Hospodársky zákonník

HOSPODÁRSKY ZÁKONNÍK

zo 4. júna 1964

Vychádzajúc z toho, že vzťahy vznikajúce pri účasti na spoločenskej práci a pri uspokojovaní osobných potrieb občanov sú upravované Zákonníkom práce a Občianskym zákonníkom, uznieslo sa Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky na tomto zákone:

Prvá hlava

HOSPODÁRSKOPRÁVNE VZŤAHY

§ 1

(1)

Hospodársky zákonník upravuje vzťahy vznikajúce pri podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb (ďalej len „organizácie“) oprávnených na túto činnosť podľa tohto zákona a osobitných právnych predpisov,1) vzťahy pri hospodárskom styku právnických osôb a majetkovú zodpovednosť v týchto vzťahoch.

(2)

Hospodársky zákonník upravuje tiež

a)

štátne vlastníctvo a jeho výkon a vlastníctvo právnických osôb, pokiaľ nie je upravené osobitným zákonom,

b)

obchodné spoločnosti, tichú spoločnosť, konzorcium a spoločný podnik,

c)

podnikový register,

d)

hospodárske pokuty,

e)

orgány hospodárskeho riadenia, ich oprávnenie vydávať opatrenia vo vzťahoch pri riadení hospodárskej činnosti organizácií a majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

Druhá hlava

§ 2

Podnikateľskou činnosťou sa rozumie trvalé prevádzkovanie výroby, obchodu alebo poskytovanie služieb a prác alebo inej činnosti za účelom získavania trvalého zdroja peňažných príjmov.

§ 3

Na subjekty podnikajúce na základe zákona o súkromnom podnikaní občanov alebo na základe zákona o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona, ktoré ustanovujú bez súhlasu strán vznik povinnosti uzavrieť, zmeniť alebo zrušiť zmluvu alebo právomoc založiť, zmeniť alebo zrušiť záväzky, ako aj tie ustanovenia, ktoré svojím obsahom nezodpovedajú povahe týchto subjektov a ich podnikaniu alebo sú v rozpore s ich postavením vymedzeným v zákone.

§ 4

Organizácie rozhodujú o svojej podnikateľskej činnosti samostatne. Činnosť a územnú pôsobnosť organizácie možno obmedzovať alebo do nej zasahovať iba za podmienok a spôsobom ustanoveným zákonom. Kontrolu činnosti organizácií môžu vykonávať štátne kontrolné orgány iba v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom.

§ 5

Obchodný názov (firma)

(1)

Organizácie prevádzkujú svoju podnikateľskú činnosť pod svojím obchodným názvom (firmou), ktorý sa musí zreteľne líšiť od iných obchodných názvov (firiem). Do podnikového registra sa nesmie zapísať názov, ktorý by mohol uvádzať do omylu svojou zameniteľnosťou. Ak organizácia zanikne, zaniká aj právo k jej obchodnému názvu (firme).

(2)

Obchodný názov (firma) musí obsahovať údaj, o akú organizačno-právnu formu, prípadne druh organizácie ide.

(3)

Organizácia, pre ktorú bol obchodný názov (firma) zapísaný, má časovo neobmedzené výlučné právo názov používať. Proti tomu, kto nedovolene obchodný názov (firmu) používa, sa môže ten, ktorého záujmy boli dotknuté, domáhať, aby od tohto konania upustil a aby nahradil spôsobenú škodu. Ak bol obchodný názov (firma) zapísaný v rozpore s týmito ustanoveniami, môže sa ten, ktorého záujmy boli dotknuté, domáhať výmazu takého zápisu.

(4)

Ak z obchodnej spoločnosti vystúpi spoločník, ktorého meno obsahuje obchodný názov (firma), možno viesť ďalej ten istý obchodný názov (firmu) len s jeho súhlasom.

Tretia hlava

VLASTNÍCKE VZŤAHY

§ 9a

Majetkom organizácie sa rozumejú veci, ku ktorým má organizácia vlastnícke právo alebo právo hospodárenia, majetkové práva, ku ktorým má právo hospodárenia, a ďalej majetkové práva organizácie.

§ 10

(1)

Organizácia sa môže domáhať ochrany vlastníckeho práva alebo práva hospodárenia proti neoprávneným zásahom, najmä môže požadovať vydanie veci od toho, kto ju neoprávnene zadržiava. Vlastnícke právo a právo hospodárenia nezanikajú uplynutím času.

(2)

Výsledky výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti môžu organizácie využívať a nakladať s nimi iba so súhlasom tej organizácie, ktorej práva k týmto výsledkom patria.

(3)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na prípady nútených a zákonných licencií.

§ 10a

Organizácia, ktorá je vlastníkom veci, organizácia, ktorá má k veci právo hospodárenia alebo organizácia, ktorá je užívateľom veci, sa musí zdržať všetkého, čím by nad primeranú mieru obťažovala iného alebo čím by vážne ohrozovala výkon jeho práv. Dotknutá organizácia sa môže domáhať toho, aby organizácia, ktorá koná v rozpore s týmto zákazom, sa takého konania zdržala, prípadne aby bol odstránený protiprávny stav.

§ 11

(1)

Ak sa do vlastníctva nadobúda vec zmluvou, prechádza vlastnícke právo, ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, prevzatím veci.

(2)

Nadobudnúť vec do vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu možno len v prípadoch ustanovených zákonom. Vlastníctvo prechádza dňom určeným v rozhodnutí, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

(3)

Ak nie je ustanovené alebo dohodnuté niečo iné, nadobúda sa s vecou i jej príslušenstvo a práva s vlastníctvom veci spojené, pokiaľ nie sú obmedzené na skoršieho vlastníka.

(4)

Stavba je vo vlastníctve tej organizácie, ktorá ju obstarala, prípadne vo vlastníctve štátu, ak ide o štátne organizácie.

§ 12

(1)

Vec môže byť súčasne vo vlastníctve viacerých organizácií, prípadne organizácií a štátu (spoluvlastníctvo).

(2)

Spoluvlastníci sa podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva podľa svojich podielov. V pochybnostiach sa má za to, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké.

(3)

Užívanie spoločnej veci a nakladanie s ňou sa spravuje dohodou spoluvlastníkov. Na prevod spoluvlastníckeho podielu treba súhlas všetkých spoluvlastníkov.

§ 13

(1)

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní.

(2)

Ak dôjde medzi spoluvlastníkmi k nezhode o vzájomných právach a povinnostiach alebo o zrušení spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého spoluvlastníka hospodárska arbitráž. Ak ide o zrušenie spoluvlastníctva, hospodárska arbitráž rozdelí vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, a ak rozdelenie nie je možné, prikáže ju za primeranú náhradu niektorému z nich alebo niektorým z nich; pritom dbá na to, aby bolo zabezpečené čo najúčelnejšie využitie veci.

Štvrtá hlava

ORGANIZÁCIE

§ 15

Vo svojej činnosti organizácie vzájomne spolupracujú a poskytujú si potrebnú pomoc, aby boli najúčinnejšie zabezpečené záujmy celej spoločnosti. Ak treba, sú povinné podľa svojich pomerov a hospodárskych možností prispievať na vykonávanie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, aj keď nejde o ich vlastné úlohy, a chrániť predmety socialistického vlastníctva pred poškodením, stratou, zneužitím a rozkrádaním, aj keď k nim nemajú právo hospodárenia alebo vlastnícke právo.

§ 17

(1)

Organizácie vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene a majú aj majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, pokiaľ tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

(2)

V prípadoch a za podmienok ustanovených v zákone vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene a majú majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov aj organizačné jednotky alebo orgány organizácií (ďalej len “organizačné jednotky„); pre ich spôsobilosť nadobúdať práva a zaväzovať sa, pre ochranu vlastníckeho práva a práva hospodárenia, pre ich hospodársku činnosť, právne úkony a záväzkové vzťahy obdobne platia ustanovenia tohto zákona a iných právnych predpisov, týkajúce sa organizácií.

§ 18

Organizácia je oprávnená určiť, ktoré vnútorné organizačné jednotky sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody; vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene organizácie všetky právne úkony týkajúce sa odštepného závodu.

§ 18a

(1)

Organizácie vyvíjajú hospodársku činnosť v rámci predmetu činnosti určeného v zakladacej listine, stanovách, štatúte alebo v inom akte, ktorým bola určitá hospodárska činnosť povolená; v rámci predmetu činnosti je maloobchodný predaj výrobkov, ktoré organizácia vyrába, úprava alebo iné spracovanie predávaných výrobkov a poskytovanie prác alebo výkonov súvisiacich s predajom, doplnkový predaj výrobkov súvisiacich s poskytovanými prácami alebo výkonmi.

(2)

Organizácie môžu vykonávať aj inú hospodársku činnosť, pokiaľ tým nenarušia plnenie záväzných výstupov štátneho plánu alebo hospodárskych záväzkov alebo plnenie vyplývajúce z povinného predmetu činnosti.

§ 19

Organizácie, ktoré sa zapisujú do podnikového registra, môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa, ku ktorému boli zapísané; jednotné roľnícke družstvá, melioračné družstvá a iné poľnohospodárske družstevné organizácie však odo dňa zriadenia. Odo dňa zriadenia môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa organizácie, ktoré sa do podnikového registra nezapisujú.

Piata hlava

PRÁVNE ÚKONY

§ 20

Všeobecné ustanovenia

(1)

Právnym úkonom je každé konanie alebo iné správanie (opomenutie), z ktorého vyplýva vôľa založiť, zmeniť, zrušiť alebo zachovať práva alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.

(2)

Právny úkon treba vykladať v súlade so skutočnou vôľou konajúcej organizácie a v súlade s povahou konania, o ktoré ide. Pritom treba prihliadnuť na okolnosti, za ktorých sa prejav urobil, a na zásady poctivého hospodárskeho styku. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu toho, kto taký výraz použil.

(3)

Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej organizácii až od okamihu, keď jej dôjde, pokiaľ zákon výnimočne neustanovuje inak. Doručuje sa do sídla organizácie alebo organizačnej zložky, ktorej činnosti sa úkon týka, prípadne do miesta a spôsobom organizáciou určeným alebo organizáciami dohodnutým, najmä ak ide o diaľkový prenos dát.

§ 21

(1)

Právny úkon je neplatný, pokiaľ sa svojím obsahom alebo účelom prieči právnemu predpisu alebo pokiaľ právny predpis obchádza alebo ak jeho predmetom je nemožné plnenie. Plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť len za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi alebo až po určenom čase.

(2)

Právny úkon je neplatný, pokiaľ sa urobil v omyle, ktorý sa týka jeho podstaty, a organizácia, ktorej je prejav vôle určený, o omyle druhej strany vedela alebo musela vedieť.

(3)

Omyl je podstatný, ak sa týka predmetu plnenia, subjektu alebo iných okolností podľa prejavu vôle rozhodujúcich, a to v takej miere, že by organizácia úkon bez omylu nebola uskutočnila.

(4)

Ak v dôsledku poruchy zlyhania prostriedkov spojovej, výpočtovej alebo inej techniky dôjde úkon zmenený, posudzuje sa primerane podľa ustanovení o omyle. Chyby v počítaní a iné chyby technickej povahy, ktoré sú zrejmé a nevyvolávajú pochybnosti o obsahu úkonu, ho nerobia neplatným. Organizácia, na ktorej strane sa taká chyba stala, je povinná ju na žiadosť opraviť.

§ 22

(1)

Právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je aj úkon, ku ktorému bola organizácia privedená lesťou alebo bezprávnou vyhrážkou. Vyhrážka je bezprávna, aj keď je odôvodnená, pokiaľ sa ňou vynucuje niečo, čo sa takto nesmie dosiahnuť.

(2)

Neplatnosti z dôvodov uvedených v odseku 1 sa môže dovolávať len organizácia, na ktorej ochranu je dôvod neplatnosti ustanovený. Táto organizácia môže úkon dodatočne schváliť alebo ho strany môžu dodatočným vyjasnením urobiť určitým a zrozumiteľným. V tom prípade má právne účinky, ako by bol platný od začiatku.

§ 23

Ak sa dôvod neplatnosti týka len časti právneho úkonu, nie je tým dotknutá platnosť zostávajúcej časti, ledaže by vzťah, ktorý by takto vznikol, bol hospodársky neodôvodnený.

§ 24

(1)

Právny úkon sa môže urobiť výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim s ohľadom na okolnosti, za ktorých sa stal, pochybnosti o tom, čo chcela organizácia prejaviť.

(2)

Na platnosť zmlúv a ostatných právnych úkonov organizácií sa vyžaduje písomná forma, pokiaľ právnymi predpismi alebo dohodou nebolo ustanovené inak.

(3)

Písomné prejavy nemusia byť na tej istej listine. Nahradenie podpisu mechanickými alebo inými prostriedkami stačí len tam, kde je to obvyklé v hospodárskom styku alebo kde si to organizácie vopred dohodnú.

(4)

Kto za organizáciu podpisuje, uvedie aj funkciu, ktorá ho na konanie oprávňuje, prípadne uvedie aspoň, že koná ako zástupca alebo prokurista. Porušenie tejto povinnosti však nemá za následok neplatnosť právneho úkonu.

§ 24a

(1)

Za písomnú formu sa považujú aj telegrafické a ďalekopisné oznámenia a prejavy urobené prostriedkami výpočtovej techniky alebo inej techniky spracovania a prenosu dát. Pri právnych úkonoch urobených týmito prostriedkami sa môže podpis za organizáciu nahradiť dohodnutým kódom.

(2)

Hospodárska arbitráž môže rozhodnúť, že je platný od začiatku aj právny úkon, pri ktorom neboli splnené náležitosti písomnej formy, ak sa už na jeho základe začalo s plnením; nemôže však takto rozhodnúť, ak si organizácie písomnú formu ako predpoklad platnosti dohodli.

§ 24b

Ak neplatný právny úkon neobsahuje náležitosti iného právneho úkonu, je tento iný úkon platný, ak je z okolností zrejmé, že taká by bola vôľa konajúcej organizácie, keby o neplatnosti úkonu vedela.

§ 24c

Organizácia, ktorá spôsobila neplatnosť právneho úkonu, je povinná nahradiť škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti úkonu organizácii, ktorej je úkon určený a ktorá dôverovala v jeho platnosť.

§ 24d

(1)

Vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti možno viazať na splnenie podmienky, pokiaľ to zákon nevylučuje.

(2)

Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

(3)

Odkladacia podmienka, ktorá je v čase vzniku právneho úkonu nedovolená alebo nesplniteľná, robí právny úkon neplatným.

(4)

Ak sa odkladacia podmienka neskôr stane nedovolenou alebo nesplniteľnou, platí, že sa nesplnila.

(5)

Na nedovolenú alebo nesplniteľnú rozväzovaciu podmienku sa neprihliada.

§ 24e

(1)

Účinky splnenia podmienky pôsobia spätne do doby, keď sa právny úkon stal, pokiaľ z vôle organizácií alebo podľa povahy úkonu nemajú účinky úkonu alebo jeho zrušenia nastať v inú dobu. Ak právny úkon, ktorého následkom je opakované alebo nepretržité plnenie, závisí od rozväzovacej podmienky, nemá jej splnenie účinky na plnenia, ktoré sa už stali, ledaže si organizácie dojednali niečo iné.

(2)

Ak organizácia, ktorej je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, hoci nemá právo tak urobiť, platí podmienky za splnenú. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak ho zámerne spôsobí organizácia, ktorá nemá právo tak urobiť a ktorej je splnenie podmienky na prospech.

(3)

Organizácia, ktorá je podmienene zaviazaná, je povinná, dokiaľ o podmienke nie je rozhodnuté, zdržať sa všetkého, čo by mohlo znemožniť alebo sťažiť splnenie jej podmienenej činnosti.

§ 24f

(1)

Organizácie konajú prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Zástupcom môže byť iná organizácia alebo fyzická osoba.

(2)

Štatutárnym orgánom organizácie je pracovník alebo člen, ktorý je podľa zákona alebo podľa príslušných organizačných predpisov (napr. štatútu, stanov, organizačného poriadku) oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach. Ak je štatutárny orgán kolektívny, určujú organizačné predpisy, akým spôsobom koná navonok.

(3)

Zástupcom je ten, koho určuje zákon, podľa ktorého bola organizácia zriadená, alebo stanovy alebo iné vnútorné predpisy vydané na základe zákona.

(4)

Iní pracovníci alebo členovia organizácie sú oprávnení ako zástupcovia robiť v mene organizácie právne úkony potrebné na splnenie uložených pracovných úloh v prípadoch, keď je to určené v ich vnútorných predpisoch alebo je to v hospodárskom styku obvyklé.

(5)

Zmluvnými zástupcami sú tí, ktorým bolo na základe zmluvy udelené plnomocenstvo (včítane prokúry).

§ 24g

Ak zástupca prekročí pri konaní svoje oprávnenie alebo ak niekto koná bez oprávnenia, je právny úkon neplatný, ledaže zastúpený právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil; úkon je však platný, pokiaľ druhá organizácia o prekročení alebo nedostatku zastupiteľského oprávnenia nevedela a vedieť nemohla.

§ 24h

(1)

Zástupca koná spravidla osobne, je však oprávnený ustanoviť si ďalšieho zástupcu,

a)

ak ide o zákonného zástupcu,

b)

ak ide o prokuristu,

c)

ak ide o zástupcu na vedenie sporu,

d)

ak bol výslovne splnomocnený ustanoviť si zástupcu.

(2)

Z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenej organizácii. Ďalšiemu zástupcovi musí zástupca udeliť písomné plnomocenstvo podľa ďalších ustanovení.

§ 24i

(1)

Plnomocenstvo musí byť písomné, inak je neplatné. V plnomocenstve musí byť vymedzený rozsah splnomocnenia.

(2)

Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým zástupcom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

§ 24j

(1)

Plnomocenstvo zanikne vykonaním úkonu alebo uplynutím času, na ktoré bolo obmedzené, ak ho zastúpený odvolal alebo ak ho zástupca vypovedal, smrťou zástupcu, a ak nebolo obmedzené na určitý čas, uplynutím 3 rokov po jeho udelení.

(2)

Zánikom organizácie zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak organizácia nemá právneho nástupcu. Zastúpený sa nemôže vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

(3)

Dokiaľ nie je zástupcovi odvolanie plnomocenstva známe, zaväzujú jeho právne úkony zastúpeného alebo jeho právneho nástupcu.

(4)

Ak plnomocenstvo zanikne inak než smrťou zástupcu, je zástupca povinný urobiť všetko, čo nemožno odložiť, pokiaľ zastúpený alebo jeho právni nástupcovia nezariadia niečo iné.

§ 24k

(1)

Ak zástupca, ktorého plnomocenstvo zaniklo, spôsobí zneužitím plnomocenstva škodu tretej organizácii, ktorá o jeho zániku nevedela a vedieť nemusela, zodpovedá zastúpený spoločne a nerozdielne so zástupcom,

a)

ak zastúpený nepožiadal o vrátenie zaniknutého plnomocenstva a zástupca ho zneužil,

b)

ak zastúpený spôsobil, že tretia organizácia mala dôvod domievať sa, že osoba, s ktorou koná, je oprávnená konať v mene zastúpeného.

(2)

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zástupcu, ktorým je fyzická osoba.

§ 24l

(1)

Organizácia môže písomne udeliť pracovníkovi alebo členovi organizácie prokúru. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že ide o prokúru.

(2)

Prokurista je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podnikovej činnosti splnomocniteľa, aj keď je na ne inak potrebné osobitné plnomocenstvo; nie je však oprávnený scudzovať alebo zaťažovať nehnuteľnosti, pokiaľ to nie je pri udelení prokúry výslovne ustanovené.

(3)

Odvolaním prokúry organizáciou prokúra zaniká.

§ 24m

(1)

Niekoľkým osobám možno udeliť prokúru buď tak, že sú na zastupovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pri tom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich.

(2)

Pri podpise musí prokurista pod názvom organizácie, za ktorú koná, pripojiť pod svoj podpis dodatok naznačujúci prokúru.

§ 25a

Účinnosť zmluvy

Ak tento zákon alebo iný právny predpis vyžaduje na účinnosť zmluvy alebo inej dohody medzi organizáciami súhlas príslušného orgánu, a tento orgán neoznámil svoje stanovisko do jedného mesiaca odo dňa, keď žiadosť o súhlas došla, predpokladá sa, že súhlas bol daný.

§ 26

Ustanovenia o právnych úkonoch sa nevzťahujú na konania, v ktorých organizácia vystupuje ako riadiaci orgán.

Šiesta hlava

OPATRENIA ORGÁNOV HOSPODÁRSKEHO RIADENIA

§ 26a

(1)

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, národné výbory, ďalej Ústredná rada družstiev a zväzy družstiev voči družstevných podnikom, ako aj ústredné orgány občianskych združení (ďalej len „orgány hospodárskeho riadenia") vystupujú v hospodárskych vzťahoch pri riadení hospodárskej činnosti organizácií v rozsahu svojej pôsobnosti v prípadoch a za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a majú majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov ustanovenú týmto zákonom.

(2)

V mene orgánu hospodárskeho riadenia koná jeho vedúci alebo pracovník, ktorý je na to oprávnený štatútom, stanovami alebo iným organizačným predpisom.

§ 26b

(1)

Opatrenie, ktorým orgán hospodárskeho riadenia zakladá, mení, zrušuje alebo potvrdzuje oprávnenia a povinnosti organizácií, musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí mať písomnú formu, obsahovať označenia organizácií, ktorým je určené, a jeho obsah musí byť určitý. Ďalšie náležitosti opatrenia môžu ustanoviť právne predpisy.

(2)

Pokiaľ to povaha veci nevylučuje, je orgán hospodárskeho riadenia povinný prerokovať opatrenie pred jeho vydaním so organizáciou, ktorej má byť určené.

(3)

Opatrenie je účinné dňom doručenia, pokiaľ v ňom nie je určený neskorší deň.

(4)

Orgán hospodárskeho riadenia, ktorý opatrenie vydal, môže na návrh organizácie alebo z vlastného podnetu opatrenie zmeniť alebo zrušiť; ustanovenie odseku 2 platí obdobne.

§ 26c

Na návrh organizácie, ktorej je opatrenie určené, vysloví hospodárska arbitráž neplatnosť opatrenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi. Ak to naliehavý spoločenský záujem vyžaduje, môže hospodárska arbitráž vysloviť neplatnosť takého opatrenia aj z vlastného podnetu.

§ 26d

(1)

Orgán hospodárskeho riadenia je povinný nahradiť škodu, ktorá organizácii vznikla v dôsledku jeho opatrenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi. Pre rozsah a spôsob náhrady škody sa primerane použijú ustanovenia § 146 až 148.

(2)

Lehota pre zánik práva na náhradu škody je jeden rok a začína sa od prvého dňa roka nasledujúceho po tom, čo sa poškodená organizácia dozvedela o výške škody a o zodpovednom orgáne hospodárskeho riadenia. Právo na náhradu škody možno však uplatniť najneskôr do konca piateho roka nasledujúceho po vzniku škody. Ustanovenie § 132 ods. 1 platí obdobne.

§ 26e

(1)

Ak v dôsledku opatrenia orgánu hospodárskeho riadenia, ktoré tento orgán vydal v súlade s právnymi predpismi, dôjde k zhoršeniu hospodárskych výsledkov organizácie, ktorej je opatrenie určené, najmä k zmenšeniu majetku alebo k úniku majetkového prospechu, je organizácia oprávnená požadovať vyrovnanie vzniknutej majetkovej ujmy od orgánu, ktorý opatrenie vydal.

(2)

Organizácia je povinná vymedziť rozsah svojej požiadavky písomne, zdôvodniť ho a predložiť orgánu hospodárskeho riadenia najneskôr do šiestich mesiacov od vzniku majetkovej ujmy, inak jej právo zaniká. Orgán hospodárskeho riadenia je povinný k požiadavke organizácie sa písomne vyjadriť do troch mesiacov od jej doručenia.

(3)

Organizácia je oprávnená požadovať na hospodárskej arbitráži náhradu majetkovej ujmy, pokiaľ nedošlo k jej vyrovnaniu dohodnutým spôsobom v určenej alebo dohodnutej lehote, alebo pokiaľ orgán hospodárskeho riadenia požiadavku organizácie celkom alebo čiastočne odmietol alebo sa nevyjadril v lehote podľa odseku 2. Majetková ujma sa uhrádza v peniazoch. Pre určenie výšky jej náhrady obdobne platia § 147 a 148.

(4)

Právo na náhradu majetkovej ujmy zaniká, ak sa neuplatnilo na hospodárskej arbitráži do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po tom, čo sa právo mohlo podľa odseku 3 uplatniť prvý raz.

(5)

Právo na náhradu majetkovej ujmy nevznikne, ak je majetková ujma krytá z iných zdrojov, ak k ujme došlo v dôsledku zákazu vývozu alebo dovozu alebo v dôsledku tvorby a zmien cien.

Prvá hlava

ŠTÁTNE PODNIKY

§ 27

Zakladanie štátnych podnikov, ich právne postavenie a hospodárenie, ako aj ich organizáciu a riadenie a ďalšie právne pomery upravujú zákon o štátnom podniku, zákony o národných výboroch, iné osobitné predpisy a tento zákon.

§ 27a

(1)

Účelom likvidácie je vyporiadať majetkové pomery zrušeného štátneho podniku.

(2)

Likvidácia sa vykoná, ak zakladateľ neurobí opatrenia o všetkom majetku a záväzkoch zrušeného štátneho podniku.

§ 27b

(1)

Zakladateľ navrhne zápis likvidácie štátneho podniku a likvidátora, ktorého vymenoval, do podnikového registra. Počas likvidácie používa podnik svoj názov s dodatkom „v likvidácii."

(2)

Dňom, ku ktorému bola likvidácia a likvidátor zapísaní do podnikového registra, zaniká funkcia riaditeľa a orgány samosprávy. Likvidátor je oprávnený konať v mene štátneho podniku vo veciach spojených s likvidáciou.

(3)

Likvidátor je povinný o vstupe štátneho podniku do likvidácie bez meškania upovedomiť všetky organizácie, orgány a iné subjekty, ktoré sú tým dotknuté.

(4)

Ku dňu začatia likvidácie štátny podnik zostaví účtovnú uzávierku a účtovné výkazy a odovzdá ich likvidátorovi a príslušným orgánom.

§ 27c

(1)

Likvidátor zostaví do 30 dní po svojom zápise do podnikového registra úvodnú rozvahu a odovzdá ju zakladateľovi spolu s likvidačným plánom, rozpočtom likvidácie a s inventarizačným zápisom o mimoriadnej inventarizácií hospodárskych prostriedkov vykonanej ku dňu začatia likvidácie.

(2)

Likvidátor je v priebehu likvidácie povinný najmä

a)

sústrediť peňažné prostriedky na jednom účte v jednom peňažnom ústave,

b)

dokončiť bežné záležitosti,

c)

vyporiadať odvody do štátneho rozpočtu, dane a poplatky,

d)

vyporiadať záväzky a pohľadávky,

e)

speňažiť majetok štátneho podniku najhospodárnejším a najrýchlejším spôsobom alebo s ním inak naložiť v súlade s predpismi o hospodárení s národným majetkom,

f)

podávať zakladateľovi štvrťročné a ročné hlásenie o priebehu likvidácie doložené štvrťročnou a ročnou účtovnou uzávierkou.

§ 27d

(1)

Likvidátor zostaví účtovnú uzávierku ku dňu skončenia likvidácie a predloží ju zakladateľovi na schválenie spolu s konečnou správou o celkovom priebehu likvidácie.

(2)

Likvidátor po preverení a schválení účtovnej uzávierky zakladateľom

a)

odvedie konečný výťažok likvidácie podľa pokynu zakladateľa,

b)

postará sa o bezpečné uloženie spisového materiálu a účtovných písomností,

c)

navrhne výmaz štátneho podniku z podnikového registra.

§ 27e

Ak výťažok likvidácie na uspokojenie všetkých zostávajúcich pohľadávok nestačí, likvidátor so súhlasom zakladateľa uspokojí predovšetkým pohľadávky pracovníkov likvidovaného podniku, ďalej pohľadávky štátu na odvodoch, daniach a poplatkoch; ostatné pohľadávky uspokojí pomerne.

Tretia hlava

ROZPOČTOVÉ A INÉ ŠTÁTNE ORGANIZÁCIE

§ 60

(1)

Rozpočtové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh najmä na úseku štátnej správy a riadenia hospodárstva, na úseku kultúry a zdravotníctva. Tieto organizácie vykonávajú hospodársku činnosť len v rozsahu nevyhnutnom pre plnenie svojich úloh. Iba výnimočne možno zriadiť rozpočtové organizácie na plnenie hospodárskych úloh, ak ide o činnosti, ktoré vzhľadom na ich rozsah alebo charakter nie je účelné zabezpečovať formou štátnych hospodárskych organizácií.

(2)

Rozpočtovými organizáciami sú štátne organizácie, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet federácie alebo republiky alebo na rozpočet národného výboru (ďalej len „príslušný rozpočet") a hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov.

§ 61

(1)

Rozpočtová organizácia môže v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zriadenia.

(2)

Osobitné predpisy môžu ustanoviť, že rozpočtové organizácie vystupujú vo všetkých alebo len v niektorých hospodárskych vzťahoch v mene štátu alebo že vystupujú v mene inej rozpočtovej organizácie.

§ 62

Inými štátnymi organizáciami sú najmä:

a)

príspevkové organizácie, ktoré sú na príslušný rozpočet zapojené finančnými vzťahmi (príspevkom alebo odvodom); platí pre ne obdobne ustanovenie § 61 ods. 1,

b)

federálne fondy a štátne fondy republík.

Štvrtá hlava

VLASTNÍCTVO ŠTÁTU A PRÁVO HOSPODÁRENIA S NÁRODNÝM MAJETKOM

§ 64

(1)

Národným majetkom sú veci vo vlastníctve štátu, majetkové práva štátu a majetkové práva štátnych organizácií.

(2)

K jednotlivým veciam, pohľadávkam a iným majetkovým právam štátu majú štátne organizácie právo hospodárenia.

(3)

Štátne organizácie môžu mať k jednotlivým veciam právo spoločného hospodárenia. Ustanovenia § 12 ods. 2 a 3 a § 13 platia obdobne.

§ 65

(1)

Právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži.

(2)

Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá organizácia má k určitému majetku vykonávať právo hospodárenia, rozhodne najbližší spoločný riadiaci orgán organizácií, medzi ktorými pochybnosti vznikli; ak nemajú spoločný riadiaci orgán, rozhodujú po dohode príslušné ústredné orgány, prípadne krajské národné výbory; ak nedôjde k dohode, rozhoduje ministerstvo financií2) na žiadosť niektorého z nich.

(3)

Národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom majetku, o ktorom sa zistí, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia.

§ 66

(1)

Organizácia, ktorá vykonáva právo hospodárenia s národným majetkom, je oprávnená a povinná využívať tento majetok na splnenie svojich úloh a nakladať s ním v súlade s týmito úlohami; ak vykonáva právo hospodárenia k majetku, ktorý na plnenie svojich úloh nepotrebuje alebo ktorý je pre ňu neupotrebiteľný, musí sa postarať, aby sa majetok využil inde, prípadne aby sa s ním naložilo čo najúčelnejšie.

(2)

Organizácia, ktorá vykonáva právo hospodárenia s národným majetkom, je povinná viesť tento majetok v evidencii, udržiavať ho v riadnom stave, sústavne a dôsledne vykonávať všetky opatrenia potrebné na jeho ochranu a dbať najmä, aby sa predišlo jeho poškodeniu, strate, zneužitiu a rozkrádaniu.

§ 67

Pre prevody práva hospodárenia s národným majetkom medzi štátnymi organizáciami, ku ktorým dochádza pri plnení záväzku dodať výrobky, vykonať práce alebo poskytnúť iné plnenie v rámci vymedzeného predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním (obvyklé hospodárenie), platia ustanovenia tohto zákona a vykonávacích predpisov o príslušných druhoch hospodárskych záväzkov.

§ 68

Prevody práva hospodárenia s národným majetkom mimo obvyklého hospodárenia sa vykonávajú hospodárskymi zmluvami (§ 347). Vykonávací predpis môže ustanoviť pre štátne organizácie podmienky, za ktorých sa môže prevod vykonať, a prípady, keď možno prevod vykonať opatrením riadiacich orgánov. Pokiaľ ide o štátne podniky, môže tak urobiť iba v prípadoch, keď ide o prevody práva hospodárenia k nehnuteľnostiam určeným územnoplánovacou dokumentáciou, prípadne územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu iných organizácií a k pozemkom určeným pre individuálnu bytovú výstavbu.

§ 69

(1)

Pre prevody národného majetku do vlastníctva iných organizácií než štátnych, ku ktorým dochádza pri obvyklom hospodárení, platia ustanovenia tohto zákona a vykonávacích predpisov o príslušných druhoch hospodárskych záväzkov.

(2)

Prevody vecí určených pre osobnú spotrebu do vlastníctva občanov pri predaji v obchode a pri poskytovaní iných služieb organizáciami sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

(3)

Iné prevody vlastníctva k veciam, ktoré sú v národnom majetku, sú možné, len pokiaľ to pripúšťajú vykonávacie predpisy. V týchto prípadoch prevody do vlastníctva družstevných alebo iných organizácií než štátnych sa vykonávajú zmluvou podľa ustanovenia § 349; prevody do vlastníctva občanov sa vykonávajú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

§ 70

(1)

Časti národného majetku môžu sa bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným organizáciám než štátnym, najmä družstevným alebo spoločenským.

(2)

Organizácia, ktorej bol majetok odovzdaný do trvalého užívania, je oprávnená užívať majetok len na účel, na ktorý jej bol odovzdaný. Je povinná majetok udržiavať a chrániť. Môžu sa jej uložiť osobitné obmedzenia práva trvalého užívania.

(3)

Majetok odovzdaný do trvalého užívania môže byť organizácii odňatý, ak neplní svoje povinnosti trvalého užívateľa; inak len vtedy, ak to vyžaduje vyšší spoločenský záujem.

§ 71

(1)

Štátna organizácia môže, pokiaľ je to účelné, národný majetok, ku ktorému má právo hospodárenia a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, prenechať zmluvou na užívanie inej organizácii (§ 348).

(2)

Užívanie národného majetku občanmi upravuje Občiansky zákonník, prípadne osobitné predpisy.

§ 72

(1)

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, patrí právo hospodárenia s pohľadávkami tej štátnej organizácii,

a)

z činnosti ktorej pohľadávka vznikla, alebo

b)

do pôsobnosti ktorej patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka vznikla, alebo

c)

ktorá vykonáva právo hospodárenia s majetkom, s ktorým pohľadávka súvisí.

(2)

Ak podľa odseku 1 nie je príslušná žiadna štátna organizácia, je príslušný ústredný orgán, pôsobnosti ktorého sa pohľadávka týka, prípadne tá z podriadených organizácií, ktorú určí tento orgán.

(3)

Ak nemožno určiť príslušnosť ani podľa odseku 2, je príslušné Ministerstvo financií, prípadne tá z organizácií, ktorú určí.

§ 73

(1)

Organizácia, ktorá vykonáva právo hospodárenia s pohľadávkou štátu, je povinná starať sa o to, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, prípadne aby pohľadávka štátu sa včas uplatnila na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané.

(2)

Dlžník nemôže svoj záväzok voči štátu uhradiť započítaním svojej pohľadávky voči štátu.

§ 73a

(1)

Pre príslušnosť na výkon práva hospodárenia s inými majetkovými právami štátu obdobne platí ustanovenie § 72.

(2)

Organizácie sú povinné hospodáriť s inými majetkovými právami štátu, najmä tieto práva využívať a zabezpečovať ich ďalšie účelné využívanie spôsobom ustanoveným právnymi predpismi.

§ 74

Ak riadiace orgány zistia porušenie povinností pri hospodárení s národným majetkom, môžu organizáciu obmedziť vo výkone jej práva hospodárenia.

§ 74b

Ustanovenia § 65, 66, § 69 ods. 3, 70, § 71 ods. 1 a § 74 sa nevzťahujú na štátne podniky.

§ 75

Vykonávacie predpisy ustanovia

a)

podmienky, za ktorých sú štátne podniky povinné uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva alebo práva hospodárenia,

b)

postup iných štátnych organizácií než štátnych podnikov pri prevodoch práva hospodárenia s národným majetkom a pri prevodoch vlastníctva k národnému majetku, ich schvaľovaní, a kedy sa prevody vykonávajú odplatne alebo bezplatne, a ďalej podmienky nadobúdania majetku do celospoločenského vlastníctva,

c)

spôsob vymáhania, prípadne odpustenia pohľadávok štátu a iných štátnych organizácií, než sú štátne podniky.

Prvá hlava

DRUŽSTEVNÉ ORGANIZÁCIE

§ 76

(1)

Družstevnými organizáciami sú družstvá, družstevné podniky, spoločné podniky, zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev.

(2)

Zriaďovanie družstevných organizácií, ich právne pomery a hospodárenie, ako aj ich organizáciu a riadenie a ďalšie právne pomery upravuje zákon o poľnohospodárskom družstevníctve, zákon o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve, iné osobitné predpisy a tento zákon.

(3)

Pre likvidáciu družstiev, družstevných podnikov s výnimkou roľníckych družstiev a spoločných podnikov platia ustanovenia § 27d a 27e o likvidácii štátneho podniku obdobne, ostatné ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane.

Druhá hlava

VLASTNÍCTVO DRUŽSTEVNÝCH ORGANIZÁCIÍ

§ 95

(1)

Družstevný majetok je vo vlastníctve jednotlivých družstevných organizácií s výnimkou tých, ktoré majú k majetku právo hospodárenia.

(2)

Právo hospodárenia družstevného podniku s majetkom v družstevnom vlastníctve upravujú osobitné predpisy.

§ 97

Tento zákon upravuje len zásady, ktorými sa občianske združenia spravujú v hospodárskych vzťahoch.

§ 99

(1)

Občianske združenia hospodária s vlastným majetkom; môžu tiež hospodáriť s majetkom, ku ktorému majú právo užívania.

(2)

V súvislosti s prevedením niektorých úloh štátnych orgánov na občianske združenia môže štát poskytovať týmto organizáciám na využitie národný majetok, ktorý je určený na zabezpečenie prevedenej úlohy, a to najmä i finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. S týmto národným majetkom hospodári potom občianske združenie, avšak môže ho použiť len na určený účel a za určených podmienok.

§ 100

(1)

Vlastný majetok občianskych združení sa vytvára najmä z príspevkov členov a z činnosti organizácií.

(2)

Majetok občianskych združení je vo vlastníctve organizácie ako celku, pokiaľ stanovy neurčujú inak.

§ 101

Stanovy občianskych združení určujú, ktoré nižšie organizačné zložky a orgány občianskych združení môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa. Tieto organizačné zložky a orgány majú k majetku vo vlastníctve občianskeho združenia, ktorý využívajú na plnenie svojich úloh, právo hospodárenia v rozsahu určenom stanovami alebo opatrením ústredného orgánu občianskeho združenia.

§ 102

(1)

Na obstarávanie hospodárskej činnosti občianskych združení môžu ich ústredné orgány zriaďovať podniky alebo hospodárske zariadenia (ďalej len „hospodárske zariadenia“).

(2)

Hospodárske zariadenia nadobúdajú práva a zaväzujú sa vždy vo svojom mene; k majetku, ktorý využívajú na plnenie svojich úloh, majú právo hospodárenia.

(3)

Vnútornú organizáciu, spôsob riadenia a činnosť hospodárskych zariadení upravujú štatúty, ktoré schvaľuje ústredný orgán občianskeho združenia.

(4)

Hospodárske zariadenie zrušuje orgán, ktorý ho zriadil.

§ 103

Organizačné zložky a orgány občianskych združení, ako aj ich hospodárske zariadenia, ktoré vykonávajú právo hospodárenia, môžu s týmto majetkom nakladať a užívať ho na plnenie svojich úloh a majú samostatnú majetkovú zodpovednosť.

§ 104

(1)

Konanie v mene občianskeho združenia a jeho nižších organizačných zložiek alebo orgánov upravujú stanovy. Ak je pre platnosť právneho úkonu predpísaná písomná forma, sú potrebné podpisy najmenej dvoch oprávnených osôb.

(2)

Konanie a podpisovanie v hospodárskych zariadeniach občianskych združení upravujú ich štatúty.

§ 105

(1)

Povinnosťou občianskeho združenia i všetkých jeho organizačných zložiek, orgánov a hospodárskych zariadení je čo najhospodárnejšie využívať a všemožne chrániť ako majetok občianskeho združenia, tak i zverený národný majetok.

(2)

Ak to vyžaduje ochrana majetku občianskeho združenia, môžu za nižšie organizačné zložky a orgány urobiť príslušné úkony a opatrenia orgány vyššie.

§ 106

(1)

Po zrušení občianskeho združenia ako celku sa vykoná majetková likvidácia. Pre likvidáciu podnikov občianskych združení platia ustanovenia § 27d a 27e o likvidácii štátneho podniku obdobne, ostatné ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane.

(2)

Pri zrušení nižšej organizačnej zložky alebo orgánu občianskeho združenia určí vyšší orgán, príslušný podľa stanov, či tieto zložky zanikajú s likvidáciou alebo bez likvidácie; pri hospodárskom zariadení urobí toto opatrenie orgán, ktorý rozhodol o jeho zrušení.

(3)

Ak k likvidácii nedôjde, orgán uvedený v odseku 2 súčasne určí, na koho prechádza majetok a záväzky zrušenej organizačnej zložky alebo hospodárskeho zariadenia.

§ 106a

(1)

Fyzické osoby môžu na spoločné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti vytvárať obchodné spoločnosti. Spoločníkmi môžu byť aj právnické osoby, ak to zákon nevylučuje.

(2)

Spôsobilosť fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, sa spravuje ustanovením Občianskeho zákonníka o spôsobilosti na právne úkony.

(3)

Pokiaľ to zákon pripúšťa, môže obchodnú spoločnosť založiť aj jediný člen, a to vo forme notárskej zápisnice nahrádzajúcej inak predpísanú zmluvu.

§ 106b

(1)

Na založenie obchodnej spoločnosti treba uzavrieť písomnú zmluvu, ktorá musí byť podpísaná všetkými spoločníkmi (spoločenská zmluva).

(2)

Spoločenská zmluva musí obsahovať:

a)

obchodný názov (firmu) spoločnosti, z ktorého musí byť zrejmé, o aký druh spoločnosti ide, a jej sídlo,

b)

mená (firmy) a adresy (sídla) všetkých spoločníkov,

c)

predmet činnosti spoločnosti,

d)

vzájomné právne vzťahy spoločníkov,

e)

spôsob rozdelenia zisku alebo úhrady v prípade straty obchodnej spoločnosti,

f)

spôsob zániku spoločnosti a s tým súvisiaceho majetkového vyporiadania,

g)

ďalšie náležitosti ustanovené zákonom pre jednotlivé druhy obchodných spoločností.

§ 106c

(1)

Obchodné spoločnosti sú právnickými osobami.

(2)

Návrh na zápis do podnikového registra musia spoločníci podať do 30 dní od uzavretia zmluvy; v rovnakej lehote je spoločnosť povinná navrhnúť zmenu zápisu, pokiaľ dôjde k zmene zapísaných skutočností.

(3)

Do doby zapísania obchodnej spoločnosti do podnikového registra ručia spoločníci za záväzky prevzaté v jej mene spoločne a nerozdielne.

§ 106d

Na ustanovenie prokuristu treba súhlas všetkých neobmedzene ručiacich spoločníkov, ak nie je v zmluve dohodnuté inak; pri spoločnostiach s ručením obmedzeným a pri komanditnej spoločnosti na akcie treba súhlas orgánov, ktoré spoločnosť zriadila, ak nie je v zmluve dohodnuté inak.

§ 106e

Obchodná spoločnosť zaniká

a)

uvalením konkurzu na spoločnosť,

b)

vzájomnou dohodou spoločníkov,

c)

uplynutím doby, na ktorú bola obchodná spoločnosť založená, pokiaľ spoločníci v spoločnosti mlčky nepokračujú; v tom prípade sa od tej doby spoločnosť pokladá za založenú na dobu neurčitú,

d)

v ďalších prípadoch ustanovených zákonom,

e)

súdnym rozhodnutím.

§ 106f

(1)

Na obchodné spoločnosti sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona, ktoré ustanovujú bez súhlasu strán povinnosť uzavrieť, zmeniť alebo zrušiť zmluvu, alebo právomoc uložiť, zmeniť alebo zrušiť záväzok.

(2)

Právnu úpravu akciových spoločností obsahuje osobitný zákon.

§ 106g

Verejná obchodná spoločnosť

(1)

Verejná obchodná spoločnosť je založená ak aspoň dve fyzické osoby uzavrú spoločenskú zmluvu o prevádzkovaní podnikateľskej činnosti pod spoločným obchodným názvom bez toho, aby svoju účasť obmedzovali výškou svojich majetkových vkladov.

(2)

Spoločenská zmluva musí obsahovať aspoň náležitosti nevyhnutné pre zápis do podnikového registra. Pravosť podpisov pod spoločenskou zmluvou sa musí úradne overiť.

§ 106h

(1)

Právne pomery spoločníkov navzájom sa spravujú spoločenskou zmluvou.

(2)

Ak v zmluve nie je dohoda o veciach upravených v nasledujúcich ustanoveniach výslovne uvedená, platia tieto ustanovenia priamo.

§ 106i

(1)

Majetkom verejnej obchodnej spoločnosti sa stávajú peňažné aj nepeňažné vklady spoločníkov. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že majetkom verejnej obchodnej spoločnosti sa stali aj hnuteľné alebo nehnuteľné veci, ktoré až dosiaľ patrili jednému zo spoločníkov, ak boli zapísané do inventára spoločnosti so súhlasom všetkých spoločníkov.

(2)

Spoločník nie je povinný zvýšiť svoj majetkový vklad nad hodnotu určenú v spoločenskej zmluve ani doplniť túto hodnotu v prípade strát, a to ani keby o tom rozhodla väčšina spoločníkov.

§ 106j

(1)

Na konanie v mene spoločnosti je oprávnený každý spoločník.

(2)

Ak v spoločenskej zmluve bolo dohodnuté, že jeden alebo viacerí spoločníci vykonávajú správu verejnej obchodnej spoločnosti, nemožno túto správu bez závažnej príčiny odvolať, pokiaľ spoločnosť trvá.

(3)

Spoločenskou zmluvou môžu spoločníci určiť, že na konanie v mene spoločnosti sa určí jeden alebo viacerí zástupcovia.

§ 106k

Právny pomer spoločnosti k tretím osobám

Spoločníci ručia za všetky záväzky verejnej obchodnej spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom. Rovnako ako ostatní spoločníci ručí za všetky skôr vzniknuté záväzky verejnej obchodnej spoločnosti aj ten, kto je do nej prijatý neskôr. Dohoda tomu odporujúca nie je voči tretím osobám účinná.

§ 106l

Zánik verejnej obchodnej spoločnosti

Verejná obchodná spoločnosť zaniká tiež

a)

úmrtím jedného zo spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje, že verejná obchodná spoločnosť má ďalej trvať s dedičmi zomretého,

b)

výpoveďou spoločníka, ak bola spoločnosť dojednaná na dobu neurčitú.

§ 106m

Ak sa účastníctvo spoločníka skončí, vykoná sa majetkové vyporiadanie na základe majetkového stavu, v akom je v tom čase verejná obchodná spoločnosť.

§ 106n

(1)

Spoločnosť s ručením obmedzeným je založená spoločenskou zmluvou o prevádzkovaní podnikateľskej činnosti pod zvoleným obchodným názvom pri obmedzení zodpovednosti člena na povinnosť splatiť vopred určený majetkový vklad (ďalej len „vklad“). Spoločnosť môže založiť aj jediný člen. Názov spoločnosti s ručením obmedzeným alebo skratka „spol. s r. o.“ musia byť uvedené vo firemnom názve spoločnosti.

(2)

Majetok pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným sa tvorí vkladmi spoločníkov, pričom vklad spoločníka je časťou jej majetku a mierou uhrádzajúcej povinnosti spoločníka, ktorý vklad vniesol. Vklady jednotlivých spoločníkov nemusia byť rovnaké. Čistá hodnota majetku spoločnosti pri jej založení tvorí kmeňové imanie.

(3)

Za záväzky spoločnosti s ručením obmedzeným ručia spoločníci jej veriteľom iba majetkom spoločnosti.

(4)

Kmeňové imanie spoločnosti musí byť pri založení najmenej 100 000 Kčs, pričom najmenší vklad spoločníka je 20 000 Kčs.

§ 106o

(1)

Spoločenská zmluva musí obsahovať

a)

obchodný názov a sídlo spoločnosti s ručením obmedzeným,

b)

predmet činnosti

c)

kmeňové imanie,

d)

sumu vkladu každého spoločníka.

(2)

V spoločenskej zmluve sa tiež uvedú

a)

orgány spoločnosti s ručením obmedzeným, spôsob ich ustanovenia a rozsah ich oprávnení,

b)

povinnosti a právo spoločníkov a následky ich porušenia,

c)

spôsob zániku účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho následky,

d)

spôsob zániku spoločnosti s ručením obmedzeným bez právneho nástupcu,

e)

spôsob zvýšenia alebo zníženia základného majetku.

§ 106p

(1)

Spoločníci, ktorí zakladajú spoločnosť s ručením obmedzeným, prejavujú vôľu stať sa členmi spoločnosti podpisom zmluvy. Pravosť podpisov pod spoločenskou zmluvou sa musí úradne overiť.

(2)

Noví spoločníci, ktorí vnášajú vklady pri zvýšení majetku spoločnosti s ručením obmedzeným, musia vo vyhlásení o vnesení vkladu výslovne uviesť, že k nej pristupujú podľa spoločenskej zmluvy.

(3)

Účasť v spoločnosti možno nadobudnúť aj prevodom alebo zdedením vkladu. Ak v zmluve nie je ustanovené inak, je na prevod vkladu potrebný súhlas väčšiny spoločníkov. Prevádzať a dediť možno nielen vklady, ale aj jejich diely. Pravosť podpisov pod zmluvou o prevode sa musí úradne overiť.

§ 106q

Spoločník nemá právo jednostranne zo spoločnosti vystúpiť, môže iba previesť svoj vklad na iného.

§ 106r

(1)

Komanditná spoločnosť je založená, ak aspoň dve osoby uzavrú spoločenskú zmluvu o prevádzkovaní podnikateľskej činnosti pod spoločným obchodným názvom a s tým, že zodpovednosť za záväzky spoločnosti aspoň u jedného člena je neobmedzená (osobne ručiaci spoločník – komplementár), s ostatnými osobne ručiacimi spoločníkmi nerozdielna, a zodpovednosť iného člena (komanditista) je obmedzená výškou jeho majetkového vkladu.

(2)

Pre komanditnú spoločnosť platia ustanovenia o verejnej obchodnej spoločnosti, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

§ 106s

(1)

Správu spoločnosti obstaráva spoločník alebo spoločníci osobne ručiaci. Komanditista nie je oprávnený ani povinný spoločnosť spravovať.

(2)

Komanditista, ktorý vstúpi do už existujúcej obchodnej spoločnosti, ručí za všetky záväzky, ktoré spoločnosť prijala pred jeho vstupom.

§ 106t

Komanditná spoločnosť na akcie

Komanditná spoločnosť na akcie je založená, ak je v komanditnej spoločnosti kapitál komanditistov rozdelený na akcie znejúce na meno. Pomery spoločnosti sa obdobne spravujú predpismi pre komanditnú spoločnosť a pre akciovú spoločnosť s tým, že spoločnosť riadia osobne ručiaci spoločníci a dozornú radu volia akcionári. Pravosť podpisov pod spoločenskou zmluvou sa musí úradne overiť.

§ 106u

(1)

O tichú spoločnosť ide, ak sa niekto majetkovým vkladom zúčastňuje na podnikateľskej činnosti inej osoby (podnikateľa) za podiel na zisku aj strate určený zmluvou.

(2)

Podnikateľ prevádzkuje činnosť pod svojím obchodným názvom (firmou), ktorý nesmie ani naznačovať, že by z dôvodu účasti tichého spoločníka malo ísť o obchodnú spoločnosť, inak ručí tichý spoločník tretím osobám osobne, spoločne a nerozdielne. Tichá spoločnosť sa nezapisuje do podnikového registra.

§ 106v

(1)

Osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť sa stáva vlastníkom vkladu tichého spoločníka.

(2)

Tichý spoločník nie je povinný zvýšiť svoj vklad nad sumu dojednanú v zmluve ani doplniť vklad zmenšený stratou.

§ 106w

Tichý spoločník má právo na rovnopis ročnej závierky a pri skúmaní jej správnosti má právo nahliadať do obchodných kníh a obchodných spisov.

§ 106x

(1)

Ku koncu každého ročného obdobia vymedzeného zmluvou sa vypočíta zisk a strata a vyplatí sa tichému spoločníkovi zisk jemu pripadajúci.

(2)

Tichý spoločník sa zúčastňuje na strate len do výšky svojho splateného vkladu alebo do výšky dlžného vkladu. Vyplatený zisk sa nevracia ani pri neskoršej strate.

(3)

Ak niet inej dohody, vklad tichého spoločníka sa nezvyšuje o nevybraný zisk.

§ 106y

Ak sa podnikateľ dostane do úpadku, má tichý spoločník možnosť, pokiaľ jeho vklad prevyšuje podiel na strate naň pripadajúcej, uplatňovať svoju pohľadávku ako ostatní konkurzní veritelia.

§ 106z

Tichá spoločnosť zaniká z dôvodov uvedených v § 106e, 106l a ďalej v dôsledku právnej nespôsobilosti podnikateľa.

§ 106za

(1)

Konzorcium je združenie osôb na vykonanie jedného alebo viacerých obchodných prípadov na spoločný účet. Konzorcium sa nezapisuje do podnikového registra.

(2)

O konzorciu sa uzaviera zmluva podľa § 360a. Ak v zmluve nie je dohodnuté inak, prispievajú všetci účastníci konzorcia rovnakou mierou na vykonanie spoločného obchodného prípadu.

§ 106zb

Ak bol účastník činný tiež z príkazu v mene ostatných spoločníkov alebo ak konali všetci účastníci spoločne alebo prostredníctvom spoločného splnomocnenca, je každý účastník voči tretím osobám oprávnený a zaviazaný solidárne.

§ 106zc

Účastník, ktorý uviedol spoločný obchodný prípad, musí po jeho ukončení predložiť ostatným účastníkom vyúčtovanie a doklady.

§ 106zd

(1)

Na základe zmluvy medzi právnickými osobami môže byť založená nová organizácia – spoločný podnik (ďalej len „podnik“).

(2)

Zmluva musí obsahovať

a)

názvy a sídla účastníkov,

b)

názov a sídlo podniku; súčasťou názvu je označenie „spoločný podnik“,

c)

predmet podnikania,

d)

kmeňové imanie, výšku a formu členských podielov a spôsob ich poskytnutia,

e)

práva a povinnosti účastníkov,

f)

podmienky, za ktorých možno k zmluve pristúpiť alebo od zmluvy odstúpiť,

g)

ustanovenie o úhrade nákladov spojených s predmetom činnosti.

(3)

Na zmenu zmluvy treba súhlas všetkých zúčastnených organizácií.

§ 106ze

(1)

Podnik hospodári s majetkom, ktorý nadobudol pri svojom vzniku a v priebehu svojej činnosti.

(2)

Podnik má právo svoj majetok držať, užívať ho a nakladať s ním. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.

(3)

Ak zmluva neustanovuje inak, zisk a strata sa delia medzi účastníkov podľa pomeru veľkosti podielov.

(4)

Účastníci ručia za záväzky podniku spoločne a nerozdielne. Vo vzájomnom pomere sú účastníci zaviazaní až do výšky svojich podielov zapísaných v podnikovom registri, pokiaľ zmluva neustanovuje vyššie ručenie.

§ 106zf

(1)

Orgánmi podniku sú

a)

správna rada (predstavenstvo),

b)

riaditeľ (predseda),

c)

kontrolná a revízna komisia.

(2)

Správna rada (predstavenstvo) podniku je zložená z členov, ktorými sú zástupcovia účastníkov.

(3)

Správna rada (predstavenstvo) najmä

a)

volí a odvoláva tajným hlasovaním predsedu a členov kontrolnej a revíznej komisie; funkčné obdobie predsedov a členov komisie je päťročné,

b)

schvaľuje plány a koncepciu rozvoja podniku, opatrenia na ochranu životného a prírodného prostredia,

c)

schvaľuje ročnú účtovnú závierku, rozdelenie použiteľného zisku a rozhoduje o majetkovom vyporiadaní podniku s účastníkmi pri zániku spoločného podniku,

d)

schvaľuje pravidlá vnútropodnikového riadenia a vnútornú organizáciu podniku (štatút podniku),

e)

schvaľuje rokovací poriadok predstavenstva, kontrolnej a revíznej komisie,

f)

vymenúva likvidátorov podniku,

g)

rozhoduje o pristúpení nového účastníka,

h)

rozhoduje o zmene predmetu činnosti podniku,

ch)

rozhoduje o vylúčení účastníka v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.

(4)

Správna rada (predstavenstvo) podniku rozhoduje uznesením; uznesenie vo veciach pod písmenami a) až f) je prijaté, ak s ním vyslovia súhlas tri pätiny všetkých členov; vo veciach g) až ch) sa vyžaduje jednosmyseľný súhlas. V ostatných prípadoch je uznesenie prijaté, ak sa preň vysloví nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov. Zmluva môže spôsob uznášania sa predstavenstva ustanoviť odchylne.

(5)

Pôsobnosť správnej rady (predstavenstva) sa môže zmluvou rozšíriť.

§ 106zg

(1)

Na čele podniku je riaditeľ (predseda), ktorý riadi činnosť podniku a je za ňu zodpovedný správnej rade (predstavenstvu). Riaditeľ (predseda) ako štatutárny orgán koná v mene podniku vo všetkých veciach.

(2)

Riaditeľ (predseda) určuje po prerokovaní v správnej rade (predstavenstve) z radov pracovníkov podniku svojho zástupcu, ktorý ho v čase neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu jeho práv a povinností. Ak určí viacerých zástupcov, určí ich poradie.

§ 106zh

(1)

Kontrolná a revízna komisia kontroluje všetku činnosť podniku.

(2)

Kontrolná a revízna komisia zodpovedá za svoju činnosť správnej rade (predstavenstvu) a podáva jej správy o svojej činnosti. Je povinná vykonať ročnú revíziu hospodárskej činnosti a previerku ročnej účtovnej závierky podniku.

§ 106zi

Účastník má právo odstúpiť od zmluvy, ktorou bol podnik založený. Podmienky odstúpenia, ako aj spôsob majetkového vyporiadania ustanovuje zmluva. Zmluva tiež ustanovuje spôsob vyporiadania záväzkov pri vylúčení účastníka.

§ 106zj

Podnik zaniká dohodou všetkých účastníkov. Spôsob vyporiadania majetku a záväzkov ustanovuje zmluva. Ak podnik zaniká likvidáciou, vykoná sa majetkové vyporiadanie medzi účastníkmi podľa pomeru veľkosti ich podielov, ak zmluva neustanovuje inak. Majetkové vyporiadanie sa nemôže vykonať, dokiaľ neboli uspokojené alebo zabezpečené nároky voči štátu a veriteľom a ostatné pohľadávky podniku. Pre likvidáciu podniku platia ustanovenia § 27d a 27e o likvidácii štátneho podniku obdobne, ostatné ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane.

§ 107

(1)

Do podnikového registra sa zapisujú štátne podniky, družstevné organizácie, spoločné podniky, hospodárske zariadenia občianskych združení, drobné prevádzkárne národných výborov s právnou subjektivitou, národné výbory, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť v drobných prevádzkárňach bez právnej subjektivity, Česko-slovenské štátne dráhy, podniky zahraničného obchodu, obchodné spoločnosti a ďalšie subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Do podnikového registra sa zapisujú aj odštepné závody a ďalšie organizačné jednotky organizácie, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.

(2)

Fyzické osoby oprávnené podľa osobitných predpisov na podnikateľskú činnosť (ďalej len „podnikateľ“) a obchodné spoločnosti sa zapisujú do osobitných oddielov podnikového registra.

(3)

Do podnikového registra sa nezapisujú Štátna banka česko-slovenská, Ústredná rada družstiev a zväzy družstiev, prípadne aj iné organizácie. Právny predpis upravujúci vznik ďalších organizácií môže ustanoviť, že sa také organizácie do podnikového registra nezapisujú.

(4)

Organizácie, ktoré sa zapisujú do podnikového registra, môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zápisu do podnikového registra. To neplatí pre organizácie zriadené zákonom a pre podnikateľov.

(5)

Podnikový register vedú súdy (ďalej len „registrový súd“). Pôsobnosť súdov vo veciach podnikového registra upravujú osobitné predpisy.

(6)

Dňom zápisu je deň, v ktorý bol zápis do podnikového registra povolený uznesením registrového súdu, ak nie je v zakladacej alebo zriaďovacej listine alebo v inom akte o založení alebo zriadení organizácie určený neskorší deň.

§ 108

(1)

Do podnikového registra sa zapisuje spôsob založenia alebo zriadenia organizácie (právnickej osoby), deň jej vzniku, názov, sídlo, identifikačné číslo, predmet činnosti, označenie štatutárnych orgánov alebo zástupcov (s uvedením funkcií a mien), spôsob, ako za organizáciu podpisujú a udelenie a zánik prokúry.

(2)

Do podnikového registra sa okrem skutočností uvedených v odseku 1 zapisuje aj hodnota majetku vlastného alebo zvereného organizácii (právnickej osobe) pri jej založení alebo zriadení (imanie), pokiaľ právny predpis určenie takej hodnoty ukladá.

(3)

Pri družstevných organizáciách sa tiež zapisuje, ako ich členovia prispievajú na úhradu vzniknutých strát.

(4)

U právnických osôb a u podnikateľov oprávnených vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť alebo zahraničnohospodárske služby sa táto skutočnosť zapisuje do podnikového registra, pokiaľ jej výkon vyžaduje povolenie alebo registráciu podľa osobitných predpisov.2)

(5)

Pri národných výboroch, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť v drobných prevádzkárňach bez právnej subjektivity, sa v zápise uvedie iba označenie národného výboru, jeho sídlo a druh činnosti drobných prevádzkární.

(6)

Pri odštepných závodoch sa zapisuje označenie závodu, jeho sídlo, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ktorej súčasťou závod je, a meno vedúceho odštepného závodu. Ak odštepný závod má sídlo mimo obvodu registrového súdu príslušného pre zápis organizácie, zapíše sa aj na registrovom súde príslušnom podľa sídla odštepného závodu. To platí aj pre vnútorné jednotky štátnych podnikov, ktoré sa zapisujú podľa § 107 ods. 1 do podnikového registra.

(7)

Do podnikového registra sa zapisuje aj zmena alebo zánik skutočností uvedených v predchádzajúcich odsekoch, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie organizácie, zavedenie priamej správy a správca štátneho podniku, vstup organizácie do likvidácie, likvidátor a jeho spôsob zastupovania a podpisovania. Pri obchodných spoločnostiach sa do podnikového registra zapisuje uvalenie konkurzu.

§ 109

(1)

Návrh na zápis do podnikového registra podáva zakladateľ alebo ten, ktorého sa zápis týka.

(2)

Ak návrh na zápis do podnikového registra podáva organizácia alebo likvidátor, musí byť podpísaný štatutárnym orgánom, prípadne likvidátorom; ich podpis musí byť úradne overený, ak návrh na zápis do podnikového registra podpisujú prvý raz. Návrh zakladateľa na zápis do podnikového registra musí byť podpísaný oprávnenou osobou.

(3)

Registrový súd je oprávnený robiť v registri zápisy aj bez návrhu, najmä na dosiahnutie zhody medzi zápismi v registri a skutočným stavom; organizácie sú povinné na výzvu oznámiť registrovému súdu skutočnosti potrebné na vykonanie týchto zápisov.

(4)

Návrhy na zápisy do podnikového registra treba podať na registrovom súde bez odkladu po tom, čo došlo k vzniku skutočnosti, ktorá je predmetom zápisu alebo v lehote ustanovenej osobitným predpisom.

(5)

Ak súd, štátny orgán alebo niektorá organizácia zistí, že nebola splnená povinnosť navrhnúť zápis do podnikového registra, bez meškania to oznámi príslušnému registrovému súdu.

(6)

Ak registrový súd zistí, že organizácia nesplnila povinnosť uvedenú v odseku 1, vyzve ju podať návrh na vykonanie zápisu.

§ 110

(1)

Do podnikového registra je každý oprávnený nazerať a robiť si z neho výpisy.

(2)

Súdy, orgány hospodárskej arbitráže, prokuratúry, štátne notárstva, iné štátne orgány a banky si môžu vyžiadať úradné odpisy, výpisy alebo potvrdenia z podnikového registra.

(3)

Organizácie alebo jednotlivci si môžu vyžiadať úradné odpisy, výpisy alebo potvrdenia z podnikového registra, ak osvedčia právny záujem na skutočnostiach uvedených v podnikovom registri.

§ 111

Skutočnosti zapísané v podnikovom registri sú účinné voči všetkým organizáciám a osobám odo dňa, keď zápis bol urobený. Ak nebola určitá skutočnosť (jej zmena alebo zánik) do podnikového registra zapísaná, nemožno sa jej dovolávať voči iným organizáciám a osobám, okrem ak by o týchto nezapísaných skutočnostiach vedeli.

§ 111a

(1)

Podnikateľ, u ktorého osobitný predpis3) ustanovuje povinnosť zápisu do podnikového registra, podáva návrh na zápis v lehote ustanovenej týmto predpisom na registrovom súde príslušnom podľa miesta jeho trvalého bydliska.

(2)

Návrh na zápis do podnikového registra musí byť podpísaný podnikateľom; jeho podpis sa musí úradne overiť.

(3)

K návrhu treba pripojiť súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom činnosti, pokiaľ osobitné predpisy taký súhlas vyžadujú.

(4)

Do podnikového registra sa zapisuje

§ 111b

(1)

Pri obchodných spoločnostiach musí návrh na zápis do podnikového registra obsahovať:

a)

obchodný názov (firmu) a sídlo obchodnej spoločnosti,

b)

dátum uzavretia spoločenskej zmluvy,

c)

meno, priezvisko, rodinný stav a bydlisko každého spoločníka,

d)

údaje o tom, ktorý (ktorí) zo spoločníkov spoločnosť zastupuje (zastupujú), prípadne údaj o tom, že ju navonok zastupujú všetci spoločne,

e)

predmet činnosti,

f)

identifikačné číslo,

g)

prokúru, ak je ustanovená,

h)

ďalšie náležitosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.

(2)

Návrh na zápis do podnikového registra podpisujú osobne všetci spoločníci pred registrovým súdom, pokiaľ nepredložia listinu s úradne overenými podpismi. Obdobný postup platí pre zástupcov obchodnej spoločnosti, ktorí svoj podpis pripájajú k obchodnému názvu (firme).

(3)

Návrh na zápis do podnikového registra pri komanditnej spoločnosti musí obsahovať aj údaj o tom, či ide o osobne ručiaceho spoločníka alebo komanditistu, a výšku ich vkladov.

(4)

Návrh na zápis do podnikového registra pri spoločnosti s ručením obmedzeným musí okrem náležitostí uvedených v odseku 1 obsahovať aj kmeňové imanie spoločnosti a výšku vkladov jednotlivých spoločníkov.

(5)

Návrh na zápis do podnikového registra pri spoločnom podniku podáva ten z účastníkov, ktorý bol na to v zmluve určený. Do podnikového registra sa zapisujú okrem skutočností uvedených v odseku 1 aj názvy a sídla účastníkov a výška ich členských podielov. K návrhu treba pripojiť

a)

zmluvu o spoločnom podniku,

b)

súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom činnosti, pokiaľ osobitné predpisy taký súhlas vyžadujú.

§ 112

(1)

O konaní vo veciach podnikového registra platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku; jeho ustanovenia o poriadkových opatreniach sa použijú aj v prípadoch, keď sa neposlúchne výzva registrového súdu.

(2)

V konaní o povolenie zápisu je registrový súd povinný skúmať, či sú splnené predpoklady vykonania zápisu vyžadované právnymi predpismi, či predmet činnosti alebo jeho zmeny sú zhodné s oprávnením schváleným alebo vydaným príslušným orgánom a či bol udelený aj súhlas, ak je potrebný podľa osobitných predpisov.

(3)

Registrový súd oznamuje zápisy organizácií a podnikateľov, zápisy predmetu ich činnosti a druhu činností drobných prevádzkární národných výborov, ako aj zápis zmien a zániku týchto skutočností príslušnému štátnemu orgánu správy daní a odvodov a príslušnému orgánu štátnej štatistiky. Registrový súd oznamuje zápis a výmaz podniku so zahraničnou majetkovou účasťou aj povoľovaciemu miestu.

§ 112a

Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, že sa do podnikového registra zapisujú aj iné skutočnosti než skutočnosti uvedené v § 108.

§ 112b

Ustanovenia tejto časti platia aj pre štátne hospodárske organizácie.

Prvá hlava

PLÁNY A HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY

Prvý oddiel

Pomer plánu a záväzku

§ 115

Plánovacie akty

(1)

Plánovací akt, na základe ktorého vzniká povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu, je plánovacie rozhodnutie vydané oprávneným orgánom v súlade s právnym predpisom, ktoré zhodne po dodávateľskej i odberateľskej línii vymedzuje budúce dodávky výrobkov, prác alebo výkonov medzi organizáciami, prípadne aj inú ich spoluprácu (ďalej len „plánovací akt"). Plánovací akt musí stanoviť aspoň základné určenie predmetu a obdobie plnenia určitej organizácie voči inej organizácii; vydáva sa spravidla na ročné alebo viacročné obdobie. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie náležitosti plánovacieho aktu.

(2)

Plánovacími aktami, pokiaľ spĺňajú náležitosti podľa odseku 1, sú limity a menovité úlohy štátneho plánu, prípadne ďalšie druhy plánovacích rozhodnutí ustanovené zákonom.

§ 118

(1)

Orgány hospodárskeho riadenia môžu vo svojej pôsobnosti uložiť organizáciám záväzky, ich záväzky zmeniť alebo zrušiť, len ak to vyžadujú v mimoriadnych prípadoch záujmy obrany a bezpečnosti štátu, plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ochrana života, zdravia a výživy ľudu, ochrana životného prostredia, odstraňovanie následkov živelných pohrôm a vážnych havárií. Ak ide o záväzky organizácií, ktoré sú v pôsobnosti rôznych orgánov, je na to potrebná predchádzajúca dohoda týchto orgánov.

(2)

Pre záväzky uložené podľa odseku 1 platí ustanovenie o záväzkoch z hospodárskych zmlúv.

Druhý oddiel

Zásady hospodárskej súťaže

§ 119

Organizácie dodávajúce priemyselné výrobky sú povinné v nevyhnutnom rozsahu zabezpečovať servisnú službu a dodávky náhradných dielcov, ak to vyžaduje povaha týchto výrobkov. Táto povinnosť trvá aj po zastavení výroby naďalej v čase, v ktorom je obvyklé a účelné výrobky opravovať.

§ 119a

Organizácie nesmú obmedzovať výrobu alebo vypúšťať z výrobného programu výrobky, práce alebo výkony, pokiaľ by tým bolo ohrozené zabezpečenie záväzných výstupov štátneho plánu, obrana a bezpečnosť štátu, výživa a zdravie ľudu, životné prostredie a plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv.

§ 119d

Nekalá súťaž

(1)

Organizácia nesmie vo svojej podnikateľskej činnosti konať spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a môže poškodiť iné súťažiace organizácie.

(2)

V rozpore s dobrými mravmi súťaže sú najmä

a)

akékoľvek činy, ktoré by mohli akokoľvek spôsobiť zámenu s podnikom, výrobkami alebo s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou súťažiteľa,

b)

falošné údaje pri prevádzkovaní obchodu, ktoré by mohli poškodiť dobrú povesť podniku, výrobkov alebo priemyselnej alebo obchodnej činnosti súťažiteľa,

c)

údaje alebo tvrdenia, ktorých používanie pri prevádzke obchodu by bolo schopné uvádzať verejnosť do omylu o vlastnosti, spôsobe výroby, charakteristike, spôsobilosti na použitie alebo množstve tovaru.

§ 119e

Organizácia, ktorá má na tom právny záujem, môže sa na hospodárskej arbitráži domáhať toho, aby sa organizácia, ktorá koná v rozpore s ustanoveniami § 119 až 119d, zdržala takého konania, prípadne aby sa odstránil protiprávny stav. Môže takisto požadovať, aby sa arbitrážne rozhodnutie uverejnilo. Organizácia, ktorá uvedeným konaním spôsobila inej organizácii škodu, je povinná jej túto škodu nahradiť.

§ 120

Ak organizácia zistí, že nebude môcť svoju povinnosť včas alebo určeným spôsobom splniť, musí to ihneď písomne s uvedením dôvodu oznámiť druhej organizácii; súčasne musí uviesť, kedy, prípadne, akým spôsobom záväzok splní. Týmto oznámením sa nemení obsah záväzku ani majetková zodpovednosť za jeho nesplnenie.

§ 121

(1)

Ak organizácia zistí, že druhá organizácia jej udelila nesprávne príkazy alebo odovzdala nevhodné hmoty, výrobky, zariadenia alebo obaly, je povinná ju na to upozorniť.

(2)

Ak hrozí nebezpečenstvo vzniku škody, organizácie sú povinné urobiť opatrenia, aby sa škode zabránilo; ak škoda vznikne, sú povinné usilovať sa o to, aby sa ďalej nezväčšovala, a podľa svojich možností prispieť k jej odstráneniu.

§ 122

Organizácia, ktorej vznikli náklady plnením povinností podľa § 121, môže od organizácie, v prospech ktorej konala, požadovať náhradu odôvodnene vynaložených nákladov, a to aj keď tento prospech nenastal alebo bol zmarený. Ak išlo o konanie v prospech niekoľkých organizácií, náklady sa rozdelia pomerne.

§ 123

(1)

Ak organizácia prijala plnenie alebo inak získala majetkový prospech, ktoré jej nepatria, musí ich bez meškania vydať organizácii, na úkor ktorej boli získané; pritom je povinná sa spravovať jej pokynmi.

(2)

Organizácia, ktorá spôsobila, že došlo k neoprávnenému plneniu, prípadne inému majetkovému prospechu, je povinná nahradiť iným organizáciám všetky náklady, ktoré im v súvislosti s tým vznikli.

(3)

Ak nie je možné alebo účelné vydať to, čo bolo neoprávnene získané, alebo vec toho istého druhu, organizácia je povinná nahradiť cenu podľa času získania. V takom prípade platí, že k získanému plneniu, pokiaľ záležalo vo veciach, prešlo vlastnícke právo alebo právo hospodárenia dňom, keď sa získalo, na organizáciu, ktorá plnenie prijala.

Tretí oddiel

Vznik, zmena a zrušenie hospodárskych záväzkov

§ 124

Záväzky medzi organizáciami vznikajú predovšetkým uzavretím hospodárskych zmlúv, ďalej opatrením orgánov hospodárskeho riadenia a rozhodnutím hospodárskej arbitráže; vznikajú aj ako dôsledok porušenia povinností alebo z iných skutočností uvedených v tomto zákone alebo v iných právnych predpisoch.

§ 125

(1)

Organizácie sa môžu dohodnúť na zmene alebo zrušení záväzku, pokiaľ to nevylučuje právny predpis alebo povaha záväzku; môžu sa tiež dohodnúť na tom, že jedna z nich požiada o rozhodnutie hospodársku arbitráž.

(2)

Organizácia je povinná pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov z hospodárskej zmluvy,

a)

ak podkladom je plánovací akt,

b)

ak druhá organizácia preukáže, že by v dôsledku obsahu záväzku nemohla zabezpečiť plnenie úloh uložených jej neskorším plánovacím aktom; povinnosť pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov organizácia však nemá, ak by jej požadovaná úprava znemožnila plnenie úlohy uloženej plánovacím rozhodnutím aspoň rovnakej sily.

(3)

Organizácie sú ďalej povinné pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov v prípadoch, keď

a)

nebolo vydané opatrenie, ktoré je právnym predpisom ustanovené ako predpoklad plnenia záväzku,

b)

plnenie záväzku aspoň jednej z organizácií by sa dostalo do rozporu s opatrením príslušného orgánu urobeným podľa právnych predpisov,

c)

po uzavretí prípravnej zmluvy nastali nové skutočnosti, pre ktoré nemožno spravodlivo požadovať plnenie príslušných záväzkov; zmeny alebo zrušenia záväzku zo zmluvy o príprave dodávok, ktorú organizácie boli povinné uzavrieť, sa však možno domáhať iba podľa odseku 2,

d)

bol odvolaný príkaz na sistáciu (§ 126) a s ohľadom na jej dobu treba upraviť obsah záväzku,

e)

ak ide o zmluvu o dodávke stavebných prác, o rekonštrukciu alebo o modernizáciu, prípadne o inú zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti vydávanej podľa zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd.

(4)

Na zmenu záväzku je organizácia povinná pristúpiť aj v prípade, keď splnenie záväzku je závislé od jej spolupôsobenia a včasné plnenie záväzku je znemožnené tým, že svoje povinnosti v dohodnutej lehote riadne nesplnila.

(5)

Pokiaľ sa organizácie nedohodli inak, je tá organizácia, na strane ktorej vznikol dôvod pre zmenu alebo zrušenie záväzku, povinná nahradiť druhej organizácii nevyhnutné náklady, ktoré jej v súvislosti s prípravou na plnenie záväzku, so zmenou záväzku alebo s jeho zrušením vznikli.

(6)

Organizácia nie je povinná pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku podľa odsekov 2 až 5, ak o to druhá organizácia bez zbytočného odkladu nepožiadala po tom, čo zistila alebo mohla zistiť skutočnosť rozhodujúcu pre zmenu alebo zrušenie záväzku. Podnik zahraničného obchodu nie je ďalej povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku, ak nie je zabezpečené devízové krytie na úhradu nákladov, bez vynaloženia ktorých nemožno zabezpečiť zodpovedajúcu zmenu alebo zrušenie záväzku vo vzťahu k zahraničiu.

(7)

Odberateľ je povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku, pokiaľ v prípadoch ustanovených v § 361 ods. 4 na vyžiadanie dodávateľa nezložil pred splnením dodávky v banke prostriedky na úhradu budúcich pohľadávok vzniknutých splnením tejto dodávky alebo nepreukázal, že sa mu poskytla dotácia alebo že uzavrel úverovú zmluvu. Náhradu škody môže dodávateľ v týchto prípadoch uplatniť iba za podmienok a v rozsahu ustanovenom v § 146 až 148.

§ 126

(1)

Ak organizácie dohodnú alebo právny predpis ustanovuje prípady, keď oprávnená organizácia alebo orgán príslušný podľa právneho predpisu má právo dať organizácii príkaz na dočasné zastavenie všetkých činností súvisiacich s plnením záväzku (sistácia), druhá organizácia je povinná tento príkaz poslúchnuť a uschovať všetko, čo už pripravila na plnenie záväzku.

(2)

Príkazom na sistáciu prestávajú plynúť lehoty na splnenie povinností dotknutých sistáciou.

(3)

Ak sistácia trvá dlhšie ako tri mesiace, je organizácia, ktorá na ňu dala príkaz, povinná všetko, čo bolo dosiaľ pripravené na plnenie, odobrať a zaplatiť. Ak sistácia trvá dlhšie ako 12 mesiacov alebo ak už uplynul pôvodne dohodnutý čas plnenia, záväzok zaniká, ak sa organizácie nedohodnú inak.

(4)

Organizácia, ktorá dala príkaz na sistáciu, je povinná uhradiť náklady účelne vynaložené druhou organizáciou v súvislosti so sistáciou.

(5)

Organizácie sa môžu dohodnúť alebo právny predpis ustanoviť dôsledky sistácie odchylne.

§ 127

Ak obsah záväzku je sporný alebo pochybný a ak nie je hospodársky účelné ho presne zisťovať, môže sa obsah tohto záväzku určiť dohodou organizácií.

§ 128

(1)

Ak to nevylučuje právny predpis, dohoda organizácií alebo povaha záväzku, môžu sa práva zo záväzku postúpiť dohodou na inú organizáciu. Dokiaľ organizácia, ktorá má povinnosť plniť, nevie o postupe, môže plniť organizácii pôvodne oprávnenej.

(2)

Povinnosť zo záväzku môže dohodou prevziať iná organizácia len so súhlasom oprávnenej organizácie.

§ 129

(1)

Povinnosť zo záväzku zaniká jej splnením.

(2)

Čas, kedy sa musí záväzok splniť, určuje vykonávací predpis alebo právny úkon, najmä hospodárska zmluva. Ak čas plnenia nie je takto určený, môže oprávnená organizácia požadovať splnenie a povinná organizácia plniť ihneď. Pred ustanoveným alebo dojednaným časom môže sa plniť len so súhlasom oprávnenej organizácie, ak vykonávací predpis neustanovuje inak.

(3)

Pokiaľ to neodporuje právnemu predpisu alebo povahe záväzku, nesmie sa odmietnuť čiastočné plnenie.

§ 129a

Organizácia, ktorá uzavrela zmluvu alebo inú dohodu na neurčitý čas, je oprávnená ju vypovedať najmenej šesť mesiacov vopred, pokiaľ z povahy záväzku, z právneho predpisu alebo z dohody nevyplýva o možnosti výpovede, prípadne o výpovedných lehotách niečo iné.

§ 129b

(1)

Záväzok zaniká, ak sa jeho plnenie stane nemožným (§ 21 ods. 1); organizácia, ktorá spôsobila nemožnosť plnenia, sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla.

(2)

Ak sa stane nemožnou len časť plnenia, zaniká záväzok len do tejto časti. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol organizáciám známy pri vzniku záväzku, vyplýva, že plnenie zvyšku by bolo hospodársky neodôvodnené, zaniká záväzok v celom rozsahu.

Tretí A oddiel

Zabezpečenie záväzkov

§ 129c

(1)

Záložné právo umožňuje, aby oprávnená organizácia v prípade, že záväzok nebude včas splnený, bola uspokojená z veci založenej záložcom.

(2)

Ak je záložným právom zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky jej zistiteľného ocenenia v čase vzniku záložného práva je zabezpečené peňažné plnenie, ktoré by oprávnenej organizácii prislúchalo v prípade porušenia záväzku povinnou organizáciou.

(3)

Ak niekto prevezme zmluvne vec, na ktorej viazne záložné právo, je viazaný popri pôvodnom dlžníkovi za pohľadávku, pre ktorú sa záložné právo zriadilo, a o ktorej pri uzavretí zmluvy vedel alebo vedieť musel; nadobúdateľ takto zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého majetku.

§ 129d

(1)

Záložné právo vzniká na základe zmluvy alebo priamo zo zákona.

(2)

V zmluve o zriadení záložného práva musí byť určený predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Trvanie záložného práva možno v zmluve obmedziť len na určitú dobu. Záložným právom možno zabezpečiť aj budúci alebo podmienený záväzok.

(3)

Na základe zmluvy vzniká záložné právo

a)

pri hnuteľných veciach odovzdaním veci záložnému veriteľovi (oprávnenej organizácii),

b)

pri nehnuteľnostiach zápisom záložného práva v evidencii nehnuteľností.

§ 129e

(1)

Ak niekto založí cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo organizácie, ktorej prislúcha k veci iné právo nezlúčiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. Pri pochybnostiach platí, že záložný veriteľ jednal dobromyseľne.

(2)

Záložné právo sa vzťahuje na založenú vec, na jej príslušenstvo i na prírastky veci.

§ 129f

Práva a povinnosti strán

(1)

Príjemca hnuteľného zálohu je povinný vydať záložnému dlžníkovi záložný list, v ktorom záloh opíše a potvrdí jeho prevzatie; v záložnom liste môžu byť uvedené podstatné podmienky záložnej zmluvy.

(2)

Ak k odovzdaniu hnuteľného zálohu nedošlo a ak nejde o záložné právo vznikajúce zo zákona, je záložný dlžník povinný vec označiť tak, že jej založenie môže byť každému zjavné. Namiesto toho môžu dať záložný dlžník a veriteľ záloh inej osobe, aby ho pre nich uschovala.

(3)

Zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti i jeho zánik musia byť zapísané na žiadosť vlastníka alebo organizácie, ktorá má k založenej veci právo hospodárenia, do evidencie nehnuteľností podľa osobitných predpisov.

(4)

Záložný veriteľ má právo záloh mať u seba po dobu trvania záložného práva, nesmie ho však užívať, pokiaľ na to záložný dlžník výslovne nedá súhlas. Záložný veriteľ je povinný záloh opatrovať a chrániť ho pred poškodením, zneužitím a zničením.

(5)

Záložný veriteľ má proti záložnému dlžníkovi právo na úhradu nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku plnenia povinností podľa odseku 4.

(6)

Záložný dlžník môže záloh po dohode so záložným veriteľom zameniť za niečo iné.

§ 129g

(1)

Ak vyjde najavo, že hodnota zálohu už nepostačuje na úhradu pohľadávky záložného veriteľa v dôsledku vady alebo inej okolnosti na strane záložného dlžníka, má záložný veriteľ právo žiadať od záložného dlžníka, aby zabezpečenie primerane doplnil, a ten je povinný mu vyhovieť.

(2)

Ak nie je zabezpečená pohľadávka v určenej dobe splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu podľa odsekov 3 a 4.

(3)

Záložný veriteľ môže navrhnúť hospodárskej arbitráži predaj zálohu.

(4)

Záložný veriteľ môže, ak má záloh u seba a ak tak bolo písomne dojednané, záloh predať za úradne určenú cenu. O zamýšľanom predaji je záložný veriteľ povinný záložného dlžníka bez odkladu informovať.

(5)

Záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu, aj keď je zabezpečená pohľadávka už premlčaná.

(6)

Ak je k tej istej veci zriadené viac záložných práv, prednostne sa uspokojí staršie právo. K veci alebo inej hodnote, ktorá zabezpečuje pohľadávku banky, nesmie sa zriadiť viac záložných práv.

§ 129h

(1)

Záložné právo zaniká, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo ak záložný dlžník zloží veriteľovi cenu založenej veci, ak je nižšia ako pohľadávka. Ak záložné právo zanikne, je veriteľ povinný vrátiť záloh alebo umožniť vyznačenie zániku zapísaného záložného práva.

(2)

Záložné právo takisto zaniká, ak zanikne záloh, ak sa oprávnený vzdá záložného práva alebo ak uplynie čas, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené.

§ 129i

(1)

Neplatné sú dohody, ktorými sa ukladá záložnému dlžníkovi viac povinností, než zákon dovoľuje; najmä nesmie byť dohodnuté, že záloh nemožno vyplatiť, že záloh pripadne veriteľovi po splatnosti pohľadávky, ak nebude táto pohľadávka uspokojená, že veriteľ môže záloh speňažiť ľubovoľným spôsobom alebo že veriteľovi patrí výnos zo zálohu; možno však dohodnúť, že veriteľ môže záloh užívať za primeranú odplatu.

(2)

Ak je tá istá pohľadávka zabezpečená niekoľkými vecami, má záložný veriteľ právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky alebo jej časti z ktoréhokoľvek zálohu.

§ 129j

(1)

Organizácia, ktorá je inak povinná vydať hnuteľnú vec, ktorú má z vôle povinnej organizácie oprávnene u seba, môže ju zadržať, aby zabezpečila svoju splatnú pohľadávku voči organizácii, ktorej je povinná vec vydať. Zádržné právo pre určitú pohľadávku môžu organizácie vopred zmluvne vylúčiť.

(2)

Zádržné právo neprislúcha organizácii, ktorej oprávnená organizácia pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložila spôsobom, ktorý je nezlúčiteľný s výkonom zádržného práva. Zádržné právo neprislúcha ani v prípade, ak bola vec svojmocne alebo ľstivo odňatá.

(3)

Ak sa nepochybne zistí platobná neschopnosť povinnej organizácie, má oprávnená organizácia zádržné právo aj na zabezpečenie pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa oprávnenej organizácii uložilo, ako má s vecou naložiť.

§ 129k

(1)

Oprávnená organizácia je povinná bez zbytočného odkladu informovať povinnú organizáciu o tom, že bola vec zadržaná.

(2)

Oprávnená organizácia má právo na náhradu nákladov vynaložených na zadržovanú vec. Je povinná vec starostlivo opatrovať.

(3)

Oprávnená organizácia môže navrhnúť hospodárskej arbitráži predaj zadržanej veci, pokiaľ jej pohľadávku nezabezpečí povinná organizácia inak. V prípade výkonu rozhodnutia má oprávnená organizácia právo na prednostné uspokojenie z výťažku zadržanej veci pred ostatnými veriteľmi.

(4)

Zriadením iného zabezpečovacieho prostriedku zádržné právo zanikne.

§ 129l

(1)

Ručenie vzniká písomným vyhlásením ručiteľa alebo zo zákona.

(2)

Ručiteľom povinnej organizácie je organizácia, ktorá písomne vyhlási oprávnenej organizácii, že ju uspokojí, ak povinná organizácia nesplní svoj záväzok. Ručiteľ sa môže zaručiť i len za určitú časť záväzku alebo len na určitý čas.

(3)

Ručenie možno poskytnúť aj pre budúce záväzky alebo pre podmienené záväzky.

§ 129m

(1)

Ručenie sa vzťahuje na všetky práva, ktoré vzniknú oprávnenej organizácii zo zabezpečeného záväzku. Nevzťahuje sa na náhradu škody spôsobenej porušením záväzku povinnou organizáciou, pokiaľ ručiteľ splnil svoju povinnosť voči oprávnenej organizácii včas. Rozsah ručenia môže ručiteľ v písomnom vyhlásení zakladajúcom ručenie určiť inak.

(2)

Ručiteľ je povinný záväzok splniť, až ak nesplní povinná organizácia svoj zročný záväzok, hoci ju na to oprávnená organizácia písomne vyzvala. Vyzvanie nie je potrebné, ak je nepochybné, že povinná organizácia svoju povinnosť nesplní. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

(3)

Ručiteľ môže odoprieť splnenie oprávnenej organizácii, pokiaľ táto spôsobila, že nemožno dosiahnuť uspokojenie od povinnej organizácie.

(4)

Povinná organizácia musí kedykoľvek bez zbytočného odkladu oznámiť na požiadanie ručiteľovi rozsah svojej povinnosti zabezpečenej ručením.

§ 129n

(1)

Práva oprávnenej organizácie voči ručiteľovi sa nepremlčia ani nezaniknú pred premlčaním alebo zánikom práva voči povinnej organizácii. Ručiteľ môže, pokiaľ sa oprávnená organizácia s ručiteľom nedohodla inak, proti oprávnenej organizácii uplatniť všetky námietky, ktoré proti nej má povinná organizácia.

(2)

Ak sa za ten istý záväzok zaručilo niekoľko ručiteľov, ručí každý zo spoločných ručiteľov za celý rozsah povinností, pokiaľ obsah ručenia neobmedzil v písomnom vyhlásení zakladajúcom ručenie. Ručiteľ má proti ostatným ručiteľom postih ako spoločne zaviazaná organizácia.

(3)

Ručiteľ, ktorý splní povinnosť, za ktorú ručí, vstupuje do práv oprávnenej organizácie a je oprávnený požadovať od nej všetko, čo je potrebné na uplatnenie nároku proti povinnej organizácii. Prechod práva oprávnenej organizácie na ručiteľa nemá vplyv na plynutie premlčanej doby voči povinnému subjektu.

(4)

Ak ručiteľ uspokojí oprávnenú organizáciu bez súhlasu povinnej organizácie, môže povinná organizácia proti ručiteľovi namietať všetko, čo by bola mohla namietať oprávnenej organizácii; to neplatí o námietkach, na ktoré povinná organizácia ručiteľa neupozornila ihneď po upovedomení, že oprávnená organizácia uplatnila nároky z ručenia.

§ 129o

Záväzok ručiteľa zaniká súčasne so zánikom povinnej organizácie, alebo ak ručiteľ uspokojí oprávnenú organizáciu. Ak sa ručiteľ zaviazal len na určitý čas, zaniká jeho záväzok tiež uplynutím určeného času.

Štvrtý oddiel

Premlčanie

§ 130

Majetkové právo, ktoré nebolo uplatnené v ustanovenej dobe na príslušnom orgáne, sa premlčuje. Nepremlčujú sa však vlastnícke práva a právo hospodárenia. Takisto sa nepremlčuje právo na usporiadanie vzájomných práv a povinností spoluvlastníkov alebo subjektov spoločného práva hospodárenia, pokiaľ spoluvlastníctvo alebo právo spoločného hospodárenia trvá. Premlčaniu nepodliehajú tiež majetkové práva k nehmotným majetkom. Majetkové právo zabezpečené záložným právom sa nepremlčí, pokiaľ záložné právo trvá. Záložné právo sa nepremlčuje, pokiaľ má oprávnený subjekt záloh vo svojej moci.

§ 131

Na premlčanie prihliadne príslušný orgán len vtedy, ak povinný právny subjekt uplatní námietku premlčania; ak sa námietka premlčania uplatní, nemôže sa premlčané právo priznať. Nepriznanie práva z tohto dôvodu nebráni vzájomnému urovnaniu.

§ 131a

Pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak, je premlčacia lehota trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo uplatniť po prvý raz. Pri právach, ktoré sa musia uplatniť najprv u povinného subjektu (napr. reklamáciou), plynie premlčacia lehota odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

§ 131b

(1)

Premlčacia lehota opakujúcich sa plnení (napr. plnenie v splátkach) začína plynúť ohľadne jednotlivých častí plnenia (splátok) odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej časti plnenia stane splatným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej časti plnenia.

(2)

Premlčacia lehota práva na náhradu škody je dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Právo na náhradu škody sa však premlčí najneskôr za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To platí obdobne o premlčacej lehote práva na vydanie neoprávneného majetkového prospechu.

(3)

Premlčacia lehota práva na zaplatenie majetkových sankcií – ak nejde o majetkové sankcie, ktoré sú súčasťou práv zo zodpovednosti za vady – je šesť mesiacov.

(4)

Premlčacia lehota na plnenie z poistenia voči poisťovni začína plynúť za rok od poistnej udalosti; ak v prípadoch poistenia zodpovednosti za škodu rozhoduje o náhrade tejto škody oprávnený orgán, platí, že poistná udalosť nastala až dňom, keď rozhodnutie, podľa ktorého má poisťovňa plniť, nadobudlo právoplatnosť.

(5)

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

(6)

Ak právo povinný subjekt uznal, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa doručenia uznania; ak sa však v uznaní uviedla lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota odo dňa, keď uplynula táto lehota.

(7)

Práva zodpovedajúce vecným bremenám sa premlčujú v lehote desať rokov. Premlčacia lehota práv zodpovedajúcich vecným bremenám začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnenému zabránilo právo vykonať.

§ 131c

(1)

Premlčacia lehota sa započítava právnym nástupcom.

(2)

Subjekty sa nemôžu vopred dohodou premlčania vzdať; dohodou tiež nemôžu premlčaciu lehotu predĺžiť ani skrátiť.

§ 131d

Plynutie premlčacej lehoty sa pretrháva výkonom práva. Podaním žiadosti (žaloby) príslušnému orgánu pred uplynutím premlčacej lehoty plynutie tejto lehoty spočíva; stačí podanie žiadosti (žaloby) doporučene na pošte.

§ 131e

Preklúzia

(1)

V prípadoch ustanovených v zákone právo zaniká, ak sa v ustanovenej dobe nevykonal úkon pre zachovanie práva nevyhnutný. Ďalej zanikajú práva zo zodpovednosti za vady, ak sa neuplatnili v ustanovenej lehote na príslušnom orgáne. Na zánik práva (preklúziu) prihliada príslušný orgán z úradnej povinnosti, aj keď povinný subjekt zánik práva nenamietne.

(2)

Lehoty pre zánik práva zo zodpovednosti za vady sú šesť mesiacov a začínajú plynúť

a)

po uplynutí lehoty, v ktorej podľa dohody sa mali vady odstrániť alebo sa malo poskytnúť nové bezvadné plnenie; ak nedošlo k dohode o odstránení vád po odoslaní alebo odovzdaní reklamácie, prípadne po splnení, ak nie je lehota pre reklamáciu ustanovená;

b)

po odstránení vady, ak ide o právo na náhradu nákladov na odstránenie vád; toto právo možno uplatniť najdlhšie do konca roka nasledujúceho po uplynutí lehôt pre reklamáciu vád;

c)

po odškodnení zahraničného zákazníka, prípadne potom, keď sa podnik zahraničného obchodu dozvedel o vrátení tovaru zo zahraničia, ak ide o tovar, ktorý sa vyviezol.

§ 132

Uznanie záväzku

(1)

Ak povinná organizácia čo do dôvodu a rozsahu uzná písomne svoj záväzok, hoci aj premlčaný, predpokladá sa, že v rozsahu uznania záväzok v čase uznania trvá.

(2)

Ak povinná organizácia uzná písomne svoj záväzok pred uplynutím premlčacej (prekluzívnej) lehoty alebo aj po uplynutí premlčacej lehoty, plynie nová premlčacia (prekluzívna) lehota odo dňa takého uznania.

(3)

Ak sa uznala len časť záväzku, nastávajú uvedené účinky len pre túto časť.

Druhá hlava

DÔSLEDKY PORUŠENIA ZÁVÄZKOV A INÝCH PRÁVNYCH POVINNOSTÍ

Prvý oddiel

Zodpovednosť za vady (záruka)

§ 133

Rozsah zodpovednosti

(1)

Dodávateľ zodpovedá za to, že predmet plnenia má a po ustanovenú dobu bude mať vlastnosti ustanovené právnymi predpismi, ustanoveniami štátnych noriem, ktoré sú záväzné podľa právnych predpisov o technickej normalizácii (ďalej len „technické normy“), zmluvou, rozhodnutím hospodárskej arbitráže, opatrením štátneho alebo iného oprávneného orgánu, prípadne obvyklé vlastnosti ďalej za to, že je kompletný a bez právnych vád. Dodávateľ takisto zodpovedá za to, že sa dodané množstvo zhoduje s údajmi v sprievodných dokladoch.

(2)

Dodávateľ nezodpovedá za zhoršenie vlastností plnenia alebo za poškodenie, ktoré po splnení spôsobil odberateľ, prípadne niekto iný, alebo ktoré boli spôsobené neodvrátiteľnými udalosťami.

§ 134