Zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov (úplné znenie zákona)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ HLAVA

SÚSTAVA SÚDOV A HLAVNÉ ZÁSADY ICH ORGANIZÁCIE A ČINNOSTI

§ 1

Sústava súdov

(1)

Súdnictvo vykonávajú volené a nezávislé súdy Československej socialistickej republiky, Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Súdy Československej socialistickej republiky sú: Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové súdy; v čase brannej pohotovosti štátu aj vyššie poľné súdy a nižšie poľné súdy.

Súdy republík sú: Najvyšší súd Českej socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky, krajské súdy a okresné súdy.

(2)

Na území hlavného mesta Prahy vykonáva pôsobnosť krajského súdu mestský súd; pôsobnosť okresných súdov vykonávajú obvodné súdy.

(3)

Na území hlavného mesta Slovenska Bratislavy vykonáva pôsobnosť okresného súdu mestský súd.

(4)

Na území mesta Brna vykonáva pôsobnosť okresného súdu mestský súd.

§ 2

(1)

Súdy sú povolané chrániť:

a)

socialistický štát, jeho spoločenské zriadenie a vzťahy k svetovej socialistickej sústave,

b)

politické, osobné, rodinné, pracovné, sociálne, bytové, majetkové a iné práva a zákonom chránené záujmy občanov,

c)

práva a zákonom chránené záujmy štátnych, družstevných a iných spoločenských a hospodárskych organizácií,

d)

bojaschopnosť ozbrojených síl i ozbrojených zborov a disciplínu a poriadok v nich ustanovený.

(2)

Svojou činnosťou súdy vychovávajú občanov k oddanosti k vlasti, k veci socializmu a komunizmu, k zachovávaniu zákonov a iných právnych predpisov, k ochrane socialistického vlastníctva, k dodržiavaniu pracovnej disciplíny, k dôslednému plneniu povinností voči rodine a maloletým deťom, k úcte k právam, k cti a vážnosti spoluobčanov, k plneniu povinností, ktoré im ukladá obrana vlasti, k čestnému plneniu všetkých povinností k štátu a spoločnosti a k zachovávaniu všetkých pravidiel socialistického spolužitia.

(3)

Pri ukladaní a výkone trestov majú súdy na zreteli nielen potrestanie páchateľa, ale aj jeho polepšenie a prevýchovu.

(4)

Súdy upozorňujú orgány a organizácie na nedostatky, ktoré zistili v ich činnosti. Orgány a organizácie sú povinné na tieto upozornenia odpovedať a oznamovať, čo urobili na odstránenie zistených nedostatkov.

§ 3

(1)

Súdy plnia svoje úlohy najmä tým, že:

a)

rozhodujú o právach a zákonom chránených záujmoch občanov a socialistických organizácií,

b)

rozhodujú v trestnom konaní o vine obvineného a ukladajú zákonom ustanovené tresty, prípadne iné opatrenia,

c)

v prípadoch ustanovených zákonom preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí iných orgánov,

d)

predchádzajú sporom medzi občanmi a socialistickými organizáciami a medzi občanmi navzájom, ako aj páchaniu protispoločenských činov.

(2)

Súdy vykonávajú medzi občanmi výchovnú činnosť smerujúcu k propagácii socialistického právneho poriadku a k prehlbovaniu socialistického právneho vedomia pracujúcich.

§ 4

(1)

Súdnictvo sa vykonáva za širokej účasti pracujúceho ľudu. Pri plnení svojich úloh postupujú súdy v úzkej súčinnosti s inými štátnymi orgánmi, najmä s národnými výbormi a s dobrovoľnými spoločenskými organizáciami pracujúcich a usilujú sa o to, aby do boja proti porušovaniu socialistického právneho poriadku boli zapojené najširšie vrstvy občanov.

(2)

Na posilnenie výchovného vplyvu súdneho konania môžu v ňom vystupovať i národné výbory a dobrovoľné spoločenské organizácie pracujúcich; ich postavenie v konaní je upravené predpismi o súdnom konaní.

§ 5

(1)

V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca. Zákon ustanovuje, v ktorých senátoch a v ktorých veciach sa zúčastnia na rozhodovaní sudcovia z ľudu. Zákony o súdnom konaní ustanovujú, v ktorých veciach rozhoduje samosudca. Ako samosudca môže rozhodovať len sudca z povolania.

(2)

Sudcovia z povolania a sudcovia z ľudu sú si pri rozhodovaní rovní. Predsedom senátu môže byť len sudca z povolania.

§ 6 - zrušený

§ 7

Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine právnym poriadkom socialistického štátu. Sú povinní spravovať sa zákonmi a inými právnymi predpismi a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.

§ 8

(1)

Všetci občania sú si pred zákonom i pred súdom rovní.

(2)

Každý občan môže pred súdom konať vo svojej materčine.

(3)

Rozhodnutia všetkých súdov pôsobiacich v Československej socialistickej republike sú platné a vykonateľné na celom jej území. Súdy Českej socialistickej republiky a súdy Slovenskej socialistickej republiky poskytujú si vzájomne právnu pomoc. To platí aj vo vzájomných vzťahoch súdov republík a súdov Československej socialistickej republiky.

§ 9

(1)

Konanie pred všetkými súdmi je zásadne ústne a verejné. Verejnosť môže byť vylúčená len v prípadoch ustanovených zákonom.

(2)

Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky a vždy verejne.

§ 10

(1)

V konaní postupujú súdy tak, aby bol zistený skutočný stav veci a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzajú.

(2)

Pri prejednávaní protispoločenských činov môžu súdy ukladať len tresty (opatrenia) ustanovené zákonom a za činy v zákone uvedené.

§ 11

Obvinenému sa zabezpečuje právo obhajoby vrátane práva voliť si obhajcu.

§ 12

Účasť advokátov v súdnom konaní

Pri obhajobe občanov a pri poskytovaní inej právnej pomoci občanom a socialistickým organizáciám pôsobia advokáti.

§ 13

Prokurátor sa podľa ustanovení o súdnom konaní zúčastní na konaní na súdoch a vykonáva dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov.

DRUHÁ HLAVA

ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ SÚDOV

§ 14 - zrušený

§ 15

(1)

Okresný súd sa skladá z predsedu súdu, prípadne jeho námestníka (námestníkov), ďalších sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

(2)

Okresný súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Samosudca môže byť len sudca z povolania.

(3)

Senáty okresného súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a z dvoch sudcov z ľudu.

§ 16

Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.

§ 17

(1)

Predseda okresného súdu:

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov a samosudcov,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

(2)

Predseda okresného súdu vykonáva správu okresného súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov okresného súdu.

(3)

Predsedu okresného súdu zastupuje v jeho neprítomnosti námestník predsedu okresného súdu; ak predseda okresného súdu nemá námestníka, iný sudca z povolania predsedom súdu na to určený.

§ 18

(1)

Krajský súd sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníka (námestníkov), ďalších sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

(2)

Krajský súd rozhoduje v senátoch.

(3)

Senáty krajského súdu sa skladajú:

a)

z dvoch sudcov z povolania a troch sudcov z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa v trestných veciach,

b)

zo sudcu z povolania a dvoch sudcov z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa v iných veciach,

c)

z troch sudcov z povolania v ostatných prípadoch.

§ 19

(1)

Krajské súdy dozerajú na rozhodovanie všetkých súdov a štátnych notárstiev vo svojom obvode najmä tým, že rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy alebo štátne notárstva.

(2)

Ďalšie prípady rozhodovania krajských súdov upravujú zákony o súdnom konaní.

§ 20 - zrušený

§ 21

(1)

Predseda krajského súdu:

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov krajského súdu a okresných súdov v obvode krajského súdu,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

(2)

Predseda krajského súdu vykonáva správu krajského súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej, stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov krajského súdu a riadi a kontroluje výkon správy okresných súdov.

(3)

Predsedu krajského súdu zastupuje v jeho neprítomnosti námestník predsedu krajského súdu.

§ 21a

(1)

Najvyšší súd republiky sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníkov a ďalších sudcov z povolania.

(2)

Najvyšší súd republiky rozhoduje v senátoch.

(3)

Senáty najvyššieho súdu republiky sa skladajú z troch sudcov z povolania.

§ 21b

Najvyšší súd republiky je najvyšším súdnym orgánom republiky. Vykonáva dozor nad rozhodovaním všetkých súdov najmä tým, že

a)

rozhoduje o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam krajských súdov,

b)

rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona v prípadoch uvedených v zákonoch o súdnom konaní,

c)

rozhoduje v ďalších prípadoch určených zákonmi o súdnom konaní.

§ 21c

(1)

Sudcovia z povolania najvyššieho súdu republiky tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné a občianskoprávne kolégiá. Predsedami kolégií sú námestníci predsedu najvyššieho súdu.

(2)

Predsedovia kolégií organizujú a riadia činnosť kolégií a sledujú rozhodovanie senátov v kolégiách. Najmä riadia ich rozborovú činnosť, navrhujú kolégiám zovšeobecnenie poznatkov z rozhodovania súdov, upozorňujú ich na nedostatky v rozhodovaní, navrhujú zaujatie stanovísk k správnemu výkladu zákonov a iných právnych predpisov a podávajú plénu najvyššieho súdu správu o činnosti kolégií.

§ 21d

(1)

Plénum najvyššieho súdu republiky sa skladá z predsedu najvyššieho súdu, jeho námestníkov a ostatných sudcov z povolania. Platne sa môže uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých sudcov z povolania najvyššieho súdu.

(2)

Plénum najvyššieho súdu republiky najmä

a)

uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu republiky,

b)

prejednáva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho súdu republiky o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným právnym otázkam sporným medzi kolégiami,

c)

prejednáva správy o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva podnety na novú právnu úpravu,

d)

prejednáva a schvaľuje správy o stave socialistickej zákonnosti pre národnú radu.

(3)

Zasadnutia pléna najvyššieho súdu republiky sú neverejné. Na zasadnutiach pléna sa môže zúčastňovať generálny prokurátor príslušnej republiky a minister spravodlivosti príslušnej republiky; na zasadnutia pléna možno prizvať aj vedúcich iných štátnych orgánov a spoločenských organizácií a s poradným hlasom predsedov krajských súdov.

§ 21e

(1)

Predseda najvyššieho súdu republiky:

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie senátov najvyššieho súdu republiky a všetkých krajských a okresných súdov a môže dávať podnety na vydanie rozhodnutí alebo stanoviska na zabezpečenie jednotného výkladu zákonov,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich,

d)

zvoláva plénum najvyššieho súdu, predsedá mu a určuje program rokovania,

e)

vykonáva správu najvyššieho súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov najvyššieho súdu.

(2)

Námestníci predsedu najvyššieho súdu republiky zastupujú predsedu najvyššieho súdu republiky spôsobom ustanoveným v rokovacom poriadku najvyššieho súdu republiky.

§ 22

Vojenské súdy rozhodujú o všetkých trestných veciach príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, vojnových zajatcov a ďalších iných osôb, o ktorých to ustanovuje zákon.

§ 23

(1)

Vojenský obvodový súd sa skladá z náčelníka, prípadne zástupcu (zástupcov) náčelníka, ďalších sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

(2)

Vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Samosudcom môže byť len sudca z povolania.

(3)

Senáty vojenského obvodového súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a z dvoch sudcov z ľudu.

(4)

Vojenské obvodové súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.

§ 23a

(1)

Náčelník vojenského obvodového súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov a samosudcov,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

(2)

Náčelník vojenského obvodového súdu vykonáva správu vojenského obvodového súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vojenského obvodového súdu a plní ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho vojenského služobného pomeru.

§ 24

(1)

Vyšší vojenský súd sa skladá z náčelníka, zástupcu (zástupcov) náčelníka, ďalších sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

(2)

Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch.

(3)

Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú

a)

z dvoch sudcov z povolania a troch sudcov z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa v trestných veciach,

b)

z troch sudcov z povolania v ostatných prípadoch.

(4)

Vyššie vojenské súdy dozerajú na rozhodovanie všetkých súdov vo svojom obvode najmä tým, že rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni vojenské obvodové súdy.

(5)

Ďalšie prípady rozhodovania vyšších vojenských súdov upravujú zákony o súdnom konaní.

§ 24a

(1)

Náčelník vyššieho vojenského súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov vyššieho vojenského súdu a vojenských obvodových súdov v obvode vyššieho vojenského súdu,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

(2)

Náčelník vyššieho vojenského súdu vykonáva správu vyššieho vojenského súdu, najmä zabezpečuje jeho chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej, stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vyššieho vojenského súdu, riadi a kontroluje výkon správy vojenských obvodových súdov a plní ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho vojenského služobného pomeru.

§ 25

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu, námestníkov predsedu súdu a ďalších sudcov z povolania.

§ 26

(1)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky rozhoduje v senátoch.

(2)

Senáty Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sa skladajú:

a)

z predsedu a štyroch sudcov z povolania, ak rozhodujú o sťažnosti pre porušenie zákona podanej proti rozhodnutiam najvyšších súdov republík alebo vojenských senátov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, alebo keď zaujímajú stanoviská k zabezpečeniu jednotného výkladu zákona; v tomto prípade treba dbať na to, aby členmi senátu boli občania obidvoch republík,

b)

z predsedu a dvoch sudcov z povolania, ak rozhodujú v ostatných prípadoch.

(3)

Ak sa rozhoduje vo veciach spadajúcich do výlučnej príslušnosti vojenských súdov podľa § 22, je senát zložený z vojenských sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky; vo veciach dotýkajúcich sa všeobecných a vojenských súdov rozhodujú zmiešané senáty, zložené zo sudcov trestného a vojenského kolégia. Podrobnosti o zostavovaní zmiešaných senátov upraví rokovací poriadok Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.

§ 27

(1)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky sleduje rozhodovanie najvyšších súdov republík a vojenských súdov.

Dozerá nad zákonnosťou rozhodovania všetkých súdov a zabezpečuje jeho jednotnosť tým, že

a)

rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam vyšších vojenských súdov,

b)

rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam najvyšších súdov republík a všetkých vojenských súdov a ďalej proti rozhodnutiam vojenských senátov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, pokiaľ tento súd rozhodoval o odvolaniach; pri rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam vojenských senátov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sú vylúčení sudcovia, ktorí rozhodovali o opravnom prostriedku,

c)

zaujíma stanoviská k zabezpečeniu jednotného výkladu zákona,

d)

preskúmava zákonnosť právoplatných rozhodnutí, ktorými bol uložený trest smrti.

(2)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky ďalej

a)

rozhoduje o uznaní rozhodnutí cudzozemských súdov na území Československej socialistickej republiky,

b)

rozhoduje spory o miestnej príslušnosti medzi súdmi alebo štátnymi notárstvami Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky,

c)

rozhoduje o určení miestne príslušného súdu alebo štátneho notárstva, ak nemožno zistiť, či miestne príslušný súd alebo štátne notárstvo je na území jednej či druhej republiky,

d)

rozhoduje o prikázaní veci súdu alebo štátnemu notárstvu druhej republiky, pokiaľ to zákon o súdnom konaní pripúšťa,

e)

rozhoduje o kompetenčných sporoch medzi vojenskými a ostatnými súdmi,

f)

rozhoduje spory o kompetencii medzi súdmi jednej republiky a štátnymi notárstvami druhej republiky.

§ 27a

(1)

Ak niektorá otázka vyžaduje zjednotenie výkladu, môže ju predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky prikázať senátu na zaujatie stanoviska [§ 26 ods. 2 písm. a)].

(2)

Pred zaujatím stanoviska si predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky vyžiada vyjadrenie generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky a predsedov najvyšších súdov republík.

(3)

Podrobnosti upraví rokovací poriadok Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky. V rokovacom poriadku sa ustanoví aj postup, ako má Najvyšší súd Československej socialistickej republiky v záujme zabezpečenia jednotného výkladu zákona zaujímať v určitej právnej otázke stanovisko.

§ 28

(1)

Sudcovia z povolania Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne a vojenské kolégiá. Predsedami kolégií sú námestníci predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.

(2)

Predsedovia kolégií organizujú a riadia činnosť kolégií a sledujú rozhodovanie senátov v kolégiách. Najmä riadia ich rozborovú činnosť, navrhujú kolégiám zovšeobecnenie poznatkov z rozhodovania súdov, upozorňujú ich na nedostatky v rozhodovaní, navrhujú zaujatie stanovísk k správnemu výkladu zákonov a iných právnych predpisov a podávajú plénu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky správu o činnosti kolégií. Predseda vojenského kolégia okrem toho plní ďalšie povinnosti vyplývajúce z jeho vojenského služobného pomeru a zastupuje predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky vo vojenských záležitostiach.

§ 29

(1)