Zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

Ústava Československej socialistickej republiky zaručuje všetkým pracujúcim právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri pracovnej neschopnosti. Toto právo sa zabezpečuje sústavou sociálneho zabezpečenia, ktoré sa rozvíja v súlade s možnosťami a potrebami celého národného hospodárstva. Víťazstvo robotnícekj triedy vo februári 1948 umožnilo rozšíriť sociálne zabezpečenie i na pracujúcich roľníkov. Vznikom a upevňovaním jednotných roľníckych družstiev boli vytvorené predpoklady, aby sa sociálne zabezpečenie roľníkov neustále zlepšovalo a približovalo úrovni sociálneho zabezpečenia ostatných pracujúcich. Zákonom č. 32/1962 Zb. boli upravené nároky členov jednotných roľníckych družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, pokiaľ ide o zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa, v podstate rovnako ako pracovníkom v pracovnom pomere. Nároky zo zabezpečenia matky a dieťaťa boli upravené i pre členov ostatných družstiev. XII. zjazd Komunistickej strany Československa ustanovil ako hlavnú úlohu celej spoločnosti ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby a vyrovanie jej úrovne na úroveň priemyslu. Vyrovnávanie poľnohospodárstva na úroveň priemyslu. Vyrovnávanie poľnohospodárstva na úroveň priemyslu sa bude uskutočňovať postupne, a to v súlade s tým, ako budú družstvá prechádzať na vyššie formy hospodárenia blížiace sa produktivitou a organizáciou práce, ako aj spôsobom odmeňovania priemyslovým závodom. Tým sa budú pracovné a životné podmienky družstevných roľníkov približovať podmienkam v priemysle a bude možné upraviť sociálne zabezpečenie jednotne pre všetkých pracujúcich. Zákonom č. 56/1964 Zb. bolo sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov ďalej zvýhodnené tým, že sa všetkým družstevníčkam predĺžila materská dovolenka ako ostatným pracujúcim ženám, prídavky na deti boli upravené za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako u ostatných pracujúcich a nárok na nemocenské zo štátnych prostriedkov bol rozšírený v niektorých prípadoch na členov všetkých družstiev. V dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov bol rozšírený počet dôchodkových pásiem. Týmto zákonom sa upravuje dôchodkové zabezpečenie členov jednotných roľníckych družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia v podstate rovnako ako pre pracovníkov v pracovnom pomere a niektoré zásady úpravy dôchodkového zabezpečenia pracovníkov sa vykonávajú i v dôchodkovom zabezpečení členov ostatných jednotných roľníckych družstiev. Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia prispievajú družstvá. Jednotné roľnícke družstvá sa podieľajú na vykonávaní sociálneho zabezpečenia. Týmto zákonom sa dáva základ pre to, aby s postupným prechodom družstiev na vyššiu úroveň hospodárenia dosahovali družstevníci na úseku sociálneho zabezpečenia rovnaké nároky ako ostatní pracovníci a aby sa tým i v sociálnej oblasti postupne odstraňovali rozdiely medzi poľnohospodárstvom a priemyslom. Na dosiahnutie týchto cieľov Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky uznieslo sa na tomto zákone:

Prvá hlava

Úvodné ustanovenia

§ 1

(1)

Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov podľa tohto zákona zahrnuje:

1.

zabezpečenie v chorobe,

2.

zabezpečenie matky a dieťaťa,

3.

dôchodkové zabezpečenie

a)

členov jednotných roľníckych družstiev,

b)

členov družstiev vykonávajúcich službu v ozbrojených silách,

c)

bojovníkov proti fašizmu, obetí vojny a fašistickej perzekúcie v dobe neslobody, ako aj účastníkov oslobodzovacích bojov za prvej svetovej vojny (ďalej len „účastníci odboja“) a účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,

d)

rodinných príslušníkov členov družstiev pri pracovnom úraze,

4.

zabezpečenie členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách,

5.

sociálne zabezpečenie učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu,

6.

zabezpečenie dôchodcov v chorobe,

7.

služby sociálneho zabezpečenia.

(2)

Sociálne zabezpečenie zahrnuje aj dôchodkové zabezpečenie pozostalých po členoch družstiev.

§ 2

(1)

Podľa tohto zákona sú zabezpečení aj občania, ktorí trvale pracujú v družstve a nie sú dosiaľ jeho členmi ani nie sú k nemu v pracovnom pomere.

(2)

Za trvale pracujúceho v družstve se považuje, kto vykonáva práce v družstve sústavne a pravidelne a podrobuje sa pracovným príkazom družstva (spolupracujúci členovia rodiny družstevníka a iní pracujúci).

(3)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí*) a Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy môžu po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť, za akých podmienok a s akými odchýlkami majú nárok na dávky podľa tohto zákona aj občania, ktorí nepracujú v družstve trvale.

§ 3

(1)

Rozsah nárokov zo sociálneho zabezpečenia sa spravuje podľa toho, či ide o družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia alebo o ostatné družstvá. Či družstvo dosiahlo vyššiu úroveň hospodárenia, určí podľa zásad schválených vládou krajský národný výbor, pokiaľ túto svoju právomoc neprenesie na okresný národný výbor.

(2)

Nároky občanov, ktorí trvale pracujú v družstve (§ 2 ods. 1 a 2), sa posudzujú, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, podľa ustanovení tohto zákona platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

§ 4

Vznik a zánik sociálneho zabezpečenia

(1)

Sociálne zabezpečenie členov družstiev vzniká dňom vzniku členstva v družstve a zaniká dňom, ktorým zaniklo členstvo v družstve.

(2)

Sociálne zabezpečenie občanov, ktorí trvale pracujú v družstve (§ 2 ods. 1 a 2), vzniká dňom, ktorým začali pre družstvo trvale pracovať, a zaniká dňom, ktorým prestali pre družstvo trvale pracovať.

(3)

Družstevníci, ktorých pracovná činnosť v družstve je tak malého rozsahu, že po prevažnú časť roku nedosahujú na peňažných pracovných odmenách ani sumu 120 Kčs mesačne alebo po prevažnú časť roku neodpracujú v mesiaci ani osem pracovných dní, sú zo sociálneho zabezpečenia vyňatí; služby sociálneho zabezpečenia sa im však poskytujú.

Druhá hlava

§ 5

Liečebno-preventívna starostlivosť

Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.

Prvá hlava

Dávky zo zabezpečenia v chorobe, zo zabezpečenia matky a dieťaťa a z dôchodkového zabezpečenia

§ 6

Dávky zo zabezpečenia v chorobe, zo zabezpečenia matky a dieťaťa a z dôchodkového zabezpečenia sú:

A. zo zabezpečenia v chorobe: 1. peňažné dávky: a) nemocenské, b) podpora pri ošetrovaní člena rodiny, c) pohrebné; 2. vecné dávky: kúpeľná starostlivosť;

B. zo zabezpečenia matky a dieťaťa:

a)

vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve,

b)

peňažná pomoc v materstve,

c)

podpora pri narodení dieťaťa,

d)

prídavky na deti;

C. z dôchodkového zabezpečenia:

1.

dôchodky

a)

starobný,

b)

invalidný a čiastočný invalidný,

c)

vdovský,

d)

sirotský,

e)

manželky,

f)

osobný,

g)

sociálny;

2.

výchovné k dôchodkom;

3.

zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť.

Prvý diel

Zabezpečenie v chorobe

§ 7

Základné ustanovenie

Dávky zo zabezpečenia v chorobe sa poskytujú členom všetkých družstiev.

§ 8

(1)

Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny, ak člen družstva (§ 7) bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne neschopným na výkon svojej doterajšej činnosti v družstve. Za neschopného na výkon činnosti v družstve sa považuje vždy člen družstva prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2)

Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti na výkon činnosti v družtve pre chorobu alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti alebo do uznania invalidity (čiastočnej invalidity). Nemocenské sa však poskytuje najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).

(3)

Pri novej pracovnej neschopnosti sa započítavajú do podpornej doby aj predchádzajúce obdobia pracovnej neschopnosti, pokiaľ spadajú do času jedného roku pred vznikom novej pracovnej neschopnosti. Tieto obdobia sa však nezapočítavajú, ak

a)

výkon práce v družstve alebo v predchádzajúcom pracovnom pomere trval aspoň 6 mesiacov od skončenia poslednej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo

b)

nová pracovná neschopnosť bola spôsobená pracovným úrazom (chorobou z povolania).

Do podpornej doby sa takisto nezapočítava predchádzajúce obdobie pracovnej neschopnosti spôsobené pracovným úrazom (chorobou z povolania).

(4)

Nemocenské sa môže poskytovať i po uplynutí podpornej doby, ak možno podľa vyjadrenia okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia očakávať, že člen družstva nadobudne v krátkom čase pracovnú schopnosť; takto však možno poskytovať nemocenské najdlhšie po čas jedného roku od uplynutia podpornej doby.

(5)

Pri kúpeľnej starostlivosti patrí nemocenské, pokiaľ sa táto starostlivosť poskytuje v čase pracovnej neschopnosti.

(6)

Nemocenské patrí neamiesto pracovnej odmeny aj po čas karautény nariadenej podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám.

§ 9

(1)

Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena“). Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol v období, ktoré ustanovenia vykonávacie predpisy, pre vznikom pracovnej neschopnosti alebo pred nariadením karantény.

(2)

Nemocenské patrí za pracovné dní a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy.

§ 10

(1)

Výška nemocenského za pracovný deň je:

pri pracovnej činnosti v družstve	z priemernej dennej pracovnej odmeny
do jedného roka	60 %
nad jeden rok do 5 rokov	70 %
nad 5 rokov do 10 rokov	80 %
nad 10 rokov	90 %

(2)

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti výška nemocenského však je:

pri pracovnej činnosti v družstve	z priemernej dennej pracovnej odmeny
do jedného roka	50 %
nad jeden rok do 5 rokov	60 %
nad 5 rokov do 10 rokov	65 %
nad 10 rokov	70 %

Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania) alebo pri karanténe, patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške určenej v predchádzajúcom odseku. Vláda môže ustanoviť, že nemocenské v tejto výške patrí za prvé tri pracovné dni aj v ostatných prípadoch pracovnej neschopnosti.

(3)

Ak by nemocenské určené podľa predchádzajúcich odsekov bolo menej ako 16 Kčs denne, poskytuje sa v sume 16 Kčs denne. Ak však kpresahuje táto suma 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny, poskytuje sa nemocenské vo výške 90 % tejto odmeny.

§ 11

Slobodnému, ovdovnému alebo rozvedenému členovi družstva, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, patrí za pracovné dni, v ktorých je v ústavnom ošetrovaní alebo v ktorých sa mu poskytuje kúpeľná starostlivosť, pri ktorej má nárok na nemocenské, len polovica nemocenského určeného podľa predchádzajúcich ustanovení.

§ 12

Požívateľovi starobného, invalidného alebo osobného dôchodku, ktorému sa pri pracovnej činnosti v družstve dôchodok naďalej vypláca, patrí nemocenské pri pracovnej neschopnosti len vtedy, ak bol v družstve pracovne činný po čas aspoň troch mesiacov bezprostredne pred vznikom pracovnej neschopnosti. Nemocenské sa poskytuje pri tej istej pracovnej neschopnosti najdlhšie po čas 60 pracovných dní, pri viacerých pracovných dní v jednom kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia, ak pracovná neschopnosť vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania).

§ 13

Nemocenské sa nemôže priznať za čas predo dňom, keď sa predpísaným spôsobom zistila pracovná neschopnosť. Ak však pracovná neschopnosť nastala skôr, než bola takto zistená, prizná sa nemocenské najdlhšie za tri pracovné dni naspäť; podmienkou je, že včasné zistenie pracovnej neschopnosti bolo znemožnené z vážnych dôvodov.

§ 14

(1)

Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť až do výšky priemernej dennej pracovnej odmeny, z ktorej sa nemocenské určilo, najviac však do sumy 100 Kčs za pracovný deň; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti a môže sa poskytovať po čas, po ktorý je člen družstva práceneschopným pre aktívnu tuberkulózu, najdlhšie však do skončenia výplaty nemocenského. Pri rozhodovaní o zvýšení nemocenského sa prizerá na celkové zdravotné a sociálne pomery chorého člena družstva a jeho rodiny.

(2)

Po čas ústavného ošetrovania môže sa však vyplácať zvýšené nemocenské, len ak má člen družstva aspoň jedno nezaopatrené dieťa.

§ 15

(1)

Nárok na nemocenské nemá, kto si privodil pracovnú neschopnosť

a)

v úmysle vylákať nemocenské alebo

b)

zavinenou účasťou v ruvačke alebo

c)

ako bezprostredný následok svoje opilosti alebo

d)

pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica presahuje jeden rok.

(2)

Ak má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa im v týchto prípadoch vyplácať nemocenské až do výšky troch štvrtín; ak nemá rodinných príslušníkov, môže sa v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) až d) vyplácať nemocenské až do výšky polovice.

(3)

Ak poruší člen družstva predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o správaní sa a životospráve chorých vydané orgánmi štátnej zdravotníckej správy, môže sa nemocenské dočasne znížiť alebo odňať; ak však má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa nemocenské len znížiť, a to najviac o štvrtinu.

§ 16

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny

(1)

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených členovi družstva (§ 7), ktorý nemôže pracovať, pretože musí

1.

ošetrovať choré dieťa mladšie ako 10 rokov alebo

2.

sa starať o dieťa mladšie ako 10 rokov z toho dôvodu, že

a)

detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, bola uzavretá na základe nariadenia príslušných orgánov alebo

b)

dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy alebo

c)

osoba, ktorá inak o dieťa sa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne opatrenie) alebo porodila, a preto sa nemôže o dieťa starať, alebo

3.

ošetrovať iného chorého člena rodiny, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrovanie inou osobou.

(2)

Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije s členom družstva v spoločnej domácnosti a že v domácnosti nie je nikto iný, kto by sa mohol o dieťa starať alebo chorého ošetrovať; ak ide o ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou, že nie je možné alebo vhodné umiestniť chorého v nemocnici.

(3)

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu troch pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie tri pracovné dni, ak sa nedala počas prvých troch pracovných dní obstarať potrebná starostlivosť.

(4)

Členovi družstva, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, môže sa poskytovanie podpory priznanej podľa odsekov 1 až 3 ďalej predĺžiť, ale doba poskytovania nesmie v tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) prevýšiť 12 pracovných dní.

(5)

O ustanovení podpory a o jej sadzbách platie obdobne predpisy o nemocenskom.

(6)

V tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) patrí podpora len raz a len jednému oprávnenému.

(7)

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí, pokiaľ ošetrovanie člena rodiny spadá do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny.

§ 17

Pohrebné

(1)

Ak zomrel družstevník, patrí jeho pozostalým, ktorí vypravili pohreb, pohrebné v sume 1000 Kčs. Pozostalými sú manžel (manželka), druh (družka), deti, rodičia, starí rodičia, súrodenci, svokor, svokra, tesť, testiná, zať a nevesta.

(2)

Ak vypravil pohreb niekto iný než pozostalý, patrí mu pohrebné až do výšky preukázaných výdavkov, najviac však v sume 1000 Kčs. Pohrebné však nepatrí, ak bol pohreb vypravený na základe záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo na základe úradnej povinnosti.

(3)

Ak družstevník vypravil pohreb svojmu rodinnému príslušníkovi, patrí mu pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do dvoch rokov pohrebné vo výške 200 Kčs, pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do desiatich rokov pohrebné vo výške 500 Kčs a pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku nad desať rokov pohrebné vo výške 800 Kčs.

§ 18

Kúpeľná starostlivosť

(1)

Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa môže poskytnúť kúpeľná starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.

(2)

Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje družstevníkom a ich rodinným príslušníkom na účet sociálneho zabezpečenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti štátnej zdravotníckej správy.

Druhý diel

Zabezpečenie matky a dieťaťa

§ 19

Dávky zo zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú členom všetkých družstiev.

Prvý oddiel

§ 19a

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve

(1)

Družstevníčke, ktorá vykonávala prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, a je preto v tehotnosti dočasne prevedená na inú prácu, pri ktorej dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako na doterajšej práci, patrí vyrovnávací príspevok.*)

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne o matkách do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(3)

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytuje vo výške rozdielu medzi priemerným pracovným príjmom, ktorý družstevníčka dosiahla v období ustanovenom vykonávacími predpismi pred prevedením na inú prácu, a pracovným príjmom, ktorý dosahuje v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po tomto prvedení. Na pokles pracovného príjmu, ktorý družstevníčke vznikol skrátením jej pracovného úväzku, sa neprihliada; taktiež sa neprihliada na sumy príjmu presahujúceho v priemere 100 Kčs za pracovný deň.