Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu o cenách

zdôvodnenie navrhovanej zmeny cien,

b)

vyčíslenie dôsledkov zmeny cien pre dodávateľa, odberateľa a pre štátny rozpočet na objem dodávok za minulý kalendárny rok,

c)

návrh na riešenie dôsledkov zmien cien v nadväzujúcich stupňoch výroby a nadväzujúcich druhoch cien, včítane doplnkových zložiek cien a doplnkových položiek k cenám, prerokovaný s hlavnými odberateľmi,

d)

stanovisko hlavných odberateľov k návrhu.

(3)

Návrhy na zmeny cien sa predkladajú

a)

pri zmenách uskutočňovaných v rámci plánu vývoja cien v termínoch určených metodickými pokynmi pre spracovanie plánu vývoja cien alebo inými pokynmi cenových úradov,

b)

pri ostatných zmenách v termínoch ustanovených príslušnými cenovými úradmi alebo v termínoch podľa § 30 až 40.

(4)

Náležitosti návrhov na zmeny maloobchodných cien a podrobný postup pri ich predkladaní ustanovujú cenové úrady.

§ 85

Dôsledky zmien cien

(1)

O premietnutí dôsledkov zmien cien do cien v ďalších stupňoch výroby a do nadväzujúcich druhov cien alebo o inom spôsobe riešenia týchto dôsledkovú36) rozhoduje príslušný cenový úrad po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi v prípadoch, keď ide o zmeny cien nezahrnuté do smerníc k plánu vývoja cien alebo do plánu vývoja cien.

(2)

O premietnutí cien do rozpočtov stavieb a o spôsobe bilancovania cenových zmien sa rozhoduje v smerniciach k plánu vývoja cien alebo pri schválení zmien cien uskutočňovaných mimo plánu vývoja cien.

(3)

Ak sa má znovu vyrábať a dodávať výrobok, ktorého veľkoobchodná cena sa pri zmene cien odboru alebo skupiny výrobkov neurčila v novej úrovni, treba dodatočne urobiť zodpovedajúcu zmenu jeho veľkoobchodnej ceny spôsobom použitým pre odbor alebo skupinu, kam výrobok patrí. Tieto zmeny cien určí príslušný cenový úrad, ktorý pre prepočet cien môže povoliť použitie indexovej metódy.

(4)

Ak sa dodatočná zmena veľkoobchodnej ceny týka výrobku, ktorý sa nebude znovu vyrábať, ale je vybraný ako porovnateľný pre tvorbu veľkoobchodnej ceny nového výrobku, postupuje sa podľa odseku 3 s tým, že prepočet robí organizácia v cenovom návrhu bez schválenia príslušným cenovým úradom.

§ 86

Platnosť zmien cien

(1)

Zmeny cien uskutočňované podľa § 80 ods. 3 písm. a) až c) platia pre dodávky odo dňa účinnosti rozhodnutia o zmenách ceny; vzťahujú sa na všetky organizácie dodávajúce výrobky, ktorých ceny sa zmenili.

(2)

Zvýšená cena neplatí pre dodávky, ktoré mali byť podľa zmluvy dodané pred začiatkom platnosti zvýšenej ceny (tzv. sklzové dodávky).

§ 87

Zmeny nesprávne určených cien

(1)

Nesprávne určená cena je cena, ktorá bola určená alebo dojednaná v rozpore s predpismi pre tvorbu cien.

(2)

Zmenou nesprávne určenej ceny sa rozumie

a)

zníženie nesprávne určenej vyššej ceny,

b)

zvýšenie nesprávne určenej nižšej ceny.

(3)

Zmena nesprávne určenej vyššej ceny sa uskutočňuje najmä na základe zistenia cenovej kontroly alebo na základe rozhodnutia príslušného cenového orgánu. Na nesprávne určenú vyššiu cenu môžu upozorniť odberateľské orgány alebo organizácie.

(4)

Nesprávne určenú vyššiu cenu zmení orgán alebo organizácia, ktoré ju určili, najneskôr k prvému dňu štvrťroka nasledujúceho po zistení nesprávnosti tak, aby zodpovedala ustanoveniam tejto vyhlášky.

(5)

Pokiaľ nesprávnu vyššiu cenu určila organizácia alebo jej nadriadená organizácia a jej zmena sa uskutočňuje na základe zistení týchto organizácií alebo na základe zistení nadriadeného družstevného alebo spoločenského orgánu, vzťahuje sa zmena nesprávnej vyššej ceny na všetky dodávky, včítane dodávok už uskutočnených, maximálne však tri roky spätne od prvého dňa v mesiaci, v ktorom sa nesprávna cena zistila. V ostatných prípadoch sa zmena nesprávne určenej vyššej ceny vzťahuje na uskutočnené dodávky, len pokiaľ tak ustanoví príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor.

(6)

Zmena nesprávne určenej nižšej ceny sa okrem dôvodov uvedených v odseku 3 uskutočňuje aj v prípadoch, keď v návrhu ceny došlo k preukázateľnej počtovej chybe presahujúcej 5% určenej ceny.

(7)

Dôvodom na označenie ceny ako nesprávne určenej nižšej ceny nemôžu byť najmä prípady, keď skutočné náklady výroby sú vyššie než náklady uvedené v cenovej kalkulácii, alebo keď sa vykazuje nízka rentabilita, prípadne strata v cene výrobku, alebo keď dochádza k zvýšeniu nákladov výroby (obehu) v dôsledku prípustných zmien cien materiálov alebo v dôsledku iných rozhodnutí príslušných ústredných orgánov, ktoré majú vplyv na náklady výroby.

(8)

Zmenu nesprávne určenej nižšej ceny ustanovuje príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor.

(9)

Zmena nesprávne určenej nižšej ceny sa vzťahuje na dodávky, na ktoré bola uzavretá hospodárska zmluva, len pokiaľ s tým odberateľ súhlasí. Platnosť zmeny nesprávne určenej nižšej maloobchodnej ceny sa určuje k začiatku štvrťroka nasledujúceho po zistení nesprávne určenej ceny, ak nie je ustanovené inak.

(10)

Spolu so zmenou nesprávne určenej ceny sa musia zmeniť ceny, ktoré boli určené cenovým porovnaním s výrobkom, ktorého cena bola nesprávne určená, pokiaľ príslušný cenový úrad nerozhodne inak. Dodávateľ je povinný informovať o zmene nesprávne určenej ceny organizácie, ktorým poskytol údaj o príslušnom výrobku pre cenové porovnanie v lehote podľa odseku 4.

(11)

Zmeny nesprávne určených cien sa nezahŕňajú do plánu vývoja cien dodávateľa. Spôsob riešenia dôsledkov nesprávne určených cien u odberateľov ustanovujú príslušné ústredné orgány.

HLAVA I

NÁLEŽITOSTI NÁVRHU CENY

§ 88

Spoločné ustanovenia o cenovom konaní

(1)

Ak nie je vo vyhláške pre jednotlivé druhy cien ustanovené výslovne inak, platia ustanovenia tejto časti primerane pre cenové konanie o všetkých druhoch cien a cenových limitov, s výnimkou predbežných cien. Pre dočasné ceny, kúpne ceny, veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov tvorené podľa § 53 ods. 1 a pre podnikové ceny platí iba povinnosť evidencie podľa § 98 ods. 5 bez vydávania cenových výmerov. Pre veľkoobchodné ceny polotovarov vlastnej výroby výhradne spotrebúvaných vnútri organizácie a určované ňou na základe poverenia, platia ustanovenia § 89 alebo 92 a § 98. Pre veľkoobchodné ceny s daňou z obratu podľa § 3 ods. 1 písm. ch) neplatia ustanovenia piatej časti tejto vyhlášky.

(2)

Príslušné cenové úrady môžu v prípade potreby ustanoviť pre niektoré druhy cien, výrobky a predkladateľov cenových návrhov podmienky cenového konania odchylne od ustanovení tejto časti a určiť lehotu na predloženie návrhu ceny.

(3)

Podkladom pre cenové konanie je návrh ceny.

(4)

Odberateľovi možno účtovať iba cenu určenú príslušným orgánom alebo organizáciou.

(5)

Generálne riaditeľstvá a organizácie sú povinné určiť útvary zodpovedajúce za vypracovanie podkladov pre jednotlivé náležitosti cenových návrhov, za prerokovanie návrhov s odberateľmi a za určenie cien a cenových limitov.

§ 89

Náležitosti návrhu veľkoobchodnej ceny

(1)

Návrh na určenie veľkoobchodnej ceny musí obsahovať

a)

názov, označenie výrobku, mernú jednotku a číselný znak podľa príslušnej jednotnej klasifikácie výrobkov37) (natoľko miest číselného znaku, aby zodpovedal opisu výrobku),

b)

vymedzenie kvalitatívnych a dodacích podmienok výrobku podľa § 7 alebo odkaz na tieto podmienky, včítane vymedzenia podstatných podmienok podľa § 8; vymedzenie sa dopĺňa podľa potreby opisom, výkresom, fotografiou, náčrtom alebo vzorkou výrobku,

c)

zdôvodnenie výroby (dovozu) nového výrobku,

d)

zdôvodnenie výberu porovnateľného výrobku, ak sa navrhovaná cena tvorí niektorým zo spôsobov cenového porovnania; pri tvorbe cien kalkulačným porovnaním údaja o rentabilite porovnateľného výrobku z rovnakého obdobia a o priemernej rentabilite odboru, prípadne skupiny alebo organizácie, a to v závislosti od spôsobu diferenciácie sadzieb používaných v organizácii na tvorbu cien,

e)

cenovú kalkuláciu nového výrobku, s výnimkou prípadov, keď sa navrhovaná cena tvorí niektorým zo schválených parametrických spôsobov alebo stavebnicovým spôsobom podľa § 26 ods. 2 písm. a); kalkulácia porovnateľného výrobku sa uvádza len pri použití kalkulačného porovnania a v prípade stavebnicového spôsobu podľa § 26 ods. 2 písm. b),

f)

cenu spotrebiteľského obalu alebo náklady na jeho obstaranie a príslušnú výšku zisku, prípadne náhradu za opotrebenie vratného obalu, pokiaľ sú v návrhu do ceny započítané,

g)

zdôvodnenie navrhovanej výšky ceny; ak je cena utvorená podľa § 24, 25, § 26 ods. 2 písm. a) alebo záväzným spôsobom tvorby cien podľa § 12 ods. 4, postačí označenie použitého spôsobu; ak sa navrhuje uplatnenie podmienok realizácie podľa § 28 až 30, treba zdôvodniť aj ich vplyv na výšku ceny; ak je cena utvorená podľa § 26a, uvádzajú sa údaje o zahraničných cenách a rozhodujúcich parametroch výrobkov, z ktorých sa cenové relácie odvodili; vo všetkých prípadoch sa uvádza aj predpokladaný objem výroby (dovozu),

h)

názvy hlavných odberateľov a ich stanoviská k návrhu ceny, a ak tak ustanovuje rozhodnutie príslušného cenového úradu, aj stanovisko gestora,

ch)

porovnanie navrhovanej ceny s cenovým limitom a zdôvodnenie prípadného rozdielu medzi nimi,

i)

rozhodnutie a údaje, na základe ktorých sa navrhuje cenové zvýhodnenie podľa § 32, 34, 36, 36a a 38 a cenové znevýhodnenie podľa § 33, ďalej podklady preukazujúce úsporu (zámenu) materiálov alebo miezd podľa § 23 ods. 8 včítane preukazu o účasti odberateľa, ako aj vyjadrenie odborne príslušného orgánu alebo organizácie podľa § 11 ods. 6,

j)

prepočet efektívnosti použitia nového výrobku podľa § 27a, ktorý súčasne slúži ako preukaz o výške prínosu vznikajúceho odberateľovi pri použití nového výrobku podľa § 32 a 34,

k)

ďalšie údaje alebo podklady potrebné na zdôvodnenie ceny.

(2)

Náležitosti uvedené v odseku 1 písm. a) až k) sú záväzné pre vypracovanie návrhu ceny opakovane dodávaného výrobku s obmedzením uvedeným v § 91 až 93. Náležitosti podľa odseku 1 písm. ch) sa predkladajú len v prípadoch, keď bol cenový limit určený.

§ 90

Náležitosti návrhu maloobchodnej ceny tuzemského spotrebného výrobku

(1)

Návrh maloobchodnej ceny tuzemského spotrebného výrobku predkladaný spolu s návrhom veľkoobchodnej ceny obsahuje

a)

dodacie podmienky, ak sú odlišné pri dodávkach za maloobchodnú cenu,

b)

zdôvodnenie výberu iného porovnateľného výrobku, než ktorý sa zvolil pre návrh veľkoobchodnej ceny podľa § 63 ods. 5,

c)

kalkuláciu maloobchodnej ceny nového a porovnateľného výrobku (prípadne základnej a zvýhodnenej), t. j. veľkoobchodnú cenu, z toho cenu alebo náklady obstarania spotrebiteľského obalu, pokiaľ sa započítava, odbytovú prirážku z veľkoobchodnej ceny, pokiaľ sa započítava, daň z obratu, obchodnú cenu, obchodnú zrážku, prípadne cenový rozdiel,

d)

označenie spôsobu tvorby maloobchodnej ceny; ak sa navrhuje uplatnenie podmienok realizácie podľa § 28 až 30, aj zdôvodnenie výšky cenového rozdielu,

e)

stanovisko gestora v oblasti maloobchodných cien, ak je určený a nie je totožný s organizáciou, ktorá cenu určuje.

(2)

Návrh maloobchodnej ceny spotrebného výrobku predkladaný samostatne obsahuje aj náležitosti podľa § 89 ods. 1 písm. a), b), i) a k).

(3)

Ak je pre tvorbu maloobchodných cien určený záväzný spôsob tvorby, ktorý nevyžaduje zostavenie cenovej kalkulácie, obsahuje cenový návrh namiesto údajov podľa odseku 1 písm. b) a c) príslušný prepočet maloobchodnej ceny. Pri tvorbe maloobchodných cien podľa § 63 ods. 1 písm. a) bodu 6 sa v návrhu maloobchodnej ceny neuvádzajú údaje podľa odseku 1 o porovnateľnom výrobku.

§ 91

Náležitosti návrhu cien dovážaných výrobkov

(1)

Návrhy veľkoobchodných cien dovážaných výrobkov, pre ktoré platí jednotnosť podľa § 53 ods. 2 písm. a), obsahujú náležitosti podľa § 89 ods. 1 písm. a) až c) a podľa písm. k), ktorých rozsah určí príslušný cenový úrad; ak nie je určený, môžu sa na ňom dohodnúť odberateľské organizácie s organizáciou zahraničného obchodu; ďalej obsahujú údaj o množstve dovozu a cenovú kalkuláciu, ktorá vychádza z kúpnej ceny nového výrobku a z údajov o jeho zahraničnej cene fco čs. hranica a o obchodnej prirážke. Ak návrh veľkoobchodnej ceny predkladá tuzemský odberateľ, uvádza len údaje o kúpnej cene.

(2)

Návrhy veľkoobchodných cien dovážaných výrobkov, pre ktoré platí jednotnosť podľa § 53 ods. 2 písm. b), obsahujú okrem náležitostí podľa odseku 1 aj náležitosti podľa § 89 ods. 1 písm. d), g) a h).

(3)

Návrhy maloobchodných cien dovážaných výrobkov tvorených podľa § 63 ods. 2 obsahujú náležitosti podľa § 89 ods. 1 písm. a), b), i) a k), ďalej kalkuláciu maloobchodnej ceny nového a porovnateľného výrobku podľa položiek uvedených v § 63 ods. 2 písm. b), veľkoobchodnú cenu a kalkuláciu maloobchodnej ceny porovnateľného výrobku podľa § 90 ods. 1 písm. c), ak sa porovnáva s tuzemským výrobkom, označenie, či ide o dovoz na obohatenie alebo doplnenie trhu, a stanovisko gestora v oblasti maloobchodných cien. Súčasťou podkladov pre návrh maloobchodnej ceny výrobkov z dovozu je kalkulácia kúpnej ceny v členení podľa odborového kalkulačného vzorca, ktorú predkladá organizácia zahraničného obchodu organizácii spracúvajúcej cenový návrh.

§ 92

Náležitosti návrhu ceny neštandardných výrobkov

(1)

Návrh ceny neštandardného výrobku musí zahŕňať

a)

základné technické vyjasnenie neštandardného výrobku, najmä názov a charakteristiku výrobku, jeho vyhotovenie a účel a ďalšie údaje o druhu, veľkosti, zložení a vlastnostiach materiálov, z ktorých sa má výrobok vyrobiť, pri súhrne výrobkov, prevádzkových jednotkách a prevádzkových súboroch sa ich zloženie charakterizuje slovne pri dodržaní systému triedenia podľa § 57 ods. 3,

b)

zdôvodnenie výšky navrhovanej ceny porovnaním s cenou porovnateľného výrobku alebo s určeným konečným cenovým limitom alebo spôsobom, ktorým sa preukáže, že cena zodpovedá platnej úrovni cien.

(2)

Rozsah údajov uvedených v odseku 1 písm. a) treba dohodou dodávateľa s odberateľom prispôsobiť druhu, zložitosti a technickej náročnosti príslušného neštandardného výrobku.

§ 93

Náležitosti návrhu ceny výskumných a vývojových prác

(1)

Návrhy na ceny výskumných a vývojových prác, ktoré sú súčasťou plánu rozvoja vedy a techniky podľa § 71 až 73, obsahujú tieto náležitosti:

a)

návrh plánovacieho listu,38)

b)

predbežnú cenovú kalkuláciu a podklady uskutočnených odhadov,

c)

stanovisko zadávateľa k navrhovanej cene,

d)

rozbor predpokladaných ekonomických a iných dôsledkov, a ak je výsledkom riešenia výrobok, predpokladaný predbežný limit veľkoobchodnej, prípadne maloobchodnej ceny,

e)

časový postup riešenia a termíny spresnenia ceny.

(2)

Návrhy na ceny ostatných výskumných a vývojových prác obsahujú náležitosti podľa odseku 1 písm. b), c) a e).

HLAVA II

PREDKLADANIE A PREROKOVANIE NÁVRHU CENY

§ 94

Prerokovanie návrhu ceny s odberateľmi

(1)

Predkladateľ návrhu ceny uvedený v § 95 alebo organizácia poverená určiť cenu, ktorá návrh ceny vypracovala, sú povinní zabezpečiť prerokovanie návrhu ceny s odberateľom, ak je odberateľov viacej, tak s hlavnými odberateľmi; obchodné organizácie a organizácie poskytujúce služby neprerokúvajú návrh na určenie maloobchodnej ceny s kupujúcim, s výnimkou cien neštandardných výrobkov alebo prípadov určených príslušným cenovým úradom.

(2)

Za hlavného odberateľa sa považujú

a)

organizácie, ktoré budú odoberať výrobok na výrobnú spotrebu alebo investície v rozhodujúcom množstve, prípadne ich generálne riaditeľstvá, ak ide o organizácie jednej výrobnej hospodárskej jednotky,

b)

organizácie zahraničného obchodu, ak sa predpokladá vývoz nového výrobku,84)

c)

obchodná organizácia, ktorá má pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu,

d)

obchodná organizácia, pokiaľ je jediným odberateľom, ktorý bude dodávať výrobok za maloobchodnú cenu, ale nemá pôsobnosť ju určiť,

e)

nákupné a zásobovacie organizácie, pokiaľ nebudú výrobok odoberať v nepatrnom množstve, s výnimkou prípadov, keď sú súčasťou dodávateľskej výrobnej hospodárskej jednotky alebo výrobnej hospodárskej jednotky, s ktorou sa návrh prerokúva podľa písmena a),

f)

príslušné ústredné orgány, ak ide o výrobky dodávané organizáciám riadeným ministerstvami stavebníctva, lesného a vodného hospodárstva a dopravy a ďalej poľnohospodárstva a výživy, ak nejde o organizácie jednej výrobnej hospodárskej jednotky; návrh ceny sa potom nezasiela ich organizáciám,

g)

poslední odberatelia (napr. investori) alebo ďalšie organizácie, ktoré určí príslušný cenový úrad, prípadne ústredné orgány, keď tak po dohode s nimi príslušný cenový úrad ustanoví.

Ak v jednotlivých prípadoch prichádzajú do úvahy všetci odberatelia podľa písmena a) až g), je spracovateľ cenového návrhu povinný prerokovať ho najviac so štyrmi, a to: s organizáciou [ústredným orgánom podľa písmena f)] odoberajúcou rozhodujúce množstvo výrobku určeného na výrobnú spotrebu alebo investície, s organizáciou zahraničného obchodu, ktorá bude výrobok vyvážať, s obchodnou organizáciou poverenou určením maloobchodnej ceny, ak sa predpokladá predaj výrobku aj za maloobchodnú cenu, a s Ministerstvom stavebníctva ČSR alebo Ministerstvom stavebníctva SSR, ak ide o výrobok určený aj pre bytovú alebo občiansku výstavbu. Ak je výrobok určený len na výrobnú spotrebu, prerokúva sa cenový návrh iba s dvoma hlavnými odberateľmi. Pri výbere hlavných odberateľov prihliada spracovateľ návrhu na to, aby boli zastúpení odberatelia z oboch republík.

(3)

Návrh veľkoobchodnej a maloobchodnej ceny sa prerokúva súčasne. V prípadoch, keď výrobná organizácia je oprávnená určiť len veľkoobchodnú cenu, predkladá súčasne návrh na určenie tejto ceny orgánu alebo organizácii, ktorá má určiť maloobchodnú cenu.

(4)

Odberatelia podľa odseku 2 sú povinní zaslať svoje odôvodnené stanovisko k návrhu ceny do 15 dní od doručenia návrhu. Táto lehota sa predlžuje na 30 dní, ak o to odberateľ požiada zo závažných dôvodov. Pri neštandardných výrobkoch môžu sa odberatelia dohodnúť s dodávateľom na lehote dlhšej než 30 dní. Ak odberateľ nedodrží uvedené lehoty, môže sa cena určiť bez jeho vyjadrenia. V prípade nesúhlasu odberateľa s návrhom ceny je dodávateľ povinný prerokovať námietky odberateľa do 15 dní. Ak ani potom nedôjde k dohode, prikladajú sa k návrhu ceny stanoviská dodávateľa i odberateľa, podpísané oprávnenými zástupcami.

(5)

Postup podľa odseku 4 platí aj v prípadoch, keď sa návrh ceny predkladá na vyjadrenie inej organizácii alebo orgánu, napr. výskumnému ústavu, projektovej organizácií a pod.

(6)

Tuzemské dodávateľské alebo odberateľské organizácie dodávajúce výrobky na vývoz alebo nakupujúce výrobky z dovozu majú právo sa zúčastniť na vlastný náklad na rokovaní organizácií zahraničného obchodu so zahraničnými dodávateľmi alebo odberateľmi v záujme docielenia najvýhodnejších zahraničných cien a podmienok.

§ 95

Predkladanie návrhov

(1)

Ak cenu určuje cenový orgán (cenový úrad, národný výbor, ministerstvo alebo iný poverený ústredný orgán) alebo poverená organizácia, predkladá im návrh ceny generálne riaditeľstvo dodávateľskej organizácie (pri nákupných cenách, okrem nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov, odberateľská organizácia) alebo dodávateľská organizácia, ak je priamo riadená ústredným orgánom alebo národným výborom, prípadne organizácia určená príslušným cenovým úradom po dohode s jej nadriadeným orgánom.

(2)

Ústredné orgány predkladajú návrhy cien za podriadené organizácie uvedené v odseku 1

a)

v rozsahu platných predpisov39) a tejto vyhlášky,40)

c)

ministerstvá lesného a vodného hospodárstva republík, pokiaľ ide o ceny povrchovej vody, pitnej a odkanalizovanej vody podľa podkladov príslušných národných výborov a ceny surového dreva,

d)

ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík, pokiaľ ide o nákupné ceny nových poľnohospodárskych výrobkov,

e)

Český geologický úrad a Slovenský geologický úrad spoločne, pokiaľ ide o veľkoobchodné ceny geologických prác,

f)

Český geodetický a kartografický úrad a Slovenský úrad geodézie a kartografie spoločne, pokiaľ ide o veľkoobchodné ceny geodetických a kartografických prác,

g)

v ďalších prípadoch na základe dohody s príslušným cenovým úradom.

(3)

Predkladateľ návrhu ceny je povinný predložiť návrh ceny tak, aby sa vzhľadom na lehoty na jeho prerokovanie podľa odseku 6 a doplnenie podľa § 96 cena mohla určiť v lehotách podľa § 98 ods. 1 pred fakturáciou prvej dodávky, pri dodávkach pre investičnú výstavbu v lehotách podľa § 98 ods. 3.

(4)

Návrhy cien nových výrobkov podpisuje štatutárny zástupca organizácie.

(5)

Súčasne s predložením návrhu ceny cenovému orgánu, s výnimkou návrhov predkladaných národným výborom, predkladá sa ďalšie vyhotovenie návrhu

a)

nadriadenému odvetvovému orgánu, pokiaľ si tento orgán predkladanie návrhov vyžiada,

b)

Federálnemu ministerstvu financií alebo podľa jeho poverenia ministerstvám financií republík alebo finančným správam, ak sa určenie ceny dotýka štátneho rozpočtu, najmä dotácií, intervencií a pod. a v prípadoch, keď daň z obratu nie je určená sadzbou,

f)

ďalším orgánom a organizáciám v prípadoch určených príslušným cenovým úradom.

(6)

Orgány a organizácie uvedené v odseku 5 oznámia do 15 dní od doručenia návrhu svoje zdôvodnené stanoviská cenovému orgánu alebo organizácii poverenej určiť cenu. Ak svoje stanovisko do tejto lehoty neoznámia, platí, že s návrhom súhlasia.

§ 96

Dopĺňanie návrhov cien

Ak návrh ceny nemá predpísané náležitosti alebo ak na určenie ceny treba doplniť návrh ďalšími dokladmi, najmä v prípade nesúhlasu hlavného odberateľa s návrhom alebo kvôli overeniu údajov predkladateľa (napr. dokladom o technickej odôvodniteľnosti materiálovej alebo výkonovej normy a o neporovnateľnosti nového výrobku), cenový orgán alebo organizácia oprávnené určiť cenu požiadajú do 10 dní od doručenia návrhu o jeho doplnenie. Predkladateľ je povinný doplniť návrh ceny do 15 dní, pokiaľ sa nedohodne s uvedeným orgánom alebo organizáciou na dlhšej lehote.

§ 97

Cenové komisie

(1)

Cenové úrady zriaďujú na cenové konanie cenové komisie, ktorých členmi sú splnomocnení zástupcovia hlavných dodávateľských a odberateľských orgánov a organizácií. Prerokovaním návrhu ceny v cenovej komisii sa v určených prípadoch nahrádza prerokovanie návrhu podľa § 94 ods. 4. Ďalšie vyhotovenia návrhov cien podľa § 95 ods. 5 sa predkladajú len orgánom a organizáciám zastúpeným v cenovej komisii.

(2)

Cenové komisie prerokúvajú návrhy cien nových výrobkov a návrhy cenových limitov, návrhy spôsobov tvorby cien a ďalšie nové opatrenia podľa rozhodnutia príslušného cenového úradu. Výsledky prerokovania cenových komisií využívajú príslušné cenové úrady na rozhodnutie o určení ceny.

(3)

Zloženie cenových komisií a podrobnejšie podmienky ich činnosti ustanoví cenový úrad, ktorý ich zriadil a ktorý na návrh orgánov a organizácií v komisiách zastúpených vymenúva členov komisií. Zastupovanie vymenovaných členov je možné len so súhlasom orgánu alebo organizácie, ktorú príslušný člen zastupuje.

HLAVA III

URČENIE A VYHLÁSENIE CENY

§ 98

Lehota a spôsob určenia ceny

(1)

Orgány oprávnené určiť cenu ju určia do 30 dní po tom, čo dostali návrh so všetkými náležitosťami, včítane odôvodnených stanovísk účastníkov cenového konania zaslaných v lehotách podľa § 95 ods. 6, pokiaľ nie sú ustanovené iné lehoty. Lehota sa primerane predĺži v prípadoch, keď si orgán oprávnený určiť cenu písomne vyhradí dlhšiu lehotu, keď dôjde k cenovému sporu podľa § 99, alebo keď niektorý z orgánov uvedených v § 95 ods. 5 návrh ceny písomne pozastaví.

(2)

Organizácia (generálne riaditeľstvo, podnik) poverená určiť cenu ju určí do 30 dní po dosiahnutí dohody s hlavnými odberateľmi.

(3)

Ceny výrobkov dodávaných pre investičnú výstavbu treba určiť pred lehotou na uzavretie dohody o odbytových nákladoch, ustanovenou predpismi o dokumentácii stavieb. V prípadoch, keď tieto predpisy pripúšťajú ocenenie odbytových nákladov predbežnými cenami alebo cenovými limitmi, treba určiť cenu pred začatím výroby, najneskôr však 60 dní pred vystavením splátkového listu, a ak sa nevystavuje, pred fakturáciou.

(4)

Rozhodnutie, ktorým sa určuje cena, obsahuje

a)

názov orgánu alebo organizácie vydávajúcich cenový výmer s odkazom na predpis alebo poverenie, na základe ktorého určuje cenu,

b)

presné označenie výrobku, včítane číselného znaku príslušnej klasifikácie podľa § 89 ods. 1 písm. a),

c)

výšku určenej ceny, mernú jednotku a prípadné obmedzenie platnosti ceny časom alebo množstvom dodávok,

d)

odkaz na kvalitatívne a dodacie podmienky,

e)

spôsob tvorby ceny,

f)

dátum začiatku účinnosti cenového výmeru; spätnú účinnosť cenového výmeru môže výnimočne povoliť iba príslušný cenový úrad alebo národný výbor,

g)

dátum vydania výmeru a jeho číslo,

h)

výrobcu (v prípade, že ide o jediného výrobcu).

(5)

Ceny opakovane dodávaných výrobkov, s výnimkou kúpnych cien a cien neštandardných výrobkov, sa určujú cenovým výmerom. Organizácie poverené určovať ceny sú povinné viesť samostatnú evidenciu cenových výmerov, ktoré vydali, a určených cien, na ktoré neboli vydané cenové výmery. Pre túto evidenciu sú záväzné údaje uvedené v odseku 4. Cena, pri ktorej neplatí povinnosť určiť ju cenovým výmerom, je určená dňom zápisu do evidencie.

§ 99

Cenové spory

(1)

Cenový spor vzniká v prípade, keď pôsobnosť určiť cenu nového výrobku má orgán alebo dodávajúca organizácia z poverenia cenového úradu a keď nedošlo k dohode o výške ceny ani medzi dodávateľom a niektorým z jeho hlavných odberateľov, ani medzi ich nadriadenými orgánmi.

(2)

Cenový spor predkladá orgán poverený určením ceny alebo ústredný orgán dodávateľskej organizácie poverenej určením ceny do 30 dní po tom, čo dostala záporné stanovisko niektorého z hlavných odberateľov, príslušnému cenovému úradu na rozhodnutie alebo na určenie ceny.

(3)

V prípadoch podľa odseku 1 sa predlžuje lehota na určenie ceny o čas potrebný na prípadné vypracovanie posudkov odborných organizácií a pod.

(4)

Náklady spojené s riešením cenových sporov (napr. odmeny expertom) uhrádza generálne riaditeľstvo dodávateľskej a odberateľskej organizácie v pomere, ktorý určí na základe výsledku sporu cenový úrad rozhodujúci o cenovom spore.

(5)

Rovnaký postup platí, ak pri prerokovaní konečných cenových limitov nedôjde k dohode o ich výške.

§ 100

Osobitné úpravy cenového konania

(1)

Odbytové ceny a veľkoobchodné ceny s daňou z obratu určujú organizácie, ktoré za ne výrobky dodávajú, bez prerokovania s odberateľom. Obchodné ceny určujú organizácie, ktoré za ne výrobky dodávajú, prípadne obchodná organizácia, ak sa s dodávateľskými organizáciami vopred dohodne, že ich bude určovať. Za určenie obchodnej ceny sa považuje aj jej uvedenie vo faktúre s podmienkou, že bola pred fakturáciou prerokovaná medzi dodávateľom a odberateľom v rámci cenového konania.

(2)

Náležitosti cenového návrhu a spôsob prerokovania návrhu na určenie prirážok alebo zrážok za odchýlky od podstatných kvalitatívnych podmienok pre jediného odberateľa dohodne dodávateľ s odberateľom.

(3)

O náležitostiach návrhu evidenčnej veľkoobchodnej ceny vývozu, o spôsobe jeho predkladania a prerokovania sa dohodne organizácia poverená jej určením s príslušnou organizáciou zahraničného obchodu. Podmienkou určenia evidenčnej veľkoobchodnej ceny vývozu je dohoda týchto organizácií o jej výške. Pre riešenie sporov platia ustanovenia § 99. Evidenčné veľkoobchodné ceny vývozu sa nemusia určiť cenovými výmermi; pre evidenciu o ich určení sú záväzné údaje § 98 ods. 4.

(4)

Návrh veľkoobchodnej ceny utvorenej niektorým zo spôsobov podľa § 24, 25 a § 26 ods. 2 písm. a) a určovanej poverenou organizáciou obsahuje iba náležitosti uvedené v § 89 ods. 1 písm. a) a b), výpočet veľkoobchodnej ceny podľa použitého spôsobu tvorby cien, a ak sa navrhuje uplatnenie podmienok realizácie, aj náležitosti uvedené v písmenách g) a i). Ak spracovateľ cenového návrhu ani odberateľ nenavrhujú uplatnenie podmienok realizácie alebo ak odberateľ do 15 dní po tom, čo dostal návrh, nenamieta, že výpočet ceny je nesprávny, nezasiela odberateľ stanovisko k návrhu ceny a poverená organizácia určí cenu podľa svojho návrhu po uplynutí lehoty na prípadné vyjadrenie odberateľa.

(5)

Neštandardné výrobky a práce priemyselnej povahy, ktorých dodávku podľa požiadavky odberateľa uskutočňuje výrobná organizácia ihneď alebo najneskoršie do 30 dní, možno fakturovať za dočasnú veľkoobchodnú cenu podľa § 5 ods. 2 písm. a), a to bez súhlasu príslušného cenového úradu. Rozsah náležitostí návrhu veľkoobchodnej ceny prispôsobí dodávateľ konkrétnym podmienkam dodávky. Veľkoobchodnú cenu určí dodávajúca organizácia najneskoršie do 30 dní odo dňa fakturácie za dočasnú cenu, pričom za prerokovanie a odsúhlasenie ceny odberateľom sa považuje aj úhrada fakturovanej ceny, proti ktorej odberateľ nevzniesol námietky.

(6)

Náležitosti návrhov cenových limitov, ich predkladanie a prerokovanie, registráciu a evidenciu cenových limitov upravuje osobitné rozhodnutie.85)

§ 101

Podmienky poverovania organizácií pôsobnosťou v určovaní cien

(1)

Cenové úrady môžu organizácie poveriť pôsobnosťou v určovaní cien za týchto podmienok:

a)

pri záväznom používaní spôsobov tvorby cien podľa § 24 až 26 alebo ich konkrétne vymedzených kombinácií, schválených cenovými úradmi pre jednotlivé skupiny (odbory) výrobkov,

b)

pri objemove nevýznamných výrobkoch, ktorých vplyv na životnú úroveň obyvateľstva a na náklady výroby a výstavby u odberateľov je nepodstatný. Túto podmienku posudzujú cenové úrady aj s prihliadnutím na stanoviská hlavných odberateľov.

(2)

Za objemove nevýznamné výrobky podľa odseku 1 písm. b) nie je možné považovať

a)

výrobky, ktoré sa zavádzajú do výroby na základe realizácie štátneho plánu a rezortných plánov rozvoja vedy a techniky, najdôležitejšie výrobky z nosných výrobných programov a výrobky vyrábané na základe medzinárodnej špecializácie a kooperácie,

b)

výrobky, do maloobchodných cien ktorých sa zahŕňa daň z obratu rozdielom,

c)

výrobky, k cenám ktorých sa poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu.

(3)

Vymedzenie výrobkov nevyhovujúcich podmienkam uvedeným v odseku 1, ktorých ceny určuje príslušný cenový orgán, sa uskutočňuje

a)

menovitým zoznamom výrobkov, ktorý sa zostavuje na jednotlivé obdobia obvykle na základe ročných plánov výroby,

b)

zoznamom skupín výroby (odborov) v triedení podľa jednotnej klasifikácie výrobkov a výkonov.

(4)

Organizácie, prípadne orgány poverené určením ceny alebo cenových limitov predkladajú svoje návrhy na registráciu v prípadoch, keď to ukladá táto vyhláška alebo osobitné rozhodnutie príslušného cenového úradu. Cenový úrad do 15 dní od doručenia návrhu oznámi registračné číslo alebo v tej istej lehote určí poverenej organizácii ďalší postup na určenie ceny alebo cenového limitu. Platnosť cien a cenových limitov predkladaných na registráciu sa určuje dňom uvedeným v oznámení registračného čísla. Cenový úrad môže pre registráciu ustanoviť odchylný postup.

§ 102

Zaokrúhľovanie cien

(1)

Ceny sa zaokrúhľujú takto:

Pri cene za mernú jednotku	Jednotka zaokrúhlenia pre maloobchodné ceny	Jednotka zaokrúhlenia pre ostatné druhy cien
do Kčs 1,-	na päť halierov	na päť halierov
do Kčs 5,-	na desať halierov	na päť halierov
do Kčs 20,-	na päťdesiat halierov	na desať halierov
do Kčs 100,-	na koruny	na päťdesiat halierov
do Kčs 500,-	na päť korún	na koruny
do Kčs 1 000,-	na desať korún	na päť korún
do Kčs 10 000,-	na desať korún	na desať korún
do Kčs 100 000,-	na desať korún	na sto korún
do Kčs 100 000,-	na desať korún	na tisíc korún

pritom sa sumy nižšie než 50 % zaokrúhľovacej jednotky zaokrúhľujú smerom dole a od 50 % smerom hore.

(2)

Pri určovaní obchodných a odbytových cien sa vychádza zo zaokrúhlených veľkoobchodných cien. Pri určovaní maloobchodných cien sa vychádza zo zaokrúhlených obchodných cien, prípadne zo zaokrúhlených veľkoobchodných cien.

(3)

Prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok v oblasti veľkoobchodných cien, prirážky a zľavy podľa § 30 a odbytové prirážky a zrážky sa zaokrúhľujú samostatne podľa stupnice pre ostatné druhy cien. V prípadoch tvorby odbytových cien podľa § 45 ods. 5 pri dovážaných výrobkoch sa však odbytové prirážky zaokrúhľujú na dve desatinné miesta a podľa stupnice pre ostatné druhy cien sa zaokrúhľuje až odbytová cena. Samostatne sa nezaokrúhľujú ani prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok v oblasti maloobchodných cien, ak sú určené percentnou sadzbou.

(4)

Doplnkové zložky cien a doplnkové položky podľa § 6 a obchodné prirážky a zrážky sa samostatne nezaokrúhľujú. Zaokrúhľuje sa až cena, ktorej sú súčasťou alebo ku ktorej sa pripočítajú (od ktorej sa odpočítajú).

(5)

Podľa stupnice pre maloobchodné ceny sa zaokrúhľujú aj veľkoobchodné ceny s daňou z obratu a ceny podľa § 3 ods. 4, s výnimkou cien geologických a geodetických výkonov, ktoré sa zaokrúhľujú podľa stupnice pre ostatné druhy cien. Podľa stupnice pre maloobchodné ceny sa naopak nemusia zaokrúhľovať maloobchodné ceny výrobkov zaradených do dopredaja, ak iný spôsob zaokrúhľovania vyplýva z určeného zníženia cien, zo skupinovania výrobkov a pod.

(6)

Príslušný cenový úrad môže povoliť odchýlky z ustanovení predchádzajúcich odsekov.

§ 103

(1)

Riadenie cien využíva v súlade s platnými predpismi

a)

údaje zabezpečované jednotnou sústavou sociálno-ekonomických informácií,

b)

cenovú evidenciu,

c)

rozbory vývoja a pôsobenia cien,

d)

iné vhodné informačné pramene.

(2)

Podklady uvedené v predchádzajúcom odseku zahŕňajú údaje o skutočnosti, prípadne údaje o očakávanej skutočnosti, pláne a prognóze a o ich vyhodnotení, potrebné

a)

na plánovanie vývoja cien,

b)

na tvorbu cien nových výrobkov,

c)

na hodnotenie vývoja cien, cenových úrovní odvetví a výrobných odborov a základných cenových relácií,

d)

na hodnotenie celkovej sústavy cien, smeru a postupu jej ďalšej racionalizácie,

e)

na hodnotenie dôsledkov vývoja cien a pôsobenia cien na vývoj národného hospodárstva,

f)

na kontrolu cien,

g)

na medzinárodné cenové prehľady.

§ 104

(1)

Rozsah a spôsob štatistického zisťovania cien sa spravuje príslušnými predpismi.41)

(2)

Cenová evidencia zahŕňa

a)

systém cenníkov,

b)

súhrn vybraných údajov z odboru účtovníctva, rozpočtovníctva, kalkulácie, štatistiky, operatívnej evidencie a ostatných informácií potrebných na riadenie cien, a to v členení za príslušnú organizáciu, prípadne odbor a za určený súbor jednotlivých výrobkov,

c)

povinnú cenovú dokumentáciu v organizáciách podľa § 107.

(3)

Metodiku, obsah a formy cenovej evidencie podľa odseku 2 písm. b) navrhuje Federálny cenový úrad po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi a cenovými úradmi republík a podklady na jej zabezpečenie ustanovujú osobitnými predpismi príslušné ústredné orgány.42)

§ 105

(1)

Určené ceny a cenové limity sa publikujú v cenníkoch, prehľadoch cien neštandardných výrobkov a v prehľadoch cenových limitov a v dodatkoch k ním (ďalej len cenníky), ktoré tvoria jednotný systém.

(2)

Cenníky zahŕňajúce ceny jednotné na celom území Československej socialistickej republiky vydávajú

a)

generálne riaditeľstvá alebo iné organizácie za oblasť svojej výroby, prípadne za výrobky nimi predávané, prípadne podľa poverenia za osobitne vymedzenú oblasť,

b)

cenové úrady podľa svojej pôsobnosti, pokiaľ si vydanie cenníkov vyhradia,

c)

ústredné orgány za oblasť, kde majú cenovú pôsobnosť, pokiaľ nepoveria ich vydaním inú organizáciu, a po dohode s cenovými úradmi za osobitne vymedzenú oblasť.

(3)

Cenníky zahŕňajúce ceny jednotné len v určenej oblasti vydávajú

a)

organizácie za oblasť svojej výroby, prípadne za výrobky nimi predávané, prípadne podľa poverenia za osobitne vymedzenú oblasť,

b)

národné výbory,

c)

cenové úrady republík, pokiaľ si vydanie cenníkov vyhradia.

(4)

Nové základné cenníky sa vydávajú najmä v prípadoch, keď prevažná časť cien nie je už zahrnutá v platnom cenníku alebo keď dochádza k zmene cien.

(5)

V ostatných prípadoch publikuje vydavateľ cenníka novourčené ceny v dodatkoch, ktoré sa vydávajú najmenej raz ročne, a to s prihliadnutím na termíny potrebné na zostavenie štátneho národohospodárskeho plánu.

(6)

Podrobné určenie obsahu a záväzných náležitostí cenníkov uvedených v odseku 1 a spôsob ich centrálnej evidencie ustanovujú osobitné predpisy.

(7)

O cenách výrobkov určených na predaj obyvateľstvu musí byť vo všetkých prevádzkárňach obchodu a služieb zabezpečená každému prístupná presná a úplná informácia (cenník, výmer, prípadne doklad o účtovnej cene).

§ 106

Rozbory vývoja a pôsobenia cien

(1)

Rozbory vývoja a pôsobenia cien sa členia

a)

na celkové periodické rozbory, spracúvané organizáciami a orgánmi najmenej za ročné obdobie,

b)

na tematické rozbory, spracúvané organizáciami podľa potreby za vymedzené súbory výrobkov na základe požiadaviek príslušných cenových úradov a po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi alebo podľa vlastnej potreby organizácií.

(2)

Rozbory vývoja a pôsobenia cien obsahujú:

a)

hodnotenie vývoja cien v danom období, najmä rozbor skutočného vývoja cien v porovnaní s plánovaným vývojom cien, vývoja kúpnych cien v dovoze a vývoze a cien dojednávaných dohodou dodávateľa s odberateľom,

b)

hodnotenie pôsobenia úrovne a relácií cien na plnenie základných úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, najmä na zavádzanie novej techniky, zvyšovanie akosti výroby, rozvoj nových výrob, rozvoj medzinárodnej špecializácie a kooperácie v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, na sortiment výroby a jeho súlad s požiadavkami odberateľov, na plnenie racionalizačných programov a pod.

(3)

Rozbory treba uskutočňovať z hľadiska vývoja a pôsobenia cien

a)

na obyvateľstvo,

b)

na výrobcov (najmä rozborom výšky rentability jednotlivých cien),

c)

na hlavných odberateľov (najmä zhodnotením relácií cien medzi vzájomne zameniteľnými a zastupiteľnými surovinami, materiálmi a výrobkami, reláciami cien technicky pokrokových a zastaraných výrobkov, reláciami cien tuzemských a dovážaných výrobkov),

d)

na štátny rozpočet.

(4)

Podrobnejšie zameranie celkových ročných rozborov vývoja a pôsobenia cien v súlade s konkrétnymi potrebami jednotlivých období a s vývojom národného hospodárstva ustanoví Federálny cenový úrad po dohode s cenovými úradmi republík s ústrednými orgánmi.

§ 107

Cenová dokumentácia organizácií

(1)

Cenová dokumentácia zahŕňa úplné podklady o cenách dodávaných výrobkov, ktoré majú vzťah k výške určovaných a navrhovaných cien nových výrobkov a k zmenám cien.

(2)

Cenovú dokumentáciu v organizáciách tvoria najmä:

a)

cenové rozhodnutia, platné cenníky a dodatky k nim na výrobky vyrábané, výrobky porovnateľné a výrobky nakupované,

b)

platné cenové smernice, pokyny, vyhlášky a uznesenia nadriadených orgánov, týkajúce sa oblasti cien, včítane doplnkových zložiek a položiek cien,

c)

kompletné návrhy na určenie ceny a na zmeny cien,

d)

príslušné štátne alebo odborové normy, podmienky dodávok, katalógy, výkresy, referenčné vzorky a iný technický materiál o vyrábaných výrobkoch, pokiaľ nie je súčasťou návrhu ceny,

e)

technicko-hospodárske normy spotreby materiálu a práce, podklady pre používané sadzby kalkulačných položiek a iné podklady o nákladoch používaných na tvorbu cien,

f)

podklady pre schválené a používané spôsoby tvorby cien v jednotlivých skupinách výrobkov, najmä podklady pre cenové normatívy, parametrické spôsoby, sadzby pre kalkulačné porovnanie okrem podkladov podľa písmena c),

g)

vnútropodnikové cenníky materiálu,

h)

odborové číselníky jednotných klasifikácií výrobkov a výkonov,

ch)

dostupné informácie o zahraničných cenách dodávaných výrobkov.

(3)

Cenovú dokumentáciu uvedenú v odseku 2 je orgán alebo organizácia povinná uchovávať,

a)

ak ide o dokumentáciu podľa písmen a) a b), najmenej 3 roky po skončení platnosti dokumentácie,

b)

ak ide o dokumentáciu podľa písmen c) až ch), najmenej 5 rokov od určenia ceny nového výrobku alebo od zmeny ceny toho-ktorého výrobku.

(4)

Čas úschovy podkladov pre cenovú štatistiku a dokladov cenovej evidencie sa spravuje osobitnými predpismi.

HLAVA I

CENOVÁ KONTROLA

§ 108

Predmet a rozsah cenovej kontroly

(1)

Cenová kontrola zahŕňa kontrolu dodržiavania cenových predpisov, cenových rozhodnutí a predpisov súvisiacich s cenami, a to v organizáciách, im nadriadených organizáciách a orgánoch (s výnimkou ústredných orgánov) a u občanov dodávajúcich výrobky s povolením príslušných orgánov alebo vykonávajúcich činnosť na základe oprávnenia (ďalej len „organizácie“).

(2)

Cenovú kontrolu v rozsahu podľa odseku 1 vykonávajú orgány a organizácie oprávnené na to podľa ôsmej časti tejto vyhlášky. Orgány oprávnené na cenovú kontrolu podľa osobitných predpisov43) vykonávajú cenovú kontrolu v rozsahu a spôsobom podľa týchto predpisov.

§ 109

Odberateľská kontrola cien výrobkov v oblasti investičnej výstavby a dodávok odbytových organizácií

(1)

Pri výrobkoch dodávaných pre tuzemskú investičnú výstavbu je odberateľskú kontrolu cien povinný urobiť investor a pri poddodávkach aj prvý odberateľ.

(2)

Pri dodávkach odbytových organizácií, ktoré majú povolenú výnimku z predpísaných náležitostí faktúry, vykonávajú odberatelia kontrolu v rozsahu vyplývajúcom z tejto výnimky.

(3)

Porušenie cenových predpisov, zistené pri kontrole faktúr a splátkových listov, ktoré dodávateľ alebo jemu nadriadená organizácia na žiadosť odberateľa neodstránila, odberateľ je povinný hlásiť cenovému úradu, prípadne národnému výboru príslušnému podľa cenovej pôsobnosti.

§ 110

Oprávnenia a povinnosti kontrolných orgánov a kontrolovaných organizácií

(1)

Orgány a organizácie podľa § 108 ods. 2 (ďalej len „kontrolné orgány“) a kontrolované organizácie sa pri cenovej kontrole spravujú osobitnými predpismi pre kontrolnú činnosť43) a 44) a ustanoveniami tejto vyhlášky.

(2)

Cenové úrady republík a národné výbory pri výkone cenovej kontroly45) sú oprávnené v prípadoch zistenia konkrétneho porušenia cenových predpisov v kontrolovanej organizácii

a)

uložiť jej, aby zistila celkový rozsah tohto porušenia,

b)

uložiť nadriadenému generálnemu riaditeľstvu a jemu na roveň postavenej organizácii, prípadne orgánu zistiť v organizáciách nimi riadených celkový rozsah tohto porušenia v prípadoch, keď z kontrolného zistenia vyplýva, že ide o porušenie, ktoré sa týka aj ostatných organizácií.

(3)

V prípadoch, keď cenové predpisy neporušilo generálne riaditeľstvo alebo jemu na roveň postavená organizácia, prípadne orgán je oprávnenie kontrolného orgánu podľa odseku 2 písm. b) podmienené dohodou s uvedeným orgánom alebo organizáciou; ak k tejto dohode nedôjde, dohodou s jeho ústredným orgánom.

§ 111

Opatrenia na nápravu zisteného porušenia cenových predpisov

(1)

Organizácie sú povinné v prípadoch porušenia cenových predpisov neodkladne zabezpečiť opatrenia na nápravu, a to najmä

a)

vykonať cenové opatrenia na nápravu, ako je zmena nesprávne určenej ceny a nadväzujúcich cien (určenie zrážky z ceny alebo novej ceny), ak je určenie týchto cien alebo zrážok v pôsobnosti kontrolovanej organizácie, alebo predložiť príslušným cenovým orgánom návrh týchto opatrení,

b)

vrátiť prostriedky získané porušením cenových predpisov organizácii alebo občanovi,46) prípadne ich odviesť do štátneho rozpočtu na účet okresnej finančnej správy alebo do rozpočtu národného výboru,

c)

znížiť rozpočet stavby a upovedomiť o tom financujúcu banku,

d)

upozorniť príslušný cenový orgán na možnosť zmeny cien nadväzujúcich výrobkov v dôsledku cenových opatrení na nápravu podľa písmena a),

e)

odstrániť zistené nedostatky v dodržiavaní alebo vo vymedzení predpísaných kvalitatívnych alebo dodacích podmienok,

f)

odstrániť nedostatky v cenovej evidencii a štatistike,

g)

upraviť plnenie príslušných ukazovateľov plánu, prípadne predložiť nadriadenému orgánu návrh na také opatrenie,

h)

predložiť návrhy na zmeny finančných nástrojov, pokiaľ vyplynú z cenových opatrení podľa písmena a) alebo c), a to najmä pri dani z obratu, pri cenových zrážkach a prirážkach v zahraničnom obchode a pri dotáciách,

ch)

zistiť zavinenie zodpovedných pracovníkov a uplatniť voči nim postih podľa príslušných predpisov.

(2)

Opatrenia na nápravu, včítane termínu ich plnenia, uvedie kontrolný orgán v písomnom materiáli o previerke, alebo uloží kontrolovanej organizácií vypracovať opatrenia na nápravu a v určitom termíne predložiť príslušnému cenovému orgánu.

(3)

Splnenie úloh na nápravu kontrolujú vo svojej právomoci nadriadené organizácie a orgány a kontrolné orgány. Ak kontrolovaná organizácia nezabezpečí opatrenia na nápravu, nadriadená organizácia, prípadne nadriadený orgán vyvodí z toho dôsledky, včítane dôsledkov zo zodpovednosti pracovníka, ktorý opatrenia nezabezpečil.

(4)

Ak organizácia nesplní cenové opatrenia na nápravu podľa odseku 1 písm. a), môže príslušný cenový orgán na návrh kontrolného orgánu vykonať opatrenia vo vlastnej právomoci.

§ 112

Prostriedky získané porušením cenových predpisov

(1)

Prostriedkami získanými porušením cenových predpisov (ďalej len „neoprávnene získané prostriedky“) sú finančné prostriedky, ktoré organizácia získala v dôsledku

a)

nesprávnej ceny určenej rozhodnutím vlastným, nadriadenej organizácie alebo generálneho riaditeľstva, prípadne dojednanej podľa § 76,

b)

predaja alebo nákupu za nesprávnu cenu, ktorú určila alebo dojednala iná organizácia alebo orgán, než sa uvádza v písmene a), podľa návrhu alebo nesprávnych podkladov kontrolovanej organizácie, alebo keď kontrolovaná organizácia o jej nesprávnosti mala podľa nových predpisov vedieť,

c)

nedodržania platnej ceny, ak nejde o zľavu podľa § 42 alebo o predaj poľnohospodárskych výrobkov nákupnej organizácii za vyššiu než platnú cenu na základe ohodnotenia týchto výrobkov nákupnou organizáciou,

d)

nedodržania podstatných kvalitatívnych alebo dodacích podmienok, za ktorých bola cena určená alebo dojednaná,

e)

nedodržania záväzných cenových opatrení,

f)

účtovania väčšieho množstva výrobkov, ako bolo skutočne dodané, vo faktúre alebo splátkovom liste pri dodávkach pre investičnú výstavbu a ďalej účtovania väčšieho množstva výrobkov, než je uvedené v dohode o odbytových nákladoch, prípadne vo schválenom odbytovom rozpočte, ak nevyhnutnosť tohto väčšieho dodaného množstva písomne nepotvrdil odberateľ,

g)

predaja za cenu neurčenú príslušným orgánom alebo organizáciou alebo nedojednanú predpísaným spôsobom a v prípadoch nedodržania postupu podľa § 69 ods. 5,

h)

predaja výrobku, pri ktorom poverená organizácia pri určovaní ceny nevymedzila podstatné kvalitatívne alebo dodacie podmienky podľa § 8 a nemožno ich vymedziť ani podľa cenovej kalkulácie výrobku.

ch)

čerpania investičných prostriedkov z iných než vlastných zdrojov alebo úveru na úhradu neoprávnene získaných prostriedkov podľa písmena b) až d),

i)

porušenia povinnosti predložiť návrh cenového limitu alebo určiť cenový limit v prípade, keď je to povinnosťou organizácie.

(2)

Neoprávnene získané prostriedky sa vypočítajú z druhu ceny, pri ktorej sa zistilo porušenie cenových predpisov. Pri dodávkach uskutočnených za obchodné ceny alebo za veľkoobchodné ceny s daňou z obratu sa vypočítavajú neoprávnene získané prostriedky iba z veľkoobchodnej ceny, ak sa jej porušenie týka. Neoprávnene získané prostriedky podľa odseku 1 písm. d) sa vypočítavajú z rozdielu medzi cenou zodpovedajúcou podstatným kvalitatívnym a dodacím podmienkam dodaného výrobku a vyúčtovanou cenou. Neoprávnene získané prostriedky podľa odseku 1 písm. ch) sa vypočítavajú zo sumy presahujúcej cenu podľa cenových predpisov, a to podielom, ktorým sa iné zdroje než vlastné a úver podieľajú na celkových investičných prostriedkoch.

(3)

Dňom neoprávneného získania prostriedkov sa rozumie deň ich pripísania na bankový účet organizácie, doručenia poštou, prípadne prevzatia oprávnenou osobou, pokiaľ príslušný cenový úrad neustanoví inak. Ak neoprávnené prostriedky získa odberateľ, je rozhodujúcim dňom deň uskutočnenia úhrady. Dňom neoprávneného získania prostriedkov na základe celkovej faktúry je deň jej zúčtovania na investičnom účte investora vo financujúcej banke.

§ 113

Určenie úhrnu neoprávnene získaných prostriedkov

(1)

Organizácia pri vlastnom získaní neoprávnene získaných prostriedkov alebo v prípadoch ich zistenia kontrolou vykonanou nadriadeným generálnym riaditeľstvom alebo nadriadeným družstevným alebo spoločenským orgánom určí ich úhrn vyčerpávajúcim spôsobom, t.j. pri všetkých dodaných výrobkoch. Ak nemožno zistiť neoprávnene získané prostriedky týmto spôsobom, určia sa spôsobom ustanoveným nadriadeným ústredným orgánom po dohode s príslušným cenovým orgánom.

(2)

Úhrn neoprávnene získaných prostriedkov zistených iným kontrolným orgánom než uvedeným v odseku 1 určuje kontrolovaná organizácia vyčerpávajúcim spôsobom alebo podľa rozhodnutia kontrolného orgánu výberovým spôsobom. Kontrolovaná organizácia vyčísli neoprávnene získané prostriedky v lehote určenej kontrolným orgánom; v prípade dokladovej revízie alebo pri zisťovaní týchto prostriedkov výberovým spôsobom ich vyčísli najneskoršie do 3 mesiacov odo dňa, keď bola oboznámená so zápisnicou o vykonanej kontrole.

(3)

Zistením úhrnu neoprávnene získaných prostriedkov vyčerpávajúcim spôsobom sa rozumie vyčíslenie týchto prostriedkov podľa všetkých zaplatených faktúr alebo iných dokladov, na základe ktorých boli prostriedky v kontrolovanom období neoprávnené získané. Zistenie tohto úhrnu výberovým spôsobom sa uskutočňuje na základe reprezentatívneho výberu prípadov určených na kontrolu z celkového objemu dodávok realizovaných v kontrolovanom období. Zistené percento neoprávnene získaných prostriedkov vo vybraných prípadoch sa použije pri výpočte neoprávnene získaných prostriedkov z celkového objemu realizovaných dodávok.

(4)

Neoprávnene získané prostriedky zistené spôsobom uvedeným v § 110 ods. 2, rovnako ako neoprávnene získané prostriedky, ktoré kontrolovaná organizácia zistí alebo vyčísli v priebehu kontroly vykonávanej orgánom uvedeným v odseku 2 alebo ktoré nevráti, prípadne neodvedie do začatia kontroly sa považujú za prostriedky zistené uvedeným kontrolným orgánom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prípady, keď sa kontrola začala v lehote splatnosti na vykonanie dodatkového odvodu neoprávnene získaných prostriedkov, ktoré organizácia sama zistila pred začatím kontroly a predložila o tom kontrolnému orgánu preukazný písomný doklad.

HLAVA II

DODATKOVÉ ODVODY

§ 114

Dodatkové odvody za porušenie cenových predpisov

(1)

Organizácia, ktorá získala neoprávnene prostriedky v prípadoch podľa § 112 ods. 1, je povinná ich odviesť ako dodatkový odvod vo výške a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,47) s výnimkou organizácií, ktoré dodatkový odvod nevykonávajú.86)

(2)

Pri určení dodatkového odvodu sa v prípadoch podľa § 112 ods. 1 písm. a) alebo b) neprihliada na platnosť zmeny nesprávnej vyššej ceny podľa § 87 ods. 5.

(3)

Od dodatkového odvodu sa neodpočítajú, s výnimkou prostriedkov cenových rozdielov,48) sumy odvedené do rozpočtu z iných dôvodov,49) ani rozdiely vyplývajúce z platenia nesprávne vyšších cien alebo z fakturovania nižších cien, ani sumy, ktoré organizácia vynaložila na zlepšenie kvalitatívnych alebo iných podmienok výrobku a ktoré neboli do jeho ceny zahrnuté.

(4)

Podkladom pre uloženie dodatkového odvodu je protokol (záznam) o vykonanej kontrole. Vedúci pracovník (riaditeľ) kontrolovanej organizácie, ktorý nesúhlasí s obsahom protokolu (záznamu), je povinný najneskôr do 15 dní odo dňa oboznámenia sa s ním podať písomné vysvetlivky.

(5)

Pri dodávkach pre investičnú výstavbu podliehajú dodatkovému odvodu neoprávnene získané prostriedky na základe celkovej faktúry za dodávky pre prevádzkový súbor alebo stavebný objekt. Dodatkovému odvodu podliehajú aj prostriedky neoprávnene získané už pri jednotlivých dodávkach pre prevádzkový súbor alebo stavebný objekt na základe splátkových listov za trojročné obdobie. V týchto prípadoch sa od dodatkového odvodu odpočítajú sumy, ktoré boli alebo budú s odberateľom vyrovnané v nasledujúcej splátke alebo v celkovej faktúre, ak nebude ďalšia splátka.

§ 115

Dodatkové odvody za výrobky s nedostatočnou akosťou alebo za výrobky technicky zastarané

(1)

Dodatkový odvod za výrobky technicky zastarané alebo zaradené do tretieho stupňa akosti, alebo označené ako krmivo so zníženou akosťou sa môže uložiť v prípadoch uvedených v § 30 ods. 7. Podmienky a spôsob tohto odvodu ustanovuje osobitný predpis.50)

(2)

Dodatkový odvod sa počíta z celkového objemu dodávok, dodaných odo dňa účinnosti rozhodnutia o uložení dodatkového odvodu. Do tohto objemu sa započítavajú aj dodávky pre vývoz, na ktoré sa poskytuje cenová prirážka v zahraničnom obchode. Základom pre dodatkový odvod pri výlučne vyvážaných výrobkoch je evidenčná veľkoobchodná cena podľa § 5 ods. 3 písm. b).

§ 116

Oznámenie o uložení dodatkového odvodu

Orgán, ktorý ukladá dodatkový odvod, upovedomí o tom príslušnú okresnú finančnú správu alebo národný výbor.

§ 117

Federálny cenový úrad

(1)

Federálny cenový úrad zabezpečuje jednotnú cenovú politiku v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky, riadi a koordinuje uskutočňovanie opatrení v oblasti cien prijatých vládou Československej socialistickej republiky. Jeho pôsobnosť predkladať návrhy vláde Československej socialistickej republiky, vydávať všeobecne záväzné právne predpisy a rozhodovať v oblasti tvorby a kontroly cien výrobkov je upravená osobitným predpisom.51)

(2)

Federálny cenový úrad vydáva

a)

na základe splnomocnenia Štátnou plánovacou komisiou metodické pokyny na vypracovanie plánov vývoja cien,

b)

pre výrobky podľa zoznamu ustanoveného vládou52) podrobnejšie zásady uskutočnenia plánovaných zmien cien.

(3)

Federálny cenový úrad v rozsahu pôsobnosti uvedenej v odseku 2 písm. b) vyhlasuje ceny schválené vládou Československej socialistickej republiky.

(4)

Federálny cenový úrad v rozsahu pôsobnosti uvedenej v odseku 2 písm. b) určuje

a)

ceny, konečné cenové limity podľa § 48 ods. 4 písm. a), b) a c), ďalej podľa písm. d), ak rozhodol o uplatnení konečného limitu veľkoobchodnej ceny, podľa § 48 ods. 5 písm. a) alebo b), ak rozhodol o uplatnení konečného limitu maloobchodnej ceny, a podľa § 48 ods. 8, normatívy kalkulačných položiek a ich zmeny; zmeny maloobchodných cien určuje po dohode s cenovými úradmi republík,

b)

spôsoby tvorby a registrácie cien; pri odvetviach riadených republikovými orgánmi robí tak po dohode s cenovými úradmi republík,

c)

zvýhodnené a znevýhodnené ceny výrobkov podľa § 30 až 36, včítane ich základných cien, pokiaľ neboli už určené; na tieto prípady sa nevzťahuje poverenie pôsobnosťou orgánov a organizácií určiť základnú cenu; v prípadoch podľa § 30 ods. 7 ukladá dodatkový odvod.

(5)

Federálny cenový úrad ustanovuje

a)

spôsoby tvorby cien dovážaných výrobkov a zariadenie výrobkov do skupín cenovej regulácie dovozu v spolupráci s cenovými úradmi republík,

b)

zásady tvorby cenových rozdielov v maloobchodných cenách po dohode s Federálnym ministerstvom financií, s príslušnými ministerstvami a cenovými úradmi republík a spolurozhoduje o ich použití,

c)

lehoty na predkladanie podkladov pre tvorbu cien a pre prípravu ním spracúvaných zásad cenových opatrení; v prípadoch týkajúcich sa pôsobnosti cenových úradov republík robí tak po dohode s týmito úradmi,

d)

hlavné smery cenového výskumu.

(6)

Federálny cenový úrad môže poveriť v rozsahu pôsobnosti podľa odseku 2 písm. b)

a)

určovaním cien na základe dohody iné orgány a po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi aj organizácie, ak sú pre tieto ceny ustanovené spôsoby tvorby uvedené v § 24 až 26, alebo pri objemove nevýznamných výrobkoch,

b)

vykonávaním cenovej gescie orgány alebo organizácie po dohode s ich nadriadenými ústrednými orgánmi alebo organizáciami podľa § 130.

(7)

Federálny cenový úrad poveruje orgány republík a ich podriadené organizácie pôsobnosťou podľa odseku 6 písm. a) po dohode s cenovými úradmi republík.

(8)

Federálny cenový úrad v rozsahu pôsobnosti podľa odseku 2 písm. b) metodicky riadi orgány a organizácie pri tvorbe a určovaní cien výrobkov a federálne orgány a organizácie pri tvorbe a určovaní cien podľa osobitných predpisov.

(9)

Federálny cenový úrad rozhoduje cenové spory, ktoré vzniknú v prípadoch, keď ide o jeho pôsobnosť určiť ceny vymedzenú v odseku 2 písm. b) prenesenú na organizácie. Po predchádzajúcom prerokovaní môže zastaviť cenové konanie, zrušiť alebo zmeniť cenové rozhodnutie orgánov a organizácií, na ktoré preniesol cenovú pôsobnosť v prípadoch, keď došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu cenových alebo iných právnych predpisov, alebo keď to zodpovedá podmienkam ustanoveným pre registráciu cien.

(10)

Federálny cenový úrad sa môže účastniť na cenovom konaní pri výrobkoch, ktoré sú v cenovej pôsobnosti iných orgánov a organizácií, pri výrobkoch v pôsobnosti cenových úradov republík vo vopred dohodnutých prípadoch.

(11)

Federálny cenový úrad koordinuje

a)

plány kontroly cien federálnych orgánov a cenových úradov republík,

b)

účasť federálnych orgánov a organizácií na zabezpečovaní zásadných opatrení v oblasti cien,

c)

cenovú evidenciu a rozbory vývoja a pôsobenia cien v Československej socialistickej republike.

(12)

Opatrenia určené pre celé odvetvia alebo celé odbory, pri ktorých je cenová pôsobnosť rozdelená medzi Federálny cenový úrad a cenové úrady republík, vydáva Federálny cenový úrad, pokiaľ neprenesie toto oprávnenie na cenové úrady republík; Federálny cenový úrad a cenové úrady republík postupujú pritom po vzájomnej dohode.

§ 118

Cenové úrady republík

(1)

Český cenový úrad pre organizácie so sídlom na území Českej socialistickej republiky a Slovenský cenový úrad pre organizácie so sídlom na území Slovenskej socialistickej republiky vykonávajú pôsobnosť v tvorbe a kontrole cien výrobkov podľa osobitných predpisov.53)

(2)

Cenové úrady republík predkladajú Federálnemu cenovému úradu svoje stanoviská k návrhom zásad cenovej politiky, smerníc pre vypracovanie plánov vývoja cien a plánu vývoja cien prepracovaným federálnymi orgánmi a k ostatným zásadným opatreniam pripravovaným Federálnym cenovým úradom.

(3)

Cenové úrady republík v rozsahu svojej pôsobnosti podľa odseku 1

a)

vydávajú podrobnejšie zásady o vykonaní plánovaných zmien cien,

b)

určujú spôsoby tvorby cien, ceny, konečné cenové limity podľa § 48 ods. 4 písm. a), b) a c), ďalej podľa písm. d), ak rozhodli o uplatnení konečného limitu veľkoobchodnej ceny, podľa § 48 ods. 5 písm. a) alebo b), ak rozhodli o uplatnení konečného limitu maloobchodnej ceny, a podľa § 48 ods. 8, normatívy kalkulačných položiek a ich zmeny; zmeny maloobchodných cien sa určujú po dohode s Federálnym cenovým úradom,

c)

určujú zvýhodnené a znevýhodnené ceny výrobkov podľa § 30 až 36, včítane ich základných cien, pokiaľ neboli už určené; na tieto prípady sa nevzťahuje poverenie pôsobnosťou orgánov a organizácií určiť základnú cenu, s výnimkou pôsobnosti národných výborov; v prípadoch podľa § 30 ods. 7 ukladajú dodatkové odvody.

(4)

Cenové úrady republík môžu v rozsahu svojej pôsobnosti podľa odseku 1 poveriť

a)

v prípadoch, keď sú ustanovené alebo uplatnené spôsoby tvorby cien uvedené v § 24 až 26, alebo pri objemove nevýznamných výrobkoch, určovaním cien

1.

iné orgány republík, pripadne nimi riadené organizácie, a to po vzájomnej dohode s týmito orgánmi,

2.

organizácie podriadené federálnym orgánom po dohode s týmito orgánmi a s Federálnym cenovým úradom,

b)

vykonávaním cenovej gescie orgány a organizácie po dohode a ich nadriadenými ústrednými orgánmi alebo organizáciami.

(5)

Cenové úrady republík

a)

metodicky riadia orgány a organizácie pri tvorbe a určovaní cien výrobkov, ktoré patria podľa odseku 1 do ich cenovej pôsobnosti, a orgány a organizácie republík pri tvorbe a určovaní cien podľa osobitných predpisov,

b)

spracúvajú rozbory vývoja a pôsobenia cien a koordinujú v rámci republík analytickú činnosť v oblasti cien,

c)

koordinujú účasť orgánov a organizácií republík pri zabezpečení zásadných opatrení v oblasti cien.

(6)

Cenové úrady republík pre organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov

a)

určujú zmeny cien uskutočňované podľa § 80 ods. 3 písm. c),

b)

ustanovujú spôsob, akým ich národné výbory informujú o nimi určovaných cenách.

c)

môžu rozhodnúť po dohode s príslušným národným výborom, že tieto organizácie určujú veľkoobchodné ceny, ak sú utvorené niektorým zo spôsobov tvorby uvedených v § 24 až 26, a maloobchodné ceny tvorené z týchto veľkoobchodných cien spôsobom uvedeným v § 63 ods. 1 písm. a) bode 6 alebo ceny objemove nevýznamných výrobkov.

(7)

Cenové úrady republík rozhodujú cenové spory, ktoré vznikli v prípadoch, keď ide o ich pôsobnosť určovať ceny podľa odseku 1 prenesenú na organizácie. Po predchádzajúcom prerokovaní môžu zastaviť cenové konanie, zrušiť alebo zmeniť cenové rozhodnutie orgánov a organizácií, na ktoré preniesli cenovú pôsobnosť v prípadoch, keď došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu cenových alebo iných právnych predpisov alebo keď to zodpovedá podmienkam ustanoveným pre registráciu cien.

(8)

Cenové úrady republík sa môžu zúčastniť na cenovom konaní pri výrobkoch, ktoré sú v cenovej pôsobnosti Federálneho cenového úradu alebo iných orgánov alebo organizácií, a to,

a)

ak ide o odvetvia riadené federálnymi orgánmi,

1.

pri výrobkoch dôležitých ako vstupný materiál pre odvetvia riadené orgánmi republík,

2.

ak sa navrhuje výnimka z cenovej úrovne,

3.

v závažných prípadoch rozdielnych stanovísk medzi dodávateľom a odberateľom, ktorí nemajú sídlo na území jednej republiky,

b)

ak ide o odvetvia riadené orgánmi republík, pri všetkých výrobkoch.

(9)

Cenové úrady republík

a)

koordinujú, metodicky riadia a vykonávajú cenovú kontrolu na území republiky vo všetkých orgánoch a organizáciách, u občanov poskytujúcich drobné výrobky a služby s povolením príslušných orgánov alebo vykonávajúci činnosť na základe oprávnenia, s výnimkou zahraničných cien podľa § 121 ods. 1 písm. a); nevykonávajú cenové kontroly v ústredných orgánoch, v hospodárskych organizáciách podľa osobitného štatútu ani v rozpočtových organizáciách podriadených Federálnemu ministerstvu národnej obrany,

b)

spracúvajú a s Federálnym cenovým úradom a s príslušným výborom ľudovej kontroly koordinujú plány kontroly cien zahŕňajúce aj rozhodujúce úlohy ustanovené Federálnym cenovým úradom a ďalšie kontrolné úlohy ústredných orgánov republík, národných výborov a orgánov a organizácií poverených pôsobnosťou v kontrole cien,

c)

ukladajú opatrenia na nápravu a dodatkové odvody a robia podľa cenových, prípadne iných predpisov ďalšie opatrenia.

(10)

Opatrenia v tvorbe a kontrole cien výrobkov vyrábaných v oboch republikách robia cenové úrady republík v odôvodnených prípadoch po vzájomnom prerokovaní alebo spoločne a zabezpečujú v určenom rozsahu jednotnosť cien.

§ 119

Štátna plánovacia komisia

Štátna plánovacia komisia vykonáva pôsobnosť v tvorbe a kontrole cien výrobkov vojenskej techniky a lietadiel podľa osobitných predpisov.54)

§ 120

Federálne ministerstvo financií

(1)

Federálne ministerstvo financií pri určovaní sadzieb dane z obratu a dotácií k cenám postupuje po dohode s príslušnými cenovými orgánmi.

(2)

V prípadoch, keď sa rozhodnutie o cene týka štátneho rozpočtu (najmä pri zmenách cien uskutočňovaných v rámci plánu vývoja cien, pri určovaní a zmenách dotácií a intervencií a pod.) a keď daň z obratu nie je určená sadzbou, treba určiť alebo zmeniť cenu po dohode s Federálnym ministerstvom financií, prípadne z jeho poverenia s ministerstvami financií republík alebo s finančnými správami.

§ 121

Federálne ministerstvo zahraničného obchodu

(1)

Federálne ministerstvo zahraničného obchodu podľa osobitného predpisu55)

a)

v súlade s ustanovenými zásadami štátnej cenovej politiky vydáva pre organizácie zahraničného obchodu pokyny pre tvorbu a kontrolu cien

1.

v oblasti zahraničnoobchodných vzťahov,

2.

výrobkov predávaných do zahraničia i tuzemska v drobnom za cudzie meny,

b)

vykonáva kontrolu cien v oblastiach podľa písmena a).

(2)

Federálne ministerstvo zahraničného obchodu predkladá Federálnemu cenovému úradu

a)

návrhy zásad tvorby obchodných prirážok a obchodných zrážok pre organizácie zahraničného obchodu, prípadne návrhy týchto prirážok a zrážok,

b)

návrhy na určenie úrovne cien a ich zmien pri dovážaných výrobkoch podľa § 52 a zúčastňuje sa na ich prerokúvaní,

c)

návrhy na metodiku tvorby a kontroly kúpnych cien a zabezpečuje realizáciu schválených zásad v podriadených organizáciách.

(3)

Federálne ministerstvo zahraničného obchodu vykonáva primerane pôsobnosť odvetvového ministerstva podľa § 126 pre tvorbu a kontrolu cien pri organizáciách, voči ktorým plní úlohy ústredného orgánu štátnej správy.

§ 122

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj a ministerstvá výstavby a techniky republík

(1)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj podľa zásad štátnej cenovej politiky v oblasti projektových prác a inžinierskych činností a v spolupráci s ministerstvami výstavby a techniky republík

a)

predkladá Federálnemu cenovému úradu návrhy spôsobov tvorby cien a návrhy na určovanie a zmeny cien,

b)

vydáva cenníky týchto prác,

c)

uskutočňuje rozbory vývoja a pôsobenia cien.

(2)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj pre organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi a ministerstvá výstavby a techniky republík pre organizácie riadené ústrednými orgánmi republík

a)

určujú ceny riešenia úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky a predbežné limity veľkoobchodných cien výrobkov, ktoré majú byť výsledkom riešenia týchto úloh; pri štátnych programoch technického rozvoja robia tak ministerstvá výstavby a techniky republík po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj,

b)

rozhodujú cenové spory pri cenách riešení úloh rezortného plánu rozvoja vedy a techniky,

(3)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj predkladá Federálnemu cenovému úradu stanoviská k návrhom cien základných výrobkov pre investičnú výstavbu z hľadiska riadenia investičnej politiky.

(4)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj a ministerstvá výstavby a techniky republík vykonávajú pôsobnosť odvetvových ministerstiev podľa § 126 pre tvorbu a kontrolu cien pri organizáciách nimi riadených.

§ 123

Úrad pre normalizáciu a meranie

(1)

Úrad pre normalizáciu a meranie ustanovuje po dohode s Federálnym cenovým úradom spôsob tvorby cien riešení úloh technickej normalizácie.

(2)

Úrad pre normalizáciu a meranie ustanovuje po dohode s cenovými úradmi spôsob tvorby cien za výkony štátneho skúšobníctva a podľa príslušných predpisov56) určuje tieto ceny štátnym skúšobniam, ktoré sú mu priamo podriadené.

(3)

Úrad pre normalizáciu a meranie riadi štátne skúšobne pri vydávaní osvedčení, ktoré sú alebo môžu byť podkladom pre tvorbu cien.

§ 124

Federálne ministerstvo národnej obrany

(1)

Federálne ministerstvo národnej obrany určuje a mení ceny výrobkov vyrábaných podriadenými hospodárskymi organizáciami podľa osobitného štatútu a podriadenými rozpočtovými organizáciami a dodávaných výhradne v rámci rezortu, pokiaľ nejde o výrobky, ktorých ceny určuje Štátna plánovacia komisia podľa § 119, a pokiaľ nejde o stavebné práce a montáže.

(2)

Federálne ministerstvo národnej obrany môže pôsobnosť podľa odseku 1 preniesť na podriadené organizácie.

(3)

Federálne ministerstvo národnej obrany vykonáva primerane pôsobnosť odvetvového ministerstva podľa § 126 pre tvorbu a kontrolu cien pri podriadených organizáciách. Pri hospodárskych organizáciách podľa osobitného štatútu a pri podriadených rozpočtových organizáciách má výhradné právo kontroly cien, pokiaľ nejde o kontrolu cien vykonávanú Štátnou plánovacou komisiou podľa § 119.

§ 125

Správa federálnych hmotných rezerv

(1)

Správa federálnych hmotných rezerv určuje po dohode s Federálnym ministerstvom financií a po prerokovaní s Federálnym cenovým úradom ceny (sadzby) a ich zmeny, ktoré účtuje za poskytnutie hmotných rezerv na dočasné použitie.

(2)

Správa federálnych hmotných rezerv sa zúčastňuje na zaraďovaní dovážaných výrobkov evidovaných ako federálne hmotné rezervy do skupín cenovej regulácie dovozu.

(3)

Správa federálnych hmotných rezerv vykonáva pôsobnosť odvetvového ministerstva podľa § 126 pre tvorbu a kontrolu cien prác a služieb v podriadených organizáciách.

§ 126

Ostatné federálne a republikové ústredné orgány štátnej správy

(1)

Odvetvové federálne a republikové ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy (ďalej len „ministerstvá“) predkladajú príslušným cenovým úradom, prípadne iným orgánom a organizáciám, na ktoré je prenesená cenová pôsobnosť, návrhy

a)

konečných cenových limitov a ich zmien pre výrobky podľa § 48 ods. 4 písm. a) a c), ods. 8 a v prípadoch, keď si určenie konečných cenových limitov vyhradia cenové úrady,

b)

cien a ich zmien v rozsahu určenom osobitnými predpismi,57)

c)

odbytových prirážok a zrážok, obchodných prirážok a zrážok pri maloobchodných cenách a ich zmien v podriadených organizáciách.

(2)

Ministerstvá určujú ceny a zmeny cien v rozsahu ustanovenom právnymi predpismi58) alebo v rozsahu na ne prenesenej pôsobnosti.

(3)

Ministerstvá určia

a)

ceny a zmeny cien za riešenie úloh príslušného rezortného plánu rozvoja vedy a techniky,

b)

predbežné limity veľkoobchodných cien výrobkov, ktoré majú byť výsledkom riešenia úloh rezortných a vo vyhradenom rozsahu odborových a podnikových plánov rozvoja vedy a techniky, podľa § 47 ods. 1 písm. a) alebo na základe rozhodnutia v prípadoch podľa § 47 ods. 1 písm. b), a ďalej výrobkov vyrábaných podľa noriem schválených podľa štátneho alebo rezortného plánu štandardizácie,87)

c)

konečné limity veľkoobchodných cien v prípadoch, keď podľa § 48 ods. 4 písm. d) rozhodli, že sa má vypracovať ich návrh, alebo na základe poverenia,

d)

ceny a zmeny cien za riešenie úloh štátneho plánu ekonomického výskumu po dohode s Radou ekonomického výskumu,

e)

sadzby nepriamych nákladov, zisku a hodinové zúčtovacie sadzby pre tvorbu cien výskumných a vývojových prác priamo riadeným organizáciám.

(4)

Ministerstvá rozhodujú o technickej zastaranosti výrobkov, ktoré dodávajú im podriadené organizácie, s výnimkou prípadov, keď o technickej zastaranosti rozhoduje Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvo výstavby a techniky SSR.

(5)

Federálne ministerstvo palív a energetiky určuje ceny geologických prác pre ťažbu uránového kovu.

(6)

Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy vykonáva pôsobnosť podľa osobitného predpisu59) a pôsobnosť podľa odseku 10 a 11.

(7)

Ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík určujú po dohode s príslušným cenovým úradom republiky veľkoobchodné ceny prác a služieb vykonávaných poľnohospodárskymi organizáciami výhradne pre potreby poľnohospodárskej výroby, s výnimkou generálnych opráv traktorov a mechanizačných prostriedkov vykonávaných strojovými a traktorovými stanicami a opravovňami poľnohospodárskych strojov, a s výnimkou služieb, ktorých ceny sa určujú podľa § 127 ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. e).

(8)

Ministerstvá obchodu republík zabezpečujú po dohode s príslušnými odvetvovými ústrednými orgánmi žiadúcu skladbu sortimentu v jednotlivých cenových polohách pri spotrebných výrobkoch, najmä primeraný podiel výrobkov nízkych cenových polôh. Ministerstvá obchodu republík určujú predbežné limity maloobchodných cien podľa § 47 ods. 2 a konečné limity maloobchodných cien podľa § 48 ods. 5, pokiaľ si ich určenie nevyhradí príslušný cenový úrad. Ďalej určujú maloobchodné ceny služieb, ktoré poskytujú nimi riadené organizácie v súvislosti s predajom výrobkov, ak nie je ustanovené inak.

(9)

Ministerstvá vydávajú pre podriadené organizácie po dohode s cenovými úradmi zásady dopredajov v oblasti maloobchodných cien; schvaľujú návrhy na vecný a finančný rozsah dopredajov včítane znížených cien, pokiaľ ich určením nepoveria nimi riadené generálne riaditeľstvá obchodných organizácií, prípadne priamo riadené organizácie alebo podriadené odbytové organizácie.

(10)

Ministerstvá predkladajú cenovým úradom vlastné rozbory vývoja a pôsobenia cien s prípadnými návrhmi na cenové opatrenia a podklady vyžiadané príslušným cenovým úradom na prípravu cenových opatrení.

(11)

Ministerstvá prerokúvajú s cenovými úradmi návrhy doplnkových položiek60) a doplnkových zložiek cien, zúčastňujú sa na cenovom konaní a na prácach na cenových opatreniach, najmä na spracovaní spôsobov tvorby cien a metodických pokynov pre tvorbu a kontroly cien v rozsahu dohodnutom s cenovými úradmi.

(12)

Ministerstvá zabezpečujú v podriadených organizáciách dodržiavanie cenových predpisov a vykonávanie kontroly cien; ukladajú opatrenia na nápravu a dodatkové odvody a robia podľa cenových, prípadne iných predpisov ďalšie opatrenia.

(13)

Ministerstvá zabezpečujú v podriadených organizáciách vydávanie cenníkov a zverejňovanie cien výrobkov vyrábaných, prípadne predávaných týmito organizáciami.

(14)

Federálne ministerstvá predkladajú Federálnemu cenovému úradu a ministerstvá republík cenovým úradom republík rozbory vývoja a pôsobenia cien, plány cenových kontrol, správy o plnení týchto plánov a o výsledkoch vykonávaných kontrol, o uložených dodatkových odvodoch, majetkových a osobných sankciách a náhradách škôd.

§ 127

Národné výbory

(1)

Krajské národné výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajské národné výbory“) v organizáciách riadených národnými výbormi

a)

predkladajú návrhy cenových opatrení a zúčastňujú sa v dohodnutom rozsahu na cenovom konaní,

b)

zabezpečujú zverejňovanie cien, včítane vydávania cenníkov pre výrobky dodávané organizáciami riadenými národnými výbormi (v Slovenskej socialistickej republike organizáciami riadenými krajskými národnými výbormi),

c)

usmerňujú cenovú tvorbu zverenú do pôsobnosti národných výborov nižších stupňov.

(2)

Krajské národné výbory predkladajú cenovým úradom republík

a)

rozbory vývoja a pôsobenia cien v rámci cenovej pôsobnosti národných výborov,

b)

vyžiadané podklady potrebné na prípravu cenových opatrení.

(3)

Krajské národné výbory v Českej socialistickej republike

a)

určujú ceny a konečné cenové limity podľa § 48 ods. 4 písm. d) výrobkov

1.

organizácií riadených národnými výbormi,

2.

družstevných organizácií, s výnimkou výrobkov podľa § 128 ods. 2,

3.

spoločenských organizácií a ich hospodárskych zariadení a podnikov,

4.

organizácií riadených okresnými, prípadne krajskými poľnohospodárskymi správami,

5.

dodávaných občanmi v rámci drobných služieb povolených príslušnými orgánmi a dodávaných občanmi vykonávajúcimi činnosť na základe oprávnenia,

6.

priemyselných podnikov riadených Ministerstvom vnútra ČSR,

b)

určujú ceny prepravných výkonov a služieb v odbore 932 - nákladná doprava, ak ide o mestskú koľajovú dopravu, miestnu vodnú dopravu, potrubnú dopravu v rámci kraja, inú mechanizovanú dopravu (okrem lanoviek v prevádzke ČSD), ďalej v odbore 951 - osobná doprava, ak ide o miestnu vodnú dopravu a prepravné výkony skupiny 951 7 (okrem lanoviek v prevádzke ČSD), ďalej určujú ceny vstupného na kultúrne produkcie, s výnimkou vstupného do kín.

(4)

Krajské národné výbory v Slovenskej socialistickej republike

a)

určujú ceny a konečné cenové limity podľa § 48 ods. 4 písm. d) výrobkov

1.

organizácií nimi riadených,

2.

okresných priemyselných podnikov,