Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení

VYHLÁŠKA

Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia

z 8. júna 1964,

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia po dohode s Ústrednou radou odborov a so zúčastnenými ústrednými orgánmi, a pokiaľ ide o príslušníkov ozbrojených síl a príslušníkov bezpečnostných sborov z povolania, tiež po dohode s ministerstvami národnej obrany a vnútra ustanovuje podľa § 143 ods. 1 až 3 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon“):

Prvý diel

Oddiel 1

Dôchodkové zabezpečenie pracovníkov

§ 1

(1)

Kde zákon požaduje pre dosiahnutie výhod z I. (II.) pracovnej kategórie, aby pracovník bol v tejto kategórii zamestnaný v deň vzniku nároku na dôchodok*), zachovávajú sa tieto výhody, ak

a)

od skončenia zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie neuplynulo viac ako dva roky, alebo

b)

takéto zamestnanie skončilo zo zdravotných dôvodov, ktoré uznala posudková komisia sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru alebo z iných vážnych dôvodov uznaných okresným národným výborom na podklade vyjadrenia orgánu základnej organizácie Revolučného odborového hnutia a pokiaľ tieto dôvody trvajú.

(2)

Ak pracovník prerušil zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie a prerušenie netrvalo dlhšie ako päť rokov, započítava sa ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie aj doba zamestnania vykonávaného v tejto kategórii pred prerušením. Ak však trvalo prerušenie bez vážneho dôvodu dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie pred prerušením pre zachovanie výhod zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, len ak bol pracovník do dňa vzniku nároku na dôchodok znova zamestnaný v I. (II.) pracovnej kategórii aspoň tri roky.

(3)

Doba uvedená v odseku 1 písm. a) a doba prerušenia zamestnania uvedená v odseku 2 sa predlžuje o dobu, po ktorú pracovník požíval invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok.

(4)

Ak pracovník nebol zamestnaný v I. alebo II. pracovnej kategórii po celú dobu potrebnú pre získanie výhod z tejto pracovnej kategórie, započítava sa doba zamestnania v tejto pracovnej kategórii ako doba zamestnania v najbližšej nižšej pracovnej kategórii.

§ 2

(1)

Doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne vykonáva odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne aj pre osoby pripravujúce sa na vykonávanie zamestnania mimo učebného pomeru.

§ 3

(1)

Funkcionárom národného výboru a funkcionárom komisie ľudovej kontroly, u ktorých sa doba výkonu funkcie považuje za zamestnanie (§ 41), a funkcionárom zložiek Revolučného odborového hnutia všetkých stupňov i ostatných zložiek Národného frontu uvoľneným zo zamestnania na výkon funkcie, ktorí boli zamestnaní v I. (II.) pracovnej kategórii bezprostredne pred začiatkom výkonu tejto funkcie, započítava sa doba výkonu funkcie ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak sa funkcionári po skončení výkonu funkcie vrátili do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, pokiaľ úprava podľa odseku 2 nie je pre nich výhodnejšia; to platí aj vtedy, ak v čase výkonu funkcie vznikol im alebo pozostalým po nich nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia.

(2)

Členovi závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, členovi odborovej rady na stavbe a funkcionárovi základnej organizácie Komunistickej strany Československa alebo Československého sväzu mládeže, ktorý bol pre výkon tejto funkcie v závode uvoľnený zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, sa započítava doba výkonu funkcie ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

(3)

Doba zamestnania pracovníkov Odborového sväzu zamestnancov v baníctve, Odborového sväzu zamestnancov hutného priemyslu a rudných baní a Odborového sväzu zamestnancov v stavebníctve, ktorí boli pred nastúpením zamestnania vo sväze zamestnaní v I. pracovnej kategórii aspoň 20 rokov a u ktorých je s vykonávaním terajšieho zamestnania spojená povinnosť pravidelne navštevovať pracoviská pod zemou v baniach, započítava sa ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

§ 4

Doba zamestnania

K § 6 zákona

Za dobu zamestnania sa považuje tiež doba

a)

po ktorú bol pracovník zaradený do pracovného útvaru*),

b)

sústavnej pracovnej činnosti vykonávanej v ústavoch sociálnej starostlivosti občanmi, ktorí sú umiestnení v týchto ústavoch pre veľmi ťažké telesné (zmyslové) alebo duševné poškodenie (§ 106 až 108), ak pracovná odmena dosahuje aspoň 120 Kčs mesačne,

c)

pracovnej výchovy v triediacich domovoch mládeže,

d)

po ktorú bol pracovník začlenený okupantmi v čase neslobody do osobitných útvarov zriadených pre vojnové účely.

§ 5

K § 7 ods. 1 písm. a) zákona

(1)

Ako náhradná doba sa započítava:

a)

doba základnej (prezenčnej) služby, vojenského výcviku, cvičenia v zbrani, činnej služby za mobilizácie a inej služby vykonávanej v armáde Československej republiky od 28. októbra 1918 do 31. decembra 1939 a v Československej armáde a v bezpečnostných sboroch od 9. mája 1945, pokiaľ tieto služby neboli vykonávané z povolania,

b)

doba činnej služby v pomere bývalých ďalej slúžiacich poddôstojníkov alebo ďalšej dobrovoľnej činnej služby vykonávanej podľa nariadenia č. 224/1934 Zb. o podporučíkoch a poručíkoch v ďalšej činnej službe v obdobiach uvedených pod písm. a).

(2)

Dobou inej vojenskej služby je:

a)

doba vojenskej služby v Červenej armáde od 1. januára 1923 do 21. júna 1941,

b)

doba vojenskej služby v československých légiách po 11. novembri 1918,

c)

doba vojenskej služby v armáde tzv. Slovenského štátu v dobe neslobody (včítane zajatia), pokiaľ nejde o dobu služby vojaka z povolania,

d)

doba výkonu služby na hraniciach v bývalých oddieloch Stráže obrany štátu.

(3)

Do doby zamestnania možno tiež ako náhradnú dobu započítať dobu vojenskej služby v iných armádach (včítane doby zajatia), ktorú občania povinne vykonávali v čase neslobody.

(4)

Doby vojenských služieb sa preukazujú spravidla potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

§ 6

K § 7 ods. 1 písm. b) zákona

(1)

Dobou odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody sa rozumie:

a)

doba vojenskej služby v Červenej armáde od 7. novembra 1917 do 31. decembra 1922 a od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,

b)

doba vojenskej služby v československých légiách do 11. novembra 1918,

c)

doba vojenskej služby vo vojenských jednotkách Slovenskej republiky rád a v armáde Maďarskej republiky rád v roku 1919,

d)

doba účasti na protivojnových vzburách za prvej svetovej vojny,

e)

doba služby československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939 a doba, ktorú strávil v internačných táboroch vo Francúzsku,

f)

doba vojenskej služby v útvaroch československých zahraničných armád, 1. československej armády na Slovensku a v jednotkách spojeneckých armád v období od 15. marca 1939 do 9. mája 1945,

g)

doba služby v partizánskych jednotkách, ktoré sa zúčastnili priamych bojov s fašistami alebo záškodníckej činnosti v tyle nepriateľa buď na území československého štátu a Sovietskeho zväzu, alebo v inej európskej krajine,

h)

doba pobytu v spojeneckých krajinách pred vstupom do československej zahraničnej alebo spojeneckej armády v čase od prekročenia československých hraníc, najskôr však od 15. marca 1939 do dňa vstupu do armády, ak sú splnené podmienky pre uznanie za príslušníka československej zahraničnej alebo spojeneckej armády, ch) doba strávená v nacistických väzeniach, trestniciach alebo koncentračných táboroch (v internácii) v dôsledku preukázanej perzekúcie v období od 1. októbra 1938 do 5. mája 1945 z politických, národnostných alebo rasových dôvodov,

i)

doba účasti v Slovenskom národnom povstaní alebo na inom domácom alebo zahraničnom odboji v období od 15. marca 1939 do 9. mája 1945,

j)

doba zajatia, pokiaľ bolo v súvislosti s dobou započitateľnou podľa tohto ustanovenia, najdlhšie do 9. mája 1945,

k)

doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia, ktoré vznikli pri výkone služby (činnosti) alebo v súvislosti s obmedzením osobnej slobody, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945.

(2)

Poľnou službou sa rozumie vojenská služba

a)

v Červenej armáde za bojov proti nepriateľom Sovietskeho zväzu (Sovietskeho Ruska) v čase od 7. novembra 1917 do 31. decembra 1922 a od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,

b)

v jednotkách 1. československého armádneho zboru v Sovietskom zväze v čase od 1. februára 1942 do 9. mája 1945 a v Poľskom legióne od 1. do 29. septembra 1939,

c)

v poľných útvaroch v československých zahraničných armádach za druhej svetovej vojny za bojov vo Francúzsku od 1. septembra 1939 do 17. júna 1940, za bojov v Severnej Afrike od 1. novembra 1940 do 31. augusta 1943 a za bojov na západnom fronte od 6. júna 1944 do 9. mája 1945, ak sa tieto útvary zúčastnili boja proti fašizmu na západnom fronte, a v poľných útvaroch v spojeneckých armádach na západoeurópskom a iných bojiskách v čase od 1. septembra 1939 do 9. mája 1945,

d)

výkonného letca v československej zahraničnej armáde alebo v spojeneckej armáde, parašutistu zhodeného alebo vysadeného v tyle nepriateľa a v čase od 1. augusta 1940 do 1. augusta 1941 aj doba služby príslušníka pozemných útvarov, letísk a protilietadlového delostrelectva v Anglicku,

e)

v 1. Československej armáde na Slovensku v čase Slovenského národného povstania od 29. augusta 1944,

f)

československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939,

g)

v poľných útvaroch československých légií alebo v spojeneckých armádach v čase od 1. augusta 1914 do 11. novembra 1918,

h)

v útvaroch uvedených v odseku 1 písm. c) a g).

(3)

Dobe poľnej služby kladie sa na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia, ktoré vznikli pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945.

(4)

Doby odbojovej činnosti (odsek 1) a služby v poli (odsek 2 a 3) sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

§ 7

K § 7 ods. 1 písm. d) zákona

Ak sa žena stará o dieťa, ktorého obidvaja rodičia alebo matka žijú, hodnotí sa žene starostlivosť o dieťa, len ak je dieťa na ženu prevažne odkázané výživou, ktorú nemôžu dieťaťu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia.

§ 8

Hodnotenie nárokov získaných v dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov

(1)

Nárok na dôchodok pracovníka, ktorý bol členom jednotného roľníckeho družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, a ktorý nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov, sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov,

a)

ak bol tento pracovník po skončení pracovnej činnosti v družstve zamestnaný do vzniku nároku na dôchodok aspoň po dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok; doba dôchodkového zabezpečenia (poistenia) družstevných roľníkov sa v tomto prípade započítava pre vznik aj výšku nároku na dôchodok,

b)

ak tento pracovník síce nesplňuje podmienku pod písm. a), avšak získal v samotnom dôchodkovom zabezpečení pracovníkov dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok, a ak ide o starobný dôchodok, dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok; ak však uplynulo medzi skončením zamestnania a vstupom do nového zamestnania viac ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania predchádzajúca dobe pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve, len ak bol znovu zamestnaný aspoň tri roky. Doba dôchodkového zabezpečenia (poistenia) družstevných roľníkov sa započítava v tomto prípade pre výšku dôchodku.

(2)

Ak nemožno nárok pracovníka uvedeného v predchádzajúcom odseku posudzovať podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov, posudzuje sa podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov; doba zamestnania započítava sa v tomto prípade ako doba dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov.

(3)

Podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov sa posudzuje vždy nárok na dôchodok pracovníka, ktorý nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov a bol pred vstupom do pracovného pomeru

a)

členom jednotného roľníckeho družstva s vyššou úrovňou hospodárenia alebo

b)

členom iného jednotného roľníckeho družstva, ak mu boli pri vstupe do družstva zachované nároky na dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov,**) alebo

c)

členom jednotného roľníckeho družstva a stal sa pri premene družstva na štátny majetok alebo na inú poľnohospodársku organizáciu pracovníkom tohto majetku alebo tejto organizácie;

vo všetkých týchto prípadoch sa doba dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov započítava pre vznik a výšku nároku na dôchodok.

(4)

Podmienkou pre hodnotenie doby dôchodkového poistenia družstevných roľníkov pred 1. aprílom 1962 ako doby zamestnania podľa predchádzajúcich odsekov je, že bolo v určenej lehote zaplatené poistné; doba, za ktorú nebolo zaplatené poistné, sa nehodnotí.

(5)

Doba dôchodkového zabezpečenia (poistenia) družstevných roľníkov sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie; ak sa však pracovná činnosť v družstve hodnotí podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov ako činnosť II. pracovnej kategórie, hodnotí sa doba tejto činnosti ako doba zamestnania II. pracovnej kategórie.

§ 9

Hodnotenie nárokov získaných v dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb

(1)

Nárok na dôchodok pracovníka, ktorý bol dôchodkove poistený ako samostatne hospodáriaca osoba (spolupracujúci člen rodiny) a nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z tohto poistenia, posudzuje sa podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov, ak pracovník bol po skončení samostatnej zárobkovej činnosti zamestnaný aspoň po dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok, ak ide o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, a aspoň po dobu 10 rokov, ak ide o starobný dôchodok. Ak pracovník nesplňuje podmienky uvedené v predchádzajúcej vete, posudzuje sa jeho nárok na dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb; doba zamestnania sa započítava v tomto prípade ako doba dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb.

(2)

Nárok na dôchodok pracovníka, ktorý bol dôchodkove poistený ako samostatne hospodáriaca osoba (spolupracujúci člen rodiny), nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z tohto poistenia a bol už pred začatím samostatnej zárobkovej činnosti zamestnaný, sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov obdobne podľa § 8 ods. 1 písm. b).

(3)

Podmienkou pre hodnotenie doby dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb (spolupracujúcich členov rodiny) ako doby zamestnania je, že bolo včas zaplatené poistné*) za celú dobu trvania tohto poistenia; doba dôchodkového poistenia sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie.

(4)

Pracovníčke, ktorá je zamestnaná v poľnohospodárstve na štátnom (školskom) majetku alebo v inej poľnohospodárskej organizácii, sa započítava ako doba dôchodkového poistenia spolupracujúceho člena rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka aj doba jej účasti v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1968 na zárobkovej činnosti manžela, ktorý bol jednotlivo hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny, ak spĺňala v tej dobe podmienky ustanovené pre dôchodkové poistenie spolupracujúceho člena rodiny v § 1 ods. 3 vyhlášky č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín v znení vyhlášok č. 93/1968 Zb. a č. 181/1968 Zb.

§ 10

(1)

Nárok na starobný alebo invalidný dôchodok pracovníka, ktorý bol pred vstupom do zamestnania samostatne hospodáriacou osobou a ktorému nevznikol nárok na dôchodok ako družstevníkovi alebo ako samostatne hospodáriacej osobe len preto, že nebolo riadne zaplatené poistné, sa posudzuje vždy len podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení (poistení) družstevných roľníkov, prípadne o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb pre neho platných v deň, keď sa inak splnili všetky podmienky pre nárok na dôchodok s výnimkou podmienky zaplatenia poistného.

(2)

Pracovníkovi, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov alebo z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, nepoberal po 30. júni 1964 dôchodok a bol zamestnaný po splnení podmienok pre nárok na dôchodok aspoň 5 rokov, môže sa priznať dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov, ak z celkovej doby jeho pracovnej činnosti pripadajú aspoň tri štvrtiny na dobu zamestnania.

§ 11

(1)

Pracovníkovi, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov alebo z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok za dobu zamestnania pred 1. júlom 1964 podľa predpisov platných pred týmto dňom. Za dobu zamestnania po 30. júni 1964 zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok podľa predpisov platných pre pracovníkov, ak pracovník nepoberal po dobu zamestnania starobný dôchodok; ustanovenia § 16 ods. 2, § 17 ods. 2 a § 117 ods. 1 zákona tu však neplatia.

(2)

Zvýšenie nároku na starobný dôchodok podľa predchádzajúceho odseku sa vypočítava,

a)

ak ide o dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) družstevných roľníkov, z priemernej mesačnej pracovnej odmeny, z ktorej bol dôchodok vymeraný. Ak dôchodok nebol vymeraný z priemernej mesačnej pracovnej odmeny, vypočítava sa zvýšenie dôchodku z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok;

b)

ak ide o dôchodok z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.

(3)

Ak sa výplata dôchodku zastavila na žiadosť pracovníka, môže sa obnoviť, ak trvá zamestnanie, najskôr po uplynutí jedného roka.

§ 12

(1)

Do doby, z ktorej sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, sa zahrňujú tiež obdobia, v ktorých pracovník nemal žiadny zárobok. Do tejto doby sa však nezahrňujú náhradné doby a doby, po ktoré bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov (§ 8 zákona).

(2)

Ak sa požívateľ invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku stal čiastočne invalidným (úplne invalidným) a v čase požívania dôchodku nebol zamestnaný, vymeriava sa čiastočný invalidný (invalidný) dôchodok vždy len z priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný doterajší dôchodok.

(3)

Ak pracovník požíva alebo požíval starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov, ktorý bol vymeraný z priemernej mesačnej pracovnej odmeny, alebo dôchodok z dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ktorý bol vymeraný z dôchodkového základu, nesmie byť jeho dôchodok zo zamestnania vymeraný z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než koľko bola priemerná mesačná pracovná odmena alebo dôchodkový základ (§ 133 zákona), z ktorých bol vymeraný predošlý dôchodok.

(4)

Nedotknuté zostávajú ustanovenia o výpočte priemerného ročného zárobku pracovníkov, ktorí boli uvoľnení alebo premiestnení v dôsledku reorganizácie priemyslu a štátnej správy*) alebo v súvislosti s prestavbou územnej organizácie štátu, ku dňu ich uvoľnenia alebo premiestnenia, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

(5)

Ak starobný dôchodok nebol vymeraný z priemerného mesačného (ročného) zárobku, vypočítava sa zvýšenie dôchodku z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.

§ 13

Hrubý zárobok

(1)

Hrubým zárobkom je každá hrubá mzda (príjem) dosiahnutá v zamestnaní alebo v súvislosti s týmto zamestnaním, ak podlieha dani zo mzdy.

(2)

Hrubým zárobkom je aj hrubá mzda (príjem), ak sa z nej nevykonáva zrážka dane zo mzdy len preto, že zárobok nedosahuje zdaniteľnú výšku.

(3)

Do hrubého zárobku sa nezapočítava mzda (príjem), ktorá je oslobodená od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy.**)

(4)

Prémie a podiely na hospodárskych výsledkoch*) sa počítajú do hrubých zárobkov dosiahnutých v tej dobe, v ktorej boli vyplatené.

(5)

Naturálne požitky sa pre určenie hrubého zárobku oceňujú rovnako ako pre účely dane zo mzdy.***)

(6)

Hrubým zárobkom pracovníka, ktorý vykonáva súbežne dve alebo viac zamestnaní (§ 6 zákona), je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní; ak pracovník pracuje aj v jednotnom roľníckom družstve, započítavajú sa do hrubých zárobkov i príjmy z pracovnej činnosti započítateľné podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov pre určenie priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

(7)

Do hrubých zárobkov pracovníka, ktorý v dobe, z ktorej sa zisťuje priemerný mesačný zárobok, bol striedavo zamestnaný alebo dôchodkove zabezpečený ako člen jednotného roľníckeho družstva alebo výrobného družstva alebo ako príslušník ozbrojených síl, sa započítavajú aj príjmy z pracovnej činnosti započítateľné podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov pre určenie priemernej mesačnej odmeny alebo hrubé zárobky vo výrobnom družstve (hrubé zárobky vojakov z povolania); príjmy z pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve za čas pred 1. aprílom 1962 sa však započítavajú, len ak poistné bolo zaplatené v určenej lehote.

(8)

Do hrubého zárobku pracovníka, ktorý bol pred vstupom alebo opätovným vstupom do zamestnania dôchodkove poistený ako jednotlivo hospodáriaci roľník alebo iná samostatne hospodáriaca osoba, sa započítavajú ako príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti vymeriavacie základy, podľa ktorých sa určila výška poistného, avšak len ak bolo poistné včas zaplatené.

(9)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia primerane i o hrubom zárobku členov výrobných družstiev; do zárobku sa však započíta i doplnková odmena za prácu, a to v tom roku, v ktorom sa vyplatila.

§ 14

Odpočítavanie niektorých dôb pri výpočte priemerného mesačného zárobku

(1)

Ak sa náhradná doba kryje s dobou zamestnania, prihliada sa na dobu zamestnania a na zárobky v nej dosiahnuté, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

(2)

Na dobu učňovského pomeru alebo štúdia ani na príjmy v tejto dobe dosiahnuté sa neprihliada, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

(3)

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na dobu materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky, ani keď pracovníčka nemá nárok na peňažnú pomoc v materstve. Ak je to pre pracovníčku výhodnejšie, neprihliada sa na dobu, po ktorú sa jej po prevedení na inú prácu pre tehotnosť alebo materstvo poskytoval vyrovnávací príspevok, ani na príjmy dosiahnuté v tejto dobe.

§ 15

Rok prvého vstupu do zamestnania Rok výstupu zo zamestnania

(1)

Ak rok prvého vstupu do zamestnania spadá do obdobia posledných 10 alebo 5 kalendárnych rokov, za ktoré sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, vypočítava sa tento zárobok i za dobu kratšiu ako 10 (5) rokov z hrubých zárobkov dosiahnutých za kalendárne roky po roku prvého vstupu do zamestnania.

(2)

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na dobu zamestnania ani na zárobky dosiahnuté v kalendárnom roku,

a)

v ktorom pracovník prvý raz vstúpil do zamestnania a

b)

v ktorom vznikol pracovníkovi nárok na dôchodok, alebo v ktorom pracovník skončil zamestnanie po vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 9 ods. 2 zákona).

(3)

Ak však kalendárny rok predchádzajúci bezprostredne kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, je taktiež rokom prvého vstupu do zamestnania, vypočíta sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov dosiahnutých za celú dobu zamestnania; to platí tiež, ak nárok na dôchodok vznikne v kalendárnom roku, ktorý je súčasne rokom prvého vstupu do zamestnania.

§ 16

Starobný dôchodok K § 11 ods. 3 a 4 a § 12 ods. 2 zákona

(1)

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena stará alebo starala o dieťa aspoň do skončenia jeho povinnej školskej dochádzky.

(2)

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená tiež, ak sa žena dočasne nemohla osobne starať o dieťa alebo dokončiť jeho výchovu z vážnych dôvodov, najmä pre chorobu alebo preto, že dieťa zomrelo alebo bolo dlhší čas v ústavnej starostlivosti. Podmienka výchovy nie je splnená, ak dieťa zomrelo do šiestich mesiacov po narodení alebo ak sa žena ujala výchovy dieťaťa krátko pred dosiahnutím jeho plnoletosti.

(3)

Starostlivosť ženy o iné než jej (i osvojené) dieťa sa hodnotí pre nárok na starobný dôchodok za podmienok určených v § 7.

§ 17

K § 20 ods. 3 zákona

(1)

Za dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav sa považuje nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako rok.

(2)

Sústavné zamestnanie je zamestnanie v pracovnom pomere vykonávané s určitou pravidelnosťou a v takom rozsahu, že dosiahnutý zárobok tvorí stály zdroj príjmu pracovníka; takýmto zamestnaním však nie je zamestnanie, ktoré nezakladá poistnú povinnosť v nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov*).

(3)

Úplne invalidný je tiež pracovník, ktorý pre svoj dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav môže síce vykonávať sústavné zamestnanie, avšak len za celkom mimoriadnych podmienok (napr. slepci, osoby s veľmi ťažkými ortopedickými chybami).

(4)

Zamestnanie je celkom neprimerané skorším schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania, ak je pracovníkovi celkom cudzie a odľahlé jeho doterajšiemu zamestnaniu a ak nie sú v ňom dostatočne využité jeho skoršie schopnosti, takže z hľadiska spoločnosti nie je účelné, aby pracovník vykonával takéto neprimerané zamestnanie. Skoršími schopnosťami pracovníka sa rozumejú tak vrodené telesné i duševné schopnosti, ako i zručnosti, vedomosti a skúsenosti získané pred dlhodobým zhoršením zdravotného stavu prípravou na povolanie v závodoch alebo štúdiom na školách všetkých stupňov, prípadne dlhšie trvajúcim výkonom zamestnania.

§ 18

K § 20 ods. 4 zákona

(1)

Za podstatný pokles zárobku pracovníka sa spravidla považuje, ak priemer jeho hrubých zárobkov za posledných šesť mesiacov je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava dôchodok, avšak neobmedzený podľa § 9 ods. 3 zákona. Ak ide však o dôchodok, ktorý podľa skorších predpisov nebol určený z priemerného mesačného (ročného) zárobku, alebo ak sa pracovník stal čiastočne invalidným v čase prípravy na povolanie, alebo ak po priznaní dôchodku nastali podstatné zmeny v mzdových pomeroch pracovníkov, porovnáva sa priemer hrubých zárobkov pracovníka spravidla za posledných šesť mesiacov s priemernou mzdou obvykle dosahovanou v zamestnaní, ktoré pracovník vykonával v čase vzniku nároku na dôchodok.

(2)

Ak hrubý zárobok pracovníka (požívateľa čiastočného invalidného dôchodku) nie je viac ako 1000 Kčs mesačne, považuje sa podmienka podstatného poklesu zárobku za splnenú.

(3)

Zamestnanie rovnako kvalifikované je zamestnanie, ktoré nie je celkom odľahlé doterajšiemu zamestnaniu, kladie podobné požiadavky na zdatnosť pracovníka a spravidla mu umožňuje dosiahnuť približne rovnaký zárobok ako v doterajšom zamestnaní.

(4)

Zvlášť uľahčené pracovné podmienky sú podstatné pracovné úľavy, najmä osobitná úprava pracovného času (napr. skrátenie pracovného času a rozmnoženie alebo predĺženie pracovných prestávok), zníženie požiadaviek na pracovný výkon pracovníka pracujúceho v úkole a pod.

(5)

Zamestnanie menej kvalifikované je zamestnanie, na ktoré pracovník stačí svojimi telesnými a duševnými schopnosťami, ktoré však pri porovnaní s doterajším zamestnaním kladie menšie požiadavky na telesnú silu, zručnosť, vedomosti a skúsenosti, prípadne na zodpovednosť pracovníka a spravidla mu umožňuje dosiahnuť len podstatne nižší zárobok ako v doterajšom zamestnaní.

§ 19

K § 22 a § 107f ods. 6 zákona

Ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným účastník odboja, ktorý utrpel poškodenie zdravia následkom účasti v odboji (väznenia alebo internácie z dôvodov fašistickej perzekúcie v dobe neslobody), predpokladá sa, že úplná (čiastočná) invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou (väznením, internáciou), ak táto súvislosť nie je vylúčená povahou prípadu.

§ 20

K § 22 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona

(1)

Rovnaké nároky, ako pri pracovnom úraze, má pracovník tiež pri úraze utrpenom pri osobitných druhoch činnosti za okolností uvedených v § 54. Pritom sa za priemerný mesačný zárobok (§ 9 zákona) považuje najmenej suma 800 Kčs.

(2)

Choroby z povolania sú choroby uvedené v prílohe k tejto vyhláške, ak vznikli za podmienok tam ustanovených.

§ 21

K § 23 ods. 1 a 2 a § 24 zákona

Ak sa stal znovu úplne invalidným pracovník, ktorý už predtým poberal invalidný dôchodok, hodnotí sa pre výšku invalidného dôchodku tiež doba poberania skoršieho invalidného dôchodku, ak táto doba bola hodnotená ako doba pripočítaná pre výšku tohto skoršieho dôchodku.

§ 22

K § 27 ods. 3 zákona

Všeobecné životné podmienky značne sťažuje taký dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa prejavuje zjavnými chorobnými príznakmi alebo chybami (napr. stav po amputácii končatiny), pre ktoré môže pracovník vykonávať bežné životné úkony (obliekanie, obstarávanie jedla, cesta do práce) a uspokojovať obvyklé spoločenské a kultúrne potreby (návšteva verejných miestností, kultúrnych podnikov) len so značnými ťažkosťami pri porovnaní so zdravými pracovníkmi žijúcimi v podobnom prostredí.

§ 23

K § 29 ods. 2 zákona

Ak nikto z rodičov alebo z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne odkázané výživou, nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok, patrí obojstranne osirelému dieťaťu sirotský dôchodok, len ak aspoň jeden z rodičov alebo z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne výživou odkázané, mal v čase smrti trvalý pobyt v Československej socialistickej republike.

§ 24

K § 30 ods. 2 zákona

O splnení podmienky výchovy dieťaťa pre vznik nároku na vdovský dôchodok platí § 16 ods. 1 až 3.

§ 25

Súbeh vdovského dôchodku s iným dôchodkom a s príjmom zo zárobkovej činnosti

K § 32 zákona

(1)

Príjmom zo zárobkovej činnosti je nielen hrubý zárobok z pracovného alebo obdobného pomeru, ale aj príjem z akejkoľvek činnosti pravidelne vykonávanej. Do príjmu sa zahrňujú tiež peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe) nahradzujúce ušlý príjem zo zárobkovej činnosti. Ak však ide o zárobkovú činnosť, ktorá by zakladala dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a ostatných samostatne hospodáriacich osôb, považujú sa za príjem z tejto činnosti vymeriavacie základy určené podľa predpisov o dôchodkovom poistení uvedených osôb.

(2)

Do úhrnu dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti sa nezapočíta zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

(3)

Starostlivosťou o dieťa sa rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom najdlhšie do 26. roku veku dieťaťa, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v § 33 ods. 3 zákona.

(4)

Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo starobný dôchodok (§ 58 zákona), vykoná sa najprv úprava dôchodkov podľa § 56 zákona a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh so zárobkom podľa ustanovenia o súbehu vdovského dôchodku so zárobkom.

§ 26

Sirotský dôchodok a výchovné

K § 33 ods. 4 a 6 a § 38 ods. 5 zákona

Do vlastného príjmu dieťaťa sa nezahŕňajú

a)

štipendiá poskytované podľa príslušných štipendijných predpisov; do vlastného príjmu sa však zahŕňajú štipendiá, ktoré majú povahu náhrady zárobku,

b)

hodnota bezplatného internátneho zaopatrenia a bezplatne poskytovaných jedál a ošatenia podľa predpisov o hmotnom zaopatrení mládeže pripravujúcej sa na budúce povolanie a hodnota naturálií, ktoré sa poskytujú študentom vysokých škôl pri výkone vojenských povinností cez prázdniny,

c)

výživné (alimenty) poskytované na dieťa,

d)

zárobok za prácu vykonávanú v čase od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku výučby v nasledujúcom školskom roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu na tej istej alebo inej škole, zárobok za prácu v čase školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť, ako aj zárobok, ktorý učeň alebo mladistvý pripravujúci sa na budúce povolanie v pracovnom pomere získal v čase svojej dovolenky na zotavenie,

e)

zárobok študenta (žiaka) za práce organizované alebo zadané školou alebo po dohode so školskými orgánmi,

f)

príležitostný zárobok za výpomoc alebo za obdobné dočasné práce, ako aj zárobok za práce podľa dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru;*)

ak ide o výchovné, nepovažuje sa za vlastný príjem dieťaťa ani jeho sirotský dôchodok vrátane prípadného zvýšenia pre bezvládnosť.

§ 27

K § 37 ods. 1 zákona

(1)

Za odkázaného sa považuje občan, ktorého výživa nie je zabezpečená vlastnými príjmami ani výživným od iných osôb.

(2)

Výživa sa spravidla nepovažuje za zabezpečenú, ak

a)

jednotlivá osoba je odkázaná na príjem nedosahujúci 550 Kčs mesačne alebo manželská dvojica (druh a družka) na príjem nedosahujúci 900 Kčs mesačne;

b)

užívateľ poľnohospodárskej pôdy je odkázaný na výnos pôdy, ktorú obhospodaruje a ktorá nepresahuje výmeru 0,5 ha a v horskej oblasti 2 ha.

(3)

Pri posudzovaní odkázanosti sa neprihliada na vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine, ak by bola jej plnením ohrozená slušná životná miera povinného alebo príslušníkov jeho rodiny.

Oddiel 2

Osobitné ustanovenia o dobe zamestnania, hrubom zárobku a pracovnom úraze platné pre niektorých pracovníkov

§ 30

Do doby zamestnania domáckeho robotníka sa započítavajú len kalendárne mesiace, za ktoré dosiahol domácky robotník zárobok aspoň 120 Kčs. Započítavajú sa tiež kalendárne mesiace, za ktoré domácky robotník nemohol dosiahnuť tento zárobok len preto,

a)

že bol práceneschopný podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov alebo mu bola nariadená karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám, ak mal pritom nárok na nemocenské, alebo že nemohol vykonávať prácu z iných dôvodov, avšak po čas nevykonávania prác mal nárok na náhradu mzdy,

b)

že počas mesiaca konal službu v ozbrojených silách alebo sa z nej vrátil, alebo preto,

c)

že domácka robotníčka bola na materskej alebo na ďalšej materskej dovolenke a mala pritom nárok na peňažnú pomoc v materstve.

§ 31

(1)

Za hrubý zárobok domáckeho robotníka v kalendárnom mesiaci sa považuje hrubá odmena za odovzdanú prácu, ktorá sa domáckemu robotníkovi zúčtovala za tento mesiac, pokiaľ podlieha dani zo mzdy. Do zárobku sa nezapočítavajú režijné náhrady a cena surovín, ktoré si domácky robotník obstaráva na vlastný náklad.

(2)

Hrubý zárobok sa započítava i za kalendárne mesiace, ktoré nemožno započítať do doby zamestnania; tieto mesiace sa tiež zahrňujú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

(3)

Hrubý zárobok sa započítava do výšky priemerného zárobku, ktorý by dosiahol robotník vykonávajúci v tom istom čase rovnaké zamestnanie v závode, pre ktorý domácky robotník pracoval.

§ 32

Učni

(1)

Za hrubý zárobok učňa sa považuje suma 800 Kčs mesačne, pokiaľ odmeny učňa nie sú vyššie. Ak sa učeň stal invalidným (čiastočne invalidným) následkom pracovného úrazu, považuje sa za hrubý zárobok učňa, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých za posledné tri kalendárne mesiace pred pracovným úrazom.

(2)

Pracovným úrazom učňa je tiež úraz, ktorý učeň utrpel pri výchove na povolanie alebo v súvislosti s ňou.

(3)

Ustanovenia o dôchodkovom zabezpečení učňov platia obdobne pre mládež staršiu ako 15 rokov, ktorá je vychovávaná pre povolanie v zariadeniach štátnej správy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, aj keď nejde o učebný pomer.

§ 33

Sezónni a kampaňoví pracovníci

(1)

Za dobu zamestnania sezónneho alebo kampaňového pracovníka*) sa považujú kalendárne mesiace, za ktoré dosiahol hrubý zárobok aspoň 120 Kčs. Ak pracovník odpracoval v poľnohospodárstve alebo v lesníctve na sezónnych alebo kampaňových prácach v kalendárnom roku aspoň 150 dní a dosiahol v tomto roku hrubý zárobok za tieto práce aspoň 3 000 Kčs, započítava sa do doby zamestnania celý kalendárny rok.

(2)

Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítava úhrn všetkých mesačných zárobkov dosiahnutých v kalendárnom roku výkonom sezónnych alebo kampaňových prác, teda i mesačných zárobkov nižších ako 120 Kčs; kalendárne mesiace, za ktoré pracovník dosiahol zárobky nižšie ako 120 Kčs mesačne, sa tiež zahrňujú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

§ 34

Pracovníci na nepravidelnú výpomoc

(1)

Za dobu zamestnania pracovníka na nepravidelnú výpomoc*) sa považujú kalendárne mesiace, v ktorých pracoval viac ako šesť dní v mesiaci a za ktoré dosiahol hrubý zárobok aspoň 120 Kčs.

(2)

Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítava úhrn všetkých mesačných zárobkov dosiahnutých v kalendárnom roku pri nepravidelných výpomociach, teda i mesačných zárobkov nižších ako 120 Kčs; kalendárne mesiace, za ktoré pracovník dosiahol zárobky nižšie ako 120 Kčs mesačne, sa tiež zahrňujú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

§ 35

(1)

Pracovníkmi v zahraničí**) sú pracovníci československých rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú československými občanmi a sú pridelení alebo prijatí po 30. septembri 1948 na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky.

(2)

Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí považuje sa pre účely dôchodkového zabezpečenia hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.

(3)

Ak nepatrí pracovníkovi v zahraničí funkčný plat alebo ak nie je určený, považuje sa za hrubý zárobok suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby.

(4)

Ak je hrubý zárobok podľa predchádzajúcich odsekov nižší ako mesačná hrubá mzda (plat), ktorá pracovníkovi patrila v priemere za posledný rok pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začiatkom prípravy pre službu v zahraničí, považuje sa za hrubý zárobok táto mesačná mzda (plat).

(5)

Zahraničný prídavok, prípadne iné príplatky alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí sa do hrubého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov nezapočítavajú.

§ 36

Ak pracovníkovi vypláca počas jeho činnosti v zahraničí plat československá organizácia, ku ktorej nie je v pracovnom pomere, oznámi táto organizácia údaje o výške platu a iné podklady potrebné pre dôchodkové zabezpečenie závodu, ktorý plní povinnosti závodu pre účely sociálneho zabezpečenia.

§ 37

(1)

Za expertov v zahraničí***) sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov činní po 30. septembri 1948 v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky).

(2)

Rovnako ako experti posudzujú sa v dôchodkovom zabezpečení pracovníci, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt v zahraničí a poberajú v zahraničí štipendium.

(3)

Pre účely dôchodkového zabezpečenia nepovažujú sa za expertov pracovníci, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, avšak sú za ňu odmeňovaní niektorou československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo pracovníci sú zabezpečení podľa § 35 a 36.

§ 38

Za hrubý zárobok experta pre účely dôchodkového zabezpečenia sa považuje jeho mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere za posledný rok pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začiatkom prípravy pre službu v zahraničí.

§ 39

Ustanovenia § 35 až 38 sa nevzťahujú

a)

na pracovníkov - členov posádok československých dopravných prostriedkov a na pracovníkov, ktorých zamestnanie spočíva v inej činnosti v československom dopravnom prostriedku;

b)

na pracovníkov vyslaných na zahraničnú pracovnú cestu, ktorým sa po čas tejto pracovnej cesty poskytuje náhrada výdavkov;

c)

na pracovníkov, ktorí sú v čase odchodu do zahraničia povinne zabezpečení podľa predpisov o nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení spisovateľov, hudobných skladateľov, výtvarných umelcov, architektov, vedeckých pracovníkov, výkonných umelcov a artistov (§ 59 a nasl.), u ktorých zostávajú i po čas ich činnosti v zahraničí zachované podmienky pre ďalšie trvanie doterajšieho zabezpečenia;

d)

na občanov zabezpečených podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov*), u ktorých zostávajú i po čas ich činnosti v zahraničí zachované podmienky pre ďalšie trvanie doterajšieho zabezpečenia.

Oddiel 3

Dôchodkové zabezpečenie ďalších pracujúcich

§ 40

(1)

Pokiaľ inak nevyplýva z ďalších ustanovení, sú v rovnakom rozsahu ako pracovníci dôchodkove zabezpečení i funkcionári národných výborov, funkcionári komisií ľudovej kontroly a štatistiky, sudcovia z povolania, advokáti - členovia advokátskych organizácií, študenti, vedeckí a umeleckí ašpiranti a dobrovoľní spolupracovníci opatrovateľskej služby.

(2)

Ako pracovníci sú tiež dôchodkove zabezpečení pracujúci, ktorí sú činní pre socialistickú organizáciu v pomere, ktorý má obsah pracovného pomeru, nie je však takto označený alebo nemá všetky náležitosti predpísané pre vznik pracovného pomeru. Toto ustanovenie neplatí pre občanov, ktorí sú zabezpečení podľa zákona o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a predpisov vydaných podľa neho.

(3)

V rozsahu uvedenom v § 53 sú dôchodkove zabezpečení odsúdení, ktorí sú v čase výkonu trestu odňatia slobody zaradení do výkonu prác.

§ 41

Na dôchodkovom zabezpečení s účinnosťou od 1. októbra 1948 sa účastnia predseda národného výboru, jeho námestníci, tajomník, ďalší členovia rady a predsedovia komisií národného výboru, ak

a)

sú úplne uvoľnení pre výkon tejto funkcie zo svojho zamestnania alebo z inej činnosti, alebo

b)

pre výkon funkcie môžu vykonávať svoje doterajšie zamestnanie len sčasti a sú už z dôvodu zamestnania dôchodkovo zabezpečení ako pracovníci, alebo

c)

sú požívateľmi invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku a vykonávajú funkciu aspoň po čas polovice normálneho pracovného času, alebo

d)

splňujú podmienky pre nárok na starobný dôchodok, alebo požívajú iný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia a vykonávajú funkciu úplne uvoľneného funkcionára.

§ 42

(1)

Za hrubý zárobok funkcionárov uvedených v § 41 sa považuje hrubá odmena za výkon funkcie v národnom výbore, včítane tej časti odmeny, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy.

(2)

Úraz, ktorý utrpí funkcionár pri plnení úloh vyplývajúcich z funkcie alebo v súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz.

§ 43

Ostatní poslanci národného výboru

(1)

Ak utrpel pracovný úraz poslanec národného výboru, ktorý nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 41 ani nie je dôchodkove zabezpečený z iného dôvodu a stal sa následkom tohto úrazu úplne (čiastočne) invalidným, patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze; dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs.

(2)

Ak utrpel pracovný úraz poslanec národného výboru, ktorý je požívateľom starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku z dôchodkového zabezpečenia pracovníkov, nevykonáva zamestnanie ani nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 41 a ktorému pracovný úraz spôsobil úplnú (čiastočnú) invaliditu, vymeria sa mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patriaci pri pracovnom úraze z jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs.

(3)

Ak zomrel následkom pracovného úrazu poslanec národného výboru, ktorý bol zabezpečený podľa predchádzajúcich odsekov, patria pozostalým po ňom dávky pozostalých vymerané z dôchodkov určených podľa týchto odsekov.

§ 44

Priemerný mesačný zárobok

(1)

Odmeny poskytované národným výborom poslancovi národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 41, ale je dôchodkovo zabezpečený ako pracovník, sa započítavajú pre určenie priemerného mesačného zárobku; ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku, neprihliada sa však na tieto odmeny pre zistenie, či trvá pokles zárobku ako podmienka nároku na čiastočný invalidný dôchodok.

(2)

Náhrady ušlého zárobku poskytované národným výborom, prípadne iným orgánom, poslancovi uvedenému v predchádzajúcom odseku sa započítavajú pre určenie priemerného mesačného zárobku.

(3)

Orgán, ktorý poskytol odmenu alebo náhradu ušlého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov, oznámi jej výšku závodu, v ktorom je poslanec národného výboru v pracovnom pomere, a závod ju uvedie v evidenčnom liste o dobe zamestnania a zárobku oddelene od ostatných príjmov.

§ 45

Funkcionári a ostatní členovia komisií ľudovej kontroly a štatistiky

Funkcionári a ostatní členovia komisii ľudovej kontroly a štatistiky sú dôchodkovo zabezpečení rovnako ako funkcionári a ostatní poslanci národných výborov (§ 41 až 44).

§ 46

Advokáti - členovia advokátskych organizácií

(1)

Doba členstva advokáta v advokátskej organizácii sa považuje pre účely dôchodkového zabezpečenia za dobu zamestnania.

(2)

Za hrubý zárobok advokáta sa považujú jeho hrubé príjmy na odmenách za prácu v advokátskej organizácii, vyplácané podľa predpisov o odmeňovaní za činnosť v advokácii, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy; za hrubý zárobok sa však nepovažujú príjmy, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy.

§ 47

(1)

Dobou štúdia je popri dobách štúdia uvedených v § 6 ods. 1 č. 4 zákona tiež

a)

doba štúdia československých občanov v cudzine; táto doba sa započítava za rovnakých podmienok, za akých sa započítava doba zamestnania v cudzine (§ 6 ods. 1 č. 5 zákona);

b)

doba štúdia účastníkov inžinierskych kurzov.

(2)

Za hrubý zárobok študenta sa považuje suma 800 Kčs mesačne.

(3)

Ak dosiahol študent pri výrobnej práci v niektorom mesiaci vyšší hrubý zárobok ako 800 Kčs mesačne, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci skutočne dosiahnutý hrubý zárobok. Ak sa študent stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri výrobnej práci alebo v súvislosti s ňou, považuje sa za hrubý zárobok študenta, pokiaľ je to pre neho priaznivejšie, hrubý zárobok, ktorý by dosiahol pri výrobnej práci, keby ju vykonával po plný pracovný čas určený právnymi predpismi pre príslušné pracovné odvetvie.

(4)

Pracovným úrazom je úraz, ktorý študent utrpel

a)

pri vyučovaní alebo v súvislosti s ním*) a pri práci v školskej dielni alebo na školskom pozemku alebo v súvislosti s ňou; ustanovenia § 22 ods. 1 druhej vety písm. b) až d) zákona platia obdobne;

b)

pri výrobnej práci v závode alebo prevádzkovej praxi alebo v súvislosti s nimi; ustanovenie § 22 ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

§ 48

(1)

Do doby zamestnania pracovníkov, ktorí sú účastníkmi štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého), sa započítava i doba neplateného pracovného voľna, ktoré im poskytol závod na účely štúdia; pre týchto účastníkov však neplatí ustanovenie § 47 ods. 2 a 3.

(2)

Doba neplateného pracovného voľna sa považuje pre výpočet priemerného mesačného zárobku za náhradnú dobu.

(3)

K hospodárskemu zabezpečeniu, ktoré poskytuje účastníkom štúdia popri zamestnaní závod v čase neplateného pracovného voľna, sa neprihliada pre určenie výšky dávky dôchodkového zabezpečenia.

(4)

Ak utrpí pracovník, ktorý je účastníkom štúdia popri zamestnaní, úraz za okolností uvedených v § 47 ods. 4, považuje sa takýto úraz za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie § 22 ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

§ 49

(1)

Pracovným úrazom vedeckého alebo umeleckého ašpiranta je úraz utrpený pri činnosti vykonávanej podľa organizačného a študijného poriadku pre vedeckých alebo umeleckých ašpirantov alebo v súvislosti s ňou; ustanovenie § 22 ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

(2)

Za hrubý zárobok vedeckého alebo umeleckého ašpiranta sa považuje štipendium a odmeny vyplácané za činnosť vykonávanú podľa organizačného alebo študijného poriadku pre vedeckých alebo umeleckých ašpirantov; u ašpiranta vyslaného na školenie do cudziny sa považuje za hrubý zárobok suma zodpovedajúca štipendiu, ktoré by mu patrilo, keby sa školil v Československej socialistickej republike.

(3)

Úraz, ktorý utrpí vedecký (umelecký) ašpirant-externista dôchodkovo zabezpečený ako pracovník pri činnosti vykonávanej podľa organizačného a študijného poriadku pre vedeckých (umeleckých) ašpirantov-externistov alebo v súvislosti s touto činnosťou, považuje sa za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie § 22 ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

§ 50

Ako doba zamestnania dobrovoľných spolupracovníkov opatrovateľskej služby (opatrovateľov) sa od 1. januára 1957 započítavajú kalendárne mesiace, za ktoré opatrovateľ dosiahol odmenu za výkon opatrovateľskej služby aspoň 400 Kčs. Započítavajú sa mu tiež kalendárne mesiace, za ktoré opatrovateľ nemohol dosiahnuť túto odmenu len preto,

a)

že bol práceneschopný podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov alebo mu bola nariadená karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám, ak mal pritom nárok na nemocenské,

b)

že opatrovateľ počas mesiaca konal službu v ozbrojených silách alebo sa z nej vrátil,

c)

že sa mu poskytovala kúpeľná starostlivosť podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov, alebo preto,

d)

že opatrovateľka bola na materskej alebo na ďalšej materskej dovolenke a mala pritom nárok na peňažnú pomoc v materstve.

§ 51

(1)

Za mesačný hrubý zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské služby; započítava sa za ten mesiac, za ktorý bola zúčtovaná.

(2)

Pri určení primeraného mesačného zárobku sa započítavajú i odmeny, ktoré nedosahujú sumu 400 Kčs mesačne; mesiace, za ktoré opatrovateľ dosiahol odmeny nižšie ako 400 Kčs mesačne, sa zahrňujú tiež do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

§ 52

(1)

Za pracovný úraz opatrovateľa (§ 50) sa považuje úraz, ktorý sa prihodil opatrovateľovi pri úkone opatrovateľskej služby vykonávanej podľa pokynov daných národným výborom.

(2)

Ak sa opatrovateľ stal úplne (čiastočne) invalidným alebo umrel následkom pracovného úrazu, vymeriava sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs; z takto vymeraného invalidného dôchodku sa určujú tiež dávky pozostalých.

§ 53

Odsúdení

(1)

Dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý je v čase výkonu trestu odňatia slobody zaradený do pravidelného výkonu prác v rozsahu obvyklom u pracovníkov, vzniká dňom zaradenia do týchto prác, najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhoduje, či pracuje v útvare nápravného zariadenia alebo mimo tohto útvaru. Dôchodkové zabezpečenie zaniká dňom, keď bol odsúdený odvolaný z výkonu týchto prác.

(2)

Odsúdený, ktorý je zaradený do výkonu prác za iných podmienok, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, je dôchodkovo zabezpečený len za podmienok ustanovených v smerniciach Ministerstva vnútra vydaných podľa odseku 7.

(3)

Doba, po ktorú bol odsúdený dôchodkovo zabezpečený, sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie.

(4)

Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje odmena za vykonanú prácu. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za trest, započítava sa pre určenie priemerného mesačného zárobku náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku (§ 9 ods. 3 zákona) v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.

(5)

Pre odsúdeného, ktorý je v čase výkonu trestu odňatia slobody v učebnom pomere, platia ustanovenia § 32.

(6)

Pri posudzovaní úplnej (čiastočnej) invalidity odsúdeného sa za jeho doterajšie zamestnanie považuje jeho zamestnanie pred začiatkom výkonu trestu; ak však odsúdený konal počas výkonu trestu dlhšie ako dva roky práce vyššej kvalifikácie alebo ak utrpel pri výkone týchto prác pracovný úraz, považujú sa za doterajšie zamestnanie tieto práce. O úplnej (čiastočnej) invalidite odsúdeného rozhoduje okresná posudková komisia sociálneho zabezpečenia po konzultácii lekára tejto komisie so zdravotníckym orgánom nápravného zariadenia.

(7)

Ministerstvo vnútra ustanoví po dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia a Ústrednou radou odborov podrobnosti.

Oddiel 4

Dôchodkové zabezpečenie niektorých pracujúcich pre prípad pracovného úrazu

§ 54

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa poskytuje pre úplnú (čiastočnú) invaliditu spôsobenú úrazom, ktorý utrpeli

a)

poslanci a členovia komisií národných výborov, sudcovia, ktorí vykonávajú svoju funkciu popri svojom zamestnaní (pracovnej činnosti), sudcovia miestnych ľudových súdov a iní funkcionári pri výkone funkcie alebo v súvislosti s ňou, pokiaľ nie sú dôchodkove zabezpečení už podľa predchádzajúcich ustanovení;

b)

dobrovoľní požiarnici, ako aj občania, ktorí boli pribratí na pomoc alebo konali povinnosť v odbore požiarnej ochrany, pri plnení úloh v odbore požiarnej ochrany, počítajúc do toho i potrebný výcvik, alebo pri zásahu proti živelným pohromám alebo nehodám a pri odstraňovaní ich následkov;

c)

zdravotníci, funkcionári a členovia Československého červeného kríža pri priamej účasti na vykonávaní úloh tejto organizácie, počítajúc do toho i potrebný výcvik, ako aj dobrovoľní spolupracovníci pribratí na pomocné akcie spadajúce do pôsobnosti Československého červeného kríža pri súčinnosti na vykonávaní týchto úkonov;

d)

darcovia krvi pri účasti na všetkých úkonoch potrebných na splnenie úloh organizovaného darcovstva krvi;

e)

dobrovoľní členovia Horskej služby pri plnení úloh Horskej služby, najmä v súvislosti so záchrannými akciami;

f)

dobrovoľní spolupracovníci opatrovateľskej služby, pokiaľ nie sú zabezpečení ako pracovníci (§ 50 až 52), pri úkone tejto služby uskutočňovanej podľa pokynov daných národným výborom;

g)

občania so zmenenou pracovnou schopnosťou pri vykonávaní prípravy na povolanie;

h)

účastníci organizovanej telesnej výchovy, ktorí dokončili povinnú školskú dochádzku, s výnimkou účastníkov zo zahraničia, ak sa im úraz prihodil ako cvičencom, športovcom, turistom alebo ako dobrovoľným organizačným a výchovným pracovníkom pri činnosti vykonávanej podľa pokynov príslušného vedúceho alebo telovýchovnej zložky, ktorá poskytuje príležitosť na túto činnosť v súlade s príslušnými pravidlami a poriadkami;

ch)

účastníci krátkodobých alebo neplatených brigád (§ 56).

(2)

Pracovnému úrazu sa kladie na roveň ochorenie prenosnými a parazitárnymi chorobami, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s činnosťami uvedenými v predchádzajúcom odseku.

§ 55

(1)

Dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs, pokiaľ nie je pre oprávneného výhodnejšie vymerať dôchodok z priemerného mesačného zárobku z jeho zamestnania.

(2)

Ak ide o nepracujúceho požívateľa invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku alebo starobného dôchodku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia), vymeria sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs, pokiaľ je to pre dôchodcu výhodnejšie.

(3)

Ak zranený zomrel následkom úrazu uvedeného v § 54, patria pozostalým po ňom dávky pozostalých.

§ 56

(1)

Krátkodobá ani neplatená brigádnická činnosť*) sa nepovažuje na účely dôchodkového zabezpečenia za zamestnanie. Ak však pracovný pomer brigádnika k doterajšiemu závodu trvá a ak tento závod poskytol brigádnikovi neplatené pracovné voľno na výkon brigádnickej činnosti, nezahrnujú sa dni tohto neplateného pracovného voľna do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

(2)

Za brigádnikov sa považujú tiež občania vypomáhajúci pri svojpomocnej bytovej výstavbe v rozsahu svojpomoci vymedzenej národným výborom v rozhodnutí o prípustnosti stavby.

(3)

Ak brigádnik utrpel pri brigádnickej činnosti alebo v priamej súvislosti s ňou pracovný úraz alebo ak ochorel na chorobu z povolania v priamej súvislosti s brigádnickou činnosťou, patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze, ak sú splnené ostatné ustanovené podmienky.

(4)

Ak bol brigádnik bezprostredne pred nástupom na brigádnickú akciu dôchodkovo zabezpečený ako pracovník, vymeriava sa dôchodok z jeho priemerného mesačného zárobku; ak je to pre brigádnika priaznivejšie, vymeriava sa dôchodok z priemerného mesačného zárobku, ktorý by mal podľa príslušných mzdových úprav pracovník vykonávajúci obdobný druh práce, najvyššie však z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs. Ak brigádnik nebol dôchodkovo zabezpečený ako pracovník alebo ak nebol dôchodkovo zabezpečený vôbec, vymeria sa dôchodok z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs.

§ 57

(1)

Závod, pre ktorý brigádnik pracuje, je povinný

a)

viesť menovite zoznamy všetkých brigádnikov, vyznačiť u každého z nich dni, v ktorých brigádnik pracoval a tieto zoznamy riadne uschovávať, prípadne ich predkladať podľa pokynov orgánov sociálneho zabezpečenia;

b)

hlásiť úraz (chorobu z povolania) podľa predpisov o hlásení pracovných úrazov.

(2)

Kto organizuje brigádnickú akciu, je povinný dať závodu, pre ktorý sa brigáda koná, podklady potrebné pre splnenie úloh uvedených v predchádzajúcom odseku.

§ 58

Kto uplatňuje nárok podľa § 54 až 57, oznámi pracovný úraz bez prieťahu príslušnej organizácii alebo jej zložke. Táto organizácia ohlási úraz po vykonanom vyšetrení najneskôr do osem dní okresnému národnému výboru s výstižným popísaním okolností prípadu a je povinná i naďalej spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodných pre posúdenie nároku. Darca krvi ohlási úraz v transfúznej stanici, kde daroval krv, alebo v ústave národného zdravia, v ktorom bol ošetrovaný; tieto zariadenia plnia povinnosti patriace inak dobrovoľnej organizácii. Spolupracovník opatrovateľskej služby ohlási úraz národnému výboru, ktorý ho poveril úkonmi opatrovateľskej služby.

Druhý diel

Zabezpečenie v chorobe, zabezpečenie matky a dieťaťa a dôchodkové zabezpečenie umelcov

§ 59

Základné ustanovenia

(1)

Spisovatelia, hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, vedeckí pracovníci, novinári, výkonní umelci a artisti, uznaní príslušnou vrcholnou ideovou organizáciou (ďalej len „umelci“), ktorí

a)

vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý a hlavný zdroj príjmov, avšak nie v pracovnom pomere,

b)

nie sú už z iného dôvodu zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení,

c)

nepožívajú starobný, invalidný ani osobný dôchodok,

sú zúčastnení na zabezpečení v chorobe, zabezpečení matky a dieťaťa a dôchodkovom zabezpečení ako pracovníci s odchýlkami uvedenými v tomto diele vyhlášky (povinné zabezpečenie).

(2)

Umelci, ktorí

a)

sú už účastní dôchodkového zabezpečenia alebo

b)

požívajú niektorý z dôchodkov uvedených v odseku 1 písm. c),

sú s odchýlkami ustanovenými v tomto diele vyhlášky zabezpečení ako umelci uvedení v odseku 1, ak vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý zdroj príjmov, avšak nie v pracovnom pomere, a prihlásia sa do zabezpečenia (dobrovoľné zabezpečenie).

(3)

Ako výkonní umelci sú zabezpečení tiež

a)

hudobníci z povolania uznaní organizáciou, ktorej prislúcha riadiť a organizovať koncertnú a inú hudobnú činnosť podľa zákona č. 81/1957 Zb. o koncertnej a inej hudobnej činnosti a podľa predpisov vydaných podľa neho,

b)

estrádni umelci uznaní organizáciami, ktorým prislúcha riadiť a organizovať estrádnu činnosť podľa zákona č. 82/1957 Zb. o estrádach, artistických produkciách a ľudovej zábave a podľa predpisov vydaných podľa neho.**)

§ 60

Vznik a zánik zabezpečenia

(1)

Povinné zabezpečenie umelca vzniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia príslušnej vrcholnej ideovej organizácie začal umelec sústavne vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorým sa podľa vyjadrenia tejto organizácie uvedená činnosť skončila; zaniká aj dňom, od ktorého umelec už nesplňuje niektorú z podmienok uvedených v § 59 ods. 1.

(2)

Dobrovoľné zabezpečenie umelca uznaného príslušnou vrcholnou ideovou organizáciou vzniká dňom, od ktorého sa umelec prihlásil do zabezpečenia, najskôr však od 1. januára toho roku, v ktorom došla prihláška do zabezpečenia na orgán príslušný vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky, a zaniká dňom, ktorým sa umelec odhlásil zo zabezpečenia, nie však skôr než koncom kalendárneho mesiaca, v ktorom odhláška došla.

(3)

Ako doba zamestnania sa započítava doba umeleckej činnosti najskôr od 1. októbra 1948. Ak ide o dobrovoľné zabezpečenie umelca, započítava sa z doby pred 1. januárom 1969 len doba, za ktorú bol zaplatený príspevok podľa predpisov platných pred týmto dňom (§ 62).

§ 61

Príjmové stupne

(1)

Povinne zabezpečení umelci sa zaraďujú podľa výšky ročného príjmu plynúceho z ich činnosti do príjmových stupňov určených týmito pevnými mesačnými sumami:

	ročný príjem	príjmový stupeň (mesačne)
	Kčs	Kčs
-	do 5 400	250
nad 5 400	do 11 400	500
nad 11 400	do 17 400	1 000
nad 17 400	do 23 400	1 500
nad 23 400	do 34 400	2 000
nad 34 000		2 500

(2)

Za ročný príjem umelca sa považuje hrubý príjem z umeleckej činnosti podrobený dani za kalendárny rok, znížený o skutočné režijné náklady spojené s výkonom tejto činnosti, najvyššie však

a)

o 60 % pri umeleckej činnosti v odbore sochárstva,

b)

o 50 % pri inej výtvarnej činnosti a pri umeleckej fotografii a

c)

o 40 % pri ostatnej umeleckej činnosti.

(3)

Do príjmových stupňov zaraďuje umelca orgán príslušný vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky po vypočutí príslušnej vrcholnej ideovej organizácie. V prvom roku zabezpečenia zaradí sa umelec podľa pravdepodobnej výšky hrubého príjmu. Zmenu v zaradení do príjmového stupňa možno vykonať pri podstatnej zmene príjmu len do budúcnosti od začiatku nasledujúceho kalendárneho roku.

(4)

Dobrovoľne zabezpečený umelec sa zaraďuje do toho z príjmových stupňov uvedených v odseku 1, ktorý zodpovedá príjmu z jeho činnosti podľa vyjadrenia príslušnej vrcholnej ideovej organizácie.

§ 62

Úhrada dlžného príspevku

Okresný národný výbor môže príspevok dlžný za dobu pred 1. januárom 1969 vybrať z bežného účtu umelca príkazom na vybratie; pritom obdobne platia predpisy o sumách, ktoré nepodliehajú výkonu súdnych rozhodnutí.*) Dlžný príspevok možno uhradiť zrážkami z vyplácanej dávky dôchodkového zabezpečenia; vyplácaná suma nesmie však klesnúť pod najnižšiu výmeru dôchodku.

§ 63

Dávky

(1)

Zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú tieto dávky

a)

kúpeľná starostlivosť,

b)

nemocenské,

c)

peňažná pomoc v materstve,

d)

podpora pri narodení dieťaťa,

e)

prídavky na deti,

f)

pohrebné.

(2)

Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, spravuje sa poskytovanie dávok uvedených v predchádzajúcom odseku predpismi o poskytovaní obdobných dávok platnými pre pracovníkov.*)

§ 64

Kúpeľná starostlivosť

Kúpeľná starostlivosť môže sa poskytnúť za obdobných podmienok ako pracovníkom a spôsobom, ktorý ustanovujú predpisy o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.

§ 65

Nemocenské

(1)

Umelcom patrí nemocenské, ak sú pre chorobu alebo úraz uznaní dočasne neschopnými na výkon svojej činnosti.

(2)

Výkonným umelcom a artistom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti. Spisovateľom, hudobným skladateľom, výtvarným umelcom, architektom, vedeckým pracovníkom a novinárom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti, ak v dôsledku pracovnej neschopnosti nemohli prijať alebo dokončiť objednanú umeleckú prácu; v ostatných prípadoch im patrí nemocenské od ôsmeho dňa pracovnej neschopnosti.

(3)

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni a je

v príjmovom stupni	za kalendárny deň
Kčs mesačne	Kčs
250	7
500	13
1 000	26
1 500	40
2 000	52
2 500	64

(4)

Za prvé tri kalendárne dni pracovnej neschopnosti sa znižuje výška nemocenského ustanovená v predchádzajúcom odseku o 20 %.

(5)

Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť o 15 %, ak pracovná neschopnosť z tohto dôvodu trvá dlhšie ako mesiac; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti. Po čas ústavného ošetrovania môže sa zvýšené nemocenské vyplatiť len vtedy, ak má umelec nezaopatrené dieťa; pri rozhodovaní o priznaní zvýšeného nemocenského sa prihliada na sociálne pomery umelcovej rodiny.

(6)

Ak sa poskytuje nemocenské podľa tohto dielu vyhlášky za tú istú dobu popri nemocenskom poskytovanom podľa iných predpisov, určí sa nemocenské podľa tohto dielu vyhlášky najvyššie sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa iných predpisov neprevýši za deň sumu 90 Kčs, prípadne pri zvýšení pre aktívnu tuberkulózu sumu 100 Kčs.

§ 66

Peňažná pomoc v materstve

(1)

Peňažná pomoc v materstve umelkyne sa poskytuje za kalendárne dni a je v príjmovom stupni

Kčs mesačne	Kčs mesačne
250	7
500	13
1 000	26
1 500	40
2 000	52
2 500	64

(2)

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje aj umelkyni, ktorej patrí obdobná dávka z nemocenského poistenia (nemocenskej starostlivosti) podľa iných predpisov; ustanovenie § 65 ods. 6 platí obdobne.

§ 67a

Prídavky na deti

(1)

Prídavky na deti patria len vtedy, ak sa riadne platí príspevok.

(2)

Umelcovi patria prídavky na deti aj za kalendárne mesiace, za ktoré sa príspevok neplatí (§ 62 ods. 2); podmienkou však je, že sa riadne platil príspevok za dobu pred vznikom nároku na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve, prípadne pred nástupom služby v ozbrojených silách.

§ 68

Zápočet do doby neprerušeného zamestnania

Ak vstúpi umelec po skončení povinného zabezpečenia do zamestnania, použijú sa pre určenie dĺžky neprerušeného zamestnania v tom istom podniku primerane predpisy platné pre pracovníkov; pritom sa doba povinného zabezpečenia umelca posudzuje ako doba zamestnania.

§ 69

Základ pre výpočet dôchodku

(1)

Pre výpočet priemerného mesačného zárobku sa považuje za hrubý zárobok príjmový stupeň, do ktorého bol umelec zaradený.

(2)

Za hrubý zárobok za dobu pred 1. májom 1960 sa považujú

a)

v dobe od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1956 vymeriavacie základy, do ktorých bol umelec v tom čase zaradený,

b)

v dobe od 1. januára 1957 do 30. apríla 1960 vymeriavacie základy (príjmové stupne), podľa ktorých umelec platil poistné.

§ 70

Starobný dôchodok

(1)

Ak netrvalo zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky bezprostredne predo dňom vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite aspoň 10 rokov, neprihliada sa pri určení priemerného mesačného zárobku na príjem dosiahnutý činnosťou umelca v čase, keď bol dobrovoľne zabezpečený. Ak umelec dovŕši dobu 10 rokov nepretržitého zabezpečenia podľa tohto dielu vyhlášky až po vzniku nároku na starobný dôchodok, prizná sa mu odo dňa dovŕšenia tejto doby zabezpečenia, ak je to pre neho výhodnejšie, starobný dôchodok novo vypočítaný ku dňu vzniku nároku na dôchodok z priemerného mesačného zárobku, pri určení ktorého sa prihliadne aj k príjmu dosiahnutému umelcom v čase, keď bol dobrovoľne zabezpečený.

(2)

Umelcovi, ktorý vykonáva svoju činnosť po vzniku nároku na starobný dôchodok a má z nej po zrážke skutočných režijných nákladov (§ 61 ods. 2) príjem vyšší ako 6 000 Kčs ročne, sa starobný dôchodok neposkytne. Pre umelcov starších ako 65 rokov a umelkyne staršie ako 60 rokov, ktorých príjem presahuje uvedenú sumu, platia o výplate starobného dôchodku a o zvyšovaní nároku na tento dôchodok predpisy platné pre pracovníkov. Za dobu, po ktorú sa neposkytuje starobný dôchodok, zvyšuje sa nárok na tento dôchodok za každý rok činnosti, z ktorej je umelec zabezpečený a ktorá sa vykonáva po vzniku nároku na starobný dôchodok, podľa predpisov platných pre pracovníkov.

§ 71

Konanie. Súčinnosť vrcholných ideových organizácií umelcov

(1)

Vrcholné ideové organizácie umelcov spolupôsobia pri vykonávaní zabezpečenia umelcov a pri príprave podkladov potrebných pre rozhodovanie o dávkach, najmä

a)

podávajú vyjadrenie o tom, ktorých kultúrnych pracovníkov možno uznať za umelcov,

b)

sledujú činnosť umelcov a určujú začiatok a koniec tejto činnosti pre vznik a zánik zabezpečenia,

c)

podávajú vyjadrenie o výške príjmov umelcov a o ich hospodárskom postavení v čase pracovnej neschopnosti.

(2)

Prihlášky do zabezpečenia a odhlášky z neho sa podávajú okresnému národnému výboru prostredníctvom vrcholných ideových organizácií. Pokiaľ ide o vedeckých pracovníkov, podávajú sa prihlášky a odhlášky priamo okresnému národnému výboru, ktorý taktiež sám zisťuje výšku príjmu vedeckých pracovníkov a ich hospodárske postavenie v čase choroby.

(3)

Pôsobnosť, ktorá podľa tejto vyhlášky patrí príslušnej vrcholnej ideovej organizácii umelcov, vykonávajú

a)

vo veciach vedeckých pracovníkov Ústredný výbor Odborového sväzu pracovníkov školstva a vedy podľa zásad dohodnutých s Československou akadémiou vied,

b)

vo veciach artistov organizácie, ktorým prislúcha organizovať a vykonávať artistickú činnosť podľa zákona č. 82/1957 Zb. a predpisov vydaných podľa neho,

c)

vo veciach hudobníkov z povolania a estrádnych umelcov organizácie uvedené v § 59 ods. 3,

d)

vo veciach spisovateľov a prekladateľov literárnych diel, ktorí nie sú členmi Sväzu československých spisovateľov, Ministerstvo kultúry a informácií alebo orgán ním poverený.

Tretí diel

Oddiel 1

Účastníci prípravy na obranu Československej socialistickej republiky

§ 72

K § 41 ods. 1 písm. b) zákona

(1)

Za účasť na príprave na obranu Československej socialistickej republiky sa považuje účasť na akcii, ktorá je vopred organizovaná a označená ako príprava na túto obranu a sa tiež tak vykonáva.

(2)

Kto utrpel úraz (chorobu z povolania) pri príprave alebo v priamej súvislosti s ňou, je povinný ohlásiť to bez meškania zložke, ktorá organizovala prípravu; to platí obdobne pre pozostalých po ňom.

(3)

Zložka, ktorá organizuje prípravu, je povinná spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností, ktoré sú rozhodné pre posúdenie nárokov podľa tohto oddielu a vydávať o týchto skutočnostiach potvrdenia. Je taktiež povinná ohlásiť úraz (chorobu z povolania) okresnému národnému výboru najneskôr do osem dní po vykonanom vyšetrení.

Oddiel 2

Zabezpečenie členov rodín občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách

§ 73

K § 43 ods. 1 a § 44 zákona

(1)

Službou v ozbrojených silách sa rozumie

a)

základná služba (§ 27 Branného zákona č. 92/1949 Zb. v znení zákona č. 19/1958 Zb.),

b)

náhradná služba (§ 28 Branného zákona),

c)

ďalšia služba (§ 37 Branného zákona),

d)

vojenské cvičenie (§ 39 Branného zákona),

e)

mimoriadna služba (§ 46 ods. 1 Branného zákona),

f)

osobitná služba (§ 46 ods. 2 Branného zákona), s výnimkou osobitnej služby príslušníkov Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti,

g)

osobné úkony pre potrebu ozbrojených síl (§ 45 Branného zákona).

(2)

Ak vojak vykonáva po skončení jedného druhu bezprostredne ten istý alebo iný druh služby v ozbrojených silách, posudzuje sa nadväzujúca služba z hľadiska nároku na zaopatrovací príspevok ako pokračovanie predchádzajúcej služby.

(3)

Zaopatrovací príspevok sa poskytuje tým členom rodiny vojaka, ktorí majú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky.

(4)

Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom až do 26. roku veku, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom alebo je invalidné [§ 33 ods. 3 písm. b) a c) zákona]. Za nezaopatrené sa nepovažuje dieťa, ktoré má bezplatné úplné ústavné alebo internátne zaopatrenie z prostriedkov rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií.

(5)

Za dieťa vojaka sa považuje i dieťa, ktoré prevzal do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, ak s ním žilo do dňa jeho nástupu služby v ozbrojených silách v spoločnej domácnosti a vojak sa oň staral, pretože otec dieťaťa zomrel alebo je nezvestný.

(6)

Podmienka spoločnej domácnosti je splnená, aj keď manželka, dieťa vojaka alebo dieťa, ktoré vojak prevzal do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, žijú oddelene zo závažných dôvodov, najmä z bytových, zdravotných, hospodárskych alebo vzdelávacích dôvodov. Za závažný dôvod, pre ktorý manželka alebo družka nemôže byť zárobkovo činná, považuje sa napr. tehotnosť počínajúc štvrtým mesiacom, štúdium, starostlivosť o zdravé dieťa predškolského veku staršie ako tri roky, ak starostlivosť oň nemožno zabezpečiť inak, a pod.

(7)

Starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie na roveň starostlivosť o invalidné dieťa staršie ako tri roky až do skončenia 18. roku jeho veku, ktoré potrebuje stálu starostlivosť a nemôže byť umiestnené v ústave sociálnej starostlivosti.

(8)

Zaopatrovací príspevok možno poskytovať v prípadoch hodných zreteľa tiež plnoletej príbuznej manželky vojaka za podmienok ustanovených v § 44 ods. 1 písm. e) zákona.

§ 74

K § 44 ods. 2 písm. a) zákona

(1)

Zaopatrovací príspevok sa môže poskytovať tiež rodičom, starým rodičom, občanom, ktorí sa starali o vojaka ako rodičia, svokrovi a svokre, tesťovi a testinej vojaka, ktorí sú starší ako 65 rokov alebo úplne invalidní a sú sociálne odkázaní, pokiaľ im vojak poskytoval prostriedky na výživu aspoň po čas troch mesiacov predo dňom nástupu služby v ozbrojených silách.

(2)

Zaopatrovací príspevok pre občanov uvedených v predchádzajúcom odseku je 300 Kčs mesačne na osobu, nemôže však byť vyšší, než je priemerná suma, ktorú im vojak pravidelne poskytoval v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred nástupom služby v ozbrojených silách.

(3)

Zaopatrovací príspevok sa kráti o sumu, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a čistého príjmu občanov uvedených v odseku 1 prevyšuje sumu 300 Kčs mesačne; ak ide o manželskú dvojicu alebo o druha s družkou, kráti sa úhrn ich zaopatrovacích príspevkov o sumu, o ktorú tento úhrn spolu s čistým príjmom manželskej dvojice (druha a družky) prevyšuje sumu 600 Kčs mesačne.

§ 75

K § 44 ods. 2 písm. b) zákona

Slobodnému, ovdovenému, rozvedenému alebo osamelému vojakovi a vojakovi, ktorého manželka, družka alebo plnoletá príbuzná sa stará o jeho dieťa a má čistý príjem bez prídavkov na deti najviac 600 Kčs mesačne, a vojačke za rovnakých podmienok môže sa poskytovať príspevok na úhradu za užívanie bytu a za služby s tým spojené až do sumy 150 Kčs mesačne. Tento príspevok možno tiež poskytnúť, ak sa nevypláca manželke, družke alebo plnoletej príbuznej vojaka zaopatrovací príspevok z dôvodov uvedených v § 49 ods. 2 zákona.

§ 76

K § 45 ods. 2 zákona

Za príjem dieťaťa sa nepovažuje náhodný zárobok za brigádu, zárobok za prácu počas školských prázdnin, prospechové štipendium ani výživné.

§ 77

K § 47 zákona

(1)

Priemer čistých zárobkov vojaka zisťuje sa pre účely zaopatrovacieho príspevku z príjmov, ktoré sú započítateľné pre určenie priemerného mesačného zárobku (§ 13) po zrážke dane zo mzdy, prípadne z príjmov, ktoré sú započitateľné pre zaradenie umelca do príjmového stupňa (§ 61) po zrážke dane z literárnej a umeleckej činnosti.

(2)

Ak mal vojak v rozhodnej dobe niekoľko druhov príjmov z pracovnej činnosti, napr. z pracovného pomeru a z činnosti v jednotnom roľníckom družstve, zisťuje sa priemer čistých zárobkov zo súčtu všetkých príjmov (§ 13 ods. 6 až 9).

(3)