Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky ktorou sa vykonáva zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti

VYHLÁŠKA

Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky

zo 16. mája 1973,

Ministerstvo zdravotníctva Českej socialistickej republiky sa utanovuje po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Českej socialistickej republiky podľa § 7 zákona č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti a podľa § 11 ods. 3 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu:

§ 1

Úvodné ustanovenie

V záujme ochrany zdravia žien i zlepšenia populačného vývoja je potrebné pri rešpektovaní významného postavenia ženy v socialistickej spoločnosti starostlivo posudzovať zdravotné a iné dôvody na umelé prerušenie tehotnosti a zodpovedne rozhodovať o jeho povolení.

§ 2

(1)

Zdravotné dôvody (indikácie) na umelé prerušenie tehotnosti sú určené v prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto vyhlášky.

(2)

Za iné osobitného zreteľa hodné dôvody na umelé prerušenie tehotnosti sa pokladajú okolnosti, ktoré môžu vyvolať ťažké podmienky pre život ženy alebo jej detí, najmä:

a)

vek ženy nad 40 rokov,

b)

najmenej tri žijúce deti,

c)

otehotnenie v dôsledku znásilnenia alebo iného trestného činu,

d)

ťažká situácia, ktorá vznikla otehotnením nevydatej ženy,

e)

strata manžela alebo jeho ťažký zdravotný stav,

f)

bytová alebo finančná tieseň vážne ohrozujúca životnú úroveň rodiny, najmä maloletých detí,

g)

preukázaný rozvrat rodiny.

(3)

Z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. e) až g) možno vydatým ženám bezdetným alebo s jedným dieťaťom povoliť umelé prerušenie tehotnosti len výnimočne.

(4)

Z dôvodov uvedených v odseku 2 nemožno povoliť umelé prerušenie tehotnosti cudzím štátnym príslušníčkam, ktoré nebývajú v ČSR dlhodobe.

§ 3

(1)

Umelé prerušenie tehotnosti nemožno povoliť, ak tomu bránia tieto zdravotné dôvody (kontraindikácie):

a)

tehotnosť staršia ako 12 týždňov,

b)

súčasne prebiehajúce akútne alebo chronické ochorenie, ktoré podstatne zvyšuje riziko spojené s prerušením tehotnosti,

c)

umelé prerušenie tehotnosti vykonané v posledných 12 mesiacoch.

(2)

Umelé prerušenie tehotnosti možno povoliť aj pri kontraindikáciách, ak by pokračovanie tehotnosti ohrozilo život ženy.

(3)

Ženám, u ktorých sa na základe sérologického vyšetrenia preukázalo alebo nemožno vylúčiť, že prekonali rubeolu v prvných 12 týždňoch tehotnosti a toto vyšetrenie nebolo možné vykonať do konca 12. týždňa tehotnosti, možno povoliť umelé prerušenie až do konca 16. týždňa tehotnosti.

(4)

Ženám, ktoré majú alebo vychovávajú najmenej 4 deti, možno povoliť umelé prerušenie tehotnosti, aj keď sa im už tehotnosť v posledných 12. mesiacoch umele prerušila, ak od jej prerušenia uplynulo aspoň 6 mesiacov.

(5)

Umelé prerušenie tehotnosti z genetických dôvodov možno povoliť, aj keď je tehotnosť staršia ako 12 týždňov alebo aj keď v posledných 12 mesiacoch bola umele prerušená; najneskôr ho však možno povoliť do konca 24. týždňa tehotnosti.

§ 4

Pri posudzovaní, či sa má umelé prerušenie tehotnosti povoliť, treba zvážiť celkovú zdravotnú a sociálnu situáciu ženy a jej rodiny a u žien, ktoré ešte nerodili, najmä aj možné nepriaznivé následky pre ich zdravie s ohľadom na nebezpečenstvo vzniku neplodnosti po prvom prerušení tehotnosti.

§ 5

(1)

Na rozhodovanie o umelom prerušení tehotnosti zriaďujú okresné národné výbory a im na roveň postavené národné výbory (ďalej len „okresné národné výbory“) okresné interrupčné komisie. Podľa potreby môžu zriadiť aj viac interrupčných komisií, a to spravidla pre každú nemocnicu s poliklinikou.

(2)

Na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných interrupčných komisií zriaďujú krajské národné výbory a Národný výbor hlavného mesta Prahy (ďalej len „krajské národné výbory“) krajské interrupčné komisie.

(3)

Okresné a krajské interrupčné komisie sú správne komisie podľa § 57 zákona o národných výboroch.1)

§ 6

(1)

Okresné a krajské interrupčné komisie sú trojčlenné.

(2)

Okresné národné výbory volia do každej okresnej interrupčnej komisie

a)

predsedu z radov poslancov národného výboru, spravidla z členov zdravotníckej a sociálnej komisie,

b)

jedného člena z radov pracovníkov, ktorí pôsobia v oblasti starostlivosti o rodinu a mládež (sociálnych pracovníkov, psychológov, sociológov, právnikov a pod.),

c)

jedného lekára, a to vedúceho ženského oddelenia nemocnice s poliklinikou alebo polikliniky.

(3)

Krajské národné výbory volia do krajskej interrupčnej komisie

a)

predsedu z radov poslancov národného výboru, spravidla z členov zdravotníckej a sociálnej komisie,

b)

jedného člena z radov pracovníkov, ktorí pôsobia v oblasti starostlivosti o rodinu a mládež (sociálnych pracovníkov, psychológov, sociológov, právnikov a pod.),

c)

jedného lekára, a to krajského odborníka pre gynekológiu a pôrodníctvo.

(4)

Okresné a krajské národné výbory volia za každého člena interrupčnej komisie obdobným spôsobom náhradníkov.

§ 7

Žena, ktorá žiada o umelé prerušenie tehotnosti, sa obráti na svojho ošetrujúceho ženského lekára, ktorý je povinný okrem iného ju osobitne upozorniť na možné škodlivé následky umelého prerušenia tehotnosti. Ak žena od svojej žiadosti neupustí, poučí ju o ďalšom postupe a vydá jej doklad o zistenej tehotnosti.

§ 8

Žena podá svoju žiadosť s odôvodnením a s potrebnými dokladmi interrupčnej komisii v okrese, kde má trvalý pobyt, prípadne, kde je sídlo jej pracoviska alebo školy, ktorú navštevuje.2) Ak komisia žiadosti o umelé prerušenie tehotnosti nevyhovie, poučí ženu o možnosti podať odvolanie na krajskú interrupčnú komisiu s tým, že ak použije túto možnosť, musí tak urobiť najneskôr do troch dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

§ 9

Žiadosti aj odvolania sa musia prerokovať účelne a rýchlo tak, aby sa umelé prerušenie tehotnosti mohlo vykonať do 14 dní po oznámení rozhodnutia, najneskôr však pred uplynutím 12 týždňov od začiatku tehotnosti, ak nejde o prípady, keď sa umelé prerušenie tehotnosti môže vykonať aj po uplynutí 12 týždňov tehotnosti (§ 3 ods. 3 a 5).

§ 10

Interrupčná komisia prizve v prípade potreby na svoje rokovanie muža, ktorý podľa vyjadrenia ženy otehotnenie spôsobil, a rodičov dievčat, prípadne chlapcov mladších ako 18 rokov.

§ 11

Za umelé prerušenie tehotnosti povolené z dôvodov uvedených v § 2 ods. 2 určí interrupčná komisia na čiastočné krytie ošetrovacích nákladov príplatok v sume od 200 Kčs do 800 Kčs. Od určenia príplatku sa môže vo výnimočných prípadoch upustiť.3)

§ 12

Tehotnosť sa umele prerušuje na nemocničnom ženskom oddelení nemocnice s poliklinikou, ktorého vedúci je členom interrupčnej komisie, prípadne nemocnice s poliklinikou, ktoré určí interrupčná komisia. V pôrodnici môže byť tehotnosť umele prerušená len vtedy, ak sú tam vhodné podmienky.

§ 13

Okresné a krajské interrupčné komisie vykonávajú za každý rok rozbory príčin, ktoré vedú ženy k podaniu žiadosti o umelé prerušenie tehotnosti, a prerokúvajú s príslušnými orgánmi národných výborov opatrenia na odstránenie týchto príčin.

§ 14

Členovia interrupčnej komisie a všetci zúčastnení pracovníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri prerokúvaní žiadosti o umelé prerušenie tehotnosti, s výnimkou prípadu, keď žena s oznámením takej skutočnosti súhlasí; aj so všetkou dokumentáciou o tom treba zaobchádzať tak, aby sa tieto skutočnosti neprezradili.

§ 15

(1)

O umelom prerušení tehotnosti podáva zdravotnícke zariadenie, kde sa toto prerušenie vykonalo, hlásenie na predpísanom tlačive.4)

(2)

Každý lekár, ktorý zistí, že u ošetrovanej ženy sa tehotnosť prerušila inak ako spôsobom určeným predpismi o umelom prerušení tehotnosti, je povinný hlásiť taký prípad príslušným orgánom Verejnej bezpečnosti, pokiaľ mu nie je známe, že hlásenie sa už podalo. Rovnako postupuje v prípadoch úmrtia na následky protiprávneho prerušenia tehotnosti.

§ 16

Zrušujú sa smernice Ministerstva zdravotníctva č. 28/1966 Vest. MZ o postupe pri umelom prerušení tehotnosti.

§ 17

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom hlásenia.

Minister: Doc. MUDr. Prokopec CSc. v. r.