Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva dopravy

z 18. mája 1972

Federálne ministerstvo dopravy ustanovuje po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 16 ods. 1 písm. b) vládneho nariadenia č. 54/1953 Zb. o premávke na cestách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 13/1956 Zb.:

§ 1

Všeobecné ustanovenia

(1)

Na pozemných komunikáciách1) sa smú používať len vozidlá, ktoré svojou konštrukciou, vyhotovením a technickým stavom spĺňajú požiadavky bežnej a plynulej premávky, neohrozujú bezpečnosť a zdravie osôb a neznečisťujú a nepoškodzujú pozemné komunikácie.

(2)

Konštrukčné a technicko-prevádzkové podmienky, ktorým musí vozidlo zodpovedať pri premávke na pozemnej komunikácii, sú uvedené v druhej až piatej časti tejto vyhlášky. Pritom nie je rozhodujúce, či vozidlo je zapísané v evidencii motorových vozidiel a opatrené štátnou poznávacou značkou, či nie.

(3)

Ustanovenia platné pre motorové vozidlá platia, pokiaľ nie je ustanovené inak,

a)

pre motorové vozidlá,2) ktoré nie sú viazané na koľaje ani na elektrické vedenie, pričom druh pohonu nie je rozhodujúci,

b)

pre zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti.

(4)

Ustanovenia platné pre osobné automobily platia, pokiaľ nie je ustanovené inak, aj pre ich modifikácie (§ 84 ods. 8).

(5)

Ustanovenia platné pre autobusy platia pre motorové vozidlá zariadené na prepravu viacerých ako ôsmich sediacich osôb (okrem vodiča); pokiaľ nie je ustanovené inak, platia tieto ustanovenia aj pre trolejbusy. Pre električky platia iba ustanovenia § 11, § 12 ods. 1 písm. a) až c), § 13 ods. 1 a 3, § 25 ods. 1 a 6, § 26 ods. 8, 10 až 16 (bez podmienok ustanovených v odseku 6), § 27 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, 4 a 5, § 34 ods. 1, 2 a 7 až 11, § 45 ods. 1, 3, 4, 5 a 8, § 47 ods. 3, 4 a 6, § 48, § 49 s výnimkou odsekov 3, 4 a 11, § 50 s výnimkou odsekov 1 a 2, § 51 s výnimkou odseku 3, § 52, § 53, § 56 ods. 1, 2 a 5 a § 58 ods. 1, 2, 5, 6 a 7.

(6)

Ustanovenia platné pre nákladné automobily platia pre vozidlá osobitne upravené na dopravu nákladov, pre špeciálne vozidlá, a pokiaľ nie je ustanovené inak, aj pre cestné ťahače a pre dodávkové vozidlá používajúce hlavné skupiny osobných automobilov a určené na dopravu nákladov s užitočnou hmotnosťou do 1,5 t (§ 84 ods. 8).

§ 2

Spôsobilosť motorových a ich prípojných vozidiel na premávku

V premávke na pozemných komunikáciách sa smú používať motorové a ich prípojné vozidlá iba:

a)

ak sa zhodujú so schváleným typom (§ 3) alebo ak bola schválená ich technická spôsobilosť na premávku,

b)

ak bola pre ne pridelená štátna poznávacia značka, pokiaľ tejto povinnosti podliehajú,

c)

pásové vozidlá, len ak sú opatrené gumovými pásmi alebo oceľovými pásmi s gumovými vankúšmi na oporných plochách; nosné kladky musia byť samostatne odpružené a opatrené gumovými obručami s výškou najmenej 40 mm.

§ 3

(1)

O technickej spôsobilosti typov motorových a ich prípojných vozidiel, ktoré sa majú hromadne (podľa typu) vyrábať alebo ktoré sa majú doviezť prostredníctvom organizácie zahraničného obchodu, rozhoduje na žiadosť výrobcu alebo dovozcu republikové ministerstvo vnútra alebo ním poverený orgán (ďalej len „príslušný republikový orgán“), a to podľa konečného vyhotovenia prototypu (alebo vozidla z overovacej série) alebo dovezených vzorkových vozidiel a príslušnej technickej dokumentácie.3) Jednou z podmienok schválenia typu je dôsledné zabezpečenie výroby (dovozu) a distribúcie náhradných dielcov a celkov pre daný typ a vyhotovenie vozidla, ako aj zabezpečenie kompletných opráv a servisných a záručných služieb najmenej po dobu 10 rokov po ukončení jeho výroby (dovozu). Hromadnou výrobou sa rozumie výroba viacerých než 5 motorových vozidiel rovnakého vyhotovenia spolu.

(2)

Výrobca alebo dovozca je povinný k žiadosti o schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla predložiť najmä

a)

celkový technický opis vozidla s typovým listom,

b)

výkres s uvedením vonkajších a vnútorných rozmerov, pohotovostnej a celkovej hmotnosti a jej rozdelenia na jednotlivé nápravy,

c)

výkres vonkajšieho a vnútorného osvetlenia včítane vyznačenia uhlov geometrickej viditeľnosti, typov svietidiel a ich charakteristiky,

d)

výkres s uvedením uhla výhľadu vodiča,

e)

schému riadenia vozidla s uvedením geometrie a ovládacej sily,

f)

schému brzdových zariadení s uvedením činnosti a ovládacej sily,

g)

schému elektrickej inštalácie, včítane uvedenia typu zariadenia alebo prístrojov,

h)

charakteristiku odporúčaných pneumatík a ich hustenia a charakteristiku ráfikov s potvrdením výrobcu,

i)

zoznam výbavy a výstroja vozidla,

j)

návod na obsluhu a údržbu, smerné čísla kilometrických výkonov do jednotlivých druhov opráv vozidla, zoznam náhradných dielcov a dielenskú príručku (prípadne ďalšiu obchodno-technickú dokumentáciu dodávanú s vozidlom),

k)

zápisnice o skúške vozidla a jeho častí a homologizačné protokoly; homologizačné skúšky4) uskutočňujú organizácie, ktoré tým poverí Federálne ministerstvo dopravy po prerokovaní s príslušnými republikovými orgánmi,

l)

technické údaje pre kontrolu a nastavenie vozidla a jeho častí, včítane osobitných upozornení pre potrebu staníc technickej kontroly,

m)

stanovisko príslušného orgánu štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a orgánu hygienickej služby.

(3)

Príslušný republikový orgán môže predpísať predloženie ďalšej technickej dokumentácie, najmä podrobných výkresov a výpočtov, stanoviska štátneho dozoru v odbore protipožiarnej ochrany a pod. a uložiť vykonanie úplných typových a prevádzkových skúšok.

(4)

Výrobca alebo dovozca je povinný na požiadanie požičať príslušnému republikovému orgánu vozidlo, ktorého typ sa má schváliť, na overenie v premávke na primeraný čas, včítane súpravy dielcov na zabezpečenie dobrého technického stavu a prevádzkyschopnosti počas skúšok.

(5)

Príslušný republikový orgán pri schválení technickej spôsobilosti typu motorového alebo prípojného vozidla rozhodne, či vozidlo bude evidované a opatrené štátnou poznávacou značkou alebo či sa pripúšťa na premávku bez štátnej poznávacej značky vzhľadom na svoju konštrukciu a jazdné vlastnosti. Ak to konštrukcia alebo predpokladaný spôsob používania vozidla vyžaduje, ustanoví osobitné podmienky prevádzky. Pre typ, ktorého technickú spôsobilosť schváli, vystaví „Osvedčenie o technickej spôsobilosti typu motorového vozidla“, ktorého nedeliteľnou súčasťou je „Základný technický opis schváleného typu vozidla“, ktorý je pre vývozcu alebo dovozcu podkladom na vyplnenie technického preukazu vozidla, ktoré bude evidované a opatrené štátnou poznávacou značkou, alebo technického osvedčenia pre vozidlo, ktoré nebude opatrené štátnou poznávacou značkou.

(6)

Výrobca je povinný predložiť pred zavedením do výroby príslušnému republikovému orgánu na schválenie každú zmenu, ktorú hodlá vykonať na type už schválenom, ktorá sa dotýka spôsobilosti vozidla na premávku na pozemných komunikáciách. Dovozca je povinný predložiť na schválenie každú zmenu vykonanú na vozidle schváleného typu, ktorá sa dotýka spôsobilosti vozidla na premávku na pozemných komunikáciách, ešte pred dovozom takto upravených vozidiel.

(7)

Schválenie technickej spôsobilosti typu motorového a prípojného vozidla platí pre všetky vyrobené alebo dovezené vozidlá, ktoré svojím vyhotovením a výbavou plne zodpovedajú schválenému typu; podlieha revízii, ktorá sa vykonáva v časových obdobiach určených príslušným republikovým orgánom.

(8)

Typové a prevádzkové skúšky vozidiel (odsek 3), overovacie skúšky (odsek 4) a revízne skúšky (odsek 7) sa vykonávajú na náklad výrobcu, prípadne dovozcu vozidla.

§ 4

Ak sa po schválení technickej spôsobilosti typu motorového alebo prípojného vozidla zistia konštrukčné alebo výrobné závady, uloží príslušný republikový orgán výrobcovi alebo dovozcovi ich odstrániť a určí na to primeranú lehotu; môže tiež podľa závažnosti závad výrobcovi, prípadne dovozcovi zakázať uvádzanie takých vozidiel do prevádzky, prípadne zakázať ďalšiu prevádzku vozidiel už do prevádzky uvedených, do tých čias, kým sa závady neodstránia. Náklady spojené s odstránením závad nesie výrobca, prípadne dovozca.

§ 5

(1)

Príslušný republikový orgán zašle kópiu rozhodnutia o schválení typu motorového alebo prípojného vozidla so „Základným technickým opisom schváleného typu vozidla“, rozhodnutia o zmene tohto schválenia, ako aj opatrenia podľa § 4 Federálnemu ministerstvu dopravy.

(2)

Príslušný republikový orgán, prípadne v súčinnosti s ním Federálne ministerstvo dopravy môžu kedykoľvek u výrobcu, dovozcu, v predajnej organizácii alebo v opravovni (servise) prekontrolovať, či motorové a ich prípojné vozidlá zodpovedajú schválenému typu a či sa dodržiavajú podmienky určené pri schválení technickej spôsobilosti.

§ 6

Údržba motorových a ich prípojných vozidiel

(1)

Všetky socialistické organizácie sú povinné starať sa o to, aby sa motorové a ich prípojné vozidlá, ktoré majú v prevádzke, udržiavali v dobrom technickom aj vzhľadovom stave; pritom postupujú podľa návodu na obsluhu a údržbu, ktorý sú výrobcovia i dovozcovia povinní dodať ku každému vozidlu, a podľa metodických pokynov, ktoré vydá príslušný republikový orgán alebo s jeho súhlasom odvetvový ústredný orgán štátnej správy.

(2)

Národné výbory kontrolujú, či organizácie plnia povinnosti uložené im v odseku 1.

§ 7

Stavby jednotlivých motorových vozidiel

Súhlas na stavbu jednotlivého motorového vozidla (§ 3 ods. 1) sa dá vtedy, keď je stavané vozidlo odlišné od hromadne vyrábaných alebo dovážaných vozidiel a ak ide

a)

o špeciálne vozidlo určené na plnenie dôležitých špeciálnych prepravných úloh alebo na odstránenie hygienicky závadných, namáhavých alebo nebezpečných ručných prác pri nakládke a vykládke;

b)

o športové vozidlo a motoristická organizácia žiadosť odporučí; stavba športového vozidla sa však nepovolí, ak je z priloženej dokumentácie zrejmé, že úpravy, ktorými sa vozidlo bude líšiť od hromadne vyrábaných alebo dovážaných vozidiel, sú takého druhu, že zamýšľaný cieľ možno výhodnejšie dosiahnuť úpravou takého vozidla;

c)

o stavbu vozidla s novými konštrukčnými prvkami, ak žiadateľ predloží s technickou dokumentáciou odporúčanie Ústavu pre výskum motorových vozidiel; za nové konštrukčné prvky nemožno považovať také úpravy a zmeny, ktoré možno vykonať a vyskúšať na hromadne vyrábaných vozidlách alebo ktoré sa vyskytujú na vozidlách zahraničnej výroby;

d)

o stavbu motorového vozidla (vozíka) pre telesne postihnuté osoby, ktorých telesný stav neumožňuje použiť hromadne vyrábané alebo dovážané motorové vozidlo ani takéto vozidlo vhodne upraviť.

§ 8

Prestavba motorového vozidla5)

(1)

Súhlas na prestavbu motorového vozidla nemožno udeliť, ak ide

a)

o prestavbu vozidla na autobus, s výnimkou špeciálnych vozidiel s autobusovým strojovým spodkom alebo autobusovou karosériou,

b)

o prestavbu sklápacieho vozidla na iný druh.

(2)

Na hromadné prestavby a modernizácie motorových vozidiel (§ 3 ods. 1) treba súhlas príslušného republikového orgánu, ktorý zašle kópiu svojho súhlasného vyjadrenia Federálnemu ministerstvu dopravy.

§ 9

Schvaľovanie technickej spôsobilosti častí a príslušenstva vozidiel

(1)

Technickú spôsobilosť častí a príslušenstva vozidiel dôležitých pre bezpečnosť cestnej premávky schvaľuje z hľadiska použitia na type vozidla príslušný republikový orgán na základe predložených vzoriek a na základe

a)

rozhodnutia príslušnej štátnej skúšobne, či ide o výrobky určené na schvaľovanie podľa predpisov o štátnom skúšobníctve,6)

b)

osvedčenia skúšobne poverenej Federálnym ministerstvom dopravy po prerokovaní s príslušnými republikovými orgánmi7) v ostatných prípadoch.

(2)

Typy hasiacich prístrojov (§ 81) schvaľuje republikové ministerstvo vnútra - hlavná správa požiarnej ochrany.

§ 10

Vozidlá na hromadnú prepravu osôb

(1)

Autobusy a osobné autobusové prívesy musia zodpovedať osobitným podmienkam ustanoveným pre ich konštrukciu a prevádzku v druhej a piatej časti tejto vyhlášky.

(2)

Ak sa pri schvaľovaní technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla alebo jeho typu na tieto podmienky neprihliadlo, musí technickú spôsobilosť preskúšať dopravný inšpektorát Verejnej bezpečnosti. Výsledok sa poznačí v technickom preukaze vozidla.

(3)

Na hromadnú prepravu osôb možno za podmienok ustanovených osobitnými predpismi8) použiť aj nákladný valníkový automobil alebo valníkový traktorový príves.

§ 11

Schvaľovanie technickej spôsobilosti trolejbusov a električiek

Schvaľovanie technickej spôsobilosti typov trolejbusov a električiek sa spravuje aj predpismi platnými pre dráhové vozidlá.9)

§ 12

Rozmery motorových a ich prípojných vozidiel a ich jazdných súprav10)

(1)

Najväčšie prípustné rozmery motorových a ich prípojných vozidiel a ich jazdných súprav (ďalej len „súprava“) včítane nákladu sú:

a) celková šírka	2,50 m,
prívesov za motocyklom	1,00 m,
poľnohospodárskych a lesníckych strojov uvedených v § 72 a 73	3,00 m,
električiek	2,65 m;
b) celková výška (včítane zberačov električiek a trolejbusov v najnižšej pracovnej polohe)	4,00 m;
c) celková dĺžka jednotlivého vozidla (sólo)	12,00 m,
- kĺbového autobusu a trolejbusu	18,00 m,
- súpravy motorového vozidla s návesom	15,00 m,
- súpravy motorového vozidla s jedným prívesom	18,00 m,
- súpravy motorového vozidla s dvoma prívesmi alebo s návesom a jedným prívesom	22,00 m,
- prípojných vozidiel za osobný automobil (včítane oja)	8,00 m,
- električky (sólo) včítane spriahadiel	18,00 m,
- súpravy električiek a kĺbovej električky včítane spriahadiel	40,00 m;
d) najväčšia prípustná dĺžka previsu na autobusoch a trolejbusoch nesmie byť väčšia ako 1/3 celkovej dĺžky, najviac však	3,50 m.

(2)

Najväčšiu šírku vozidla smú presahovať dopredu i dozadu sklopné alebo ľahko poddajné časti spätných zrkadiel, pneumatiky v blízkosti styku s vozovkou, reťaze alebo im podobné zariadenie namontované na kolesách vozidla; bočné smerové svietidlá nesmú presahovať najväčšiu šírku vozidla viac ako niekoľko málo centimetrov.

(3)

Vozidlá a súpravy - s výnimkou električiek a ich súprav - smú pri prechádzaní kruhovej zákruty o 360^o s vonkajším polomerom 12 m zaberať obrysom najviac 6 m šírky vozovky; pri nájazde z priamej jazdy do uvedenej zákruty nesmie žiadna časť vozidla alebo súpravy presahovať o viac ako 0,8 m dotyčnicu vonkajšieho kruhu zákruty. Stredná hodnota z vonkajších stopových priemerov zatáčania jednotlivého vozidla pri zatáčaní doľava a doprava smie byť najviac 20 m.11)

(4)

Ustanovenie odseku 3 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 13

Vonkajšie povrchové plochy a vyznačenie obrysov vozidiel a súprav

(1)

Z vonkajších povrchových plôch vozidiel - s výnimkou jednostopových vozidiel - nesmie vyčnievať žiadna ich časť (okrem spriahadla električiek) tak, že by ohrozovala bezpečnosť a plynulosť premávky na pozemných komunikáciách a že by mohla spôsobiť prípadné ďalšie zranenia alebo poškodenia pri nehode; najmä nesmú byť na prednej, zadnej a bočných častiach vozidla, na karosérii, strojovom spodku a ich súčastiach ostré hrany, hroty a výstupky (okrasné predmety, kovanie, uzávery bočníc a pod.). Kľučky na dverách musia byť konštruované a namontované na vozidlo tak, aby vylučovali nebezpečenstvo zachytenia chodca, cyklistu alebo iného účastníka premávky na pozemných komunikáciách.

(2)

Nákladné automobily a autobusy kapotového alebo polokapotového vyhotovenia s celkovou hmotnosťou najmenej 5,5 t musia mať vpredu v zornom poli vodiča zariadenia (tykadlá) na vyznačenie najväčšej šírky vozidla alebo súpravy. Toto zariadenie musí byť aspoň v smere jazdy vozidla ľahko poddajné alebo poddajne upevnené na vozidle.12)

(3)

Vozidlá, ktorých šírka je väčšia ako 2,5 m, prípadne 2,65 m na električkách, samochodné zberové poľnohospodárske a lesnícke stroje (§ 72), pojazdné pracovné stroje (§ 73) a pracovné stroje a špeciálne automobily vykonávajúce prácu za jazdy alebo za státia v jazdnej dráhe [§ 53 ods. 1 písm. d)] musia byť na predných a zadných čelných plochách čo najbližšie k dolnému a bočným obrysom vozidla označené červenými a bielymi pruhmi rovnako širokými, sklonenými pod uhlom 45^o od zvislej roviny. Šírka farebného pruhu musí byť 70 až 80 mm. Minimálna plocha tohto označenia musí byť 0,1 m^2, pričom táto plocha musí mať tvar pravouholníka s dĺžkou strany najmenej 250 mm. V prípadoch, keď konštrukcia vozidla nedovoľuje vyznačenie výstražných farebných pruhov na pevnej časti vozidla, možno označenie urobiť na odnímateľných štítoch, ktoré musia byť pri preprave na pozemných komunikáciách na vozidle pripevnené.

(4)

Používať krídlové matice nábojov kolies a ich okrasné napodobneniny po 1. 1. 1973 sa zakazuje.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 14

Zaťaženie náprav a celková hmotnosť vozidla; zaťaženie kladky na pásových vozidlách13)

(1)

Pri motorových a ich prípojných vozidlách opatrených pneumatikami nesmie statické zaťaženie vozovky nápravou prekročiť

a) pri jednoduchej náprave	10 t,
b) pri dvojnáprave s čiastkovým rázvorom
	od 1,0 m do 1,1 m	11,5 t,
	nad 1,1 m do 1,2 m	13 t,
	nad 1,2 m do 1,3 m	14,5 t,
	nad 1,3 m do 2,0 m	16 t,
pritom však statické zaťaženie vozovky jednou nápravou nesmie prekročiť	10 t.

Dvojnápravou sa rozumejú dve za sebou umiestnené jednoduché nápravy, ktorých stredy pri plnom zaťažení sú od seba vzdialené (čiastkový rázvor) aspoň 1 m, najviac však 2 m; ak je čiastkový rázvor dvojnápravy menší ako 1 m, považuje sa za jednoduchú nápravu.

(2)

Ak má vozidlo kolesá, ktoré nie sú opatrené pneumatikami (napr. plné gumové obruče alebo obruče pružnosťou im rovnocenné), nesmie statické zaťaženie vozovky jednou nápravou byť väčšie ako 4 t.

(3)

Najväčšia prípustná celková hmotnosť je:

a)

pri vozidlách s dvoma nápravami 16 t,

b)

pri vozidlách s troma nápravami 22 t,

c)

pri vozidlách so štyrmi a viacerými nápravami 32 t,

d)

pri kĺbovom autobuse 28 t,

e)

pri jazdnej súprave 38 t,

f)

pri pásových vozidlách 18 t.

(4)

Pri vozidlách pohybujúcich sa čiastočne alebo úplne na gumových pásoch nesmie zaťaženie jednej vodiacej kladky na rovnej vozovke prekročiť 1,5 t. Na vozidlách s celkovou hmotnosťou väčšou ako 8 t musia byť vodiace kladky umiestnené tak, aby na stojacom vozidle zaťaženie vodiacej kladky zdvihnutej o 60 mm nebolo väčšie ako dvojnásobok zaťaženia vodiacej kladky prípustného na rovnej vozovke.

(5)

Pásové vozidlo smie zaťažovať vozovku medzi prvou a poslednou vodiacou kladkou najviac 4 t na 1 m vozovky. Zaťaženie môže dosahovať 6 t na 1 m vozovky, ak je hmotnosť rozdelená na dva za sebou bežiace páry pásov alebo na jednu nápravu a jeden pár pásov a ak vzdialenosť medzi stredmi prednej a zadnej dosadacej plochy je aspoň 3 m.

(6)

Zaťaženie jednotlivých riadených a hnacích náprav motorových vozidiel, s výnimkou poľnohospodárskych a lesníckych traktorov, nesmie v žiadnom prípade - merané pri státí na vodorovnej vozovke - poklesnúť pod 20 % (pri autobusoch pod 25 %) okamžitej hmotnosti vozidla.

(7)

Zapájanie vozidiel do súpravy sa dovoľuje za podmienok, že

§ 15

Brzdy

(1)

Prevádzkové brzdenie musí umožňovať ovládanie pohybu vozidla a jeho účinné, spoľahlivé a rýchle zastavenie pri všetkých veľkostiach zaťaženia a rýchlostí a na všetkých svahoch, ktoré pri premávke vozidla prichádzajú do úvahy. Musí byť plynule riaditeľné.14) Vodič musí mať možnosť ovládať orgán na prevádzkové brzdenie bez zmeny polohy trupu zo svojho sedadla bez toho, že by sňal obe ruky z riadenia vozidla.15)

(2)

Núdzové brzdenie musí umožňovať zastaviť vozidlo pri poruche prevádzkového brzdenia za predpokladu, že súčasne nedôjde k viacerým ako jednej poruche prevádzkového brzdenia. Núdzové brzdenie musí byť plynule riaditeľné a musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho zvislej pozdĺžnej roviny súmernosti. Vodič musí mať možnosť ovládať núdzové brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pričom musí ovládať vedenie vozidla najmenej jednou rukou.15)

(3)

Parkovacie brzdenie musí umožňovať udržať stojace vozidlo alebo súpravu alebo prípojné vozidlo odpojené od ťažného vozidla na svahu (v stúpaní alebo klesaní) aj za neprítomnosti vodiča (§ 16 ods. 25). Činné elementy vlastného brzdového mechanizmu na parkovacie brzdenie sa musia pritom udržiavať v zabrzdenej polohe výhradne mechanickými časťami. Brzdenie musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho zvislej pozdĺžnej roviny súmernosti. Vodič musí mať možnosť ovládať parkovacie brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu,15) na prípojných vozidlách podľa § 17 ods. 12.

(4)

Odľahčovacia brzda musí umožňovať obmedzenie rýchlosti vozidla alebo jej udržanie pri schádzaní zo svahu. Jej úlohou nie je zastaviť vozidlo. Vodič musí mať možnosť ovládať odľahčovaciu brzdu bez zmeny polohy trupu zo svojho sedadla, pričom musí ovládať vedenie vozidla najmenej jednou rukou.15)

(5)

Priebežné brzdenie vozidiel spojených do súpravy je brzdenie sústavou, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a)

má jediný ovládací orgán, ktorým môže vodič jediným pohybom zo svojho stanovišťa plynule riadiť brzdenie súpravy,

b)

energiu, ktorou sa brzdí súprava, dodáva jeden a ten istý zdroj, ktorým môže byť aj svalová sila vodiča,

c)

brzdová sústava zabezpečuje súčasné alebo časovo primerane odstupňované brzdenie jednotlivých vozidiel nezávisle od ich vzájomného umiestnenia v súprave.

(6)

Polopriebežné brzdenie vozidiel spojených do súpravy je brzdenie sústavou, ktorá spĺňa podmienky ustanovené pre priebežné brzdenie uvedené v odseku 5 písm. a) a c); energiu pre toto polopriebežné brzdenie vozidiel súpravy však dodávajú dva rozličné zdroje (jedným z nich môže byť svalová sila vodiča).

(7)

Samočinné brzdenie musí zastaviť prípojné vozidlá pri poruche spojenia, včítane zlomenia zariadenia na spojenie vozidiel, bez toho, že by bol ohrozený brzdný účinok zostávajúcej časti brzdnej sústavy.

(8)

Sústavy na parkovacie a núdzové brzdenie, pokiaľ majú oddelený ovládací orgán, a kombinovaná sústava na parkovacie a núdzové brzdenie so spoločným ovládacím orgánom musia umožňovať plynulé odbrzdenie vozidla (súpravy) najmenej za podmienok ustanovených pre účinok parkovacieho brzdenia jednotlivých druhov vozidiel a súprav.

(9)

Nájazdové brzdenie je brzdenie dosiahnuté využitím síl vznikajúcich pri približovaní sa prívesu k ťažnému vozidlu.

(10)

Druhy skúšok bŕzd16) na overenie predpísaného účinku brzdenia sú:

a)

skúška typu 0 je základným meraním účinku prevádzkového a núdzového brzdenia. Brzdný účinok sa zisťuje pri studených brzdách meraním brzdnej dráhy v závislosti od začiatočnej rýchlosti alebo meraním času nábehu pôsobenia brzdného účinku a stredného plného spomalenia,

b)

skúška typu I je skúškou poklesu účinku prevádzkového brzdenia po zahriatí; táto skúška sa robí

c)

skúška typu II je skúškou brzdenia vozidla pri schádzaní z dlhého svahu (6 % klesania) so zapojeným motorom a odľahčovacou brzdou, pokiaľ je ňou vozidlo vybavené,

d)

skúška typu III je skúškou brzdenia vozidla inak ako prevádzkovým, núdzovým a parkovacím brzdením pri schádzaní z dlhého svahu (7 % klesania) so zapojeným motorom a odľahčovacou brzdou.

(11)

Plniace otvory (hrdlá) vyrovnávacích nádržiek pri brzdách s hydraulickým prevodom musia byť ľahko prístupné a dobre chránené. Vyrovnávacia nádržka (zásobník) na kvapalinu musí byť konštruovaná a umiestnená tak, aby umožňovala ľahkú vizuálnu kontrolu hladiny bez potreby snímať uzáver. Ak sa kvapalina z tej istej vyrovnávacej nádržky so spoločným plniacim hrdlom použije pre viac hydraulických prevodov (okruhov bŕzd, spojky atď.), musí byť táto nádržka konštruovaná tak, aby únik kvapaliny vplyvom poruchy ktorejkoľvek sústavy neohrozil činnosť ostatných sústav napojených na túto nádržku.

(12)

Pri vozidlách, ktoré sú vybavené kvapalinovými brzdovými sústavami, musí byť tak konštrukciou, ako vyhotovením zabezpečená možnosť používať brzdovú kvapalinu vyhovujúcu príslušnej norme.17)

(13)

Vozidlá s brzdovými sústavami uvádzanými do činnosti energiou zo zásobníka úplne alebo čiastočne, ktoré sa bez tejto energie nemôžu brzdiť s predpísaným účinkom, musia byť - okrem manometra - vybavené výstražným zariadením zapojeným priamo a trvale do sústavy, ktoré opticky18) alebo akusticky oznámi, že množstvo energie v ktorejkoľvek časti sústavy predchádzajúcej brzdič alebo ventil s rovnocennou funkciou pokleslo na hodnotu rovnajúcu sa alebo nižšiu ako 65 % plnej prevádzkovej hodnoty; pre pružinové brzdy platí odsek 23 písm. f). Opticky pracujúce výstražné zariadenie musí vydávať červené signálne svetlo v zornom poli vodiča, viditeľné aj za denného svetla. Toto signalizačné zariadenie musí byť tak vyhotovené, aby vodič mohol ľahko skontrolovať, či žiarovka signálneho svetla je schopná prevádzky. Akustický signál musí jednoznačne a výrazne zmeniť spektrum vnútorného hluku vo vozidle na mieste vodiča pri inak najvyššej hladine tohto hluku.

(14)

Činnosť a účinok parkovacieho brzdenia v sústave na parkovacie brzdenie s posilňovačom musia byť zabezpečené aj pri zlyhaní posilňovača, v prípade potreby aj s pomocou zásobníka nezávislého od normálneho zásobníka energie. Týmto zásobníkom môže byť zásobník na prevádzkové brzdenie. Pojem „činnosť“ zahŕňa aj uvoľnenie brzdy.

(15)

Vedľajšie spotrebiče smú svoju energiu odoberať iba za podmienky, že zásoba energie na brzdenie neklesne na nižšiu hodnotu, ako je uvedené v odseku 13, a to ani v prípade poruchy zdroja energie. V žiadnom prípade však ostatné spotrebiče nesmú svoju energiu odoberať z okruhov pružinovej brzdy a z okruhu plniacej vetvy spájacieho potrubia priebežného brzdenia.

(16)

Zdroje energie a zásobníky energie na brzdenie musia spĺňať tieto podmienky:

a)

ak je pre činnosť bŕzd motorových vozidiel nevyhnutný motoricky poháňaný zdroj energie (kompresor, výveva), zásobné množstvo energie na brzdenie musí byť bez toho, že by tým bolo dotknuté ustanovenie písmena b), také, aby aj po zastavení tohto zdroja bolo tak prevádzkové, ako aj núdzové brzdenie schopné zastaviť vozidlo najmenej raz s predpísaným účinkom;

b)

vozidlá, pri ktorých je pre činnosť brzdovej sústavy potrebný tlakový vzduch a ktorých brzdová sústava neumožňuje bez akejkoľvek zásoby tlakového vzduchu dosiahnuť brzdný účinok rovnajúci sa aspoň účinku predpísanému pre núdzové brzdenie, musia byť vybavené vzduchojemami spĺňajúcimi z hľadiska objemu tieto požiadavky:

požiadavky uvedené pod písmenami ba) a bb) platia pre brzdy nastavené na najmenší ovládací zdvih.

(17)

Zásobníky energie vzduchových a vzduchovokvapalinových bŕzd musia byť na vozidle upevnené tak, aby vypúšťacie zariadenie bolo na najnižšom mieste zásobníka a aby smerovalo dolu k vozovke. Vypúšťacie zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby vypúšťaný kondenzát nezašpinil obsluhu. Na autobusoch a osobných autobusových prívesoch musí byť toto zariadenie konštruované tak, aby bolo ľahko ovládateľné zboku vozidla alebo z miesta vodiča bez akéhokoľvek náradia.

(18)

Vôľa bŕzd vzniknutá ich opotrebením sa musí dať ľahko vymedziť ručne alebo spoľahlivým samočinným zariadením; okrem toho musí ovládací orgán, prevod a vlastné brzdy vykazovať takú rezervu zdvihu, aby po zahriatí bŕzd alebo pri opotrebení brzdového obloženia bol zabezpečený brzdný účinok bez toho, že by ich bolo treba ihneď nastaviť. Na vozidlách s celkovou hmotnosťou najmenej 5,5 t, s výnimkou poľnohospodárskych a lesníckych traktorov, musí byť kontrola hrúbky brzdového obloženia možná bez demontáže brzdových bubnov a štítov.

(19)

Odolnosť brzdových potrubí a zásobníkov energie proti vonkajšej povrchovej korózii musí byť taká, aby bola rovnocenná s pozinkovaním hrúbky 12 mikrónov na oceli. Odolnosť zásobníkov energie proti vnútornej korózii musí byť z hľadiska ich životnosti najmenej rovnaká ako odolnosť proti vonkajšej korózii.

(20)

Vzduchotlakové alebo zmiešané brzdové systémy vozidiel v súpravách sa musia na zabezpečenie vzájomnej zameniteľnosti v súpravách spojiť schváleným21) vzduchotlakovým dvojhadicovým prepájacím systémom, a to s jednou hadicou (plniacou vetvou), ktorá slúži na plnenie zásobníka energie brzdového systému prípojného vozidla tlakovým vzduchom a na automatické brzdenie, a s druhou hadicou (ovládacou vetvou), ktorá slúži na ovládanie brzdenia prípojného vozidla; pritom sa požaduje, aby tlak v brzdových valcoch prípojného vozidla rástol priamo úmerne s tlakom v spájacej ovládacej vetve. Hadice musia byť opletené mäkkým pozinkovaným drôtom alebo musia byť vyhotovené vo dvoch rôznofarebných vrstvách; musia sa vyradiť, ak sú tak poškodené, že je prerušená súvislosť opletenia alebo odkrytá spodná vrstva. Hadice vozidiel sa musia po 1. 1. 1975 spájať schválenými21) spojkovými hlavicami typu EHK. Na prechodný čas do tohto dátumu musia byť hlavice, pokiaľ nemajú mechanické zabezpečenie proti chybnému zapojeniu, označené farebne, a to plniaca červeno a ovládacia modro. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na zvláštne motorové vozidlá uvedené v § 70 a 72, ktoré musia byť opatrené spojkovými hlavicami podľa príslušných technických noriem,22) a na pojazdné pracovné stroje (§ 73), ktoré môžu byť podľa svojho charakteru opatrené buď hlavicami typu EHK, alebo podľa technických noriem.22)

(21)

Spojkové hlavice na prívesovej súprave musia byť montované na ťažnom vozidle pevne; pružné spájacie brzdové hadice s príslušnou spojkovou hlavicou (protikusom) musia byť montované trvalo na prívese. Spojkové hlavice na návesovej súprave musia byť s pružnou spájacou brzdovou hadicou súčasťou ťažného vozidla; náves musí mať spojkovú hlavicu (protikus) namontovanú pevne. Spojkové hlavice typu EHK na ťažnom vozidle musia byť vybavené automatickým zariadením zabezpečujúcim bez ručného zásahu prepojenie potrubí pri spojení hlavíc a uzavretie potrubia na ťažnom vozidle pri rozpojení hlavíc.

(22)

Vzduchotlakové brzdové sústavy musia byť opatrené prípojkami na kontrolné meranie tlaku v sústave. Prípojky musia byť na brzdových valcoch prvej a poslednej nápravy (alebo v rozvetvení potrubia na náprave) a na hrdlách tých vzduchojemov, z ktorých sa priamo odoberá vzduch do brzdových valcov.

(23)

Na vozidlách, ktorých technická spôsobilosť bude schválená po 1. 1. 1974, musia brzdové sústavy obsahujúce pružinové brzdy spĺňať tieto ďalšie podmienky:

a)

pružinové brzdy sa nesmú použiť na prevádzkové brzdenie,

b)

pri žiadnej veľkosti tlaku, ktorá môže byť v okruhu plnenia komory, z ktorej sa stláča pružina (v tomto odseku ďalej len „komora“), nesmie mať malá zmena tohto tlaku za následok veľkú zmenu brzdnej sily,

c)

plniaci okruh komôr musí obsahovať zásobu energie, ktorá sa neodoberá pre žiadne iné zariadenie; toto ustanovenie neplatí, pokiaľ sa pružiny môžu udržiavať v stlačenom stave najmenej dvoma systémami od seba nezávislými,

d)

sústava musí byť vyhotovená tak, aby bolo možné zabrzdiť a uvoľniť brzdy najmenej tri razy pri prerušenom dopĺňaní tejto časti súpravy tlakovým vzduchom, pričom sa vychádza zo začiatočného tlaku v komore, rovnajúceho sa najväčšiemu prevádzkovému tlaku; to platí pre brzdy nastavené na čo najmenší ovládací zdvih,

e)

tlak v komore, pri ktorom pri nastavení bŕzd na najmenší ovládací zdvih začínajú pružiny brzdiť, nesmie byť väčší než 80 % hodnoty najmenšieho tlaku, ktorý je normálne v prevádzke v komore k dispozícii,23)

f)

ak tlak v komore poklesne na 90 % hodnoty najmenšieho tlaku, ktorý je normálne v prevádzke k dispozícii,23) musí vodiča na to upozorniť výstražné zariadenie (optické alebo akustické),

g)

vozidlo vybavené pružinovými brzdami smie ťahať prípojné vozidlo s priebežným alebo polopriebežným brzdovým zariadením, ak automatický vstup do činnosti týchto pružinových bŕzd uvedie do činnosti aj brzdy prípojného vozidla,

h)

brzdné účinky predpísané v § 16 ods. 17 sa musia splniť, aj keď obloženia každej brzdy s pružinovým valcom na vozidle sú opotrebované na prípustnú mieru, ktorú udá výrobca vozidla,

i)

pružinové brzdy musia byť vyhotovené tak, aby v prípade poruchy24) ich bolo možné uvoľniť bez použitia ich normálneho ovládacieho orgánu. Túto požiadavku možno splniť pomocným zariadením (vzduchotlakovým, mechanickým atď.); pokiaľ na ovládanie tohto zariadenia treba použiť náradie alebo kľúč, musí byť toto náradie alebo kľúč vo vozidle.

(24)

Motorové vozidlá musia byť konštruované tak, aby sa okrem účinku normálneho brzdového mechanizmu, t. j. prevádzkového, núdzového a odľahčovacieho brzdenia, mohli spomaľovať pasívnymi brzdnými účinkami motora a prevodového mechanizmu.25)

(25)

Ustanovenia odseku 3 poslednej vety a odsekov 11, 12, 13, 16, 18, 19, 23 a 24 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky; dvojhadicovým prepájacím systémom podľa odseku 20 musia byť tieto vozidlá vybavené najneskôr dňom 1. 1. 1974, prípojkami na kontrolné meranie vo vzduchotlakovej brzdovej sústave podľa odseku 22 najneskôr dňom 1. 1. 1975.

§ 16

Brzdy automobilov a cestných ťahačov

(1)

Súbor brzdových zariadení na automobile a cestnom ťahači s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 25 km/h musí, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spĺňať podmienky ustanovené pre prevádzkové, núdzové a parkovacie brzdenie, prípadne odľahčovacie brzdenie.26)

(2)

Zariadenia, ktoré zabezpečujú prevádzkové, núdzové a parkovacie brzdenie, smú mať spoločné časti za týchto podmienok:

a)

musia mať najmenej dva od seba nezávislé ovládacie orgány,

b)

ovládací orgán a prevod na prevádzkové brzdenie musia byť nezávislé od ovládacieho orgánu a prevodu na parkovacie brzdenie,

c)

ak je na prevádzkové a núdzové brzdenie spoločný ovládací orgán, nesmie sa počas prevádzky vozidla zmeniť spojenie medzi ovládacím orgánom a jednotlivými časťami prevodu,

d)

ak je na prevádzkové a núdzové brzdenie spoločný ovládací orgán, musí byť sústava zabezpečujúca parkovacie brzdenie vyhotovená tak, aby mohla pôsobiť aj pri pohybujúcom sa vozidle,

e)

porušenie časti brzdovej sústavy inej ako vlastnej brzdy alebo porušenie častí uvedených v odseku 4 alebo akákoľvek iná porucha, prípadne zlyhanie v sústave na prevádzkové brzdenie (nesprávna funkcia, čiastočné alebo úplné vyčerpanie zásoby energie) nesmie zabrániť, aby sústava zabezpečujúca núdzové brzdenie alebo časť sústavy na prevádzkové brzdenie, ktorá nie je zasiahnutá poruchou, mohla zastaviť vozidlo za podmienok predpísaných pre núdzové brzdenie.

(3)

Ak ovládací orgán a prevod sústavy slúžiacej na núdzové brzdenie sú tie isté ako na prevádzkové brzdenie, musia byť splnené tieto podmienky:

a)

pokiaľ prevádzkové brzdenie zabezpečuje vodič svalovou energiou posilňovanou energiou z jedného alebo viacerých zásobníkov, musí núdzové brzdenie v prípade zlyhania tohto posilnenia zostať zabezpečené samotnou svalovou energiou vodiča, prípadne podporované tým zdrojom energie, ktorý nie je zasiahnutý poruchou; pritom ovládacie sily nesmú prekročiť predpísané najvyššie hodnoty (§ 25),

b)

pokiaľ sa účinok prevádzkového brzdenia a prevod jeho sústavy zabezpečuje výhradne zásobou energie riadenou vodičom, musia byť na vozidle najmenej dva navzájom nezávislé zásobníky energie a rovnako navzájom nezávislé príslušné prevody brzdových sústav; každý z prevodov smie pôsobiť iba na brzdu dvoch alebo viacerých kolies zvolených tak, aby sám mohol zabezpečiť núdzové brzdenie bez toho, že by sa pri brzdení zhoršila smerová stabilita vozidla; každý zo zásobníkov energie musí byť vybavený snímačom, ktorý uvádza do činnosti výstražné signalizačné zariadenie ustanovené v § 15 ods. 13,

c)

poruchu akejkoľvek časti hydraulického prevodu musí vodičovi signalizovať červené signálne svetlo v zornom poli vodiča pred použitím alebo pri použití bŕzd; toto svetlo musí mať značne väčšiu intenzitu ako ostatné kontrolné svetlá, aby bola zaistená jeho bezpečná viditeľnosť aj za denného svetla; toto signalizačné zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby vodič mohol ľahko skontrolovať, či žiarovka signálneho svetla je schopná prevádzky; žiadna porucha časti signalizačného zariadenia nesmie spôsobiť úplnú stratu účinku brzdovej sústavy.

(4)

Za neporušiteľné, ak sú bohato dimenzované, ľahko prístupné pri údržbe a dávajú najmenej také záruky bezpečnosti, aké sa požadujú na ostatných podstatných častiach vozidla (napr. mechanizmus riadenia), sa považujú najmä tieto mechanické časti brzdového zariadenia: pedál a jeho uchytenie, hlavný valec a jeho piesty (pre kvapalinové sústavy), brzdič (pre vzduchotlakové sústavy), spojenie medzi pedálom a hlavným valcom alebo brzdičom, brzdové valce a ich piesty (pre kvapalinové alebo vzduchotlakové sústavy) a kľúče brzdového mechanizmu s pákami kľúčov. Pokiaľ by porucha jedinej z týchto častí znemožnila brzdenie vozidla s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie, musí byť táto časť z kovu alebo z materiálu ekvivalentných vlastností a nesmie sa podstatnejšie deformovať pri normálnej činnosti brzdovej sústavy.

(5)

V prípade oddelených ovládacích orgánov na prevádzkové a núdzové brzdenie nesmie súčasné ovládanie oboch orgánov znemožniť ani prevádzkové, ani núdzové brzdenie, a to či už sú obe brzdové sústavy v bezporuchovom stave, alebo na niektorej z nich dôjde k poruche.

(6)

Sústava na prevádzkové brzdenie musí zabezpečovať - nezávisle od toho, či má spoločné časti so sústavou na núdzové brzdenie, či nie - aby v prípade poruchy v časti jej prevodu bol ovládacím orgánom na prevádzkové brzdenie brzdený ešte dostatočný počet kolies zvolených tak, aby sa jej zostávajúci brzdný účinok rovnal najmenej 30 % účinku predpísaného pre príslušnú kategóriu vozidla.27) Toto ustanovenie neplatí pre ťahače návesov, ak prevod na prevádzkové brzdenie návesu nie je závislý od prevodu bŕzd ťahača. Pri osobných automobiloch (M1), autobusoch nepresahujúcich celkovú hmotnosť 5 t (M2) a nákladných automobiloch s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 12 t (N1 a N2) sa v nezaťaženom stave vyhovujúci zostávajúci brzdný účinok rovná najmenej 25 % predpísaného účinku; pri osobných automobiloch sa môžu okrem toho zostávajúce brzdné účinky predpísané pre nezaťažený i zaťažený stav dosiahnuť silou na ovládacom orgáne prevádzkového brzdenia väčšou ako 490 N (50 kp), ale nepresahujúcou 686,5 N (70 kp).

(7)

Pokiaľ sa ovládanie bŕzd automobilov a cestných ťahačov zabezpečuje výhradne zásobou energie riadenou vodičom, môže byť k dispozícii iba jediný zdroj energie (vzduchový kompresor, hydraulické čerpadlo); zdroj energie sa však musí poháňať veľmi bezpečne. Pri poruche časti prevodu bŕzd sa musí naďalej zabezpečovať dopĺňanie (zásobovanie) časti sústavy nezasiahnutej poruchou, ak je to nevyhnutné pre trvalú možnosť zastavovania vozidla s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie. Táto požiadavka sa musí dať splniť zariadeniami, ktoré možno ľahko uviesť do činnosti pri stojacom vozidle, alebo automatickým zariadením.

(8)

Podmienky odsekov 2, 3, 6 a 7 musia byť splnené bez použitia automatického brzdového zariadenia takého typu, ktorého zlyhanie by sa nemohlo spozorovať, pretože jeho časti, ktoré sú normálne v pokojovej polohe, vstupujú do činnosti iba pri poruche v brzdovej sústave.

(9)

Prevádzkové brzdenie musí pôsobiť na všetky kolesá vozidla. Jeho účinok musí byť rozdelený na nápravy a na kolesá tej istej nápravy súmerne k pozdĺžnej osi automobilu alebo cestného ťahača tak, aby nedošlo k vybočeniu vozidla zo smeru jazdy ani k blokovaniu niektorého z kolies pri brzdení s predpísaným účinkom.

(10)

Automobily a cestné ťahače so vzduchotlakovými brzdami, ktorých technická spôsobilosť bude schválená po 1. 1. 1973, a ostatné nákladné automobily, ktorých technická spôsobilosť bude schválená po 1. 1. 1974, musia byť schválené28) z hľadiska bezpečnosti pri prevádzkovom brzdení za rozličných stavov zaťaženia vozidla a za rôznych adhéznych podmienok.29)

(11)

Sústavy na prevádzkové, núdzové a parkovacie brzdenie musia pôsobiť na brzdné plochy stále pripojené ku kolesám časťami dostatočne robustnej konštrukcie. Pri sústavách na núdzové a prevádzkové brzdenie je prípustné odpojenie brzdnej plochy od kolies, iba ak je toto odpojenie len momentálne, napríklad pri zaraďovaní rýchlostných stupňov, a ak prevádzkové alebo núdzové brzdenie naďalej vykazuje predpísaný účinok. Pri parkovacom brzdení je odpojenie brzdných plôch od kolies prípustné za podmienky, že to môže urobiť iba vodič zo svojho stanovišťa (miesta) pomocou zariadenia, ktoré sa nemôže uviesť do činnosti vplyvom netesnosti.

(12)

Pri automobiloch a cestných ťahačoch, ktoré sú určené na ťahanie prípojných vozidiel, ktorých brzdy ovláda vodič ťažného vozidla, musí byť sústava na prevádzkové brzdenie ťažného vozidla opatrená zariadením, ktoré zabezpečuje, že ťažné vozidlo sa môže zabrzdiť ešte s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie, ak brzdy prípojného vozidla zlyhajú alebo sa prerušia pneumatické spojenia (alebo iný druh spojenia) medzi ťažným vozidlom a prípojným vozidlom. Zariadenie musí byť umiestnené na ťažnom vozidle.

(13)

Sústava na prevádzkové brzdenie automobilov a cestných ťahačov určených na ťahanie prípojných vozidiel s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t musí byť pri napojení prípojného vozidla do súpravy priebežná alebo polopriebežná.

(14)

Pri automobiloch a cestných ťahačoch, ktoré sú určené na ťahanie prípojných vozidiel s celkovou hmotnosťou presahujúcou 3,5 t, musia byť splnené tieto podmienky:

a)

len čo vstúpi do činnosti núdzové brzdenie ťažného vozidla, musí súčasne nastať riaditeľné brzdenie prívesu alebo návesu,

b)

ak sa sústava na prevádzkové brzdenie ťažného vozidla skladá najmenej z dvoch nezávislých okruhov, musí v prípade poruchy v tejto sústave jej časť alebo časti, ktoré nie sú touto poruchou zasiahnuté, uviesť úplne alebo čiastočne do činnosti brzdy prívesu alebo návesu; tento brzdný účinok prívesu alebo návesu sa musí dať plynule ovládať,

c)

v prípade poruchy alebo netesnosti niektorej z vetiev pneumatických spojení (alebo použitého spojenia iného druhu) musí mať vodič možnosť uviesť brzdy prívesu alebo návesu úplne alebo čiastočne do činnosti, a to ovládacím orgánom na prevádzkové alebo núdzové brzdenie alebo ďalším ovládacím orgánom, pokiaľ táto porucha alebo únik tlakového média neuviedli automaticky do činnosti brzdenie prívesu a návesu.

(15)

Pri automobiloch (najmä so vzduchovými alebo zmiešanými brzdovými sústavami), ktoré nie sú určené na ťahanie prívesov, nesmie byť čas medzi okamihom, keď vodič začína pôsobiť na ovládací orgán na prevádzkové brzdenie, a okamihom, keď tlak v brzdovom valci, umiestnenom na vozidle najnepriaznivejšie z hľadiska času plnenia, dosiahne 75 % svojej asymptotickej hodnoty,30) dlhší ako 0,5 s. Pri odbrzďovaní nesmie byť čas, za ktorý tlak v brzdovom valci, umiestnenom na vozidle najnepriaznivejšie z hľadiska času vyprázdňovania, poklesne zo 75 % svojej asymptotickej hodnoty na 10 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 1 s.31)

(16)

Pri automobiloch a cestných ťahačoch (najmä so vzduchovými alebo zmiešanými brzdovými sústavami) určených na ťahanie prípojných vozidiel musia byť z hľadiska reakčného času a synchronizácie brzdových systémov splnené tieto požiadavky:31)

a)

medzi okamihom, keď vodič začína pôsobiť na ovládací orgán na prevádzkové brzdenie, a okamihom, keď tlak v brzdových valcoch, umiestnených z hľadiska času plnenia na najnepriaznivejšej náprave, dosiahne 75 % svojej asymptotickej hodnoty, nesmie uplynúť dlhší čas ako 0,6 s. Pri odbrzdení nesmie byť čas, za ktorý tlak v brzdových valcoch, umiestnených z hľadiska času vyprázdňovania na najnepriaznivejšej náprave, poklesne zo 75 % svojej asymptotickej hodnoty na 10 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 1 s,

b)

pri meraní na automobile alebo cestnom ťahači bez prívesu a bez návesu, ale s plnou spojkovou hlavicou, nesmie byť čas medzi okamihom, keď vodič začne pôsobiť na ovládací orgán na prevádzkové brzdenie, a okamihom, keď tlak v ovládacej vetve spájacieho potrubia, meraný bezprostredne za spojkovou hlavicou, dosiahne

(17)

Účinok prevádzkového a núdzového brzdenia automobilov a cestných ťahačov podľa skúšky typu 0 [§ 15 ods. 10 písm. a)] sa určí buď brzdnou dráhou pri začiatočnej rýchlosti, alebo časom nábehu brzdného účinku a strednou hodnotou plného spomalenia. Tento účinok musia vyvolať brzdy vozidla so zaťažením na celkovú i pohotovostnú hmotnosť včítane vodiča32) bez toho, že by sa prekročila najväčšia prípustná ovládacia sila predpísaná podľa § 25 ods. 7; predpísaný účinok sa musí dosiahnuť bez blokovania kolies a bez vybočenia vozidla zo smeru jazdy.

(18)

Pri meraní účinku brzdenia brzdnou dráhou musia byť brzdy vozidla schopné zastaviť vozidlo najneskôr na vzdialenosti vypočítanej z týchto vzorcov:

a)

Prevádzkové brzdenie

osobné automobily s = 0,1 vo^+ (vo^2 / 150)

b)

Núdzové brzdenie

(19)

Pri meraní účinku brzdenia časom nábehu brzdného účinku a strednou hodnotou plného spomalenia musí nábeh brzdného účinku spĺňať požiadavku uvedenú v odsekoch 15 a 16 a stredná hodnota plného spomalenia musí mať najmenej hodnotu zodpovedajúcu druhému členu pravej strany vzorcov pre brzdnú dráhu uvedených v odseku 18 (napr. vo^2 / 150).

(20)

Účinok vzduchotlakových, priebežných alebo polopriebežných brzdových sústav automobilov a cestných ťahačov, určených na ťahanie prípojných vozidiel, musí okrem požiadavky uvedenej v odsekoch 18 a 19 spĺňať aj požiadavky na závislosť pomernej brzdnej sily34) od tlaku v spojkovej hlavici ovládacej vetvy.

(21)

Tlak vzduchu dodávaného ťažným vozidlom do sústavy bŕzd prípojných vozidiel musí mať - meraný v spojkových hlaviciach -

(22)

Automobily a cestné ťahače musia tiež vyhovieť podmienkam skúšky typu I opakovaným brzdením [§ 15 ods. 10 písm. b)]. Zostávajúci účinok brzdy pri automobiloch a cestných ťahačoch po zahriatí, zistený na konci skúšky typu I za podmienok skúšky typu 0 s odpojeným motorom, nesmie byť nižší ako 80 % účinku predpísaného pre príslušnú kategóriu a zároveň nesmie byť nižší ako 60 % účinku nameraného pri skúške typu 0.

(23)

Nákladné automobily a cestné ťahače návesov s celkovou hmotnosťou väčšou ako 12 t musia vyhovieť aj podmienkam skúšky typu II [§ 15 ods. 10 písm. c)]. Účinok bŕzd po zahriatí, zistený na konci skúšky typu II za podmienok skúšky typu 0 s odpojeným motorom, nesmie byť nižší ako 75 % hodnoty predpísanej pre skúšku typu 0 s odpojeným motorom.

Pri vozidlách, kde požadovanú energiu absorbuje samotný motor, prípadne vybavený výfukovou alebo motorovou brzdou, a kde sa tento účinok motora overuje meraním spomalenia, pokladá sa požiadavka tohto odseku za splnenú, ak je stredné meranie spomalenia najmenej 0,5 m/s^2.

(24)

Autobusy s celkovou hmotnosťou väčšou ako 5 t musia vyhovieť podmienkam skúšky typu III [§ 15 ods. 10 písm. d)]; táto skúška v takomto prípade nahrádza skúšku typu II. Pri vozidlách, kde požadovanú energiu absorbuje samotný motor, prípadne vybavený výfukovou alebo motorovou brzdou, a kde sa tento účinok motora overuje meraním spomalenia, pokladá sa požiadavka tohto odseku za splnenú, ak je stredné meranie spomalenia najmenej 0,6 m/s^2.

(25)

Sústava na parkovacie brzdenie - bez toho, že by sa prekročila najväčšia ovládacia sila podľa § 25 - musí byť schopná spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies35) vozidla zaťaženého na celkovú hmotnosť pri stúpaní i klesaní

a)

pri osobných automobiloch - najmenej 30 %,

b)

pri ostatných automobiloch a pri cestných ťahačoch - bez použitia vypojiteľného pohonu všetkých náprav, pri ktorých je také vypojenie možné

(26)

Brzdová sústava automobilov a cestných ťahačov, ktoré sú vybavené odľahčovacou brzdou, musí spĺňať tieto ďalšie podmienky:

a)

musí byť vybavená zariadením uvádzajúcim súčasne s odľahčovacou brzdou36) do činnosti aj prevádzkové alebo núdzové brzdenie, prípadne odľahčovaciu brzdu prípojného vozidla,

b)

odľahčovacia brzda musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho zvislej pozdĺžnej roviny súmernosti,

c)

ovládací orgán odľahčovacej brzdy musí byť oddelený a nezávislý od ovládacích orgánov pre ostatné brzdové sústavy,

d)

brzdný účinok odľahčovacej brzdy musí byť riaditeľný.

(27)

Ustanovenia odsekov 1, 6 a 9 až 26 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 17

Brzdy prípojných vozidiel37)

(1)

Súbor brzdových zariadení na prípojnom vozidle určenom na premávku väčšou rýchlosťou ako 25 km/h musí, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spĺňať požiadavky na prevádzkové a parkovacie brzdenie, prípadne aj na odľahčovacie brzdenie.

(2)

Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 750 kg a prípojné vozidlá s protipožiarnym zariadením s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 900 kg nemusia byť opatrené zariadením na prevádzkové brzdenie. Ak však celková hmotnosť takého prípojného vozidla je väčšia ako 50 % pohotovostnej hmotnosti ťažného vozidla, musí toto prípojné vozidlo zodpovedať ustanoveniu odseku 3.

(3)

Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 750 kg a prípojné vozidlá s protipožiarnym zariadením s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 900 kg a v oboch prípadoch s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 t musia mať zariadenie na prevádzkové brzdenie, a to na návesoch priebežné alebo polopriebežné, na prívesoch priebežné, polopriebežné alebo nájazdové. Zariadenie na nájazdové brzdenie musí byť schváleného typu38) a je prípustné iba za podmienky, že celková hmotnosť prívesu neprevyšuje 75 % celkovej hmotnosti motorového vozidla.

(4)

Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t musia byť opatrené sústavou na priebežné alebo polopriebežné prevádzkové brzdenie.

(5)

Prevádzkové brzdenie musí pôsobiť na všetky kolesá prípojných vozidiel; jeho účinok musí byť rozdelený na nápravy prípojného vozidla zodpovedajúcim spôsobom tak, aby nedošlo k vybočeniu vozidla zo smeru jazdy alebo k blokovaniu niektorého z kolies pri brzdení s predpísaným účinkom.

(6)

Prípojné vozidlá so vzduchotlakovými brzdami s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t musia byť schválené39) z hľadiska bezpečnosti pri prevádzkovom brzdení za rôznych stavov zaťaženia vozidla a za rôznych adhéznych podmienok.

(7)

Účinok každého brzdového zariadenia musí byť rozdelený na kolesá tej istej nápravy prípojného vozidla súmerne k pozdĺžnej osi prívesu alebo návesu tak, aby nedošlo k blokovaniu niektorého z kolies pri brzdení s predpísaným účinkom.

(8)

Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t, ktoré sú vybavené vzduchotlakovou sústavou na prevádzkové brzdenie, musia mať túto sústavu vyhotovenú tak, aby sa v prípade poruchy časti jej prevodu, s výnimkou poruchy ovládacej vetvy spájacieho potrubia, ešte pri použití ovládacieho orgánu prevádzkovej brzdy brzdil dostatočný počet kolies zvolených tak, aby zostávajúci brzdný účinok bol najmenej 30 % brzdného účinku predpísaného pre prevádzkové brzdenie. Brzdené kolesá sa musia zvoliť tak, aby bolo zásobovanie časti sústavy nezasiahnutej poruchou zabezpečené zdrojom energie. Táto podmienka sa musí splniť zariadeniami, ktoré možno ľahko uviesť do činnosti pri stojacom vozidle, alebo automatickým zariadením.

(9)

Brzdné plochy nevyhnutné na dosiahnutie predpísaného brzdného účinku musia byť pripojené ku kolesám vozidla trvalo a pevným spojom alebo ďalšími časťami takej robustnej konštrukcie, že nemožno pri nich predpokladať porušenie.

(10)

Brzdové sústavy prívesov a návesov musia byť vybavené zariadením, ktoré zabezpečuje za jazdy samočinné zastavenie prívesov a návesov v prípade ich odpojenia alebo odtrhnutia od ťažného vozidla. Toto ustanovenie neplatí pre jednonápravové prívesy, ktorých celková hmotnosť neprevyšuje 1,5 t, pokiaľ tieto prívesy majú okrem hlavného spájacieho zariadenia ešte poistné spájacie zariadenie, reťaz alebo oceľové lano, ktoré zabráni, aby sa oje dotklo vozovky pri neúmyselnom odpojení (§ 62 ods. 8 a 9).

(11)

Účinok prevádzkového brzdenia prípojných vozidiel musí

a)

• pri prípojných vozidlách za osobné automobily, ktoré majú zariadenie na prevádzkové brzdenie,

b)

pri prípojných vozidlách s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t, ale neprevyšujúcou 10 t okrem podmienky podľa písmena a) splniť požiadavky podľa skúšky typu I,

c)

pri prípojných vozidlách s celkovou hmotnosťou väčšou ako 10 t okrem podmienky podľa písmena a) splniť ešte požiadavky podľa skúšok typu I a II alebo III.

(12)

Prípojné vozidlá, pre ktoré je predpísané prevádzkové brzdenie, musia mať zároveň zariadenie na parkovacie brzdenie, schopné bez prekročenia najväčšej prípustnej ovládacej sily predpísanej v § 25 spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies prívesu alebo návesu zaťaženého na celkovú hmotnosť vtedy, keď je príves alebo náves odpojený od ťažného vozidla, a to pri stúpaní alebo klesaní so sklonom najmenej 20 %.40) Zariadenie na parkovacie brzdenie musí byť možné obsluhovať na zemi stojacej osobe z pravej alebo zadnej strany vozidla. Pri osobných autobusových prívesoch musí byť možné obsluhovať toto zariadenie zvnútra prívesu. Zariadením na parkovacie brzdenie však nemusí byť vybavené prípojné vozidlo, ktoré nemožno odpojiť od ťažného vozidla bez demontáže spájacieho zariadenia; v tom prípade musí byť zariadenie na parkovacie brzdenie ťažného vozidla, ovládané z miesta vodiča podľa § 15 ods. 3, schopné spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies plne naloženej súpravy pri stúpaní alebo klesaní so sklonom najmenej 20 %.

(13)

Prípojné vozidlá, ktoré majú zariadenie umožňujúce trvalé vyradenie vzduchotlakovej časti brzdovej sústavy z prevádzky, musia mať toto zariadenie vyhotovené tak, že sa nútene uvedie do pokojovej polohy, len čo je príves opäť zásobovaný tlakovým vzduchom.

(14)

Účinok vzduchotlakových sústav na bežné alebo priebežné brzdenie prípojných vozidiel musí okrem podmienky odseku 11 spĺňať aj požiadavky na závislosť pomernej brzdnej sily41)42) od tlaku v spojkovej hlavici ovládacej vetvy.

(15)

Pri skúške reakčného času a synchronizácie činnosti vzduchotlakových brzdových sústav samotných prípojných vozidiel, nezapojených do súpravy, uskutočňovanej simulátorom,43) nesmie byť čas medzi okamihom, keď tlak dodaný simulátorom do ovládacej vetvy spájacieho potrubia dosiahne 10 % svojej asymptotickej hodnoty,44) a okamihom, keď tlak v brzdových valcoch, umiestnených z hľadiska času plnenia na najnepriaznivejšej náprave, dosiahne 75 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 0,4 s.

Pri odbrzďovaní uskutočnenom spojením spojkovej hlavice ovládacej vetvy spájacieho potrubia s atmosférou nesmie byť čas, za ktorý poklesne tlak v brzdovom valci, umiestnenom z hľadiska času vyprázdňovania na najnepriaznivejšej náprave, zo 75 % svojej asymptotickej hodnoty na 10 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 0,8 s.

(16)

Ustanovenia odsekov 1 až 6, 8 a odseku 12 druhej vety neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 18

Brzdy jazdných súprav

(1)

Pri súprave, ktorá sa skladá z vozidiel, ktorých konštrukčná rýchlosť je väčšia ako 25 km/h, musí byť účinok prevádzkového a núdzového brzdenia rovnaký ako účinok určený pre prevádzkové a núdzové brzdenie jednotlivého (sólo) motorového vozidla s celkovou hmotnosťou zodpovedajúcou celkovej hmotnosti súpravy.

(2)

Účinok prevádzkového a núdzového brzdenia sa zisťuje skúškou typu 0; pritom sila na ovládací orgán nesmie prekročiť hodnotu určenú pre ťažné vozidlo.

(3)

Podmienky ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa pokladajú za splnené, pokiaľ jednotlivé vozidlá, z ktorých sa skladá súprava, vyhoveli ustanoveniam § 15 až 17.

(4)

Pokiaľ pri súprave skladajúcej sa z osobného automobilu a z prípojného vozidla splnenie podmienok ustanovených pre núdzové brzdenie súpravy vyžaduje spolupôsobenie polopriebežného brzdového zariadenia prípojného vozidla, môže sa toto brzdové zariadenie ovládať prídavným ovládacím orgánom. Vodič musí mať možnosť ovládať toto brzdové zariadenie i sústavu na núdzové brzdenie automobilu súčasne alebo po sebe a pritom stále ovládať vedenie vozidla.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 a 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 19

Brzdy dvojkolesových a trojkolesových motorových vozidiel s celkovou hmotnosťou45) neprevyšujúcou 1 t

(1)

Každé dvojkolesové motorové vozidlo (bez ohľadu na objem valcov motora a na konštrukčnú rýchlosť) a každé trojkolesové motorové vozidlo s motorom objemu valcov najviac 50 cm^3 a s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou do 40 km/h46) musí byť vybavené dvoma nezávislými brzdovými sústavami s nezávislými ovládacími orgánmi, z ktorých jedna pôsobí na predné koleso alebo kolesá a druhá na zadné koleso alebo kolesá; parkovacie brzdové zariadenie nie je povinné.

(2)

Každé motorové vozidlo s troma kolesami nesúmerne umiestnenými k pozdĺžnej zvislej rovine súmernosti (s postranným vozíkom) s objemom valcov motora väčším ako 50 cm^3 alebo s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou nad 40 km/h47) musí byť vybavené brzdovými sústavami, aké sa vyžadujú pre vozidlá bez postranného vozíka; ak tieto sústavy dovoľujú dosiahnuť pri skúškach vozidla s postranným vozíkom požadovaný účinok, nepožaduje sa brzda pôsobiaca na koleso postranného vozíka; parkovacie brzdové zariadenie nie je povinné.

(3)

Každé trojkolesové motorové vozidlo s kolesami súmerne umiestnenými k pozdĺžnej zvislej rovine súmernosti, s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 1 t, ktorého objem valcov motora je väčší ako 50 cm^3 alebo ktorého najväčšia konštrukčná rýchlosť prevyšuje 40 km/h,48) musí byť vybavené dvoma nezávislými brzdovými sústavami, ktorých súbor uvádza do činnosti brzdy všetkých kolies; okrem toho musí byť na kolese alebo kolesách aspoň jednej nápravy zabezpečené parkovacie brzdenie a jeho sústava, ktorú môže utvárať jedna z uvedených dvoch sústav, musí byť nezávislá od sústavy pôsobiacej na ostatné nápravy.

(4)

Najmenej jedna z brzdových sústav musí pôsobiť na brzdné plochy pripojené ku kolesám pevne alebo prostredníctvom častí, pri ktorých nemožno predpokladať porušenie.

(5)

Vôľa bŕzd vzniknutá ich opotrebením sa musí dať ľahko ručne alebo automaticky vymedziť; na vozidlách uvedených v odseku 3 musí ovládací orgán, prevod a vlastné brzdy pôsobiace na zadnú nápravu mať takú rezervu zdvihu, aby po zahriatí bŕzd alebo po určitom opotrebení brzdového obloženia bol zabezpečený brzdný účinok bez toho, že by ich bolo treba ihneď nastaviť.

(6)

Predné a zadné brzdy dvojkolesových a trojkolesových motorových vozidiel podľa skúšky typu 0 [§ 15 ods. 10 písm. a)] musia byť schopné zastaviť vozidlo so zaťažením na celkovú aj pohotovostnú hmotnosť včítane vodiča najneskôr na vzdialenosti uvedenej v nasledujúcich tabuľkách bez toho, že by sa prekročila najväčšia prípustná ovládacia sila predpísaná podľa § 25 ods. 7, bez toho, že by došlo k blokovaniu kolies a že by vozidlo vybočilo zo smeru jazdy:

Dvojkolesové motorové vozidlá s objemom valcov motora nie väčším ako 50 cm^3 a s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 40 km/h (kategória L 1)

Brzdenie brzdou	zaťaženie vozidla	začiatočná rýchlosť v km/h	najväčšia brzdná dráha v m	vzorec	zodpovedajúce stredné spomalenie v m/s2
Zadné	vodič	40	29,1	v02/55	2,1
Zadné	vodič a spolujazdec	40	21,3	v02/75	2,9
Zadné a predné súčasne	vodič	40	14,6	v02/110	4,2

Trojkolesové motorové vozidlá s objemom valcov motora nie väčším ako 50 cm^3 a s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 40 km/h (kategória L 2)

Dvojkolesové motorové vozidlá s objemom valcov motora nad 50 cm^3 alebo s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 40 km/h (kategória L 3)

Trojkolesové motorové vozidlá s kolesami nesúmerne umiestnenými k pozdĺžnej osi súmernosti, s objemom valcov motora nad 50 cm^3 alebo s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou nad 40 km/h (s postranným vozíkom) (kategória L 4)

Trojkolesové motorové vozidlá s kolesami súmerne umiestnenými k pozdĺžnej osi súmernosti, s objemom valcov motora nad 50 cm^3 alebo s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou nad 40 km/h, vždy však s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 1 t (kategória L 5)

(7)

Účinok brzdenia každou jednotlivou brzdou, prípadne parkovacieho brzdenia dvojkolesových a trojkolesových motorových vozidiel s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 1 t musí spoľahlivo - bez toho, že by sa prekročila najväčšia prípustná ovládacia sila predpísaná v § 25 ods. 7 - zabrániť otáčaniu kolies vozidla zaťaženého na celkovú hmotnosť na vozovke s pevným a suchým povrchom pri stúpaní i klesaní najmenej 20 %.

(8)

Ustanovenie odseku 6 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 20

Brzdy cestných ťahačov s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h

(1)

Súbor brzdových zariadení na cestnom ťahači s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h musí spĺňať podmienky určené pre prevádzkové a parkovacie brzdenie. Cestné ťahače, ktoré sú určené na vlečenie prívesov s celkovou hmotnosťou väčšou, ako je pohotovostná hmotnosť samotného ťahača, musia byť vybavené ďalším zariadením zabezpečujúcim aj núdzové brzdenie.

(2)

Cestné ťahače musia mať najmenej dve nezávislé brzdové zariadenia s nezávislými ovládacími orgánmi.

(3)

Sústava na brzdenie musí pôsobiť na kolesá najmenej jednej najviac zaťaženej nápravy. Ak prevádzkové brzdenie pôsobí iba na kolesá jednej nápravy, nesmie pôsobiť cez prevodové mechanizmy (ozubené prevodové kolesá). Zariadenie zabezpečujúce prevádzkové, parkovacie a núdzové brzdenie podľa odseku 1 druhej vety musí spĺňať podmienky ustanovené v § 16 ods. 2 až 8, 11 až 14 a 16.

(4)

Účinok bŕzd cestných ťahačov podľa skúšky typu 0 [§ 15 ods. 10 písm. a)] musí byť v medziach takto určených: Brzdy musia byť schopné zastaviť cestný ťahač so zaťažením na celkovú i pohotovostnú hmotnosť včítane vodiča bez toho, že by sa prekročila najväčšia prípustná ovládacia sila predpísaná v § 25 ods. 7, že by vozidlo vybočilo zo smeru jazdy a že by došlo k blokovaniu kolies, najneskôr na vzdialenosti vypočítanej zo vzorcov:

a)

pre prevádzkové brzdenie s = 0,15 vo + (vo^2 / 130)

b)

pre núdzové brzdenie s = 0,15 vo + 2 (v0^2 / 130)

(5)

Pokles účinnosti prevádzkového brzdenia po zahriatí bŕzd sa kontroluje pri cestnom ťahači a jeho súpravách podľa podmienok skúšky typu Ia.49)50) Touto skúškou zistená účinnosť (brzdná dráha) nesmie byť menšia ako 80 % predpísaného účinku a zároveň nesmie byť menšia ako 60 % účinku zisteného meraním pri skúške typu 0.

(6)

Účinok parkovacieho brzdenia musí zodpovedať podmienkam ustanoveným pre parkovacie brzdenie automobilov a ich súprav podľa § 16 ods. 25 písm. b), pričom ovládacia sila nesmie prekročiť hodnotu predpísanú podľa § 25 ods. 7.

(7)

Ustanovenia odseku 1, odseku 3 druhej a tretej vety, odsekov 4 a 6 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 21

Brzdy prípojných vozidiel, ktorých najväčšia konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 25 km/h

(1)

Súbor brzdových zariadení prípojných vozidiel musí spĺňať podmienky určené pre automobilové prívesy a návesy podľa § 17, s výnimkou odseku 8, a pokiaľ ide o prípojné vozidlá poľnohospodárskych a lesníckych traktorov, aj s výnimkou odseku 11 a odseku 12 prvej vety.

(2)

Účinky jednotlivých brzdových zariadení prípojných vozidiel musia zodpovedať účinkom príslušných brzdových zariadení ťahača.

(3)

Sezónne a charakterom použitia podobné51) prípojné vozidlá, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 1,5 t, nemusia byť vybavené zariadením na prevádzkové brzdenie pri súčasnom znížení najväčšej rýchlosti súpravy na 15 km/h; ak ich celková hmotnosť nepresahuje 2,5 t, nemusia byť vybavené zariadením na prevádzkové brzdenie pri súčasnom znížení najväčšej rýchlosti súpravy na 10 km/h.

(4)

Sezónne prípojné vozidlá, ktoré nemajú prepravný charakter a ktorých celková hmotnosť neprevyšuje 5,5 t, musia mať brzdenú najmenej jednu nápravu.

(5)

Ustanovenia odsekov 1, 3 a 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 22

Brzdy súprav vozidiel s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h

(1)

Súpravy vozidiel s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h musia mať sústavu prevádzkového a núdzového brzdenia navzájom silove i časove zladenú tak, aby v celom rozsahu zaťaženia a prevádzkových rýchlostí bolo možné citlivo riadiť brzdný účinok.52)

(2)

Účinok prevádzkového a núdzového brzdenia súpravy musí byť rovnaký ako účinok určený pre samotný ťahač (sólo) s celkovou hmotnosťou zodpovedajúcou celkovej hmotnosti súpravy, s výnimkou vozidiel uvedených v § 21 ods. 3. Tento účinok sa overuje skúškou typu 0, pritom sila na ovládací orgán nesmie byť väčšia, ako je určené pre ťažné vozidlo.

(3)

Prípojné vozidlá, ktoré nie sú vybavené zariadením na prevádzkové brzdenie (§ 21 ods. 3), sa môžu pripájať iba za cestné ťahače, ktorých pohotovostná hmotnosť je jedenapolkrát väčšia ako celková hmotnosť týchto prípojných vozidiel; za cestný ťahač možno pripojiť iba jedno také vozidlo.

(4)

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 23

Motor a výkon motora

(1)

Motor musí byť pre každý typ vozidla konštruovaný tak, aby pri výkone potrebnom na dosiahnutie predpísaných jazdných vlastností vozidla alebo súpravy nebol preťažený; jeho chod musí byť za celého pracovného režimu rovnomerný, pokojný a musí zabezpečovať hospodárnu prevádzku. Motory slúžiace na pohon vozidiel musia byť schválené.53)

(2)

Motor, jeho diely a príslušenstvo musia byť konštrukčne vyhotovené a zostavené tak, aby

a)

bol ľahký prístup na všetky miesta bežnej obsluhy a údržby,

b)

bola ľahká a prístupná demontáž príslušenstva a jednotlivých dielcov pre bežné opravy bez demontáže motora z vozidla.

(3)

Motory pre automobily, cestné ťahače a motorové trojkolky54) musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby sa bez pomoci cudzieho zdroja energie55) ľahko, spoľahlivo a čo v najkratšom čase uviedli do chodu po státí vozidla trvajúcom najmenej 14 hodín pri okolitej teplote až do -15 ^oC za podmienok a postupov určených výrobcom vozidla a za použitia výrobcom predpísaných prevádzkových hmôt bežnej obchodnej akosti a bežne dosiahnuteľných na tuzemskom trhu.

(4)

Výkon motora samotných automobilov (sólo) aj automobilov a cestných ťahačov pre súpravy musí byť55)56) najmenej 4,413 kW (6 k) na 1 t celkovej hmotnosti jednotlivého vozidla (sólo) alebo súpravy. Výkon motora vozidiel uvedených v predchádzajúcej vete, ktorých technická spôsobilosť bude schválená po 1. 1. 1973, musí byť najmenej 5,1485 kW (7 k) na 1 t celkovej hmotnosti vozidla (sólo) alebo súpravy, vozidiel na medzinárodnú dopravu, ktorých technická spôsobilosť bude schválená po 1. 1. 1974, najmenej 5,885 kW (8 k) na 1 t celkovej hmotnosti vozidla (sólo) alebo súpravy. Pri ťažkých cestných ťahačoch57) musí byť výkon motora najmenej 2,21 kW (3 k) na 1 t celkovej hmotnosti súpravy. Ustanovenie tohto odseku sa netýka vozidiel poháňaných elektrickou energiou.

(5)

Motory mopedov nesmú mať objem valcov väčší ako 50 cm^3.58)

(6)

Motory mopedov a motocyklov s objemom valcov motora neprevyšujúcim 50 cm^3 a s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 50 km/h musia byť na ľahko prístupnom mieste označené znakom pozostávajúcim z písmen CM a číslic vyjadrujúcich pracovný objem valcov. Označenie musí byť ľahko čitateľné, nesnímateľné a odliate alebo vyrazené (napríklad CM-48 cm3).59)

(7)

Ustanovenia tohto paragrafu, s výnimkou odseku 5, neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 24

Riadenie vozidiel

(1)

Každé motorové aj prípojné vozidlo musí mať riadenie konštruované a vyhotovené s maximálnou robustnosťou tak, aby so zreteľom na zaťaženie riadených kolies celkovou hmotnosťou a na najväčšiu konštrukčnú rýchlosť vozidla bola stále zaručená jeho bezpečná, ľahká a rýchla ovládateľnosť (najmä smerová). Mechanizmus a geometria riadenia musia byť vyhotovené tak, aby boli potlačené kmity (shimmy) a rázy v riadení.

(2)

Motorové vozidlá s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 25 km/h - s výnimkou jednostopových motorových vozidiel a trojstopových s jedným kolesom vpredu - musia mať riadenie konštruované tak, aby sa riadené kolesá po prejdení zákruty samočinne vracali do priameho smeru alebo aby na vrátenie kolies do priameho smeru bola potrebná podstatne menšia sila ako na pohyb do zákruty. Táto podmienka neplatí pre vozidlá s výhradne hydraulickým prevodom riadenia.

(3)

Spoje súčastí riadiaceho mechanizmu sa nesmú opotrebovaním tak uvoľniť, že by mohlo dôjsť k ich porušeniu; skrutkové spoje musia byť spoľahlivo zaistené.

(4)

Riadiaci mechanizmus motorových vozidiel pri nastavení kolies do priameho smeru nesmie mať mechanickú vôľu väčšiu ako 36^o na vozidlách s volantom s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h a väčšiu ako 18^o na ostatných vozidlách s volantom; axiálna vôľa na jednostopových a trojstopových motorových vozidlách s riadidlami sa musí udržiavať podľa predpisu výrobcu.

(5)

Každé motorové vozidlo, pri ktorom zaťaženie vozovky riadenou nápravou (nápravami) je najmenej 3,5 t, musí mať riadenie vybavené posilňovacím zariadením.

(6)

Na motorových vozidlách uvedených v odseku 5 musí byť pri zlyhaní posilového účinku zabezpečená možnosť viesť vozidlo (súpravu) iba mechanickým spôsobom, aj keď so značne väčšou ovládacou silou (§ 25 ods. 7).

(7)

Riadenie osobných automobilov, nákladných automobilov a autobusov, pokiaľ nie sú vybavené posilňovacím zariadením, musí byť konštruované tak, aby počet otáčok volantu nepresiahol 5 z polohy zodpovedajúcej vychýleniu vnútorného riadeného kolesa vozidla o 35^o sprava do rovnakej polohy vľavo alebo z jednej krajnej polohy do druhej, pokiaľ sa nedosiahne uhol vychýlenia riadeného kolesa 35^o. Krajné vychýlenie riadiacich kolies musí byť obmedzené krajnými dorazmi.

(8)

Osobné automobily, s výnimkou bezkapotových a polokapotových vyhotovení, na ktorých viac ako polovica dĺžky motora je za najprednejším bodom základne čelného skla alebo pri ktorých náboj volantu je v prednej štvrtine dĺžky vozidla, musia byť schválené60) z hľadiska bezpečnosti pri čelnej zrážke a musia spĺňať najmä tieto podmienky:

a)

pri zrážke vozidla s hmotnosťou rovnajúcou sa jeho pohotovostnej hmotnosti a bez skúšobnej figuríny s prekážkou pri rýchlosti 48,3 km/h sa nesmie horná časť stĺpika riadenia a hriadeľa volantu pohnúť smerom dozadu, vodorovne a rovnobežne s pozdĺžnou zvislou rovinou súmernosti vozidla viac ako 127 mm vzhľadom na bod vozidla neovplyvnený nárazom, pričom táto vzdialenosť sa musí určiť dynamickým meraním,

b)

pri náraze skúšobnej figuríny na volant relatívnou rýchlosťou 24,1 km/h nesmie sila tlačiaca volant na hrudník skúšobnej figuríny prekročiť 11 110 N (1135 kp),

c)

konštrukcia, vyhotovenie a upevnenie volantu musí byť bez nebezpečných výčnelkov alebo ostrých hrán, ktoré by mohli poraniť vodiča v prípade zrážky, a nesmie obsahovať časti alebo príslušenstvo, včítane ovládania húkačky, za ktoré sa môžu zachytiť šaty vodiča (napr. rukávy) alebo klenoty a bižutéria (náramky, náramkové retiazky a pod.) pri normálnych riadiacich pohyboch.

(9)

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 25

Ovládací a kontrolný mechanizmus

(1)

Každé motorové vozidlo musí mať zariadenia, ktoré slúžia na jeho ovládanie za jazdy, umiestnené tak, aby ich vodič mohol ľahko a bez nebezpečenstva zámeny aj v tme ovládať bez toho, že by odvracal pozornosť od jazdnej dráhy.

(2)

Na automobiloch a cestných ťahačoch musia byť všetky zariadenia slúžiace na ovládanie vozidla za jazdy a ostatné zariadenia obsluhované vodičom počas jazdy, a to najmä:

umiestnené v operačnom dosahu vodiča tak,61) aby ich mohol bez podstatnej zmeny polohy trupu na svojom sedadle ľahko a bez nebezpečenstva zámeny aj v tme ovládať bez toho, že by musel odvracať pozornosť od jazdnej dráhy. Pritom predovšetkým pedále brzdy, spojky a akcelerácie musia byť vyhotovené tak, aby sa noha z nich pri ich ovládaní neskĺzala a nadmerne neunavovala.62) Žiadne z uvedených zariadení v osobnom automobile nesmie svojím umiestnením a tvarovým vyhotovením zabraňovať vodičovi premiestniť sa zo svojho sedadla s cieľom vystúpiť z vozidla na opačnej strane, ako sedí.

(3)

Na motorových vozidlách uvedených v odseku 2 musia byť na bezpečnú identifikáciu ovládacie zariadenia pre

pokiaľ sú umiestnené na prístrojovej doske, označené jednotlivými symbolmi, ktoré spoľahlivo udávajú ich funkciu.

Ak uvedené zariadenia nie sú umiestnené na prístrojovej doske, sú však napriek tomu označené, musia byť tieto označenia zhodné so symbolmi pre jednotlivé zariadenia.

(4)

Zaraďovacie páky automatických prevodoviek automobilov musia vyhovovať týmto ďalším požiadavkám:63)

(5)

Na automobiloch s automatickými prevodovkami a s prevodovkami s núteným ručným zaraďovaním musí mať vodič vo svojom zornom poli trvalé vyznačenie postupnosti zaraďovania; pritom pri prevodovkách s núteným ručným zaraďovaním musí byť poloha zaraďovacej páky na jazdu dozadu označená vždy písmenom R.

(6)

Vozidlá musia byť vybavené kontrolnými prístrojmi buď stupnicovými, ktoré ukazujú vzrastajúce hodnoty stupníc rovnakým smerom (doprava alebo hore),64) alebo bezstupnicovými. Hodnoty stupníc musia byť vyznačené zreteľnými symbolmi (písmenami a číslicami, znakmi, farebnými poľami alebo ich vzájomnými kombináciami), vyhotovenými výraznými kontrastnými farbami; zásady pre čitateľnosť číslicových údajov platia aj pre bezstupnicové tlačidlové kontrolné prístroje.

(7)

Najväčšie prípustné sily na ovládacích orgánoch vozidla nesmú presahovať tieto hodnoty:

Orgán	Nákladné automobily, cestné ťahače, autobusy, prípojné vozidlá N (kp)	Osobné automobily N (kp)	Dvojkolesové a trojkolesové motorové vozidlá s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 1 t N (kp)	Zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti N (kp)
Riadenie65)
- bez posilového zariadenia alebo s posilovým zariadením v činnosti	245 (25)	117,5 (12)	-	117,5 (12)
- pri zlyhaní posilového zariadenia	490 (50)	-	-	490 (50)
prevádzkového, núdzového a parkovacieho brzdenia ovládaného nožne	686,5 (70)	490 (50)	-	588,5 (60)
núdzového a parkovacieho brzdenia ovládaného ručne	588,5 (60)	392,5 (40)	-	294 (30)
nožne ovládané brzdy na zadné a predné koleso (kolesá) a nožne ovládaný orgán parkovacieho brzdenia	-	-	v kategóriách L 1, L 2 392,5 (40) v kategóriách L 3, L 4, L 5 490 (50)	-
ručne ovládané brzdy na predné koleso (kolesá) a ručne ovládaný orgán parkovacieho brzdenia	-	-	196 (20)	-
spojky66)	196 (20)	147 (15)	78,5 (8)	245 (25)

(8)

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 26

Výhľad z motorových vozidiel z miesta vodiča a spätné zrkadlá

(1)

Každé motorové vozidlo musí byť konštruované a vybavené tak, aby sa za všetkých možných prevádzkových a poveternostných podmienok zabezpečila najväčšia možná viditeľnosť z miesta vodiča všetkými smermi.

(2)

Výhľad z miesta vodiča pri automobiloch a cestných ťahačoch musí byť schválený;67) to platí v primeranom rozsahu pre výhľad dozadu aj pri jednostopových motorových vozidlách a ich modifikáciách s otvorenou karosériou. Výhľad z miesta vodiča je určený priestorovou sústavou priamok prechádzajúcich výhľadovými bodmi (V-bodmi), ktorých poloha je vztiahnutá k polohe projektovaného vzťažného bodu sedenia (R-bodu) na sedadle vodiča.68) Tento R-bod na účely určenia výhľadu leží pri krajnej zadnej polohe vodičovho sedadla, určenej výrobcom na sedenie, vo vzťažnej pozdĺžnej zvislej rovine prechádzajúcej zrejmým stredom sedadla. Ak stred sedadla nemožno určiť, musí sa táto vzťažná rovina nahradiť rovnobežnou rovinou prechádzajúcou stredom volanta.

Pri automobiloch, s výnimkou osobných automobilov, je ďalej pre určenie podmienok výhľadu rozhodujúca poloha vzťažného bodu výhľadu (P-bodu) ležiaceho 627 mm zvisle nad R-bodom, pri sklone operadla sedadla 25^o dozadu od zvislice; pre odlišné základné nastavenie sklonu operadla treba polohu P-bodu upraviť.69)

(3)

Pri osobných automobiloch musia byť pre výhľad vodiča dopredu splnené tieto podmienky:

a)

priehľadná plocha čelného skla musí obsahovať 6 údajových bodov, vzniknutých ako priesečníky priamok vychádzajúcich z V-bodov s vonkajším povrchom čelného skla;69)

b)

na účely overenia veľkosti stieraného vonkajšieho povrchu čelného skla sa určí:

c)

uhol zakrývania dvojokého výhľadu stĺpikmi čelného okna, prípadne deliacimi stĺpikmi zasklenia predných dvier sa zisťuje vo vodorovnej rovine prechádzajúcej P-bodom, dotyčnicami k obrysom týchto stĺpikov, vychádzajúcimi z výhľadových bodov; jeho hodnota nesmie byť väčšia ako 4^o 30´;

d)

v priestore na výhľad v rozsahu 180 stupňov dopredu obmedzenom zhora i zdola sústavou zmluvných plôch, ktoré prechádzajú V-bodmi, nesmie byť prekážka zabraňujúca dvojokému výhľadu z V-bodov, s výnimkou stĺpikov uvedených v písmene c), s výnimkou predpísaných súčastí výbavy vozidla (spätné zrkadlá, ramienka stieračov) a s výnimkou prekážok, ktorých šírka meraná vo vodorovnom smere kolmo na priamky z V-bodov nepresahuje 65 mm.

(4)

Pri ostatných automobiloch, cestných ťahačoch, s výnimkou ťahačov podľa odseku 5, a pri pojazdných pracovných strojoch s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 50 km/h musia byť pre výhľad vodiča dopredu splnené tieto podmienky:

a)

priehľadná plocha čelného skla musí byť najmenej taká veľká ako vzťažná plocha priehľadu, vymedzená na vonkajšom povrchu čelného skla jeho priesečnicami so štyrmi rovinami prechádzajúcimi P-bodom, z ktorých

pre vozidlá s asymetricky umiestnenou búdkou vodiča a pre vozidlá s jednomiestnou búdkou vodiča tieto podmienky neplatia;

b)

pre uhol zakrývania dvojokého výhľadu stĺpikmi čelného okna, prípadne deliacimi stĺpikmi zasklenia predných dvier, platia tie isté podmienky ako v odseku 3 písm. c);

c)

v priestore na výhľad v rozsahu 180^o dopredu obmedzenom zhora i zdola sústavou zmluvných plôch platia tie isté podmienky ako v odseku 3 písm. d).

(5)

Pri cestných ťahačoch s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h a pri zvláštnych motorových vozidlách uvedených v tretej časti s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 50 km/h, s výnimkou poľnohospodárskych a lesníckych traktorov, treba zabezpečiť viditeľnosť priesečnice dolnej roviny kolmej na zvislú pozdĺžnu rovinu súmernosti vozidla s rovinou vozovky vo vzdialenosti 10 m od P-bodu v šírke najmenej 5 m na každej strane od zvislej pozdĺžnej roviny súmernosti vozidla.

(6)

Vozidlá musia byť vybavené schválenými spätnými zrkadlami,70) a to:

a)

jednostopové motorové vozidlá a ich modifikácie najmenej jedným zrkadlom na ľavej strane vozidla,

b)

automobily a cestné ťahače najmenej jedným vnútorným a jedným vonkajším zrkadlom na ľavej strane vozidla, príp. ďalšími spätnými zrkadlami predpísanými v odseku 4 písm. a), a ak nie je z nich možný priehľad vnútrom karosérie (dozadu i do strán), ešte ďalším vonkajším zrkadlom na pravej strane vozidla,

c)