Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIE

§ 1

Rozsah úpravy

(1) Touto vyhláškou sa riadi hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami osobitných fondov

• a) ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších štátnych, orgánov alebo organizácií, ktoré majú postavenie ústredných orgánov Slovenskej republiky (ďalej len „ústredné orgány“),

• b) rozpočtových organizácií,

• c) príspevkových organizácií.

(2) Štátne účelové fondy (ďalej len „štátne fondy“), obce; iné právnické osoby a hospodárske subjekty sa riadia touto vyhláškou len vtedy, ak sa im poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátny rozpočet“), alebo ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

(3) Financovanie geologických prác z prostriedkov štátneho rozpočtu upravuje osobitný predpis.

DRUHÁ ČASŤ

PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA

§ 2

Hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami

(1) Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely, a to na zabezpečenie funkcií určených zriaďovateľom rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie (ďalej len „zriadovateľ“) a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov.

(2) Subjekty hospodáriace s rozpočtovými prostriedkami sú povinné dosahovať rozpočtované príjmy a plniť úlohy financované zo štátneho rozpočtu efektívne a najhospodárnejším spôsobom.

(3) Prostriedky štátneho rozpočtu možno čerpať len na podklade otvorených limitov výdavkov.

(4) Platby z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne, platby v hotovosti sa uskutočňujú v rozsahu určenom osobitnými predpismi.^1)

(5) Občianskym združeniam môžu poskytovať rozpočtové prostriedky len tie ústredné orgány, v ktorých vecnej pôsobnosti podľa osobitných predpisov^2) tieto združenia konajú. Pritom ich môžu poskytovať len na plnenie konkrétnych úloh, ktorými ich poveril štát.

(6) Rozpočtová organizácia môže poskytovať príspevky a dotácie iným ako štátnym organizáciám iba vtedy, ak poskytnutie týchto dotácií vyplýva z právnych predpisov alebo z uznesenia vlády Slovenskej republiky a na poskytnutie dotácií má zabezpečené potrebné prostriedky vo svojom rozpočte. Poskytnutie dotácie možno žiadať iba prostredníctvom jednej rozpočtovej organizácie.

§ 3

Rozpočtové opatrenia

(1) Rozpočtové opatrenia sú presuny rozpočtových prostriedkov, povolené prekročenie rozpočtu a viazanie rozpočtových prostriedkov.

(2) Rozpočtové a príspevkové organizácie sú povinné viesť mimo sústavy účtovníctva aj operatívnu evidenciu o všetkých vykonaných rozpočtových opatreniach v priebehu roka.

(3) Ústredné orgány predložia Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) spolu s ročnými účtovnými výkazmi aj prehľad o rozpočtových opatreniach vykonaných v rozpočte kapitoly v priebehu rozpočtového roka. Prehľad sa spracuje v príjmovej i výdavkovej časti podľa odvetvového a druhového členenia.

§ 4

Rozpočtové presuny

(1) Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte zabezpečené potrebné prostriedky a nie je možné ich zabezpečiť podľa § 14 písm. a) zákona, musí ich ústredný orgán alebo rozpočtová a príspevková organizácia v jeho pôsobnosti zabezpečiť predovšetkým presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu.

(2) Ústredný orgán alebo rozpočtová a príspevková organizácia v jeho pôsobnosti nemôže pri vykonávaní rozpočtových presunov vo svojej právomoci meniť záväzné úlohy a limity svojho rozpočtu.

(3) Rozpočtová a príspevková organizácia môže vykonať rozpočtové presuny vo vlastnej právomoci najneskôr k 31. decembru rozpočtového roka.

§ 5

Povolené prekročenie rozpočtových limitov

(1) Rozpočtová orgánizacia je oprávnená prekročiť limit svojho rozpočtu, ak použije prostriedky svojich osobitných fondov a prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy alebo zmluvy o združení.^3)

(2) Prekročenie limitov v ostatných prípadoch povoľuje ústredný orgán pre rozpočtové a príspevkové organizácie v jeho pôsobnosti na ťarchu svojho rozpočtu. Ak by toto prekročenie ovplyvnilo záväzné úlohy a limity rozpočtu tohto ústredného orgánu, postupuje tak po dohode s ministerstvom financií.

(3) Ak má dôjsť k prekročeniu limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z iného orgánu alebo organizácie, predložia organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, prostredníctvom zriaďovateľa, príslušným ústredným orgánom vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, obsahujúce vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov zo štátneho rozpočtu a povinnosti k štátnemu rozpočtu. Ústredný orgán predloží tieto doklady ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov a súhlasu ministerstva financií sa nemôžu limity prekročiť.

(4) Ústredný orgán môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva financií prekročiť limit výdavkov len do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov. Obdobne postupujú ústredné orgány pri povoľovaní prekročenia limitov rozpočtových a príspevkových organizácií v ich pôsobnosti.

§ 6

Viazanie rozpočtových prostriedkov

(1) Ústredný orgán musí vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak

• a) v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné orgány,

• b) neplní rozpočtované príjmy,

• c) o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda Slovenskej republiky, alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“).

(2) Rozpočtová organizácia musí viazať prostriedky svojho rozpočtu v prípade, ak

• a) tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo zčasti nebudú realizovať,

• b) neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, dohodne organizácia spôsob náhrady úbytku príjmov so zriaďovateľom.

(3) Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia. Viazané rozpočtové prostriedky sa nemôžu použiť bez súhlasu orgánu, ktorý o viazaní rozhodol.

(4) Ústredný orgán pripojí k štvrťročnému výkazu o plnení príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií, ktorý zasiela ministerstvu financií, prehľad o výške rozpočtových prostriedkov viazaných v rámci svojho rozpočtu ako trvalú úsporu.

§ 7

Časové použitie rozpočtových prostriedkov

(1) Nevyčerpané rozpočtové prostriedky v rozsahu ustanovenom touto vyhláškou možno previesť po ukončení rozpočtového roka na účty osobitných fondov. Do budúceho roka sa tiež prevádzajú prostriedky na osobitných účtoch schválených zriaďovateľom po dohode s ministerstvom financií.

(2) Na ťarchu rozpočtu bežného roku sa zaúčtujú iba tie výdavky, ktoré sa hospodársky týkajú tohto roka a ktoré peňažný ústav zaúčtuje najneskôr s účinnosťou k 31. decembru tohto roku. Výdavky, ktoré nebudú k tomuto dňu peňažným ústavom zaúčtované, zaťažujú rozpočet budúceho roku.

§ 8

Úhrada výdavkov po skončení rozpočtového roka

(1) Úhrada výdavkov na ťarchu štátneho rozpočtu bežného roka sa môže realizovať najneskôr do 15. januára nasledujúceho roka, ak ide o

• a) dodatkové výdavky na investície uhradzované zo štátneho rozpočtu,

• b) dodatkové výdavky v oblasti vedy a výskumu,

• c) dodatkové úhrady za výrobky, práce a služby dodané alebo vykonané do 31. decembra bežného roka,

• d) vyúčtovanie preddavkov podľa § 19 ods. 6 tejto vyhlášky,

• e) prevod prídelov do osobitných fondov,

• f) prevod príjmov z vedľajšej hospodárskej činnosti.

(2) Dodatkové úhrady výdavkov sú platby týkajúce sa rozpočtového roka, avšak splatné v nasledujúcom rozpočtovom roku najneskôr do 15. januára, prípadne platby splatné pred začiatkom budúceho roku, avšak z rozličných dôvodov neuhradené.

(3) Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov splatných po uplynutí rozpočtového roka sa nemôžu poukazovať vopred okrem prostriedkov

• a) na výplatu miezd za druhú polovicu decembra, vrátane cestovného vyplateného súčasne so mzdou; nevyčerpané prostriedky po výplate miezd rozpočtové organizácie odvedú ihneď po skončení výplatného termínu pre mzdy za druhú polovicu decembra na svoj príjmový účet,

• b) na úhradu preddavkov a pozastávok pri dodávkach prác a výkonov, ak sa tak orgánizácie dohodli,

• c) na úhradu faktúr za geologické práce vo výške pravdepodobnej fakturácie za mesiac december,

• d) určených na podpory v nezamestnanosti vyplácané občanom za mesiac december.

Tieto prostriedky, sa prevádzajú na účet cudzích prostriedkov. Nevyčerpané prostriedky sa odvedú na príjmový účet štátneho rozpočtu.

§ 9

Účtovanie príjmov štátneho rozpočtu

(1) V prospech štátneho rozpočtu na bežný rok sa zaúčtujú iba platby, na realizáciu ktorých dostane peňažný ústav platobné doklady najneskôr do 31. decembra bežného roka a k tomuto dňu ich aj zaúčtuje.

(2) Príjmy prijaté v hotovosti sa musia odviesť najneskôr do 31. decembra bežného roka na príjmový rozpočtový účet v peňažnom ústave.

(3) Nedoplatky príjmov z minulého roka a z predchádzajúcich rokov uhradené po 1. januári nasledujúceho roka sú rozpočtovým príjmom nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď ide o náhradu rozpočtových výdavkov z minulého roka.

(4) Príjmy za realizované práce a výkony v priebehu riešenia štátnych objednávok v oblasti výskumu a vývoja a príjmy za zvyšné a nepotrebné predmety po dokončení riešenia štátnych objednávok sa prevedú do štátneho rozpočtu v takom pomere, v akom sa štátny rozpočet podieľal na financovaní úlohy. Finančné usporiadanie musia riešitelia vykonať najneskôr do 6 mesiacov po ukončení úlohy.

§ 10

Rozpočtové limity

(1) Rozpočtovým organizáciám sa otvárajú rozpočtové limity na účty vedené v peňažnom ústave, a to osobitne na investičné a osobitne na neinvestičné výdavky. Príspevkovým organizáciám sa otvárajú samostatné výdavkové rozpočtové účty na čerpanie príspevkov na činnosť a na čerpanie účelového príspevku na investície.

(2) Ústredné orgány otvárajú rozpočtové limity pre vlastné hospodárenie a tiež limity rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktorých sú zriaďovateľom. Rozpočtovej organizácii, ktorá je zriaďovateľom rozpočtových alebo príspevkových organizácií, otvára rozpočtové limity ten ústredný orgán, ktorý je jej zriaďovateľom. Ministerstvo financií môže ustanoviť podľa výsledkov plnenia štátneho rozpočtu, že bude otvárať rozpočtové limity neinveštičných výdavkov pre ústredné orgány, ak to bude vyžadovať zabezpečenie pokladničnej rovnováhy štátneho rozpočtu, alebo ak dôjde v pôsobnosti ústredného orgánu k porušovaniu finančnoprávnych predpisov.

(3) Vedúci rozpočtových organizácií sú povinní zabezpečiť, aby rozpočtové prostriedky boli uvolňované iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte organizácie v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený.

(4) Zriaďovateľ zníži rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii limit výdavkov alebo jeho časť, predovšetkým ak bol limit určený nesprávne alebo pri jeho určení boli porušené finančnoprávne predpisy.

(5) Rozpočtové a príspevkové organizácie oznámia peňažnému ústavu limit výdavkov najneskôr dva dni pred začiatkom obdobia, v ktorom bude limit čerpaný.

(6) Na financovanie štátnych objednávok v oblasti vedy a výskumu otvára rozpočtové limity ústredný orgán, ktorý zadáva štátnu objednávku. Ak ide o štátnu objednávku plne financovanú zo štátneho rozpočtu, môže ústredný orgán čerpať takto limitované prostriedky iba na úhradu plnenia na základe hospodárskych zmlúv a za predpokladu, že si k výsledkom riešenia štátnych objednávok zábezpečí právo hospodárenia. Ak ide o štátne objednávky financované s podielovou účasťou štátneho rozpočtu, môžu nositelia štátnych objednávok čerpať rozpočtový limit, ktorý im pre každú jednotlivú štátnu objednávku otvorí objednávateľ vo výške zodpovedajúcej podielu prostriedkov štátneho rozpočtu. Prostriedky tohto limitu sa môžu čerpať až po úhrade podielu z vlastných prostriedkov zúčastnených organizácií.

(7) V prípade, že objednávateľ poskytne nositeľovi štátnej objednávky rozpočtové prostriedky na obstaranie prístrojov, strojov a zariadení potrebných na riešenie štátnej objednávky, musí súčasne určiť, ako sa použijú tieto predmety po ukončení riešenia a spôsob finančného usporiadania.

§ 11

Limity investičných výdavkov

(1) Rozpočtové limity na investičné výdavky rozpočtovej organizácie sa otvárajú na celý rozpočtový rok.

(2) Príspevková organizácia môže prevádzať z výdavkového rozpočtového účtu prostriedky na svoj zdrojový investičný účet len podľa priebehu investičnej výstavby a môže čerpať finančné prostriedky podľa vecného plnenia. Ak má príspevková organizácia vlastné investičné zdroje, musí ich prednostne použiť na úhradu investičných výdavkov.

§ 12

Limity neinvestičných výdavkov

(1) Rozpočtovej organizácii sa otvárajú rozpočtové limity neinvestičných výdavkov každý štvrťrok rozpočtového roka.

(2) Limit neinvestičných výdavkov sa otvára i na povolené prekročenie výdavkov.

(3) Zriaďovateľ poukazuje príspevkovej organizácii príspevok na činnosť zo svojho rozpočtového výdavkového účtu na jej bežný účet.

(4) Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa, alebo so štátnym rozpočtom, ak je priamo zapojená na štátny rozpočet.

§ 13

Prevody prostriedkov medzi štátnym rozpočtom federácie a štátnym rozpočtom republiky

(1) Ústredné orgány a organizácie v ich pôsobnosti môžu prevádzať prostriedky medzi štátnym rozpočtom republiky a štátnym rozpočtom federácie a medzi štátnymi rozpočtami oboch republík navzájom len prostredníctvom ministerstva financií. Organizácie financované z rôznych štátnych rozpočtov si nemôžu vzájomne prevádzať prostriedky okrem prípadov, keď ide o bežné hospodárske operácie (úhrady za dodávky, práce a služby, nájomné a pod.). Prevody v rámci zmlúv o združovaní prostriedkov^3) musia byť schválené zriaďovateľom, so súhlasom ministerstva financií.

(2) Prevody prostriedkov medzi štátnymi rozpočtami sa vykonávajú peňažne.

(3) Ústredné orgány, ktorých sa týka prevod prostriedkov, viažu tieto vo svojom rozpočte ako trvalú úsporu. Ak ministerstvo financií prevádza prostriedky do štátneho rozpočtu federácie alebo do štátneho rozpočtu Českej republiky, poukáže tieto príslušnému ministerstvu financií. Ak ministerstvo financií prijalo prevedené prostriedky, vykoná potrebné rozpočtové opatrenia v organizácii, ktorej sa rozpočtové prostriedky prevádzajú. Podľa povahy prípadov povolí buď prekročenie rozpočtu, alebo poukáže prostriedky ústrednému orgánu.

TRETIA ČASŤ

ROZPOČTOVÉ A PRÍSPEVKOVÉ ORGANIZÁCIE

§ 14

Základné ustanovenia

(1) Rozpočtové a príspevkové organizácie sú štátne organizácie, ktoré v rámci verejnej spotreby zabezpečujú

• a) základné verejné funkcie štátu,

• b) činnosti a služby, ktoré sú na základe osobitných predpisov úplne alebo zčasti financované zo štátneho rozpočtu.

(2) Príjmy a výdavky rozpočtových organizácií tvoria súčasť štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtu ich zriaďovateľa.

(3) Príjmy príspevkových organizácií sú výsledkom ich hlavnej činnosti a vlastným zdrojom financovania. Z rozpočtu zriaďovateľa alebo zo štátneho rozpočtu sa môže poskytnúť organizácii príspevok.

§ 15

Zriaďovanie rozpočtových a príspevkových organizácií

(1) Zriaďovateľom rozpočtových a príspevkových organizácií je ústredný orgán alebo iná rozpočtová organizácia podľa osobitného zákona.^4) Ak osobitný zákon neurčí zriaďovateľa, plní jeho funkcie podľa tejto vyhlášky ústredný orgán, v ktorého pôsobnosti organizácia vznikla.

(2) Ak hospodárskoprávna forma organizácie nevyplýva priamo zo zákona, určí ju zriaďovateľ po dohode s ministerstvom financií.

(3) Zriaďovateľ vydá o zriadení organizácie zriaďovaciu listinu, ktorá musí obsahovať

• a) označenie zriaďovateľa,

• b) názov, sídlo organizácie a jej identifikačné číslo; názov musí vylučovať možnosť zámeny s názvami iných organizácií,

• c) vymedzenie základného účelu a tomu zodpovedajúceho predmetu činnosti,

• d) označenie štatutárnych orgánov,

• e) vymedzenie majetku, ku ktorému má organizácia právo hospodárenia,

• f) dátum zriadenia organizácie,

• g) určenie času, na ktorý sa organizácia zriaďuje.

(4) Ak osobitný predpis neustanoví inak, zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení organizácie v Ústrednom vestníku Slovenskej republiky, a to s uvedením údajov podľa odseku 3. Oznamovacia povinnosť neplatí v prípade, ak by boli ohrozené záujmy obrany a bezpečnosti štátu.

(5) Rozpočtové a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami spojené s rozpočtom zriaďovateľa, ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenie.

§ 16

Spoločné ustanovenia

(1) Rozpočtové a príspevkové organizácie podliehajú odvodom, daniam a poplatkom, len ak tak ustanoví osobitný predpis.

(2) Odmeňovanie pracovníkov rozpočtových a príspevkových organizácií upravujú osobitné predpisy.

(3) Rozpočtová a príspevková organizácia poskytuje svoje výkony fyzickým a právnickým osobám v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi odplatne, okrem výkonov, na ktoré poskytuje zriaďovateľ prostriedky zo svojho rozpočtu.

(4) Rozpočtové a príspevkové organizácie hospodária s majetkom.^5) Prevody majetku vykonávajú odplatne, ak zriaďovateľ neustanoví inak.

(5) Rozpočtové a príspevkové organizácie môžu vkladať prostriedky svojich osobitných fondov ako kapitál do činnosti iných subjektov a obstarávať cenné papiere od iných subjektov z týchto zdrojov. Rozpočtové prostriedky na tieto účely môžu použiť len so súhlasom zriaďovateľa, ústredné orgány len so súhlasom ministerstva financií.

(6) Rozpočtové a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo o svojom majetku a o svojich príjmoch a výdavkoch podľa osobitných predpisov.^6) Osobitné predpisy^6) tiež určia obsah a spôsob predkladania výkazov rozpočtových a príspevkových organizácií o ich hospodárení.

§ 17

Hmotná zainteresovanosť

(1) Rozpočtové organizácie sú zainteresované na zvyšovaní príjmov a úsporách výdavkov vo vzťahu k úlohám a limitom štátneho rozpočtu určených zriaďovateľom. Príspevkové organizácie sú zainteresované na zlepšenom výsledku hospodárenia oproti finančnému vzťahu k štátnemu rozpočtu určenému zriaďovateľom.

(2) Rozpočtovým organizáciam sa pre účely hmotnej zainteresovanosti ponecháva prekročenie rozpočtovaných príjmov v plnom rozsahu a 50 % úspor na výdavkoch, okrem úspor mzdových prostriedkov. Príspevkovým organizáciam sa pre účely hmotnej zainteresovanosti ponecháva 50 % zlepšeného výsledku hospodárenia, s výnimkou mzdových prostriedkov. Zvyšok súm sa vracia do štátneho rozpočtu, pokiaľ osobitný predpis neurčí inak. Úspora mzdových prostriedkov ostáva organizáciám v plnom rozsahu.