Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty

§ 1

(1) Územie časti Bielych Karpát, Myjavskej pahorkatiny, Chvojnickej pahorkatiny a Považského podolia vymedzené v prílohe tejto vyhlášky tvorí Chránenú krajinnú oblasť Biele Karpaty (ďalej len „oblasť“).

(2) Územie oblasti vyznačia orgány geodézie a kartografie v evidencii nehnuteľností. Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti, sa uložia na Ministerstve kultúry Slovenskej socialistickej republiky, Ústredí štátnej ochrany prírody, krajských národných výboroch a okresných národných výboroch, v ktorých obvode sa nachádza územie oblasti, na príslušných krajských organizáciách štátnej ochrany prírody, na Správe Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, ako aj na územných orgánoch geodézie a kartografie.

§ 2

Účelom ochrany oblasti je zachovanie a zveľaďovanie ukážkových častí rázovitej krajiny Bielych Karpát, Myjavskej pahorkatiny, Chvojnickej pahorkatiny a Považského podolia, klimatických, vodných, pôdnych a lesných pomerov, zdravotnorekreačných hodnôt, bohatstva zveri, rýb, opeľovačov a celkovej druhovej pestrosti flóry a fauny, ako aj rozptýlených prírodných výtvorov osobitného vedeckého, kultúrno-výchovného a estetického významu a zabezpečenie ich optimálneho využitia.

§ 3

(1) Poľnohospodársky a lesný pôdny fond v oblasti možno využívať len spôsobmi, ktoré umožňujú zachovať jej krajinný ráz, rozmanitosť prírodných javov, množstvo a pestrosť druhov rastlín a živočíchov, a ktoré zabraňujú šíreniu vodnej erózie a zosunov pôdy. V lesoch oblasti možno hospodáriť len podľa lesných hospodárskych plánov vypracúvaných v súčinnosti so Správou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a schvaľovaných po prerokovaní s príslušnými orgánmi štátnej ochrany prírody.

(2) Výstavbu v oblasti možno vykonávať so zreteľom na charakter krajiny a zachovanie neurbanizovaných priestorov prírodného prostredia; pri údržbe a obnove objektov ľudovej architektúry sa musia zachovať typické pôvodné architektonické prvky.

(3) Ostatnú hospodársku a inú činnosť na území oblasti možno plánovať a vykonávať len v súlade s účelom jej ochrany.

(4) Ochrana prírody, zachovanie krajinného rázu oblasti a dodržiavanie podmienok jej ochrany je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré pôsobia na tomto území, ako aj občanov, ktorí majú v oblasti bydlisko alebo sa v nej zdržiavajú.

§ 4

(1) Výkon štátnej ochrany prírody v oblasti zabezpečujú príslušné národné výbory.^1) Odbornou organizáciou pre starostlivosť o oblasť je Správa Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty.

(2) Orgány a organizácie sú povinné prerokovať so Správou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty zámery, ktoré zamýšľajú uskutočniť na tomto území, a vyžiadať si stanovisko príslušného orgánu štátnej ochrany prírody na vykonávanie zásahov do prírodných pomerov oblasti.

§ 5

(1) Ochranou oblasti nie je dotknutá ochrana prírody a jej častí podľa iných predpisov o chránených územiach a ich ochranných pásmach.^2)

(2) Orgány štátnej ochrany prírody sú pri výkone svojej činnosti povinné prihliadať na obranu a bezpečnosť štátu; pri zmenách, ktoré sa týkajú obrany a bezpečnosti štátu, sú povinné vyžiadať si súhlas príslušných orgánov štátnej správy.

§ 6

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 111/1979 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Biele Karpaty.

§ 7

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1.augustom 1989.

Minister:

Koyš v. r.

Príloha vyhlášky č. 65/1989 Sb.

Vymedzenie územia Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty

Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty (ďalej len „oblasť“) skladajúca sa z dvoch samostatných častí - západnej a východnej, sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky v Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji v okresoch:

• a) Senica v katastrálnych územiach Skalica, Radošovce, Koválovec, Chropov, Častkov, Chvojnica, Sobotište, Podbranč, Vrbovce, Brestovec, Stará Myjava, Podhradie,

• b) Trenčín v katastrálnych územiach Stará Turá, Lubina, Bzince pod Javorinou, Moravské Lieskové, Bošáca, Zemianske Podhradie, Nová Bošáca, Ivanovce, Mlečice, Zemianske Lieskové, Adamovské Kochanovce, Chocholná-Velčice, Drietoma, Záblatie, Zlatovce, Istebník, Orechové, Hanzlíková, Hrabovka, Dolná Súča, Horná Súča, Ľuborča, Trenčianska Závada, Horné Srnie,

• c) Považská Bystrica v katastrálnych územiach Borčice, Bolešov, Kameničany, Slávnica, Sedmerovec, Bohunice pri Pruskom, Krivoklát, Pruské, Vršatské Podhradie, Tuchyňa, Mikušovce pri Pruskom, Kvašov, Červený Kameň a Lednica.

Územie oblasti je vyznačené v základnej mape Československej socialistickej republiky M 1:50 000 na týchto mapových listoch:

Západná časť

Hranica vychádza z priesečníka republikovej hranice (SSR; ČSR) so Sudoměřickým potokom východne od Skalice juhozápadným smerom okrajom lesa, zo západnej strany obchádza kótu Dubník (396 m) po lesnú cestu severovýchodne od kóty 294 m, ktorou pokračuje juhovýchodným smerom po križovatku lesných ciest. Lesnou cestou vedie juhozápadným smerom, prekračuje Zlatnícku dolinu a hranicami porastov pokračuje na lesnú cestu severne od kóty Turecký stôl (422 m). Touto cestou severozápadným smerom pokračuje na okraj lesa, ktorým ide juhozápadným smerom, obchádza kótu Turecký stôl (422 m), prechádza kótou 327 m, zo severu obchádza pramennú oblasť Hlbokého potoka, z juhu obchádza kótu Richtárka (507 m) a okrajom lesa ďalej pokračuje južným smerom po vodný tok Raková; prekračuje ho a hranicami parciel pokračuje východným smerom k vodnému toku Chvojnica. Ďalej vedie severovýchodným smerom proti toku Chvojnice po jej premostenie s komunikáciou v osade Vojtkovci. Odtiaľ vedie južným smerom hranicami parciel a porastov na okraj lesa, ktorým pokračuje východným smerom po chrbát zbiehajúci z kóty Havran (542 m), týmto chrbtom pokračuje južným smerom po poľnú cestu severovýchodne od kóty Havran (542 m). Touto cestou ide východným smerom až po križovatku s lesnou cestou juhovýchodne od osady Nečasovci, odkiaľ pokračuje lesnou cestou na okraj lesa, ktorý nezmeneným smerom sleduje po lesnú cestu. Lesnou cestou pokračuje juhovýchodným smerom na cestu II.triedy Senica Vrbovce, pokračuje ňou východným smerom na okraj lesa, ktorým vedie nezmeneným smerom až na kótu 444 m. Tu sa hranica stáča na juh cez sedlo západne od osady Černekovci a intravilánu osady Černekovci, ktorý obchádza západným smerom na okraj lesa. Lesom pokračuje južným smerom, východným smerom zo severu obchádza osadu Horná Dolina, okrajom lesa z juhu obchádza kótu Kaštieľska hora (395 m) a pokračuje až na cestu III. triedy Sobotište – Myjava, ktorou ide až na okraj lesa južne od kóty 399 m. Tu sa stáča na severovýchod a opäť hranicou lesa pokračuje severovýchodným smerom, obchádzajúc kóty 399 m a 514 m – Lipový vrch. Hranica prekračuje Malejovský potok až po priesečník okraja lesa s ľavostranným prítokom Malejovského potoka západne od osady Jurčovci, odkiaľ vedie severným smerom hranicami parciel a lesných porastov k ceste III. triedy Turá Lúka – Vrbovce; po tejto ceste pokračuje nezmeneným smerom až na hlavný chrbát, po ktorom vedie západným smerom do sedla severne od osady Súkupovci. Z tohto sedla hranica pokračuje lesnou cestou západným smerom cez pramennú oblasť ľavostranného prítoku Malejovského potoka po križovatku lesných ciest v sedle juhovýchodne od kóty Vesný vrch (564 m). Odtiaľto vedie prevažne južným smerom lesnou cestou až po cestu III.triedy Sobotište – Chodúrovci, ktorou ide severozápadným smerom k jeho sútoku s nemenovaným pravostranným prítokom južne od kóty 280 m. Tu sa hranica oblasti stáča na severozápad a pokračuje hranicami porastov a katastrálnou hranicou obce Sobotište na okraj lesa severne od osady Janíkovci. Osadou vedie prevažne západným smerom cez cestu III. triedy Janíkovci – Nošťokovci a dolinu pravostranného prítoku vodného toku Teplica na okraj lesa severovýchodne od osady Šiškovci. Okrajom lesa pokračuje severozápadným smerom až k osade Marková a jej severným okrajom na lesnú cestu juhozápadne od kóty 445 m. Touto cestou pokračuje severovýchodným smerom cez kótu 445 m na cestu III. triedy Vojtkovci – Vrbovce a ňou severným smerom po most na potoku Chvojnica. Potokom pokračuje nezmeneným smerom na cestu III. triedy Chvojnica – Vrbovce. Touto cestou východným smerom po odbočku s cestou III. triedy na Hate, ktorou pokračuje severovýchodným smerom na kótu 511 m. Odtiaľ ide v nezmenenom smere spevnenou lesnou cestou a hranicami parciel až po priesečník cesty s okrajom lesa južne od osady Janišovci, ním pokračuje severným smerom po cestu III. triedy Vrbovce – Pri húšti a touto cestou vedie severozápadným smerom po vodný tok pretekajúci osadou Pri húšti (prítok Haluzníkovho potoka), ním ide východným smerom po jeho priesečník s lesnou cestou, ktorou pokračuje severozápadným smerom až na okraj lesa severne od osady Bednárovci. Okrajom lesa pokračuje prevažne severným smerom po republikovú hranicu východne od kóty Kobyla (584 m), ktorou vedie západným smerom cez kóty Kobyla (584 m), Bukovina (583 m), Osypné hory (544 m), Zubenec (555 m), Machnáč (472 m), Tlstá hora (556 m) do východiskového bodu.

Východná časť