) § 12 ods. 1, § 18 ods. 3 a § 22 ods. 4 zákona č. 88/1988 Zb. § 8 ods. 1, § 68 až 76 zákona č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve. § 5 ods. 2 a § 64 ods. 2 a 6 zákona č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve.

^5) § 8 ods. 1 zákona č. 90/1988 Zb. § 5 ods. 2, § 10 ods. 1 a § 19 ods. 5 zákona č. 94/1988 Zb.

^6) § 17 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb.