Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch Slovenskej republiky (Poriadok výkonu trestu)

PRVÁ HLAVA

PRVÝ ODDIEL

Základné ustanovenia

§ 1

Táto vyhláška podrobnejšie upravuje výkon trestu odňatia slobody v súlade s jeho účelom podľa § 1 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

§ 2

Predmetom úpravy je organizácia, riadenie a výkon nápravnovýchovnej činnosti (§ 2 zákona) vo všeobecnosti a špecificky v rámci nápravnovýchovných skupín a pri jednotlivých kategóriách odsúdených v nápravnovýchovných ústavoch a v ústavoch pre výkon väzby (ďalej len „ústav“), v ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody.

DRUHÝ ODDIEL

Nápravnovýchovná činnosť

§ 3

Účel nápravnovýchovnej činnosti

(1) Účelom nápravnovýchovnej činnosti (zaobchádzania s odsúdenými) je podporovať a rozvíjať pozitívne vlastnosti osobnosti odsúdeného, úctu k iným, sebaúctu, pozitívny vzťah k rodine a zmysel pre zodpovednosť tak, aby sa u neho vytvárali osobnostné predpoklady pre zaradenie do občianskeho života, v ktorom by rešpektoval zákony a spoločenskú morálku. Nápravnovýchovnou činnosťou sa sleduje aj obmedzenie negatívnych vplyvov výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“) na osobnosti odsúdeného.

(2) V záujme splnenia účelu nápravnovýchovnej činnosti sa pre každého odsúdeného na základe psychologického vyšetrenia jeho osobnosti v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti vypracuje individuálny resocializačný program. Na jeho vypracovaní sa podieľa psychológ, pedagóg a sociálny pracovník. Jeho obsah a účel sa prerokujú s odsúdeným.

§ 4

Organizácia nápravnovýchovnej činnosti

(1) Organizačným základom realizácie nápravnovýchovnej činnosti je komunitný systém, ktorý orientuje a integruje všetky zložky nápravnovýchovnej činnosti na dosahovanie vytýčených výchovných cieľov.

(2) Komunitný systém je spôsob realizácie a organizácie nápravnovýchovnej činnosti, ktorý sa uskutočňuje na základe princípov aktívnej účasti odsúdených na procese organizácie a realizácie nápravnovýchovného zaobchádzania.

(3) Základným organizačným článkom, v ktorom sa vykonáva nápravnovýchovná činnosť, je skupina, o ktorú sa stará príslušný pedagóg.

(4) Najvyšší počet odsúdených pridelených do starostlivosti jednému pedagógovi je 20 osôb. Počas dočasného zastupovania pedagóga, najviac 6 mesačného, môže tento počet dosiahnuť dvojnásobok.

§ 5

Povinnosti príslušníkov Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky pri realizácii nápravnovýchovnej činnosti

(1) Všetci príslušníci Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky (ďalej len „Zboru“) sú v kontakte s odsúdenými povinní dodržiavať zásady pedagogického taktu.

(2) Príslušníci Zboru, ktorí priamo uskutočňujú zaobchádzanie s odsúdenými (pedagógovia, psychológovia a sociálni pracovníci) musia byť pre túto prácu vyberaní na základe psychologického vyšetrenia s ohľadom na povahové a morálne vlastnosti a kvalifikačné predpoklady potrebné pre zaobchádzanie s odsúdenými.

(3) Všetci príslušníci Zboru, ktorí uskutočňujú nápravnovýchovnú činnosť, musia do dvoch rokov od zaradenia na tento úsek byť zaradení do sociálneho výcviku.

§ 6

Poradný zbor

(1) Poradný zbor je orgán náčelníka ústavu, ktorý prerokúva zásadné koncepčné a metodické problémy penitenciárnej teórie a praxe a odporúča uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými.

(2) Členmi poradného zboru v ústave sú náčelník ústavu a jeho zástupcovia, vedúci penologického oddelenia a jeho zástupca, náčelník oddelenia ochrany a obrany, psychológ, pedagóg, sociálny pracovník a lekár. Podľa potreby môže náčelník ústavu prizvať ďalších pracovníkov ústavu a iné osoby z občianskeho života.

(3) Poradný zbor zvoláva náčelník ústavu podľa potreby alebo na podnet najmenej jednej tretiny jeho členov.

§ 7

Osobitné postupy zaobchádzania s odsúdenými

(1) Uplatňovaním osobitných postupov zaobchádzania sa sleduje eliminovanie subjektívnych príčin trestnej činnosti odsúdeného, najmä v postojovej, hodnotovej a emociálnej sfére osobnosti a špeciálne reedukačné výchovné a mentálno-hygienické postupy podľa jeho individuálnych resocializačných potrieb.

(2) Osobitné výchovné postupy sú najmä:

• a) skupinové sociálno-výcvikové, poradenské a psychoterapeutické postupy,

• b) individuálne poradenské, psychoterapeutické a reedukačné postupy,

• c) špeciálno-pedagogické postupy.

§ 8

Ustanovený poriadok a disciplína (režim)

(1) Ustanovený poriadok a disciplína (režim) je spôsob organizácie života odsúdených v ústave upravený všeobecne záväznými právnymi predpismi a ústavným poriadkom, podľa ktorých sa riadia vzťahy v ústave a určujú sa organizačné zásady života odsúdených z hľadiska ich práv, obmedzení a realizácie nápravnovýchovnej činnosti.

(2) V ústavnom poriadku sa konkretizujú ustanovenia zákona a tejto vyhlášky, pokiaľ sa bezprostredne dotýkajú odsúdených, najmä spôsob uplatňovania ich práv a dodržiavania povinností.

(3) Ústavný poriadok schvaľuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

(4) Ústavný poriadok sa v ústavoch umiestni na miestach bežne prístupných odsúdeným.

TRETÍ ODDIEL

Kultúrno-osvetová práca a vzdelávanie odsúdených

Kultúrno-osvetová práca

§ 9

(1) Kultúrno-osvetová práca sa realizuje na základe záujmu a dobrovoľnosti odsúdených a zahrňuje:

• a) právnu výchovu, najmä v oblasti ústavného, občianskeho, obchodného, rodinného, trestného, pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia,

• b) zdravotnú výchovu zameranú na zdravý spôsob života,

• c) osvetovú činnosť, najmä k problematike etickej, k manželskej a rodičovskej výchove, historickým témam, kultúrnym, ekologickým, ekonomickým a pod.,

• d) využívanie ústavnej knižnice, odber tlače a pod.,

• e) záujmovú a športovú činnosť odsúdených (záujmové krúžky),

• f) filmové predstavenia, sledovanie rozhlasových a televíznych relácií alebo video programov,

• g) vlastné kultúrne, vzdelávacie, zábavné podujatia a relácie odsúdených,

• h) ďalšie akcie prispievajúce k zvyšovaniu kultúrnej úrovne a všeobecného vzdelania odsúdených.

(2) Obsah kultúrno-osvetovej práce s odsúdenými upravujú ponukové listy kultúrno-osvetových činností. V nich sú zahrnuté vybrané akcie, ktoré sú určené pre skupinu odsúdených, prípadne pre vybraných jednotlivcov. Tieto sa konajú v čase určenom časovým rozvrhom dňa pre kultúrno-osvetovú prácu alebo osobného voľna odsúdených.

(3) Náčelník ústavu môže povoliť, aby si odsúdení vydávali vlastný časopis.

(4) Odsúdeným sa umožňuje, aby v záujmových krúžkoch rozvíjali svoje tvorivé schopnosti, rozširovali svoje vedomosti, prípadne vyrábali drobné predmety. Podrobnosti upravuje osobitný predpis.^1)

(5) Odsúdeným sa umožňuje počúvanie rozhlasového a sledovanie televízneho vysielania. Okrem toho sa odsúdeným umožní najmenej raz za 2 týždne sledovať premietaný film alebo film z videokazety.

(6) Odsúdení môžu so súhlasom náčelníka a na vlastné náklady pozývať rôzne kultúrne, estrádne telesá, hudobné skupiny a osobnosti verejného života.

§ 10

(1) Právnu a zdravotnú výchovu, prednášky a besedy uskutočňujú pracovníci ústavu a externí spolupracovníci. Na uskutočňovaní týchto akcií sa podieľajú odborní pracovníci ústavu, sudcovia, prokurátori, pracovníci iných orgánov a organizácií a orgánov štátnej zdravotníckej správy. Ak je to vhodné, môže byť uskutočnením prednášky alebo besedy poverený aj odsúdený s potrebnou odbornou spôsobilosťou.

(2) Na besedy môžu byť pozvaní tiež umelci, významní športovci alebo vedeckí pracovníci a duchovní. Obdobne možno pozvať osoby, ktoré už boli vo výkone trestu a po prepustení vedú riadny život občana.

§ 11

Vzdelávanie odsúdených

(1) Odsúdenému, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie, sa umožní absolvovanie prijímacieho alebo iného konania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, pokiaľ to nie je v rozpore s účelom výkonu trestu.

(2) Z odsúdených, ktorí splnili podmienky pre prijatie do niektorých z foriem vzdelávania uvedených v § 31 zákona, sa vytvárajú skupiny s upraveným režimom podporujúcim vzdelávací proces.

(3) Takýmto odsúdeným ústav zabezpečí vybavenie primerané ich študijným potrebám.

(4) Podľa konkrétnych podmienok jednotlivých ústavov sa študijné podmienky upravia v ústavných poriadkoch.

(5) Z dokladov o vzdelaní odsúdených nesmie vyplývať, že boli získané vo výkone trestu.

ŠTVRTÝ ODDIEL

Zamestnávanie odsúdených a pracovná výchova

§ 12

(1) Odsúdení vo výkone trestu pracujú, ak sú do práce zaradení rozhodnutím príslušnej komisie. Povinnost pracovať sa nevzťahuje na plne invalidné osoby a osoby spĺňajúce podmienky pre priznanie starobného dôchodku.

(2) V prípade svojvoľného alebo neodôvodneného odmietnutia práce sa odsúdenému účtuje náhrada trov výkonu trestu za každý deň podľa § 65 ods. 1 zákona a odsúdený je povinný zdržiavať sa počas pracovného času v osobitne na to určených priestoroch, ktoré sú uzamknuté, a neumožňuje sa im žiadna záujmová činnosť. Ak sa vyskytnú viacerí takíto odsúdení, môžu byť v týchto priestoroch uzamknutí spoločne. Táto skutočnosť nezakladá dôvod pre disciplinárne konanie.

(3) Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na pomocnú pracovnú činnosť odsúdených v ústave, ktorú vykonávajú podľa pokynov príslušníkov Zboru.

§ 13

Odsúdení sú povinní dodržiavať pracovnú disciplínu, najmä:

• a) svedomite a riadne pracovať podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť príkazy a pokyny príslušníkov Zboru a zodpovedných pracovníkov, ktorí riadia a organizujú pracovnú činnosť,

• b) využívať pracovný čas a výrobné prostriedky na vykonanie zverenej práce, pracovné úlohy plniť včas, kvalitne a hospodárne,

• c) dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

• d) šetrne zaobchádzať so zverenými prostriedkami.

§ 14

(1) Náčelník ústavu je oprávnený rozvrhnúť pracovný čas odsúdených a prípadne im nariadiť aj prácu v dňoch pracovného pokoja alebo prácu nadčas, a to v rovnakom rozsahu ako vedúci organizácie u ostatných pracovníkov. Je tiež oprávnený upraviť pracovný čas odsúdených tak, aby bol zhodný s pracovným časom pracovníkov organizácie, v ktorej sú odsúdení zaradení do práce.

(2) Pri nariadení práce nadčas musí náčelník ústavu brať do úvahy dĺžku trestu, ktorú má odsúdený v kalendárnom roku vykonať. Prácu nadčas nemožno nariadiť odsúdeným, ktorí sú zaradení na rizikových pracoviskách, a mladistvým odsúdeným (§ 166 Zákonníka práce).

§ 15

(1) Pred zaradením do práce musí byť odsúdený riadne a preukázateľne oboznámený so svojimi povinnosťami a právami a s predpismi o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať.

(2) Ak to povaha práce vyžaduje, musia byť odsúdení zaškolení na výkon prác, ktoré im boli prikázané, pričom dĺžka a rozsah zaškolenia sú rovnaké ako u ostatných pracovníkov.

§ 16

(1) Odsúdení zaradení do práce sa spravidla rozdeľujú do stálych pracovných skupín, a to brigád. Vedúcim brigády je brigadír. Do týchto funkcií sú náčelníkom alebo ním povereným pracovníkom ústavu menovaní odsúdení, u ktorých sú predpoklady, že budú svoju funkciu riadne vykonávať. Na pracoviskách sa brigadírom vytvárajú podmienky, aby mohli spoluzodpovedať za poriadok a disciplínu pri práci.

(2) Zaraďovanie a preraďovanie odsúdených do brigád sa uskutočňuje najmä v súlade so záujmom na ich náprave. O preradení odsúdeného do inej brigády rozhoduje komisia.

§ 17

(1) Pre odsúdených s požadovanými schopnosťami a predpokladmi sa organizuje odborné školenie zamerané na to, aby:

• a) odsúdení dosahovali v pridelenej práci vysokú produktivitu a kvalitu, zvyšovali si svoju odbornosť a získavali vyššiu kvalifikačnú triedu,

• b) odsúdení bez pracovnej kvalifikácie mohli pomocou odborného školenia získať výučný alebo záučný list a mohli sa úspešne zapojiť do práce po prepustení z výkonu trestu.

(2) Školenie odsúdených podľa odseku 1 sa organizuje v spolupráci s pracovníkmi zmluvných organizácií, ako aj príslušníkmi Zboru, ktorí majú potrebnú pracovnú kvalifikáciu.

(3) Odsúdeným s odbornou kvalifikáciou, ktorú nie je možné vo výkone trestu využiť, sa umožní, aby si po teoretickej stránke individuálne zvyšovali svoju kvalifikáciu.

(4) Školiť odsúdených v zaobchádzaní s výbušninami, jedmi alebo psychotropnými látkami je zakázané.

PIATY ODDIEL

Účasť cirkevných organizácií, združení občanov, súdov, prokuratúry a ďalších orgánov a organizácií na nápravnovýchovnej činnosti odsúdených

Účasť cirkevných organizácií

§ 18

Na nápravnovýchovnej činnosti odsúdených sa zúčastňujú cirkevné organizácie pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to najmä týmito formami:

• a) vykonávaním bohoslužieb pre záujemcov z radov odsúdených,

• b) individuálnymi rozhovormi, pastoračnými návštevami u odsúdených a umožnením spovede,

• c) vedením študijních skupín k výkladu Biblie (biblických hodín),

• d) zabezpečovaním náboženskej literatúry,

• e) vykonávaním prednášok a besied, najmä s etickou tematikou, prípadne koncertov kresťanských hudobných skupín a jednotlivcov,

• f) účasťou pri príprave odsúdeného na prepustenie na slobodu a na sociálnej práci s odsúdenými,

• g) ďalšími vhodnými formami prispievajúcimi k resocializácii odsúdených, na ktorých sa dohodnú s náčelníkom ústavu.

§ 19

(1) Poverenie jednotlivých osôb duchovnou starostlivosťou v ústavoch dohodne vedenie príslušnej cirkvi s náčelníkom ústavu. Ústavy vytvárajú pre duchovnú starostlivosť o odsúdených zodpovedajúce podmienky.

(2) Duchovná starostlivosť v ústavoch je uskutočňovaná zásadne v mimopracovnom čase odsúdených, a to spravidla v čase vymedzenom časovým rozvrhom dňa. V účasti sa odsúdenému nesmie priamo či nepriamo žiadnym spôsobom brániť. Tým nie sú dotknuté ustanovenia o povinnostiach odsúdených a ustanovenia o výkone disciplinárnych trestov.

§ 20

(1) Ústav zabezpečí po dohode s duchovnými vhodné priestory pre bohoslužby, vhodné miestnosti pre osobné rozhovory duchovného s odsúdenými. Ústav je povinný zabezpečiť vhodné podmienky pre dôvernosť rozhovorov duchovného s odsúdenými a spovede.

(2) Duchovný je oprávnený navštevovať odsúdených umiestnených na lôžkovom zdravotníckom zariadení. V prípadoch ustanovených všeobecne záväznými predpismi môže lekár takúto návštevu zakázať.

(3) Duchovný je povinný rešpektovať právne predpisy upravujúce výkon trestu, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa.

(4) Odsúdení sú vhodným spôsobom informovaní o možnosti návštevy bohoslužieb, pastoračných návštev duchovných, možnosti individuálnych rozhovorov s duchovnými a spovede.

(5) Ak odsúdený požiada o umožnenie rozhovoru s duchovným alebo o umožnenie spovede, informuje ústav o tejto žiadosti neodkladne zástupcu príslušnej cirkvi.

§ 21

(1) Orgány a pracovníci ústavu nie sú oprávnení uskutočňovať akúkoľvek kontrolu činnosti duchovných, ktorá je uvedená v § 18, s výnimkou ustanovenia pod písmenom g).

(2) Duchovný, ktorý má pastoračný vzťah k odsúdenému, je oprávnený požiadať ústav o podanie informácie o správaní a zdravotnom stave odsúdeného. Požiadavke ústav vyhovie len v prípade, že odsúdený s podáním takejto informácie súhlasí. Na požiadanie zašle ústav cirkevnej organizácii, ktorá má pastoračný vzťah k odsúdenému, oznámenie o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu.

(3) V ústavnom poriadku je potrebné presne vymedziť čas, v ktorom sa oprávnenému zástupcovi cirkevnej organizácie umožní vykonávať pravidelné bohoslužby, pastoračné návštevy a účasť odsúdených na nich.

§ 22

Účasť záujmových združení občanov

(1) Záujmové združenia občanov, ktoré pôsobia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré majú vzťah k odsúdenému, môžu po predchádzajúcej dohode s náčelníkom ústavu poveriť svojich zástupcov návštevami odsúdeného. Návštevy sa uskutočňujú v mimopracovnom čase v termíne ustanovenom náčelníkom ústavu.

(2) Záujmové združenia občanov sa môžu v spolupráci s ústavom podielať na riešení sociálnych problémov odsúdených a vytváraní priaznivých podmienok pre ich život po prepustení z výkonu trestu.

(3) Na spoluprácu záujmového združenia občanov s ústavom pri uskutočňovaní nápravnovýchovnej činnosti sa primerane použijú ustanovenia o účasti cirkevných organizácií na výkone trestu.

§ 23

Účasť súdov a prokuratúry

Okrem plnenia úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov sa súdy a prokuratúra podieľajú na nápravnovýchovnej činnosti najmä:

• a) účasťou na prednáškach a besedách v rámci právnej výchovy odsúdených,

• b) spoluprácou, prípadne metodickou pomocou pri realizácii sociálnoprávneho poradenstva pre odsúdených,

• c) podielom na príprave odsúdených pre život na slobode (predprepúšťacie besedy - informácie o právach a povinnostiach po prepustení z výkonu trestu) a na pomoci pri riešení individuálnych právnych problémov odsúdených, ktorých vyriešenie by mohlo prispieť k úspešnému vstupu do občianskeho života na slobode,

• d) ďalšími vhodnými formami prispievajúcimi k resocializácii odsúdených po dohode s náčelníkom ústavu.

§ 24

Účasť orgánov štátnej správy, samosprávy obcí a ďalších organizácií

Orgány štátnej správy, orgány samosprávy obcí (obecné zastupiteľstvá), prípadne iné organizácie, ako aj združenia občanov sa okrem úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov môžu podieľať na nápravnovýchovnej činnosti akýmikoľvek formami prispievajúcimi k resocializácii odsúdených, a to po dohode s vedením ústavu alebo Správou Zboru.

ŠIESTY ODDIEL

Prijímanie, umiestňovanie a premiestňovanie odsúdených

§ 25

Odsúdení nastupujú na výkon trestu v určených ústavoch pre výkon väzby. Prijímanie odsúdených, ktorí sa sami dostavili na výkon trestu odňatia slobody, sa vykonáva v pracovných dňoch v čase od 08.00 do 15.00 hodiny.

§ 26

(1) Odsúdený môže byť prijatý na výkon trestu len vtedy, ak je bezpečne preukázaná jeho totožnosť a je tu príslušné rozhodnutie súdu a nariadenie výkonu trestu odňatia slobody.

(2) Pri prijímaní odsúdeného na výkon trestu uskutoční príslušník Zboru u neho dôkladnú osobnú prehliadku. Prehliadku vykonáva osoba toho istého pohlavia.

(3) O odsúdenom sa založí osobný spis, ktorého obsah upravuje osobitný predpis.^2)

(4) Odsúdený si smie ponechať pri sebe rodinné fotografie, listy, celú dokumentáciu ohľadne trestného konania, ktoré bolo voči nemu vedené, vlastné knihy a časopisy v primeranom množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia. Odsúdený môže mať pri sebe vlastný batériový rádioprijímač a hodinky. O ponechaní iných vecí rozhoduje náčelník ústavu alebo ním poverený pracovník. Ostatné veci sa prevezmú do úschovy. Podrobnosti o úschove vecí upravuje osobitný predpis.^3)

§ 27