Zákon o sociálnom zabezpečení (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

Ústava Československej socialistickej republiky zaručuje všetkým pracujúcim právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri pracovnej neschopnosti. Toto právo sa zabezpečuje sústavou sociálneho zabezpečenia, ktoré sa rozvíja v súlade s možnosťami a potrebami celého národného hospodárstva. Socialistická spoločnosť vytvára na základe neustáleho rozvoja výrobných síl a zdokonaľovania výrobných vzťahov stále priaznivejšie predpoklady na zlepšovanie životných a pracovných podmienok a na všestranné uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb pracujúcich. Tieto zlepšujúce sa pracovné a životné podmienky a neustále prehlbovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti sa už dnes prejavujú nielen v zlepšovaní zdravotného stavu obyvateľstva, ale aj v predlžovaní pracovnej aktivity. Vývoj v tomto smere sa bude ďalej urýchľovať postupným odstraňovaním ťažkých a zdraviu škodlivých prác, zavádzaním novej techniky, najmä komplexnej mechanizácie a automatizácie výroby, postupným skracovaním pracovného času a ďalším prehlbovaním a zlepšovaním liečebno-preventívnej starostlivosti. Tento vývoj napomáha aj systém sociálneho zabezpečenia, ktorý má podporovať uvedomelé predlžovanie pracovnej aktivity a prispievať k tomu, aby aj pracujúci, ktorí získajú právo na odchod do dôchodku, podľa svojich schopností pomáhali ďalšiemu rozvoju socialistickej spoločnosti. Systém sociálneho zabezpečenia musí zabezpečovať, aby sa všetky materiálne a finančné prostriedky venované našou spoločnosťou na sociálne potreby čo najúčelnejšie využívali v súlade so záujmami a potrebami ďalšieho rozvoja nášho národného hospodárstva a aby boli pri rozdeľovaní týchto prostriedkov zabezpečené predovšetkým oprávnené potreby tých pracujúcich, ktorí pre starobu alebo invaliditu nemôžu uspokojovať svoje potreby vlastnou prácou. Táto zásada vyžaduje, aby sa v sústave dôchodkového zabezpečenia viac uplatňovali hľadiská sociálne, najmä zmenšením rozpätia medzi vyššími a nižšími dôchodkami, čo sa dosiahne zdanením vyšších dôchodkov a zvyšovaním nízkych dôchodkov vyššími sumami pri ďalšej práci. Dôchodkové zabezpečenie príslušníkov ozbrojených síl z povolania a príslušníkov bezpečnostných zborov prispôsobuje sa dôchodkovému zabezpečeniu ostatných pracujúcich. Nároky z dôchodkového zabezpečenia sa zabezpečujú všetkým pracujúcim na základe práce. Z dôchodkového zabezpečenia sa preto odstraňujú pozostatky skorších sociálne poisťovacích kapitalistických systémov. Spoločenský význam starostlivosti o deti vyžaduje výhodnejšiu úpravu nárokov pracujúcich matiek, najmä znížením vekovej hranice pre právo na starobný dôchodok u žien s viacerými deťmi a zhodnotením starostlivosti o deti pre nároky z dôchodkového zabezpečenia. Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Na vykonávaní sociálneho zabezpečenia sa zúčastňujú pracujúci v najširšej miere prostredníctvom národných výborov a svojich spoločenských organizácií. Na vykonanie týchto zásad, určených XII. zjazdom Komunistickej strany Československa, Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

§ 1

(1)

Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahrňuje:

1.

dôchodkové zabezpečenie

a)

pracovníkov (pracujúcich v pracovnom alebo učebnom pomere a členov výrobných družstiev),

b)

pracujúcich, ktorí majú podľa tohto zákona, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo podľa iných predpisov v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci, najmä funkcionárov národných výborov, funkcionárov komisií ľudovej kontroly,*) sudcov z povolania, advokátov - členov advokátskych organizácií, študentov a vedeckých a umeleckých ašpirantov,

c)

príslušníkov ozbrojených síl a príslušníkov bezpečnostných zborov z povolania,

d)

ostatných občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, príslušníkov Ľudových milícií, pomocníkov Pohraničnej stráže a členov Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa iných predpisov,**)

e)

bojovníkov proti fašizmu, obetí vojny a fašistickej perzekúcie v dobe neslobody, ako aj účastníkov oslobodzovacích bojov za prvej svetovej vojny (ďalej len „účastníci odboja“) a účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa iných predpisov,**)

f)

účastníkov krátkodobých alebo neplatených brigád, dobrovoľných požiarnikov, dobrovoľných zdravotníkov Československého červeného kríža, účastníkov organizovanej telesnej výchovy a ďalších pracujúcich, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, a to pre prípad pracovného úrazu,

g)

spisovateľov, hudobných skladateľov, výtvarných umelcov, architektov, vedeckých pracovníkov, novinárov, výkonných umelcov a artistov (ďalej len „umelci“);

2.

zabezpečenie členov rodín občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa iných predpisov;**)

3.

zabezpečenie dôchodcov v chorobe;

4.

služby sociálneho zabezpečenia.

(2)

Sociálne zabezpečenie zahrnuje aj dôchodkové zabezpečenie pozostalých po osobách uvedených v odseku 1 č. 1.

§ 2

Osobitný zákon upravuje sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov.***)

Prvý diel

Základné ustanovenia

§ 3

Druhy dávok dôchodkového zabezpečenia

Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú tieto dávky:

1.

dôchodky

a)

starobný,

b)

invalidný a čiastočný invalidný,

c)

vdovský,

d)

sirotský,

e)

manželky,

f)

osobný,

g)

sociálny;

2.

výchovné k dôchodkom;

3.

zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť.

§ 4

Všeobecné ustanovenia o podmienkach dávok

(1)

Podmienky, za ktorých sa poskytujú dávky dôchodkového zabezpečenia, sú uvedené v ustanoveniach o jednotlivých dávkach.

(2)

Nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa spravujú predovšetkým

a)

pracovnou kategóriou,

b)

dĺžkou doby zamestnania a

c)

výškou zárobku.

§ 5

Pracovné kategórie

(1)

Zamestnania sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú podľa druhov vykonávaných prác do troch pracovných kategórií:

1.

do I. pracovnej kategórie patria

a)

zamestnania v baníctve pod zemou v hlbinných baniach,

b)

zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadlách za letu,

c)

zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach,

d)

zamestnania kesonárov a potápačov,

e)

zamestnania pri konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín,

f)

zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skryvke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie a na rádioaktívne suroviny;

2.

do II. pracovnej kategórie patria ostatné zamestnania, v ktorých sa vykonávajú práce za zvlášť obťažných pracovných podmienok;

3.

do III. pracovnej kategórie patria všetky ostatné zamestnania.

(2)

Ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 7 ods. 1), ak bolo zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie prerušené len týmito dobami. Vykonávacie predpisy ustanovujú, ktoré doby odbojovej činnosti a fašistickej perzekúcie a v akom rozsahu sa započítavajú ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

(3)

Vláda ustanovuje, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby zamestnanie bolo zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, a ako sa zaradenie vykonáva.

§ 6

Doba zamestnania

(1)

Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby od vzniku československého štátu:

1.

doba pracovného (učebného) pomeru, doba činnosti v pomere člena výrobného družstva a doba inej činnosti, po ktorú majú pracujúci v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci [§ 1 ods. 1 č. 1 písm. b)];

2.

doba služby vojaka z povolania a príslušníka bezpečnostného zboru;

3.

doba výluk, stávok a perzekúcie pre činnosť v revolučnom robotníckom hnutí; iná doba nezamestnanosti sa započítava v jednotlivých prípadoch v rozsahu podľa rozhodnutia okresného národného výboru;

4.

doba štúdia na školách, včítane vysokých škôl, potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky; doba štúdia pred 9. májom 1945 sa však započítava do doby zamestnania len pracovníkovi, u ktorého z celkovej doby zárobkovej činnosti od skončenia štúdia do dňa vzniku nároku na dôchodok pripadajú aspoň 3/4 na dobu zamestnania;

5.

doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti) v cudzine, ak má pracovník ku dňu vzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt v Československej socialistickej republike a je

a)

československým občanom alebo

b)

cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území Československej socialistickej republiky zamestnaný aspoň 10 rokov,

pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov.*)

(2)

Doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti) sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovný pomer (pracovná činnosť) zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre pracovníkov; ak nebol pracovník účastný nemocenského poistenia preto, že nebol do poistenia prihlásený, alebo preto, že zamestnanie nezakladalo podľa predpisov vtedy platných nemocenské poistenie, hodnotí sa zamestnanie pre účely tohto zákona, ak by zakladalo účasť na nemocenskom poistení podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodok.

(3)

Vykonávacie predpisy ustanovujú,

a)

ktoré iné doby sa považujú za dobu zamestnania,

b)

ako sa zhodnotí doba dôchodkového zabezpečenia získaná podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov alebo podľa predpisov o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb.

§ 7

Náhradné doby

(1)

Ak trvalo zamestnanie aspoň rok, započítavajú sa do doby zamestnania aj tieto doby (náhradné doby):

a)

doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto služba nevykonávala ako povolanie; doba inej vojenskej služby sa započítava v rozsahu, ktorý ustanovujú vykonávacie predpisy;

b)

doba odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody*); tieto doby sa započítavajú v rozsahu, ktorý ustanovujú vykonávacie predpisy;

c)

doba, po ktorú pracovník nebol alebo nemohol byť v pracovnom pomere v dobe neslobody z dôvodov politického, národného alebo rasového útlaku;

d)

doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (aj osvojené alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidného maloletého, ktorý potreboval stálu starostlivosť a nebol umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti; od 1. októbra 1948 tiež

e)

doba, po ktorú mal pracovník nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia poskytované namiesto mzdy;

f)

doba odborného alebo politického školenia;

g)

doba prípravy na povolanie, ktorá sa vykonáva podľa predpisov o pracovnej rehabilitácii;

h)

doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa považuje od 1. januára 1957 za invalidný dôchodok, ale len pre vznik nároku na dôchodok; od 1. januára 1957 tiež

ch)

doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú bol vyplácaný príspevok pred umiestnením do zamestnania.

(2)

Ak sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa len doba, zápočet ktorej je pre pracovníka výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby zamestnania alebo náhradné doby.

§ 8

Prerušenie zamestnania

(1)

Ak bolo zamestnanie (§ 6 a 7) prerušené po dobu neprevyšujúcu päť rokov, započítava sa doba zamestnania pred prerušením; ak však trvalo prerušenie zamestnania dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania pred prerušením, len ak zamestnanie trvalo po prerušení aspoň tri roky.

(2)

Pokiaľ bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov, posudzujú sa nároky z dôchodkového zabezpečenia tak, ako keby pracovník neprerušil zamestnanie; doba prerušenia sa však nezapočítava do doby zamestnania. O tom, či bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov, rozhoduje na žiadosť pracovníka okresný národný výbor. Žiadosť treba podať do dvoch rokov odo dňa, od ktorého bolo zamestnanie prerušené.

§ 9

Priemerný mesačný zárobok

(1)

Starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku.

(2)

Priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hrubých zárobkov za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre pracovníka výhodnejšie. Ak bol pracovník po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok pre vymeranie starobného dôchodku z hrubých zárobkov za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom pracovník skončil zamestnanie, pokiaľ je tento výpočet pre neho výhodnejší ako výpočet podľa ustanovenia prvej vety.

(3)

Ak prevyšuje priemerný mesačný zárobok vypočítaný za dobu uvedenú v predchádzajúcom odseku sumu 2000 Kčs, berie sa do počtu suma 2000 Kčs v plnej výške a zo sumy prevyšujúcej 2000 Kčs jedna tretina, najviac však suma 1000 Kčs.

(4)

Starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok toho, kto požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, nesmie sa vymerať z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než koľko bol priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral skorší dôchodok.

Druhý diel

Dávky dôchodkového zabezpečenia

§ 10

Pracovník má podľa dĺžky doby zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na plný starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.

§ 11

Podmienky pre nárok na plný starobný dôchodok

(1)

Na plný starobný dôchodok má nárok pracovník, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 60 rokov.

(2)

Na plný starobný dôchodok má nárok aj pracovník, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a)

55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov zamestnanie uvedené v § 5 ods. 1 č. 1 písm. a) až e) a toto zamestnanie trvalo pri dosiahnutí uvedeného veku;

b)

58 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov zamestnanie uvedené v § 5 ods. 1 č. 1 písm. f) a toto zamestnanie trvalo pri dosiahnutí uvedeného veku.

(3)

Žena má nárok na plný starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a v čase trvania zamestnania dosiahla vek aspoň

a)

53 rokov a vychovala päť alebo viac detí,

b)

54 rokov a vychovala tri alebo štyri deti,

c)

55 rokov a vychovala dve deti,

d)

56 rokov a vychovala jedno dieťa,

e)

57 rokov a nevychovala žiadne dieťa,

ak nie je pre ňu výhodnejšie ustanovenie predchádzajúceho odseku.

(4)

Pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok prizerá sa na jej (i osvojené) deti a na deti, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov.

(5)

Vzniku nároku na starobný dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov nebráni, ak pracovník nebol zamestnaný najdlhšie po dobu dvoch rokov bezprostredne pred dosiahnutím veku potrebného pre nárok na tento dôchodok.

§ 12

Podmienky pre nárok na pomerný starobný dôchodok

(1)

Na pomerný starobný dôchodok má nárok pracovník, ktorý bol zamestnaný po dobu kratšiu ako 25 rokov, ale najmenej 10 rokov, ak v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 65 rokov.

(2)

Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok nielen podľa predchádzajúceho odseku, ale tiež, ak bola zamestnaná po dobu kratšiu ako 25 rokov, avšak najmenej 20 rokov, dosiahla v čase trvania zamestnania aspoň vek

a)

60 rokov a vychovala aspoň jedno dieťa, alebo

b)

62 rokov a nevychovala žiadne dieťa.

(3)

Ustanovenia § 11 ods. 4 a 5 platia obdobne.

§ 13

Výška plného starobného dôchodku

(1)

Základná výmera plného starobného dôchodku pracovníka, ktorý splnil podmienky určené pre nárok na tento dôchodok, je

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník zamestnaný z potrebnej doby zamestnania 25 rokov najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a ak trvalo zamestnanie tejto kategórie ku dňu vzniku nároku na dôchodok;

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník zamestnaný z potrebnej doby zamestnania 25 rokov najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii a ak trvalo zamestnanie tejto kategórie ku dňu vzniku nároku na dôchodok;

c)

50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch.

(2)

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočítajú pracovníkom uvedeným pod písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a pracovníkom uvedeným pod písm. c) od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania

I. pracovnej kategórie.....	2 %
II. pracovnej kategórie.....	1,5 % a
III. pracovnej kategórie.....	1 %

(3)

Ak bol pracovník zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, započítava sa pre zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku do prvých 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

(4)

Starobný dôchodok je ku dňu vzniku nároku

a)

najviac 70 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník z potrebnej doby zamestnania 25 rokov zamestnaný najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii;

b)

najviac 60 % priemerného mesačného zárobku, ak pracovník nesplňuje uvedenú podmienku.

(5)

Ak bol pracovník z potrebnej doby zamestnania 25 rokov zamestnaný najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii, nie je výška starobného dôchodku obmedzená podľa predchádzajúceho odseku.

§ 14

Výška pomerného starobného dôchodku

Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2 % priemerného mesačného zárobku.*)

§ 15

(1)