Vyhláška Ministerstva dopravy o cestnom prepravnom poriadku

Typ Vyhláška
Publikácia 1964-06-29
Stav Expired
Zdroj Slov-Lex
článkov 78
História noviel JSON API

Ministerstva dopravy

z 29. júna 1964

Ministerstvo dopravy po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanovuje podľa § 7 a 19 vl.nar. č. 36/1951 Zb., ktorým sa vykonáva zákon o úprave podnikania v cestnej doprave, a na vykonanie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. a Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb.:

§ 1

(1)

Cestný prepravný poriadok (ďalej len „prepravný poriadok“) podrobne upravuje práva a povinnosti i zodpovednosť pri preprave cestnými vozidlami pre cudziu potrebu medzi organizáciami a osobami zúčastnenými na preprave (§ 3); neupravuje ceny a cenové podmienky.*)

(2)

Prepravný poriadok neplatí

a)

pre hromadnú prepravu osôb autobusmi, zahrnutú do mestskej hromadnej dopravy osôb,**)

b)

pre cestnú prepravu vykonávanú v rámci združenej prepravy spoločne s iným druhom dopravy, pokiaľ boli pre združenú prepravu vydané samostatné prepravné podmienky,***)

c)

pre prepravy, pre ktoré platia medzinárodné dohovory.

(3)

Pre prepravu pre cudziu potrebu vykonanú v stave núdze alebo ako občianska výpomoc platia ustanovenia prepravného poriadku, len ak tak bolo dohodnuté.

§ 2

Ustanovenia prepravného poriadku sa musia uplatňovať tak, aby sa zabezpečoval záujem celej spoločnosti a aby sa úlohy cestnej dopravy plánované na uspokojovanie prepravných potrieb občanov a organizácií plnili s najväčšou hospodárnosťou.

§ 3

Organizáciami a osobami zúčastnenými na preprave cestným vozidlom pre cudziu potrebu sú

a)

organizácia alebo osoba, ktorá vykonáva prepravu osôb a vecí pre cudziu potrebu (ďalej len „dopravca“),

b)

v preprave osôb cestujúci, a pokiaľ ide o nepravidelnú hromadnú prepravu osôb, objednávateľ a účastníci tejto prepravy,

c)

v základnej doprave prepravca, t. j. organizácia, ktorá je povinná v návrhoch prepravných plánov uplatňovať požiadavky na prepravu odosielateľ, (osoba alebo organizácia, ktorá uzaviera prepravnú zmluvu s dopravcom) a prijímateľ zásielky.

§ 4

Ministerstvo dopravy môže po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi vydať k jednotlivým ustanoveniam prepravného poriadku podrobnejšie prepravné podmienky, ktoré uverejní v Prepravnom a tarifnom vestníku Ministerstva dopravy.

§ 5

Preprava osôb sa vykonáva ako hromadná alebo nehromadná a ako pravidelná alebo nepravidelná, a to zásadne vozidlami, ktoré sú vyrobené a zariadené pre prepravu osôb. Na nákladných automobiloch a na nákladných prívesoch a návesoch možno osoby prepravovať len výnimočne (§ 33).

§ 6

(1)

Cestujúci, ktorý splní podmienky ustanovené prepravným poriadkom a tarifou, má právo, aby ho dopravca do mesta určenia prepravil riadne a včas. V nepravidelnej hromadnej doprave osôb objednávateľ prepravy sám i účastníci prepravy splnia dojednané podmienky a podmienky ustanovené prepravným poriadkom.

(2)

Cestujúci a v nepravidelnej hromadnej preprave jej účastníci sú povinní uvedomelou disciplínou, dodržiavaním pokynov dopravcu, zachovávaním prepravného poriadku a ostatných predpisov súvisiacich s prepravou osôb, ako aj všeobecných pravidiel socialistického spolužitia prispievať k poriadku, bezpečnosti a plynulosti osobnej prepravy.

(3)

Pracovníci dopravcu poverení kontrolou dopravnej služby, ktorí majú kontrolný odznak alebo kontrolný preukaz, a pracovníci dopravcu v rovnošate pri výkone dopravnej služby (ďalej len „oprávnení pracovníci“) môžu dávať cestujúcim a účastníkom prepravy pokyny v záujme bezpečnosti a plynulosti dopravy. Ide najmä o pokyny týkajúce sa nastupovania a vystupovania, umiestnenia cestujúcich vo vozidlách, uvoľnenia určitého priestoru vo vozidlách, pripustenia batožín na prepravu a ich uloženia a zachovania pokoja a poriadku vo vozidlách.

(4)

Oprávnení pracovníci môžu ďalej robiť úkony, ktorými sa zabezpečuje a kontroluje plnenie prepravných a tarifných podmienok.

§ 7
Vylúčenie osôb z prepravy

(1)

Do vozidla nemajú prístup alebo sa z prepravy môžu vylúčiť osoby opité a osoby, ktoré pre chorobu, mimoriadne znečistenie odevov alebo z iných dôvodov môžu byť cestujúcim na ťarchu. Dopravca je oprávnený z prepravy ďalej vylúčiť

a)

osoby bez platného cestovného lístku, ktoré nesplnia povinnosť zaplatiť cestovné a prepravné, prípadne prirážky a pokuty,

b)

osoby, ktoré ohrozujú bezpečnosť premávky, svoju vlastnú alebo ostatných cestujúcich, a osoby, ktoré aj po upozornení oprávneného pracovníka nezachovávajú ustanovenia prepravného poriadku.

(2)

Vylúčenie z prepravy po začatí cesty treba uskutočniť tak, aby sa neohrozilo zdravie alebo bezpečnosť osoby vylučovanej z prepravy.

(3)

Cestujúci, ktorý bol z prepravy vylúčený neprávom, má právo na vrátenie cestovného, prípadne dovozného.

PRVÁ HLAVA

HROMADNÁ PREPRAVA OSÔB

Prvý oddiel

Pravidelná preprava osôb

§ 8
Vykonávanie pravidelnej prepravy

(1)

Pravidelná hromadná preprava osôb sa vykonáva zásadne na autobusových tratiach, ktoré sú uvedené v platných cestovných poriadkoch alebo inak zverejnené.

(2)

Autobusové trate sa musia viesť tak, aby sa pri zachovaní hospodárnosti dopravy prepravné potreby občanov uspokojili v najväčšej možnej miere.

(3)

Na autobusových tratiach sa môže zaviesť prevádzka, v ktorej cestujúci je povinný niektoré úkony spojené s platením cestovného (dovozného), prípadne so zaobstaraním alebo znehodnotením (označením) cestovného lístka urobiť sám.

§ 10
Základné podmienky prepravy

(1)

Cestujúci má právo na prepravu určitým spojom autobusovej trate len vtedy, ak má platnú miestenku (§ 16) alebo ak vozidlo nie je plne obsadené. Pri nedostatku miesta vo vozidle dopravca je

a)

povinný prednostne prijať na prepravu cestujúcich patriacich ku skupine, ktorej cestovný poriadok zabezpečuje prednostnú prepravu, napr. cestujúcich do zamestnania a späť, žiakov do školy a späť a pod.,

b)

povinný prednostne prijať na prepravu pracujúcich, ktorí si vopred zaobstarali platný cestovný lístok (spiatočný cestovný lístok v rekreačných spojoch a pod.)

c)

oprávnený prednostne prijať cestujúcich, ktorí preukážu vážne dôvody pre prednostné prijatie na prepravu alebo ktorí cestujú do vzdialenejších zastávok alebo miest, do ktorých nie je spojenie iným verejným hromadným dopravným prostriedkom.

(2)

Preprava detí do šiestich rokov bez sprevádzania cestujúcim starším ako 10 rokov nie je dovolená. Ak sú miesta na sedenie vo vozidle plne obsadené, cestujúci s bezplatne prepravovaným dieťaťom môže zaujať len jedno miesto; kedy majú cestujúci právo na bezplatnú prepravu spolucestujúcich detí, určuje tarifa.

(3)

Cestujúci po nastúpení do vozidla má právo obložiť po jednom mieste na sedenie pre seba a pre ďalšieho cestujúceho, ktorý ide s ním z tej istej zastávky; ak zakupuje cestovný lístok mimo vozidla, musí mať platný cestovný lístok aj pre ďalšieho cestujúceho. Za obložené sa považuje miesto, na ktoré cestujúci položil časť odevu alebo iný vhodný predmet. Kto obloží miesto neoprávnene, je povinný ho ihneď uvoľniť. Cestujúci, ktorý opustí svoje miesto bez toho, že by ho obložil, stráca naň právo; toto ustanovenie sa netýka miest, na ktoré bola vydaná miestenka (§ 16).

(4)

Cestujúci môže zaujať miesto na sedenie, na ktoré bola vydaná inému cestujúcemu miestenka z nácestnej zastávky podľa ustanovenia § 16 ods. 1 a ktoré je označené podľa § 16 ods. 6. Pri príchode do tejto nácestnej zastávky je však povinný uvoľniť miesto cestujúcemu, ktorý sa preukáže platnou miestenkou na toto miesto.

(5)

Ak sa niektorý spoj neuskutoční podľa cestovného poriadku alebo ak je vozidlo plne obsadené alebo ak je dopravcovi znemožnené pokračovať v začatej ceste, má cestujúci s platným cestovným lístkom právo na prepravu do cieľovej zastávky iným spojom tej istej, prípadne inej trate toho istého dopravcu. Ak dopravca nemôže pokračovať v začatej ceste, má cestujúci právo tiež na bezplatnú prepravu späť do nástupnej zastávky spojom toho istého dopravcu.

(6)

Oprávnenie podľa odseku 5 môže cestujúci využiť len v deň, v ktorom bol cestovný lístok vydaný. Ak sa cestujúci nemôže do cieľovej, prípadne späť do nástupnej zastávky prepraviť v tento deň, je povinný si vyžiadať o tom písomné potvrdenie dopravcu, ktoré ho oprávňuje na bezplatnú prepravu ešte nasledujúci deň.

§ 11
Cestovné

(1)

Cestujúci, pokiaľ podľa tarify alebo osobitných predpisov nemá právo na bezplatnú alebo úverovanú prepravu, je povinný zaplatiť cestovné za jednotlivú cestu do cieľovej zastávky alebo za právo prepravovať sa v určitom časovom období, a to bez vyzvania najneskoršie po nastúpení do vozidla. Ak cestujúci platí vo vozidle, treba, aby k plynulému odbaveniu prispieval včasným pripravením vhodných platidiel.

(2)

Výšku cestovného i rozsah a podrobné podmienky pre priznanie nárokov na zľavu cestovného určuje tarifa. Ak cestujúci uplatňuje právo na zľavnené cestovné, je povinný svoje právo bez vyzvania preukázať.

(3)

Ktorým cestujúcim a za akých podmienok sa cestovné úveruje, určujú osobitné dohody dojednané Ministerstvom dopravy a dotknutými ústrednými orgánmi.

(4)

Cestujúci, ktorý sa pri znemožnení začatej cesty prepravil späť do nástupnej zastávky, má právo na vrátenie zaplateného cestovného. Ak sa cestujúci v takomto prípade neprepraví do nástupnej zastávky, má právo na vrátenie rozdielu medzi zaplateným cestovným a cestovným za prejdený úsek medzi nástupnou zastávkou a zastávkou, kde sa cesta znemožnila, prípadne poslednou prejdenou zastávkou. Cestujúci s platným cestovným lístkom pre jednotlivú cestu má právo na vrátenie zaplateného cestovného aj vtedy, ak upustil od prepravy z dôvodov uvedených v § 10 ods. 5 a 6 a v § 16 ods. 4.

§ 12
Preukazy na zľavu cestovného

(1)

Právo na zľavu cestovného preukazuje cestujúci osobitným preukazom; pre mimoriadne zľavy môže Ministerstvo dopravy určiť inú úpravu. Druhy a vzory preukazov na zľavu cestovného určí tarifa.

(2)

Ak dopravca má pochybnosti o splnení podmienok pre poskytnutie zľavy cestovného, je oprávnený požadovať od žiadateľa ďalšie doklady; pokiaľ sa právo na zľavu nepreukáže, dopravca je oprávnený poskytnutie zľavy odoprieť. Ak cestujúci hrubo alebo opätovne porušil ustanovenie tohto poriadku alebo tarify o získaní zľavy cestovného, dopravca mu môže odmietnuť potvrdenie preukazu až na dobu jedného roka.

(3)

Žiadateľ o zľavu je povinný predložiť dopravcovi preukaz na zľavu cestovného riadne vyplnený podľa predtlače a potvrdený príslušnými organizáciami (napr. zamestnávateľom alebo školou).

(4)

Dobu platnosti preukazu na zľavu cestovného určuje tarifa; doba musí byť na preukaze vyznačená.

(5)

Preukaz je neplatný,

a)

ak sa vydal na základe nesprávnych údajov,

b)

ak uplynula doba jeho platnosti,

c)

ak je tak poškodený alebo zašpinený, že poznačené údaje nemožno s určitosťou zistiť,

d)

ak chýba podobizeň, hoci je predpísaná, alebo bola neoprávnene vymenená,

e)

ak ho použije neoprávnená osoba alebo ak je zneužitý iným spôsobom,

f)

ak jeho údaje už nezodpovedajú skutočnosti,

g)

ak nie je riadne vyplnený alebo potvrdený alebo ak je v ňom neoprávnene mazané, prečiarané alebo prepisované.

§ 13
Cestovné lístky a základné podmienky ich použitia

(1)

V pravidelnej preprave osôb sa použijú cestovné lístky pre jednotlivú cestu a za podmienok určených tarifou aj cestovné lístky, ktoré platia v určitom časovom období - časové cestovné lístky (robotnícke a žiacke cestovné lístky, cestovné preukazy a pod.). Vzory cestovných lístkov určuje tarifa.

(2)

Z cestovného lístka pre jednotlivú cestu musí byť zrejmá výška cestovného a údaje umožňujúce podľa povahy prevádzky kontrolu jeho platnosti a správnosti jeho použitia.

(3)

Z časového cestovného lístka musia byť zrejmé najmä tieto údaje:

a)

druh časového cestovného lístka,

b)

doba platnosti,

c)

prevádzkový rozsah platnosti (jednotlivá trať, úsek trate a pod.),

d)

výška cestovného,

e)

názov organizácie, ktorá cestovný lístok vydala.

(4)

Cestovný lístok pre jednotlivú cestu platí pre cestovný úsek a pre spoj, pre ktorý ho sprievodca alebo výdajňa vystavila. Na cestovný lístok musí cestujúci nastúpiť v deň, pre ktorý bol vydaný.

(5)

Časové cestovné lístky platia pre časové obdobie a cestovný úsek vyznačený na nich alebo na príslušných preukazoch; tarifa môže pre jednotlivé druhy časových lístkov určiť odchýlku.

(6)

Cestujúci nesmie postúpiť cestovný lístok inej osobe, len čo nastúpi do vozidla, alebo ak cestovný lístok znie na jeho meno. Na cestovný lístok pre jednotlivú cestu zakúpený mimo vozidla musí cestujúci nastúpiť do vozidla spoja, pre ktorý bol cestovný lístok vydaný, a to v lehote určenej miestnou úpravou dopravcu.

(7)

Časový cestovný lístok je neplatný,

a)

ak bol vydaný na podklade nesprávnych údajov,

b)

ak jeho údaje už nezodpovedajú skutočnosti,

c)

ak nebol riadne vyplnený alebo ak boli jeho údaje neoprávnene zmenené,

d)

ak z neho nemožno s určitosťou zistiť potrebné údaje, najmä pre poškodenie alebo zašpinenie,

e)

ak uplynula doba jeho platnosti,

f)

ak ho použila neoprávnená osoba.

(8)

Cestovný lístok pre jednotlivú cestu je neplatný,

a)

ak je tak poškodený alebo zašpinený, že z neho nie sú zrejmé potrebné údaje, alebo

b)

ak cestujúci nedodržal podmienky určené pre jeho použitie.

(9)

Zľavnený cestovný lístok sa považuje za platný len v spojení s platným preukazom na zľavu cestovného.

(10)

Cestujúci musí mať pri sebe platný cestovný lístok po celý čas prepravy i v okamihu vystúpenia z vozidla. Ak cestujúci má platný cestovný lístok už pri nastúpení do vozidla, je povinný ho ihneď a bez vyzvania predložiť na nahliadnutie, prípadne na vyznačenie jeho použitia; ak ide o zľavnený cestovný lístok, predloží zároveň preukaz na zľavu cestovného. Cestovné lístky sa nesmú predkladať na nahliadnutie zložené alebo vložené do nepriehľadných obalov alebo inak nečitateľné.

§ 14
Výdaj cestovný lístkov

(1)

Cestovný lístok vydáva sprievodca alebo vodič a v niektorých zastávkach tiež výdajňa cestovných lístkov. Cestujúci, ktorý vstúpi do vozidla bez platného cestovného lístka, je povinný si bez vyzvania zakúpiť cestovný lístok u sprievodcu (vodiča).

(2)

Cestujúci, ktorý v ceste pokračuje tým istým spojom za zastávku, do ktorej má platný cestovný lístok, je povinný si bez vyzvania zaobstarať cestovný lístok na ďalšiu cestu, a to najneskoršie pred odchodom z tejto zastávky. Vo vozidlách alebo spojoch, pri ktorých je vylúčená preprava stojacich cestujúcich, vydá dopravca cestovný lístok pre ďalšiu cestu, len ak je voľné miesto na sedenie.

(3)

Časový cestovný lístok je cestujúci povinný zaobstarať si vopred; v prvých dňoch jeho platnosti sa mu cestovný lístok vydá vo vozidle len vtedy, ak si cestovný lístok nemohol vopred zadovážiť pre chorobu, dovolenku a pod.

(4)

Cestovný lístok sa môže vydať len na prepravu do zastávky uvedenej v cestovnom poriadku použitého spoja.

(5)

Výška cestovného vyznačená na cestovnom lístku musí súhlasiť s cenou zaplateného cestovného. Cestujúci je povinný pri preberaní cestovného lístka sa presvedčiť, či mu bol vydaný podľa jeho údajov, najmä či zaplatené cestovné zodpovedá cene vyznačenej na cestovnom lístku; na neskoršiu reklamáciu cestujúceho dopravca neberie zreteľ.

§ 15
Kontrola cestovných lístkov

(1)

Cestujúci je povinný na vyzvanie oprávneného pracovníka kedykoľvek počas prepravy alebo v okamihu vystúpenia z vozidla predložiť na nahliadnutie cestovný lístok, prípadne preukaz na zľavu cestovného. Cestujúci, ktorý sa nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť obyčajné cestovné z nástupnej zastávky do cieľovej zastávky a prirážku 30 Kčs. Ak nástupnú zastávku nemožno spoľahlivo zistiť, počíta sa cestovné z východiskovej zastávky spoja.

(2)

Ak oprávnený pracovník zistí, že sa cestujúci vykazuje neplatným časovým cestovným lístkom alebo neplatným preukazom na zľavu cestovného, je povinný ich odobrať. Za odobratý časový cestovný lístok nemá cestujúci nárok na vrátenie zaplateného cestovného. Dopravca, ak ide o menej závažný nedostatok časového cestovného lístka alebo preukazu na zľavu cestovného, môže cestujúcemu tieto doklady ponechať, prípadne vrátiť a uložiť odstránenie nedostatku.

(3)

Ak cestujúci odoprie alebo nemôže zaplatiť sumy podľa odseku 1, stráca právo na prepravu a môže sa z prepravy vylúčiť. Vylúčením z prepravy pre nezaplatenie uvedených súm nie je dotknutá povinnosť cestujúceho príslušnú sumu dopravcovi zaplatiť.

§ 16
Miestenky

(1)

Cestovným poriadkom alebo výveskou sa môže určiť, že pri určitých spojoch treba alebo možno si vopred zabezpečiť miesto na sedenie zakúpením miestenky z východiskovej alebo výnimočne z inej (nácestnej) zastávky spoja. Náhradu za zabezpečenie miesta na sedenie vo vozidle určuje tarifa.

(2)

Miestenky sa predávajú vo vybraných výdajniach cestovných lístkov; vodič miestenky nepredáva. Cestujúci si môže zakúpiť miestenku najskôr desať kalendárnych dní pred dátumom odchodu príslušného spoja z východiskovej zastávky. Pri vybraných a dopravcom vyhlásených spojoch sa uskutočňuje rezervovanie miesteniek, a to na telefonické alebo osobné vyžiadanie. Na jedno vyžiadanie možno rezervovať najviac štyri miestenky. Miestenky sa rezervujú najskôr desať kalendárnych dní a najneskôr dva kalendárne dni pred dátumom odchodu spoja z východiskovej zastávky. Rezervované miestenky treba odobrať najneskoršie v deň vyhlásený dopravcom.

(3)

Cestujúci s miestenkou stráca právo na svoje miesto, ak ho neobsadí pred odchodom spoja zo zastávky, z ktorej bola miestenka vydaná. Ak dopravca podľa § 23 určil, že miesto treba zaujať do určitého času pred odchodom spoja, stráca cestujúci právo na svoje miesto, ak ho do tohto času neobsadí. Pokiaľ cestujúci nedodrží tento čas, ale dostaví sa k vozidlu ešte pred odchodom spoja podľa cestovného poriadku, zostáva mu právo na prepravu zachované, prípadne práva ustanovené v § 10 ods. 5 alebo v § 11 ods. 4.

(4)

Ak sa cestujúcemu s platnou miestenkou nezabezpečilo vo vozidle miesto na sedenie, vráti mu dopravca sumu prijatú za miestenku.

(5)

Ak sa cestujúci vzdá cesty, hoci vyhradené miesto bolo voľné, alebo ak preruší cestu, dopravca nevracia sumu zaplatenú za miestenku.

(6)

Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.