Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky

zo 16. mája 1973,

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky podľa § 7 zákona č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti a § 11 ods. 3 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu ustanovuje:

§ 1

Úvodné ustanovenie

V záujme ochrany zdravia žien a zlepšenia populačného vývoja je potrebné pri rešpektovaní významného postavenia ženy v socialistickej spoločnosti starostlivo posudzovať zdravotné a iné osobitného zreteľa hodné dôvody na umelé prerušenie tehotnosti a zodpovedne rozhodovať o jeho povolení.

§ 2

(1)

Zdravotné dôvody (indikácie) na umelé prerušenie tehotnosti sú určené v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto vyhlášky.

(2)

Za iné osobitného zreteľa hodné dôvody na umelé prerušenie tehotnosti sa pokladajú okolnosti, ktoré môžu spôsobiť sťažené podmienky pre život ženy alebo jej detí, najmä:

a)

vek ženy nad 40 rokov,

b)

najmenej tri žijúce deti,

c)

okolnosti, ktoré nasvedčujú, že k otehotneniu došlo znásilnením alebo iným trestným činom,

d)

ťažká situácia, ktorá vznikla otehotnením nevydatej ženy,

e)

strata manžela alebo jeho ťažký zdravotný stav,

f)

bytová alebo finančná tieseň vážne ohrozujúca životnú úroveň rodiny, najmä maloletých detí,

g)

preukázaný rozvrat rodiny.

(3)

Z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. e) až g) možno vydatým ženám bezdetným alebo s jedným dieťaťom povoliť umelé prerušenie tehotnosti len výnimočne.

(4)

Z dôvodov uvedených v odseku 2 nemožno povoliť umelé prerušenie tehotnosti cudzím štátnym príslušníčkam, ktoré nebývajú v Slovenskej socialistickej republike dlhodobe.

§ 3

(1)

Umelé prerušenie tehotnosti nemožno povoliť, ak sú zdravotné dôvody proti umelému prerušeniu tehotnosti (kontraindikácie):

a)

tehotnosť staršia ako 12 týždňov,

b)

súčasne prebiehajúce akútne alebo chronické ochorenie, ktoré podstatne zvyšuje riziko spojené s prerušením tehotnosti,

c)

umelé prerušenie tehotnosti vykonané v posledných 12 mesiacoch.

(2)

Umelé prerušenie tehotnosti možno povoliť i pri kontraindikáciách, ak by pokračovanie tehotnosti ohrozilo život ženy.

(3)

Ženám, u ktorých sa na základe sérologického vyšetrenia preukázalo alebo nemožno vylúčiť, že prekonali rubeolu v prvých 12 týždňoch tehotnosti, ale toto vyšetrenie nebolo možné vykonať do konca 12. týždňa tehotnosti, možno povoliť umelé prerušenie tehotnosti až do konca 16. týždňa tehotnosti.

(4)

Ženám, ktoré majú alebo vychovávajú najmenej 3 deti, možno povoliť umelé prerušenie tehotnosti, hoci sa im už tehotnosť v posledných 12. mesiacoch umele prerušila, ak od jej prerušenia uplynulo aspoň 6 mesiacov.

(5)

Umelé prerušenie tehotnosti z genetických dôvodov možno povoliť, aj keď je tehotnosť staršia ako 12 týždňov alebo keď bola v posledných 12 mesiacoch umele prerušená, najneskoršie však do konca 24. týždňa tehotnosti a výnimočne pri preukázaných ťažkých nevyliečiteľných poruchách telesného alebo duševného vývoja plodu do konca 26. týždňa tehotnosti.

(6)

V prípadoch, keď k otehotneniu došlo zlyhaním intrauterinnej antikoncepcie alebo keď tehotnosť a pôrod môžu spôsobiť podstatné zhoršenie telesného alebo duševného zdravia ženy alebo mimoriadne zhoršenie sociálnej situácie rodiny, možno umelé prerušenie tehotnosti povoliť, hoci sa tejto žene už v posledných 12. mesiacoch tehotnosť umele prerušila.

§ 4

Pri posudzovaní, či sa má umelé prerušenie tehotnosti povoliť, treba zvážiť celkovú zdravotnú a sociálnu situáciu ženy a jej rodiny a u žien, ktoré ešte nerodili, najmä aj možné nepriaznivé následky pre ich zdravie s ohľadom na nebezpečenstvo vzniku neplodnosti po prvom prerušení tehotnosti.

§ 5

(1)

Na rozhodovanie o umelom prerušení tehotnosti zriaďujú okresné národné výbory a im na roveň postavené národné výbory (ďalej len „okresné národné výbory“) okresné interrupčné komisie. Podľa potreby môžu zriadiť aj viac interrupčných komisií, a to spravidla pre každú nemocnicu s poliklinikou.

(2)

Na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných interrupčných komisií zriaďujú krajské národné výbory a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajské národné výbory“) krajské interrupčné komisie.

(3)

Okresné a krajské interrupčné komisie sú správne komisie podľa § 57 zákona o národných výboroch.1)

§ 6

(1)

Okresné a krajské interrupčné komisie sú trojčlenné.

(2)

Okresné národné výbory volia do každej okresnej interrupčnej komisie

a)

predsedu z radov poslancov národného výboru, spravidla z členov zdravotníckej a sociálnej komisie,

b)

jedného člena z radov pracovníkov, ktorí pôsobia v oblasti starostlivosti o rodinu a mládež (sociálnych pracovníkov, psychológov, sociológov, právnikov a pod.),

c)

jedného lekára, a to vedúceho ženského oddelenia nemocnice s poliklinikou.

(3)

Krajské národné výbory volia do krajskej interrupčnej komisie

a)

predsedu z radov poslancov národného výboru, spravidla z členov zdravotníckej a sociálnej komisie,

b)

jedného člena z radov pracovníkov, ktorí pôsobia v oblasti starostlivosti o rodinu a mládež (sociálnych pracovníkov, psychológov, sociológov, právnikov a pod.),

c)

jedného lekára, a to krajského odborníka pre gynekológiu a pôrodníctvo.

(4)

Okresné a krajské národné výbory volia za každého člena interrupčnej komisie obdobným spôsobom náhradníkov.

§ 7

Žena, ktorá chce požiadať o umelé prerušenie tehotnosti, obráti sa na svojho ošetrujúceho ženského lekára, ktorý okrem iného je povinný ju osobitne upozorniť na možné škodlivé následky umelého prerušenia tehotnosti. Ak žena trvá na svojej žiadosti, poučí ju o ďalšom postupe a vydá jej doklad o zistenej tehotnosti.

§ 8

Žena predloží svoju žiadosť s odôvodnením a s potrebnými dokladmi interrupčnej komisii v okrese, kde má trvalý pobyt, prípadne, kde je sídlo jej pracoviska alebo školy, ktorú navštevuje. Ak táto komisia žiadosti nevyhovie, poučí ženu o možnosti podať odvolanie na krajskú interrupčnú komisiu s tým, že ak chce využiť túto možnosť, musí tak urobiť najneskoršie do troch dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

§ 9

Žiadosť i odvolanie sa musia prerokovať účelne a urýchlene tak, aby sa umelé prerušenie tehotnosti mohlo vykonať do 14 dní po oznámení rozhodnutia, najneskoršie však pred uplynutím 12 týždňov od začiatku tehotnosti, ak nejde o prípady, keď sa umelé prerušenie tehotnosti môže vykonať aj po uplynutí 12 týždňov tehotnosti.

§ 10

Interrupčná komisia v prípade potreby prizve na svoje rokovanie muža, ktorý podľa vyjadrenia ženy otehotnenie spôsobil, a rodičov dievčat, prípadne chlapcov mladších ako 18 rokov.

§ 11

Za umelé prerušenie tehotnosti povolené z dôvodov uvedených v § 2 ods. 2 určí interrupčná komisia na čiastočné krytie ošetrovacích nákladov príplatok od 200 Kčs do 800 Kčs. Vo výnimočných prípadoch sa od určenia príplatku môže upustiť.2)

§ 12

Tehotnosť sa umele prerušuje v nemocničnom ženskom oddelení nemocnice s poliklinikou, ktorého vedúci je členom interrupčnej komisie, prípadne nemocnice s poliklinikou, ktorú určí interrupčná komisia. V pôrodnici môže byť tehotnosť umele prerušená len vtedy, ak sú tam vhodné podmienky.

§ 13

Okresné a krajské interrupčné komisie vykonávajú každý rok rozbor príčin, pre ktoré ženy podávajú žiadosť o umelé prerušenie tehotnosti, a s príslušnými orgánmi národných výborov prerokúvajú opatrenia na odstránenie týchto príčin.

§ 14

Členovia interrupčnej komisie a všetci zúčastnení pracovníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri prerokúvaní žiadosti o umelé prerušenie tehotnosti; táto povinnosť trvá aj po zániku členstva v komisii. Povinnosť mlčanlivosti zaniká, ak žena vyjadrí súhlas s oznámením takých skutočností, ktoré sú uvedené v žiadosti o umelé prerušenie tehotnosti. So všetkou dokumentáciou spojenou s umelým prerušením tehotnosti treba zaobchádzať tak, aby sa skutočnosti v nej uvedené neprezradili.

§ 15

(1)

O umelom prerušení tehotnosti podáva zdravotnícke zariadenie, kde sa toto prerušenie vykonalo, hlásenie na predpísanom tlačive.3)

(2)

Každý lekár, ktorý zistí, že u ošetrovanej ženy sa tehotnosť prerušila ináč ako spôsobom určeným predpismi o umelom prerušení tehotnosti, je povinný hlásiť takýto prípad príslušným orgánom Verejnej bezpečnosti, ak mu nie je známe, že hlásenie sa už podalo. Rovnako postupuje pri úmrtiach na následky protiprávneho prerušenia tehotnosti.

§ 16

Zrušujú sa smernice Ministerstva zdravotníctva č. 28/1966 Vestníka Ministerstva zdravotníctva o postupe pri umelom prerušení tehotnosti.

§ 17

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1973.

Minister: Prof. MUDr. Matejíček DrSc. v. r.