Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 116/1970 Zb. o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie

VYHLÁŠKA

Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky

z 29. januára 1971,

Ministerstvo financií Slovenskej socialistickej republiky podľa § 38 zákona Slovenskej národnej rady č. 116/1970 Zb. o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

Článok 1

K § 2 zákona

(1)

Štátnymi hospodárskymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú prevažne obchodnou činnosťou [§ 2 ods. 1 písm. a) zákona], sú organizácie, v ktorých tržby za obchodnú činnosť dosahujú viac ako polovicu z celkových tržieb. Pre posúdenie je rozhodujúci pomer tržieb z obchodnej činnosti k celkovým tržbám za predchádzajúci kalendárny rok; v organizáciách, ktorých daňová povinnosť vznikla v priebehu zdaňovacieho obdobia, je rozhodný pomer týchto tržieb v pláne daňovníka. Za obchodnú činnosť sa pokladá maloobchodná a veľkoobchodná činnosť, verejné stravovanie, ubytovacie služby, služby cestovného ruchu, propagačné, reklamné a inzertné služby (vrátane prieskumu trhu, komerčného výtvarníctva a aranžovania). Za obchodnú činnosť sa nepokladá zberová činnosť podnikov a činnosť podnikov Zberných surovín.

(2)

Organizácie uvedené v odseku 1 sú daňovníkmi dôchodkovej dane bez ohľadu na ich organizačné začlenenie a bez ohľadu na to, ktorými ústrednými orgánmi alebo národnými výbormi sú riadené.

(3)

Organizáciami poľnohospodárskych služieb [§ 2 ods. 1 písm. e) zákona] v Slovenskej socialistickej republike sú:*)

(4)

Ostatnými socialistickými organizáciami [§ 2 ods. 1 písm. f) zákona], ak ich vzťah k štátnemu rozpočtu neupravujú iné právne predpisy, sú:

a)

štátne hospodárske organizácie,

b)

spoločenské a iné organizácie, ak vykonávajú trvalú hospodársku činnosť; sú to predovšetkým všetky základné organizácie organizácií NF, KSČ, ROH a Zväzarmu,

c)

hospodárske zariadenia (podniky) spoločenských organizácií,

d)

organizácie, ktoré vznikli na základe zmluvy o združení.

(5)

Inými organizáciami než socialistickými, ktoré sú právnickými osobami [§ 2 ods. 1 písm. g) zákona], sa rozumejú najmä cirkevné organizácie, spolky, základiny, spoločnosti s ručením obmedzeným a pod. Daňová povinnosť týchto organizácií nie je dotknutá, ak sa na ich majetkovú podstatu zaviedla národná správa.

(6)

Výrobné a pracovné družstvá pre občanov s ťažším zdravotným poškodením [§ 2 ods. 2 písm. a) zákona] v Slovenskej socialistickej republike sú:

(7)

Oslobodenie zväzov bytových družstiev [§ 2 ods. 2 písm. c) zákona] sa nevzťahuje na hospodárske zariadenia (podniky) zriadené týmito zväzmi.

(8)

Organizácie vedené vyššími orgánmi organizácií Národného frontu [§ 2 ods. 2 písm. e) zákona] sú tie spoločenské organizácie, ktoré sú súčasne hospodársky vedené vyššími orgánmi Národného frontu ČSSR, Národného frontu ČSR a Národného frontu SSR. Organizácie uvedené v tomto ustanovení zákona a ich hospodárske zariadenia sú oslobodené od dôchodkovej dane v prípade, že vykonávajú odvody svojim vyšším orgánom najmenej vo výške 65 % (§ 16 zákona) zo základu dane zo zisku (§ 4 zákona), prípadne 20 % zo základu dane zo zisku nepresahujúceho 80 000 Kčs (§ 22 ods. 1 zákona). Základné organizácie týchto spoločenských organizácií a ich hospodárske zariadenia sú však vždy daňovníkmi dôchodkovej dane [§ 2 ods. 1 písm. f) zákona].

Článok 2

K § 3 zákona

(1)

Trvalou hospodárskou činnosťou sa rozumie činnosť smerujúca na dosahovanie zisku, ak tržby a výnosy z nej plynúce prevyšujú sumu 80 000 Kčs v zdaňovacom období bez ohľadu na dĺžku jej trvania. Za trvalú hospodársku činnosť sa vždy považuje vykonávanie obchodnej činnosti organizáciami, ktorým sa priznali obchodné zrážky.

(2)

Trvalou hospodárskou činnosťou nie je činnosť spoločenských organizácií, ktorá sa obmedzuje na plnenie vlastného poslania týchto organizácií. Za trvalú hospodársku činnosť spoločenských organizácií, s výnimkou ich hospodárskych zariadení (podnikov), sa nikdy nepokladá: usporiadanie športových zápasov, pretekov, telovýchovných a kultúrnych akcií, usporiadanie príležitostných tanečných zábav a zájazdov, zazverovanie a zarybňovanie v tuzemsku, postrek stromov a lisovanie ovocia pre členov. Trvalou hospodárskou činnosťou nie je ani prevádzka zberní Sazky a Športky a činnosť zimných štadiónov, ak tieto činnosti vykonávajú telovýchovné jednoty.

(3)

V hospodárskych zariadeniach (podnikoch) spoločenských organizácií sa za trvalú hospodársku činnosť pokladá všetka činnosť a príjmy z nej plynúce.

Článok 3

K § 4 zákona

U cirkvi a ich organizácií sa do základu dane zo zisku nezahrňujú príspevky členov cirkví, dary, výnosy kostolných zbierok a odplaty za cirkevné úkony.

Článok 4

K § 5 zákona

(1)

Príspevky, k úhrade ktorých nie je daňovník povinný [§ 5 písm. a) č. 1 zákona], sú napr. príspevky na dobrovoľné poistenie pracujúcich v štátnej poisťovni, príspevky dobrovoľným záujmovým alebo účelovým združeniam, nie však príspevky platené v povinnej výške odborovým (generálnym) riaditeľstvám na úhradu ich činnosti, členské príspevky platené vyšším družstevným organizáciám, ani členské príspevky spoločenských organizácií platené vlastným vyšším orgánom na úhradu ich činnosti.

(2)

Tvorba rezerv [§ 5 písm. a) č. 2 zákona] je pripočítateľnou položkou vtedy, ak sa účtuje na ťarchu nákladov daňovníka v rozpore s právnymi predpismi. Predpisy o účtovníctve ustanovujú, ktoré druhy rezerv možno tvoriť.

(3)

Dotáciami určenými na úhradu nákladov v organizáciách poľnohospodárskych služieb, spoločných družstevných podnikoch a melioračných družstvách [§ 5 písm. c) zákona] sú stabilizačné dotácie, účelové dotácie do prevádzky a účelové subvencie na úhradu výchovy učňov.

Článok 5

K § 6 zákona

(1)

Pri podnikovej bytovej výstavbe vykonávanej dodávateľským spôsobom môže si daňovník odpočítať v každom roku v priebehu trvania výstavby ako príspevok na podnikovú bytovú výstavbu [§ 6 ods. 2 písm. d) zákona] 50 % súm, ktoré zaplatí dodávateľovi. Pri podnikovej bytovej výstavbe vykonávanej vo vlastnej réžii si môže odpočítať v každom roku v priebehu trvania výstavby 50 % skutočne vynaložených nákladov na podnikovú bytovú výstavbu. Celkový úhrn odpočítaných súm nesmie v oboch prípadoch prevýšiť 50 % rozpočtovej ceny. Pri podnikovej bytovej výstavbe začatej pred 1. januárom 1971 sa nehľadí na náklady vynaložené do tej doby.

(2)

Ak v rámci podnikovej bytovej výstavby sa budujú i obchodné priestory, kancelárie, prevádzkárne a pod., vylúčia sa náklady na zaobstaranie týchto priestorov z rozpočtovej ceny.

(3)

Odpočítať možno sumy zaplatené na podnikovú bytovú výstavbu z vlastných zdrojov (vrátane splátok úveru na podnikovú bytovú výstavbu čerpaného do 31. decembra 1970) a z úveru čerpaného po 1. januári 1971, nie však sumy z dotácií, ktoré sa poskytli daňovníkovi na podnikovú bytovú výstavbu.

(4)

Ak sa združí niekoľko podnikov na spoločné vykonanie bytovej výstavby tak, že jeden z nich je investorom, môžu si príspevok na podnikovú bytovú výstavbu za vyššie uvedených podmienok odpočítať jednotliví účastníci, a to pomernou sumou podľa výšky účasti.

(5)

Za odpočítateľnú položku [§ 6 ods. 2 písm. g) zákona] sa pokladajú v organizáciách poľnohospodárskych služieb, spoločných družstevných podnikoch a melioračných družstvách príplatky charakteru prémií, určené Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy SSR po dohode s Ministerstvom financií SSR.

Článok 6

K § 9 zákona

(1)

Objem miezd a priemerný počet pracovníkov predchádzajúceho roka sa určí za účelom metodickej porovnateľnosti podľa predpisov Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí a podľa predpisov Federálneho štatistického úradu platných na bežný rok.

(2)

U pracovníkov, ktorí neboli u daňovníka zamestnaní po celý kalendárny rok a u ktorých nemožno daň z individuálnych miezd podľa § 9 ods. 3 zákona vypočítať z celoročnej mzdy, prihliada sa pri výpočte tejto dane na mzdu prepočítanú v pomere k dobe, v ktorej pracovný pomer trval, pričom sa započítava i každý začatý mesiac. Prepočet sa vykonáva i u pracovníkov, ktorým sa odmena za prácu vyplatila v rámci ostatných osobných výdavkov.

Článok 7

K § 10 zákona

(1)

Príspevok na sociálne zabezpečenie je súčasťou nákladov daňovníka.

(2)

Daňovníci podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona odvádzajú príspevok na sociálne zabezpečenie zo sumy všetkých v bežnom roku zúčtovaných miezd, vrátane ostatných osobných výdavkov, vyplatených podielov na hospodárskom výsledku, ktorá je prípadne znížená o odmeny podľa § 8 ods. 4 zákona. V prípade, že nevykonávajú tieto ostatné socialistické organizácie trvalú hospodársku činnosť, platia poistné nemocenského poistenia podľa zákona č. 54/1956 Zb.

Článok 8

K § 11 až 15 zákona

(1)

Ak vykonávajú daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. a) až d) a písm. f) zákona, s výnimkou spoločných družstevných podnikov a melioračných družstiev, činnosť obchodnú i neobchodnú, použije sa u nich sadzba platná pre činnosť, ktorá prevažuje. Na posúdenie, ktorá činnosť prevažuje, rozhoduje objem tržieb z obchodnej a neobchodnej činnosti v predchádzajúcom zdaňovacom období; pritom sa u daňovníkov podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona neprihliada na tržby zo zásobovania opravárskych podnikov náhradnými dielmi.

(2)

Vybranými organizáciami s prevažne obchodnou činnosťou, v ktorých sa celkové náklady znižujú o spotrebu základných surovín vo vlastných výrobniach*) pre výpočet rentability, sú podniky Reštaurácie a jedálne a podniky Uhoľné sklady.

(3)

Ak sú spoločenské a iné organizácie daňovníkmi podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona, platia daň z individuálnych miezd iba za pracovníkov činných v trvalej hospodárskej činnosti.

(4)

Vybrané činnosti (služby) v zmysle § 15 ods. 2 zákona sú uvedené v prílohe č. 2.

(5)

Príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 10 % v organizáciách s prevažne neobchodnou činnosťou, uvedených v prílohe č. 2, sa vypočíta zo základu (§ 10 ods. 2 zákona), ktorý zodpovedá podielu tržieb za vybrané činnosti (služby) z celkových tržieb a výnosov organizácie. Tento podiel sa vypočíta s presnosťou na stotiny.

(6)

Ustanovenia platné pre zväzy družstiev sa vzťahujú i na Ústrednú radu družstiev.

Článok 9

K § 17 a 19 zákona

(1)

Za nepoľnohospodársku činnosť na účely tejto dane sa považujú:

a)

výroba a predaj nepoľnohospodárskych výrobkov, s výnimkou nasledujúcich výrobkov dodávaných poľnohospodárskym organizáciám, jednotlivo hospodáriacim roľníkom, Ústrednému podniku poľnohospodárskej techniky a podnikom Agra a Agrotechnika

1.

strojov na obrábanie, prípravu a úpravu pôdy, zariadení na prípravu sadby, strojov na hnojenie a ochranu kultúr, zberových strojov, strojov na pozberové spracovanie poľnohospodárskych plodín, strojov a zariadení pre chov dobytka, ošípaných, chov hydiny, oviec a drobných hospodárskych zvierat, traktorových prívesov a závesov na poľnohospodárske účely a nakladačov na poľnohospodárske účely, ak ide o vlastnú výrobu týchto strojov a zariadení,

2.

náhradných dielcov ku všetkým poľnohospodárskym strojom a zariadeniam, traktorom, záprahovým vozom a nástavbám, traktorovým závesom a prívesom, ak ide o diely vlastnej výroby, ktoré sú určené na opravy,

3.

stavebných hmôt vlastnej výroby (ťažby),

4.

prípravkov na ochranu rastlín a proti škodcom,

5.

krmív a kŕmnych zmesí,

6.

vápenatých a organických hnojív a ďalej rašeliny na poľnohospodárske účely (bez ohľadu na odberateľa),

7.

priemyslových hnojív, vrátane vysokopecnej trosky na hnojenie, pneumatík, pohonných hmôt a mazadiel, motúzov do viazačov, lisov, povriesel a vriec;

b)

predaj všetkých výrobkov vo vlastných maloobchodných predajniach vrátane pohostinstva;

c)

v organizáciách poľnohospodárskeho zásobovania a nákupu a Poľnohospodárskych potrebách, n. p., Bratislava, predaj i poľnohospodárskych výrobkov iným organizáciám než poľnohospodárskym;

d)

práce a služby poskytované iným organizáciám než poľnohospodárskym a jednotlivo hospodáriacim roľníkom, s výnimkou:

1.

dopravy poľnohospodárskych výrobkov vlastnej výroby,

2.

dopravy a približovania dreva pre lesné závody,

3.

prác vykonávaných v zimnom období na úprave ciest a vozoviek (posypy ciest, odhrňovanie a odpratávanie snehu),

4.

melioračných prác pre štátne melioračné správy,

5.

postrekov poľnohospodárskych kultúr, hubenia buriny a odvozu fekálií a všetkých poľných prác.

(2)

Za poľnohospodárske organizácie v zmysle odseku 1 sa pokladajú*) jednotné roľnícke družstvá, štátne majetky, šľachtiteľské a semenárske majetky a podniky, organizácie poľnohospodárskych služieb (čl. 1 ods. 3), spoločné družstevné podniky, melioračné družstvá, školské majetky a školské polesia, školské poľnohospodárske a lesné podniky, vojenské lesy a majetky, Majetok stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavby, n. p., Nitra, okresné výstavbové bytové družstvá, výskumné ústavy zaoberajúce sa rastlinnou a živočíšnou výrobou.

(3)

Celkové tržby, ktoré sú rozhodné pre výpočet podielov tržieb z nepoľnohospodárskej činnosti podľa odseku 1, tvoria:

Tržby z nepoľnohospodárskej činnosti podľa odseku 1 sa zistia z tržieb z výrobných činnost톆) a z tržieb z nevýrobných činnost톆†). Podiely tržieb z nepoľnohospodárskej činnosti na celkových tržbách sa vypočítajú s presnosťou na stotiny.

(4)

Príspevok na sociálne zabezpečenie sa vypočíta zo základu (§ 10 ods. 2 zákona), ktorý zodpovedá podielu tržieb z nepoľnohospodárskej činnosti z celkových tržieb organizácie.

(5)

Činnosť odborových (generálnych) riaditeľstiev a združení (zväzov) podnikov sa pre výpočet príspevku na sociálne zabezpečenie považuje za nepoľnohospodársku činnosť, a preto tieto organizácie odvádzajú príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 10 %.

Článok 10

K § 22 zákona

(1)

Zoznam preferovaných učebných odborov na poskytovanie zliav z dane zo zisku na výchovu učňov je uvedený v prílohe č. 1.

(2)

Zľavy z dane na výchovu učňov sa poskytujú podľa skutočného stavu učňov k 31. decembru kalendárneho roka, za ktorý sa daň vyrubuje.

(3)

Internátnou výučbou mimo podniku sa rozumie výučba učňov v samostatnom odbornom internátnom učilišti. Pritom nie je rozhodujúce, či je učilište v správe daňovníka alebo iného podniku; táto výučba sa môže kombinovať i s praktickým výcvikom učňov v podniku (cyklická výučba). Sústredenou výučbou sa rozumie skupinová výučba v učebnom stredisku podniku pod vedením samostatného majstra výučby alebo iného pracovníka povereného vedením výučby.

(4)

Novovzniknutým družstvám invalidov alebo podnikom invalidov sa zníži daň o 30% podľa § 22 ods. 3 zákona po predložení potvrdenia o svojom charaktere vydaného príslušným zväzom, prípadne ústredným odvetvovým orgánom na základe vyjadrenia Ministerstva práce a sociálnych vecí alebo orgánu ním povereného.

(5)

Družstvá invalidov alebo podniky invalidov sú povinné oznámiť zmenu charakteru do 15 dní miestne príslušnému orgánu vykonávajúcemu správu dane.

(6)

Vybrané činnosti (služby) v zmysle § 22 ods. 4 zákona sú uvedené v prílohe č. 2.

(7)

Zľava z dane zo zisku podľa § 22 ods. 4 zákona sa vypočíta tak, že podiel tržieb za vybrané činnosti (služby) z celkových tržieb a výnosov organizácie, vyjadrený v percentách s presnosťou na stotiny, sa vynásobí koeficientom 0,4; zľava však môže tvoriť maximálne 40 % dane zo zisku pripadajúcej na tržby za vybrané činnosti (služby).

Článok 11

K § 24 zákona

(1)

Organizácie, ktoré vzniknú po 1. januári 1971, alebo v ktorých nastanú po tomto dni skutočnosti, ktoré určujú daňovú povinnosť podľa zákona, sú povinné oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu vykonávajúcemu správu dane.

(2)

Táto povinnosť sa nevzťahuje na organizácie, ktoré platili v roku 1970 dôchodkovú daň podľa zákona č. 159/1968 Zb.

Článok 12

K § 29 zákona

(1)

Podkladom pre výpočet mesačných preddavkov na daň zo zisku a na daň z objemu miezd je ročný finančný plán organizácie.

(2)

Ak dôjde v priebehu roka k zmenám finančného plánu, ktoré majú vplyv na výšku vypočítaných preddavkov, je daňovník povinný predložiť orgánu vykonávajúcemu správu dane (§ 23 ods. 1 zákona) do 8 dní prepočet preddavkov, a ďalej platiť mesačné preddavky podľa nového výpočtu. Výška mesačných preddavkov splatných do tej doby sa nemení.

(3)

Pri výpočte dane zo zisku po uplynutí štvrťroka sa prihliada na pripočítateľné a odpočítateľné položky podľa § 5 a 6 zákona.

(4)

Pri výpočte preddavkov na daň zo zisku sa prihliada na zníženie podľa § 22 ods. 2 a 3 zákona. Zľava na výchovu učňov sa pritom vypočíta zo stavu plánovaného k 31. decembru bežného kalendárneho roka a v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada na skutočný stav.

(5)

Daňovníci, ktorí majú nárok na zníženie dane podľa § 22 ods. 4 zákona, alebo u ktorých sa zvyšuje sadzba dane zo zisku podľa § 17 zákona, odvádzajú mesačné preddavky na daň zo zisku podľa plánovanej skladby činností. Pri výpočte dane zo zisku po uplynutí štvrťroka sa zistí, koľko predstavuje toto zníženie alebo zvýšenie podľa skutočnej skladby činností.

(6)

U daňovníkov so sezónnou činnosťou určí orgán vykonávajúci správu dane (§ 23 ods. 1 zákona) na žiadosť daňovníka mesačné preddavky na daň spravidla vo výške 1/3 štvrťročnej povinnosti vyplývajúcej z rozdelenia celoročnej daňovej povinnosti na jednotlivé štvrťroky na základe sezónnych výkyvov v tvorbe zisku za predchádzajúci rok. Mesačné preddavky možno tiež určiť podľa rozpisu plánu, ktorý vykoná organizácia v rámci svojej štvrťročnej povinnosti na jednotlivé mesiace.

(7)

Daň sa platí na osobitný účet orgánu vykonávajúceho správu dane (§ 23 ods. 1 zákona) v Štátnej banke československej.

Článok 13

K § 31 zákona

Príspevok na sociálne zabezpečenie sa odvádza na osobitný účet orgánu vykonávajúceho správu dane (§ 23 ods. 1 zákona) v Štátnej banke československej.

Článok 14

K § 32 zákona

Za včas nezaplatenú daň alebo preddavok na daň sa považuje aj rozdiel, o ktorý daňovník zaplatil menej, než mal zaplatiť.

Článok 15

K § 37 zákona

Na zamedzenie tvrdostí a nezrovnalostí v jednotlivých prípadoch a v priebehu jedného zdaňovacieho obdobia môžu krajské národné výbory alebo krajské finančné správy povoliť úľavu na dani, vrátane príslušenstva, do výšky 50 000 Kčs.

Článok 16

Daň od organizácií riadených národnými výbormi prevádzajú príslušné okresné národné výbory do rozpočtov národných výborov, ktoré tieto organizácie riadia.

Článok 17

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 27/1969 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 159/1968 Zb. o dôchodkovej dani.

Článok 18

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Minister:

Ing. Mišeje v. r.